M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú navrhol navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Lucii Žitňanskej, aby uviedla spravodajskú správu. Máte slovo, pani poslankyňa.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma uznesením z 10. júna 2008 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál ministerstva spravodlivosti.

Navrhovaná právna úprava spĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Dôvodová správa konštatuje, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskych spoločenstiev.

Podľa doložky finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie návrh zákona nepredpokladá zvýšené nároky na rozpočet, negatívny vplyv na životné prostredie, vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa záležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematiku návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám, Európskej únii, ako uvádza doložka, sú vo vzťahu k tomuto návrhu bezpredmetné.

Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 653 z 29. mája 2008 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 4. septembra 2008 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Takže otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, registrujeme prihlášku pani spravodajkyne. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Mamojka zatiaľ, nikto iný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pani poslankyňa Žitňanská, pripraví sa pán poslanec Mojmír Mamojka, predseda ústavnoprávneho výboru.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa k novele Občianskeho zákonníka vyjadriť z viacerých dôvodov. Je to novela, o ktorej sa už veľa písalo a veľa hovorilo ešte predtým, než prišla do parlamentu. A je to novela, ktorá svojou ideou nie je nová, pretože tieto návrhy v rôznych obmenách tu už boli. Nehovorím, že boli tu priamo v pléne, ale boli predkladané ako iniciatívne návrhy zo strany profesijných organizácií či už notárov alebo advokátov, predovšetkým notárov aj počas minulého volebného obdobia.

V dôvodovej správe sa uvádza viacero cieľov. Sú tam uvedené tri ciele právnej úpravy. Ale jednoznačne hlavným cieľom je vyriešiť problém "minimalizovať veľmi vážne následky pre bežného občana spojené s neplatnosťou zmluvy a prevode nehnuteľností".

Nástroj, ktorý predkladateľ zvolil na ochranu predávajúceho a kupujúceho, resp. darcu, obdarovaného, prevádzajúceho, nadobúdateľa, je povinnosť spisovať zmluvu o prevode nehnuteľností notárom alebo advokátom. Súčasťou návrhu je potom aj osobitná právna úprava zodpovednosti notára a advokáta za takto spísanú zmluvu. Ako argument pre takto zvolený nástroj sa uvádza, že "z nazhromaždeného materiálu o podvodoch možno vysledovať jeden spoločný znak, a to že pod zmluvou nie je podpísaný ani notár, ani advokát". Trošku, priznám sa, táto veta ma zarazila. Ja by som vás chcela poprosiť, pán minister, ten nazhromaždený materiál príp. doniesť v rámci druhého čítania na ústavnoprávny výbor. Tá veta ma zarazila kvôli tomu, že neviem si predstaviť, že nazhromaždený materiál o podvodoch by našiel príliš veľa zmlúv, pod ktorými by bol podpísaný advokát, lebo advokáti spravidla zmluvy nepodpisujú, podpisujú ich účastníci zmluvy, ibaže sa dajú zastúpiť advokátom. No a v zásade zmluvy o prevode nehnuteľností by dosť často mali byť podpísané notárom, pretože podľa zákona o katastre sa vyžaduje overenie podpisu čiže na úradné overenie buď matrika, alebo notár. Ale v každom prípade veľmi rada si ten nazhromaždený materiál o podvodoch pozriem.

Čo ma ale viacej zaujalo v dôvodovej správe, je, že ako príčina týchto problémov sa uvádza, citujem presne, "absencia materiálnej publicity katastra", čo preložené do úplne jednoduchej reči znamená, že nemôžeme sa s dôverou spoliehať na údaje zapísané v katastri nehnuteľností, pretože tieto sú spochybniteľné, samozrejme, žalobou za súde. Čiže neplatí nevyvrátiteľná prezumpcia, že to, čo je zapísané v katastri, je bez ďalšieho správne a nie je napadnuteľné. To je asi príčina. A preto ja ak si čítam tento návrh, tak sa pýtam, či ten nástroj, ktorý bol zvolený, je naozaj ten správny a či povinné spisovanie zmlúv o prevode nehnuteľností notármi, advokátmi nám odstráni problém, keď nám neodstráni príčinu, pretože právnu úpravu katastra nijako nemeníme, nemeníme ani rýchlejšie vybavovanie v katastri, nijako nemeníme kvalitnejší prístup k údajom na internete z katastra. Čiže príčina podvodov zostáva zachovaná.

Hovorí sa o minimalizácii. A ja vo svojom vystúpení spochybním, či naozaj tento návrh je schopný tieto podvody minimalizovať. Spochybňujem to tým, že tvrdím, že ani advokát, ani notár nie je v plnej miere spôsobilý všetky možné spôsoby podvodov odhaliť a tým pádom odstrániť podvody, nie je schopný preskúmať totožnosť osoby na základe tých prostriedkov, ktoré teraz má bez toho, aby tu mohla existovať akákoľvek pochybnosť, že ten doklad nie je falšovaný. Advokát nemá prístup k databázam o ukradnutých občianskych preukazoch. Proste nemá tieto možnosti. Nemáme, takisto ani notári nemajú ani on line prístup do katastra nehnuteľností. Tie údaje, ktoré sú na internete, sú s určitou periodicitou aktualizované, ale iba následne. Čiže nie je tu prostredie, ktoré by umožnilo s veľkou pravdepodobnosťou eliminovať všetky riziká, ktoré v súvislosti s prevodom nehnuteľností môžu nastať. Ale bude to stáť veľa peňazí. A bude to stáť veľa peňazí ľudí, ktorí kupujú nehnuteľnosti.

Použijem ten istý príklad, ktorý spomenul pán minister vo svojom úvodnom slove. Keď by sme sa rozprávali len o nehnuteľnosti v hodnote 1 mil. korún, čo dnes v Bratislave nie je ani jednoizbový byt, tak u notára je to niečo cez 8 000 korún. Pokiaľ by takúto zmluvu autorizoval advokát, tam je to drahšie, tam to vychádza niečo cez 14 000 korún. To znamená, pre každého jedného občana kúpa nehnuteľnosti bude znamenať výdavky plus, hovorím, ak by sme si zobrali ako príklad nehnuteľnosť v hodnote 1 mil. korún, minimálne v sume 8 000 korún, príp. okolo 14 000 korún, ak bude zmluvu autorizovať advokát. Pán minister hovoril, že je to hodno, pretože sa predíde podvodom. Ja tvrdím, keby sa tým predišlo podvodom, tak to je hodno. Ale tvrdím, že sa nepredíde podvodom, a preto je to len vyťahovanie peňazí z vreciek ľudí.

Ja poviem iný príklad. Pár rokov dozadu vyžadovali banky na to, aby niekomu poskytli hypotekárny úver, spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Tiež to stálo nejaké peniaze, zhruba toľko, o čom teraz hovoríme, pokiaľ ide o notárov. Po reforme záložného práva zlepšila sa vymožiteľnosť úverov, hypotekárnych úverov. A banky prestali vyžadovať pri spisovaní hypotekárnych úverov spísanie notárskej zápisnice či už na úverovú zmluvu alebo na zriadenie záložného práva, pretože to nepotrebujú. Notári prišli na ministerstvo spravodlivosti. A doniesli návrh, že je dobrý nápad, aby mohli spisovať zmluvy o prevode nehnuteľností. A nechcem to časovo dávať do súvislosti, že to bolo zhruba v tom čase, keď banky prestali vyžadovať notársku zápisnicu v súvislosti s hypotekárnymi úvermi. Ten prvotný návrh notárov nemal veľkú podporu, pretože proti nemu sa postavili advokáti. Tým sa to nepáčilo. Tak vznikol ešte za našej vlády kompromisný návrh, že tak to budú robiť notári a advokáti, potom nemá byť kto proti tomu, pretože všetci sú spokojní.

A vráťme sa k číslam, aby sme vedeli, o čom sa rozprávame. Rozprávame sa z pohľadu občana pri miliónovej nehnuteľnosti o, povedzme si, sume nie príliš veľkej, vo vzťahu k jednomiliónovej nehnuteľnosti je to 8 000 korún, príp. 14 000 korún, ak bude u advokáta tá zmluva spísaná. Ale keď si zoberieme, že tých návrhov na vklad prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je podľa štatistík okolo 150 000 ročne, to bolo niekde v roku 2007, tak nám to vychádza na sumu niekde medzi 1,25 mld. až 2 mld., o ktorých sa rozprávame, pretože to je balík, ktorý sa tu prerozdeľuje. To je v sume balík, ktorý jednotliví občania "v malých sumách", 8 000, 10 000, 12 000, 14 000 korún za jeden rok dokopy zaplatia za spisovanie zmlúv o prevode nehnuteľností.

Pán premiér Fico rokuje s bankami, aby zvýhodnil hypotekárne úvery, a zároveň ministerstvo spravodlivosti prináša návrh zákona, ktorým tým istým ľuďom vytiahne z vreciek peniaze na odmenách pre notárov a advokátov. Keby to malo zmysel, prosím, nech to tak je. Tvrdím, nemá to zmysel, pretože podvodom, najmä sofistikovanejším podvodom, sa takýmto spôsobom nedá zabrániť.

Hovorím, o akom balíku peňazí sa rozprávame v sumári. A dovolím si tvrdiť, že keby sme tú 1 mld. investovali do katastra nehnuteľností, do možno lepšej právnej úpravy, lepšieho zabezpečenia z hľadiska techniky, odstránili tie čakacie lehoty na katastri, zlepšili by sme zásadným spôsobom právne prostredie, ktoré sa týka nehnuteľností, zúžili by sme výrazným spôsobom priestor pre podvody s nehnuteľnosťami a nemuseli by sme takýmto spôsobom ťahať peniaze od ľudí, ktorí kupujú nehnuteľnosti. Považujem preto tento návrh za zlý, považujem ho za zlý preto, pretože nerieši problém, pri ktorom sa tvári, že ho riešiť chce, a pritom ťahá ľuďom peniaze z vreciek. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Paška. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Paška.

J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si myslím, že to rozšírenie na advokátov prináša, povedal by som, určitý širší okruch tých, ktorí môžu spisovať uvedené zmluvy. To znamená, že je prínosom. A ja by som snáď navrhol rozšíriť to ešte aj o tých, ktorí vedia čítať alebo písať. Potom by už určite nebol problém s tým, ako spisovať tieto zmluvy. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Nechcete reagovať? Ďakujem, pani poslankyňa.

Slovo má teraz ako posledný ústne prihlásený pán poslanec Mamojka.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, dámy, páni, takisto sa pokúsim znova držať intencie prvého čítania a nechcem hovoriť nejaké príliš veľké detaily, ale skôr na margo takých nosných princípov navrhovanej úpravy. Takisto sa sústredím nie na niektoré ostatné ustanovenia, ale len na túto hlavnú niť, ktorá sa tu tiahne. A to je spisovanie zmlúv o nehnuteľnosti notármi, advokátmi.

Čo je plus, si dovolím tvrdiť, je fakt, že právo, a to nie je tiež fráza, je o tom, že má chrániť tých, ktorí konajú bona fide, ktorí konajú v dobrej viere a ktorých právo má jednoducho chrániť. To, že neznalosť zákona neospravedlňuje, to je pekné, ale realita v živote je úplne iná. A na to sú profesionáli, aby chránili tých, ktorí konajú v dobrej viere, a najmä teda laikov, nie profesionálov.

Takže cieľ je dobrý, druhá vec ale je, k čomu sa priznám bez mučenia, že tiež sám vediem vnútorný dialóg ako právnik sám so sebou, pričom zatiaľ mi to tak vychádza v podstate remízovo. A zas sa priznám pred týmto plénom, asi prečo je to tak, aj keď opakujem, cieľ a princíp akceptujem. Len keď človek trošku uvažuje predsa len v drobnom, tak minimálne, keď budem akokoľvek stručný, tak poviem napr., že je tam vysoký stupeň a vysoká miera zodpovednosti notára a advokáta. To zas principiálne sedí, pretože keďže by bola istá koncentrácia týchto profesijných skupín, tak si musia uvedomiť, že to nie je len pre modré oči, ale preto, že berú zodpovednosť za to, ako zmluva dopadne. Za tento výraz sa ospravedlňujem, len trošku sa jemne obávam toho, či je tu vyváženosť a ekvivalencia medzi týmto veľkým stupňom zodpovednosti notára alebo advokáta, ktorý bude autorizovať zmluvu, na strane jednej a na strane druhej miery alebo stupňa istoty zmluvných strán, či skutočne to bude nadobudnutie nehnuteľnosti, ktorá je v poriadku, ktorá nie je dubiózna ap., a tretí prvok, ktorý do toho zapadá, či je tam plne akceptovateľná objektívna zodpovednosť, to naznačovala do určitej miery aj pani poslankyňa Žitňanská, možnosť advokáta alebo notára naozaj zodpovedne a vyčerpávajúcim spôsobom zistiť kredibilitu, použijem tento výraz subjektov, právnu povahu, charakter majetku nadobúdateľa pre prevodcu s tým, že tu zas trošku netypicky poviem, že nejde len o subjektívnu polohu odbornosti, o ktorej v princípe, pokiaľ ide o tieto profesijné skupiny, nepochybujem, ale ide aj o to, že Slovensko objektívne, ja som to tu neraz povedal, má možno v rámci svetových kritérií najdivokejšie vlastnícke a majetkovoprávne vzťahy. To je mimo nás, bohužiaľ, z dôvodu, či to bolo dedičské právo, ktoré bolo iné ako na území Čiech, Moravy a Sliezska, či sú to regionálne špecifiká, ako bola výmena obyvateľstva, osadnícke pozemky a urbariáty, komposesoráty a x, x špecifík, ktoré má možno len Slovensko.

Takže vychádzam z toho, že možno taký absolútny akcent a spoľahnutie sa na to, že títo kolegovia dokážu naozaj vyčerpávajúcim spôsobom zistiť, poviem zas výraz laický alebo literárny, čestnosť toho zmluvného stavu, toho prevodu, to treba minimálne naozaj prediskutovať. Takže ja si myslím, že minimálne to je podnet na zaujímavú diskusiu a snaha, opakujem, chrániť subjekty konajúce bona fide. Ale treba to ešte isto rozmieňať profesionálne a odborne na drobné, aby sa dobre myslený cieľ neminul účinkov vplyvom objektívnych okolností právneho inštrumentária a vlastníckych pomerov na Slovensku. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktická poznámka, pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som nadviazala na pána predsedu ústavnoprávneho výboru. Fakt je ten, že v poslednom období všetci sme svedkami rôznych podvodných prevodov nehnuteľností. A ja oceňujem, že ministerstvo prišlo s návrhom zákona túto vec riešiť. Fakt je ten, že je to otázka na diskusiu, či naozaj v zákone sú tie podmienky stanovené tak, pokiaľ notári a advokáti urobia tú zmluvu, aby niesli za ňu zodpovednosť a aby sa predchádzalo takýmto konaniam. Ja si myslím, že je len ešte jún, v druhom čítaní bude zákon v septembri. Je dosť priestoru a času na to, aby sme o týchto záležitostiach a veciach rokovali a hľadali také riešenie, pokiaľ ide o tieto neduhy, ktoré v poslednom období sú, ja neverím, že ich odstránime celkom, ale aby sme ich aspoň eliminovali. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán predseda nechce pravdepodobne reagovať.

Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán podpredseda vlády nechce sa vyjadriť.

Vy, pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz budeme v druhom a treťom čítaní rokovať o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov o výkone trestov uložených Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu.

Je to tlač 602.

Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v roku 2004 prijala Slovenská republika návrh Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov o výkone trestov uložených týmto tribunálom. Expertné rokovania o návrhu textu dohody boli ukončené v auguste 2007.

Dohoda predstavuje v medzinárodnej zmluvnej praxi Slovenskej republiky prvý zmluvný nástroj, ktorý upravuje otázky výkonu trestov odňatia slobody niektorého z medzinárodných tribunálov na území Slovenskej republiky a je vyjadrením aktívneho zapojenia sa Slovenskej republiky do osobitnej formy spolupráce v rámci Organizácie Spojených národov.

Dohoda upravuje postupy potrebné na prevzatie osôb odsúdených týmto tribunálom na výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky, ako aj podmienky výkonu týchto trestov, podmienky podmienečného prepustenia v minulosti a ďalších otázok súvisiacich s výkonom trestov na území Slovenskej republiky.

Náklady spojené s výkonom trestov uložených na území Slovenskej republiky budú hradené z rozpočtu Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v rámci schválených limitov výdavkov rozpočtovej kapitoly na príslušný rozpočtový rok. Tribunál bude hradiť ostatné náklady týkajúce sa prekladu relevantných písomností do slovenského jazyka a náklady na prevoz odsúdenej osoby do a zo Slovenskej republiky. Ak by náklady na výkon trestu Slovenskej republiky narástli do výšky, s ohľadom na ktorú nebude ďalší výkon trestu možný, je daný dôvod na ukončenie výkonu trestu v zmysle špecifických ustanovení dohody (konkrétne čl. 11).

Navrhovaná dohoda je podľa čl. 7 ods. 4 ústavy prezidentskou medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon, ktorá si pred ratifikáciou prezidentom vyžaduje podľa čl. 86 písm. d) ústavy súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

Vláda Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s uzavretím dohody uznesením č. 108 z 20. februára 2008. Za Slovenskú republiku som dohodu podpísal 7. apríla 2008 v Haagu. Ďakujem za slovo.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Pán poslanec Lipšic bude spravodajcom.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi Slovenskou republikou a OSN o výkone trestov uložených Medzinárodným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, ktorý bol pridelený na rokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor bol určený výbor ústavnoprávny.

Obidva výbory tento návrh prerokovali a odporúčali Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) ústavy s dohodou vysloviť súhlas.

Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť s Dohodou medzi Slovenskou republikou a OSN o výkone trestov uložených Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu súhlas.

Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s touto dohodou vrátane návrhu uznesenia Národnej rady bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 413 zo 17. júna 2008.

Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov (tlač 656).

Pán minister kultúry Marek Maďarič uvedie návrh zákona.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky má vytvoriť legislatívny rámec pre pôsobenie silnej národnej tlačovej agentúry, ktorá sa stane prostriedkom na zaručenie ústavného práva občanov na informácie bez ohľadu na ich komerčnú hodnotu. Z tohto dôvodu sa Tlačová agentúra Slovenskej republiky transformuje zo súčasnej príspevkovej organizácie ministerstva kultúry na verejnoprávnu inštitúciu, ktorá bude poskytovať službu verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva. Toto sa ustanovuje ako hlavná úloha Tlačovej agentúry, pričom táto služba verejnosti zahŕňa okrem vyhľadávania aktuálnych, včasných, overených, neskreslených a nestranných informácií aj ich uchovávanie, spracovávanie a sprístupňovanie ako súčasti kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky.

Treba pripomenúť, že súčasné právne postavenie Tlačovej agentúry Slovenskej republiky spôsobuje, že Tlačová agentúra je terčom kritiky, nakoľko platný zákon nedostatočne definuje službu verejnosti v oblasti získavania a sprostredkovania informácií a toto nedostatočné vymedzenie vyúsťuje do spochybňovania jej úlohy a obvinení z obmedzovania hospodárskej súťaže, hoci tieto právne spory dopadli zatiaľ v prospech ministerstva kultúry.

Verejnoprávna inštitúcia je jednou zo štandardných foriem právneho postavenia národných tlačových agentúr. Dôležité je zdôrazniť, že ani jedna z transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy dodnes neumožnila sprivatizovať žiadnu zo svojich bývalých štátnych tlačových agentúr. Štát si ich ponechal buď pod priamym vplyvom, alebo zachovávajúc si v nich majoritu, transformoval ich na štátne akciové spoločnosti alebo na verejnoprávne inštitúcie.

Samotný návrh nového zákona prináša niekoľko zásadných zmien vytvárajúcich podmienky pre plnenie služby verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva, pre zefektívnenie hospodárenia, kontroly a riadenia Tlačovej agentúry a zvýšenie jej nezávislosti a konkurencieschopnosti v prostredí iných tlačových agentúr.

Vrcholným orgánom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky sa stane 5-členná správna rada, ktorej štyroch členov volí Národná rada Slovenskej republiky a jedného člena volia zamestnanci Tlačovej agentúry. Správna rada volí generálneho riaditeľa na rozdiel od súčasnosti, keď je priamo menovaný vládou.

Návrh zákona definuje ako súčasť hlavnej činnosti Tlačovej agentúry Slovenskej republiky aj služby, ktoré vykonáva vo verejnom záujme. A práve na ich uskutočňovanie sa bude viazať zmluvne príspevok zo štátneho rozpočtu.

Návrh zákona zmení Tlačovú agentúru Slovenskej republiky z príspevkovej organizácie fungujúcej ešte podľa zákona o Česko-slovenskej tlačovej kancelárii na verejnoprávnu, národnú, nezávislú a informačnú inštitúciu.

Verím, že dôsledkom novej právnej úpravy bude konkurencieschopná národná Tlačová agentúra s prehľadným a verejne kontrolovaným hospodárením, ktorej zamestnanci budú kvalitne napĺňať jej hlavné činnosti, ako aj definované služby vo verejnom záujme. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Poprosím pána Tomáša Galbavého, aby ako určený spravodajca podal informáciu.

T. Galbavý, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prečítal spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov (tlač 656) v prvom čítaní. V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov.

Uvedený vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku (§ 72 ods. 1), t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskych spoločenstiev problematika návrhu zákona nie je upravená, je upravená v čl. 6 Zmluvy o Európskej únii.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. júna 2008 č. 661 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 4. septembra 2008 a gestorský výbor do 5. septembra 2008.

Vážený pán predsedajúci ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu. Využívam svoje právo a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, takže ako prvý je do rozpravy pán spravodajca. Ďalší je pán poslanec Jarjabek a pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť sa prihlásiť.

Nech sa páči, pán spravodajca.

T. Galbavý, poslanec: Áno, pán predseda, veľmi pekne ďakujem za možnosť vystúpiť. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, aj keď dôležitejšie ako pravidlá fungovania TASR sú ceny ropy a potravín, musíme i napriek tomu o nich rokovať.

Vážení kolegovia, kolegyne, máme pred sebou text, ktorý ide verne v stopách zákonov z mediálnej oblasti, ktoré vznikli počas dvoch rokov vládnutia terajšej koalície, teda v stopách zákonov, ktoré v praxi vedú k oslabeniu buď slobody prejavu, alebo médií, teda v stopách zákonov, ktoré v praxi ukázali, že realita je iná, ako uvádzala dôvodová správa. Na tom nič nemení ani spokojnosť pána ministra kultúry s doterajším jeho pôsobením. Budem trošku rekapitulovať a pokúsim sa nájsť racionálne argumenty, prečo si to myslím.

Medzi prvými zákonmi z tohto súdka prišli novely zákonov o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii. Áno, bol to poslanecký návrh, pre korektnosť to treba upresniť. Čo bolo jeho podstatou? Znížili ste kvórum na voľbu riaditeľov týchto inštitúcií. Následne ste zvolili nových členov mediálnych rád, podľa zásady, že tam treba dať ľudí, ktorí budú reprezentovať vaše názory, sú to vaše oficiálne tvrdenia a je mi sympatické, že to vôbec netajíte, tým ste umožnili dosadenie do rád ľudí, ktorí sú vám blízki. A výsledok poznáme, prvý riaditeľ bol odvolaný do roka a do dňa aj napriek tomu, že nedokázal odolávať politickým tlakom. Namiesto vybudovania BBC, ako pán bývalý exriaditeľ Hreha tvrdil a plánoval, že vytvorí BBC do vrecka, pod rukami sa tomuto riaditeľovi rozpadlo spravodajstvo, hospodárenie STV je vo veľmi zlej situácii a sledovanosť stagnuje. A otázne je tiež samotné fungovanie STV ako verejnoprávnej inštitúcie. Totiž v programovej skladbe v porovnaní s rokmi 2002 až 2006 čo sa zmenilo vlastne? Prakticky nič. Prvý kanál je stále rodinnou televíziou postavenou na komerčnej báze. Ak by sme mali hovoriť o druhom programe, iste, ten sa približuje v podstate k verejnoprávnosti. Bolo to tak aj za Hrehu. Je to tak aj za pána Nižňanského, je korektné povedať, že je tam veľmi krátko, aby sme ho mohli hodnotiť. Svoj odpočet zrejme poskytne o niekoľko mesiacov a budeme mať právo potom k tomu vystúpiť. V rozhlase sa vám zatiaľ zmenu na čele urobiť nepodarilo, napriek tomu, že vami dosadení ľudia sa o to veľmi snažia. Tu však je možným dôvodom aj fakt, že vinou bývalého vedenia spol. s r. o. je kreslo na čele tejto inštitúcie veľmi horúce. Len málokto si bude chcieť doň sadnúť, ak nebude mať záruku chladiaceho vankúša v podobe bohatej štátnej finančnej injekcie.

Aký bol ďalší zákon. V poradí ďalší schválený zákon v mediálnej oblasti mal zaistiť lepšie financovanie verejnoprávnej STV, spol. s r. o. Bol to tzv. veľmi pertraktovaný zástrčkový zákon, ktorý zaviedol pre každú domácnosť povinnosť platiť za služby týchto médií. Na adresu tohto zákona možno povedať jediné, že ide o krok nesprávnym smerom. Nerieši totiž problémy financovania verejnoprávnych médií z dlhodobého hľadiska. Totiž čo bude jeho konečným výsledkom? Nedofinancované a od štátnej blahovôle závislé médiá, drahý a ťažkopádny výber financií a odsunutie nevyhnutného zvýšenia poplatkov za časový obzor súčasnej vlády a nič viac.

V relatívne krátkom slede prišiel doterajší vrchol mediálnej politiky súčasnej vlády, tlačový zákon. Máme ho ešte v čerstvej pamäti, preto budem stručný. Toľko kritizované novo zavedené právo na odpoveď bolo podľa predkladateľov, podľa pána premiéra aj pána ministra kultúry a ďalších predstaviteľov vládnej koalície určené pre občanov. Prvý občan, ktorý zákon využil, bol politik, presne tak, ako sme predpovedali my poslanci z opozície. A trúfam si povedať, že sa potvrdia aj ďalšie naše výhrady.

Toto sú výsledky vašej politiky v mediálnej oblasti. Nepochybujem pritom, že po kontrolnom dni na ministerstve kultúry bude pán premiér mimoriadne spokojný a pán minister kultúry dostane rovnaký červený bodík ako jeho kolegyňa na ministerstve práce a sociálnych vecí.

Ctené kolegyne, kolegovia, ako som povedal, predložený návrh zákona o TASR ide presne v šľapajach doterajších zákonov. Dalo by sa povedať, že kombinuje všetky problematické body zákonov o STV a SRo. A to nestačí, pridáva k nim ďalšie. Vznikne totiž verejnoprávna inštitúcia, ktorá bude politicky ovládaná. Jej financovanie bude zabezpečené zmluvou, na základe ktorej sa štát stane najlepším klientom TASR. Už starý pán Baťa hovoril: "Náš zákazník, náš pán." Presne tak sa to plánuje urobiť vo verejnoprávnej televízii a vo verejnoprávnom rozhlase.

Dovoľte, aby som to rozviedol podrobnejšie. Podľa návrhu zákona sa má TASR pretransformovať na verejnoprávnu inštitúciu. Čo sa právnej formy týka, dostane sa tak na úroveň Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Rovnako sa upravia riadiace orgány a spôsoby kreovania, vytvorí sa správna rada, generálny riaditeľ sa bude voliť touto správnou radou. Nepochybujem o tom, ako prebehne kreovanie rady, hoci zákon predpokladá, že členmi budú odborníci z rôznych oblastí, či už odborník na oblasť práva, odborník na oblasť teórie žurnalistiky, odborník na oblasť informačných technológií a tak ďalej. Bude sa kreovať tak, ako sa kreovala Rada Slovenského rozhlasu a Rada Slovenskej televízie. Ani jedného nezvolíme z návrhov, ktoré predkladá opozícia. Od zloženia rady, či chceme alebo nie, sa bude odvíjať aj orientácia budúceho riaditeľa, samozrejme, po uplynutí volebného obdobia súčasného menovaného riaditeľa vládou. Čo bude podstatný rozdiel medzi TASR a ostatnými verejnoprávnymi médiami, je, že je financovaný. STV a SRo majú tri možné zdroje príjmov. Základ sú priame platby občanov za služby čiže koncesionárske poplatky, ktoré tieto médiá poskytujú verejnosti. Druhý je ich vlastná komerčná činnosť, teda príjmy z reklamy, príp. z predaja nahrávok z archívu. Tretia časť financií bude od štátu na základe uzatvorených zmlúv, tak ako pán minister avizoval, zrejme to aj tak bude. TASR má mať podľa návrhu zákona príjmy z vlastnej komerčnej činnosti, druhý zdroj bude štát, tiež na základe zmluvy.

Tu sa musím dotknúť pojmu verejnoprávnosť. Samozrejme, proti premene TASR na verejnoprávnu inštitúciu v tejto chvíli nemám žiadne námietky, lenže sa zdá, že sa opäť vykročilo ľavou nohou. Podľa európskych dokumentov, ale aj podľa zdravého rozumu má byť základom verejnoprávnosti to, že verejnosť, teda občania, má mať priamy prístup k produktom, príp. k službám, ktoré daná inštitúcia poskytuje. Dúfam, že na tomto tvrdení sa všetci zhodneme. Tak je to aj v prípade STV a SRo. Občania priamo sledujú ich vysielanie a platia ho. V prípade TASR to však je inak. Návrh zákona neukladá povinnosť TASR poskytovať svoje služby priamo verejnosti, napr. prostredníctvom internetu. Ak to robí, a tu treba povedať, že skutočne na stránke TASR sa na rozdiel od minulosti objavujú aj aktuálne správy, je to len rozhodnutie manažmentu, to záleží na ich dobrej vôli. Aj keby TASR nemala na svojej webovej stránke ani jednu správu, či už aktuálnu, alebo týždeň starú, neporušila by žiadny predpis. Ako sa v takomto prípade občan dostáva k spravodajstvu TASR? No výlučne sprostredkovane, cez iné médiá alebo si musí kúpiť noviny, alebo musí počúvať rozhlas a sledovať televíziu, za ktorú si tiež platí. Rovnako sprostredkovane spravodajský servis TASR, ako sa občania dostávajú k nemu, ho aj budú musieť platiť. Priamo v texte zákona je zakotvená povinnosť štátu poskytovať TASR financie. Zmení sa len odôvodnenie platieb, kým doteraz bola TASR priamo súčasťou kapitoly ministerstva kultúry, ako aj príspevková organizácia, po novom jej bude štát platiť na základe zmluvy. V každom prípade ale pôjde o peniaze daňových poplatníkov, možno potečú z iného vrecka.

Ďalším problémom konštrukcie, ktorú vytvára navrhovaný zákon, je skutočnosť, že TASR má byť verejnoprávna inštitúcia, ktorá má ale zároveň intenzívne podnikať. Základom jej činnosti predsa má byť predaj svojho produktu, spravodajského servisu iným firmám, či už sú to printové alebo elektronické médiá vrátane internetových médií alebo iné organizácie. Takto to bolo doteraz a nový zákon na tom absolútne nič nemení. Zo správy o činnosti TASR za rok 2007 napr. vyplýva, že tržby za hlavnú činnosť Tlačovej agentúry predstavujú asi 110 mil. korún. Do toho sa však ráta aj transfer zo štátu vo výške asi 60 mil. Podľa dôvodovej správy k navrhovanému zákonu sa predpokladá, že na základe zmluvy so štátom dostane TASR asi 50 mil. korún ročne. Teda pôjde o verejnoprávnu inštitúciu osobitného druhu. Nazval by som ju verejnoprávnym komerčným podnikom. Musím konštatovať, že táto podoba verejnoprávnosti nezodpovedá tomu, ako sa verejnoprávnosť chápe v Európskej únii, ani na strane služieb a produktov, ani na strane platenia za tieto služby a produkty.

Tu sa dostávam k zásadnému problému, čo je teda zmyslom predkladania návrhu zákona o TASR a jej premena na verejnoprávnu inštitúciu, ktorá však v podstate nebude spĺňať podmienky verejnoprávnosti. Ctené kolegyne, kolegovia, hlavným zmyslom je vyriešiť problém financovania, bez toho, aby mal námietky Protimonopolný úrad. Neskrývam to, ani nám sa nepodarilo vyriešiť tento problém, na ktorý Protimonopolný úrad poukazoval a ktorý aj nakoniec sankcionoval. Isteže, nenašli sme zhodu, to treba otvorene povedať, ale Protimonopolný úrad totiž opakovane upozorňoval, že doterajší model fungovania TASR je v rozpore s pravidlami rovnej hospodárskej súťaže. Štát svojimi dotáciami zvýhodňoval štátnu Tlačovú agentúru, pričom Slovenskej republike predáva svoje spravodajstvo aj slovenská súkromná tlačová agentúra a česká verejnoprávna tlačová agentúra. Isteže, na slovenský mediálny trh sú to spoločnosti, pri ktorých neviem si predstaviť, či sa dokážu celkom slušne uživiť. Ale to je iná záležitosť.

Zastavím sa. Česká tlačová kancelária napr. nemá žiadny nárok na financovanie zo strany štátu. A prípadná dotácia nesmie byť určená na vykrývanie straty Českej tlačovej kancelárie vyplývajúcej z hospodárskej činnosti. To je fajn, to sa mi páči. Po zmene štatútu TASR zo štátnej na verejnoprávnu inštitúciu sa pomery navonok zmenia. Štát, teda ministerstvo kultúry, bude môcť povedať, že my už TASR nedotujeme, my s ňou uzatvárame zmluvu, uzatvárame s ňou obchod, za ktorý jej jednoducho platíme. A štát, teda ministerstvo kultúry, sa bude tváriť, že je všetko v poriadku, odfajkne si jeden problém ako vyriešený. Lenže bude to naozaj tak, bude tento problém naozaj vyriešený? Dovolím si povedať, že nebude to tak. Samotný problém totiž bude pretrvávať. Stačí si položiť otázku: Bude sa môcť o podobnú zmluvu so štátom, a teda o financovanie zo strany štátu uchádzať aj niektorý z konkurentov TASR? No, samozrejme, nie, dokonca ani keby bola istota, že dokáže poskytnúť svoje služby lepšie a lacnejšie, aj keď o polovicu. Subjektom, ktorý ako jediný bude mať túto výsadu, a to priamo zo zákona, ako povinnosť zo strany štátu, bude TASR alebo, inak povedané, ide o priamu štátnu pomoc jednému z podnikateľských subjektov, ktoré pôsobia na trhu. Neviem, ako sa to zlúči s pravidlami Európskej únie, ktoré takúto hospodársku pomoc nepripúšťajú. Táto pomoc sa bude maskovať za obchodnoprávny vzťah, zmluvu. Môžeme sa opýtať, či je vôbec štandardné, aby zákon priamo upravoval obchodný vzťah medzi štátom a nejakou inštitúciou. Ešte horšie to však vyzerá, ak sa pozrieme, čo bude obsahom takejto zmluvy. Podľa § 5 bude hlavnou náplňou činnosti TASR poskytovanie verejnej služby v oblasti spravodajstva. Rozsah tejto služby je definovaný v § 3, TASR má vyhľadávať informácie z najrôznejších oblastí života Slovenskej republiky aj v zahraničí, spracúvať ich textovú, zvukovú, obrazovú a príp. aj audiovizuálnu podobu, archivovať ich a sprostredkovať ich v agentúrnom domácom a zahraničnom agentúrnom servise.

Tu sa musím zastaviť. Ako som už povedal, podľa návrhu zákona TASR nemá povinnosť zverejňovať svoj servis, ale povinnosť sprostredkovať ho, teda za odplatu ho poskytnúť iným médiám. O službu verejnosti teda v žiadnom prípade nemôže ísť, ide o číru komerciu. Čím sa táto komerčná činnosť bude líšiť od komerčnej činnosti inej tlačovej agentúry? No ničím. Podstatou činnosti Tlačovej agentúry predsa je zhromažďovanie, spracovanie, archivovanie a sprostredkúvanie informácií, a to podľa možnosti v širokej škále foriem od textovej podoby až po videozáznamy hraničiace takto s filmovou podobou. Limitovaná je len technickými možnosťami. To, čo zákon definuje ako verejnú službu, je teda náplň práce každej agentúry, to nie je exkluzívna činnosť TASR, za ktorú by mala dostávať nejaké prostriedky od štátu, či už na základe dotácií alebo zmluvy. Podľa § 5 preto štát bude TASR platiť len za tú časť jej práce, ktorú bude podľa textu zákona vykonávať vo verejnom záujme. O čo ide? To sa dočítame v § 3 ods. 5 návrhu zákona, začnem odzadu, od písmen d) až g), podľa ktorých TASR bude zhromažďovať a sprístupňovať informácie o činnosti orgánov EÚ, svoj servis bude pre zahraničie poskytovať aspoň v dvoch cudzích jazykoch, informácie bude uchovávať a sprístupňovať. Pod čiarou sa dozvieme, že podľa zákonov o archívoch a registratúrach teda nejde o sprístupňovanie pre občanov. A ešte treba povedať, že svoje databázy bude poskytovať na študijné a vedecké účely. Dovolím si povedať, že opäť ide o činnosti, ktoré vykonáva každá tlačová agentúra, ktorá má na to možnosti. Takže ostávajú tu len písmená a), b), c). A jedine toto je tým bodom náplne práce TASR, ktorým sa zásadne bude líšiť od činnosti konkurencie. Opäť budem stručný. Podľa písmena a) musí TASR uverejňovať v plnom znení vyhlásenia prezidenta, vlády, Ústavného súdu, Najvyššieho kontrolného úradu, predsedu Národnej rady a ďalších ústavných orgánov, inštitúcií a činiteľov. Podľa písmena b) bude TASR na požiadanie informovať o stanoviskách týchto orgánov. A podľa písmena c) bude na požiadanie informovať o stanoviskách, oznámeniach iných orgánov verejnej moci, rozpočtových organizácií a právnických osôb zriadených zákonom.

V tejto súvislosti musím povedať jedno. Každá z týchto inštitúcií má zriadenú vlastnú internetovú stránku a môže svoje vyhlásenia, stanoviská a názory verejnosti predkladať na tomto priestore. A sprístupňovanie čiže zverejňovanie týchto dokumentov má teda dosť iných možností. Na to nepotrebuje služby TASR. Rovnako tieto služby TASR nepotrebuje tá časť domácej alebo zahraničnej verejnosti, ktorá príp. má záujem o úplný text prejavov, vyhlásenia stanovísk jednotlivých inštitúcií či ústavných činiteľov. Dokáže si ich nájsť na internetových stránkach príslušných inštitúcií. Jedine čo z takéhoto plnenia služieb vo verejnom záujme bude mať úžitok či možno potešenie, budú márnomyseľní vedúci ústavných inštitúcií a ústavní činitelia. Nájdu svoje prejavy a vyhlásenia na ďalšom mieste na internete. Myslím si, že za toto zaplatiť 50 mil. korún je príliš silná káva.

Vážené kolegyne, kolegovia, zhrniem to, čo som uviedol. Predložený návrh zákona o TASR neprispeje žiadnym spôsobom k skvalitneniu práce TASR. Neprispeje k zvýšeniu jej nezávislosti ani k zlepšeniu jej financovania, jediným výsledkom bude vytvorenie zdania, že sa problémy riešia a že dokonca sa vyriešili, napr. že sa odstránil ten nepríjemný problém s financovaním, ktoré nebolo v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Samozrejme, ide o názornú ukážku budovania Potemkinovej dediny, nechcem povedať, že ide o švindeľ. Navyše ide o Potemkinovu dedinu deravú skrz-naskrz. Doterajší spôsob priameho financovania, teda dotácií bol zrejme v rozpore so zásadou rovnosti o hospodárskom podnikaní. Nová úprava tento problém neodstráni. Navyše sa podľa mňa dostala do rozporu so smernicami Európskej únie o štátnej pomoci. Z týchto dôvodov, ctené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby sme uvedený návrh zákona vrátili na dopracovanie. Pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)