M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, za vystúpenie v rozprave.

S faktickými sa hlásia poslanci Jarjabek, Senko, Pado. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, dostal si sa do situácie vo svojom príspevku, keď oponuješ len preto, aby si oponoval. Tá vypovedacia hodnota je asi taká, ako keď ty oponent štátnej televízie si navrhol v tomto volebnom období zo zákona štátnu televíziu.

Ďalej, hovoril si o tlačovom zákone. Koľko ste sa tuná narozprávali o tom, ako to dáte na Ústavný súd. Dnes, keď bolo podanie syndikátu na Ústavný súd, nenašiel sa ani jeden poslanec z vašej strany, ani jeden poslanec z tých, ktorí to tak vehementne kritizovali, aby sa pod to podpísal. Pýtam sa: Prečo?

No hovoriť o mediálnych radách v súvislosti s tým, čo bolo v rozhlase a v televízii, sa mi už naozaj zdá aj, že je to s tou politickou drzosťou preto, lebo sa pýtam: Mám hovoriť o pani Hlucháňovej, ktorá bola v rade, ktorá je v rade rozhlasovej, ktorá robila poradkyňu predsedu parlamentu? Mám hovoriť o pánovi Balúnovi. Mám hovoriť o pánovi Greššovi, nádejnému županovi za SDKÚ? Mám hovoriť o pánovi Zahradníkovi, funkcionárovi za SDKÚ, ktorý riadil STV? Dnes hovorí, či plynové autobusy v Bratislave majú byť alebo nie. Dnes už by ste sa od neho najradšej dištancovali. Ale pred tými dvomi-tromi rokmi tá situácia bola úplne iná.

No a novela o radách, o ktorej si hovoril ako o prvej. No veď predsa to bola novela, ktorú schválila vaša vláda a vaša Legislatívna rada vlády presne od slova do písmena. Tak sme ju tuná prezentovali. A ty dnes hovoríš o tom, že to bol nejaký výmysel tejto koalície? Veď nehnevaj sa, ale toto je skutočne absurdné. To je politická absurdita, čo si tuná predviedol, ako keby si nemal pamäť alebo ako keby si ju nechcel mať. No ja naozaj tomu nerozumiem, či vôbec sa dáš brať vážne po tom, čo si povedal.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Áno, takisto si myslím, že išlo o účelové vystúpenie zo strany pána poslanca.

Chcel by som sa dotknúť aj tej jeho úvodnej časti. Áno, pán poslanec, popri riešení rôznych problémov, ktoré táto vláda rieši hlavne v sociálnej oblasti, či pri plnení maastrichtských kritérií, rieši aj problémy v mediálnej oblasti, na ktoré ste vy zrejme nemali sily, čas alebo ani dostatok vôle. Zanechali ste oblasť v takom stave, v akom doteraz je.

Tento návrh zákona rieši ďalší z problémov, na ktoré vaše predchádzajúce vládne zoskupenie nenašlo odvahu. Vôbec ma preto neprekvapuje, že si prešiel do kritiky celej mediálnej oblasti a používal si argumenty, ktoré sú už ošúchané a ktorým prax vôbec nedáva za pravdu. Ale my sme si už zvykli na toto strašenie, ako aj na vaše rôzne účelové tvrdenia.

Cieľ predloženého zákona je dobrý. Snaží sa nahradiť už prekonanú právnu úpravu z roku 1992, pretransformovanie agentúry z príspevkovej inštitúcie na verejnoprávnu inštitúciu. O transformácii agentúry sa uvažovalo a diskutovalo už dlhšie časové obdobie aj za vášho vládnutia. Žiaľ, skutky vám ušli, sily ste nenašli. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickou pán poslanec Pado má slovo.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No ja na rozdiel od mojich kolegov poslancov sa chcem pánu poslancovi Galbavému veľmi pekne poďakovať za jeho vystúpenie veľmi dobré a veľmi vecné vystúpenie. Toto vystúpenie jasným dôkazom poukázalo na kamufláž cieľov a dôvodov, prečo vlastne chcete tento zákon novelizovať a akým spôsobom zakrývate to, čo je vaším cieľom.

A, samozrejme, išlo o účelové vystúpenie. A účelom tohto vystúpenia, pán poslanec Senko, bolo poukázať na to všetko, čo sa za touto novelou zákona skrýva.

Takže, pán kolega, veľmi pekne ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S reakciou, pán poslanec Galbavý.

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

Najskôr budem reagovať na môjho kolegu pána poslanca Pada. Veľmi pekne ďakujem. To bol racionálny prístup a hodnotenie. Veľmi ma mrzí, že to nepochopili práve kolegovia, ktorí budú o konečnej podobe tohto zákona rozhodovať. A myslím to s plnou vážnosťou.

Áno, urobil som rešerš vašej mediálnej politiky. Pán minister pri svojom nástupe hovoril, že od roku 1993 všetky slovenské vlády mediálnu politiku a mediálnu legislatívu podcenili. Ja som očakával, že v tomto kontexte prekvapí a naozaj budeme riešiť problémy. Ako ste ich začali riešiť? Preboha, tlačový zákon, však to bol cirkus, problém v celej Európe, nielen na Slovensku. Všetky medzinárodné inštitúcie vyjadrovali obavy a nakoniec sa potvrdila pravda, to, čo sme hovorili, že právo na odpoveď slúži predovšetkým politikom. (Ruch v sále.) Ďakujem pekne. Chceli ste ma o ňu obrať, ale tolerujem to.

A čo sa týka podania na Ústavný súd, pán kolega, to neznamená, že keď je zákon zlý, musí byť aj protiústavný. V rámci SDKÚ naši právnici analyzujú možnú protiústavnosť. A ti garantujem, keď budeme mať odporúčania, že podnet môže uspieť na Ústavnom súde, no tak to aj urobíme. Vyzveme a poprosíme, kľudne sa môžeš pod takýto návrh podpísať.

Pán poslanec Senko, že to bolo účelové vystúpenie. Využil som svoje právo, keď si ma počúval, vieš, že hovoril som asi 18 minút a vyjadroval som sa k zákonu. Vyjadroval som sa k zákonu a chytil som sa podstaty. Bol by som veľmi rád, keby si prijal a počúval moje racionálne argumenty a vyjadril sa hlavne k nim. Ty si nič nepovedal k zákonu. Veľmi ma to mrzí. Aj napriek tomu dúfam, že sa mi podarí... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Čas uplynul, pán poslanec. Chcem upozorniť, ste stlačili tlačidlo na procedurálny návrh, vtedy máte iba minútu. Ale všetci sme pochopili, že išlo o faktickú poznámku, takže sme to vyriešili. Veľmi pekne ďakujem.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek, pripraví sa pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ale aj vážený pán spravodajca, lebo to, čo pán spravodajca povedal, naozaj je hodné toho, aby som ho v tejto chvíli oslovil takto, až na to, že to bolo zrejme do kategórie nejakých iných žánrov, dámy a páni, ministerstvo kultúry predložilo tejto snemovni ďalší návrh legislatívnej normy, ktorý je prejavom úsilia súčasnej vlády odstraňovať postupne hrozivé zaostávanie našej mediálnej legislatívy za spoločenským vývinom a upraviť situáciu modernou a európsky akceptovateľnou sústavou zákonov. Je smutné, že trvalo dve desaťročia, kým sme sa dostali k tomu, aby sme nahradili Novotného tlačový zákon, a rovnako je svedectvom legislatívneho nedbajstva a lenivosti bližšie nešpecifikovaných predchádzajúcich kabinetov, aby som sa teda nikoho nedotkol, ak až dnes riešime problematiku transformácie torza pôvodnej federálnej socialistickej četky, Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Ale, chvalabohu, návrh máme pred sebou.

Tlačová agentúra Slovenskej republiky plní nezastupiteľné miesto v systéme získavania, zhromažďovania, šírenia, uchovávania informácií. Platný zákon Slovenskej národnej rady č. 81/1992 Z. z. o Česko-slovenskej tlačovej kancelárii Slovenskej republiky v znení zákona č. 442/2003 Z. z. definuje agentúru ako príspevkovú organizáciu, ktorej generálneho riaditeľa menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky. Podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách však nie je v súlade so zákonom, aby jestvovala príspevková organizácia, ak príspevok zo štátneho rozpočtu tvorí menej ako 50 % jej nákladov. Preto ministerstvo kultúry ako vecne príslušný rezort navrhuje problém riešiť transformáciou TASR na verejnoprávnu inštitúciu, ktorá bude z verejných zdrojov financovaná iba v limitovanom rozsahu a na základe presne zadefinovaných zmluvných vzťahov. Je to podobné riešenie, ako prijali štáty s podobným spoločenským vývojom, to znamená Česko, Chorvátsko alebo Maďarsko.

Podľa Ústavy Slovenskej republiky sa občanom garantuje právo na informácie. Národná tlačová agentúra je prostriedkom, ktorý umožní efektívne využívať ústavné právo občanov na informácie bez ohľadu na komerčnú hodnotu informácie. Preto sa v návrhu zákona ustanovuje ako hlavná úloha tlačovej agentúry služba verejnosti v oblasti spravodajstva, ale aj uchovávanie, spracovávanie a sprístupňovanie aktuálnych, včasných, overených, neskreslených a nestranných informácií, pretože pre komerčné konkurenčné agentúry je kľúčové, aby na trhu informácií uspeli s ponukou, ktorá je predovšetkým obchodne úspešná, a podnikateľská optika maximálnej efektivity umožňuje trvale, nestranne, neskreslene a celoštátne sa zaoberať aj obchodovaním s komoditami, ktoré neprinášajú dostatočne komerčný efekt, ale ktoré z hľadiska psychohygieny spoločnosti sú nenahraditeľné.

Aby sme si boli na čistom. Som rád, že iná tlačová agentúra občas prinesie aj kvalifikované informácie napr. o kultúrnych aktivitách v tom či onom slovenskom meste alebo že u nás pôsobiaca filiálka inej tlačovej agentúry zavše ponúkne aj erudovaný materiál k niektorým aktivitám v tejto oblasti, ale jedine od Tlačovej agentúry Slovenskej republiky môžem žiadať a, prirodzene, aj žiadam a očakávam, že bude neselektívne, ale vyčerpávajúco informovať o celom spektre významných a pozoruhodných kultúrnych a umeleckých aktivít, ktoré sa na Slovensku od Skalice po Ubľu denne uskutočňujú.

Návrh nového zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky predpokladá niekoľko zásadných zmien. Vytvára podmienky pre plnenie služby verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva a na zefektívnenie hospodárenia agentúry. Nepochybujem o tom, že v druhom čítaní budeme diskutovať o možných vylepšeniach predloženého návrhu zákona o tlačovej agentúre, pretože viacero navrhovaných riešení možno vnímať aj alternatívne. Ale bez ohľadu na to, či v zákone doplníme napr. počet členov správnej rady alebo vymedzíme funkčné obdobie generálneho riaditeľa na jasne určený čas, alebo zostanú tieto a ďalšie ustanovenia nezmenené, posunie prijatie navrhovaného zákona našu mediálnu legislatívu do vyššieho levelu. To je to, dámy a páni, na čo sme čakali viac ako osem rokov. To je to, čo bolo vo vládnom programe niekoľkých ministrov kultúry. A to je to, čo nebolo v rámci týchto vládnych programov naplnené. Preto budem veľmi rád, keď hlavne v druhom čítaní, keď sa budeme baviť o novom návrhu zákona o tlačovej agentúre, si budeme hovoriť o tom, či to mediálne prostredie v zmysle nového prijatého zákona sa zmení, zostane na takej úrovni, na ktorej je teraz, alebo či nebodaj bude horšie. To je princíp profesijnej debaty o tlačovom zákone, a nie tu spomínať v rámci istých komediálnych vystúpení situácie, ktoré nikdy nenastanú, neboli a, predpokladám, ani nebudú, pretože jednoducho je to nedôstojné tohto parlamentu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Teraz ako posledná vystúpi v rozprave pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, dámy, páni, môj kolega pán Galbavý tu už hovoril, že tento zákon, ktorý tu máme dnes v prvom čítaní v pléne, je celkom logickým dôsledkom všetkých zákonov v mediálnej oblasti, s ktorými sme za posledné dva roky mali čo dočinenia. Riešenie situácie okolo tlačovej agentúry, na tom sa asi všetci zhodneme, je namieste, a to nielen preto, že by mala fungovať podľa zákona z 30. januára 1992. Ale keďže máme za sebou obsadzovania televíznych a rozhlasových rád, máme za sebou verejné vyhlásenia vládnych politikov a máme tu tento návrh zákona, musíme byť opatrní a prečítať si veľmi podrobne, čo za týmto zákonom je.

Na úvod musím povedať, že ide o ďalšiu premárnenú šancu a ďalšiu snahu môcť zahmlievať, možno aj tunelovať a najmä nechať verejnosť platiť za službu, ktorú nedostane, a ak ju dostane, tak ju dostane neúplnú a nekvalitnú. V pléne máme bez začervenania zákon, ktorý opäť a znovu nerieši situáciu do budúcnosti, ale len terajší krátkodobo problém. Máte pocit, že keď budeme mať tento zákon, budeme mať, tak ako sa to uvádza v dôvodovej správe, lepšie spravodajstvo, že budeme mať európske spravodajstvo, že budeme mať skutočné relevantné správy zo sveta? To nebudeme mať, pretože na to by taká agentúra musela mať oveľa viacej peňazí. Za dymovou clonou toho právne nejasného slova verejnoprávnosť je len snaha vlastne nejakým spôsobom vyriešiť problém krátkodobo a najmä zabetónovať súčasný stav agentúry.

Ja budem hovoriť o štyroch kategóriách problémov tohto zákona. O jednej z nich už hovoril pán kolega Galbavý. A to je podľa mňa stále pretrvávajúci problém štátnej pomoci členského štátu Európskej únie. Druhý problém je ešte závažnejší. Je to problém čerpania finančných prostriedkov od daňových poplatníkov na niečo, čo ľudia nedostanú. Po tretie, je to problém veľmi nejasného štatútu TASR ako verejnoprávnej a zároveň obchodnej organizácie čiže nejaký mačkopes, o ktorom nikto presne podľa znenia zákona nevie vlastne, kam patrí. A po štvrté, je to problém toku a kvality informácií od agentúry, ktorá má slúžiť verejnosti, občanom.

Už sme tu hovorili o tom, že tlačová agentúra je dnes príspevková organizácia. Riaditeľa dosadzuje vláda. Je to úplne jasné, kto je vo vláde, má TASR. Do roku 2003 mala TASR svoju samostatnú kapitolu v rozpočte ministerstva kultúry. Za 16 rokov svojej činnosti TASR prekonala veľmi mnoho úskalia a nedá sa povedať, že by z nich vyšla s čistým štítom. Spomeňme si napr. na politické ovládnutie agentúry počas vlády Vladimíra Mečiara po dnešné pretrvávajúce problémy s deformáciou hospodárskej súťaže. Nový zákon, a v tomto sa zhodujem, pán minister, s pánom Galbavým, nijako problém financovania agentúry dlhodobo nerieši, aj keď pod vaším tlakom možno šéfka Protimonopolného úradu je vraj spokojná. Upozorňujem v tomto prípade na pripomienku ministerstva financií súvisiacu s poskytovaním štátnej pomoci. Citujem: "Pravidlá pre posudzovanie, či predmetná pomoc spoločnostiam vykonávajúcim služby vo verejnom záujme predstavuje štátnu pomoc alebo nie, upravuje príslušný právny akt, ktorým je rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc a rozhodnutie Komisie, Zmluvy o Európskom spoločenstve, na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu" a tak ďalej.

Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg náhrada za služby vo verejnom záujme nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle za predpokladu splnenia nasledovných štyroch kritérií. Po prvé, prijímajúci podnik musí skutočne plniť záväzky súvisiace so službami vo verejnom záujme a tieto záväzky musia byť jasne definované. V tomto zákone ich nemáme, sú veľmi vágne. Po druhé, parametre, na základe ktorých sa náhrada vypočíta, musia byť stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom, aby touto náhradou nebola poskytnutá ekonomická výhoda, ktorá by mohla zvýhodniť prijímajúci podnik pred konkurenčnými podnikmi. A ja si myslím, že tu nám začína problém. Po tretie, náhrada nemôže prekročiť hodnotu nevyhnutnú na pokrytie nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov súvisiacich so službami vo verejnom záujme pri zohľadnení relevantných príjmov a primeraného zisku. Ako sme prišli k sume 50 mil.? To je problém. Po štvrté, ak podnik, ktorý má plniť záväzky súvisiace so službami vo verejnom záujme, a teraz pozorne počúvajte, prosím, nebol v konkrétnom prípade vybraný podľa postupu verejného obstarávania, ktorý by umožnil výber súťažiaceho schopného poskytovať tieto služby pre verejnosť za najnižšiu cenu, výška potrebnej náhrady sa musí stanoviť na základe analýzy nákladov, ktoré by vznikli priemernému podniku, ktorý dobre funguje. To znamená, zrejme podľa SITA by sme to mali urobiť, pán minister. Preto sa pýtam: Na základe akých nákladov, akej analýzy, ktorá nie je priložená k dôvodovej správe tohto zákona, prišiel pán Maďarič na to, že 50 mil. je tá správna suma, ktorú potrebuje TASR na to, aby dobre fungovala? V predloženom návrhu síce máme formálne rozdelenie na hlavnú činnosť a na služby vo verejnom záujme, v praxi si však dosť ťažko môžem predstaviť, že úlohu v rámci zabezpečenia verejnej služby budú vykonávať iní ľudia a na iných zariadeniach, desať minút tam a pätnásť minút tam ako hlavnú činnosť TASR?

Ako príklad tu možno uviesť informáciu vo verejnom záujme, tú citujem, a o tom už hovoril pán Galbavý, je to naozaj niečo, čo vás udrie do očí okamžite, keď si prečítate ten zákon, "zhromažďuje a sprístupňuje informácie o činnosti, legislatívnom procese, rozhodnutiach a aktivitách orgánov Európskej únie". To je verejná služba a komerčná je, "vyhľadáva a spracováva informácie zo zahraničia o spoločenských, hospodárskych, politických udalostiach celosvetového významu, európskeho významu, regionálneho významu, o udalostiach, ktoré sa vzťahujú na Slovenskú republiku". Ja neviem, kto dokáže byť taký génius, že tieto dve veci oddelí. Pýtam sa: Vzťahujú sa rozhodnutia orgánov Európskej únie na Slovenskú republiku a budú tieto informácie distribuované za platenie občanom tejto republiky? Občania budú platiť svoju agentúru a ešte si budú kupovať tieto informácie tým, že si budú kupovať médiá?

Tento zákon vytvára, ako som už povedala, mačkopsa, ktorý bude na jednej strane komerčným subjektom, ale my ho budeme volať verejnoprávna agentúra a budeme jej poskytovať peniaze daňových poplatníkov, a my sme zodpovední za hospodárenie peňazí daňových poplatníkov. Médium verejnej služby by malo fungovať tak, že občan platí, že toto verejnoprávne médium vôbec existuje, ale potom dostáva možnosť neobmedzeného prístupu k jej službe. Inak predsa verejnoprávnosť nemá žiaden, ale vôbec žiaden zmysel. TASR však svoj informačný servis predáva, pretože príjmy, keď sa na to pozriete, tvoria výraznú časť jej príjmov. Pikantné je to, že medzi odberateľov, ktorí si kupujú servis TASR, ktorá dostane peniaze daňových poplatníkov, sú štátne orgány tiež platené z daní obyvateľstva. Teda občan platí dvakrát. Takže štát dotuje činnosť TASR, to sa podľa tohto zákona vôbec nemení, a zároveň si kupuje informácie zozbierané a produkované touto agentúrou.

Podľa údajov z výročných správ za posledné dva roky sa podiel tržieb a dotácií začína v TASR vyvíjať mimoriadne nepriaznivo. Kým v roku 2004 dostala TASR od štátu 40 mil. ako príspevková organizácia, v minulom roku to už bolo viac ako 60 mil. korún. Tržby za predaj ale z roku 2004, kedy boli na úrovni 65 mil., klesli na 46 mil. v minulom roku. Dámy, páni, za posledné dva roky naliala vláda do tlačovej agentúry menom TASR takmer 108 mil. korún. A agentúra za tieto dva roky vyprodukovala stratu ďalších 14 mil. korún.

Vo výročných správach sa väčšinou opakovala veta: "Situácia na mediálnom trhu neumožňuje tlačovej agentúre zvyšovať vlastné tržby za predaj spravodajstva." Túto vetu vedenie firmy pod vedením pána generálneho riaditeľa Rezníka nahradilo trošku sofistikovanejšou verziou, ale v podstate to je to isté. Citujem: "Agentúra musela čeliť zmene filozofie denníkov, ktoré oslabili svoje aktualizačné spravodajské ambície, s čím súvisela aj ich rezignácia na agentúrne služby." Skutočne by sa dala dať do bývalého Roháča táto veta. Inými slovami, povedzme si to tak, ako to je, štátna agentúra TASR stráca trh médií. Stráca ho. Pravda je totiž taká, že väčšina slovenských médií s výnimkou bulváru uprednostňuje servis súkromnej agentúry SITA, ktorú neplatíme z peňazí daňových poplatníkov, a Českú tlačovú kanceláriu, tú tiež neplatíme. Sú to denník Sme, všetky tituly vydavateľstva Petit Press, denník Pravda, Hospodárske noviny, týždenníky Trend, Profit, Markíza, Žurnál, Slovenský rozhlas, Rádio Expres, FUN RADIO, TV Markíza. A to je len stručný výpočet médií, ktoré sa bez TASR dokážu veľmi dobre zaobísť. Ak ste dobre počúvali, iste vám neuniklo, že medzi tými, ktorí vôbec nemajú záujem o servis TASR, práve chýbajú tie najsledovanejšie a najpočúvanejšie, Markíza, Rádio Expres. Takúto máme agentúru dnes. Čo teda ideme urobiť týmto zákonom v tejto neutešenej situácii po dvoch rokoch vládnutia tejto vlády. Ideme umelo udržiavať pri živote jednu nie silnú, nie nezávislú, nie kvalitnú, ale jednu stratovú firmu za peniaze daňových poplatníkov.

Mimochodom, nerozumiem celkom argumentu z dôvodovej správy, že TASR, citujem, "nespĺňa v súčasnosti znak príspevkových organizácií, nakoľko príspevok zo štátneho rozpočtu tvorí menej ako 50 % jej nákladov", lebo pokiaľ viem dobre počítať, tak viem, že pri celkových nákladoch na hlavnú činnosť TASR vo výške 114 mil. Sk je 60-miliónová dotácia minulého roku viac ako 50 %. Nech to počítam, ako to počítam, je to 53 %.

Predkladateľ sa veľmi oháňa tým, že TASR nesmie byť obchodná spoločnosť, lebo jej hlavným poslaním je poskytovanie služieb verejnosti. Tak si teda povedzme, ako ich poskytuje a aké sú možnosti podľa tohto zákona do budúcnosti. Dnes TASR s výnimkou chudobného extraktu na svojej internetovej stránke - doporučujem vám navštíviť ju - predáva svoju produkciu médiám, štátu a iným záujemcom. Médiá z toho, čo kúpia, sprístupňujú verejnosti opäť za peniaze len to, čo uznajú za vhodné. Ako teda plní TASR službu verejnosti? Nijako. A ako ju bude plniť? Viete, ako ju bude plniť? Môže zavesiť vyhlásenie prezidenta, premiéra alebo nejakého ministra na svoju internetovú stránku. Ale veď, tak ako povedal pán Galbavý, nech to zavesí na internetovú stránku rovno úrad prezidenta, Úrad vlády alebo ministerstvo a my ušetríme 52 mil. Sk daňových poplatníkov, teda oveľa viac, lebo to, koľko skutočne dáva štát agentúre TASR, by sme zistili až vtedy, ak by sme sa dostali k číslam a zrátali si dotáciu štátnu a tržby agentúry od štátu. A tam potom by sme sa dostali k výslednej sume, koľkými desiatkami miliónov korún dotuje vláda od daňových poplatníkov túto agentúru.

Takže veta v dôvodovej správe, "národná tlačová agentúra je prostriedkom, ktorý zaručí ústavné právo občanov na informácie", je len prázdnou floskulou. Nemá žiadne médium, ktorým by to robila naozaj tak, aby tie informácie v neskreslenej podobe boli k dispozícii občanom tohto štátu. A pritom by sa dala TASR zmysluplne transformovať, dnes by sa už dala zmysluplne transformovať. V zásade je na to niekoľko možností, samozrejme, od zrušenia bez náhrady, za čo nie som, cez obchodnú spoločnosť až po vytvorenie organizácie na spôsob tlačového a informačného úradu vlády, ktorý používajú mnohé európske štáty. Veď vláda a štát majú isté informačné potreby, a to obojsmerné. Napr. zmysluplná transformácia TASR by bola taká, keby sa rozšíril tlačový odbor pri Úrade vlády, ktorý by tieto informačné potreby štátu pohodlne a bez problémov napĺňal. Robil by na jednej strane monitoring pre potreby ústavných orgánov a ústavných činiteľov. Tým by sa ušetrilo, pán minister, aj za nákup poväčšine aj tak veľmi nelegálne získavaných monitoringov. A ani tento zákon ten veľký problém nelegálnych monitoringov nerieši. Ale budeme určite pod dohľadom Európy a o chvíľu tento problém budeme musieť riešiť, že nelegálne používame niektoré monitoringy. Zároveň by tento odbor zabezpečoval distribúciu a sprístupňovanie oficiálnych vyhlásení v originálnej podobe. Čiže mali by sme za štátne peniaze, ale oveľa menšie, agentúru na šírenie vládnych informácií. Veď o nič inšie v tomto zákone predsa nejde. A keby tento malý úrad pri Úrade vlády zároveň aj koordinoval prácu s verejnosťou jednotlivých rezortov, mali by sme tri inštitúcie v jednom, monitorovanie, tlačovú a PR agentúru.

Viem, že ste rozhodnutí odmietnuť akékoľvek racionálne úvahy a budete držať nad vodou túto stratovú firmu, ale navrhujem vám, aby sme podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovali v prerokúvaní tohto zbytočného a pre občanov Slovenskej republiky stratového zákona.

Na záver teda, keď všetci tu hovoria o tom, o akú silnú a národnú a nezávislú a nestranícku a ja neviem akú agentúru ide, dovoľte mi uviesť príklad, perličku o napĺňaní ústavného práva občana na informácie agentúrou TASR. Pán generálny riaditeľ Rezník pre časopis Eurobiznis vyhlásil, a to je trošku dlhšie, dovoľte mi teda parafrázovať, za transparentnosť informácie ručíme a nesľubujeme klientom uverejňovanie neoznačeného PR, preto je novým sloganom TASR heslo Transparentné informácie. Tak táto naša transparentná agentúra pod vedením generálneho riaditeľa pána Rezníka uverejnila v ekonomickej sekcii nedávno správu s titulkom Doprava: Na európsky trh vstupuje nový letecký prepravca austrálsky AXEjet. Nasledoval popis služieb počas letov, keď si bude možné zájsť na masáž alebo do vírivky, skrátka bude to luxus za dostupnú cenu. Informácie pre TASR poskytol hovorca AXEjetu Jindřich Prudký. A aká je pointa toho všetkého? Ono totižto žiadny AXEjet neexistuje. Išlo o veľmi príjemnú a dobre vymyslenú reklamnú kampaň výrobcu parfumov. TASR ale informáciu Jindřicha Prudkého neoverila a uviedla tak do omylu aj svojich zákazníkov, ktorí túto správu prevzali. Tak takto vyzerá informovanie za štátne peniaze, priatelia. Ďakujem pekne za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej majú pán poslanec Paška, pán poslanec Galbavý a pán poslanec Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Paška. Nech sa páči.

J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. No, pani kolegyňa, ja si myslím, že sa naozaj treba venovať problematike Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, a to najmä preto, že zákon, podľa ktorého v súčasnosti pracuje, je, povedal by som, už hodne zastaralý.

Samozrejme, je možné diskutovať o viacerých alternatívach pôsobenia tejto inštitúcie, ale súhlasím s vami najmä v tom, že tých 50 mil. dotácií je asi málo a že to pánovi ministrovi jeho úradníci zle spočítali, pretože keď minulého roku bolo potrebných 60 mil., tak v nadchádzajúcich rokoch bude treba o niečo viac. V tomto s vami súhlasím. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Galbavý.

T. Galbavý, poslanec: Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, aj vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej ponúklo najmä predkladateľom vecné fakty, argumenty o tom, že určite tento zákon nemôžeme, pán kolega Jarjabek, zaradiť do vyššieho levelu mediálnej legislatívy. Tento zákon neurobí tlačovú agentúru ani lepšou, nebude, tak ako uvádzate v dôvodovej správe, nezastupiteľná. Tento zákon, bohužiaľ, urobí tlačovú agentúru závislou, nebude verejnoprávna.

Uvediem len taký malý príklad, ako poskytuje tlačová agentúra na základe tohto zákona službu verejnosti podľa zákona o archívoch a registratúrach. To znamená, že občan bude mať sprístupnené tieto informácie tak, že si musí podať žiadosť, vypísať dôvod, uviesť všetky identifikačné údaje o sebe a potom môže získať informáciu na základe tohto zákona. Ďakujem pekne za takéto sprístupnenie. Ďakujem pekne za takúto službu verejnosti, za ktorú občan prostredníctvom štátneho rozpočtu zaplatí 50 mil. korún.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: To je všetko, pán poslanec? (Odpoveď z pléna.)

Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, mám taký pocit, že s vami spolupracoval niekto a nie funkčne malý z konkurenčnej agentúry Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Tie štylizácie, ktoré ste použili, som už naozaj niekde počul. Sú to hlavne tie, ktoré ste hovorili o tom, ako by podľa vás tlačová agentúra mala vyzerať a hlavne fungovať. Áno, je to pohľad tých, ktorí sú na druhej strane toho spektra agentúrneho, toho súkromného spektra, legitímny pohľad. Ale nechápem, prečo ste o tom hovorili vy. Mňa by skôr zaujímalo, aká je vaše predstava o fungovaní tlačovej agentúry, preto, lebo keď kritizujete tento zákon, určite máte istú predstavu o návrhu nejakého iného zákona, ale to sa možno dopočujeme v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca. Som rada, že tá diskusia je čím ďalej, tým vecnejšia a vecnejšia, aj keď, samozrejme, pán minister nevystúpil, aby nám nedal možnosť reagovať na neho, takže si ho vypočujeme až teraz, keď nebudeme môcť na neho reagovať.

Chcela by som len odpovedať pánu Jarjabkovi. Pán kolega, my nie sme na druhej strane spektra, my sme poslanci Slovenskej republiky a máme jediný a, dúfam, spoločný záujem zastupovať záujmy občanov. Tu nie je jedno spektrum a druhé spektrum. Ja, samozrejme, nebudem reagovať na to, že pochybujete o mojich intelektuálnych schopnostiach. to už nechám na vás, ale my tu zastupujeme občanov. A ja som práve preto koncipovala moje vystúpenie tak, aby sme si uvedomili, že vytiahneme z vrecka daňových poplatníkov peniaze a nedostaneme za to nič, okrem toho, že budeme mať ďalšiu vládnu hlásnu trúbu. Nič viac z toho nemáme.

Ja by som sa veľmi tešila, keby sme v týchto mediálnych zákonoch pána Maďariča mali aspoň jeden zákon, o ktorom by som vedela, že bude dlhšie trvať ako štyri-päť rokov. Ale nemáme ho. Nemáme ho, aj tento zákon len cementuje súčasný stav. Nerieši nič do budúcnosti. Nerieši to, že máme problém a nemáme vôbec zahraničné spravodajstvo. Veď si uvedomte, že všetky informácie, ktoré majú naši občania o tom, čo sa deje okolo nás a vo svete, my, štát NATO a Európskej únie, máme len sprostredkované. To znamená, čítaj to aj tak, že to sú manipulované informácie. A to je dnes náš veľký problém.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová bola posledná, ktorá vystúpila v rámci rozpravy, vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

Pán minister ako navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Dnes by sa už dala TASR zmysluplne transformovať, zvolala poslankyňa SDKÚ. A osem rokov sa nedala zmysluplne transformovať. V tom je jedna z podstát, ako by sme sa mohli pozrieť na tie vystúpenia, ktoré tu zazneli, pretože Tlačová agentúra naozaj má už roky problémy so svojím hospodárením, so svojím postavením. Čo urobili tí pred nami, ktorí tu vládli, s týmto problémom, ktorý tuná farbisto popísali? A ak ho popísali spolovice pravdivo, pretože popisovali veci, ktoré tu boli celé roky, tak to padá na ich hlavu. A čo urobili? Neurobili nič. A teraz prišli, keď my sme predložili nejaký návrh, a všetko je zle. Čiže prvý aspekt je aj tu. Jednoducho mali ste obrovskú šancu, mali ste šancu robiť zákony dopredu, mali ste šancu, aby tu Tlačová agentúra Slovenskej republiky fungovala zmysluplne transformovaná. Ale neurobili ste to, nie, urobili ste to, že v roku 1998 ste na čelo Tlačovej agentúry dali jedného z bicyklistov. A máte tú odvahu hovoriť o nejakom politickom ovládnutí za vlády Vladimíra Mečiara. Aké právo máte, keď ste urobili to, že ste využili zákon, ktorý dodnes je platný, a dali ste tam jedného z politicky blízkych vtedajšej vašej garnitúre? Nemáte na to žiadne právo. (Hlas z pléna.) Ide o pána Čeredejeva. To, že potom ste sa s ním rozhádali, že ste ho dali preč, je iná vec. Ale nemáte právo hovoriť o tom, že transformácia Tlačovej agentúry na verejnoprávnu inštitúciu znamená, ako to povedal pán poslanec Galbavý, oslabenie slobody prejavu a médií. Keď už by sme len z vecnej stránky charakterizovali ten posun, a to aj z pohľadu toho, že táto vláda priamo menovala riaditeľa, tak môžeme povedať, že predsa zriadenie správnej rady znamená oslabenie toho priameho politického vplyvu, lebo dnes naozaj vláda priamo menuje a odvoláva generálneho riaditeľa TASR. Keby som aj porovnal možno, ako sa vyvíja TASR pod vedením nového riaditeľa v porovnaní s tým predchádzajúcim, tak je to veľmi pozitívne. Preto možno aj odhady tých dotácií sú nižšie, pretože za ten posledný rok došlo v Tlačovej agentúre k výrazným pozitívnym prvkom aj v zmene riadenia, aj v úsporných opatreniach, aj v kvalite poskytovaného spravodajstva.

Nebudem sa vyjadrovať k exkurzom do iných právnych noriem, pretože nejakú súvislosť som s návrhom zákona o Tlačovej agentúre nevidel. A myslím si, že do rozpravy v prvom čítaní to ani nepatrí. Ale, samozrejme, nech sa páči, máte právo aj v tejto rozprave ste mali právo hovoriť o tlačovom zákone. Nepochybujem, že využijete aj rozpravu v druhom čítaní na diskusiu o tlačovom zákone a možnože aj o iných záležitostiach. A naozaj si myslím, že by viac prospelo, keby sme sa sústreďovali na predložený návrh zákona.

Zaznievalo tu, že chybou je, že Tlačová agentúra podľa toho návrhu zákona nebude priamo dávať informácie občanom. No, neviem, asi z toho vyplýva, že vy by ste transformovali Tlačovú agentúru na médium, ktoré by priamo, ja už neviem teda, možno začalo vydávať svoj denník alebo by sa pretransformovalo na televíziu. Ale veď tlačové agentúry zbierajú informácie. Myslím si, že tu niekto, ten, čo stále káže o nejakých etiketách a etikete, tak tuná... (Reakcia z pléna.) Máte slovo, pani poslankyňa? Asi nie. Ďakujem, že ma nebudete prerušovať. Takže úlohou Tlačovej agentúry je informácie zbierať a sprostredkúvať. A ten obsah verejnej služby spočíva aj v tom, že sa definuje aj zo zákona, aký druh informácií bude Tlačová agentúra zbierať a sprostredkúvať. A je to veľmi presne vymedzené v § 3 a najmä v ustanovení č. 5. A na tieto presne definované služby bude aj zmluvne viazaný príspevok zo štátneho rozpočtu, čo chýbalo v súčasne platnom zákone. A preto vznikali tie pochybnosti, či neporušuje Tlačová agentúra hospodársku súťaž.

Považujem za pomerne nezdvorilý útok na pani predsedníčku Protimonopolného úradu, ktorá, ak to naozaj pochválila, a poviem, že aj iní kolegovia vo vláde boli prekvapení možno, pretože býva pani predsedníčka dosť kritická niekedy, tak ju tuná teraz nepriamo obviňovať, že bol na ňu vyvíjaný nejaký tlak, myslím si o tom, že je to osoba, ktorá si pomerne autonómne hovorí svoje názory vo vláde. A ja som rád, že sme dokázali aj v diskusii s Protimonopolným úradom navrhnúť taký návrh zákona, ktorý mohla oceniť z hľadiska tých problémov, ktoré pretrvávajú roky medzi ministerstvom kultúry a Protimonopolným úradom.

Možnože ten problém v tom, čo tu zaznievalo z opozičných úst a naším návrhom, spočíva v tom, že my sme presvedčení o potrebe silnej národnej Tlačovej agentúry. Možnože oni nie sú o tom presvedčení. Ale ja si myslím, že je to veľmi správne, aby sme vytvorili podmienky na to, aby takáto agentúra fungovala, pretože naozaj dnes možno aj v súboji TASR a SITA sem veľmi agresívne preniká ČTK. A možno nechtiac povedala pani poslankyňa Vášáryová, aké je potrebné, aby sme najmä zo sveta získavali nesprostredkované informácie, ale, povedzme, informácie, ktoré bude prinášať naša Tlačová agentúra. Pamätá na to aj zákon? A existencia silnej národnej Tlačovej agentúry práve toto zabezpečí.

Ja sa snažím v ľuďoch hľadať to lepšie a múdrejšie, keď sa to dá, a v tomto prípade aj v opozičných poslancoch. A zapamätal som si, že pán poslanec Galbavý povedal, že nemá námietky voči premene TASR na verejnoprávnu inštitúciu. Toto z jeho vystúpenia beriem. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? (Ruch v sále.) Pán Galbavý, chcete sa vyjadriť k rozprave? Takže mám za to, že pán spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej v zmysle schváleného programu budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

zákone z 22. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

Tento materiál máte ako tlač 682.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Juhászovi. A poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Gy. Juhász, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov.

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 22. mája 2008 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon na opätovné prerokovanie. A vo svojom rozhodnutí č. 1841-2008-BA z 11. júna 2008 uviedol dôvody na vrátenie zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 688 z 12. júna 2008 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s termínom na prerokovanie vo výbore vrátane gestorského výboru do 17. júna 2008.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Výbory, ktorým bol vrátený zákon pridelený, tento prerokovali s nasledovným záverom.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 414 zo dňa 17. júna 2008 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 22. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní, neprijať.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 374 zo dňa 17. júna 2008 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 22. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní, neschváliť.

Z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 11. júna 2008 č. 1841-2008-BA o vrátení zákona z 22. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, vyplýva, že prezident republiky navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok, čo odôvodňuje v II. časti svojho rozhodnutia, ak Národná rada Slovenskej republiky zákon opätovne schváli, prezident navrhuje zmenu účinnosti, a to, v čl. II sa slová "1. júla 2008" nahrádzajú slovami "1. septembra 2008".

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vrátenému zákonu vyjadrených v III. časti spoločnej správy k tomuto zákonu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 22. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, po opätovnom prerokovaní neschváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vráteného zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku č. 375 zo dňa 17. júna 2008.

Výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov na opätovné prerokovanie vráteného zákona v druhom a v treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky, aby som informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.