A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem sa poďakovať pánu ministrovi za odpoveď. A zrejme dospel tam, kde som chcela odpovedať, že kvalifikácia policajným zborom nebola správna, nebola v súlade so zákonom, pretože na ten spomínaný legislatívny návrh, ktorý ste uviedli, že som predložila, tam to bol zákon o sprejerstve, ten bol prevzatý do Trestného zákona v tom duchu, v ktorom bol daný a tam trestnosť nastáva pri sprejerstve alebo pri čmáraní, namaľovaní na cudzie vlastníctvo a iné objekty bez posúdenia akejkoľvek výšky škody. Čiže, moment škody, ktorá je spôsobená, nie je, nie je rozhodujúcim faktorom. Každé posprejovanie, každé počarbanie je trestným činom, samozrejme, s príslušnými nízkymi sadzbami v Trestnom zákone uvedenými v § 246. Navyše, spomínali ste, kde je šesť právnikov, je dvanásť názorov. V tomto prípade to nie je možné, pretože zákon o priestupkoch č. 372/1990 pri pojme priestupku § 2 jasne hovorí, že priestupok je zavinené konanie a tak ďalej, pokiaľ nejde o trestný čin. Akonáhle v Trestnom zákone je skutková podstata, ktorá určité konanie definuje za trestný čin, nik ho nemôže považovať za priestupok. Preto veľmi snažne prosím usmerniť aplikačnú prax. Nie je to prvý prípad.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, plne sa s vami stotožňujem v zámere, ktorý ste v tomto paragrafe predkladali. Ten zámer nebol len motivovaný tým, aby sme prísne postihovali sprejerov, ale predovšetkým, ak si dobre pamätám váš návrh, tak bol reakciou práve na to, že sa sprejeri cestou, teda cestou práve tejto finančnej hranice dostávali mimo trestného stíhania.

Čo ale máme problém, je práve tá kombinácia všeobecnej časti, čo by sme asi mali možno nejakým spôsobom dopilovať, lebo čisto z toho praktického hľadiska, ak hovorí paragraf všeobecnej časti, že ak sa hovorí o pojme škoda, myslí sa tým minimálne malá, mali by sme si ten výklad dokončiť a takýmto spôsobom ho budeme dávať aj policajtom, aby pre každý prípad toto, samozrejme, vedeli. A viem presne, čo máte na mysli a súhlasím s tým, čo ste, samozrejme, v tomto prípade povedali.

Ďakujem pekne. Skončil som, pani podpredsedníčka.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Peter Obrimčák a položil ju znovu ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: "Pán minister, aké sú doterajšie skúsenosti so "schengenskou" hranicou? Aká je úspešnosť v boji s ilegálnou imigráciou?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedníčka, podpredsedníčka, predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, naozaj nechcem byť v tomto prípade trápny, chcem pustiť aj ostatných mojich kolegov, ale táto téma je, samozrejme, taká vážna, že nejaký čas na ňu ešte dovoľte, aby som vyčlenil.

Myslím si, že pri podobnej otázke som pred touto snemovňou stál približne aj pred rokom, kedy sme hodnotili vlastne postupy a prístupy, akými sa ministerstvo muselo vysporiadať so zameškanou časťou Schengenu. Myslím si, že dnes nie je ani priestor na to, ani si myslím, že nie je vhodné a nikto z nás už nemá chuť vracať sa do histórie, preto by som sa naozaj venoval čisto tej otázke, to znamená o doterajších skúsenostiach so systémom a so samotnou schengenskou hranicou. A v druhej časti odpovede by som rád hovoril o úspešnosti, ktorá bude vyplývať aj z prvej informácie, z prvej časti odpovede na otázku.

Samozrejme, ochrana hraníc Slovenskej republiky je mimoriadne komplexná téma. A nie je ničím výnimočným, keď v iných štátoch na to existuje osobitný ozbrojený zbor mimo policajného zboru. V rámci Slovenskej republiky sme urobili aj takú úpravu, kedy sme vyčlenili hraničnú a cudzineckú políciu spod policajného zboru a existuje ako samostatná sekcia, samostatný útvar v rámci ministerstva vnútra. Bola to jedna zo základných požiadaviek hodnotiacich komisií, ktoré hodnotili pripravenosť Slovenska na vstup.

Základným kameňom ochrany schengenských hraníc je Schengenský informačný systém a schengenský kódex, kódex schengenskej ochrany hraníc. Z týchto dvoch, i keď rozdielnych zdrojov, čerpáme všetky základné informácie potrebné k ochrane hraníc. Pokiaľ schengenský kódex, Kódex schengenských hraníc je tou procesnou stránkou vecí, ako chrániť hranicu priamo na zelenej časti, ako vykonávať hraničné kontroly priamo na hraničných prechodoch, ako robiť vyhodnotenie analýzy rizík, ako chrániť vnútorné hranice v rámci letísk, teda schengenské hranice v rámci našich medzinárodných letísk, ako chrániť vnútorné hranice v rámci Európskej únie, Schengenský informačný systém priamo dodáva informácie potrebné pre našu políciu z pohľadu osôb hľadaných v celej Európskej únii z pohľadu hľadaných predmetov a ďalších aktivít, ktoré sa v rámci ochrany hraníc robia.

Tu chcem povedať, že skúsenosť so Schengenským informačným systémom je mimoriadna. Schengenský informačný systém sme na Slovensku spúšťali na začiatku septembra minulého roku. Do konca roku 2007 bolo zachytených viac ako 660 tzv. hitov, teda informácií, ktoré boli dôležité pre Slovenskú republiku predovšetkým z pohľadu hľadaných osôb alebo áut. To znamená, o 660 ľudí a vecí sme zachytili a zastavili viac, ako keby sme Schengenský informačný systém nepoužívali.

Z tohto dôvodu je teda jasné, že vstup do schengenského priestoru neznamená len otvorenie hraníc a možnosť voľného cestovania všetkým občanom Slovenskej republiky k našim susedom, ale znamená predovšetkým zvýšenie bezpečnosti. Pretože na rozdiel od času, ktorý bol pred spustením napríklad Schengenského informačného systému, by sme týchto 660 osôb a vecí nemali šancu zadržať a chytiť. V mnohých prípadoch išlo o osoby rizikového charakteru, ktoré by mohli na Slovensku spôsobiť mnohé, či už trestnú činnosť alebo ďalšie nelegálne aktivity.

Ak som teda povedal, že Schengenský informačný systém je tým základom, treba povedať, že nad ním stojí aj agentúra Európskej únie, ktorá nie je veľmi známa a populárna na Slovensku, ktorá sa volá FRONTEX. Agentúra FRONTEX je vlastne takým eurohraničným policajtom, ktorý má na starosti jednak ochranu vonkajších hraníc Európskej únie, ale aj koordináciu a spoluprácu medzi jednotlivými krajinami, či už na spoločných misiách, alebo v rámci osobitných aktivít vnútri Európskej únie.

Prečo ju spomínam? Agentúra FRONTEX je pre nás preto veľmi významná, pretože hranice Európskej únie sú mimoriadne atraktívne predovšetkým z pohľadu nelegálnej migrácie. Máme to šťastie, že sme zemepisne položení v časti, kde nápor na vonkajšiu hranicu Európskej únie nie je taký významný ako v iných častiach Európy. Keby to však bolo pre prípad, že by ani nie tak u našich susedov, ako u niekoľko krajín ďalej vznikol ozbrojený konflikt, pocítili by sme veľmi silný nápor utečencov a tých, ktorí majú záujem zachrániť seba a svojich blízkych pred následkami práve ozbrojeného konfliktu. V tých prípadoch, keby malo dochádzať k nelegálnej migrácii, je práve táto agentúra pripravená poskytnúť adekvátnu pomoc Slovenskej republike a de facto v niektorých prípadoch až zdvojnásobiť kapacity našej hranice, a toto je tiež jedna z veľmi dôležitých vecí, o ktorú sa môžeme bez problémov oprieť. V prípade potreby nám je Európska únia cestou svojej agentúry FRONTEX ochotná kedykoľvek pomôcť.

Máme taký, možno zaujímavý paradox sa nám stal na hranici, pretože v súvislosti s touto agentúrou sa často vedú diskusie, do akej miery je potrebné, aby vonkajšie hranice strážili, alebo nestrážili zmiešané medzinárodné jednotky. Výsledkom týchto snáh na jednej strane by mohlo byť, že všetky vonkajšie hranice budú strážiť medzinárodné jednotky. To znamená, že aj na území Slovenskej republiky by strážili naše hranice de facto zahraniční policajti. To znamená, pri ceste na Ukrajinu alebo z Ukrajiny mohli by sme stretnúť holandského policajta, rakúskeho policajta alebo belgického, ktorý by v zásade mohol vykonať kontrolu aj našich občanov. Je to ale len plán, voči ktorému sa postavilo mnoho členských krajín, ale napriek tomu spoločné akcie a spoločné misie sa v súvislosti s agentúrou FRONTEX prevádzkujú.

Teda druhou ďalšou výhodou, ktorú sme získali práve vstupom do Európskej únie, bola práve agentúra, ktorá robí pre nás zastrešenie. Nie sme však len príživníci, že využívame iba ponúknutú ruku, ale naopak, veľmi aktívne vstupujeme a boli sme prví, ktorí vyšli v ústrety žiadosti Európskej únie, aby sme do tzv. tool-boxu, teda "šuflíku nástrojov", keď to tak nazvem, vložili niekoľko zariadení, ktoré by mohli pomáhať práve predovšetkým na južnej hranici Európskej únie, kde je najväčší nápor z pohľadu Malty, Talianska, Španielska.

Samozrejme, odovzdali sme veľmi hodnotné, podpísali sme zmluvu, odovzdali veľmi hodnotné zariadenia, ktoré nemôžem úplne presne konkretizovať práve vzhľadom, že sú režimovými zariadeniami, ale Slovenská republika bola vysoko vyzdvihnutá, pretože oproti iným krajinám sme dali naozaj vec, ktorá je použiteľná, je vysoko moderná a dokáže naozaj práve u našich južných susedov, myslím tým práve stredomorské krajiny, výrazne pomôcť pri boji s nelegálnou migráciou.

Ak sa vrátim teda späť na Slovensko. Základom ochrany našich hraníc sú dve časti. Prvá je samotná vonkajšia hranica Slovenska, ktorá je zároveň vonkajšou hranicou Európskej únie, to znamená, východná hranica, o ktorej sme už hovorili prednedávnom, a druhou časťou je, samozrejme, vnútorná hranica, resp. hranica, ktorá sa nachádza vo vnútrozemí a je v podobe ochrany letísk. Na týchto hraniciach sme zaviedli nový systém, ktorý je práve aj odpoveďou na otázku doterajších skúseností, ktorý je naozaj svojím spôsobom v rámci Európskej únie unikátny.

Ak dovolíte, dámy poslankyne, páni poslanci, pri najbližšej hodine otázok, ak mi teda, ja už budem pripravený, príde otázka, ktorá bude súvisieť práve s nelegálnou migráciou alebo ochranou hraníc, dovolím si priniesť niekoľko veľmi, veľmi zaujímavých videí, ktoré sú naozaj pekným odzrkadlením, čo Slovenská republika v poslednom období v oblasti ochrany hraníc dokázala. Nelegálni migranti sú schopní vymyslieť všetky rôzne druhy prekročenia štátnej hranice. Myslím si, že ale na všetky tieto výmysly, ktoré vám najbližšie ukážem - budem stručnejší, aby som pustil aj ostatných pánov ministrov - budú určite zaujímavým poučením toho, ako to vlastne na našej východnej hranici vyzerá.

Rád by som teda skonštatoval, že doterajšie skúsenosti so schengenskou hranicou, pán poslanec, sú mimoriadne pozitívne. Dokonca aj rakúska strana, ktorá sa veľmi pred vstupom Slovenska obávala, aký bude nárast kriminality v pohraničnej oblasti, musela skonštatovať, že opatrenia, ktoré sme zaviedli, mali pozitívny charakter a dokonca v pohraničných oblastiach po vstupe do Schengenu sa začal tiež znižovať nápad trestnej činnosti alebo samotná trestná činnosť. Je to, samozrejme, prekvapivé pre mnohých, pre mňa však úplne nie, lebo Slovenská republika bola na tento vstup dobre pripravená. Aj v úvode sme podstúpili veľmi silnú skúšku, ktorá spočívala v prechode a v pokuse o prechod cez naše územie viac ako tisícky nelegálnych migrantov pôvodom z Čečenska. Všetkých, ktorí sa pokúsili o nelegálny prechod cez Slovenskú republiku, napriek tomu, že už neexistovali hraničné kontroly s Poľskou alebo Českou republikou, sa nám podarilo zadržať a vrátiť späť do krajiny, ktorá im vydala povolenie alebo teda, ktorá prijala ich žiadosť o povolenie o azyl. Takisto by som rád zdôraznil, že akékoľvek štatistiky nie sú veľmi použiteľné, pretože nikdy nevieme merať príchod a odchod cudzincov k našej hranici. Tlak na našu hranicu nie je merateľný, pretože nevieme spočítať všetkých tých nelegálnych migrantov, ktorí sa pokúsili našu hranicu prekročiť. V každom prípade to však vieme odmerať u našich susedov, kde v Rakúskej republike príchod žiadateľov o azyl výrazne oproti minulým obdobiam z pohľadu Slovenskej republiky poklesol.

Môžeme teda konštatovať, pán poslanec, že slovenská východná hranica a jej ochrana je mimoriadne funkčná. Ale nechcem teda v žiadnom prípade povedať, že by ministerstvo vnútra chcelo zaspať na vavrínoch. V tejto fáze pripravujeme druhú etapu výstavby východnej hranice, ktorá napriek tomu, že bude voľne priechodná bez ostnatých drôtov, bez akýchkoľvek zábran, ktoré sme poznali spred roku 1989 neďaleko Bratislavy, bude úplne voľná a napriek tomu nepriepustná a čísla, ktoré dnes vyzerajú tak lichotivo pre Slovenskú republiku, budú vyzerať naozaj ešte lepšie. Bohužiaľ, mnoho vecí však závisí od toho, aký je vývoj politickej situácie a bezpečnostnej situácie neďaleko našich hraníc. Ale na to, ako som povedal, sme pripravení odpovedať práve aj tým, že sme súčasťou schengenského priestoru, kde aj ostatní naši susedia sú nám ochotní pomôcť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku položiť? Nie. Ďakujem.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy a položila ju ministrovi financií Slovenskej republiky, pánovi Jánovi Počiatkovi: "Vážený pán minister, vláda vyčlenila 270 mil. korún na štipendiá pre približne 1 000 stredoškolákov na štúdium v zahraničí od budúceho školského roka. Na žiaka počíta s výdavkami približne 7 700 eur. Myslíte si, že táto suma pokryje ich výdavky?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Myslím si, že áno.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Všetko, pán minister?

J. Počiatek, minister financií SR: Áno, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Zapnite mikrofón pani poslankyni.

K. Sárközy, poslankyňa: Pán minister, ďakujem za vašu obšírnu odpoveď. Ja som túto otázku dala kvôli tomu, že na rokovaní vlády začiatkom apríla ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci s veľvyslancami pripravilo správu. Dovoľte mi, aby som z tej správy odcitovala zopár viet.

Veľvyslanectvo v Londýne. Najlacnejšou internátnou školou s poplatkom 6 330 libier, čo je približne 8 200 eur, je Dallam School. Vzhľadom na uvedené podľa veľvyslanectva v Londýne nie je možné identifikovať školy tak, aby boli dodržané finančné limity schválené vládou a teda ani informovať o možných počtoch umiestňovania slovenských žiakov na jednotlivých školách.

Veľvyslanectvo v Dubline. V Írsku nie je rozšírené tzv. stredoškolské internátne ubytovanie. Školy, kde je zabezpečené ubytovanie, patria medzi najdrahšie a celkové náklady by v takomto prípade vysoko presiahli sumu 7 730 eur na jedného študenta.

Veľvyslanectvo v Ríme, akreditované aj pre Maltu uviedlo, že na Malte existujú iba tri stredné školy a tie sú privátneho charakteru. Umiestnenie študentov na týchto školách nie je možné z dôvodu presiahnutia finančného limitu schváleného vládou na žiaka.

A ešte jedna veta. Pri stanovenej výške štipendií Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Londýne zároveň poukazuje na hroziace riziko zaraďovania nadpriemerných slovenských žiakov do podpriemerných britských škôl, ako aj nie príliš vhodného sociálneho prostredia.

Veľvyslanectvo tiež upozorňuje na spôsob, akým bude vykonaná právna starostlivosť a zodpovednosť o vybraných študentov, nakoľko ide o neplnoleté deti. Priemerná suma poplatkov za internátne školy bude približne 8 200 libier.

Takže otázka znie: Ten materiál, ktorý bol prerokovaný vo vláde, potom hovorí o niečom inom. Nastala od tej doby nejaká iná východisková situácia, o ktorej poslanci nevedia?

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.

J. Počiatek, minister financií SR: Túto správu, ktorú vy spomínate, som ja osobne nevidel a materiál, z ktorého sa vychádzalo, to kvantifikoval po jednotlivých položkách a podľa tej kvantifikácie, ktorú pripravilo ministerstvo školstva, to vychádza, že to stačí. Samozrejme, tieto informácie, čo vy hovoríte, nie sú tiež úplne kompletné, lebo podľa môjho názoru, i keď je to skôr otázka na ministerstvo školstva, mojou úlohou bolo vyčleniť, alokovať tie adekvátne sumy tomu, aby sme boli schopní pokryť potenciálne požiadavky tých študentov, ktorí by tam chceli ísť v sume 270 mil., čo sme pripravili.

Myslím si ale, že sa tam otvárajú iné alternatívy. Nie sú len internátne školy alebo internátna možnosť, kde by mohli byť ubytovaní. Určite sa dajú nájsť aj iné varianty a myslím si, že všetko záleží aj od toho, akú iniciatívu vyvinú tí samotní študenti alebo vôbec aké žiadosti prídu a možno sa budeme baviť o tom, že keď bude treba, tú sumu upravíme. Čiže ja by som to celé nevidel ešte tak úplne beznádejne a určite k tomu pristúpime flexibilne. Veľmi flexibilne sme k tomu pristúpili aj s tým, že sme vôbec tú sumu alokovali a myslím si, že keď to nebude tisíc študentov, ale bude to 800 študentov, aj to je super.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Stanislav Kahanec. Otázku položil ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Vážnemu. Otázka znie: "Vážený pán minister, vláda deklaruje, že chce zlepšiť proces verejného obstarávania. Prečo boli pri tendri na stavbu a prevádzku elektronického mýta z verejnej súťaže vyradené 3 lacnejšie ponuky napriek tomu, že hlavným kritériom v súťaži bola cena?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, práve preto, že chceme zlepšiť proces verejného obstarávania, postupujeme tak, ako postupujeme. Prípravu a verejné obstarávanie na výber dodávateľa a prevádzkovateľa systému elektronického mýta zabezpečuje Národná diaľničná spoločnosť, a. s. ako správca výberu mýta.

Medzinárodný tender bol vyhlásený v septembri 2007. V marci 2008 bol termín uzávierky predkladania ponúk. V súčasnosti prebieha proces vyhodnotenia ponúk, do jeho ukončenia nemôžu byť prezentované žiadne podrobnosti zo strany verejného obstarávateľa z dôvodu kolízie takéhoto postupu so zákonom o verejnom obstarávaní, pretože ako komisia, tak aj verejný obstarávateľ nesmú poskytovať žiadne informácie v súvislosti s predmetným tendrom. Takže, tender nie je ukončený, v súčasnosti prebiehajú revízne postupy. Tiež nevieme, ako dopadne. Cieľ - chceli by sme, aby bola podpísaná zmluva o dodávateľovi elektronického mýta do polroka 2008. Neviem teraz predpokladať, ako dopadnú revízne postupy.

Ďakujem. Ukončil som odpoveď.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem. Pán minister, 20. augusta 2007, keď si dobre pamätám, Národná diaľničná spoločnosť zrušila tender na vybudovanie systému elektronického mýta. Dôvodom vtedy bol vysoký počet prihlásených záujemcov o zákazku, až 55. Teraz sa ich prihlásilo podstatne menej a rovnako ste však vylúčili, teda Národná diaľničná spoločnosť vylúčila troch uchádzačov s lepšími cenovými ponukami. Slovensko tak môže prísť o 6 mld. len na základe rozdielu medzi ponukami a to nehovorím o ďalších možných uplatňovaných škodách. Preto sa chcem opýtať, či by nebolo jednoduchšie povedať verejnosti, ktorú firmu chce zabezpečiť strana Smer či koalícia a radšej ani nehovoriť o súťaži a už tobôž nie, že sa chce zlepšiť verejné obstarávanie, lebo, keď je ich veľa, tak je zle, keď je ich málo, je tiež zle. A potom by sme možno nemuseli čítať o sťažnostiach na Európsku komisiu, ktoré boli už teraz podané od uchádzačov, a o riziku, že nám hrozí niekoľko miliónov za netransparentný výber. Komu to potom dáme zosobniť, ak prídeme o tieto financie, ak štátu prischnú tieto škody? Ja chápem, že niekedy platí, že minister mieni a premiér mení, ale mali by sme naplniť to, čo ste povedali. Zlepšiť proces verejného obstarávania.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán minister, nech sa páči, odpovedajte.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Môj názor, pán poslanec, je, že to sú zavádzajúce informácie, pretože, opakujem ešte raz. Práve preto, že chceme zlepšiť proces verejného obstarávania, postupujeme tak, ako postupujeme. Ten, kto to vie posúdiť a kto je povinný zo zákona to posúdiť, je Úrad verejného obstarávania, čiže ten bude musieť posúdiť, či náš postup bol správny, alebo nie. Počkajme si na ukončenie revíznych postupov a potom uvidíte. Takže nemám k tomu čo povedať. Všetky ostatné podrobnosti, keby som hovoril ďalej, by som porušil zásadu mlčanlivosti, ktorú som povinný za verejného obstarávateľa dodržať.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Otázku č. 5, ktorá bola vyžrebovaná, položil pán poslanec Tiber Lebocký, ale keď nie je prítomný, je ospravedlnený, takže nemôžeme otázku prečítať.

Otázku č. 6 predložil Rudolf Bauer, ale ako sledujem, ani pán Rudolf Bauer nie je prítomný v sále, takže otázku nemôžeme položiť. Vyžrebovaná otázka... (Hlasy z pléna.) Pardon, prepáčte. Takže pán poslanec Bauer je prítomný v sále. Ďakujem.

Pán poslanec Rudolf Bauer položil otázku ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, ste spokojný s prácou polície pri zaoberaní sa podvodom pri podpisovaní poslanca J. Slotu v NR SR?"

Na otázku odpovie minister vnútra Robert Kaliňák. Je prítomný? Pán minister Kaliňák, poprosím, ak je poblíž v sále, keby... Je tu, prosím, ďakujem pekne. Takže buďte taký láskavý, odpovedajte na vyžrebovanú otázku č. 6 položil pán poslanec Bauer. Pre istotu zopakujem: Vážený pán minister, ste spokojný s prácou polície pri zaoberaní sa podvodom pri podpisovaní poslanca J. Slotu v Slovenskej republike, v NR SR? Pardon.

Ďakujem veľmi pekne za aktívnu prítomnosť.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, s prácou polície som spokojný. A to predovšetkým z toho dôvodu, že, pán poslanec, myslím si, že nemáte právne vzdelanie a keby ste mali, tak by ste túto otázku nepoložili už len preto, že by ste vedeli, že každé konanie, ktoré vy tu popisujete a označujete skutkovou podstatou konkrétneho trestného činu aj niektorého poslanca, jednak si vždy musíte uvedomiť, že sa vystavujete prípadnému trestnému stíhaniu za krivé obvinenie. To je prvá vec.

Väčšinou tí, ktorí sú už zvyknutí a už boli za takú vec stíhaní, píšu väčšinou voči neznámemu páchateľovi a nechávajú potom, samozrejme, na polícii, aby páchateľa našla, tým pádom sa môžu vlastne tomu, samozrejme, vyhnúť. Ale predovšetkým v tomto prípade nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty, ktorú, keď si prečítate, zistíte vlastne, že nebola. Môžete sa baviť o etickej rovine, to je práca tu v parlamente, tak ako to včera naznačil aj poslanec, pán predseda parlamentu Paška u ostatných podpisov, ktoré tu boli včera naznačené u ostatných politických strán, ale v každom prípade v tomto to okolo skutkovej podstaty, samozrejme, ani nešlo.

M. Číž, podpredseda NR SR: Skončili ste, pán minister?

Chcete doplňujúcu otázku, pán poslanec Bauer? Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi Bauerovi.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, nerozumiem, prečo sa mi vyhrážate, lebo aj keď nemám právne vzdelanie, tak sa pýtam ako poslanec, na čo mám zo zákona nárok. Myslím si, že tým, ako bol medializovaný celý prípad a ako ste mali možnosť získať si informácie, je vašou povinnosťou, aby ste sa pýtali zodpovedných predstaviteľov policajného zboru. A ja na vašom mieste by som určite nebol spokojný s tou prácou, aj keď chceli začať niečo konať, nekonali. Prečo nekonali ďalej? Prečo proste si nedali preveriť, povedzme, údajné dôkazy alebo možné dôkazy o tom a mali by ste istotu, že žiadny podvod nebol, resp. opačný prípad. Mali by ste istotu. Keď nepreskúmali žiadne dôkazy, ktoré, povedzme, ponúkalo vydavateľstvo SME alebo ktoré sú tu k dispozícii, priame, nepriame, tak ako môžete mať istotu? Myslím si, že na začiatku svojho funkčného obdobia ste zložili sľub, ktorým ste sa zaviazali dodržiavať zákony, ústavu. A keď nekonáte, tak nesiete tiež spoluzodpovednosť za krytie tohto údajného a detinského podvodu, ale s vážnymi dôsledkami. Pán minister, pochovávate zdravý rozum tým, že takýmto svojím nekonaním sa pridávate a nesiete spoluzodpovednosť.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ja rozumiem, pán poslanec..

M. Číž, podpredseda NR SR: Len sekundu. Skončili ste, pán poslanec?

Pán minister, oznámte, prosím, keď skončíte odpoveď.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. ... že sa snažíte o politickú prezentáciu strany, ktorá nedokáže dosiahnuť ani 10 000 podpisov. Ale problém je v tom, pán poslanec, že... (Hlasy v pléne.) Pán Minárik, o vás sme všetci vedomí, že výchova vo vašom prípade absentovala už od útleho detstva a vždy skáčete do reči aj počas reči ostatných. My to nerobíme, ale viem, že sa vám to už nikdy ani v budúcnosti nestane.

Aby som bol presný. Ešte raz sa vrátim k tomu, pán poslanec, že podvod je skutková podstata trestného činu, ktorá vyžaduje určité konanie, ktoré je následne dané k určitému majetkovému prospechu. Je to tak? Pani poslankyňa Žitňanská mi to potvrdí. Ale v tomto prípade zisk z toho, aj keby došlo ku konaniu, ktoré môže eticky a ja nebudem skúmať, či sa tu niekto podpisuje alebo nepodpisuje, nie je, pretože plat poslanca, čo sa vy snažíte navodiť, je daný voľbou poslanca. Nie jeho podpisom v danom hárku. Podpisy v danom hárku umožňujú, či už ste tu, alebo ste tu nie, tak ako som povedal, že poslanci SDKÚ na začiatku hodiny otázok všetci podpísaní, ale nikto tu nebol, to si už musí vyriešiť tento problém predseda Národnej rady a jemu takýto podpis dáva možnosť ísť do disciplinárneho konania.

Ale to s trestným právom nemá nič. To znamená, ak by od tohto podpisu bol závislý plat poslanca, môžeme sa baviť o tom, čo vy hovoríte. Ale ja vám skutkovú podstatu nechcem vysvetľovať. To bol presne ten problém. Nie je jeho plat závislý od tohto podpisu. A to je práve ten dôvod, pre ktorý nemôže byť naplnená skutková podstata a pre ktorý policajti urobili preverenie, zistili si, o čo ide a zistili, že nie je ďalej v čom konať. A preto vaše obvinenie, že ja som stratil zdravý rozum, je asi na tej istej úrovni, ako ja vám hovorím, že je potrebné, ak sa chcete niečo pýtať, zistiť, na čo sa pýtate a mať elementárnu vedomosť o tom, na čo sa chcete pýtať. O tom to celé je. Politické hry to je priestor pre vás. Políciu do nich zapájať nebudeme. Ak sa to dialo v minulosti a bolo to časté, ja to rešpektovať nebudem. Polícia je tu na to, aby sa venovala tým veciam, ktoré sú podozrenia z trestných činov a tým sa venuje. Naše výsledky hovoria za nás úplne jasne.

Ale keď raz zistíme, že toto nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu, keby sme hneď brali, že všetky dôkazy sú v poriadku, všetky by svedčili jedným smerom, tak skutková podstata taká nie je. To znamená, to si už musíte vyložiť v rámci parlamentu, to, o čom vy hovoríte, detskými a ostatnými hrami to nazývajte a vysporiadajte si to s tými, ktorí o tom debatovali tu v rámci parlamentu. To je tá zodpovednosť, o ktorej hovoril včera aj predseda parlamentu. Políciu z vašich politických bojov, prosím, vynechajte.

M. Číž, podpredseda NR SR: Skončili ste, pán minister? Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, siedmu otázku sme vyžrebovali pánovi poslancovi Stanislavovi Kahancovi, ale obávam sa, že práve uplynula lehota určená na otázky a odpovede.

Takže ďakujem členom vlády za odpovede pánom poslancom.

Vyhlasujem krátku prestávku. Pokiaľ viem, technici, potrebujete prestaviť zariadenie. Pán poslanec Kahanec, faktickú poznámku? Ďakujem.

Takže krátku 2-minútovú prestávku, prestavte, prosím, techniku a budeme pokračovať v rokovaní schôdze.

(Technická prestávka.)

(Po prestávke.)

 

 

 

 

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, takže predsa len bola výmena názorov, musí skončiť, pretože prestávka končí a budeme pokračovať v našom rokovaní.

Nasledujú

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 11. apríla 2008,

ktoré ste dostali ako tlač 592.

Z dôvodu prehľadnosti poprosím pánov poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 592, ktorú máme v laviciach, nachádza.

Ak dovolíte, tak teraz otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že písomne sa k tomuto bodu prihlásili páni poslanci: Monika Gibalová a pani poslankyňa Tatiana Rosová.

Odovzdávam preto slovo Monike Gibalovej a pripraví sa pani poslankyňa Rosová.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ktorí ste zostali na rokovaní schôdze, budem reagovať na interpelácie, na odpovede na interpelácie a síce na interpeláciu odovzdanú pani ministerke Tomanovej, ktorá je vo veci dôsledku ustanovenia zákona o sociálnom poistení na výber poistného, uvedenú v tlači 592 pod bodom č. 23.

Vážená pani ministerka, vzhľadom na to, že novela zákona bola schválená koncom roka s účinnosťou od 1. 1. 2008, vaša odpoveď v ods. 2 odpovede, citujem: "Obdobie, na ktoré sa vzťahuje možnosť odpustenia povinnosti zaplatiť penále, nebolo rozšírené aj na rok 2007 z dôvodu, že v tomto prípade bolo možné reálne predpokladať negatívny vplyv na platobnú disciplínu povinných subjektov s ohľadom na legislatívny proces novely zákona o sociálnom poistení. Z tohto dôvodu je preto problematické kvantifikovať aj akýkoľvek dopad z odpustenia povinnosti zaplatiť penále viažuce sa k dlžnému poistnému a dlžným príspevkom na starobné dôchodkové sporenie do konca novembra 2007."

Práve preto, že táto novela zákona mala v danom bode účinnosť od 1. 1. 2008, sa mi javí vaša odpoveď v tomto odseku ako zavádzajúca. Ak by sa bol zákon prijal začiatkom roku 2007, dalo by sa s vašou odpoveďou súhlasiť. Predsa platobná disciplína, resp. nedisciplína sa prejavila už v závere roka a teda dá sa kvantifikovať aj dopad z odpustenia povinnosti zaplatiť penále viažuce sa k dlžnému poisteniu a k dlžným príspevkom.

Teda, ak by som to mala zhrnúť, tak chybne naformulovaným ustanovením § 293 AP zákona Sociálna poisťovňa podľa môjho názoru prišla o značnú časť prostriedkov. Dlžníci poistného a dlžných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za obdobie pred 1. januárom 2007 mali povinnosť zaplatiť tieto príspevky do 31. 1. 2008 na to, aby sa im penále odpustilo. Pohľadávky podľa formulácie zákona sa netýkajú platieb za rok 2007. Toto je dôkaz, že naozaj je v tom chaos a že bol tento paragraf chybne naformulovaný, aj teda chybne prijatý v Národnej rade, a preto táto odpoveď najmä v tom druhom odseku je z môjho pohľadu vecne aj politicky nepravdivá a je dôkazom toho, že buď nechcete priznať zámernú alebo nezámernú chybu, ktorá sa stala naformulovaním tohto paragrafu. Ďakujem pekne.

Teraz by som chcela reagovať na odpoveď na interpeláciu určenú pre pána ministra financií vo veci poskytovania dotácií pre zariadenia sociálnych služieb pre obce a mestá z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, ktorá je (odpoveď) uvedená v tlači 592 pod bodom č. 22.

Vážený pán minister, prítomný, ďakujem za odpoveď na interpeláciu. V nadväznosti na vašu odpoveď zo dňa 2. mája, ale aj odpoveď na podobnú interpeláciu z mája roku 2007 musím len konštatovať, že takto poskytované prostriedky sú v rozpore s princípom decentralizácie a vytvárajú priestor pre nerovnaké postavenie ostatných zariadení poskytujúcich sociálnu pomoc a to nielen v interakcii na zariadenia neverejné, teda neverejní poskytovatelia, ale musím objektívne povedať, že aj v interakcii na zariadenia, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, na čo som už upozornila aj pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Všetky dôvody takéhoto riešenia pominuli. Oni boli naozaj opodstatnené v čase, keď sa pripravovala a realizovala reforma sociálnych služieb a pripúšťam, že v tom čase by naozaj tak v intenciách, ako mi odpovedala aj pani ministerka, aj vy, pán minister, nemali možno rovnaké postavenie alebo rovnakú štartovaciu dráhu tieto zariadenia, ale tieto dôvody už naozaj pominuli.

Uvedené zariadenia sú v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest, ktoré boli zákonom č. 416 oddelimitované z orgánov správy do samosprávnych pôsobností obcí a miest a vlastne tieto dotácie sa stále poskytujú na základe odporúčania ministerstva práce. Je to voči tým ostatným, znova zdôrazňujem, poskytovateľom, či už neverejným, alebo poskytovateľom v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC-iek podľa môjho názoru diskriminačné a teda potom už aj voči konkrétnym klientom týchto zariadení.

Moja ďalšia a posledná reakcia bude na odpoveď na interpeláciu určenú ministrovi výstavby Slovenskej republiky pánu Januškovi vo veci čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ uvedenú v tlači 592 pod bodom č. 24.

Aj keď tu pán minister nie je prítomný, ale má tu menovaného zastupujúceho ministra, chcela by som najprv vysloviť jednu veľmi vážnu a dôraznú výhradu k forme vašej odpovede, pán minister, ktorá sa týka štátnej kultúry. Je jasné a prijateľné pre mňa, že odpovede na interpelácie vám pripravujú vaši ministerskí úradníci, ja som však interpelovala vás a nie pána generálneho riaditeľa Agentúry na podporu regionálneho rozvoja, ktorý dokonca vo svojom mene píše odpoveď na interpeláciu. A to by ani nebolo všetko, ale pán generálny riaditeľ Ing. Igor Štefanov dokonca dal podpísať v zastúpení ďalšiemu úradníkovi túto odpoveď. Rokovací poriadok v § 130 hovorí, že interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi Národnej rady. Je možnosť interpelovať určitú interpeláciu aj iným ako ministrom, ale ja som svoju interpeláciu smerovala, dala som ju, podala na pána ministra Januška a verím, že toto sa už nestane.

K obsahu vašej odpovede, pán minister. Rovnako ako v prvej odpovedi na moju interpeláciu zahmlievate situáciu okolo čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov pre súkromné školy, vrátane cirkevných. Vyslovene sa vyvliekate zo zodpovednosti a vaša odpoveď opäť budí dojem, že klamete buď vy alebo minister financií, ktorý mi na interpeláciu v tejto veci tiež odpovedal. Opätovne uvádzate, že ministerstvo financií nevydalo jednoznačné stanovisko k vyjadreniam ministerstva financií ako gestora problematiky pomoci. Vo svojej odpovedi uvádzate, že sa opakovane dožadujete o vyjadrenie, o záväzné stanovisko k potrebe vypracovania schém štátnej pomoci a že vyjadrenia ministerstva financií ako gestora problematiky štátnej pomoci sú údajne nejednoznačné a nie je možné ich považovať za usmernenie v prípade čerpania pomoci v oblasti vzdelávania a sociálnej pomoci. Ale predsa ministerstvo financií ešte v októbri roku 2006 informovalo ministerstvo výstavby, že na základe predložených informácií nemôže predložiť záväzné stanovisko či opatrenia vo forme rekonštrukcie rozširovania modernizácie a pri vybraných opatreniach budovania a opráv budú spadať pod pravidlá štátnej pomoci a následne pod schému štátnej pomoci, či áno, alebo nie.

Toto stanovisko ministerstvo financií vydalo v októbri 2006 a uviedlo zároveň vo svojom stanovisku, že hodnotenie je potrebné vykonať v súlade so základným cieľom a smerovaním poskytovania pomoci z hľadiska podpory hospodárskej činnosti oprávnených subjektov alebo subjektov verejnoprospešného charakteru.

K návrhu schémy podpory infraštruktúry vzdelávania ministerstvo financií riadiacemu orgánu uviedlo, že z pohľadu uplatňovania pravidiel štátnej pomoci by mohlo ísť o pomoc poskytovanú na rozvoj infraštruktúry, najmä pomoc pre školy, školské zariadenia, ktorá nie je poskytovaná na podnikanie, ale v súvislosti s ním, alebo teda v súvislosti s ním, ale len na vytváranie infraštruktúry pre poskytovanie služieb v oblasti vzdelávania sleduje verejný záujem a teda nie je poskytovaná na hospodárske činnosti, podčiarkujem, ktorá sleduje verejný záujem. Za poskytovanie štátnej pomoci a minimálnej pomoci je však zodpovedný jej poskytovateľ ministerstvo výstavby, teda je na jeho rozhodnutí, aký postup pri poskytovaní finančných prostriedkov zvolí na základe vlastnej analýzy.

Vy mi píšete, že nemáte jasné usmernenie, akoby neexistovali analýzy. Na systéme finančného riadenia sa podľa mojich zisťovaní nič nezmenilo v zmysle oprávnenosti prijímateľov. Ministerstvo financií vydalo jasné stanovisko, mám to potvrdené aj od pána ministra v odpovedi, ktorú mám na interpeláciu, existuje analýza. Čiže, pán minister, nemôžem byť spokojná s vašou odpoveďou a prosím, aby Národná rada to zobrala na vedomie, pretože jednoducho táto vaša odpoveď už opakovane je dôkazom toho, že rozhodnutie, že vylúčite tieto zariadenia z financovania z fondov, je čisto vaším rozhodnutím, prehadzujete zodpovednosť na ministerstvo financií a v tejto odpovedi sa samo ministerstvo financií a vy, pán minister, usvedčujete z toho, že je to vaše rozhodnutie.

Prosím pri hlasovaní k odpovediam na interpelácie, aby rovnako aj pri odpovedi na interpeláciu, ktorú som predniesla pani ministerke Tomanovej, Národná rada zobrala na vedomie, že nie som spokojná s odpoveďou na interpeláciu.

Ďakujem vám za pozornosť, skončila som, pán predsedajúci.