F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán podpredseda vlády, pán minister, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpilo 5 poslancov, z toho 1 poslanec podal procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku, teda vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie. 3 poslanci žiadali vyňať na samotné hlasovanie zo spoločnej správy body 1, 2, 5, 10, 11, 12, 16, 20 a 33 a ďalší 3 poslanci podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Pán predseda, v súlade s rokovacím poriadkom najprv budeme hlasovať o podanom procedurálnom návrhu, to znamená vrátiť navrhovateľovi návrh zákona na dopracovanie. Dajte, prosím, hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie v zmysle § 73 zákona.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 55 za, 77 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh neprešiel.
Budeme pokračovať v hlasovaní.
F. Devínsky, poslanec: Budeme teraz hlasovať o návrhu zo spoločnej správy okrem tých bodov, ktoré žiadali poslanci na osobitné hlasovanie. Budeme hlasovať teraz o bodoch 4, 6, 8, 9, 13, 14, 17 až 19, 22 až 32 s odporúčaním gestorského výboru spoločne hlasovať o nich a schváliť. Dajte hlasovať, prosím.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, všetci boli za.
Tieto body sme schválili.
F. Devínsky, poslanec: Teraz budeme hlasovať o bodoch 3, 7, 15 a 21 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 135 prítomných, 1 bol za, 113 proti, 21 sa zdržalo.
Tieto návrhy sme neschválili.
F. Devínsky, poslanec: Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, o ktorých žiadajú poslanci hlasovať osobitne, o bode 1, 2 spoločne, je to návrh pani poslankyne Laššákovej. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 1 a 2 spoločnej správy.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 75 za, 45 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Tieto body sme prijali.
F. Devínsky, poslanec: O bode 5, odporúčanie gestorského výboru je neschváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 5.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 56 za, 77 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh sme neschválili.
F. Devínsky, poslanec: Teraz budeme hlasovať o bodoch 10, 11, 12, 16 a 20 spoločne. Gestorský výbor k bodom 10 až 12 neprijal odporúčanie, k 16 a 20 prijal odporúčanie schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 136 prítomných, 80 za, 43 proti, 13 sa zdržalo.
Tieto body sme prijali.
F. Devínsky, poslanec: Budeme hlasovať o bode 33. Odporúčanie gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 135 za, 1 proti, 1 sa zdržal.
Tento bod sme prijali.
F. Devínsky, poslanec: Tým sme sa vysporiadali so spoločnou správou. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných poslancami, tak ako boli podané.
Prvé pozmeňujúce 4 návrhy boli moje pozmeňujúce návrhy. Žiadam o bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o prvých 2 bodoch, ktoré podal pán poslanec Devínsky.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 58 za, 60 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Tieto dva návrhy neprešli.
F. Devínsky, poslanec: O bode 3.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 3 návrhu pána poslanca Devínskeho.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 57 za, 58 proti, 21 sa zdržalo.
Ani tento návrh neprešiel.
F. Devínsky, poslanec: A o bode 4.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 135 prítomných, 59 za, 58 proti, 18 sa zdržalo.
Ani tento návrh sme neschválili.
F. Devínsky, poslanec: Ďalšie pozmeňujúce návrhy podal pán poslanec Kvorka. V súlade s § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku je možné pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Vzhľadom na to, že zástupca navrhovateľa nevyjadril súhlas s rozšírením návrhu zákona do hlasovania, dokonca sa vyjadril, že prvýkrát vidí ten návrh a teda nemôže zaujať žiadne stanovisko, nie je možné dať hlasovať o podanom návrhu poslanca Kvorku, lebo podaný návrh nespĺňa túto náležitosť, ktorú rokovací poriadok vyžaduje a to je súhlas navrhovateľa daný pred hlasovaním. Pán predseda, nemôžete dať o tomto návrhu hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca. Pán minister ako navrhovateľ je prítomný, keby ste sa vyjadrili z miesta, pán minister, prosím vás.
F. Devínsky, poslanec: Nemôže, pán predseda. (Ruch v pléne.)
P. Paška, predseda NR SR: Skúste nevykrikovať, dobre? Ja sa tak, ako mi to zákon umožňuje, radím so spravodajcom ako postupovať. Takže ešte raz, pán spravodajca, keby ste... V rozprave odznel návrh, ktorý spĺňa náležitosti, bol rozdaný. A čo namietate, že ide nad rámec?
F. Devínsky, poslanec: Nie, nie, on nejde nad rámec. Ja prečítam § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, rozširujú ho o 24 pozmeňovákov, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Bod 3: Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. O námietke poslanca, ktorý návrh podal proti tomuto rozhodnutiu, rozhodne Národná rada bez rozpravy, to je § 94. Keďže sa pán minister ako zástupca navrhovateľa nevyjadril k tomuto...
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kvorka, skúste vyjadriť námietku. (Smiech v rokovacej sále.) Tak pán spravodajca vyzval, prečítal zákon... (Reakcie z pléna). Zapnite pána poslanca Kvorku.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Opoziční sa veľmi dobre bavia, ale ja musím povedať, že podávam námietku a trvám na hlasovaní.
P. Paška, predseda NR SR: Budeme hlasovať o námietke pána poslanca Kvorku. (Reakcie z pléna). Pán spravodajca, budeme pokračovať, je tu námietka pána poslanca, ktorú podal v zmysle zákona. (Reakcie z pléna.) Budeme hlasovať o námietke, ktorú v zmysle zákona o rokovacom poriadku podal pán poslanec Kvorka.
(Hlasovanie.) 79 prítomných, 77 bolo za, 2 nehlasovali.
Odsúhlasili sme námietku pána poslanca Kvorku.
Pán spravodajca namietal nemožnosť hlasovať o návrhoch, ktoré v zmysle zákona o rokovacom poriadku podal v rozprave, ktoré odzneli, ktoré boli predložené v písomnej podobe a uplynula lehota.
F. Devínsky, poslanec: Tak môžeme?
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, ideme ďalej.
F. Devínsky, poslanec: Áno. Pán navrhovateľ, prosím vás pekne, ako chcete hlasovať? No vy. (Smiech v sále.) Budeme hlasovať teraz o vašich pozmeňovákoch.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán spravodajca, preto som vás aj oslovil. Vidím, že opozícia má z toho kabaret ako vždy, ale už sme si na to na zvykli, preto predložím návrh... (Veľký ruch v pléne.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, vyhlasujem 5-minútovú prestávku, keď sa všetci upokojíte, budeme pokračovať. Ďakujem
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, chcem vás požiadať, aby sme dokončili hlasovanie. Dámy a páni, poprosím vás, aby sme mohli dokončiť hlasovanie. Využil som prestávku na to, aby ma spravodajca informoval o probléme a vzhľadom na to, že považujem námietku spravodajcu za oprávnenú, nebudeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podal pán poslanec Kvorka. (Potlesk.) Takže ideme, budeme pokračovať v hlasovaní.
Dámy a páni, poprosím vás, aby ste sa vrátili, aby sme dokončili hlasovanie. Pán spravodajca, budeme pokračovať v hlasovaní.
F. Devínsky, poslanec: Dobre. Posledný set, tri pozmeňujúce návrhy podal pán kolega Dubravay, žiada o nich hlasovať spoločne. Pán predsedajúci, predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhoch pána poslanca Dubravaya.
(Hlasovanie.) 110 prítomných, 75 bolo za, 8 boli proti, 27 sa zdržalo.
Tieto návrhy sme prijali.
F. Devínsky, poslanec: Pán predseda, konštatujem, že sme hlasovali o všetkých podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a tiež o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. Mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť skrátenie lehoty podľa § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) 116 prítomných, 77 bolo za, 31 bolo proti, 8 sa zdržalo.
Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pán poslanec Urbáni, do rozpravy v treťom čítaní? Dobre, potom. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pán spravodajca, budeme hlasovať.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 113 prítomných, 74 bolo za, 33 proti, 6 sa zdržali.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 172 o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
(Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.)
Teraz budeme hlasovať o
návrhu uznesenia k správe o činnosti verejného ochrancu práv,
je to tlač 568. Pani poslankyňa Müllerová uvedie návrh hlasovania.
E. Müllerová, poslankyňa: Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o činnosti verejného ochrancu práv, tlač č. 568. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o činnosti verejného ochrancu práv. (Hlasy v sále.)
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 112 prítomných, 108 bolo za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh uznesenia sme schválili.
Pán Gyula Bárdos uvedie hlasovanie o uznesení k
správe o stave vysielania v Slovenskej republike a činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2007,
tlač 585.
Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie správu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 116 prítomných, všetci boli za.
Prijali sme návrh uznesenia.
Teraz pani poslankyňa Zmajkovičová uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k
správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora z 20. februára 2008 evidovanej pod č. IV/1GPt 477/07-11 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
je to tlač 595.
R. Zmajkovičová, poslankyňa: Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré som prečítala pri správe mandátového a imunitného výboru.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 113 prítomných, 39 za, 19 proti, 52 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Konštatujem, že sme návrh uznesenia neschválili.
A teraz pán poslanec Juhász bude uvádzať posledné hlasovanie v druhom čítaní o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Pán poslanec, nech sa páči.
Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo 7 poslancov, 4 poslanci podali 5 pozmeňujúcich návrhov.
Teraz ale pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, keďže pán poslanec Pelegrini podal pozmeňujúci návrh, ktorý rieši účinnosť zákona, bod 1 a 2 navrhol vyňať na osobitné hlasovanie, takže najprv budeme hlasovať o bode 1 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 114 prítomných, 88 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Tento návrh sme neprijali.
Gy. Juhász, poslanec: Teraz prosím, dajte hlasovať o bode 2 s odporučením gestorského výboru neschváliť.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 115 prítomných, 87 proti, 26 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Ani tento bod sme neschválili.
Gy. Juhász, poslanec: Keďže sme vyčerpali hlasovanie o bodoch spoločnej správy, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že pozmeňujúce návrhy boli podané v rámci rozpravy dnes, je potrebné, aby poslanci rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie na základe § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o skrátení lehoty.
(Hlasovanie.) 116 prítomných, 85 za, 20 proti, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Máme súhlas, aby sme hlasovali v skrátenej lehote.
Gy. Juhász, poslanec: Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Tkáčovej, ktorá podala dva pozmeňujúce návrhy, žiada o nich hlasovať spoločne.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 114 prítomných, 32 za, 67 proti, 15 sa zdržalo.
Návrhy sme neprijali.
Gy. Juhász, poslanec: Druhý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Pelegrini. Prosím, dajte hlasovať o jeho návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu pána poslanca Pelegriniho.
(Hlasovanie.) 116 prítomných, 84 za, 15 proti, 12 sa zdržalo, 5 nehlasovali.
Návrhy sme schválili.
Gy. Juhász, poslanec: Ďalší pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Goga. Prosím, dajte hlasovať o jeho pozmeňujúcom návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu pána poslanca Gogu.
(Hlasovanie.) 116 prítomných, 74 za, 4 proti, 36 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Tento návrh sme schválili.
Gy. Juhász, poslanec: Posledný pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Paška. Prosím, dajte hlasovať o jeho pozmeňujúcom návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu pána poslanca Jaroslava Pašku.
Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem za doplnenie.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 117 prítomných, 76 za, 33 proti, 5 sa zdržali, 3 nehlasovali.
Návrh sme prijali.
Gy. Juhász, poslanec: Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) 115 prítomných, 69 za, 39 proti, 5 sa zdržali, 2 nehlasovali.
Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. To všetko do rozpravy, páni poslanci Urbáni, Nagy, Minárik, Halecký? Nie. Takže do rozpravy v treťom čítaní sa neprihlásil nik. Vyhlasujem ju za skončenú. A nech sa páči, pán spravodajca.
Gy. Juhász, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 111 prítomných, 68 bolo za, 34 proti, 3 sa zdržali, 6 nehlasovali.
Konštatujem, že sme schválili poslanecký návrh novely zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní, tzv. stavebný zákon.
Dámy a páni, ďakujem pekne za spoluprácu.
Ešte pán predseda výboru pre európske záležitosti Urbáni.
M. Urbáni, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Prosím členov výboru pre európske záležitosti, nakoľko sa posunul harmonogram schôdze, budeme s výborom začínať hneď po skončení. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Nagy.
L. Nagy, poslanec: Pozývam všetkých členov výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na krátke zasadnutie výboru teraz ihneď do miestnosti č. 33.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás informoval, že o 14.00 hodine bude pokračovať 21. schôdza poslednými dvoma bodmi svojho programu tak, ako určuje zákon, bude to najprv o 14.00 hodine hodina otázok a potom o 15.00 hodine bod interpelácie poslancov. Týmito dvomi bodmi skončí 21. schôdza. Keďže sme odhlasovali všetky prerokované body, teším sa na stretnutie s vami na 24. schôdzi.
Ďakujem, dovidenia.
(Prerušenie rokovania o 12.36 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Siedmy deň rokovania
21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
22. mája 2008 o 14.00 hodine
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa zákona o rokovacom poriadku začiatok popoludňajšieho rokovania vo štvrtok je vyhradený
hodine otázok,
ktorú týmto otváram. Chcem požiadať členov vlády, aby zotrvali na rokovaní Národnej rady vzhľadom na to, že ďalšími bodmi programu po tomto bode hodina otázok sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie poslancov.
Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 23 otázok predsedovi vlády a členom vlády 17 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Chcem zároveň upozorniť, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa odpovedať nebude.
Pani poslankyne a páni poslanci, predseda vlády, pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády, pána Roberta Kaliňáka, ktorého teraz prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, všimol som si, že je prítomný skoro celý klub SDKÚ, tak ako som ich videl podpísaných na prezenčnej listine. (Smiech v sále.) Vy už máte stranu, pán poslanec? Ja som hovoril len o SDKÚ, lebo som si všimol, že majú plnú prezenčku, no veď to je jedno.
Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení § 130 ods. 7 a § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Ako už bolo uvedené, pán predseda vlády Robert Fico je na zahraničnej pracovnej ceste. Jeho zastupovaním som poverený ja. Podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnosti, pán Dušan Čaplovič je tiež na pracovnej ceste, zastúpim ho ja. Minister obrany Jaroslav Baška je na zahraničnej pracovnej ceste v Taliansku, zastúpim ho ja. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek je na zahraničnej pracovnej ceste a zastúpi ho pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny. Minister zahraničných vecí Ján Kubiš je na zahraničnej pracovnej ceste. Bude zastupovaný ministrom financií, pánom Jánom Počiatkom. Ministerka je už tu. Mám ju uvedenú, že nie je. Rovnako je neprítomný aj pán minister výstavby a regionálneho rozvoja, pán Marian Janušek, ktorého zastúpi minister životného prostredia, pán Jaroslav Izák.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Jána Kvorku a otázka znie: "Vážený pán premiér, akú hodnotu majú dnes významné historické udalosti, ku ktorým sa v poslednom čase pri svojich vystúpeniach rád vraciate?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, nielen v poslednom čase, ale od začiatku mandátu tejto vlády sa vraciame k významným historickým udalostiam, a nie náhodou sa vláda prihlásila na začiatku tohto roka k systematickému čerpaniu z pokrokovej myšlienkovej studnice našich dejín. Práve výročia v letopočtoch končiacich sa na osmičku dávajú dobrú príležitosť nepripomínať si históriu len pre samotnú históriu, ale hľadať hlbší zmysel dejinných udalostí a ak chcete, posolstvo či hodnoty pre našu súčasnosť.
Takýmto hlbším zmyslom je sledovanie vývoja našej slovenskej štátnosti. Ako prvé okrúhle výročie v tomto roku bolo pripomenutie si skutočnosti, že Slovenská republika existuje ako subjekt medzinárodného práva od 1. januára 1993, teda 15 rokov. Ale slovenská štátnosť nezačína len jej faktickým zrodom, to je dlhodobý vývoj myšlienky. Obrysy dnešnému štátu dal už rok 1968. Prijatie Ústavného zákona o československej federácii, ktoré vtedajšie Národné zhromaždenie prijalo 27. októbra 1968 a slávnostné podpísanie sa uskutočnilo na práve obnovovanom Bratislavskom hrade 30. októbra 1968. Budeme si teda pripomínať 40. výročie od tejto chvíle. Verím, že niektorým poslancom je to smiešne a možno práve preto, že za Ústavu Slovenskej republiky nehlasovali. My si to ale vážime, tí, ktorí za ústavu hlasovali. Ja som tú možnosť nemal, nebol som vtedy v parlamente. Ale sú tu takí, ktorí boli a nehlasovali. Môžu si spytovať svedomie. Ja som rád, že aspoň aj tento podpis pred 40. rokmi ešte nám pripomínajú stále zasadené lipky federácie na Bratislavskom hrade a že ich nikto nevyrúbal ani po roku 1989 a 1993.
Na prelome minulého a tohto roku sme si pripomenuli okrúhlych 30 rokov aj od osamostatnenia rímskokatolíckej cirkevnej provincie, ktorá potvrdila historicky vymedzené územie Slovenska a nepriamo mala vplyv aj na jeho štátoprávne postavenie. Že cesta k slovenskej štátnosti nebola jednoduchá, o tom nás presvedčuje aj rok 1938 s Mníchovskou dohodou a sprievodnými udalosťami. Ale gordický uzol slovenskej svojbytnosti sa presekával aj v roku 1918.
Pred tromi týždňami sme si pripomenuli 1. mája v Liptovskom Mikuláši vklad ľudí práce do myšlienky vtedy československej štátnosti. Priebežne si pripomíname myšlienky a činy aj jedného z vtedajších tvorcov republiky Milana Rastislava Štefánika.
A 31. mája uplynie 90 rokov od podpisu Pittsburskej dohody, dohody medzi predstaviteľmi slovenských a českých krajanských organizácií v Spojených štátoch a predstaviteľmi zahraničného československého odboja, kde na čelných miestach sa skvejú podpisy za českú stranu Tomáša Garrigua Masaryka, za slovenskú Alberta Mamateya. A trúfam si povedať, že meno Masaryk poznajú takmer všetci na Slovensku. Koľkí z nás však vedia, že Mamatey bol spoluzakladateľom a predsedom Slovenskej ligy v USA? Aj týmto podpisom sa nezmazateľne zapísal do dejín slovenskej štátnosti. Jeho ulica, ktorá je v Bratislave v Petržalke, určite mnohí nevedia, po kom sa tak vlastne volá.
Napokon na jeseň tohto roku si pripomenieme takú významnú udalosť, akou je 90. výročie vzniku Československa a s tým súvisiace vyhlásenie poslanca Jurigu v parlamente v Pešti, Martinskú deklaráciu, či vznik Ministerstva pre správu Slovenska. Nezabudnime, že práve československá štátnosť priniesla prvé jednoznačné a faktické definovanie slovenského územia.
Nakoniec tento historický exkurz do našej štátnosti posuniem až do časov pred 160. rokmi. 10. mája sme si pripomínali Žiadosti slovenského národa a od konca leta budeme sledovať prvé ozbrojené vystúpenie Slovákov v Európskej aréne národov Slovenské povstanie meruôsmeho roku.
Aké sú teda hodnoty, ktoré nám adresuje minulosť? Jednou z nich je, že Slováci a všetci obyvatelia tejto krajiny nečakali na svoj osud so založenými rukami, ale aktívne sa pričiňovali o civilizačné napredovanie pre seba, svoje deti a svoje okolie.
Druhou myšlienkovou hodnotou je, že históriu nechápeme len ako prejav našej národnej hrdosti, či nebodaj výlučnosti slovenského národa, ale predovšetkým ako zápas o zlepšovanie každodenného života pre všetkých, ale za podmienky zachovania jazyka, reči a národného povedomia. V súlade s preambulou našej ústavy sa slovenský národ prihlasuje k historickému duchovnému odkazu predkov, ale aj k právu na sebaurčenie a k úsiliu o uplatňovanie demokratickej formy vlády, o uplatňovanie záruk slobodného života, o rozvoj duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity. A k tomu sa hlási spoločne s príslušníkmi všetkých národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky a vyjadruje to pojmom "my občania Slovenskej republiky".
Preto máme dobrý pocit, že v spomínaných vystúpeniach osobností a národa, či pred 160, 90 alebo 40 rokmi alebo dokonca pred 15 rokmi sme sa vždy prihlasovali k všeobecným ľudským právam, k tolerancii, k úcte voči iným národom.
Viete, napadlo mi, minule som si hodnotil situáciu aj medzi novými obyvateľmi Slovenskej republiky a poviem vám pravdu, že výrazný nárast občanov Maďarskej republiky žijúcich na slovenskom území, nových, teda by som povedal, klasických Maďarov, keď to tak nazvem, znamená potvrdenie faktu, že naše Slovensko je tolerantná krajina, kde aj iní štátni príslušníci hľadajú svoje miesto. Je to potvrdením toho, že aj táto vláda sa správa k menšinám veľmi, veľmi ústretovo a takéto čísla ma mimoriadne tešia. Dá sa povedať, že ich pobyt na Slovensku sa znásobil, čo je dobrá správa pre všetkých občanov Slovenskej republiky.
Táto vláda je tu pre to, aby pokrokové, vlastenecké, demokratické a sociálne hodnoty pripomínané jednotlivými výročiami zachovávala, prehlbovala a rozvíjala. Možno opäť pre tých, ktorí tu síce v rámci podpisov sú, ale v skutočnosti tu nie sú, ktorí toľkokrát napádali Slovenskú republiku pre jej demokraciu, dostala Slovenská republika celkom peknú odmenu zo strany Organizácie Spojených národov a je členom práve Výboru pre ľudské práva na tri roky. Je to zaujímavé ohodnotenie našej práce.
Povedal som, že sme tu preto, aby sme zachovávali všetky hodnoty, ktoré vyznávame. A práve len tak občan dokáže zostať súčasným a zároveň sa vyrovnať s významom doby, udržať sa v zmenách, osvojiť si identitu moderného človeka. Národné vedomie ako pozitívnu silu, ako oporu kultúry, ako zdroj potenciálnej solidarity je však potrebné inštitucionálne podporovať. Takéto myšlienky sú súčasťou aj základného dokumentu súčasnej vlády, teda jej programového vyhlásenia. Nevládneme pre naše ministerské uspokojenie, ale vládneme, čiže slúžime občanom preto, aby sme koordinovali a zabezpečovali podmienky rozvoja kvality života občanov Slovenskej republiky. A možno aj naprávali, čo bolo nedávno pokazené.
Ďakujem. Skončil som, pani podpredsedníčka.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Pán poslanec Kvorka, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem pekne, už mi zapli mikrofón. Samozrejme, že sa chcem poďakovať pánovi ministrovi za pripomenutie určitých veľmi významných udalostí ako prijatie ústavy a iných záležitostí, pretože v tejto odpovedi ozaj je to veľmi dôležité, dostatočné a chcem sa mu za to všetko poďakovať a zároveň chcem povedať, že nemám ďalej doplňujúcu otázku na pána ministra. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Lebocký a otázka znie: "Vážený pán premiér, ako by ste hodnotili naše doterajšie členstvo v Európskej únii a čo očakávate od pôsobenia SR v európskych štruktúrach v budúcnosti?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne.
Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku, ktorá je v tomto čase práve aktuálna, nakoľko na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bola poslancami schválená tzv. Lisabonská zmluva posúvajúca integračný proces dopredu. Taktiež sme si nedávno pripomenuli 4 roky členstva v Európskej únii a v neposlednom rade stojíme na prahu pravdepodobného prijatia eura, spoločnej meny ako dôkazu, že naše hospodárstvo je jednou z najstabilnejších ekonomík štátov tohto integračného zoskupenia.
Slovensko vstúpilo do Európskej únie 1. mája 2004 v rámci jej najrozsiahlejšieho rozšírenia, keď do Európskej únie spolu so Slovenskom vstúpilo ďalších 9 krajín. Je smutné, že predchádzajúca vláda pri prístupovom procese naplno nedocenila záujmy Slovenskej republiky a pri vyjednávaní z nich ponúkla viac, ako bolo naozaj nevyhnutné. Najvypuklejšie a za nezvládnutý proces pri vyjednávaní vstupných podmienok sa to prejavilo podmienkami v energetike, kde si dovolím tvrdiť, že bývalá vláda narušila hranicu energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. Bremeno, ktoré z tohto vzniklo, nesieme dodnes. Mám na mysli napríklad odstavenie dvoch blokov atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice, za ktoré Slovensko dostalo len veľmi malé kompenzácie a neurčité prísľuby.
Za prístupový proces sa schovávala aj privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu, keď vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu tvrdila už v roku 2000, že privatizovanie Slovenského plynárenského priemyslu je nevyhnutným predpokladom v prístupovom procese Slovenskej republiky do Európskej únie. Z dnešného pohľadu sa vám toto určite zdá ako kolosálny nezmysel. To, že uvedené nezodpovedalo danej skutočnosti, je najmiernejšie konštatovanie, ako sa dá v tejto veci povedať. Obdobne to bolo aj pri privatizácii troch energetických distribučných podnikov, neadekvátna cena bola aj za reštrukturalizáciu bánk v porovnaní s ich výpredajom.
Napriek uvedenému, členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii nám ponúklo rad nových možností. Dnes môžeme jednoznačne potvrdiť, že naša účasť v eurointegračných procesoch pre Slovensko je veľkým prínosom a členstvo rovnako pozitívne vníma aj naša spoločnosť. Vynakladané úsilie, schopnosť komunikácie na európskej úrovni, ale aj pripravenosť na kompromisy nielenže prináša ovocie pre občanov Slovenskej republiky, napríklad v podobne možnosti voľného pohybu po krajinách Európskej únie, ale je taktiež známkou vyzretosti našej krajiny. Po 4 rokoch členstva dokazujeme, že sme plnohodnotnou členskou krajinou, vystupujeme konštruktívne, naše názory sú všeobecne akceptované. Členstvo v rodine európskych krajín nás zatraktívnilo v medzinárodnej politike a obchode a súčasne sa odráža v postupnom zvyšovaní životnej úrovne obyvateľov Slovenska a predovšetkým na zdravom raste slovenského hospodárstva.
Možno konštatovať, že členstvo v Európskej únii prinieslo do slovenskej domácej a zahraničnej politiky silný pozitívny impulz. Vynaložili sme potrebné úsilie, aby sme zotreli meškanie a stali sa súčasťou schengenského priestoru v plánovanom termíne. (Vystúpenie prerušené podpredsedníčkou NR SR pre uplynutie časového limitu.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán podpredseda vlády, prepáčte, ale 15-minútový limit vyčlenený na otázky a odpovede premiéra vlády uplynul.
Preto ďalej budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvú otázku položila pani poslankyňa Katarína Tóthová. Otázku položila ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: "Neznámi páchatelia popísali fasádu Detského domova vo Vrakuni hanlivým nápisom "Negri". Ako uviedla televízia TA3, hovorkyňa krajského policajného zboru označila tento delikt ako "priestupok proti majetku", hoci podľa platného Trestného zákona ide o "trestný čin poškodzovania cudzej veci". Aké miesto v príprave príslušníkov policajného zboru zaujíma právne vzdelanie?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, nebudem prezentovať teraz úplne svoj právny názor, ale tak ako bol prezentovaný názor mojich kolegov. Uvedený prípad sa realizuje ako priestupok proti majetku, keďže, pani poslankyňa, nebola naplnená skutková podstata trestného činu. O tom, predpokladám, že sa môžeme sporiť. Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru pred zverejnením tejto informácie v televízii danú problematiku konzultovala s miestne príslušným Obvodným oddelením Policajného zboru Vrakuňa. Pri kvalifikácii skutku sa okrem iných zákonov policajti zaoberali aj výškou spôsobenej škody. Ustanovenie § 121 ods. 1 Trestného zákona hovorí o škode, pričom škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca 8 tisíc korún. Ustanovenie § 125 ods. 2 Trestného zákona uvádza, že ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje k základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu, neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň škoda malá. A toto bude asi ten dôvod, pre ktorý sa rozlišujú názory policajtov a vás, pani poslankyňa.
Konaním zatiaľ neznámeho páchateľa bola spôsobená Detskému domovu vo Vrakuni škoda vo výške 2 tisíc korún. Z tohto dôvodu policajti kvalifikovali predmetný skutok ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo, ak sa o takéto konanie pokúsi.
Predpokladám, že základný rozpor vzniká práve v stanovení tej hodnoty a toho, že vlastne sa tam robil finančný a hodnotový cenzus. V súlade s týmito informáciami poskytnutými miestne príslušným obvodným oddelením policajného zboru následne hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave vystúpila v televízii TA3. O tom, či policajti správne kvalifikovali konanie neznámych páchateľov, v danom prípade rozhodne prokurátor a podľa jeho prípadných pokynov sa bude objasňovanie tohto prípadu ďalej uberať.
V druhej časti vami položenej otázky, aké miesto v príprave príslušníkov policajného zboru zaujíma právne vzdelanie, uvádzam nasledovné. Právne vzdelanie má v odbornej príprave policajtov na každom úseku činnosti policajného zboru významné postavenie a jeho priebeh môžeme v podstate rozdeliť do štyroch etáp. Dnes som sa dostal aj na základe iniciatívy televízie Markíza ku kritike zo strany generálnej prokuratúry, ktorá kritizovala predovšetkým odbornú pripravenosť polície, odbornú pripravenosť policajtov. Tu treba povedať, že naozaj drvivá väčšina vyšetrovateľov, skrátených vyšetrovateľov, naozaj právnické vzdelanie nemá. A môžeme hľadať dôvody toho, prečo to tak bolo, najmä však môžeme skonštatovať, že príťažlivosť tohto povolania pre právnikov s právnickým vzdelaním bola donedávna minimálna. Aj pre túto kritiku, ktorá nebola vôbec prvá, sme pripravili niekoľko zásadných zmien a medzi inými bola predovšetkým zmena platového systému policajtov, kde v omnoho výraznejšej miere sa snažíme presadzovať vyššie odmeny pre tých, ktorí majú vzdelanie požadované na úrovni, ktorú zastupujú a ktorí sa ho, samozrejme, snažia zvýšiť predovšetkým v odbornej rovine. Samozrejme, spracovali sme aj celý systém nového policajného vzdelávania, ktoré vlastne má byť už teraz celoživotného alebo celoslužobného charakteru.
Ale vrátim sa ešte k vašej otázke tým, že, ako som povedal, môžeme rozdeliť policajné vzdelanie do štyroch etáp.
Prvá etapa je štúdium na Strednej odbornej škole Policajného zboru pre novoprijatých policajtov ustanovených na práporčíckej funkcii. V pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu sa vyučuje samostatne podľa schválených učebných osnov aj predmet právo v rozsahu 88 vyučovacích hodín. Ide predovšetkým o priestupkové právo a v obmedzenom rozsahu o právo trestné. Okrem toho sa v ostatných predmetoch vyučujú ustanovenia ďalších zákonov potrebných na výkon štátnej služby policajta na úrovni základného útvaru.
V nadväznosti na toto štúdium sa v pomaturitnom zdokonaľovacom štúdiu na Strednej odbornej škole Policajného zboru, ktoré je určené pre policajtov ustanovených do dôstojníckych hodností s ukončeným úplným stredoškolským vzdelaním, vyučuje samostatne predmet právo už v rozsahu 112 vyučovacích hodín a ide v prevažnej miere o trestné právo. V špecializácii skrátené vyšetrovanie je to v rozsahu 150 vyučovacích hodín.
Tretia etapa je štúdium na Akadémii Policajného zboru v Bratislave, ktorá je súčasťou systému vysokých škôl Slovenskej republiky a pôsobí ako štátna vysoká škola univerzitného typu. A na tejto škole získa študent komplexné znalosti v oblasti aplikácie právnych noriem, v riadení činností súvisiacich s odhaľovaním a dokumentáciou trestnej činnosti na úseku ochrany osôb a majetku a to v študijnom programe bezpečnostno-právna ochrana osôb a majetku.
Akadémia Policajného zboru v Bratislave napĺňa svoje poslanie výchovou a vzdelávaním vysokoškolsky kvalifikovaných a profesionálne zdatných odborníkov pre potreby policajného zboru. Pozornosť právnemu vzdelávaniu sa venuje aj v ďalšom vzdelávaní policajtov na jednotlivých útvaroch policajného zboru. V rámci systému ďalšieho vzdelávania sa realizujú vzdelávacie aktivity pre absolventov vysokých škôl na získanie kvalifikácie, zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikácie v jednotlivých odboroch policajných služieb.
Systém ďalšieho vzdelávania sa uskutočňuje formou krátkodobého až dvojsemestrálneho štúdia a umožňuje získanie alebo doplnenie vzdelania na úrovni súčasných a prognózovaných trendov teórie a praxe bezpečnostných služieb. Ďalšie vzdelávanie policajtov vychádza z aktuálnych požiadaviek policajnej praxe na inováciu, rozšírenie vedomostí a zručností policajtov a ich rekvalifikáciu. Nadväzuje na dosiahnuté vzdelanie získané absolvovaním rezortných alebo mimorezortných škôl.
Vážená pani poslankyňa, chcem povedať, že policajné vzdelávanie sa stalo naozaj prioritou nášho rezortu a urobili sme niekoľko opatrení na to, aby sme vytvorili systém, ktorý bude funkčný a bude predovšetkým znamenať prospech pre občanov Slovenskej republiky vo zvýšenej bezpečnosti a zvýšenej odbornosti našich policajtov.
Nedovolím si však nepovedať, že keď sa stretne šesť právnikov, väčšinou sa nachádza na tom mieste rôznych dvanásť právnych názorov. A preto je dobré, že vlastne aj v takom prípade, ako sa dnes na neho konkrétne pýtate, má možnosť prokurátor jednak vidieť iný právny názor. A chcem povedať aj za seba, lebo si pamätám duch návrhu, ktorý ste predkladali vy, pani poslankyňa, kde predovšetkým išlo o to, aby samotná cena a samotná škoda neboli rozhodujúcim faktorom, ktorý by mal určovať naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu. Z tohto dôvodu som dal, samozrejme, tento prípad ešte raz skontrolovať a prešetriť, pretože si tiež myslím, že treba aplikáciu paragrafu, ktorý ináč bol teoreticky právne správne aplikovaný, pretože, keď sa hovorí o škode, zákon vo všeobecnej časti hovorí, že musí ísť o škodu malú. Ale myslím si, že samotná úprava v osobitnej časti nepredpokladala vôbec akýkoľvek výpočet škody na to, aby takáto skutková podstata bola naplnená. Myslím si, že toto mal autor tohto paragrafu na mysli. A ak sa nemýlim, pani poslankyňa, iniciátorom tohto paragrafu ste boli práve vy.
Čiže na záver mojej odpovede môžem konštatovať, že určite sa k tejto otázke vrátime a mimo hodiny otázok vás budem o výsledku tohto šetrenia ešte informovať.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, skončil som s touto odpoveďou.