P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Snažil som sa na to nereagovať, ale už sa nedá. Bod č. 21. V bode 24 sa znenie navrhovaného § 6 sa nahrádza novým znením. § 6a: "Dôsledky porušenia platných právnych predpisov školou."

Odsek 1. "Ak v priebehu kalendárneho roka bolo zistené orgánom štátnej správy alebo v poslednej správe o výsledku inšpekčnej činnosti štátnou školskou inšpekciou s odkazom na 23e) závažné porušenie platných právnych predpisov v oblasti školstva, odkaz na 23f), školou, ministerstvo zníži zriaďovateľovi školy objem finančných prostriedkov na príslušný kalendárny rok."

Odsek 2. "Ministerstvo zníži zriaďovateľovi školy normatívny príspevok na príslušný kalendárny rok o 10 %. Ďalej len znížený normatívny príspevok v závislosti od počtu mesiacov, počas ktorého trvalo porušenie platných právnych predpisov. Do počtu mesiacov sa započítavajú mesiace od mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom boli nedostatky zistené. Do mesiaca, v ktorom boli nedostatky odstránené. Ak škola odstráni nedostatky v mesiaci, v ktorom boli nedostatky zistené, do počtu mesiacov, počas ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľovi školy znížený normatívny príspevok sa započíta jeden mesiac."

Odsek 3. "Ak škola neodstráni nedostatky do konca kalendárneho roka, ministerstvo postupuje pri prideľovaní finančných prostriedkov zriaďovateľovi tejto školy na nasledujúci kalendárny rok podľa ods. 4."

Odsek 4. "Závažné porušenie platných právnych predpisov školou je povinný zriaďovateľ školy písomne oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu do 5 dní od doručenia oznámenia od kontrolného orgánu. Odstránenie zistených závažných porušení platných právnych predpisov školou je povinný zriaďovateľ školy písomne oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu do 5 dní od doručenia oznámenia od kontrolného orgánu." Odôvodnenie: Návrhom sa zrovnoprávni postavenie škôl a zriaďovateľov pri udeľovaní sankcie za porušenie právnych predpisov školou, ktoré zistí štátna školská inšpekcia. Súčasne sa navrhuje znížiť sankciu na 10 % normatívneho príspevku. Ďalšie body sa adekvátne prečíslujú. (Ruch v sále.)

Aj napriek hluku v sále si dovolím všetkým poďakovať za to, že ma počúvali, osobitne pánovi ministrovi a pani predkladateľke. Verím, že moje vecné... (Ruch v sále.)

P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, pán poslanec sa snaží zmeniť zákon, venujte mu pozornosť.

J. Ivančo, poslanec: Verím, že moje vecné pripomienky k zákonu budú zohľadnené aj vo vašom hlasovaní. Osobitne moja výzva zaznieva do koaličných radov, ctené panie poslankyne, páni poslanci. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Napriek tomu, že sa vám zdalo, že vám nevenujú pozornosť, tých faktických poznámok je viacero, pani poslankyňa Tóthová, Rosová, pán poslanec Fronc, pán poslanec Rydlo. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pani profesorka.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja som počúvala váš dlhý prejav. Pán poslanec, to, čo ste navrhovali, je úplne iná filozofia výchovno-vzdelávacieho systému a aj zákona. Mne je len ľúto, že ste boli minulé volebné obdobie v školskom výbore a že ste nebojovali pre takúto filozofiu, pretože filozofia výchovno-vzdelávacieho systému môže byť iná. Napríklad v Japonsku majú veľmi úspešné školstvo a majú absolútne inú filozofiu. Keby prišiel odborník z Japonska, tak by tiež mal množstvo iných poznámok.

Teraz konkrétne § 59 otázka slovného hodnotenia. Obligatórne by som to nikdy nedala, pretože nútiť učiteľov vymýšľať slohové cvičenia tam, kde to nie je potrebné, tak je úplne zbytočné. Kontakt s rodičmi to môže nahradiť a v prípade fakultatívnej možnosti právnická osoba a fyzická osoba môže všetko, čo zákonom nie je zakázané.

Pokiaľ ste hovorili o odmeňovaní žiakov, tam obdobne platí zásada, že v štátnych školách áno, je to upravené, v súkromných právnické osoby takúto iniciatívu odmeňovania môžu mať, lebo v zmysle ústavy môžu konať všetko, čo nie je zákonom zakázané. Takže vaša filozofia je trošku mimo znenia ústavy.

A pokiaľ ste hovorili o postavení inšpektorov, že také postavenie bude naháňať strach a neistotu učiteľov, nuž, pán poslanec, ja si myslím, že inšpektor má byť taký kontrolný orgán, z ktorého budú mať učitelia strach, ak nebudú... (Prerušenie vystúpenie časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem za slovo a ďakujem aj môjmu kolegovi Jarovi Ivančovi, že dokázal, že dôvod na stiahnutie tohto zákona nie je politický, že to nie je dokonca ani rozdiel v nejakom koncepčnom nazeraní, že je to jednoducho tisíc drobných technických nezmyslov, ktoré ten zákon obsahuje a ktoré mali byť vychytané úplne inde než tu na pôde parlamentu. Myslím, že takáto diskusia mala byť medzi nami možno vo výbore, ale predtým, než ten zákon vôbec išiel na pripomienkové konanie, a nie teraz.

No a pokiaľ ide o konkrétnosti. Pýtal si sa, prečo tam nie je pri schvaľovaní štátnych vzdelávacích programov kurikulárna rada? Bola tam. Bola tam v pôvodnom návrhu, keď sa ale ešte nevedelo, že budeme kvaltovať takýmto spôsobom. Lebo jednoducho teraz by sa nestihlo ustanoviť kurikulárnu radu, na základe jej odporúčaní schváliť štátny vzdelávací program a až potom pripravovať školské. Čiže jednoducho len preto, aby sme mohli od septembra hrdo vztýčiť zástavu nad tým, že začíname s reformou, nezmestila sa kurikulárna rada do tohto paragrafu.

A pokiaľ ide o slovné hodnotenie, to nie sú žiadne cvičenia, mimochodom, nikto ho nechce zavádzať obligatórne, ale to je veľmi dobrý dôvod na to, aby učitelia pristúpili individuálne ku každému žiakovi a je to veľmi dobrý argument aj pre učiteľov o tom, že spravodlivo žiakov hodnotia. Preto, lebo nemôžu dať len tak známku, musia ju žiakovi vyargumentovať. Je to ďalší nástroj veľmi dobrej komunikácie medzi školou a žiakmi.

Samozrejme, ja súhlasím presne tak, ako to prezentoval kolega Ivančo s tým, že je dobré, ak záverom takéhoto hodnotenia je aj samotná známka. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Kolega Ivančo asi hovoril dlho, ale myslím, že ho stálo za to počúvať a ja som sa veľmi pozorne pozeral na túto stranu, na vládnu koalíciu a musím povedať, že ho nesledovali a urobili chybu z dvoch dôvodov.

Ten prvý poviem teraz. Jednoducho, keď tu pán minister hovorí, že práve tento návrh školského zákona dá školám slobodu, tak on veľmi detailne dokumentoval, že je to práve naopak. Že je to množstvo všetkých dokumentov, ktoré budú musieť pedagógovia vyrábať, také plány, také programy, tematické plány a podobne, že jednoducho to vedie k tomu, že nič sa nezmení. Ja si myslím, že to bolo dobré.

A druhá vec, ktorú takisto na trošku takom pitoresknom zábavnom príklade uviedol, ale uviedol dobre. To, čo sme už zdôrazňovali aj v prvom čítaní, že prebranie všetkých nižších právnych noriem, vyhlášok do zákona spôsobí v budúcnosti problémy všetkým nasledujúcim ministrom a dokonca aj pánovi ministrovi Mikolajovi. Jednoducho s každým nezmyslom, s každou drobnosťou bude musieť prísť sem do Národnej rady a zažiť celý proces schvaľovania novely zákona. A pritom má platný kompetenčný zákon, ktorý jasne hovorí o tom, že minister riadi školstvo nariadeniami vlády, vyhláškami ministra, smernicami a usmerneniami. Sú jednoducho veci, ktoré treba operatívne riešiť a naozaj zákon má byť rámcový, má dať základné pravidlá a nemá pokryť všetko možné, pretože v tejto chvíli, opakujem, v budúcnosti sa ocitne aj sám pán minister Mikolaj v mnohých problémoch. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Mám len veľmi krátku poznámku. Nie som za to, aby sme v zákone stanovili, že ten-ktorý žiak musí ovládať anglický a ďalší cudzí jazyk. Už sme tu mali svojho času naoktrojovaný jeden cudzí jazyk, ktorý väčšina obyvateľstva, keď ho mala v škole, tak ho neovládala, lebo nerada ho študovala. Je potrebné dosiahnuť to, aby študent, žiak z vlastného presvedčenia, z vlastného rozhodnutia si uvedomil, že ten jazyk anglický potrebuje ovládať. Jednoducho študent potrebuje mať, žiak potrebuje mať slobodu výberu a škola musí mať toľko odvahy, že mu ten cudzí jazyk odporučí. Som za to, aby sme nechali formuláciu, aby to boli dva cudzie jazyky, pochopiteľne, ale niekomu naoktrojovať, že to musí byť jazyk anglický, i keď si uvedomujem dôležitosť anglického jazyka, nepovažujem za správne. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec vaše reakcie.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne kolegom za reakcie na moje vystúpenie. Chcem len povedať, že aj napriek takému rozsiahlemu zákonu, akým školský zákon určite je, tak som si dovolil poukázať na chyby a problémy, ktoré z neho môžu vzniknúť. A chcem povedať a myslím si, že za všetkých poslancov Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany, že vždy, akokoľvek rozsiahly zákon to bude, budeme poctivo študovať predložený návrh a budeme sa vždy odborne vyjadrovať k predloženým návrhom zákona tak, aby zákony, ktoré bude prijímať táto Národná rada, boli čo najviac legislatívne čisté. To bolo cieľom môjho vystúpenia. A chcem povedať, že ak by sa prijali moje pozmeňujúce návrhy, ak by sa prijali moje slová, ktoré som hovoril, tak tento zákon by bol v podstate vyčistený od chýb.

V druhej časti som hovoril aj o filozofii a tu vám chcem povedať, že áno, tu je medzi nami rozdiel. Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana a jej poslanci majú iný principiálny názor na ďalšie smerovanie slovenského školstva. Nie sme za takú silno štruktúrovanú normu, sme za väčšiu slobodu, subsidiaritu a väčšiu aj voľnosť pre školy pri výbere svojich vzdelávacích ciest, a to isté sa týka našich žiakov a rodičov. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Smolková do rozpravy.

M. Smolková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, ja len veľmi krátko možno len do štatistiky pre pána predsedu Devínskeho, aby mal ďalší z pozmeňujúcich návrhov.

Dovoľte, našla sa chyba aj pre pána Ivanča, áno, budeme to 55-krát študovať, aj tak vždy niečo objavíme, tak dovolím si napraviť jednu chybu.

Predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 560) druhé čítanie. V čl. I v § 9 ods. 3 sa v druhej vete za slovo "taktiež" vkladá slovo "rozsah". Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Zrejme to vypadlo, tak to dopĺňame. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Szögedi do rozpravy stráca poradie, takže pán poslanec Fronc, nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Keď mám takú česť a získavam preferenciu, tak by som chcel povedať ešte pár slov. Jednak chcem zareagovať ešte znova na vystúpenie podpredsedu vlády pána Čaploviča. Dnes ráno som pozeral televíziu, prenos zo včerajšieho rokovania Národnej rady a to, čo som nemohol vidieť, videl som v televízii.

Počas môjho vystúpenia pán podpredseda vlády sa veľmi dobre zabával. Však ja nie som proti tomu, aby sme sa tu aj občas neusmiali, aby sme všetko riešili len s namosúrenými tvárami. Na druhej strane by som ale očakával od podpredsedu vlády pre vzdelanostnú ekonomiku, že bude veci sledovať vecne a že sa bude vyjadrovať fundovane a nebude hovoriť veci, ktoré sú nepravdivé, tak ako sa v jeho vystúpení udialo a ako som aj zareagoval na to v krátkej faktickej poznámke.

Ale myslím si, a to by som tu rád zdôraznil, ak pán podpredseda vlády hovoril, že vystupujúci hovorili o organizačných a technických veciach a nerozprávali o pedagogických problémoch tohto zákona, no, tak to je práve to, že sa zabával, pretože drvivá väčšina pripomienok bola práve o pedagogických problémoch, ktoré zazneli v rozprave u jednotlivých vystupujúcich. A to je ale vizitka pána podpredsedu vlády.

A druhá moja poznámka. Ja som dal jeden jediný pozmeňujúci návrh a aj to sa môžem trošku odvolať na vystúpenie pána podpredsedu vlády Čaploviča, ktorý hovoril, že nikto nemá problém s prijatím tohto zákona, že práve všetci ho očakávajú. Nuž dnes ráno som v agentúrach zachytil túto správu, ktorú chcem prečítať a prečítam ju aj z toho dôvodu, že táto správa je stanoviskom komisie Konferencie biskupov Slovenska, ktorý, pán podpredseda, pán podpredseda, budete môcť zareagovať. Je to stanovisko, tak ako je uvedené v agentúre komisie Konferencie biskupov Slovenska pre katechizáciu a školstvo a hovorí o veci, ktorú ja si myslím, že je podstatná, o termíne prijatia tohto zákona. A beriem to stanovisko o to vážnejšie, že tak, ako som vo svojom vystúpení ukázal, že cirkevné školy sa dostávajú znova do horšej pozície, ale vo svojom stanovisku nehovoria nič o svojich osobných záujmoch, o záujmoch týkajúcich sa cirkevného školstva, hovoria všeobecne, a tak to prečítam:

"Komisia Konferencie biskupov Slovenska pre katechizáciu a školstvo požiadala v otvorenom liste poslancov Národnej rady," a preto to čítam tu, lebo si myslím si, že to ste oslovení vy, "poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby odložili uskutočnenie školskej reformy o jeden rok. Komisia dôvodí náročnosťou zostavovania školského vzdelávacieho programu, ktorý si vyžaduje dostatok času a jeho vypracovanie v časovom strese by výrazne ovplyvnilo jeho kvalitu. Podľa členov komisie, na ktorej čele stojí banskobystrický biskup Rudolf Baláž, na obsahovú reformu jednotlivých predmetov nie sú mnohí učitelia dostatočne pripravení. Absencia nových učebníc a materiálov i nepripravenosť po didaktickej stránke môže prehĺbiť strach z reformných krokov," uvádza sa.

"Členovia komisie tiež upozorňujú, že celý proces prípravy na školskú reformu by bol sústredený na tri mesiace, z ktorých jún je veľmi náročný pre koniec školského roka a jeho bilancovanie a mesiace júl a august sú určené hlavne na oddych, ktorý potrebuje každý pedagóg na to, aby mohol svoju prácu v novom školskom roku vykonávať s plným nasadením. V opačnom prípade by časová aj obsahová náročnosť pripravovaných zmien vnášala do výchovno-vzdelávacieho procesu neistotu a napätie, čo by neprospievalo k celkovej dobrej klíme škôl. V neposlednom rade by to mohlo výrazne ohroziť rozvíjanie kľúčových kompetencií žiakov."

Odcitoval som to presne podľa agentúrnej správy a odcitoval som to preto, že pokladám za dôležité ešte raz vyzvať pána ministra a vládnu koalíciu, aby minimálne zvážili aspoň jeden pozmeňujúci návrh a to, aby posunuli účinnosť tohto zákona o jeden rok, aby sa naozaj vytvoril priestor na to, aby pedagógovia, školy, rodičia aj všetci žiaci sa istým spôsobom pripravili na zmeny, ktoré treba urobiť, aby to nebolo len formálne, aby sa v tomto aspoň čosi pohlo a aby bol aj priestor na to, a to sa veľmi rýchlo ukáže, aby sme mohli aspoň tie najhoršie a najväčšie nedostatky v návrhu zákona opraviť. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani poslankyňa Cibulková do rozpravy.

K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k pozitívnym zmenám, ktoré sa udiali v slovenskom školstve v posledných rokoch patrí aj školská integrácia, teda možnosť vychovávať a vzdelávať zdravé a postihnuté deti spoločne. Škola tak vytvára prostredie, v ktorom sa deti úplne prirodzeným spôsobom učia žiť spolu, byť tolerantní voči odlišnosti, pomáhať a prijímať pomoc a oceňovať skutočné hodnoty.

Školská integrácia však kladie na všetkých zúčastnených zvýšené nároky, na pedagógov, rodičov i žiakov. V úsilí vyvarovať sa chýb, ktoré sprevádzali integráciu v zahraničí, je tento proces podporovaný a usmerňovaný legislatívou, ktorá upravuje podmienky integrácie.

Prvým krokom pri integrácii je špeciálno-pedagogická a psychologická diagnostika, ktorá stanoví, či dieťa má špeciálno-výchovno-vzdelávacie potreby. Odporučí, ale v odôvodnenom prípade i neodporučí integrované vzdelávanie a jeho konkrétnu podobu. Túto časť procesu integrácie majú zabezpečovať školské poradenské zariadenia, ktoré návrh zákona pod názvom Zariadenia výchovného poradenstva a prevencie definuje v § 130 ods. 2. Tieto zariadenia s mnohoročnou tradíciou sa o deti a žiakov starajú na vysokej odbornej úrovni. Obrátili sa však na nás rodičia, ktorí nás upozornili na to, že niektoré postihnuté deti sú v dlhodobej starostlivosti niekedy už od narodenia i v iných zariadeniach. Tieto rodiny prekonávajú pri výchove svojich detí často veľmi obrovské ťažkosti, nutnosť zmeniť odborníkov pri takom dôležitom míľniku, akým je nástup ich postihnutého dieťaťa do materskej škôlky alebo základnej školy predstavuje pre nich len ďalší problém prakticky ľudský. Sú navyše presvedčení, že vývoj prognóz, a teda i spôsob vzdelávania ich dieťaťa by mohli ohodnotiť odborníci, ktorí sa oňho starajú dlhodobo, prakticky už od malička. Ak je v tomto odbornom tíme i špeciálny pedagóg, je zabezpečená nielen dôverná znalosť dieťaťa so zdravotným postihnutím, ale i znalosť školského prostredia a pedagogických postupov. Oboje sú pre úspešné začlenenie dieťaťa do školy nevyhnutné.

Dovoľte mi preto podať pozmeňujúce návrhy, ktoré neznamenajú nijakú podstatnú zmenu príslušných ustanovení. Ide v zásade iba o ich doplnenie a myslím si, že iba technických nedopatrením sa nedostali do návrhu zákona. Moje pozmeňujúce návrhy sa dotýkajú čl. I § 2, 19, 28, 29, 31, 59, 60, 61, 95, ktoré sa menia nasledovne:

Po prvé. V čl. I § 2 písm. j) za slová "zariadením výchovného poradenstva a prevencie" sa dopĺňajú slová "alebo iným odborným pracoviskom, ktoré vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku".

Po druhé. V čl. I § 19 ods. 4 a 8 za slová "zariadenie výchovného poradenstva a prevencie" sa dopĺňajú slová "alebo iného odborného pracoviska, ktoré vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku".

Po tretie. V čl. I § 28 ods. 11 za slová "zariadenia výchovného poradenstva a prevencie" sa dopĺňajú slová "alebo iného odborného pracoviska, ktoré vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku".

Po štvrté. V čl. I § 29 ods. 10 za slová "zariadenie výchovného poradenstva a prevencie" sa dopĺňajú slová "alebo iné odborné pracovisko, ktoré vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku".

Po piate. V čl. I § 31 ods. 2 za slová "zariadenia výchovného poradenstva a prevencie" sa dopĺňajú slová "alebo iného odborného pracoviska, ktoré vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku".

Po šieste. V čl. I § 59 ods. 5 za slová "zariadenia výchovného poradenstva a prevencie" sa dopĺňajú slová "alebo iného odborného pracoviska, ktoré vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku".

Po siedme. V čl. I § 60 ods. 1 za slová "zariadenia výchovného poradenstva a prevencie" sa dopĺňajú slová "alebo iného odborného pracoviska, ktoré vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku".

Po ôsme. V čl. I § 61 ods. 1 za slová "zariadenia výchovného poradenstva a prevencie" sa dopĺňajú slová "alebo iného odborného pracoviska, ktoré vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku".

Po deviate. V čl. I § 95 ods. 3 za slová "zariadením výchovnej prevencie a poradenstva" sa dopĺňajú slová "alebo iným odborným pracoviskom, ktoré vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku". Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková do rozpravy.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zákon, na ktorý čakajú rodičia, žiaci a učitelia a musím povedať, že nakoniec bol očakávaný najmä opozíciou, pretože práve opozícia sa dôrazne dožadovala predloženia tohto návrhu zákona a dnes trošku nerozumiem tej kritike, ktorá tu odznieva vzhľadom na nadčasovanie tohto návrhu zákona.

Som rada, že o tom zákone sa teda nakoniec aj diskutuje, nie vždy teda pragmaticky, ale aj pragmaticky, hľadajú sa nové riešenia, vylepšuje sa súčasný legislatívny návrh zákona. Hoci zákon vychádza z politiky vzdelávania vlády Slovenskej republiky zakotvenej v jej programovom vyhlásení, nie je politickým zákonom.

Predkladatelia a všetci zainteresovaní zvážili hranice vplyvu zákona vo všetkých oblastiach a vytvorili konsenzuálny návrh s predpokladom prijatia koaličnými a verili, že aj opozičnými poslancami.

K jednotlivým oblastiam, ktoré prináša tento zákon, som sa vyjadrila už pri prvom čítaní, a preto sa nechcem opakovať. Chcem len povedať, že to, o čo nám dnes musí ísť, je to, aby sme sa názorovo zjednotili a v pozmeňujúcich návrhoch podporili všetko, čo je progresívne, čo posunie slovenské školstvo k väčšej efektivite práce a čo prispeje k vyššej kvalite a efektívnosti pedagogickej činnosti na základných, stredných a odborných školách.

Hodnoťme tento návrh zákona z racionálneho pohľadu na súčasný stav, v ktorom sa školy nachádzajú. Určite sa všetci zhodneme v názore, že školstvo a celá výchovno-vzdelávacia sústava potrebuje zmeny, ktoré budú riešiť niekoľko rokov nahromadené problémy, a to nielen v chýbajúcej modernej legislatíve, ale aj v riešení otázok financovania školstva, zabezpečovania kvalitných pedagogických pracovníkov, ktorých z rok na rok ubúda.

Veľmi vysoko oceňujem prístup Ministerstva školstva Slovenskej republiky k príprave zákona. Musím povedať, že prizvali skutočne všetky možné organizácie a zainteresovaných, zastupovali, samozrejme, nielen školy, ZMOS a prostriedky masmediálnej komunikácie s niektorými časťami zákona. Tá diskusia ukázala, že sa verejnosť zaujíma o legislatívu, ktorá je veľmi dôležitá a ktorá v najbližších rokoch ovplyvní život na našich školách. Diskusia a určite aj polemické názory pomohli lepšie pochopiť snahu tvorcu zákona vytvoriť dobrú legislatívnu predlohu na schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Na druhej strane predkladateľ aktuálne prehodnocoval svoje názory tak, aby návrh školského zákona vyhovoval čo najširšej miere a väčšine názorových odborných skupín. Tiež sa na mňa obrátili s prosbou o predloženie návrhu odborné skupiny, ktorým ide proste o trh, teda o potrebu trhu u nás, teda technického vzdelávania, a preto si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh týkajúci sa tejto oblasti.

Teda môj prvý pozmeňujúci návrh v § 4 písm. b) sa za slová "matematickej gramotnosti a kompetencie v oblasti" vloží slovo "technických". Odôvodnenie: V zákone je slabá orientácia, teda treba tam podčiarknuť tie technické vedy a sú tam spomenuté len technológie, ktoré sú aplikáciou technických vied.

V § 4 písm. e) sa vypustí text a nahradí sa novým znením "rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami trhu práce". Odôvodnenie: Praktická práca zlepší kontakt s technickými predmetmi v laboratóriách a získané manuálne zručnosti by mali nadväzovať na aktuálne požiadavky trhu práce.

V § 6, to je môj tretí pozmeňujúci, sa doplní za písm. g) nové písm. h), ktoré znie: "h) formy praktickej výučby", ostatné písmená sa posunú. Odôvodnenie: Je potrebné už zo zákona definovať v štátnych vzdelávacích programoch, ako sa bude praktická výučba realizovať a aké technické zabezpečenie bude pre jej realizáciu potrebné. Trh práce by mal generovať potrebu rozvíjania manuálnych zručností.

Štvrtý bod v čl. III v bode 22 v § 4d ods. 1 sa dopĺňa za ods. 1 písm. h), ktoré znie: "h) nákladov na vybavenie rozvíjania manuálnych zručností". Ide tu o vybudovanie alebo dobudovanie učební, laboratórií alebo stredísk praktického vyučovania.

Ďalší môj pozmeňujúci návrh na ďalšom hárku je viac-menej legislatívnotechnický. V čl. II za bod 41 sa vkladá nový bod 42, ktorý znie: 42. V § 25 sa vypúšťa ods. 7. Doterajšie odseky 8 až 16 sa označujú ako odseky 7 až 15. Následne § 25 ods. 13 písm. c) sa číslovka "12" nahrádza číslovkou "11" a v § 25 ods. 15 sa číslovka "14" nahrádza číslovkou "13". Vzhľadom na vypustenie ods. 7 z dôvodu nadbytočnosti sa zosúlaďujú aj vnútorné odkazy.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Chcete reagovať, pani spravodajkyňa? Vystúpiť, chcete. Dobre, nech sa páči. Ešte predtým, kým vám udelím slovo, dovoľte, aby som na balkóne privítal starostky a starostov tribečsko-inoveckého regiónu z okresu Topoľčany, ktorí sú dnes na návšteve v Národnej rade a rokovali aj s naším výborom pre verejnú správu.

Želám vám pekný deň a vitajte. (Potlesk.)

O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, v nadväznosti na vypočuté vystúpenia jednotlivých poslancov ako spravodajkyňa vynímam body na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy, a to bod 38, 56, 58, 62, 63, 90, 93, 94, 99, 125, 126, 129, 130, 191. O týchto bodoch žiadam hlasovať spoločne.

Ďalej žiadam vypustiť zo spoločnej správy body 67, 68, 69 a o každom z týchto bodov hlasovať osobitne. Rovnako vypustiť body 192, 193, 194 a o každom z týchto bodov hlasovať osobitne. Ďakujem. (Reakcie v sále.) Hlasovať samostatne.

P. Paška, predseda NR SR: Tak, tak, poprosím o pokoj, jasne to bol omyl.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Áno, to bola moja technická chyba. Hlasovať samostatne.

P. Paška, predseda NR SR: Budeme hlasovať samostatne. Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Posledná do rozpravy je pani poslankyňa Szögedi.

A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ctená snemovňa, budem veľmi krátka, hoci prerokúvame veľmi dôležitý zákon, ktorý sa dotýka veľmi širokej verejnosti.

Nebudem sa vyjadrovať k odborným otázkam, keďže v prvom čítaní a aj teraz po pozornom sledovaní diskusie som zistila, a je to evidentné, že vo filozofii zákona sa nezhodneme. Koalícia má iný názor na veľmi vážne a podstatné zmeny, ktoré by mali nastať podľa tohto zákona. Opozícia má iný pohľad na tieto veci. Takže keďže som o nich hovorila veľmi podrobne pri vykladaní filozofie zákona v prvom čítaní, nebudem sa už toho dotýkať.

Rečníci pre jednotlivé kluby už vyjadrili svoj postoj a podali svoje pozmeňujúce návrhy, takisto ich podali i kolegovia. Vyjadrím sa skôr k technickým otázkam, ktoré sa vyskytnú pri napĺňaní tohto zákona.

Tak som povedala, že odborné veci nechám tak, ale keďže pán poslanec Lipšic sa dotkol jedinej odbornej otázky, podľa neho odbornej otázky a je mi veľmi ľúto, že pán poslanec Lipšic považuje túto otázku za nesmierne odbornú. Ide v podstate o vyučovanie slovenského jazyka na národnostných školách. Bol veľmi starostlivý a chcel zabezpečiť zvýšením počtu hodín slovenského jazyka na národnostných školách kvalitu znalosti štátneho jazyka.

Viete, pán poslanec, zvýšiť počet hodín slovenského jazyka, ale na úkor ktorého predmetu? Dúfam, že ste nemysleli na úkor predmetu materinského jazyka, pretože to by bolo naozaj veľmi neprijateľné aj z toho dôvodu, že každý zrejme, a náš učiteľ národov to taktiež aj zdôrazňoval, po materinskom jazyku sa naučí najviac a najlepšie všetko. Takže z technických príčin tento váš odborný pohľad nie je riešiteľný a viete, kvantita nerieši nikdy kvalitu.

Pozorne sledujem diskusiu k predloženému návrhu zákona a som presvedčená, že sme si vedomí všetci toho, že je potrebná reforma školstva. Je potrebné prijať nový školský zákon, ale dobrý školský zákon. O pripravenosti a o kvalite predloženej legislatívnej normy svedčí však aj nespočetné množstvo pozmeňujúcich návrhov aj z dielne koalície a priznám sa, že som prepisovala tento môj diskusný príhovor párkrát, keďže tu je už toľko pozmeňujúcich návrhov a včera večer som sa snažila zladiť ich a ktoré budeme v jednom balíku schvaľovať a ako to bude, aby sme predsa len mali prehľad, ale ja si myslím, že v tom nemám ani ja úplne jasno už teraz potom, ako tu vystupovali kolegovia.

Chcela by som však upriamiť aj pozornosť na tých, ktorých sa bezprostredne bude dotýkať napĺňanie prijatého zákona. Sú to predovšetkým zriaďovatelia, ktorí majú povinnosť podľa zákona vytvoriť podmienky pre čo najlepšie a najefektívnejšie fungovanie výchovno-vzdelávacích zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Sú to riaditelia škôl, ktorých povinnosťou je zabezpečiť priebeh výchovno-vzdelávacieho procesu kvalifikovanými pedagógmi. Podľa zákona majú povinnosť vypracovať vzdelávací program školy. Sú to pedagógovia, ktorí majú povinnosť vzdelávať a vzdelávať sa, aby spĺňali podmienky zákona. Je to rodičovská verejnosť, ktorá očakáva kvalitné služby, keďže priamo, ale aj nepriamo sa zúčastňujú na financovaní nášho školstva. Myslím si, že je to oprávnené očakávanie od nich. No a v neposlednej miere sú to žiaci a študenti, ktorých sa tento zákon priamo dotýka, ktorí čakajú hlavne obsahovú reformu. Možno oni to tak odborne ani nevedia povedať a zadefinovať, ale chceli by sa učiť inak. Chcú dostať odborné vysvetlenia na mnohé otázky, ktoré získavajú z rôznych prameňov, hlavne z televízie, z internetu a z iných, dnes naozaj prístupných moderných prameňov.

Spoločnosť a trh práce právom čaká kvalifikovaných absolventov, ktorí by sa mali zapojiť do pracovného procesu. No a teraz, keď sa pozrieme na obsah predloženého zákona, ktorý sa v druhom čítaní síce vylepšuje, už som spomínala nespočetnými pozmeňujúcimi návrhmi, čo je v podstate aj v poriadku, pretože naozaj ešte aj počas tvorby alebo počas toho, čo už sme prešli naozaj ten zákon, môže dôjsť k tomu, že treba pristúpiť aj k "pozmeňovákom" takpovediac. Ale tak nesmierne množstvo v mnohých balíkoch, nie som ako nová poslankyňa, ale za toto obdobie rok a pol, čo sme tu, som ešte nezažila, ešte to nebolo. No tak, ale toto je takisto aspoň taký dôležitý zákon, pán minister, zrejme súhlasíte so mnou, a bude to zákon na dlhé obdobie, aj preto možno toľko vystupujúcich, aj toľko pozmeňujúcich návrhov.

Zriaďovatelia už, teraz sa vrátim k tým, ktorých som spomínala, že budú tento zákon napĺňať a že sa ich to dotýka a s ktorými som aj tak komunikovala počas tvorby tohto zákona. Zriaďovatelia už avizovali, že majú problém zabezpečiť vhodné priestory a myslím tu počet tried, keďže sa zníži, áno, počet žiakov. My sa tešíme ako pedagógovia, je to naozaj veľmi dobrý prvok zákona, že sa znižuje počet žiakov v triedach. Ide tu hlavne o posilnenie kvality, čo ja vítam. Ale zas tí, ktorí napĺňajú tento zákon, a teda zriaďovatelia, no hlavne na veľkých školách budú mať problém so zabezpečením tried pre týchto žiakov.

Takisto aj zabezpečiť kvalifikovaných pedagógov zvýšením počtu tried bude problém a majú takisto problém aj so znížením poplatkov vo výchovných zariadeniach, v umeleckých školách. Budú mať, vyjadrili sa tak, ja som s nimi hovorila, vraj budú mať problém, a tak došlo aj napríklad v mojej obci aj k návrhu pána starostu, ktorý chce rušiť škôlku. Takže naozaj som sa informovala ohľadne tohto. Dúfam, že to bude "pozmeňovákom" zmenené.

Riaditelia, vedenie škôl, keďže ešte stále nepoznajú presné znenie zákona, lebo tieto "pozmeňováky" ho naozaj veľmi, veľmi zmenia, budú mať problém s vypracovaním vzdelávacieho programu k 1. 9. Myslím si, že potrebujú čas na to hlavne tí, ktorí chcú kvalitný vzdelávací program vypracovať. Nebudú mať problémy tí riaditelia, ktorí si zoberú štátny vzdelávací program a takmer ho odkopírujú a hodia tam. Budú s tým mať problémy hlavne tí riaditelia, ktorí idú na kvalitu. No a, samozrejme, riaditelia škôl budú mať problém aj so zabezpečením kvalifikovaných jazykárov, keďže sa zvyšuje a postupne sa bude zvyšovať počet hodín cudzieho jazyka alebo teda cudzích jazykov.

Ďalšie vzdelávanie pedagógov je, samozrejme, potrebné. Pedagógovia sa nebránia tomuto, ale budú očakávať a myslím si, že právom aj adekvátne finančné ocenenie z tohto pohľadu. Riaditelia škôl budú mať ťažkosti zo zabezpečením zastupovania, alebo teda suplovania tých pedagógov, ktorí sa budú vzdelávať najmä na menších školách. Keď to bude v sobotu, tak to bude menší problém, ale budú to problémy.

Žiaci a študenti by sa radi vzdelávali obsahovo aj metodicky inak, čo by zabezpečila hlavne liberalizácia učebníc. Bolo tu o tom už veľa povedané, no dúfam, že keď aspoň učebné texty alebo možno aj iné učebnice, teda budú učebnice, ktoré ministerstvo predpíše, ale dúfam, že to nebude tak striktne stanovené, že iné výhodné a dobré učebnice nebudú môcť použiť.

Viem, že reforma ako taká aj školstva, aj v iných procesoch je dlhodobý proces, ale predsa by som na záver teda chcela povedať ešte raz to, čo som aj včera spomenula pri vystúpení pána poslanca Szigetiho a chcela by som tým podporiť pána poslanca Fronca a mnohých iných, ktorí apelujú na to, aby teda aspoň účinnosť tohto zákona bola posunutá, a teda k 1. 9. 2009, aby začal zákon platiť od školského roku 2009/2010. Asi tak všetko. Dúfam, že čoskoro nebudeme novelizovať tento navrhnutý zákon. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Boli ste posledná v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete? Môžeme ešte umožniť pánovi ministrovi záverečné slovo? Nech sa páči, pán minister.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Ja sa budem snažiť byť stručný, aby som nepreťahoval čas, ale predsa len niektoré veci povedať treba. Začnem postupne tak, ako jednotliví páni poslanci vystupovali, aj keď tú nie sú.

Pán poslanec Szigeti začal s tým, že ide o najdôležitejší zákon tejto vlády, že je tu šanca, že aj minulá vláda urobila veľa pozitívnych krokov, ale fakt je ten, že školstvo alebo výsledky v školách u detí, u žiakov išli dole. A to je neodškriepiteľný fakt, že aj na základe meraní PISA išlo školstvo s úrovňou dole. Nedá sa nič robiť. Za posledných osem rokov. Všetky. PISA ukázala, že všetky.

Takže je najvyšší čas, aby sa ozaj začalo aj s obsahovou reformou s tým, že legislatívny zámer, ktorý predkladáme a ktorý nie je tak celkom možné preniesť do výkonových predpisov, aj keď je nejaká snaha, tak mu to robí právne pozadie a vytvára taký základný legislatívny rámec, aby sme tú obsahovú reformu uskutočnili. Samozrejme, že aj my robíme reformu na úrovni poznania. Aké poznanie v súčasnosti naši odborníci majú, aký má Štátny pedagogický ústav, metodicko-pedagogické centrá a riaditelia škôl a ďalší nezávislí odborníci, takú reformu v súčasnosti predkladáme. Ak si niekto myslí, že by sme mali predložiť nejakú inú kvalitnejšiu reformu, a za predchádzajúcej vlády nebolo predložené nič, no tak opakujem, predkladáme to, čo predkladať vieme a na súčasnej úrovni poznania. Uvidíme o pár rokov, ako to pôjde ďalej.

Množstvo pozmeňujúcich návrhov, ale keď si všimnete, ony sa opakujú dookola. Možnože je 15, 16 takých základných, ale všetky ostatné sa opakujú dookola. To je furt to isté. Furt to isté. Takže nie je veľa pozmeňujúcich návrhov a veľa je ich legislatívnotechnických.

Vplyv štátu. Samozrejme, že vplyv štátu tu byť musí, pretože štát sa nesmie zbaviť zodpovednosti za úroveň vzdelávania a pozri Švédsko, Fínsko, Írsko, ktoré majú najlepšie výsledky u detí, u žiakov z hľadiska merania týchto vecí. Čiže štát sa nemôže.

Financie. No tak financie sú také, aké štátny rozpočet vynaložiť môže. A na budúci rok podľa tých predbežných sa ukazuje, že sa presunieme na 63 miliárd Sk. Samozrejme, že vrátane eurofondov, ale štát dáva do eurofondov 20 miliárd zo štátneho rozpočtu. Tak na nich cez projekty dostaneme naspäť.

O tom, že sa nič nerobí v rámci prípravy zákona, to predsa nie je pravda. Veď my dva roky zákon poctivo dennodenne pripravujeme. Bolo množstvo desiatok, stovák odborných konzultácií. Mali sme na internete vypísanú stránku, kde päť, šesť mesiacov sa nám ktokoľvek mohol prihlásiť a poslať svoje návrhy. Prišlo 2 500 návrhov a všetky sme poctivo zanalyzovali. A pokiaľ bolo možné, tak sme ich do zákona aj dali.

Štátny vzdelávací program. Ide o to, aký má byť detailný. To je na diskusiu. Dnes má možno 1 600, 2 000 strán, niekto povie menej, niekto povie, ako povedal pán Szigeti, že tam zďaleka nie je všetko.

Takže to sú diskusie, ktoré sa nikdy neskončia. My si myslíme, že to štátne minimum tam nadefinované je a školy teraz podľa toho si môžu vytvárať na svoju profiláciu školské vzdelávacie programy. Ale vždy to bude na učiteľoch. To si treba uvedomiť. A to sa nedá urobiť nasilu. To si tiež treba uvedomiť. Učiteľov nasilu nezmeníme. Učiteľom môžeme dať šancu, možnosť, a to pripravujeme. Ale ak si niekto myslí, že my naozaj tú reformu napíšeme, pošleme do škôl a povieme, páni učitelia, od septembra budete učiť reformne podľa toho, čo vám ministerskí úradníci pošlú. To je reforma? To nie je reforma. To je nasilu robené. Takže treba aj pochopiť, o čom sa vlastne rozprávame a o čo ide.

Štátna školská inšpekcia. No veď kto iný ako nezávislá štátna školská inšpekcia. Má svoju tradícia, má svoju históriu. Tak nech kontroluje pedagogický proces. Nechceme vytvoriť žiadne iné úradnícke nové teleso. Naozaj nechceme.

Územná školská rada. Tomu som nerozumel. Školské rady. My trošku meníme v školstve, veľa nie, meníme len vnútornú štruktúru, ale iba pri voľbe riaditeľa. Naozaj doplňujeme, že štátne školské inšpekcie, pretože, ak bola nejaká kritika na školské rady, tak iba taká, že nie sú odborne zdatné. Pretože sú tam aj rodičia, sú tam aj zástupcovia samosprávy. Nie všetci zástupcovia samosprávy v malých obciach majú, povedzme, vysoké školy. Nemajú. Čiže my nemôžeme zase dovoliť, aby nám vstupovali, povedzme, takýmto spôsobom. Takže sme doplnili pri voľbe riaditeľa o dvoch ľudí alebo tých, ktorí by mali posilniť odbornú zdatnosť školských rád, pretože pri voľbe riaditeľa je to asi ten najdôležitejší čin alebo úkon, ktorý tá rada vykonáva.

Pokiaľ ide o financovanie toho penále. Je to naozaj penále. To je len penále zato, pretože doteraz my nemáme žiaden dosah na súkromné školy. Na verejné máme, samozrejme. Ale na súkromné nemáme žiaden dosah, pokiaľ zistíme vážne nedostatky.

Pani poslankyňa Rosová nespôsobí radosť učiteľom. Nerozprávajte za učiteľov. Nikto vám nedal kompetenciu rozprávať za učiteľov. Tu som si to presne napísal. Nespôsobí radosť učiteľom. Spôsobí radosť niektorým učiteľom. Ale ani vy, ani ja si nemôžeme dať tú kompetenciu, kto z nás bude rozprávať, ja som učiteľ, vy nie. Ale ani ja sa neodvážim rozprávať za učiteľov.

Šanca na reformu. Každá vláda mala šancu na reformu. Aj minulá vláda mala osem rokov šancu na reformu. Nevyužila, my sa ju využiť snažíme.

Takisto hovoríte, že o klamstvách a tak ďalej. Veď ja som podpredseda vlády, minister. A vyprosím si, aby ste vy mne rozprávali, že klamem. Povedali ste klamstvá ministra, mám to tu zachytené, je to na tej magnetofónovej páske.

Odhliadnuc od tých invektív, ktorými vy dosť často narábate, povinná angličtina, už sme pri prvom čítaní robili, nebude povinná angličtina, chceme nechať pre každý cudzí jazyk, či je to francúzština, absolútnu voľnosť, nech si deti spolu s rodičmi vyberú. Nechceme nič predpisovať.

Vzdelávací program, kurikulárna rada. Kurikulárna rada, sme sa tak nejako dohodli, že bude poradný orgán, nie úrad. Nechceme z kurikulárnej rady vytvárať úrad. Ďalší úrad, ktorý by spôsobil, ktorý by musel mať svoju agendu, svoje predpisy, všetko, čo s tým súvisí, metodika výberu ľudí, cyklovaných ľudí. Nechceme Akreditačnú komisiu. Ale my vytvárame iný úrad, k tomu sa dostanem, Národný úrad certifikovaných meraní. To bude úrad, to bude profesionálny úrad z odborníkov. Ale tým, že tu dáme ľudí, ktorí budú aj zo samosprávy a tak ďalej, ktorí nemusia byť odborníci na školstvo, no tak to nemôže mať inú váhu ako poradný orgán. Národný certifikačný úrad, to bude úrad, ale bude z profesionálnych pracovníkov. Takže nemôžeme im dať žiadne iné kompetencie, len poradenskú činnosť a aby oni nám nejako hodnotili či už z hľadiska samosprávy, teda zriaďovateľov a niektorých ďalších, ako to školstvo smeruje. Ale nie úrad.

Hodinová dotácia vzdelávacej oblasti. Tak áno, veď my sme kľúčové kompetencie preložili z osem do deviatich vzdelávacích oblastí. To sme spravili, ale viete, pani poslankyňa, zase zrušiť predmety, to neviem, či by to nespôsobilo chaos. Len vzdelávacie predmety teraz, pretože to by bol počin, ktorý by sa tak či tak musel do tej matematiky, fyziky dostať.

Takže áno, každá vzdelávacia oblasť je definovaná dvoma, tromi predmetmi a na tie predmety, pretože je to aj tradícia stáročná, možno dlhšia. Takže nemôžeme, nikto si netrúfne, aby sme zrušili predmety a na predmety dávali hodinové dotácie. Verte mi, aj reformu treba robiť s triezvou hlavou, a preto sme povedali áno, dôležitejší je obsah a tie hodinové dotácie tam máme. Možno, že si to niekto za dvadsať rokov trúfne. Teraz si myslím, že by vznikol neskutočný chaos, po prvé. A po druhé, to nie je princíp reformy. To nie je princíp reformy, či budú nadefinované predmety, alebo nie. Dôležité je, ako sa učia tie predmety.

Áno, dohodli sme sa, že štát zabezpečí jednu učebnicu povinne. Odborníci, pretože to nerobím ja, to robia odborníci. Ale, samozrejme, že my môžeme schváliť aj dvadsať učebníc. Nie je problém a školy si môžu vybrať. My posudzujeme odborne, či tam nie sú niektoré veci, ktoré nesúvisia s odbornosťou. Ale my netvrdíme, že bude iba jedna učebnica. My len zabezpečíme, zafinancujeme jednu. Možno, že niekedy dve, tri, ale trh s učebnicami je absolútne otvorený, len sa musíme pozerať, či tam nie sú nejaké sekty alebo niečo podobné.

Hovoríte, že ten štátny vzdelávací program ISCED a tak ďalej. Ale trikrát ste povedali Čechy. Česi tiež majú isté 5B na terciárne vzdelávanie, pokiaľ ste si to naozaj vy osobne pozreli. A sú to vyššie odborné školy. Majú 5B. My chceme zaviesť, pretože tu sa robia len rámce, že skúsime, povieme áno, ale bude Akreditačná komisia, aby sme sprísnili. Ale vyššie odborné školstvo, i keď ja som osobne tiež proti tomu, poviem úprimne. Tiež sa mi to nepáči, ale pokiaľ tam bude Akreditačná komisia, vieme stanoviť pravidlá, tak niektoré vyššie odborné školy sa už môžu dostať aj do ISCED-u 5B.

A pokiaľ ide o individuálne vzdelávanie, stále vychádzame z dikcie, že dieťa má nárok, má nárok na kvalifikované odborné vzdelávanie. Ak dovolíme, aby tam bol nekvalifikovaný človek, dieťa stráca nárok. Bude ho učiť ten, kto môže urobiť viac škôd ako osohu.

Osemročné gymnázium. O tom sme niekoľkokrát rozprávali. Vy sa dosť často oháňate zahraničím, prečítajte si stanovisko zahraničia na osemročné gymnáziá.

Povinná predškolská dochádzka. Neviem, či si uvedomujete, o čom vlastne rozprávate. Ide o zobratie originálnych kompetencií samospráve, potom poviete, že znárodňujem. My sme vzhľadom na to, že máme 91,7 % návštevnosť v poslednom ročníku, sme prví v Európe. A my, čo sme prví v Európe, budeme zavádzať povinnú školskú dochádzku, ktorí máme najlepší systém. Tak poďme na motiváciu, presviedčajme tých ľudí, ale aj rodičov. Pracujme s nimi, ale ak si vy myslíte, že my povieme, že povinne a že päťročné alebo štvorročné deti budeme voziť, ja neviem autobusom niekde, tak ste na veľkom omyle, že toto bude riešenie. A štát bude musieť, samozrejme, financovať 20-tisíc detí cez normatívy v piatom roku života. Ale prvé dva pôjdu cez originálne, takto rozkrájame tie materské školy? Čiže treba aj prakticky myslieť, aké to má dopady, aká je logika, či nám to naozaj stojí zato takto administratívne sa trápiť, aby sme mali povinnú školskú dochádzku. Ale v budúcnosti nevylučujem. V súčasnosti to vidím, nadrieme sa skutočne a nemá to žiaden, žiaden význam.

Pán poslanec Fronc odišiel. Tu mám prší, šanca. Áno, šancu mala každá vláda. Aj táto vláda má šancu. Robíme všetko pre to, aby sme túto šancu využili.

Pán poslanec Lipšic hovoril o konzervatívnejšom prístupe. Názory sú rôzne. My sa to snažíme robiť s triezvym úsudkom a hľadáme rozdiel medzi liberalizmom a zodpovednosťou štátu. Tam sa treba kdesi trafiť.

Reforma sa 1. septembra začína, nekončí sa. Ak si niekto myslí, že do 1. septembra pripraví reformu, zase nevie, čo je to vlastne reforma. Fíni hovoria, pri reforme je najdôležitejší krok, a to je trpezlivosť. Ale bude trvať dlhé roky. My len nábeh, nábeh hovoríme, že bude trvať štyri roky. Samotný nábeh. Ak si niekto myslí, že za rok, zoberte si Čechov. Česi pripravovali dva roky a sú tam, kde sme dnes my. Nie sú ďalej, nie sú ďalej.

Pokiaľ ide o výučbu jazykov. Ja si, naopak, myslím, že výučbu jazykov máme najlepšie prepracovanú aj z hľadiska koncepcie, ktorú schválila vláda. Dnes je už hotový grant, je pripravený projekt. Denne prišlo na ŠPÚ 70 žiadostí učiteľov, ktorí sa nám hlásia na štúdium cudzieho jazyka pre prvý stupeň základnej školy.

Pokiaľ ide o prechodné obdobia ZMOS. Veď ja so ZMOS-om sedím každý deň, každý deň. Takže sme sa dohodli na dikcii, že bude trojročné prechodné obdobie, ale nie o tri roky, trojročné prechodné obdobie, nie o tri roky. Sankcie som rozprával, jedna učebnica a tak ďalej.

Cirkevné školy. No, treba si poriadne pozrieť zákon č. 596 o financovaní, kde je nadiktovaný, a treba to porovnať s tým pôvodným zákonom. Ale cirkevné školy môžu to, čo doteraz nebolo, čerpať aj kapitálové výdavky, čo nesmeli doteraz vrátane havárií.

Pán poslanec Andruskó. Áno, ja viem, že my máme len 15 % alebo 10, 15 % pri školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. A nie 30, ale mi povedzte, ako to urobiť, aby to nebolo na úkor prírodných vied. Čiže tá voľnosť, ktorú majú školy, kde je vyučovací jazyk národnostných menšín, musí ísť na úkor niečoho. Logicky, technicky musí. Ja som aj predložil niektorým našim pánom poslancom štátny vzdelávací program, povedal som, napíšte mi, ako vy si to viete spraviť. Jeden pán poslanec mi povedal, že je z toho jeleň, že on to urobiť nevie. Pretože sa to nedá. Takže, samozrejme, že tá voľnosť je o niečo menšia, pretože máte dva jazyky. Jeden materinský, druhý štátny. A je to na úkor voliteľnosti, nie je to na úkor tej základnej časti výučby. Čiže máte presne toľko, ako majú všetky ostatné školy, len máte menej voľných hodín. A to sa mi zdá byť korektné. Čiže na základe toho to spravíme.

Takisto dikcie o tom, že to svedčí o spôsoboch myslenia súčasného ministerstva. Do tohto by som ja nešiel, pán kolega. O tom, aký mám spôsob myslenia, snáď nebudete rozhodovať vy. Ja si netrúfnem zvažovať váš spôsob myslenia. Nechajte na nás, prosím.

Hovoríte, že zákon ako narýchlo a tak. No, ale veď vláda schválila desať koncepcií. Ja som bol vo vláde s desiatimi koncepciami rok aj pol a tieto koncepcie sú prepísané do legislatívneho znenia. My na reforme robíme dva roky. Desať koncepcií od národnostného školstva cez odborné školstvo. Všetko prešlo riadne vládou. Vláda schválila koncepciu, čo koncepcia, to tridsať, štyridsať strán , náš zákon vychádza z týchto koncepcií. Čiže pracuje sa systémovo. To tu nie je dané len tak náhodne. Nad každou vetou sa sedelo. A pozrite si tie koncepcie a prečítajte si zákon. Budete vidieť, že je to o tom istom.

Medializácia. Kritizujete, že medializácia, no ale ja som neotvoril medializáciu. Vy, vaša SMK otvorila medializáciu počtu hodín. Ja nie. Takže ja za to nemôžem, že sa to zvrháva iba na počet štátneho jazyka a počet hodín. Ja za to nemôžem, teda za tú medializáciu. Môžem zato, ako to tam je napísané, ale nie, ako sa to medializuje.

Hovoríte o centralizácii. No ale veď gymnáziá budú mať 50 % voľnosti. Chcete ešte viac? Päťdesiat percent voľnosti gymnáziá v štvrtom ročníku. V treťom 33. Ja, naopak, skôr zápasím s tým, že mi hovorí, že to veľmi púšťame z rúk. Veľa ľudí mi hovorí, veľmi ste to pustili z rúk. Takže treba hľadať určitú...

Pán poslanec Devínsky, štátne vzdelávacie programy. Tak áno, tak v zákone je štruktúra, ak by mali byť detailné, tak by mali 8-tis. strán. Dneska majú 1 600. Tak neviem, či to je veľa, či to je málo. Raz je to stručné, raz je to veľa detailné. Samospráva má vyššie kompetencie, pretože sme upravili školské rady, môže schvaľovať školské vzdelávacie programy. Schvaľovať, nie vyjadrovať sa. V zákone bude, že schvaľovať školské vzdelávacie programy a školské rady, ako som povedal, sme doplnili a je niekoľko prechodných období voči limitom, kde takisto so samosprávou rokujeme. Ale samospráva tým, že sme ju dostali do školských programov, tak to je ten najdôležitejší krok, ktorý sa urobil.

Pán poslanec Lipšic, časový chvat. Už som zdôvodňoval, že robíme na tom dva roky a že vláda schvaľuje koncepcie. Bolo Milénium v roku 2001 schválené, ktoré tvorí ideový podklad. Liberálne názory verzus konzervatívne, myslím si, že sme v strede. Že sme niekde v strede. Nechceme pustiť veľkú voľnosť, ale na druhej strane štát sa nesmie zbaviť zodpovednosti za úroveň a kvalitu školstva. Takže ďakujem za podporu.

Pán poslanec Ivančo, v poriadku, s niektorými vecami by sa dalo súhlasiť, len vám poviem otvorene, my chodíme dva mesiace po výboroch. Dva mesiace po výboroch a vy prídete s niektorými takými detailmi, ktoré sú možno oprávnené, ale nechcem povedať, že už je neskoro, ale na to sú tie výbory. Tak keď tam máme 160 "pozmeňovákov", škoda, že ste neprišli aj do nášho výboru, kde bola pani poslankyňa Mušková aj ešte myslím pán Kondrót, tak ste mohli prísť k nám a tam sme mali na to celé dni, kde sme to mohli do toho dať. Teraz, keď vy poviete takýto detail, lebo sú to detaily tie vecné, no, tak nám z toho, úprimne poviem, začína vznikať už chaos, ale na to sú tie výbory, aby sa text vyčistil o detaily, že si šliapeme po jazyku, alebo že sa tam niečo inak objaví.

No ale k tým vašim politickým pesimizmus, delegované kompetencie. Ja si myslím, že je to tak akurát. Nemôžem si pomôcť. Ide o to, či aj máme školy pripravené na vyššie kompetencie, no. Takže tam si myslím, že tá rozumná miera je od tých 12 % po tých 50, že to ak niekomu viac, niekomu menej.

Cudzie jazyky som povedal, si myslím, že tam máme najlepšie prepracované s tým, že cieľový stav je, že každý maturant by mal byť na úrovni štátnej jazykovej skúšky. Viete, čo to je? To znamená, že vie robiť TEFL, že vie robiť Cambridge certificate a môže študovať na všetkých školách na svete. Toto, ak dosiahneme za tých osem rokov, tak to bude najväčší úspech. Čiže tam máme dokonca definovaný cieľový stav, čo ide, nie tak celkom vieme.

Kurikulárna rada, som hovoril, že nechceme z toho spraviť žiaden úrad, bude Národný ústav certifikovaných meraní. To bude úrad. Odborné vzdelávanie. Áno, legislatívny zámer je hotový, ide do vlády. Takže zrejme sa k nemu môžete aj dostať a tam, ak ho vláda schváli, začneme ho prepisovať do legislatívneho.

Súkromné školy som povedal, že my tam máme trošku problém aj v systéme, a to je to, že na rozdiel od verejných škôl môžu neobmedzene vyberať školné. Môžu. A tým sa dostávame do nepomeru, ktoré majú zakázané s verejnými školami.

Takže preto, povedzme, tá jedna vec, ktorá sa týka odmien. Inšpektori, školská inšpekcia je takisto tradíciou. Nechceme to meniť. Je to dobré. Možno, že sú niektoré detaily, ale školská inšpekcia má svoju váhu. Má svoju tradíciu. Myslím si, že oni takisto prvé dva, tri roky budú skôr pomáhať ako kontrolovať pri tvorbe školského vzdelávacieho programu, také noty dostali. Štyri roky budú skôr nápomocní, pretože aj pre nich je to možno, že aj inšpektori by potrebovali reformu. Možno. Oni sa tiež zo dňa na deň nezmenia. Nikto sa tu zo dňa na deň nezmení. Preto sa aj tak dosť čudujem, že si niekto myslí, že od septembra sa všetko zmení. No nič sa nezmení v tomto ohľade. Čiže je to proces, ktorý bude trvať štyri roky, ale dávame im priestor, aby sa vôbec dalo.

Štátny vzdelávací program, model tvorby je úplne nový. Je z kľúčových kompetencií a z ISCED-u. To doteraz nebolo. Z kľúčových kompetencií a z ISCED-u. To je systém, každý dostal, každá predmetová komisia, keď som s nimi sedel, dostali také zadanie kľúčové kompetencie plus ISCED. Toto nadefinujte pre všetky stupne vzdelávania, a tak sa to robilo. Nieže by sa zobralo a začalo sa škrtať. Čiže preto je aj ten štátny vzdelávací program vytvorený, tak ako je.

Učebné osnovy si musí vytvoriť škola, kto iný? Aj zo štátneho vzdelávacieho programu. Musia si ho prepísať do učebníc, ale majú nadiktované, čo majú učiť. To musia odučiť. Čiže to len mechanicky preberú. V školstve majú neobmedzenú, v podstate neobmedzenú voľnosť, len, samozrejme, to musí byť v súlade, aby neučili niektoré veci, ktoré nie sú vedecké, alebo ktoré nesúvisia s ničím. Ale to je len mechanický prepis. Učebné plány takisto im dáme na štátny vzdelávací program povinne. Čiže to sa takisto len preberie.

Spájanie rôznych druhov škôl je možné. Je možné, hej. Osemročné gymnáziá. Osemročné gymnáziá, ide o princíp. Poviem rovno, že tam ide o princíp. My nechceme vytvárať, a to som si doniesol aj z Fínska, aj z Írska, kde to nie je možné takto robiť, že určitú vekovú generáciu presunieme do nejakých iných škôl a zvyšok zostane v tej pôvodnej škole, pretože tam to je problém aj s tými, ktorých vyberieme, lebo si myslia, že sú niečo viac, aj s tými, ktorí ostávajú, lebo si myslia, že sú niečo menej, a toto vo Fínsku neprejde ani v Írsku. Nesmie.

Čiže každý má rovnakú šancu. Každý musí mať rovnaký pocit. Každý rovnako. Čiže sme proti tomu, aby boli elitné školy v takom mladom veku. Od 15 rokov bez problémov, ale v 10 rokoch dieťa by nemalo mať možnosť byť považované za elitné. To tvrdia všetky pedagogické výskumy, ktoré vám potom môžem dať.

Pokiaľ odišiel pán poslanec. Mal som aj preňho prichystané niektoré odborné stanoviská, pre ktoré nemôžeme súhlasiť s jeho pozmeňujúcimi návrhmi, pretože deti so zdravotným postihnutím musia mať všetci rovnaké práva aj navzájom. Aj navzájom, takže ja mu dám, mám tu odborné stanovisko pripravené ku každému jeho pozmeňujúcemu návrhu. Nebudem zdržovať, že by som odpovedal, on to tiež čítal. Takže dám mu, ale je to len voči tomu, aby všetci mali rovnaké práva.

Takže toľko k vystúpeniam pánov poslancov. V úvodnom slove som povedal ciele, zámery. Som presvedčený, že aj opozícia, keď nepodporí zákon, bude spolupracovať a participovať na ďalších etapách aplikácie zákona do škôl. Pomôžeme riaditeľom, nič iné nám nezostáva, a vedzte, že reforma je aj o zodpovednosti a pre mňa by nebolo nič ľahšie, nič ľahšie povedať o rok, o dva, veď také ľahké, ale nebolo by to dobré. Verte, že by to nebolo dobré, začať treba a štyri roky máme určité prechodné obdobie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)