M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, poprosím vás a tentoraz, keby sme utlmili emócie, aj keď školský zákon nepochybne zasahuje do sŕdc, ale poprosím kontrolovať predsa len tie procesy. Poprosím ešte jednu minútu navyše pánovi poslancovi za to, že nemohol vystúpiť plnohodnotne.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za korektnosť, vážený pán podpredseda. Takže pán Ftáčnik, ktorý je terajším starostom Petržalky za stranu SMER. Inak práve on stiahol stredné odborné učilištia z kompetencie ministerstva hospodárstva na ministerstvo školstva. To len pre korektnosť. Aby bolo jasné. A z tých 15 rokov, hovorte to aj svojim terajším koaličným partnerom, že oni minimálne polovicu obdobia vládli. Pani ministerka Slavkovská bola za Slovenskú národnú stranu.

Inak, napadli ste nás pomerne tvrdo pri základných umeleckých školách. Pýtam sa vás teda, koľko tých základných umeleckých škôl nakoniec skončilo? Lebo ja si myslím, že ani jedna. Netvrdím, že nemali reakcie na predložené zmeny, ale ani jedna základná umelecká škola neskončila svoju činnosť.

Ako sme podporovali len súkromné školstvo? Tým, že sme dali peniaze, každú korunu na žiaka? Či to bol zriaďovateľ súkromný, alebo štátny, alebo nakoniec obce a samosprávne kraje. Tým sme podporovali súkromné školy? My sme podporovali žiakov.

A chcem vám povedať ešte jednu vec. Myslím si, že roky 1996, 1997, 1998 nie sú tak ďaleko, aby sme si nepamätali, aká situácia bola na školách v týchto rokoch. V roku 1997, vážený pán podpredseda vlády, v decembri nebolo peňazí na výplaty. Vtedy to bolo jednotné štátne školstvo.

A chcem vám povedať ešte jednu vec, a to je to, že my nehovoríme, že tento zákon je neštandardný. My hovoríme, že je až príliš štandardný, že mal by byť modernejší. A keď hovoríme, tak hovoríme vecné poznámky a vecná diskusia bola, musím povedať, že bola a nehnevajte sa na mňa za to, bola pred vaším vystúpením. Som presvedčený o tom, že to bolo vo vecnej rovine a boli to také veci, ktoré pri dobrej vôli by sa dali zapracovať aj do terajšieho znenia zákona. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán podpredseda, budem reagovať na tú časť, kde ste odmietli dohodu o vyučovaní slovenčiny. Vy ste hovorili, že veď to bolo diskutované už v Rade vlády pre národnostné menšiny, ale to ešte bolo predtým, ako prišiel zákon do parlamentu, a to bolo v tom pôvodnom znení, a potom prišlo k zmene. A ako prišlo k zmene? My sme o Lisabonskej zmluve hlasovali, myslím, vo štvrtok. Jeden deň predtým pán poslanec Szigeti pre médiá priznal, je tu, môže reagovať, že dochádza k diskusiám o Lisabonskej zmluve a aj o školskom zákone. Následne toto pomerne vážne podozrenie sa prejavilo v pozmeňujúcom návrhu v školskom výbore, ktorý bol prednesený poslancami vládnej koalície.

Podľa mňa to je pomerne jednoznačná situácia. Ja chápem, že nikto tú dohodu teraz neprizná. Bolo by to hlúpe ju priznať, ale všetky fakty o nej svedčia. Že to je rovnako, ako keď proste sú prezenčné listiny, niekto nie je podpísaný, potom tam príde poslanec a zrazu iný poslanec podpísaný je. No, všetky okolnosti svedčia, že ho tam podpísal. Jediný, kto tomu na Slovensku dnes neverí z päť a pol milióna občanov je predseda parlamentu. Ale nerobme z ľudí ani z poslancov osoby, ktoré si nevedia z jasných faktov vyvodiť konkrétne závery. Nie nejakou špekuláciou, ale konkrétnym priamočiarym záverom.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, z vášho vystúpenia mi celkom iste dlho utkvie v pamäti informácia o tom, že veľa cestujete. To je fajn, že získavate skúsenosti aj priamo na mieste činu v zahraničí. Na druhej strane by som vám ale odporučila využiť čas v lietadle na to, aby ste si preštudovali aj porovnávacie analýzy tých školských systémov, s ktorými sa oboznamujete, pretože by vám vyšiel iný obraz.

Medzi tými, ktoré sú naozaj vynikajúce sú aj fínske, samozrejme, na špici, ale je tam aj Holandsko, je tam aj Kórea, kde je celkom iný postoj štátu. A to, čo ich spája, nie je to, akým spôsobom sú regulované alebo direktívne, alebo menej direktívne riadené, ale spája ich to, že majú skvelých učiteľov. A vôbec napríklad nie to, že by mali málo detí v triedach. Najmenej žiakov v triedach je v Spojených štátoch, ktoré ste sám povedali, že celkom ideálne nefungujú v oblasti školstva.

No a dobrý učiteľ, to je niečo, čo, samozrejme, náš predkladaný zákon nerieši nijakým spôsobom. Dobrých učiteľov je v každej spoločnosti obmedzené množstvo, a preto nie je ideál mať desať žiakov v triede, ale urobiť taký počet žiakov v triede, ktorý dokážu dobrí učitelia obsiahnuť. Preto, lebo radšej 30 žiakov a dobrý učiteľ ako 15 žiakov a 2 zlí učitelia.

Ale hovorili ste niečo aj o zákone, hovorili ste skôr o tom, čo vám niekto porozprával, že ten zákon prinesie alebo obsahuje preto, lebo takmer nič z toho, čo ste hovorili s výnimkou práve toho počtu žiakov v triedach v tom zákone reálne nie je a nebude jeho dôsledkom.

Čo bude jeho dôsledkom, budú novelizácie. Priznali ste, že sa tomu nebránite, ale vzali ste si nie celkom šťastný príklad vysokoškolského zákona. Potom zase bude váš pán predseda vlády rozprávať klamstvá... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Uplynul čas, pani poslankyňa. Teraz má slovo pani poslankyňa Ágnes Biró.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Tento zákon centralizuje. Tento zákon odoberá kompetencie a zužuje priestor pedagógom, školám, samospráve. Zužuje im priestor na kreatívnu a kvalitnú pedagogickú prácu, čo je vlastne, alebo čo by bolo vlastne predpokladom pre skutočný rozvoj škôl a školstva.

Pán podpredseda vlády, dúfam, že keď ste chodili vo Fínsku a Švédsku, tak aj vás informovali o tom, že jazyky menšín v týchto krajinách sú úradným jazykom, a to nielen v regióne, kde žijú, ale na celom území štátov.

A keď ste hovorili o liste Rómov, tak ste zabudli spomenúť listy a petície občanov maďarskej národnosti, kde sa podpísalo vyše 25-tisíc občanov, rodičov, učiteľov a ktorí žiadajú, aby sa zachoval status quo v našich školách. Naozaj neexistuje školstvo pre Rómov alebo pre rómsku národnostnú menšinu, ale majú možnosť voľby. Môžu si zvoliť, zapísať svoje deti do základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ale aj slovenským a budú mať dostatok hodín slovenského jazyka. A nakoniec, dovoľte, aby ste vašu starostlivosť o uplatnenie sa našich detí nechali na rodičov. My sme zodpovední za naše deti, a nie štát. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Gabániová.

D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Som veľmi rada, že vystúpil dnes v Národnej rade pán podpredseda vlády a povedal, čo povedal, pretože to bolo veľmi dôležité povedať.

A po druhé ma teší, že pán podpredseda vlády spomenul aj úspešné stretnutie s pedagógmi zo škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Povinnosťou národnostných politických strán je iste starať sa o udržanie identity a kultúry a materinského jazyka, ale povinnosťou vlády je starať sa aj o dodržanie všeobecných občianskych práv a plnohodnotnosťou občanov inej národnosti, ich uplatnenie sa na trhu práce a v celospoločenskom priestore, aby sme si boli vzájomne naozaj prínosom.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz má slovo pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda. Chcela by som podčiarknuť, že tento zákon, ktorý máme predložený na stoloch, je jeden z najdôležitejších zákonov, ktorý bude prijatý Národnou radou v tomto období. Týka sa našich detí, našej budúcej generácie tohto štátu a je mi ľúto, že sa takýmto spôsobom politizuje.

Chcem tu pripomenúť len jednu oblasť, o ktorej hovoril pán podpredseda, hovoril o znížení kvality vyučovania, ktorú rieši tento zákon určitým spôsobom. Musím povedať, že toto zníženie kvality vyučovania nastalo po zavedení zákona o financovaní škôl a školských zariadení na hlavu žiaka. Ak si pamätáte, my z opozície sme vtedy nekritizovali, keď ste predkladali tento zákon, lebo sme vedeli, že treba nejaký systém zaviesť a akceptovali sme, že sa hľadá efektívny model financovania. Ale prax ukázala, že sa zriaďovatelia a vedenia škôl začali správať trhovo a že sa žiak stal tovarom a kvalita teda začala prudko klesať. Až potom sme začali upozorňovať vládu a vás, pán exminister, že treba niečo robiť a nejaké opatrenia na zabezpečenie stabilizovania zvyšovania kvality vyučovania.

Žiaľ, nestalo sa a práve v tomto zákone sa prikročilo k tomu kroku, kde sa teda znižuje počet žiakov v triedach, a je pravdou, že určite to aj finančne zaťaží štát, ale je skutočne na chválu tejto vlády, že tie financie našla a že ten počet žiakov sa ide znižovať, lebo to je snáď jediná cesta, ktorou sa táto kvalita začne konečne zvyšovať. Takže chcem podčiarknuť, že to, čo hovoril pán podpredseda, teda súhlasím s ním. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, len dovoľte, kým dám slovo pánovi poslancovi Bobríkovi, chcem jeden oznam, že na prízemí na vrátnici robia deti zbierku v rámci akcie Modrý gombík. Sú tam do 11.00 hodiny. Ktorý pán poslanec by chcel na túto akciu prispieť, tak sa tam potom musí dostaviť. Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Bobrík.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Som naozaj veľmi rád, že pán podpredseda vlády pán Dušana Čaplovič vo svojom vystúpení pomenoval tie veci, ktoré sa týkajú školského zákona tými správnymi slovami a poukázal na tie najproblematickejšie oblasti tohto zákona.

Môžem povedať za samosprávu, pretože sa stále cítim zástupca tej samosprávy, zo svojej profesionálnej práce, že naozaj stačí ten zdravý rozum a to, čo bolo z histórie nás poučilo, naozaj tá prvá republika bola v tomto zaujímavá a myslím si, že sme v týchto veciach konkrétne u nás v Skalici postúpili.

Môžem povedať, že školstvo v takom stave, v ako sme ho dostali, čo sa týka materiálno-technického zabezpečenia od štátu pri decentralizácii, bolo v hroznom stave. Podarilo sa nám investovať, môžete si pozrieť na stránke mesta Skalice, že 50 miliónov za štyri roky sme v podstate za tri a teraz štvrtý rok ešte predpokladáme viacej investovali do naozaj budovania a zabezpečenia materiálno-technického zabezpečenia škôl. Tých 50 miliónov naozaj bolo pekne investovaných.

Vytvárame prostredie, ale práve tu je otázka, aby sa riaditelia, pedagógovia nemuseli starať o to, či je kúrenie zabezpečené, či preteká strecha, ale naozaj sa starali o pedagogický proces a tomu slúži tento školský zákon, na ktorý všetci čakali. Tam sa vytvoria podmienky na to, aby kreatívne naozaj pedagógovia mohli pracovať a nie starať sa o to, či je pokosená tráva na dvore a či naozaj tečie do strechy, alebo nie.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády, musím povedať, že v takom krátkom čase toľko zavádzaní a neprávd som tu v tomto parlamente ešte nepočul a som z vás zhrozený. A poviem len niekoľko. ZUŠ-ky napriek nebohému Tóthovi, áno, prežili vďaka mne a fungujú, nezanikli. Rómovia, za môjho ministrovania boli zriadené školy, kde sa učí dokonca rómskym jazykom a boli vyškolení a pripravení, certifikovaní rómski učitelia v rómčine.

Čo sa týka školského zákona, vy ste boli expertom strany SMER v minulom volebnom období a niekoľkokrát ste povedali, že dáte návrh zákona, nič sa neudialo a viete dobre, ak nebudete popierať pravdu, že som sa s vami stretol a dal som návrh vám, aby sme spolu pripravili niečo, jednoducho, aby to bolo priechodné, aby sme mali školský zákon. Nič som nedostal, nič sa neudialo.

Pán podpredseda vlády pre vzdelanostnú ekonomiku, za dva roky na vašej internetovej stránke sa neobjavila jedna informácia, čo chcete v tej oblasti robiť až potom, keď som vás interpeloval. Áno, uznali ste to, beriem, ale dva roky ste premárnili. To len niekoľko prípadov. Ale, pán podpredseda vlády, dneska ráno som čítal Historickú revue, v ktorej ste vy v redakčnej rade, a musím povedať, že historikom ste asi dobrý, časopis je to výborný, ale ako podpredseda vlády myslím, že zlyhávate a chcem vám veľmi otvorene povedať, ako historik ste urobili v tejto chvíli jednu vec, ktorou ste zradili svoje historické krédo, pretože viete dobre, že historik má postupovať sine ira et studio. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Jozef Rydlo. Nech sa páči.

J. Rydlo, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. V rámci faktickej poznámky mám iba dve pripomienky. Jedna je tá, že podporujem plne tú časť prejavu pána podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, kde hovorí o potrebe učebníc garantovaných štátom. Jednoducho my si nemôžeme dovoliť luxus, aby v našom kultúrnom a civilizačnom prostredí boli používané učebnice, ktoré nemajú garanciu štátu. Už som v tejto snemovni povedal, Švajčiarska konfederácia má 23 či 26 školských systémov a každý kantón si žiarlivo stráži vlastné učebnice.

A druhá vec, ktorú chcem povedať. Je potrebné, aby na Slovensku bol taký školský systém, že kto doňho vojde, vyjde z neho slovenský občan. Vo francúzskom školskom systéme tam vojde Číňan, Francúz, Slovák, Čiľan, Američan do prvej triedy základnej školy a na konci tejto školy vyjde z neho Francúz ovládajúci francúzsku štátnu reč. Je neakceptovateľné pre náš štát, aby sme mali občanov, ktorí neovládajú štátny jazyk. Plne chápem starosti aj starostlivosť štátu o národnostné menšiny, ale je neakceptovateľné, aby národnostné menšiny mali školstvo, v ktorom nie sú schopné sa naučiť štátny jazyk. Ak by som bol v Maďarsku, prvá vec, čo sa stane, naučím sa po maďarsky, pretože chcem komunikovať s okolím a uplatniť sa v spoločnosti, ktorá hovorí štátnym jazykom maďarským. Takýto príklad... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec József Berényi. Nech sa páči.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády hovoril o tom, že študenti Univerzity Jánosa Selyeho neovládali slovenčinu.

Pán podpredseda, ja som asi rok dozadu dostal pozvánku od tých študentov, aby som im prednášal v anglickom jazyku a pokojne som sa mohol dohovoriť v anglickom jazyku, pýtali sa ma otázky dobrou angličtinou. Neviem si predstaviť, že keď ovládajú angličtinu, skutočne že by neovládali slovenčinu. Debata sa začala tým, že sestry v Nových Zámkoch neovládajú slovenčinu, potom študenti na Univerzite Jánosa Selyeho, pán Rydlo už teraz hovorí o tom, že Maďari vo všeobecnosti neovládajú slovenčinu.

Prosím vás, toto už je pomaly urážka maďarskej komunity na Slovensku, že neovládajú slovenčinu. Čo to je za výraz, že neovládajú, veď to nie je pravda. Možno, že určité regionálne rozdiely sú, samozrejme, že ťažkosti môžu byť v takých regiónoch, kde žije viac Maďarov, ale sú regióny, kde bez problémov už aj malé deti rozprávajú po slovensky a v ostatných regiónoch sa naučia v školách, som o tom presvedčený.

Zase, pán podpredseda, ste hovorili o tom, že čo sa deje, aký je systém vo Fínsku. Tak, prosím vás, zase neporovnávajme neporovnávateľné. Vo Fínsku platí absolútna dvojjazyčnosť v tých regiónoch, kde žije švédska menšina. Však Švédi sa učia po fínsky a u nás, samozrejme, sa to nedeje, takže neporovnávajme neporovnávateľné veci. Menšinová politika v iných krajinách je iná ako na Slovensku, a to sa nedá porovnať takto priamo trošku manipulatívne. Takže rád by som vás poprosil, aby sme o tejto téme hovorili odborne, bez emócií a nenálepkujte celú komunitu z toho, že neovláda slovenský jazyk. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ferdinand Devínsky. Nech sa páči.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán podpredseda vlády pán Čaplovič, hovoril si o odvahe pána ministra. Ja som vo svojom vystúpení pri prvom čítaní ocenil politickú odvahu pána ministra, ktorá je naozaj veľmi vysoká, ale pri takomto zákone, ktorý bude ovplyvňovať a ovplyvňuje chod celej tejto krajiny nestačí len odvaha. Je k tomu potrebná aj vysoká odbornosť a kvalita. My tu máme pred sebou návrh zákona so 163 paragrafmi a s takmer 260 pozmeňujúcimi návrhmi zatiaľ, v laviciach už máme rozdaných ďalších asi 30, z ktorých 290 pozmeňujúcich návrhov väčšina prichádza z koalície. Je to znak dobre pripraveného zákona? To je to, čo chceme, aby sa od 1. septembra toho roku zhruba 900-tis. ľudí riadilo podľa takéhoto predpisu?

Vieš uviesť kopu príkladov učiteľov, ktorí sú spokojní. Ale vieš uviesť aj takých a veľa príkladov takých ľudí, ktorí nie sú spokojní. Takých učiteľov, ktorí tvrdia, že to nestihnú a naozaj nie sú spokojní. To je prirodzené, lebo ľudia nemajú radi zmeny, ale je zrejmé aj to, že zákon, ktorý sa priamo alebo nepriamo dotýka oveľa viac ako milióna ľudí, ktorý rozbúri hladiny a ktorý nie je vnímaný veľkou časťou dotknutých, pozitívne nemôžete pustiť rok pred voľbami. Tomu ja celkom dobre rozumiem, a preto musí ísť teraz. Ale nakoniec to všetko odnesú žiaci a ja si nemyslím, že toto by mal byť cieľ tohto zákona. My sme, Dušan, spolu sedeli štyri roky v predchádzajúcom školskom výbore a na odborných veciach sme vždy vedeli dohodnúť. A ja pochybujem, že by si v tom čase súhlasil s takýmto nedopracovaným dokumentom, aby išiel do pléna. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej je prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Béla Bugár. Nech sa páči.

B. Bugár, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pán podpredseda vlády, vy ste tvrdili, že žiadate a fakticky tento návrh zákona to má zabezpečiť, aby v národnostných školách žiaci vedeli komunikovať v štátnom jazyku. Tu nenájdete žiadneho poslanca, a teraz hovorím o SMK, ktorý by toto nechcel. Také isté podmienky treba zabezpečiť každému. Ale si všimnite, že aj v školách s vyučovacím jazykom slovenským, ako sa naučia, povedzme, štátny jazyk tí, ktorí to majú ako materinský jazyk. Však predchádzajúce testovania žiakov 9. ročníkov, takzvané Monitory 9 z predchádzajúcich rokov dokázali, že v školách s vyučovacím jazykom menšín vedia žiaci lepšie spisovný jazyk ako v školách s vyučovacím jazykom slovenským. To sme si nevymysleli my, toto je testovanie žiakov, takže to jedna vec.

Druhá vec, pán podpredseda vlády, ak budeme chvíľku počúvať, tak by som bol veľmi rád, keby ste si vypočuli túto vetu. Ako sa vyučuje cudzí jazyk v školách? Všimnite si tú metódu. Čo najviac komunikácie. A keď tu nás kolegovia vždy kritizujú, že my chceme, aby štátny jazyk sa vyučoval ako cudzí jazyk, no ako metóda cudzieho jazyka, lebo tam je najviac komunikácia a čo najmenej literatúry. My to nežiadame, ale treba používať takú metódu, aby si tí žiaci vedeli osvojiť komunikáciu. Nestačí vedieť len vybrané slová. Tu hociktorý poslanec SMK vie vybrané slová odrecitovať ešte aj dodnes, ale ja si myslím, že tá vôľa je, ale nemôžete hovoriť všeobecne, že Maďari na Slovensku neovládajú slovenský jazyk.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ján Kovarčík. Nech sa páči.

J. Kovarčík, poslanec: Ja by som chcel pozitívne vystúpiť v prospech podpredsedu vlády a jeho príspevku, ktorý tu mal. Ľudová strana - HZDS v minulosti ako opozičná politická strana bola často pranierovaná za to, že podporovala a že sme podporovali reformné kroky Mikuláša Dzurindu. Často sme boli tým napádaní, dokonca sme boli spájaní - Mečiar sa dáva dohromady s Dzurindom a tak ďalej, ale boli sme presvedčení o tom, že zákony, ktoré boli v tej dobe prijímané, boli dobré a treba ich podporiť v prospech občanov Slovenskej republiky. Preto by som chcel vyzvať v tomto prípade opozičné politické strany, aby sa reálne pozreli na školský zákon.

Ja by som sa chcel spýtať, kto má vlastne zabezpečiť rovnocennosť občanov Slovenskej republiky? Kto to má zabezpečiť, keď nie štát? Ja nemôžem súhlasiť s tým s kolegyňou, ktorá vystúpila za Stranu maďarskej koalície, ktorá tvrdí, že to je vec rodičov. To nie je vec rodičov. Vec rodičov je učiť materinský jazyk. To vám nikto neberie. To nikto neberie menšine. Ale musíme sa starať o to, aby občania boli rovnocenní na Slovensku, aby sa vedeli dohovoriť slovenským jazykom a nehnevajte sa, kolegovia, ja som z Nitry, často chodím do južných okresov a rád zoberiem hociktorého z vás do auta a pôjdeme po obciach a budeme sa detí, malých detí, ktoré idú zo školy pýtať na niečo, kde je nejaký obchod alebo čo, vám nebude vedieť odpovedať po slovensky. To sa s nami nedohadujte, jednoducho nevedia deti po slovensky, a preto ich treba v školách štátny jazyk učiť. To je úplne... (hlasy z pléna), ja sa pán Bugár, my sa veľmi dobre poznáme, ja zoberiem auto, sadneme si do auta a pôjdeme sa previezť po južných obciach (hlas v sále)...

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím o pokoj, vystupuje poslanec s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

J. Kovarčík, poslanec: ... ja vám garantujem, že deti neovládajú slovenský jazyk. Takže len toľko. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na rečníkov môžete, pán podpredseda, odtiaľto. Pán podpredseda vlády chce využiť ešte dve minúty reakcií na faktické poznámky. Skúste mu zapnúť, prosím vás, mikrofón pri jeho pulte vedľa.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem aj ospravedlniť, zostal by som tu aj na ďalšie rokovanie, ale musím ísť na rokovanie vlády, kde predkladám materiály. Chcel by som naozaj niektoré veci v krátkosti vysvetliť v tých dvoch minútach, ktoré sú mi dané.

Predovšetkým pán Ivančo, súkromné centrá voľného času v základných umeleckých školách, v materských školách, ktoré boli v originálnych kompetenciách. Urobila sa zásadná chyba, a to vy veľmi dobre viete, že tie boli financované cez ministerstvo financií a ministerstvo školstva priamo zo štátu a tie školy, ktoré boli v originálnych kompetenciách miest a obcí boli financované z rozpočtu obcí. A preto vznikla situácia, že sa to preklopilo a že väčšinou nám vznikali nové a nové súkromné školy. Však si to priznajme, že takým to bolo len preto, aby si ušetrili peniaze obce často, a ja to poviem úprimne, ja som to povedal aj pánu Sýkorovi, aby sa to preklopilo. Toto bol problém, ktorý sa musíme snažiť, samozrejme, riešiť.

Ja nebudem reagovať na pani Rosovú, pretože naozaj tie analýzy, ktoré mám a sú porovnávacie, samozrejme, hovoria aj o Holandsku, ale ja hovorím o tých najlepších číslach, ktoré sú práve v severských krajinách.

A keď už hovoríme o tom, čo hovorila pani Biró, že sa niečo centralizuje a že o žiakoch má rozhodovať rodič, nuž tak potom naozaj zabaľme sa a nech rodičia potom aj učia, ak má takýto prístup byť realizovaný. Myslím si, že cesta napríklad vo Veľkej Británii, kde sa niektoré veci začali centralizovať, je správna, pretože im padalo školstvo v regiónoch a museli zachovať isté štátne štandardy a štátne záujmy v tejto oblasti, ktoré zvýšili na tých 60 až 70 %.

Ak som hovoril, nehovoril som o Fínsku, hovoril som o Švédsku. Ak som hovoril o úradnom jazyku, o užívaní úradného jazyka, nehovoril som to v súvislosti s tým, ale hovoril som o počte hodín, ktoré sa tam učia, a pán Haberly, štátny sekretár to jasne zadefinoval.

M. Hort, podpredseda NR SR: Dostal druhú minútu. Pani kolegyňa, sledujeme to spoločne, dostal ešte jednu minútu. Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som teraz, poprosím o pokoj v rokovacej sále. Pred vystúpením pána podpredsedu vlády bol posledný vystupujúci prihlásený do rozpravy písomne pán poslanec Lipšic, a preto teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne. Čiže do rozpravy sa hlásia pán poslanec Jaroslav Ivančo, Monika Smolková, Anna Szögedi, Martin Fronc, Katarína Cibulková, ešte pani Ľudmila Mušková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Jaroslav Ivančo. Nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, pani spravodajkyňa, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som povedal pár vecných, chcem to zdôrazniť, pár vecných pripomienok k predloženému zneniu školského zákona.

Samozrejme, keďže sa tu odohráva aj veľká politika okolo školského zákona, tak si dovolím, pán minister, aj pár politických viet. V prvom rade sa vás chcem spýtať, či si myslíte, že sa vyjasní nad slovenským školstvom? (Smiech). A dneska sa nám nejako nedarí. Takže myslím si, že ste mali a hráte v poslednom alebo záverečnom kole o veľkú šancu zapísať sa do histórie ako veľký reformný minister slovenského školstva.

Dokonca si myslím, že hráte o veľkú šancu zapísať sa do histórie tohto volebného obdobia ako najreformnejší minister s tým, že vláda pristúpila k mnohým, často kritizovaným veciam zo strany vtedy ako opozičná strana, v podstate strana SMER, tak teraz sa niektoré veci nedejú. Vaše pozitívne body sú v tom, že skutočne máte záujem predložiť nový školský zákon a bojujete oňho. Zdá sa však, že to, čo prebieha, diskusia či už v médiách, alebo v parlamente, poukazuje na to, že náš optimizmus, ktorý sme zdieľali pri prvých tézach, že príde nový školský zákon, postupne vyprcháva a mení sa až na pesimizmus.

Pán minister, podľa môjho názoru zákon má jasné chyby, vecné chyby, ale máme mnoho skrytých komplikácií a v zásade neprináša to, čo sme od neho očakávali, pretože neprináša delegovanie kompetencií, neprináša nový priestor pre školy, neprináša nové definovanie znalostí, ktoré majú mať žiaci, ale snaží sa v podstate udržať a posilniť dokonca štátnu pozíciu vo vzdelávaní. Som teda presvedčený, že neprekonáva to, čo sme od neho očakávali a v reakcii na pána podpredsedu vlády som povedal, my nehovoríme, že zákon netreba, alebo že je celkom zlý. My hovoríme, že je až príliš štandardný, a tým málo moderný. Kľúčové oblasti, ktoré nám chýbajú, v ktorých chýba nová vízia v školskom zákone je, pomenujem ich v pár zarážkach.

Podľa mňa chýba jasná vízia vo vyučovaní cudzích jazykov. Síce máte tam vetu, že chcete vyučovať dva cudzie jazyky, ale myslím si, že na to nie sme pripravení, nemáme na to ani ľudí, a preto nerozumiem dosť dobre tomu, prečo si nedáme jasný cieľ vzdelávať, poriadne vzdelávať aspoň v jednom cudzom jazyku, a to v tom najrozšírenejšom. V tom, ktorý potrebujú všetci, a to je v anglickom jazyku tak, ako to budem navrhovať aj vo svojom pozmeňujúcom návrhu. Mám taký pocit, že do tvorby obsahu sme sa dostali len tak, že v podstate sa to skončí na premenovaní učebných plánov, učebných osnov na školský vzdelávací program, a tak z veľkého rachotu nastane istá neistota, možno až zmätok to, čo sa bude diať v školách.

Ďalšia vec je, že podľa môjho názoru nakoniec to bude aj veľmi neefektívne, pretože síce sa tu rôznia názory, že aká to zmena bude, ale podľa môjho skromného názoru to až taká veľká nakoniec v školách zmena nebude, pretože učitelia vedia a riaditelia škôl zvlášť vedia sa prispôsobiť aj akokoľvek dobre mysleným novým trendom v realite a v praxi si to vedia prispôsobiť na takzvaný svoj obraz.

Chýba odvaha dať peniaze školám a vyvolať tak tlak na dopyt a otvorenie istého tlaku na dopyt po učebniciach. Možnože nie celkom učebnice by nemali byť neschválené ministerstvom školstva, ale podľa môjho názoru by mali mať možnosť si ich zakupovať školy a aj preto, že majú tvoriť vlastné obsahy vyučovania, vlastné vzdelávacie programy. Ale majú málo peňazí na ten nákup učebníc. Ako povedal jeden zamestnanec ministerstva školstva, pri učebniciach vám ide, citujem, "o zachovanie pokoja".

Obrovským prekvapením a musím povedať, že negatívnym prekvapením je pre mňa to, že sa zachovali naďalej tradičné formy hodnotenia. Neskôr vám prečítam jedno hodnotenie žiaka z anglickej základnej školy v meste Bowling a sami si budete môcť vytvoriť obraz o tom, či to hodnotenie bolo pre vás jasné a čitateľné a dostali ste z neho informáciu o kvalite daného žiaka alebo nie.

Som presvedčený, že hodnotenie, ktoré sa zachováva v návrhu zákona, nebude mať výpovednú hodnotu aj naďalej pre žiaka, učiteľa a rodiča, ani pre porovnávanie jednotlivých škôl medzi sebou a práve v tomto zmysle v obsahu a v hodnotení som čakal, že kurikurálna rada, ktorú chcete zriadiť, bude mať omnoho širšie kompetencie. Opakujem, vstupovať do obsahu, možno až schvaľovať a navrhovať obsah, ale aj navrhovať modely hodnotenia, aby to nezostalo len pri striktnom známkovaní. Som presvedčený, že kurikurálna rada by to, keďže by mala byť menovaná z odborníkov, dostatočne vedela zvládnuť a napojiť celý obsah alebo novú formuláciu obsahu vzdelávania na už existujúce vzdelávacie štandardy, ktoré podľa môjho názoru sú v navrhovanom zákone trošku v úzadí.

Nič nové podľa mňa neprináša tento zákon ani v ukončovaní štúdia v tom zmysle, že by tam boli zakomponované prvky, ktoré boli mnohokrát aj kritizované, ale mám taký pocit medzi riadkami toho zákona, že si trošku chceme aj zjednodušiť to ukončovanie štúdia. Nemyslím si, že to je celkom správne, pretože tí naši absolventi, ak chceme mať nejakú kvalitu, sa budú musieť aj na nejakom relevantnom fakte, na nejakom objektívnom hodnotení, centrálne zadanom možno testovaní vedieť aj porovnávať.

Podľa môjho názoru sa chybne alebo s chybami definujú školské zariadenia. Táto definícia prinesie komplikácie hlavne pre školské zariadenia, ktoré sú teraz zriaďované obcami a mestami ako originálna kompetencia a mnohé nariadenia, osobitne § 140, a zmeny, ktoré chcete robiť v ods. 2 prinesú podľa mňa komplikácie vo výkone kompetencií, pretože treba si uvedomiť, že školská jedáleň je dnes majetkom obce. Celé jej zariadenie je majetkom obce. A po prvotných komplikáciách obce už do toho investovali nejaké peniaze. A oni chcú, a je to prirodzené, aj mestá, aj obce, aj samosprávne kraje chcú mať aj nejaký prínos z tohto majetku a viete, odvolávať sa na hygienické normy, ktoré sú v školských zariadeniach, je trošku podľa mňa vágne, pretože tam nie sú žiadne podstatné rozdiely pri školskom zariadení ako školskej jedálni a pri každom ďalšom reštauračnom zariadení, keď to tak chcete počuť.

Myslím si, že cez prázdniny by sa pokojne mohli využívať školské jedálne nielen pre žiakov zamestnancov a tak ďalej, ale aj pre širšiu verejnosť, a myslím si, že by to bolo prínosom pre školu, pretože by ten zriaďovateľ vedel ďalšie peniaze posunúť na činnosť takejto školskej jedálne, pretože dnes dostáva školská jedáleň peniaze na jedno hlavné vydané jedlo od zriaďovateľa, a pokiaľ nevydá jedno hlavné jedlo cez prázdniny, tak musí si za tých desať mesiacov obrazne povedané vo vzťahu k zriaďovateľovi zarobiť. No tie dva mesiace, cez ktoré funguje školské zariadenie a školská jedáleň.

Paradoxne musím povedať, že tým, že veľmi málo, alebo len tým jedným § 48 vstupuje tento zákon do odborného vzdelávania a už som plný očakávania, čo prinesie nový zákon o odbornom vzdelávaní, tak paradoxne si myslím, že po prvom pohľade na štátny vzdelávací program, čo sa týka odborného vzdelávania prináša najväčšie zmeny v odbornom vzdelávaní práve celý komplex navrhovanej akože reformy, pretože po tom prvom pohľade som zistil, že odborné školy budú mať pomerne slušný manévrovací priestor pri definovaní odborných predmetov, pri zadávaní počtu hodín. A to pokladám za veľké pozitívum, len dúfam teda, že ten zákon o odbornom vzdelávaní nám to zase nezoberie.

Treba teda len dúfať, že to nebude opäť nejaká zmena, ktorá by priniesla negatívne poznatky a chcem vás vyzvať aj k tomu, aby zákon o odbornom vzdelávaní aj v súvislosti s tým zákonom priniesol väčšie možnosti vstupu zamestnávateľov aj vstupu možno súkromnému investorovi, keď viem, že v koalícii sa pojem súkromno dosť negatívne hodnotí, ale myslím si, že treba do odborného školstva už aj priamo povedané súkromný kapitál a možnosť, aby tam do toho mohli vstúpiť.

Dúfam, že dva zákony - odborné vzdelávanie a tento zákon budú aj vzájomne korelovať a že nebudú sa navzájom vylučovať, pretože v odborných školách by mohol vzniknúť z toho veľký chaos, aby sa všeobecnovzdelávacie predmety riadili štátnym vzdelávacím programom terajším podľa školského zákona a odborné predmety aby išli podľa nového zákona.

Veľmi nemilo ma prekvapili zmeny v zákone o financovaní a štátnej správe v školstve, ktoré podľa mňa vyvolávajú jasnú tendenciu k štátnemu centralizmu a k štátnemu riadeniu škôl a myslím si, že sa málo vníma to, že školy sú už po prenesených kompetenciách na mestách a obciach a prístupy v pohľade na dodržiavanie zákonov a noriem, ale aj v odmeňovaní úspešných žiakov sú podľa mňa, nehnevajte sa za tento výraz, ale až absurdné. Pretože dať odmenu úspešnému žiakovi z verejnej školy, ktorá je vedená obcou alebo samosprávnym krajom a odmeniť túto školu a nedať takúto možnosť zo zákona inému zriaďovateľovi, či už je to cirkevná, alebo súkromný zriaďovateľ, skutočne pokladám za absurdné, pretože tam ide o žiaka, ten žiak je alebo nie je úspešný.

A v podstate z pohľadu z ministerstva by malo byť jedno, z ktorej školy tento žiak vyšiel, ale oceňujeme to, že škola mala úspech a každý úspech je založený na individuálnom, na niektorej individualite žiaka. Preto hovorím, pokladám to až za takú absurdnú vec, že len teda verejné školy za mimoriadne výsledky žiakov. Pritom hovoríme o tom, že slovenské školstvo potrebuje úspech, tak som presvedčený o tom, že každý žiak slovenský, maďarský alebo aký, jeho úspech je založený na tom, že je tam aj kvalitné vzdelávanie v danej škole.

Zákon o výchove a vzdelávaní teda nenapĺňa očakávania podľa mňa, celospoločenskú potrebu a minister to v podstate priznáva, pretože hovoríte, že od septembra sa nezačne úplne po novom. Tak to bolo, myslím, v poslednom rozhovore v Hospodárskych novinách, že od septembra sa teda nezačne úplne po novom a do života pôjde teda norma podľa mňa náročná, kostrbatá a plná nejednoznačnosti, ktorá ešte v mnohých prípadoch okliešťuje jednotlivé subjekty školského systému a bude hlavne podľa môjho názoru bičom školských inšpektorov, ktorí prinesú do školy podľa môjho názoru až strach a neistotu a som hlboko presvedčený, že bude negatívne pôsobiť na celkovú klímu v slovenských školách.

Poďme teda bližšie na jednotlivé ustanovenia, ako som povedal, ktoré podľa mňa vyvolávajú vnútorné rozpory až chyby. Určite chcete počuť niečo o školskom alebo štátnom vzdelávacom programe. Myslím si, že tento termín, a opakujem slovo termín, sa tam dostal ako jeden z tých moderných prvkov, no, žiaľ, musím konštatovať, že obsah tohto pojmu, tohto termínu, bohužiaľ, na škodu veci nedostal aj náplň. Model tvorby vzdelávacieho programu v podstate zostáva deklarovaný v tej priemernej 30-percentnej slobode škôl, v tej priemerne 30-percentnej voľnosti, ale tu chcem zdôrazniť, keď som to dobre pochopil, že v 30-percentnej voľnosti, ale v celom rozsahu vzdelávacieho programu.

Chcem vám pripomenúť starý zákon č. 29/1984 Zb., ktorý vyriešil voľnosť, ktorá sa dnes ukázala tým, že vznikli alternatívne učebné plány na gymnáziách, a tiež je to v rozsahu 30 %, ale v každom ročníku, a tá voľnosť 30 % tvorby vzdelávacieho programu podľa starého zákona bola vyriešená jediným jedným paragrafom, § 39, kde je napísané, že v školách sa vyučuje podľa učebných plánov a učebných osnov, ktoré vydáva ministerstvo školstva.

Komunistom na 30-percentnú voľnosť stačila jedna veta. A hovorím, vznikli alternatívne učebné plány na gymnáziách a priniesli v podstate novinku na gymnáziách a priniesli aj to, že jednotlivé gymnáziá sa začali profilovať.

Čo je krásne, že terajší zákon síce v dvoch paragrafoch hovorí o štátnom a školskom vzdelávacom programe, ale v podstate nevstupuje do tejto deklarovanej voľnosti. V § 9 ods. 6 sa hovorí, že učebné osnovy si vytvorí škola sama. No v § 11 ods. 4, to je pedagogická dokumentácia, sa hovorí, že pedagogickú dokumentáciu uvedenú v ods. 3 písm. a) až písm. f), pričom písm. c) sú učebné osnovy už vydáva ministerstvo školstva. Bude to treba pozrieť, pretože je to nejednoznačnosť.

A pýtam sa teda. Kto v konečnom dôsledku vydá učebné osnovy pre školský vzdelávací program? Ministerstvo školstva alebo škola, pretože z toho, čo som citoval, je to nejednoznačné. Inak povedané, sloboda sa začala v deviatom paragrafe, keď to tvoria školy, ale skončila sa v jedenástom paragrafe, kde už to tvorí ministerstvo školstva. Nikde inde okrem § 9 sa nepredpokladá, aby učebné osnovy tvorila škola. Ak štát garantuje 70 % učiva a ministerstvo vydáva štátny vzdelávací program, pritom zriaďuje orgán ako kurikulárnu radu, chýba mi, že v duchu tohto zákona kurikulárna rada nie je spomenutá ani pri texte paragrafov týkajúcich sa štátneho vzdelávacieho programu.

Som presvedčený o tom a už som to povedal, že kurikulárna rada, to je kľúčový zmysel, aby mohla vstupovať do znenia štátneho vzdelávacieho programu a skutočne neviem, prečo sa to tam nedostalo. Smutné je to, že návrh štátneho vzdelávacieho programu je vlastne len lepšie rozpísaný terajší učebný plán. No smutné je aj to, že školy majú základný dokument školský vzdelávací program, ale možnosť meniť a ísť mimo rámca štátu, mimo štátneho obsahu vyučovania by si ho mala robiť škola sama a osobitne by to malo byť vtedy, ak sa chce škola napríklad venovať svojej profilácii a má to dokonca povinnosť zo školského vzdelávacieho programu, kde má definovať svoje zameranie.

Ako potom chceme riešiť ustanovenie o prijímacom konaní, keď si školy vytvoria svoj vlastný školský vzdelávací program, ale následne im ministerstvo povie, z akých predmetov sa bude robiť na danú školu prijímacia skúška. Myslím si, že tam by sa mohla využiť kurikulárna rada, ktorá by definovala vzdelávacie oblasti pre jednotlivé typy a druhy škôl a školy samy by si v rámci svojho zamerania, svojej profilácie určili podmienky prijatia na tú ktorú školu vrátane výberu predmetov alebo obsahu prijímacej skúšky, ak to chceme počuť. Osobitne by sa tak hovorím škola mohla venovať jazykom, mohla by sa venovať osobitne matematike, mohla by sa venovať možno aj viac odborným predmetom. Mohli by robiť napríklad psychologické testy.

Vznik školských vzdelávacích programov podľa terajšej vyhlášky a v zákonnej podobe sa teda naplno prejavilo v § 11 pochopením medzi terajšou vyhláškou a školským vzdelávacím programom, keď základným pedagogickým dokumentom na moje počudovanie nie je školský vzdelávací program. Pritom medzi základnú pedagogickú dokumentáciu ste zaradili učebné osnovy, učebné plány a ďalšie náležitosti v podstate školského vzdelávacieho programu. Myslím si, že je to zbytočne byrokratické, § 11 hovorím teraz. Ale mohol byť definovaný ako pedagogická dokumentácia.

Teda príde inšpektor do školy a keď mi povie, že mám predložiť pedagogickú dokumentáciu, predložím školský vzdelávací program alebo nie? Áno. No, nie je to také jednoznačné. Je tam definovaný napríklad aj plán výchovno-vzdelávacej činnosti. V starom ponímaní plán výchovno-vzdelávacích činnosti je v terajšom ponímaní podľa môjho názoru školský vzdelávací program. Ustanovenie teda o pláne výchovno-vzdelávacej činnosti je tam úplne zbytočné. Máme tam ešte plán práce školy. Potom sa pýtam. Aký rozdiel bude medzi plánom výchovno-vzdelávacej činnosti, plánom práce školy a ešte aj školským vzdelávacím programom. Podľa môjho názoru úplne zbytočná prebyrokratizovanosť v tomto paragrafe.

A to ešte v spoločnej správe máme návrh, myslím, že je to bod 13, že pedagogickou dokumentáciou sú ešte, aj citujem "tematicko-výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých vyučujúcich predmetov". No už podľa môjho názoru je to skutočne nonsens, aby ešte aj každý učiteľ povinne musel inšpektorovi predložiť časovo tematický plán alebo tematický plán výchovno-vzdelávacieho procesu.

Ja som presvedčený o tom, že toto je vecou zamestnávateľa, ktorý dokáže odkontrolovať svojho zamestnanca, či v danej vyučovacej jednotke dokáže ten obsah žiakovi podať a čomu tam podáva a nie je už to vecou ďalšej zložky, aby kontrolovala pedagogickú dokumentáciu ešte aj učiteľovi.

V § 11 ods. 10 písm. e) je podľa môjho názoru chyba, pretože individuálne začlenený žiak by sa mal podľa znenia zákona riadiť výchovno-vzdelávacím programom, čo v § 5 ods. 2 písm. b) máte, že je to výchovný program. Je to legislatívna skratka. Myslím si, že by to bolo treba opraviť, pretože individuálne začlenený žiak, on sa neriadi výchovným programom, ale vzdelávacím programom. Takže toľko k tomu.

Predkladatelia, ako som povedal, podľa mňa nepochopili celkom zmysel ani podstatu učebnice ako učebného materiálu a čarovné je, že školám sa deklaruje síce sloboda v tvorbe obsahu, ale ten obsah musí vychádzať zo štátom garantovanej učebnice. A pritom hovoríme o regionálnych vplyvoch, o pôsobení zamestnávateľov v školách, potom aby aj rodičia mohli vstupovať do obsahu, ale to všetko sa bude nakoniec odvíjať od učebnice, ktorá je centrálne zadaná.

Predložím pozmeňujúci návrh o chvíľu, v ktorom chcem vyriešiť aj iné učebné texty ako učebnice. Dnes je, samozrejme, aj negatívny vplyv internetu a multimédií, ale som presvedčený o tom, že v školách by sa mali z hľadiska zákona už začať využívať viac aj tieto učebné zdroje a hlavne, ako som povedal, keďže tento zákon je pomerne silno konštituovaný pre inšpekciu, tak som presvedčený o tom, že by sa aj ten učiteľ mohol brániť tým, že má v zákone možnosť použiť multimediálnu učebnú pomôcku a koniec koncov už je to tak moderné, že by to až nemalo byť v tom zmysle, že nebude to vôbec v zákone.

Pánovi ministrovi len otázka. V odborných školách, hotelových akadémiách budeme hovoriť o ukončovaní štúdia. V odborných školách, konkrétne hotelových akadémiách je päťročné štúdium, študijný odbor hotelová akadémia. Už päť rokov školy žiadajú jednu učebnicu. Volá sa to Technológia prípravy pokrmov a druhá učebnica je Technika obsluhy. Päť rokov, žiadna odborná škola, hotelová akadémia túto učebnicu na školu nedostala. Pritom je to schválená učebnica ministerstvom školstva. Pýtam sa, či to nebude aj takto vyzerať po novom. Že učebnice síce budeme mať schválené, ale v konečnom dôsledku ich školy na školu nedostanú. Nemáme ako im dať, pretože päť rokov tie školy to objednávajú a päť rokov AD-Rem, organizácia, ktorá to má zabezpečovať, päť rokov Adrem učebnice nedodal.

Takže pýtam sa, ako to bude vyzerať neskôr s učebnicami? Zbytočne sa podľa mňa vymyslel aj doklad a budeme sa baviť o vstupnom vzdelaní a doklad o absolvovaní materskej škôlky. Tento doklad je bezcenný, nepoužiteľný, a to dieťa síce s ním príde domov po skončení materskej škôlky, ale v tej chvíli ani rodičia nebudú vedieť, kde ho dali, pretože im v živote nebude potrebný.

Osobitne kostrbato a už to tu bolo spomínané sa definuje v § 16 pri stupňoch vzdelania základná škola a základné vzdelávanie. Navrhnem v pozmeňujúcom návrhu, aby základné vzdelávanie bolo definované ako prvý stupeň základného vzdelania a druhý stupeň základného vzdelania, lebo to kopíruje aj váš návrh, keď základná škola je organizovaná na prvý a druhý stupeň. Vysvetlite mi, prečo sa tam dostal pojem nižšie stredné vzdelanie, keď je to základná škola, a opakujem, je to aj v súlade s medzinárodnou klasifikáciou ISCED, že je to basic a sekundárny stupeň, sekundárny basic druhý stupeň základného vzdelávania.

Tretia časť § 27, už tu často spomínané spájanie škôl. Viem, že je odborné stanovisko ministerstva školstva, že je to riešené v § 20 zákona o štátnej správe v školstve, ale tento paragraf umožňuje spájať školy rôzneho druhu a typu a potom nerozumiem, prečo v § 27 ods. 4 tohto návrhu sa ešte osobitne zdôrazňuje spájanie materskej a základnej školy splynutím do jedného právneho subjektu. Buď zvolíme prvý prístup, že to bude len v zákone o štátnej správe v školstve a potom to vynechajme v tomto zákone, alebo ak teda máme prístup, že to máme v štátnom zákone, v zákone o štátnej správe v školstve, tak to dajme do tohto zákona, ako to navrhujem ja, že možno spájať školy rôzneho druhu a typu splynutím do jednej právnickej osoby.

V tom návrhu v bode 35 spoločnej správy je ale dôležitá druhá veta. Tá druhá veta hovorí, že na školy takto splynuté pri riadení výchovno-vzdelávacieho procesu sa vzťahujú príslušné ustanovenia pre jednotlivé druhy škôl, pretože teraz to vyriešené nie je.

Zaujímavé sú ustanovenia o počte žiakov a tu si myslím, že je kľúčová nerovnosť v prístupe. Totižto pri materskej škole je ustanovenie, že sa môže zvýšiť počet žiakov o troch. Pri základnej škole a pri strednej škole to chýba.

Včera bol predložený pozmeňujúci návrh na prechodné obdobie do školského roku 2011/2012, ale pýtam sa, čo bude potom, keď sa do obce prisťahuje jedna rodina, obec bude mať zriadenú školu, v tej škole bude maximálny počet žiakov v danej triede a neexistuje zo zákona výnimka, ani aby toho jedného žiaka umiestnili do tejto základnej školy. Navrhujem to vo svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý neskôr prečítam, aby bola možnosť po súhlase Štátnej školskej inšpekcie, po súhlase zriaďovateľa a návrhu riaditeľa školy po prerokovaní v rade školy možnosť zvýšiť počet žiakov. Dal som tam kompromisný návrh o dvoch, ale hovorím, bude sa to riešiť po prechodnom období a bude sa to riešiť skutočne vo výnimočných prípadoch, pretože takto sa môže stať, že ten jediný žiak školy z obce, kde sa tam prisťahuje, bude musieť chodiť do nejakej inej školy, lebo takáto možnosť v zákone nie je a prechodné ustanovenie je časovo obmedzené. A opakujem, neviem, prečo to potom v materskej škôlke možnosť je, ale v základnej a  strednej škole táto možnosť nie je.

Osemročné gymnáziá. Osemročné gymnáziá, riešenie vyberania žiakov cez numerus klauzus 5 % populácie sa mi, poviem pravdu, veľmi nepáči a poviem aj prečo. Dnes myslím, že máte vo vláde správu o rómskej situácii a ráno bolo medializované, že napríklad spišský región je región s najväčším počtom rómskej národnosti. Košický kraj, Prešovský kraj majú omnoho väčšie, omnoho väčšie zastúpenie ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia, omnoho väčšie zastúpenie rómskej populácie a takisto na Prešovský, Košický kraj, ako aj na Bratislavský by sa vzťahovala klauzula o 5 % na osemročné gymnáziá. Myslím, že by to zakladalo skutočne obrovskú nerovnosť, preto navrhujem v pozmeňujúcom návrhu riešiť to tak, ako to spomínala moja kolegyňa, riešiť to cez centrálne testovanie žiakov 5. ročníka a po centrálnom testovaní žiakov 5. ročníka budú mať možnosť ísť na osemročné gymnáziá len tí, ktorí sa umiestnia v prvom decile celoslovenských výsledkov, ale chceme zabezpečiť kvalitu, chceme zabezpečiť výber na osemročné gymnáziá, aby boli kvalitné. Tak budú elitné, ale my chceme aj elitné. Ale to nie je prvý decil, veď aj ostatní sú kvalitní žiaci.

Úplným sklamaním je podľa mňa hodnotenie, a teraz nastal čas, keď vám chcem prečítať to hodnotenie z bowling primary school. Je to ústne hodnotenie, ktoré je spojené aj so známkovaním. Vybral som si len niektoré state a žiak sa síce volá inak, ale môžeme ho pomenovať aj žiak, meno žiaka Ján.

Ján má písaný prejav, veľmi dobré myšlienky má niekedy problém vyjadriť spisovnou angličtinou, chyby robí najmä v gramatike, no časom a precvičovaním je možné tento problém odstrániť. Zvlášť usilovne pracoval v oblasti tvorivého písania, len tak ďalej Emil. To je ústne hodnotenie časti písaný prejav.

Anglický jazyk. Emil rozvíja svoje schopnosti a sebaistotu, zapája sa do diskusie so svojimi spolužiakmi, osobitne v prípadoch, keď má vedomosť o danom probléme. Obyčajne pozorne počúva, no niekedy má problém s udržaním pozornosti.

Čítanie. Čítali sme rôzne typy textov vrátane tradičných príbehov poézia a správa. Ján vie s pomocou rozprávať o rozdieloch, číta texty. To všetko je ale v závere hodnotené známkou na úrovni stupňa dobrý. Myslím si, že je to aj kvantifikácia, to je to číselné vyjadrenie, ale súčasne dáva možnosť aj slovného hodnotenia a táto informácia o tomto hodnotení je určite lepšia pre rodiča, ktorý má záujem na tom, aby vedel vychytať chyby svojho dieťaťa, aby ho vedel ďalej viesť na svojej vzdelávacej ceste, aby mu vedel pomôcť, v čom to žiak potrebuje. Pritom je to žiak 6. ročníka.

Úplne pekne napríklad hodnotenie prírodných vied. Emil začína navrhovať riešenia, ako sa myšlienky dajú overiť a aké typy meraní je nutné vykonať, ale niekedy mu chýba sebaistota. Vie vyvodiť logické predpoklady a používať jednoduché texty na získanie informácií. Výsledky prezentuje úhľadným a usporiadaným spôsobom, ale je potrebná väčšia samostatnosť. Neprestáva ju skúšať. Takže myslím si, že nič nám nebránilo, aby sme do § 58 dali možnosť aj slovného hodnotenia pre vyšší stupeň, ako to skončilo len pri 1 - 4.

Ďalšie problematické ustanovenia sa nachádzajú v § 73 ods. 2, ale opäť to súvisí so študijným odborom napríklad hotelová akadémia, keď v tomto odseku máte napísanú vetu. "Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil presne posledný ročník vzdelávacieho programu."

Podľa § 16 pri stupňoch vzdelania máte ale odsek, kde žiak môže získať niektorý zo stupňov vzdelania úspešným absolvovaním jeho ucelenej časti. Práve pri hotelových akadémiách žiaci po treťom ročníku mohli robiť záverečnú skúšku v odbore kuchár - čašník, keď splnili podmienky. Jednou z podmienok bolo napríklad absolvovanie 1 500 hodín praxe. Celkom ma milo potešilo, že máte to riešené, treba objektívne dodať, máte to riešené v štátnom vzdelávacom programe, túto možnosť pri odbornom vzdelávaní, len myslím si, že môžu nastať komplikácie vo výklade, pretože v zákone je táto veta: "Žiak len vtedy môže konať záverečnú skúšku, ak má ukončený posledný ročník." Ale žiak tretieho ročníka hotelovej akadémie posledný ročník ešte nemá ukončený, on bude ešte do 5. ročníka pokračovať v štúdiu, i keď nie všetci. Takže bolo by to podľa mňa treba nejakým spôsobom vyriešiť.

Odmeny predsedov § 90 ods. 11. Okrem toho, že podľa poslednej vety výška odmeny predsedu školskej komisie, a to si, prosím vás, poriadne pozrite, výška predsedu školskej komisie a jej členov je, citujem presne ustanovenie, "najmenej 10 korún a najviac 40". To nemyslíte vážne, že predseda školskej komisie dostane 40 korún za maturitnú skúšku. Chýba tam totiž ustanovenie, čo je v predchádzajúcej vete, že za každého odskúšaného žiaka. A to vás poprosím, si to pozrite, lebo môže nastať s tým problém a myslím si, že 40 korún za maturitnú skúšku je smiešne málo.

Problém tohto ustanovenia, tohto paragrafu je aj v tom, že máte tam presne stanovené sumy za maturitné skúšky, za činnosti súvisiace s maturitnými skúškami, dokonca ešte aj školy, koľko dostanú za to, že budú mať náklady so zastupovaním zamestnancov, ktorí odídu na maturitnú skúšku. Všetko je o. k. Ale pýtam sa, prečo presné sumy v zákone, to znamená, že po zavedení eura, keď nám tu hrozí zvýšenie cien, budeme novelizovať celý zákon len preto, keď chceme pridať predsedom školských maturitných komisií? To budeme sedieť v parlamente a robiť takúto jednoduchú úpravu? To podľa mňa sa nedá vyriešiť nariadením vlády alebo vyhláškou?

Čarovné na tejto veci je ale aj to, že v spoločnej správe v bode 36 je text: "Vypúšťa sa najmenšia hranica 50 Sk ako úhrada za pobyt dieťaťa v materskej škole, čo nesúvisí síce s maturitnou skúškou, ale počúvajte dobre odôvodnenie: "Sumy uvedené v Sk sa vypúšťajú aj z dôvodu zavedenie eura." Je zaujímavé, že pri materských školách sa 50 korún vypúšťa, lebo dôvod je zavedenie eura a predsedovia maturitných komisií dostanú 40 korún, ale z dôvodu zavedenia eura sa tento paragraf nevypúšťa. To navrhli koaliční poslanci vo výbore. Obrovský zmätok.

Podľa § 2 sa na účely zákona rozumie žiakom, citujem, "osoba zúčastňujúca sa na výchovno-vzdelávacom procese v základnej škole, strednej škole a tak ďalej. Dieťaťom sa na účely tohto zákona rozumie osoba pred začatím plnenia povinnej školskej dochádzky, fyzická osoba, ktorá vystupuje vo vzťahu k zákonnému zástupcovi, alebo ktorá sa priamo nezúčastňuje výchovno-vzdelávacieho procesu v škole".

Paragraf 114 a § 117 sú ustanovenia o školských zariadeniach. Neviem, kto písal tieto paragrafy, ale nie je tam jediné, jediné slovko o tom, že školské zariadenie je pre žiaka. Tam sa vždy len operuje s pojmom dieťa a dieťa je predsa ten, kto ešte ani do školy nechodí. To nie sú výbory, to je návrh zákona, pozor. Tak sa to nevyčistilo a bude s tým problém. Osobitne vo výchovnom poradenstve, výchovný poradca pôsobí na školách, ale v zmysle definície podľa tohto zákona vo výchovnom poradenstve je len pojem dieťa a čarovné je, že výchovné poradenstvo sa poskytuje deťom základných a stredných škôl, ale slovo žiak sa tam vôbec nenachádza. Ale, pán minister, to treba strážiť.

Takže návrh zákona je spracovaný tak, že istá časť narába s pojmom dieťa a žiak v zmysle § 2, ale istá, pomerne veľká časť už narába len s pojmom dieťa, pričom dané zariadenia sa týkajú žiaka. Školskú jedáleň som už hovoril, že tam bude problém s tými originálnymi kompetenciami.

Na záver som rád, že sa čiastočne vyčisťuje § 153, to je včerajší pozmeňujúci návrh. To sú ustanovenia o školskom poriadku a navrhnem takisto ustanovenia ku kurikulárnej rade, aby sa vyjadrovala k štátnemu vzdelávaciemu programu.

Na záver mi, kolegyne, kolegovia, dovoľte povedať pár politických viet. Som presvedčený o tom, že je dobré, že je predložený školský zákon, ale na vás, pán minister, je mimoriadna zodpovednosť za to, aby to bol aj dobrý školský zákon, aby nepriniesol do škôl chaos. Upozornil som na niektoré vecné nedostatky, chcem povedať, že toľko pozmeňujúcich návrhov, koľko je predložených v tomto zákone a ďalšie veci nie sú riešené spôsoby, podľa mňa obrovský chaos pri realizácii tohto zákona pri tých cca 900-tisíc ľuďoch, ktorí sa budú podľa neho riadiť.

A tak na záver treba povedať, že síce rachot bol, učitelia sa možno aj zdokonalia v písaní na počítači pri tvorbe školského vzdelávacieho programu, ale naďalej budú učiť podľa starých zabehaných chodníčkov a bude to vzdelávanie, ktoré neprinesie to, čo sme od neho všetci očakávali. A nakoniec si myslím, že aj vy ste to od neho očakávali, pán minister.

Podľa môjho názoru mal mať školský zákon rámcový charakter a v kondenzovanej podobe vytvárať priestor pre zmeny na úrovni škôl pre autonómiu škôl na princípoch participácie, subsidiarity, slobody a konkurencie. To, žiaľ, zostalo za dverami ministerstva školstva, a preto prijatie tohto zákona prinesie, ako som povedal, problémy a bude to len, som si to tak napísal, že náhrobným kameňom, na odvalenie ktorého bude treba ešte veľa, veľa politickej vôle.

Dovolím si vecne teraz. Vyberám na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy bod 35 a bod 89 spoločnej správy a predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu zákonu o výchove a vzdelávaní v tomto znení. V čl. I v § 4 písm. c) znie: "Ovládať anglicky a ďalší cudzí jazyk." Odôvodnenie: Anglický jazyk je najrozšírenejším jazykom v medzinárodnej komunikácii, v prostredí informačných technológií, vedy a výskumu aj v komerčnej sfére. Znalosť anglického jazyka zvyšuje konkurencieschopnosť uchádzača na trhu práce tak na Slovensku, ako aj v zahraničí. V súčasnosti je anglický jazyk špecifickým povinným cudzím jazykom vo vzdelávaní vo väčšine krajín Európskej únie, v ktorých nie je angličtina úradným jazykom.

Bod č. 2. V § 6 ods. 1 sa v druhej vete za slovo "programy" vkladajú slová "po prerokovaní v kurikulárnej rade". Odôvodnenie: Kurikulárna rada ako odborný poradný orgán pre oblasť inovácie obsahu výchovy a vzdelávania by mal vydať odborné stanovisko pred vydaním štátneho vzdelávacieho programu.

Bod č. 3. V § 6 ods. 2 sa v prvej vete za slová "po prerokovaní so zamestnávateľmi" nahrádzajú slovami "po prerokovaní v kurikulárnej rade zamestnávateľmi". Odôvodnenie: Kurikulárna rada ako poradný orgán pre oblasť inovácie obsahu výchovy a vzdelávania by mala vydať odborné stanovisko k predvídaniu štátneho vzdelávacieho programu pre odborné vzdelávanie.

Bod č. 4. V § 11 ods. 4 sa slová "v ods. 3 písm. a) až f)" nahrádzajú slovami v "ods. 3 písm. e) až f)". Odôvodnenie: Oprava chyby. Lebo podľa § 9 a § 10 predloženého návrhu povinnosť vypracovať učebné plány, učebné osnovy, výchovné plány a výchovné osnovy je uložená samotným školám a školským zariadeniam.

Bod č. 5. V § 13 ods. 5 sa vkladá nový ods. 6, ktorý znie: "Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona možno používať aj iné tlačené a multimediálne učebné materiály a pomôcky, pokiaľ sú v súlade s cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona." Doterajšie ods. 6 a 7 sa adekvátne prečíslujú. Odôvodnenie: Zákon bez takejto zmeny neumožňuje flexibilné využitie iných učebných materiálov, než sú tie, ktoré sú v zákone taxatívne vymedzené. Nijakým spôsobom nevytvára priestor pre používanie iných než tradičných tlačených foriem učebných textov a iných materiálov. Navrhovanou zmenou sa vytvára väčší priestor pre moderné a kreatívne formy vyučovania. Bez taxatívneho použitia iných tlačených a multimediálnych učebných materiálov by mohla byť škola zo strany školskej inšpekcie sankcionovaná.

Bod č. 6. V § 16 ods. 3 písm. a) sa slová "primárne vzdelávanie" nahrádzajú slovami "prvý stupeň primárneho vzdelávania" a v písm. b) sa slová "nižšie stredné vzdelanie" nahrádzajú slovami "druhý stupeň primárneho vzdelania". Slová "primárne vzdelanie" sa v celom texte zákona vo všetkých tvaroch nahradia slovami "prvý stupeň primárneho vzdelania" a slová "nižšie stredné vzdelanie" sa v celom texte zákona vo všetkých tvaroch nahradia slovami "druhý stupeň primárneho vzdelania". Odôvodnenie: Navrhované znenie logicky zosúlaďuje označenie stupňov vzdelania podľa organizácie základnej školy, tak ako je v návrhu zákona. Navrhované znenie je v súlade s medzinárodnou klasifikáciou stupňov vzdelania. Novým znením sa nahradí text vo všetkých tvaroch v celom znení zákona.

V § 29 sa za ods. 5 vkladá nový ods. 6 ktorý znie: "V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ školy po prerokovaní v rade školy so súhlasom zriaďovateľa a štátnej školskej inšpekcie prekročiť počet detí podľa ods. 5 najviac o dvoch žiakov." Ďalšie odseky sa adekvátne prečíslujú. Odôvodnenie: Zmenou sa upravuje možnosť v mimoriadnych prípadoch po posúdení ďalších orgánov zvýšiť počet žiakov v triedach základnej školy tak, ako je to v návrhu zákona aj pri materských školách.

Bod č. 8. V § 33 ods. 1 druhá veta znie: "V odôvodnených prípadoch po prerokovaní v rade školy so súhlasom zriaďovateľa a štátnej školskej inšpekcie môže prekročiť počet žiakov najviac o dvoch." Odôvodnenie: Zmenou sa upravuje možnosť v mimoriadnych prípadoch po posúdení ďalších orgánov zvýšiť počet žiakov v triedach strednej školy, tak ako je to v návrhu zákona aj pri materských školách.

Bod č. 9. V § 62 sa znenie ods. 2 nahrádza znením: "Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a v celoslovenskom testovaní žiakov piateho ročníka sa umiestnil v prvom decile všetkých žiakov piateho ročníka základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Odôvodnenie: Ustanovením sa prirodzeným adekvátnym spôsobom redukuje počet žiakov, ktorých potenciálne môžeme prijať do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách len na okruh 10 % najúspešnejších žiakov, pričom v realite má záujem o vzdelávanie na osemročných gymnáziách len časť z nich. Osemročné gymnáziá môžu navyše v prijímacom konaní požiadavky na dosiahnuté výsledky v externom testovaní sprísniť a ďalšiu sankciu vykonávať na základe prijímacích skúšok. Výsledok bude z hľadiska redukcie počtu študentov osemročných gymnázií analogicky s cieľom pôvodnej predlohy. Odstraňuje sa plošne numerus clausus, ktoré nezohľadňuje odlišný potenciál z hľadiska štruktúry populácie jednotlivých regiónov a na rozdiel od pôvodnej predlohy sa vytvára garancia, že na tento typ výberovej školy budú prijatí len žiaci, ktorí majú pre jej úspešné absolvovanie skutočné predpoklady. Predpokladá sa zavedenie povinného testovania žiakov piateho ročníka.

Bod č. 10. V § 62 za ods. 2 sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie: "Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a úspešne ukončil priaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak." Ďalšie odseky sa adekvátne prečíslujú. Ide o súvisiacu legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na znenie ods. 2.

V bode č. 11 v § 64 ods. 1 sa nahrádza novým znením. "Vzdelávacie oblasti pre prijímacie skúšky určí po návrhu kurikulárnej rady ministerstvo školstva a ministerstvo zdravotníctva s prihliadnutím na návrhy riaditeľov stredných škôl tak, aby boli pre jednotlivé druhy a typy škôl rovnaké. Zverejnia ich do 15. októbra. Odôvodnenie: Zavedením školských vzdelávacích programov by si školy mali mať možnosť určiť podmienky prijatia v celom rozsahu vrátane obsahu prijímacích skúšok. Kurikulárna rada ako kľúčový orgán pre obsah vzdelávania vymedzí prioritne vzdelávacie oblasti pre rovnaké typy škôl a školy si podľa svojho zamerania určia ďalšie kritériá prijímacieho konania.

V § 64 v ods. 3 sa vypúšťa text "s výnimkou počtu tried gymnázií s osemročným vzdelávacím programom". Odôvodnenie: Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na návrh zmeny v § 62 ods. 2.

Bod č. 13. V § 64 sa vypúšťa ods. 4. Opäť ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na návrh zmeny v § 62 ods. 2.

Bod č. 14. V § 65 ods. 2 sa za slová "za bodkočiarkou" a slová "pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma skúšky určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie" nahrádzajú slovami "pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí podľa odporúčania centra špeciálno-pedagogického poradenstva doručeného s prihláškou na štúdium". Odôvodnenie: Pre objektívne určenie formy prijímacej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením je nevyhnutné odborné posúdenie. Odporúčanie, čo je náplňou činnosti centier špeciálno-pedagogického poradenstva.

V § 75 ods. 1, to je bod č. 15 sa v poslednej vete za slovo "oznámi" vkladajú slová "podľa odporúčania centra a špeciálno-pedagogického poradenstva". Odôvodnenie: Odborné stanovisko k spôsobu skúšky je pre žiaka so zdravotným znevýhodnením nevyhnuté v súvislosti s objektívnym hodnotením žiaka".

V § 75 ods. 2 sa v poslednej vete za slovo "oznámi" vkladajú slová "podľa odporúčania centra špeciálno-pedagogického poradenstva". Odôvodnenie: Odborné stanovisko k spôsobu skúšky je pre žiaka so zdravotným znevýhodnením nevyhnutné v súvislosti s objektívnym hodnotením žiaka.

Bod č. 17. V § 155 sa znenie ods. 5 nahrádza novým znením. "Externého testovania žiakov základnej školy sa zúčastňujú všetci žiaci základných škôl a osemročných gymnázií príslušného ročníka, v ktorom sa uskutočňuje vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami okrem žiakov vzdelávaných podľa vzdelávacích programov pre žiakov s mentálnym postihnutím."

Odôvodnenie: Zavádza sa externé testovanie aj na osemročných gymnáziách. Meranie formou externého testovania napĺňa svoj zmysel iba v prípade, že sa testuje celý populačný ročník. Neúčasť žiakov osemročných gymnázií na testovaní, u ktorých je ale vyšší predpoklad dosiahnutia dobrých výsledkov, znižuje celkovú priemernú úroveň výsledkov a neposkytuje reálny obraz o celom populačnom ročníku. Na druhej strane neposkytuje možnosť objektívne vyjadriť umiestnenie jednotlivých žiakov na škále celého populačného ročníka. Zaradenie osemročných gymnázií do externého testovania v súvislosti so zmenou v § 62 ods. 2 zároveň vytvorí tlak na kvalitu výstupov tejto skupiny škôl a naopak, zníži motiváciu tých rodičov, ktorí sa rozhodujú umiestniť dieťa v osemročnom gymnáziu najmä v snahe vyhnúť sa externému testovaniu v deviatom ročníku základnej školy.

Bod č. 16. V § 155 sa za ods. 7 nahrádza novým znením. "Ak sa žiak piateho a deviateho ročníka základnej školy z objektívneho dôvodu nezúčastní externého testovania v riadnom termíne, riaditeľ základnej školy po dohode so zákonným zástupcom žiaka požiada Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania o náhradný termín externého testovania. Náhradný termín, v ktorom sa vykoná externé testovanie, musí byť určený tak, aby výsledok mohol žiak predložiť riaditeľovi osemročného gymnázia alebo strednej školy, na ktorú sa hlási, najneskôr päť pracovných dní pred konaním prijímacej skúšky." Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú právnu súvislosť so zmenou ods. 5 a zmenou § 62 ods. 2.

Bod č. 17. V § 155 sa ods. 4 vypúšťa. Odôvodnenie: Súvisiaca legislatívnotechnická úprava. Zmeny k čl. III.

Bod č. 18. V bode 24. V navrhovanom znení v § 6a sa ods. 3 až 6 vypúšťajú. Odsek 7 sa adekvátne prečísluje. Odôvodnenie: Súvisiaca legislatívnotechnická úprava.

Bod č. 19. V bode 22 v navrhovanom znení v § 4b sa v ods. 1 a ods. 3 vypúšťa slovo "štátnej". Odôvodnenie: Navrhuje sa prideliť finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakom bez rozdielu zriaďovateľov.

Bod č. 20. V bode 23 sa nadpis § 6 "financovanie cirkevných škôl" navrhuje nahradiť nadpisom "financovanie cirkevných a súkromných škôl". Odôvodnenie: Financovanie škôl sa zrovnoprávňuje aj s ohľadom na zmeny, sankcionovanie za porušenie právnych predpisov. Bod č. 21.