správa o výsledkoch činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. za celé obdobie jej existencie.

Správu vlády ste dostali ako tlač 586 a spoločnú správu výborov ako tlač 586a.

Správu uvedie minister financií Ján Počiatek, ktorého poprosím, aby sa ujal slova.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. V zmysle Plánu práce vlády Slovenskej republiky na rok 2007 schváleného uznesením vlády č. 55/2007 bolo uskutočnené preverenie činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. za celé obdobie jej existencie.

Ministerstvo financií predkladá Národnej rade správu o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. za celé obdobie jej existencie v nadväznosti na uznesenie vlády č. 61 z 23. januára 2008, ktoré poverilo ministra financií odôvodniť túto správu v Národnej rade.

Spoločnosť Veriteľ, a. s. bola zriadená rozhodnutím vlády za účelom realizovania projektu oddlženia zdravotníckych zariadení a neskôr aj ozdravením zdravotných poisťovní, ktoré každoročne generovali niekoľkomiliardové prepady. To všetci vieme. Otázka je však, ako bol tento projekt úspešný a začal by som od toho najdôležitejšieho, a to sú verejné zdroje.

Keďže v rámci spoločnosti Veriteľ alebo projektu Veriteľ boli použité verejné zdroje, a to navyše v bezprecedentnej výške, mali byť v prvom rade jasne stanovené pravidlá fungovania tejto spoločnosti a celý proces mal byť dôkladne rozanalyzovaný a pripravený. Nebol. V tejto prípravnej fáze malo byť z pohľadu projektového manažmentu venované podstatne viac času a výstupy mali byť auditované minimálne na úrovni vlády, a až keby bolo úplne jasné, že pravidlá postupovania pri oddlžovaní a všetky vnútorné mechanizmy spoločnosti sú nastavené spoľahlivo, tak až potom mal byť celý proces spustený.

Táto spoločnosť s hŕstkou zamestnancov hospodárila s prostriedkami zhruba 20 miliárd. Vznikla narýchlo a komplikovane, keď musela samotná vláda za pochodu meniť uznesenia z mesiaca na mesiac, a to spolu 19-krát. Ale to nie je ten hlavný problém. Zrejmý dôkaz, je to len zrejmý dôkaz nepripravenosti celého systému a dôkazom tápania a zmätkov hneď v úvode.

Závažnejší nedostatok je však skutočnosť, že k hlavnej úlohe, na ktorú bol Veriteľ, a. s. zriadený, nebol vytvorený presný postup, presné pravidlá, v akom režime detailne bude oddlžovanie prebiehať. To znamená, že ani samotná vláda nemohla zaujať odborné stanovisko k otázke, či budú vyčlenené finančné prostriedky použité transparentne, efektívne, účelne a hospodárne, napriek tomu veselo schvaľovali jedno uznesenie za druhým a pochybujem, že sa touto myšlienkou vôbec zapodievali.

Takže pravidlá. Na otázku NKÚ, ktorý žiadal informáciu o postupe pri oddlžovaní zdravotníckych zariadení, Veriteľ poslal jedenásťvetovú odpoveď, kde zopakoval rámcovo najzákladnejšie pravidlá zakotvené v uznesení vlády 1154 z 2. 12. 2003. To znamená, že spoločnosť ďalej nerozpracovala nejaké detailné pravidlá a použila iba tieto základné.

Taktiež existuje správa o výsledku následnej finančnej kontroly, ktorú vypracovalo ministerstvo financií vo februári 2006, kde sa tiež konštatuje. "Proces oddlžovania zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní realizovaný prostredníctvom Veriteľ, a. s. nebol upravený žiadnymi záväznými právnymi predpismi ani internými smernicami kontrolovaného subjektu."

Z tejto správy ďalej vyplýva, že rozhodujúce slovo pri schvaľovaní výšky náhrady a vôbec všetkých finančných náležitostí mala dozorná rada. Obsadenie iste poznáte. Chápem, že manažérom Veriteľa bola tvorba nejakých pravidiel iba záťažou, keď samotná vláda od nich ani nič také neočakávala. Takže vláda, ktorá tento proces iniciovala, nesie plnú zodpovednosť za to, podľa akých pravidiel Veriteľ, a. s. oddlžoval. Vláda tak dala všetku rozhodujúcu právomoc do rúk malej skupiny ľudí, ktorí neboli regulovaní žiadnymi záväznými kritériami a mohli postupovať viac-menej ľubovoľne. Pripomínam, že išlo o 20 miliárd, čo je len pre ilustráciu ročný rozpočet zhruba štyroch malých ministerstiev. Čiže vidíme, že existovala iba základná súprava pravidiel, ktoré sa ale aj tak nedodržiavali. Opäť dá sa to dokázať výsledkami kontroly NKÚ spoločnosti Veriteľ v mesiacoch august až november, ktorá konštatuje okrem iného aj účtovníctvo. NKÚ konštatuje, že spoločnosť príslušenstvo postúpených pohľadávok neviedla v účtovníctve a neuplatnila si ani žiadne práva spojené s postúpenými pohľadávkami.

Veriteľ postupoval v rozpore s projektom oddlžovania zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní druhá fáza tým, že spoločnosť Veriteľ, a. s. uhradila záväzky zdravotníckych zariadení so splatnosťou po stanovenom termíne určenom v projekte. Predmetom oddlžovania zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva mali byť záväzky po lehote splatnosti k 30. 9. 2003 a uhradené boli aj záväzky so splatnosťou po termíne 30. 9. 2003.

Vykonávanie úhrad bez potvrdenia výšky záväzku. Na to je aj malá testovacia vzorka, kde bolo jasné, že dochádzalo k duplicitným úhradám. Opäť sa to dá dokázať konkrétnymi dokumentmi. A rôzne iné výhrady, ktoré len potvrdzujú slabú pripravenosť celého procesu. Tým, že neexistovali jasné a transparentné pravidlá pri odkupovaní pohľadávok Veriteľom, a. s. neboli zabezpečené všetkým záujemcom rovnaké podmienky, a preto nie je možné vylúčiť, že oddlžovanie bolo realizované v korupčnom prostredí, nakoľko niektorým veriteľom najmä z oblasti súkromného sektora kompenzovala spoločnosť okrem istiny aj výšku úrokov a penále a iným iba časť nominálnej hodnoty istiny, čo bolo v rozpore s pravidlami, ktoré schválila vláda v uznesení č. 263 v roku 2003. To, že sa riešilo aj príslušenstvo, v zásade mení aj pohľad na nominálnu hodnotu pohľadávok, ktoré napríklad prešli do SKO, kde je pomer istín a príslušenstvo zhruba 50 na 50.

Teraz k samotnému oddlžovaniu a veľakrát opakovanému tvrdeniu, ako bol tento projekt efektívny. Viacerí činitelia, ktorí mali niečo spoločné s Veriteľom, tvrdia, že za 20 miliárd sa oddlžilo 33 miliárd, čo znamená úsporu 13 miliárd. A takýto projekt je kvôli tomuto vysoko efektívny. Ďalej sa tvrdí, že tento projekt ušetril tejto vláde 13 miliárd korún, ktoré môže použiť na svoje sociálne projekty. Takže poďme sa na to trochu pozrieť.

Na vládnej úrovni existujú dva dokumenty, ktoré popisujú celkovú bilanciu toho, čo Veriteľ oddlžil, a to je správa o vyhodnotení procesu oddlžovania k 31. 12. 2005, kde sa hovorí, že celkovo bola výška oddlžených záväzkov 33,485 miliardy, pričom prostriedky použité na oddlženie boli 19,277 miliardy. To je tá známa bilancia 33 ku 19.

Čo je ale zaujímavé, že v správe o likvidácii spoločnosti Veriteľ k 15. 6. 2006, čiže o pol roka na to už táto tabuľka hovorí len o 27,776 miliardy ku 19,422, opäť 19,4, nie, to je už iné, trošku vyššie číslo. Ale opäť zhruba tie isté náklady, ale úplne iná suma oddlžených záväzkov. K tomu sa ešte dostanem ďalej, pretože celý rozdiel, ktorý tu vzniká, je, samozrejme, jedna celá kapitola, a to je kapitola zdravotných poisťovní. Táto tu akosi vypadla. I keď podľa interných dokladov kumulatívne, nominálna hodnota postúpených pohľadávok, ktoré skončili v konsolidačke, mala byť až 14,6 miliardy ku tým 5,6 miliardám, ktoré tu vy uvádzate.

Pozrime sa ale však bližšie na štruktúru toho, že kde tie peniaze boli vlastne ušetrené, lebo o tej efektivite tu bolo veľa rečí, ale, keď aj zoberieme, že 33 miliárd bola výška oddlžených záväzkov, čo je teda otázne, ktoré z tých troch čísiel je teda správne, máme tu položku súkromný sektor, kde bola výška oddlžených záväzkov 8,8 miliardy ku prostriedkom použitým na oddlženie 8,5 miliardy. Čiže úspora 300 miliónov.

Potom tu máme zaujímavú kolónku, a to je Sociálna poisťovňa 17,7 miliardy ku 4,5 miliardy. Úspora 13,2 miliardy. Keď si zoberieme kumulatívnu úsporu, tak v podstate z toho jasne vidieť, že celá úspora sa vlastne udiala na úrovni Sociálnej poisťovne. Napriek tomu, že viete, že Sociálna poisťovňa s tým zásadne nesúhlasila. Čiže inými slovami išlo ako keby o veľký generálny pardon sociálky, a nie nejaké super efektívne ušetrenie na tom, že sa vyjednali lepšie podmienky pri odkupovaní tých pohľadávok. Konkrétne to bolo uznesenie vlády č. 831, kde išli s rozporom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Chceli minimálne istinu, ani to nedostali.

Pýtam sa, prečo nie je v tejto kumulatívnej tabuľke vyčíslená celková úspora na zdravotných poisťovniach, kde to teda vychádza tak, že nominálna hodnota pohľadávok postúpených zo zdravotných poisťovní bolo 14,6 miliardy pri odplate za postúpené pohľadávky 5,6 miliardy. Prečo táto suma tam nie je uvedená, čo naozaj nerozumiem prečo? Ale viem ešte jednu vec, že keď aj si zoberieme teda štruktúru oddlžovania jednotlivých zdravotných poisťovní, tak opäť môžeme hádať, ktorá z nich dopadla najhoršie. Všeobecná zdravotná, na ktorej sa ušetrilo z celkovej úspory 9 miliárd, 8,6 miliardy. To znamená, že celá efektivita spoločnosti Veriteľ, a. s. bola v podstate o tom, že štátne inštitúcie, celá úspora sa vykonala na štátnych inštitúciách, okrem tých 300 miliónov na súkromnom sektore.

Čiže ja si nemyslím, že ten projekt bol bohvieako efektívny, pretože napriek rozporu sa dohodnúť, alebo donútiť ministerstvo práce, že to bude akceptovať, to bolo asi relatívne jednoduché.

Teraz napríklad, čo sa týka pohľadávok, ktoré prešli zo zdravotných poisťovní do Slovenskej konsolidačnej, tak podľa detailnej štatistiky je zrejmé, že keby sa niekto bol čo i len trošku venoval kvalite tých pohľadávok, bol by prišiel na to, že veľká časť z nich, momentálne to odhadujeme na 4,2 miliardy objemovo, bola typu pohľadávka premlčaná, kde bolo jasné, že vymožiteľnosť je nulová. Dlžník zaplatil dlžnú sumu príslušnej zdravotnej poisťovni alebo spoločnosť Veriteľ alebo tá spoločnosť zanikla bez právneho nástupcu, alebo zomrel bez dedičov. Osoba uvedená v platobnom výmere ako povinný bola za predpísané obdobie vyňatá z osobitného rozsahu zdravotného poistenia. Skutočná výška pohľadávky bola nižšia alebo nulová ako suma postúpenej pohľadávky. Boli pohľadávky, kde sa poistenec preukázateľne odhlásil osobne, napriek tomu Veriteľ poisťovni vyplatil, aj keď v tom čase jednoznačne bolo zrejmé, že pohľadávka je úplne neaktuálna. Boli pohľadávky, kde firma už bola v obchodnom registri vymazaná, napriek tomu ju Veriteľ poisťovni vyplatil, ale aj v tom čase už bolo zrejmé, že pohľadávka vlastne neexistuje.

Sú tiež známe fakty, kde určité firmy parazitovali na tomto nedokonalom systéme tak, že skupovali s veľkým skontom pohľadávky od zdravotných poisťovní, ktoré si potom uplatňovali voči Veriteľovi a ten za 90 a viac percent, ktoré voči súkromným zdravotným poisťovniam používal toto kritérium, 90 a viac vyplatil tieto pohľadávky. Na to sa vôbec nemyslelo, ako napríklad tomuto predísť, čo zas len hovorí o tom, že ten proces bol úplne zmätočne pripravený a o efektivite nemôže byť ani reči.

Samostatná kapitola by bola zdravotná poisťovňa Perspektíva, ale k tomu sa nemienim ani teraz venovať, všetko malo byť vysporiadané a zďaleka nebolo a ešte stále sú dnes niektoré zdravotnícke zariadenia pod atakom exekútorov a riešia pohľadávky, ktoré Veriteľ údajne vysporiadal.

Mohli by sme tu veľa času tráviť konkrétnymi prípadmi, všetky však majú jeden spoločný menovateľ. Nekvalitne nastavený systém a absencia interných pravidiel, ktoré vyústili do neefektivity a úplne nehospodárnosti celého procesu. Keby sa neušetrilo na štáte, tak úspora je blízka nule percentám.

Mimochodom vymožiteľnosť tých 12,8 miliardy, ktorú eviduje Slovenská konsolidačná, je zhruba na úrovni, dokonca celých tých 14, keď zoberiem, to je to chýbajúce číslo, je na úrovni 1,7 %, len pre zaujímavosť. Čiže to k tej efektivite.

Ďalej sa dostávame k veľmi zaujímavej pasáži, a to je dokumentácia. Veľakrát som ja bol sám tu v médiách, k tomu sa ešte dostanem, konfrontovaný otázkou zo strany pána Pažitného alebo zo strany pána Mikloša, že nechápu, čo nám presne chýba z tej dokumentácie. Pažitný napríklad tvrdí, všetky rozhovory boli zaznamenávané na pásky, aby sa predišlo špekuláciám. Aj vy ste to tvrdili, pán Mikloš, že bolo všetko zaznamenané na pásky. Tak vám odpoviem.

Po prvé. Treba sa trošku pozrieť, a vy ste tu hovorili ešte viacero vecí, ale k tomu sa tiež dostanem, najprv všeobecne, čo hovorí zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach. Práva a povinnosti pôvodcu registratúry, čím nebolo ministerstvo financií. Pôvodca registratúry je povinný evidovať záznamy, ktoré vznikli z jeho činností a došlé záznamy. Okrem iného, ale vypichnem tie hlavné, vypracovať registratúrny plán a predložiť ho na schválenie štátnemu ústrednému archívu alebo štátnemu archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou. Zabezpečovať správu registratúry, odovzdať bezodkladne registratúru právnemu nástupcovi, alebo ak zanikne bez právneho nástupcu, odovzdať registratúrne záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou ministerstvu vnútra prostredníctvom štátneho ústredného archívu alebo štátneho archívu s regionálnou pôsobnosťou usporiadané podľa jeho pokynov, alebo uložiť registratúrne, alebo aj uložiť registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty do uplynutia lehôt uloženia a oznámiť ministerstvu miesto, kde sú uložené.

Čiže pôvodca registratúry zodpovedá za dodržiavanie ustanovení vyššie citovaného zákona, ale spoločnosť Veriteľ, a. s. si tieto povinnosti neplnila. Po prvé, neevidovala záznamy, neodovzdala nám žiadne evidenčné pomôcky, ako napríklad registratúrne denníky, protokoly, nemala vypracovaný a ministerstvom vnútra schválený registratúrny plán. Správu registratúry začala vykonávať až vo chvíli, keď sa rozhodlo o jej likvidácii, registratúrne záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou neodovzdala príslušnému archívu ministerstva vnútra. Vy ste tvrdili, že odovzdali, potvrdenie od ministerstva vnútra, spoločnosť Veriteľ, a. s. Bratislava oznámenie. Na základe vašej žiadosti zo dňa 17. 5. 2007 vám oznamujem, odpovedá ministerstvo financií, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Štátny archív v Bratislave neprevzal archívne dokumenty spoločnosti Veriteľ, a. s. Bratislava a Veriteľ, a. s. v likvidácii do svojej úschovy. Čiže v tomto klamete. Ja? V čom?

Mimochodom, tu sú odovzdávacie protokoly, ktorými nahrnuli to množstvo škatúľ s dokumentáciou na ministerstvo financií, ktoré je asi tak špecifické ako úplne jednoduchá tabuľka, ktorá hovorí o počte balíkov, ktoré tam proste nahrnuli bez toho, aby bolo jasné, aký obsah majú, ale to hovorím, nakoniec nie je ani úlohou ministerstva financií spravovať obsah. To bolo úlohou tvorcu toho obsahu. Navyše je tu taká malá poznámka len rukou napísaná, to tiež hovorí o tej kvalite celého procesu, že preradený do A. Nikto nevie povedať, ktorý balík, v akej súvislosti ani kedy. Čiže dokumentácia katastrofa.

Čiže ministerstvo financií je povinné prevzaté záznamy uschovávať a ochraňovať do uplynutia lehôt, čo je 5, 10 alebo 70 rokov. Ministerstvo financií ale nenesie zodpovednosť za obsah a úplnosť dokumentov, ktoré preberie od zanikajúcej organizácie. Za úplnosť odovzdaných dokumentov zodpovedá vedenie spoločnosti, prípadne likvidátor. Kontrola úplnosti odovzdávaných záznamov pri zániku organizácie je nerealizovateľná, nakoľko ministerstvo nedisponuje podrobnými informáciami o činnosti tejto organizácie.

Teoreticky by sa dala so súhlasom odovzdávajúcej organizácie urobiť náhodná kontrola záznamov na základe kvalitnej evidencie papierovej alebo elektronickej, čo ale v prípade Veriteľa nie je možné, nakoľko nie sú k dispozícii žiadne evidenčné pomôcky.

Čo je úplne zaujímavé, že bol zlikvidovaný aj server, čo teda naozaj podľa mňa vôbec nebolo potrebné, ale dostávame sa, jaj, a ešte mimochodom tie pásky, o ktorých vy hovoríte, tak tie pásky sú v tom archíve asi tak, že keď bol na tom teda vami aj citovanom stretnutí na ministerstve financií pán Pažitný a pani Červenáková, tak pán Pažitný vysypal tieto pásky z igelitovej tašky. Čiže zjavne nemôžu byť v našom archíve. Neviem, ako to je možné, že ich má on a nemáme ich my, ale vy tvrdíte, že my ich máme. My ich určite nemáme a sú na to svedkovia, ktorí to videli.

Samotná likvidácia spoločnosti. Prvá otázka, dúfam, že mi na ňu odpoviete. Prečo bol Veriteľ zlikvidovaný? A nejdem sa zaoberať tým, že to bola asi najexpresnejšia likvidácia firmy s takým obratom v dejinách Slovenskej republiky, podstatnejšie je hľadať dôvody. Existoval nejaký zákonný dôvod? Alebo to bolo naozaj len na rozhodnutí akcionára, a to by som chcel vedieť, teda prečo sa akcionár tak rozhodol. Prečo, keď bolo zrejmé, že nedošlo k úplnému oddlženiu sektora, tak ako to bolo v pôvodnom pláne, že Veriteľ mohol plynule pokračovať ďalej, mal dokonca ešte aj prostriedky na účte na to, aby ďalej pokračoval v oddlžovaní tých zdravotných zariadení, keďže sa aj tak nezrealizovalo v plnej miere.

Navyše je to ešte trošku komplikovanejšie s tou likvidáciou. Likvidátorka totiž určite vedela, že existujú prípady, napríklad konkurzy, kde už existovalo rozvrhové uznesenie, čiže nebolo už možné z procesného pohľadu vykonať zámenu účastníka medzi Veriteľom a Slovenskou konsolidačnou, a tým pádom bolo zrejmé, že peniaze z tohto konkurzu smerujú do Veriteľa, a. s., čo znamená, že k ukončeniu likvidácie nikdy nemalo dôjsť, pretože Veriteľ, a. s. stále mal aktíva, čiže majetok.

Existujú aj prípady, že konkurz skončil, Veriteľ je v rozvrhovom uznesení, keďže však už bol zlikvidovaný, peniaze budú rozdelené medzi zvyšných na rozvrhu. Likvidátorka, mimochodom bývalá predsedníčka predstavenstva Veriteľa, a. s. 15. 6. vyhlásila, že firma spĺňa všetky zákonné predpoklady na ukončenie likvidácie, čo však zjavne nemohla byť pravda, lebo vedela práve to, že firma stále nejaký majetok má, nielen tieto peniaze na ceste z konkurzov, ale aj, a to je zaujímavejšie, časť pohľadávok, ktoré účtovne nikdy neprešli do Slovenskej konsolidačnej. To potvrdila vlastným podpisom 30. 6. na preberacom protokole medzi Veriteľ, a. s. a konsolidačnou, kde existuje 15 dodatkov k 15 pôvodným zmluvám o postúpení pohľadávok.

Problém s nimi bol taký, že keď už zjavne Veriteľ nevedel, čo s tým a čo s účtovníctvom Veriteľa, tak sa potreboval zbaviť všetkého, čo mal, avšak konsolidačná sa v tomto prípade efektívne ubránila a nijakú časť z nich proste neprebrala. Inými slovami de iure zostali vo Veriteľovi, čo úplne zrejme znamená, že nejaký majetok mal a likvidácia nikdy skončená nemala byť.

Jedine je možnosť, že tá likvidácia sa nakoniec ukončila preto, že likvidátorka zavádzala súd v niektorých týchto kľúčových faktoch a z toho titulu ukončenie likvidácie spoločnosti Veriteľ bolo pravdepodobne nezákonné.

Ešte je tu aj taká súprava informácií, ktoré ale sú teda len ústnej povahy, pretože na to ani nemôže byť nejaký papierový dôkaz, ale ústne dôkazy na to sú, že likvidátorka prišla v mesiacoch máj až jún do spoločnosti Veriteľ, kde priniesla ešte nejaké ďalšie dve vrecia dokumentácie, čo vôbec nikto nevie, čo je a neexistuje k tomu žiadny odovzdávací protokol, ani nebola spísaná žiadna zápisnica a ona tam tie vrecia proste len tak nechala bez toho, aby si z toho robila nejakú ťažkú hlavu.

Čiže podľa mňa, po prvé, nebol žiadny zákonný ani iný racionálny dôvod na to likvidáciu ukončiť a vôbec začať, ale hlavne sa to samotné ukončenie likvidácie zjavne ani nemalo stať. Čiže naskytá sa, keďže som žiadny racionálny dôvod zatiaľ nepočul, tak je to len dedukcia, že niekto mal záujem túto firmu rýchlo zlikvidovať a zlikvidovať ju tak, aby nebolo možné rozanalyzovať akúkoľvek transakciu, ktorá sa v rámci nej udiala. Vôbec už nechápem, prečo bol zlikvidovaný aj server tej firmy. Dokonca veľmi vtipným spôsobom Autodoprava Puhových Nová Ves fyzicky zlikvidoval server spoločnosti Veriteľ, kde boli dáta o transakciách za 20 miliárd. Nerozumiem, prečo nemohol zostať aspoň ten počítač ako evidenčná pomôcka v rámci archívu.

Teraz sa na chvíľku dostanem ešte teda k tým mediálnym vyjadreniam. Pažitný, nahrávali sa, robili sa zápisnice, hlavne nahrávali sa pásky, ktoré máme my. Nemáme, má ich on. Za 20 miliárd korún sa oddlžilo 33 miliárd, to som vysvetlil. Hlavná úspora Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa. Čiže ušetrilo sa na štáte, súkromný sektor takmer žiadna úspora. On tvrdí, že to bol vysoko efektívny projekt. Podľa mňa vôbec. Pán Mikloš tvrdí: "Predseda vlády a ministri hospodárstva a financií v súvislosti s dokumentmi o privatizácii slovenského plynárstva a činnosťou spoločnosti Veriteľ opakovane klamú." Tak to som zvedavý v čom, ale to mi iste odpoviete. Nemyslím si, že som v niečom klamal.

Opäť sa mýlite aj v tomto citáte. "Na každom ministerstve povinne musí existovať organizačný poriadok, spisový poriadok, archívny poriadok, kde je zákonom daný postup archivovania a evidovania všetkých dokumentov." Čiže, ak chýba akýkoľvek dokument, tak na základe týchto predpisov sa dá veľmi jasne ukázať a dokázať, kedy sa tak stalo a kto je za to zodpovedný a že ktorý dokument chýba. Tak napríklad tie zmluvy, tých pätnásť dodatkov, čo likvidátorka podpísala v spoločnosti Slovenská konsolidačná si neprebrala. Čiže už minimálne tie určite v tej dokumentácii nie sú.

Ďalej sa pýtam, kde sú dokumenty s trvalou dokumentárnou hodnotou, ktoré mali byť odovzdané do archívu ministerstva vnútra? Neboli odovzdané. Čiže tá dokumentácia nie je kompletná. Navyše pripomínam, ministerstvo financií nenesie zodpovednosť za obsah, za to je zodpovedný ten, kto ten obsah vytváral, čiže aj v tomto sa mýlite.

Zásadne Veriteľ, je tu niekto, pani Červenáková tvrdí, zásadne Veriteľ neoddlžoval penále, vždy jednotliví veritelia, ktorí boli, dostávali len istinu. Nie je pravda. Viem dokázať, že nie.

Tlačovka, pán Mikloš. Pričom minister financií opakovane tvrdil napríklad v tejto súvislosti, že chýbajú dokumenty z činnosti Veriteľ, vysvetlil som ktoré. Toto konštatovanie viem dokázať, že je nepravdivé. Tak to som teda fakt zvedavý ako, pretože existuje odovzdávací protokol, ktorého kópiu mám tu k dispozícii, o odovzdaní všetkých dokumentov touto spoločnosťou do archívu MF z júna roku 2006. Vypočujeme si, kde sú.

Opäť konštatácia. Považujem za nehoráznosť, pretože po prvé, čo sa týka vysporiadania starých dlhov, spoločnosť Veriteľ bola veľmi efektívna a úspešná, keďže vysporiadala staré dlhy za 33 miliárd a použila na to 20 miliárd. Opäť hovorím, sú tu tri rôzne čísla na to, koľko bolo vlastne oddlžené. Som zvedavý, ktoré z nich je podľa vás to správne. A po druhé, je úplne jednoznačný fakt, že sa ušetrilo len na štáte. Okrem tých 300 miliónov na súkromnom sektore, čo nie až také podstatné pri tých sumách. Opäť zavádzajúce tvrdenie. Vôbec sa nevyplácali penále, úroky a iné sankčné záležitosti. To vôbec nie je pravda. Však idem len cez tie vaše opakované vyjadrenia, ktoré sú tiež rovnaké. Opäť tu tvrdíte. Robil nad rámec zákona aj zvukové záznamy z každého rokovania s každým jedným veriteľom, pásky chýbajú, jasné. Dobre. Takže k tomuto sa asi ešte dostaneme.

Ja by som to len na túto časť teda zhrnul. Keďže na projekt Veriteľ boli použité verejné zdroje, a to naozaj v neobvyklej bezprecedentnej výške, mali byť jasne stanovené pravidlá fungovania tejto spoločnosti a celý proces mal byť dôkladne rozanalyzovaný a pripravený. Nebol. Objavilo sa tu množstvo zásadných chýb v samotnom procese oddlžovania, na čo je zoznam a bez problémov dokázateľné, koľko pochybení tam bolo. Efektivita, ktorou autori projektu argumentovali okrem toho, že ušetrili na štáte, je blízka nule. Dokumentácia, úplná katastrofa. Likvidácia, počkám si teda na odpoveď, prečo to vôbec bolo treba urobiť. Podľa mňa vyčlenené finančné prostriedky neboli použité transparentne, efektívne, účelne a hospodárne. A vzhľadom na to všetko, čo som povedal, nie je možné vylúčiť, že oddlžovanie bolo realizované v korupčnom prostredí.

Celkovo možno skonštatovať, že celý projekt bol nezvládnutý a je úplne namieste otázka, o koľko štát pri tomto fušerskom projekte prišiel. Bolo by to možné zistiť aj presne, ale to by vyžadovalo opätovne otvoriť už ukončenú likvidáciu, ako aj poskladať spätne účtovníctvo, ale to je z toho doslova bordelu, v ktorom sa to nachádza, asi takmer nemožné. Ale, ak bude Národná rada mať iný názor, tak, samozrejme, rád vyjdem v ústrety. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie správy. Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu, predsedu výboru pána Jozefa Buriana, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výboroch.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu - Správa o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. za celé obdobie existencie (tlač 586). Rozhodnutím č. 598 z 28. marca 2008 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výborom v termíne do 7. mája 2008. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie, rozpočet a menu. Ďalšie výbory, ktoré prerokovali, boli výbor pre hospodársku politiku, výbor pre zdravotníctvo. Výbory odporučili predmetnú správu zobrať na vedomie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu určil spravodajcu Jozefa Buriana a výbor mu uložil predložiť a poveriť ho predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia máte v prílohe tejto spoločnej správy.

Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, takže otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásili písomne za poslanecký klub SDKÚ pán poslanec Ivan Mikloš, do rozpravy písomne sa hlásia páni poslanci Tibor Bastrnák a Viliam Novotný. Takže v zmysle rokovacieho poriadku odovzdávam slovo poslancovi Ivanovi Miklošovi.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, najskôr chcem predoslať, že budem hovoriť teraz v tomto vstupe kratšie, keďže o pätnástej hodine mám konferenciu, kde sa idem venovať dôvodným podozreniam z úniku informácií pri procese zmeny centrálnej parity, na ktorom, tomto úniku informácií, mohli zarobiť niektoré slovenské finančné skupiny minimálne stovky miliónov korún, čo sa zrejme udialo v rozpore s viacerými zákonmi a zrejme k tomu došlo únikom informácií z najvyšších vládnych miest. Takže z toho dôvodu sa nedotknem všetkých vecí, ktorých som sa chcel dotknúť pôvodne, ale ak mi to vyjde po tlačovej konferencii, tak sa prihlásim znovu ústne.

Takže v tomto vstupe chcem predoslať, že správa o činnosti Veriteľa, a. s. je typickým, typickým príkladom, tak ako bola správa o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, typickým príkladom zahmlievania a účelového, nepravdivého osočovania bývalej vlády a dnešnej opozície.

Vláda po dvoch rokoch vládnutia si nevie stále zvyknúť na to, že vládne. Zakrýva svoju neschopnosť vládnuť a svoje korupčné kauzy, v ktorej jedna z nich megakauza vyplávala práve pred pár dňami na povrch a ktorej, zdá sa, pán minister Počiatek je aktívnym účastníkom. Teda neschopnosť vládnuť a snaha zakryť vlastné korupčné pozadie chcú zakryť ako figovým listom takýmito účelovými nepravdivými správami.

Navyše musím konštatovať, že vládnej koalícii sa ani nechce pracovať, dokonca ani takéto správy sa jej nechce predkladať včas, pretože aj túto správu sme mali predloženú na minulú schôdzu Národnej rady napriek tomu, že Národná rada skončila skôr, ako bol plánovaný termín, prerokovaná nebola a bola presunutá na túto schôdzu. Napriek tomu teda, že o nej rokujeme až v druhej polovici júna 2008, predseda vlády opakovane, najmä predseda vlády a minister financií opakovane zavádzajú verejnosť mnohými tvrdeniami, ktoré sú obsiahnuté aj v tejto správe.

Správa je písaná, a viem to dokázať a budú o tom hovoriť dlhšie aj niektorí moji ďalší kolegovia a vrátim sa k tomu po v ústnej rozprave, správa je písaná na politickú objednávku s cieľom, ktorý som už konštatoval.

Ministerstvo financií podľa môjho názoru tým, že predložilo, že bolo schopné predložiť takúto správu zlyhalo odborne, ale musím povedať, že v mojich očiach minister financií Ján Počiatek zlyhal aj ľudsky, pretože viackrát bol upozornený, a on to aj spomenul vo svojom vystúpení, bývalými členmi dozornej rady, pani Červenákovou a pánom Pažitným na nepravdivé informácie, ktoré sa nachádzajú v tejto správe, dokonca s nimi osobne rokoval ešte v novembri minulého roka. Ponúkli mu spoluprácu pri odstránení týchto nepravdivých, účelových a zavádzajúcich tvrdení. Napriek tomu v správe takmer všetky tieto nepravdivé, zavádzajúce informácie ostali. Aj to je jasným dôkazom, že správa je písaná na účelovú politickú objednávku.

Mimochodom, keď sa pán minister viackrát obracal na mňa s otázkami aj počas svojho vystúpenia teraz aj v minulosti, tak dávam do pozornosti verejnosti, pretože predpokladám, že pán minister to vie, že počas celého obdobia fungovania Veriteľa som práva akcionára vykonával ja ako minister financií a na základe mojej plnej moci ma vždy na všetkých valných zhromaždeniach akciovej spoločnosti Veriteľ zastupoval vtedajší generálny riaditeľ rozpočtovej sekcie pán František Palko, ktorý zhodou okolností je jedným z najbližších spolupracovníkov pána ministra Počiatka, dokonca ešte vo vyššej funkcii štátneho tajomníka.

Takže moja otázka znie: Prečo ste sa, pán minister, neobrátili so svojimi otázkami na vášho najbližšieho podriadeného, na štátneho tajomníka Františka Palka, ktorý, si osobne myslím, že by vám bol schopný ich vysvetliť a nemuseli ste takéto nepravdivé, zavádzajúce a musím povedať, že aj povesť ministerstva znevažujúce a znižujúce tvrdenia dávať do správy.

Čo sa týka tých konštatovaní. Obmedzím sa teraz len na niektoré, ako som už spomínal, a začnem hneď prvým, ktoré sa nachádza dokonca v druhom odseku správy, kde sa tvrdí, že kontrolná skupina nemala k dispozícii spoločenskú zmluvu, z toho dôvodu nemohla posúdiť činnosť predstavenstva dozornej rady spoločnosti. No toto nádherne ilustruje absolútnu nekompetentnosť tých, ktorí túto správu pripravovali, pretože, ak by boli trochu kompetentní a by chceli, tak vedeli, že spoločenská zmluva sa nachádza v Zbierke listín, ktorá je verejne dostupná a do ktorej môže nahliadnuť každý na ilustráciu.

Ďalej z hľadiska toho, aká je odborná úroveň tejto správy chcem poukázať napríklad na to, že predložená správa má prekvapujúco vážne numerické chyby, ktoré by sa naozaj od takej inštitúcie, ako je ministerstvo financií nečakali. Autori si napríklad mýlia tokové a stavové veličiny a účelovo menia výšku menovateľa v indikátoroch podľa typu veriteľa. Tieto chyby, samozrejme, menia aj závery správy, z ktorých viaceré tu teraz interpretoval aj pán minister a sú uvádzané v správe.

Napríklad tabuľka číslo 14 druhý stĺpec na strane 15 uvádza, že výška oddlžovaných záväzkov zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva bola 27,1 miliardy korún. Toto tvrdenie je ale chybné. Údaj je prebratý z tabuľky 12 posledný stĺpec, autori si však nevšimli, že tento údaj je súčtom záväzkov k 31. 12. 2003 a záväzkov k 31. 12. 2004.

Záväzky k určitému dátumu sú kumulovatívna veličina, a preto ich nemožno sčítavať, sčítavať možno, samozrejme, len ich rozdiel. Na rozdiel od tokových veličín, ktoré sčítavať možné je. Správna výška oddlžovaných záväzkov zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva má teda byť 13,5 miliardy korún. Čiže ako vidíte, na základe školáckej chyby sčítavania údajov, ktoré sčítavať nemožno, namiesto správneho údaja 13,5 miliardy korún, údaj 27,1 miliardy korún, s ktorým sa ďalej pracuje.

Ďalej autori napríklad vychádzajú z predpokladu, že výška záväzkov zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva voči Sociálnej poisťovni bola 11,9 miliardy korún, čo je uvádzané v tabuľke 14, čo je chybné, lebo v skutočnosti bola 6,6 miliardy korún, pričom sa zase dopustili chyby, ktorú som už spomínal. Autorom teda vyšlo, že odplata bola 14,25 %, pričom správny výsledok má byť 37,02 %. Čiže to len na ilustráciu toho, aká profesionálna je táto správa a ako jej možno dôverovať. Čo sa týka ďalších tvrdení, ktoré tu sú, za zarážajúce považujem, ak správa konštatuje, a teraz citujem, "projekt je neefektívny, lebo sa, po prvé, nepodarilo staré dlhy zdravotníckych zariadení prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, a. s. vysporiadať a, naopak, po druhé, dlhy najmä u štátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti stúpajú." To je neuveriteľné. Znížili sa záväzky po lehote splatnosti rádovo v desiatkach miliárd korún a číslo 27, 30 alebo 33 miliárd, to závisí od metodiky, ktorou to počítame a čo do toho všetkého zahŕňame, ale znížili sa desiatky miliárd záväzkov po lehote splatnosti. Čiže okolo 30 miliárd, použilo sa na to menej ako 20 miliárd korún. Celková zadlženosť v zdravotníckom sektore klesla a klesla ku polovici roka 2006, kedy ste vládu preberali na 5,5 miliardy korún, o 30 miliárd korún, na 5,5 miliardy korún a správa si dovolí tvrdiť, že to nebolo podstatné zníženie.

A dokonca si dovolí správa aj predkladatelia obviniť Veriteľa a bývalú vládu za to, že teraz pohľadávky po lehote splatnosti rastú, že zadlženosť sektora rastie. Áno, zadlženosť sektora rastie kvôli vašej nekompetentnosti. Kvôli tomu, že robíte kroky v rezorte zdravotníctva, ktorými rušíte niektoré opatrenia, ktoré sa prijali za minulej vlády a zároveň nemáte žiadnu alternatívnu koncepciu a výsledkom je nárast dlhu.

Ako konštatuje vaša správa, správa vašej vlády, ktorá bola schválená pred necelým mesiacom vo vláde, táto vaša správa konštatuje, že celkový dlh v rezorte zdravotníctva narástol na výšku vyše 8 miliárd korún. Čiže 5,5 miliardy korún, keď sme odovzdávali, dnes vyše 8 miliárd korún, a čo je ešte zaujímavejšie, správa vašej vlády konštatuje, že dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, ktorý je vo výške 5,8 miliardy korún vzrástol o 32 %. Celkový dlh vzrástol o 18 %, ale dlh zdravotníckych zariadení v správe ministerstva zdravotníctva o 32 %, z čoho logicky vyplýva, že ostatné zdravotnícke zariadenia, teda neziskové a obchodné spoločnosti, ich zadlženosť klesala, čo je jasný dôkaz nekompetentnosti a toho, že práve tie zdravotnícke zariadenia, ktoré sú štátne a štátom riadené, v nich zadlženosť narastá. A vy z tejto narastajúcej zadlženosti, ktorá je celá vytvorená rastom zadlženosti vami riadených subjektov, obviňujete Veriteľa a bývalú vládu. Toto považujem za nehoráznosť.

A potom nájdete také elegantné riešenie, že kým táto správa o zadlženosti zdravotníctva sa predtým predkladala raz štvrťročne, tak vláda to elegantne vyrieši tým, že to zmení a odteraz sa bude predkladať len raz ročne, aby sa o vašej nekompetentnosti a o dôsledkoch vašej nekompetentnosti nehovorilo tak často a údaje neboli zverejňované tak často.

No a k tej jednej podstatnej veci, na ktorú sa opakovane pýtal pán minister teraz vo vystúpení, pretože k ostatným sa vrátim a vyvrátim tie ich tvrdenia potom.

Po prvé, pán minister, ak tvrdíte, ak si dovolíte tvrdiť, že klamem, keďže vy máte nejaké stanovisko, že ministerstvu vnútra nič nebolo odovzdané, tak jednoducho buď neviete, o čom hovoríte, alebo klamete. Ja som nikdy netvrdil, že ministerstvu vnútra niečo bolo odovzdané. Ja som tvrdil, že existuje odovzdávací protokol, ktorý hovorí o tom, že boli odovzdané všetky dokumenty ministerstvu financií, a to jednoducho je pravda.

Čo sa týka toho, čo považujete za zásadný problém, že voči verejnému sektoru boli oddlžované tie zrážky, boli tie disážiá, tie úspory väčšie ako voči súkromnému sektoru, na tom nevidím nič ani podozrivé, ani problematické. Pretože oddlžovanie verejného sektora voči verejnému sektoru je z hľadiska verejných financií vlastne prelievanie peňazí z jedného vrecka do druhého. Ale kľúčové je a nie je pravda, keď tvrdíte, že je nepravdivé konštatovanie, ktoré je v správe, ktoré hovorí, že sa neoddlžovalo penále a neoddlžovalo príslušenstvo. Je to pravda, že sa to nerobilo a v správe a jasne vám povedali aj tí ľudia, ktorí boli zodpovední za činnosť Veriteľa, aj ste sa to mohli dozvedieť, keby ste to boli chceli, že príslušenstvo a penále sa oddlžovalo len vtedy, ak tam bolo súdne rozhodnutie alebo rozhodnutie exekútora, kedy sa nedalo neoddlžovať, ale vo všetkých ostatných prípadoch sa príslušenstvo neoddlžovalo.

No a zásadná vec nateraz v tomto vstupe, ktorú chcem ešte konštatovať, je tá. Pán minister, ak by ste chceli, ak by hlavným účelom tejto správy nebolo len zakrývať vašu neschopnosť a vaše vlastné korupčné pozadie, ale ak by účelom bolo naozaj dopátrať sa pravdy, tak je možné zrekonštruovať každú jednu položku každého jedného príjemcu. Ak sa dobre pamätám, a to číslo presne povie, myslím môj kolega Vilo Novotný, tých oddlžených subjektov bolo vyše 3 300 alebo 3 500. Mimochodom medzi nimi firmy vášho podpredsedu SMER-u a predsedu tejto Národnej rady firmy Fakom a dá sa to z dokumentácie, ktorá vám bola odovzdaná zdokladovať položka po položke, koruna po korune na halier presne 19,4 alebo koľko miliárd korún.

A ak to nie ste schopní urobiť vy, my to urobíme. My to urobíme, predložíme to verejnosti, aby ste takto zavádzať nemohli. Takže v činnosti Veriteľa nie je problém. Vieme to zdokumentovať do koruny. Viete, v čom je problém? Problém je v takzvanom Valentovičovom zostatku. Problém je v tom, na čo som sa ja napríklad pýtal v interpelácii pána predsedu vlády, na čo mi neodpovedal. Problém je v tom, ako ste použili stovky miliónov korún z toho, čo zostalo, čo bolo určené na oddlžovanie, pretože sme presvedčení, že ste to použili v rozpore s platnými zákonmi a že to malo korupčné pozadie. Vieme zdokumentovať do koruny peniaze, ktoré použil Veriteľ na oddlženie, položku po položke, subjekt po subjekte za našej vlády, ale zároveň tvrdíme, že problém, ktorý zrejme chcete tiež zakryť takýmto spôsobom, akým predkladáte túto správu, je v tom, akým spôsobom bol použitý Valentovičov zostatok v hodnote stoviek miliónov korún. Budeme o tom hovoriť aj oveľa podrobnejšie, oveľa konkrétnejšie. Nateraz ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. O slovo v zmysle rokovacieho poriadku požiadal spravodajca. Pán minister, tiež? Poradie. Nech sa páči, pán spravodajca.