J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, je škoda, že pán Mikloš odchádza. Ja som tiež chcel byť veľmi krátky. Ja viem, ja viem, ja som myslel, že na chvíľu zostane pán bývalý minister financií.
Myslím, že veľmi dôležité je to, čo teraz tu bolo povedané a pre všetkých, aby bolo jasné a si skúste spočítať tú matematiku. Tých málo peňazí, ktoré boli oddlžené iné subjekty ako štátne. Ešte raz, aby nikoho na pochybách nenechali tie čísla. 13,8 miliardy Sk bol zisk, ktorý bol vyrobený na Sociálnej poisťovni. Ja sa tiež pýtam bývalej ministerky práce, sociálnych vecí, ktorá jednoznačne a angažovane bojovala proti tomu, akým spôsobom sa toto mohlo udiať? Akým spôsobom sa mohlo udiať to, že na Všeobecnej zdravotnej poisťovni štát zarobil viac ako 8 miliárd Sk. Toto sú tie vyzisky celého Veriteľa.
A teraz vlastne celá tá analógia, skúste spočítať, keď na celom sektore v tom súkromnom, o ktorom hovorím, že zarobili necelých 300 miliónov Sk, tak celý ten Veriteľ stál len mzdové prostriedky 1,4 miliardy Sk. Tak sa pýtam, kde je ten efekt toho celého riadenia celého Veriteľa? Veď to bol donebavolajúci nezmysel.
Ak niekto chcel oddlžovať, mohol pokojne cez ministerstvo zdravotníctva alebo cez ministerstvo financií naliať do tohto sektora peniaze, urobiť jednu obrátku v rámci štátnych podnikov, vynulovali by sa medzi sebou čiastky a jednoducho štátny sektor by zostal jednoducho s peniazmi a bez dlhov, ktoré mu tak či tak zostali v tomto sektore. Nemuseli by sme tu rozprávať o tých nezmysloch, o tom registratúrnom poriadku, ktorý neexistoval, o nálezoch NKÚ. Nie je tu pán predseda NKÚ, ten by mohol asi tiež potvrdiť o tých nálezoch, o ktorých hovoríme.
Je veľmi dobrým rétorom pán Mikloš. Veľmi pekne porozprával o tom, ako živé, nepravdivé hen čo. Celý čas, čo som si zapísal z tých jeho poznámok, no, musím povedať, že bolo iba to, čo som vám teraz chcel povedať a myslím, že bude šanca a čas na to vydiskutovať si ďalšie veci. Lebo to, čo bolo šafárenie v tejto firme Veriteľ, to vám môžem povedať, že za obdobie niekoľko rokov dozadu, ak sa tu pri správe SPP niekto ohradzoval, že správa SPP je nič, ale sa vybrali staré privatizačné projekty SPP, no, musím povedať pravdu pred SPP, tak toto oproti tomu to je iskrička. To je tak maličké oproti tomu, čo v tej správe Veriteľa je a čo sa v tom Veriteľovi stalo. Ja nechcem ako nikomu siahať do svedomia. Ale zlikvidovať nejakým autoservisom, ešte krásnym potvrdením autoservisu, že zlikvidoval server, na ktorom aspoň nejaké dáta mali byť. Keď neexistuje hlavná kniha, veď keď príde nejaká daňová kontrola, to je prvá vec, čo od vás žiada. Nejaké saldo konto, nejaké hodnoverné dáta. Veď toto je bezprecedentné. A ja sa divím vôbec, že pán Mikloš vkladá seba a svoju hruď do takéhoto riešenia a vysvetľuje niečo, čo je fakt nevysvetliteľné.
Ja vás upozorňujem alebo teda neupozorňujem, ale vás žiadam, aby ste, ak máte podklady, tak aby ste konkrétne hovorili. Ľudia, ktorí sa na tomto podieľali, lebo toto je len taký malý výňatok z toho, čo som chcel povedať, myslel som, že na túto úvodnú časť to bude stačiť a že pán Mikloš na to bude reagovať.
Mám tu niekoľko diletantstiev, ktoré boli robené, a výsledok toho je iba to, čo som hovoril. Jednoducho to boli premrhané peniaze a ešte jednu "pikošku", to si neodpustím. Pri predkladaní správy o Veriteľovi pán predchádzajúci minister Zajac nám rozprával blahosklonne, že to je vlastne faktoring. No, ja musím upadať do úžasu a neviem, kto mu to poradil teda, lebo faktoring je odpredaj pohľadávok dopredu, nie dozadu. No niekto mu to povedal, že to je faktoring. Ak toto je faktoring, ale to je fakt iba toring. Fakt vážne, lebo to je tak zničené, to je tak doničené, že to je veľmi zlé. Takže na úvod len toľko. Ďakujem. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán minister chce vystúpiť? Má slovo. Jej, pardon, prepáčte, pán minister. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Buriana pán poslanec Kužma, pani poslankyňa Nachtmannová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Kužma.
Š. Kužma, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. No, ja si spomínam pri SPP, myslím, že ste to boli vy, pán poslanec, ktorý hovoril, ako chýbajú doklady, ako ich nemáme a odrazu sa našli u štátneho tajomníka v skrini. Asi by bolo najprv dobré, než vy sa s niečím takým vyjadríte, keďže máme s vami skúsenosť a celý národ má túto skúsenosť, mali by ste si najprv pozrieť skrine, keď hovoríte o chýbajúcich dokladoch, lebo už ste krajne nedôveryhodný po tom, čo sa vám stalo pri SPP, to je prvá vec. Nie, ale neviem, či ste to vy hovorili, ale konkrétne to bolo povedané zo strany vládnej koalície a hanba obrovská na celú Európu, že nevedia, čo majú v skriniach.
A druhá vec je, no ja neviem, či ministerstvo financií by malo byť to, čo vie počítať. Predsa kto iný, keď nie financi. Čiže predpokladám, že tie čísla to nebudú, že by nevedeli sčítať dve čísla, ale skôr si myslím, že sa účelovo sčítalo tak, aby sa došlo dopredu k vytýčenému výsledku. Čiže bolo by veľmi dobré, pán Burian, škoda, že ste sa nevyjadrili k sčítaniu tých čísiel, na ktorých je celá tá správa vlastne postavená a ako sa toto mohlo stať. Ak je to pravda, nepožiadali ste pána ministra, nech zbalí správu, ide si prepočítať, lebo to by urobila aj každá učiteľka v prvom ročníku ekonomickej školy.
Čiže, ak je toto pravdivé, že sú tam takéto chyby v číslach, jediná rozumná vec zbaliť správu, za domácu úlohu prepočítať a prísť v septembri znovu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Nachtmannová.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Chcela som reagovať už na pána poslanca Mikloša, ale keďže jemu je prednejšie diskutovať pred kamerami a nie pred nami, tak zareagujem na to, čo povedal pán poslanec Burian. Súvisí to však s tým, čo hovoril pán poslanec Mikloš. Keď bol proces činnosti Veriteľa, akciovej spoločnosti tak transparentný, ako nám ho tu prezentoval a obviňoval z toho, údaje sú spochybniteľné, tak potom prečo okrem toho, čo teraz povedal pán poslanec Burian, že aj server bol zlikvidovaný. Prečo pani likvidátorka inžinierka Silvia Bock si ani len neprevzala poštu na pošte v Dunajskej Strede. Vrátilo sa to ako nedoručiteľná zásielka. Takže, ak to bolo transparentné, prečo sa pani Silvia Bock, mimochodom, bola členka predstavenstva Veriteľ, akciovej spoločnosti. Prečo neprevzala túto zásielku, ak sa nemala čoho obávať, ak to bolo transparentné.
M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán spravodajca Burian. Má slovo.
J. Burian, poslanec: Budem veľmi krátko reagovať. Ešte raz ako človekovi, ktorý dokáže počítať, pán poslanec Kužma, ešte raz to zopakujem, ak by aj platilo číslo 33 miliárd, 13,8 miliardy bola úspora na ministerstve práce, sociálnych vecí. A keď je 33 mínus 13,8 miliardy, tak si dopočítate, že do tohto systému dal Veriteľ 19,4 miliardy korún. Tak sa asi dopočítate, aká veľká úspora bola na tomto celom sektore. Čiže, ak sa čo len hocijakou matematikou dopátrate k tomu, že tento projekt nemohol byť úspešný a nemohol mať ani racionalitu.
K tým invektívam ja nemám ani záujem nejako reagovať, SPP doklady, no, ja si myslím, že by bolo lepšie, ak by ste, myslím, že môžeme a minister tu môže pozvať vás na prieskum, 610 škatúľ pohodených v jednej veľkej sále, ktorej si hovorí Veriteľ. A potom si poviete asi svoj názor. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz pokračujeme v rozprave písomne prihlásených, á, pardon, ešte pán minister, ospravedlňujem sa. Máte slovo.
J. Počiatek, minister financií SR: Myslím si, že je dôležité skonštatovať, že sú tu dve roviny. Vy sa už teraz venujete len tej správe ako takej, kde je nejaký text, ale to, čo som ja hovoril, je nad tým textom. A na tie otázky, ktoré som tu postavil, nepadli žiadne relevantné odpovede. Zas je to len zahmlievanie v tom, že sa chytáte nejakej chyby v jednom stĺpčeku, ktorá nie je pre celý ten kontext vôbec dôležitá.
Na zásadné otázky, ako je, koľko to vlastne bolo, nikto neodpovedal. A som veľmi zvedavý, keď sa dopočítame konečne k tomu číslu a ja som vychádzal z vašich tabuliek alebo z tabuliek bývalej vlády, ktoré predkladala na rokovania vlády. Kde sa najviac ušetrilo? Odpoveď. Lebo je jasné, že sa ušetrilo len na Sociálnej poisťovni a Všeobecnej zdravotnej poisťovni a plus tých teda zvyškových 300 miliónov, ktoré sa ušetrili slávnostne pri najefektívnejšom vašom projekte na súkromnom sektore.
Kde sú tie dokumenty? Ja sa dostanem, keď sa pán Mikloš vráti, ale aj tak, však to je jedno, či tu je, alebo nie je, to je jeho problém, on tvrdí, že minister financií opakovane tvrdil, že chýbajú dokumenty z činnosti Veriteľ. To znamená všeobecne z činnosti Veriteľ, a to, hovorím, že klame, lebo tie kompletné nie sú.
Nikto nepovedal, prečo sa vlastne Veriteľ musel zlikvidovať. Venujeme sa tu potom nejakým následným aktivitám, ale najprv si odpovedzme, prečo vôbec bolo potrebné Veriteľa, a. s. zlikvidovať? Prečo bolo naozaj potrebné nechať nejakému autodopravcovi, alebo čo to vôbec je zlikvidovať fyzicky server ako jedinú pomôcku, ktorá by nám umožnila zorientovať sa v tých haldách papierov. Ja absolútne vítam iniciatívu, že niekto spätne poskladá celého toho Veriteľa, pretože za normálnych okolností je to veľmi nákladná operácia prehrabovať sa v tých papieroch a dokonca na tom stretnutí, ktoré už tu bolo viackrát spomínané, pán Pažitný ako veľmi dôležitá súčasť tohto projektu ponúkol túto vec, že on cédečká a databázy k tomu má a že nám ich nejakým spôsobom poskytne. No, to sa však nestalo. Už neviem prečo.
Čiže ja sa vôbec nebránim tomu, že keď pán Mikloš má toľko energie a času, že nám Veriteľa naspäť poskladá a dokáže, že naozaj každá tá transakcia bola relevantná a ku každej transakcii existuje aj potrebný papierový doklad, čo teda tvrdí, že existuje. To je asi zatiaľ všetko. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Takže pokračujeme teraz v rozprave. Slovo má pán poslanec Tibor Bastrnák.
T. Bastrnák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, predovšetkým musím konštatovať, že tvrdenie takzvanej kontrolnej skupiny ministerstva financií ohľadom neprehľadnosti a netransparentnosti uplatnených postupov v procese oddlženia je účelové. Správa tvrdí, že vláda uznesením č. 101 z 20. októbra 2004 rozhodla v rozpore so zákonom. Ide o vloženie pohľadávky z návratnej finančnej výpomoci ako nepeňažného vkladu do základného imania do 60 dní od nadobudnutia účinnosti zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a novely zákona o správe majetku štátu, ktoré v čase schválenia uznesenia neboli ešte účinné, nakoľko na daný stav by sa mala aplikovať norma, ktorá nie je v danom čase platná a účinná. Toto tvrdenie je zlé, zavádzajúce, nesprávne. Vláda postupovala správne a odložila realizáciu svojho uznesenia až dovtedy, keď to právna úprava bude dovoľovať.
Z tohto vyplýva, že predmetné uznesenie vlády ani nemalo byť a ani nebolo realizované inak ako v súlade s platnou právnou úpravou. Podotýkam, že rovnaký postup uplatňuje aj súčasná vláda a nikto jej postup nepovažuje za rozpor s platnými právnymi predpismi.
Kontrolná skupina v ďalšej časti správy nesprávne posudzovala a spojila poskytovanie návratnej finančnej výpomoci poisťovniam, akciovej spoločnosti Veriteľ, ale tieto navzájom nijako nesúvisia. Návratná finančná výpomoc bola poskytnutá akciovej spoločnosti Veriteľ a táto následne poskytla poisťovniam pôžičku, čo nijako nesúviselo s návratnými finančnými výpomocami poskytnutými ministerstvom financií poisťovniam. Poskytnutie pôžičiek a ich následné vysporiadanie bolo realizované v súlade s platnými právnymi predpismi a závery kontrolnej skupiny uvedené v tomto zhrnutí sú v rozpore s reálnym stavom. Navyše považujem za zarážajúce, že oficiálna správa ministerstva financií spochybnila vlastné interné údaje ministerstva financií a ministerstva zdravotníctva.
Správa vyvoláva takú domnienku, že spoločnosť Veriteľ akýmsi zásadným spôsobom porušoval zmluvne dohodnuté podmienky pre poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo strany ministerstva financií. V tejto súvislosti upriamim vašu pozornosť na správu o výsledku následnej finančnej kontroly č. MF/007927/2006-91 v organizácii Veriteľ z februára roku 2006, ktorá konštatuje, že dohodnuté informácie boli zaslané v troch prípadoch oneskorene o jeden deň, čo v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako zásadné porušovanie podmienok zmluvy.
V niektorých ďalších záveroch správy sa pôsobnosť a. s. Veriteľ násilným spôsobom spája súčasná finančná situácia v rezorte zdravotníctva. Súčasné problémy rezortu sú odrazom odbornej nekompetentnosti vedenia rezortu, a nie činnosti a. s. Veriteľ a celá táto časť bola do správy vsunutá neodôvodnene a nesúvisí s činnosťou spoločnosti Veriteľ, a. s.
Tretia časť správy zvlášť podrobne rozoberá problematiku vzťahu a. s. Veriteľ a poisťovne Perspektíva, respektíve správcu JUDr. Kozovského a následne postúpenie pohľadávok na Slovenskú konsolidačnú, a. s. Podľa správy spoločnosť Veriteľ, a. s. postupovala nehospodárne pri vynakladaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a zároveň postupovala v rozpore s právnou úpravou verejného obstarávania, nakoľko si mohla tieto informácie zabezpečiť u správcu konkurznej podstaty aj bezodplatne, respektíve mala postupovať uplatnením metód verejného obstarávania. Toto tvrdenie vychádza z nepochopenia zákona o konkurze a vyrovnaní a zmluvy uzatvorenej medzi Veriteľom, a. s. a JUDr. Kozovským. Podľa zmluvy išlo o verifikáciu pohľadávok jednotlivých veriteľov DZP Perspektíva v konkurze slúžiacich ako podklad na uzatváranie zmlúv o postúpení pohľadávok medzi Veriteľom, a. s. a konkrétnym veriteľom DZP Perspektíva. Nebolo možné uplatniť iný postup, keďže správca sa k pohľadávkam vyjadruje len na prieskumnom pojednávaní.
Ak teda mala spoločnosť Veriteľ nadobudnúť pohľadávky voči úplatcovi, bolo povinnosťou štatutárneho orgánu overiť si ešte pred ich postúpením a prípadným ďalším nakladaním s nimi prinajmenšom to, či existujú, a to bez ohľadu na to, či boli riadne v konkurze uplatnené. Súdna správa potrebnou databázou v použiteľnej softvérovej podobe nedisponovala ani pri prieskumnom pojednávaní. JUDr. Tomáš Kozovský disponoval všetkými dostupnými informáciami, aj takými, ktoré neboli v súdnom spise, napríklad či prihlásená pohľadávka existuje, či bola zaplatená, či nedošlo k jej zániku započítaním. Navyše išlo o právne spornú problematiku, keďže do úvahy prichádzal aj taký výklad, že dlžníkom v týchto pohľadávkach nie je úplatca, ale Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Z tohto vyplýva, že dôsledné preverovanie všetkých informácií o dotknutých pohľadávkach bolo namieste. Súčasne kontrolná skupina urobila nesprávny záver, že odmena bola vyplatená z prostriedkov štátneho rozpočtu, čo je v rozpore s realitou, keď toto bolo hradené z vlastných výnosov spoločnosti Veriteľ, a. s. Výnosy a. s. Veriteľ pochádzali výlučne z úročenia vkladov na bankových účtoch.
Správa rozoberá aj postúpenie pohľadávok zdravotných poisťovní na Slovenskú konsolidačnú, a. s., pričom na individuálnych príkladoch sa snaží účelovo spochybniť celý proces. Slovenská konsolidačná, a. s. prevzala od Veriteľa, a. s. celkom 616 540 pohľadávok v cene 1 Sk za jednu pohľadávku, to znamená, že za celkovú úplatu 616 540 Sk. Podotýkam, že Slovenská konsolidačná, a. s. je organizáciou účelovo určená na riešenie pohľadávok verejného sektora. Správa už nehovorí o tom, že výnosy z vymáhania týchto pohľadávok nespravuje násobky sumy uhradené za tieto pohľadávky, rádovo desiatky miliónov, pričom Slovenská konsolidačná, a. s. je stopercentným vlastníkom vo vlastníctve štátu.
Správa tvrdí, že tým, že spoločnosť Veriteľ neposkytla peňažné plnenie v rovnakej sume, zrejme pôsobila v korupčnom prostredí. Zároveň tým, že oddlžovala aj zdravotnícke zariadenia, ktoré v tom čase neboli štátnymi, ale boli delimitované na samosprávy, porušila zákon o rozpočtových pravidlách.
Táto nepodložená domnienka kontrolnej skupiny je výsledkom nepochopenia celého procesu. K tomu treba uviesť, že poukaz na pravdepodobné korupčné prostredie je len ničím nepodloženou špekuláciou. K poukazu na údajné porušenie zákona o rozpočtových pravidlách treba uviesť, že sa v ňom neuvádza, ktoré ustanovenie zákona o rozpočtových pravidlách a akým skutkom malo byť porušené.
Ak poskytovateľ návratnej finančnej výpomoci - Ministerstvo financií Slovenskej republiky určil ich účelové určenia a toto bolo riadne dodržané, nemožno hovoriť o porušení zákona o rozpočtových pravidlách. Úlohou spoločnosti Veriteľa, a. s. bolo vynaložiť čo najmenší objem finančných prostriedkov na oddlženie všetkých dotknutých subjektov. Práve preto zvolila formu individuálneho vyjednávania podmienok vo vzťahu ku každému dotknutému veriteľovi, a preto boli napríklad odplaty za postúpenie pohľadávok rôzne, pričom priemerná výška úspor pri odkupovaní bola stanovená na 3 % z istiny a súčasne sa do maximálnej možnej miery využila forma zápočtov jednotlivých účastníkov systému.
Jednotliví veritelia z vlastnej vôle slobodne postupovali svoje pohľadávky na a. s. Veriteľ a výška dohodnutého skonta súvisela s ich individuálnym postojom a rozhodnutím. Medzi veriteľov, ktorý získal svoje peniaze za postúpenie pohľadávky vo výške desiatok a stoviek miliónov patrí napríklad SPP, a. s. Slovak Telekom, sieťoví dodávatelia, energetické spoločnosti a vodárne a v mnohých prípadoch boli dlhy vysporiadané v stave, ktorý existenčne ohrozil aj nemocnice.
Piata časť správy sa zaoberá prevádzkovým pôsobením v spoločnosti a. s. Veriteľ, pričom kontrolná skupina bez znalosti veci robí chybné závery v jednotlivých oblastiach. Kontrolná skupina uvádza neúplné skutočnosti týkajúce sa vysporiadania pohľadávok so spoločnosťou SP Partners, s. r. o.
V čase uzavretia zmluvy spoločnosť SP Partners s. r. o. exekuovala Všeobecnú zdravotnú poisťovňu za pohľadávky voči DZP Perspektíva v konkurze a Všeobecná zdravotná poisťovňa by vykonaním exekúcie stratila oveľa vyšší objem finančných prostriedkov, než uhradil Veriteľ, a. s. Táto informácia je pre relevantné posudzovanie v skutočnosti rozhodujúca. Následne je v kontexte celej správy zneužitá na spochybňovanie transparentnosti procesu oddlženia.
Kontrolná skupina spochybňuje aj potrebnosť takého počtu účtov v rôznych bankách a súčasne kontradiktórne konštatuje, že spoločnosť bola povinná viesť každú poskytnutú NFV na osobitnom účte. Zmätočným popisom situácie a nekvalifikovanými závermi potom následne umožnila rôznorodú interpretáciu záverov správy a verejné spochybňovanie činnosti a. s. Veriteľ. Spoločnosť Veriteľ, a. s. bola štátnou akciovou spoločnosťou so stopercentným vlastníctvom štátu.
Základné imanie spoločnosti bolo uložené na účtoch spoločnosti vedených v komerčných bankách, ale vzhľadom na jej výšku v prípade, že by ho Veriteľ, a. s. uložil na účet v jednej banke, bola by spoločnosť obviňovaná z toho, že tento finančný ústav preferuje a súčasne by to bolo v rozpore s pravidlami obozretného podnikania. Súčasne boli tieto finančné prostriedky dočasne ukladané ako voľné finančné zdroje na termínované účty, pričom z výnosu ich úrokov boli hradené prevádzkové náklady spoločnosti.
Členovia kontrolnej skupiny zjavne nemajú žiadne skúsenosti a poznatky z toho, ako fungujú banky, ako pracujú s voľnými finančnými zdrojmi. Táto nevedomosť potom viedla k chybným záverom a úplne nesprávnej interpretácii tejto skutočnosti. Súčasne členovia kontrolnej skupiny nepochopili rozdiel medzi rozpočtovými prostriedkami, vlastnými zdrojmi spoločnosti a výnosmi o nákladoch spoločnosti. Z tohto nepochopenia potom vychádzajú ničím nepodložené tvrdenia o porušení zákona o rozpočtových pravidlách.
Kontrolná skupina v časti mzdy účelovo interpretuje, aký objem mzdových nákladov vykázal Veriteľ, a. s. počas svojej existencie, aká bola priemerná mzda. Neuviedla však, že tieto mzdy obsahujú odstupné súvisiace s ukončením činnosti spoločnosti a súčasne mala korektne uviesť, že členovia predstavenstva dostávali mzdy za riadny výkon exekutívnej funkcie, pričom neuviedla ani to, že členovia štatutárnych orgánov spoločnosti vykonávali svoju funkciu bezplatne. Použité prostriedky nepochádzali z rozpočtových prostriedkov, ale z rôznych príjmov spoločnosti. Navyše výšky vyplácaných miezd sa žiadnym spôsobom neodlišujú od miezd ich práce z iných akciových spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu a sú podstatne nižšie než mzdy iných topmanažérov alebo mzdy v bankovom sektore.
Závery správy predstavujú zosumarizovanie z nesprávnych a chybných konštatovaní, ktoré sa v nej objavujú. Kontrolná skupina nepochopila zámer projektu Veriteľa, a. s. za realizáciu samotného procesu oddlženia. Nedostatočne sa zoznámila s právnymi predpismi upravujúcimi tak pôsobenie činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s., ako aj všetkých dotknutých účastníkov v procese oddlženia. Správa nesprávne a neodôvodnene spája činnosť spoločnosti Veriteľa, a. s. s pretrvávajúcim zadlžovaním zdravotníckych zariadení a s postupným odštátňovaním zdravotníctva.
Správa nepodáva úplný obraz o výsledkoch projektu oddlženia, keď spoločnosť Veriteľ, a. s. vyčlenila finančné prostriedky vo výške, ako tu už bolo spomenuté, 20,133 miliárd Sk dokázal súhrnne vyriešiť zhluk sektorov vo výške 33,524 miliárd Sk. Ale o tom už bola reč. A ešte aj asi bude. Sektor v danom čase zásadne finančne ozdravil a o tom ináč hovorí aj kontrolná skupina, o tom aj budeme hovoriť ďalej.
Správa konštatuje, že likvidačný zostatok na doriešenie zostatku dlhu vo výške 650,850 miliónov Sk bol prevedený na účet Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ale nezaoberá sa už ďalej tým, ako boli tieto finančné prostriedky použité a aké záväzky a za akých podmienok boli v týchto prostriedkoch uhradené.
Správa súčasne opomína skutočnosť, že činnosť spoločnosti Veriteľ, a. s. bola počas celej doby existencie opakovane kontrolovaná Najvyšším kontrolným úradom, daňovým úradom, kontrolnými orgánmi Ministerstva financií SR a nezávislým audítorom, pričom výrok audítor činnosti a. s. Veriteľ bol bez výhrad.
Pre úplnosť treba povedať, že počas svojej činnosti a. s. Veriteľ dvakrát ročne predkladal správu o svojej činnosti do Národnej rady Slovenskej republiky, kde ste mali možnosť sa o jeho činnosti podrobne oboznámiť všetci členovia parlamentu.
Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, všetci, ktorí ste stačili pozorne počúvať tieto argumenty, ste asi už teraz pochopili, že celá správa je súčasťou politickej hry súčasnej vlády. Je len prostriedkom na to, aby mohli byť členovia bývalej vlády a predstavitelia spoločnosti Veriteľ očierňovaní. Ale takáto tendenčná správa má časť, ktorá uznáva opodstatnenie existencie a. s. Veriteľ z krátkodobého pohľadu. Myslím, tak sa to tam píše úplne presne, ktorá rieši niektoré zásadné problémy zdravotníctva SR. Vidieť to aj na práci súčasnej vlády, ktorá svojimi realizovanými mäkkými rozpočtovými opatreniami v posledných dvoch rokov vrátila zdravotníctvo do stavu blízkemu kolapsu.
Sme svedkami toho, že treba zatvárať menšie nemocnice, aby bolo dostatok financií na krytie dlhov väčších nemocníc. Napriek tomu však dlhy nemocníc a hlavne veľkých nemocníc sa stali exponenciálnym spôsobom. Je to dôkazom absencie perspektívy a zdravej vízie súčasnej vlády, vedenia ministerstva zdravotníctva, pričom vláda sa stále obracia do minulosti a hľadá vinníkov a ďalších nepriateľov. Samozrejme, ak v súvislosti s činnosťou a. s. Veriteľ majú predstavitelia vlády alebo súčasného vedenia ministerstva kvalifikované dôkazy o porušení zákonov alebo iných všeobecne záväzných predpisov, aj ja osobne, ale aj všetci poslanci za SMK Magyar Koalíció Pártja očakávame, aby tieto prípady vláda konkrétne pomenovala a začala ich riešiť orgánmi činnými v trestnom konaní. Ak však takéto dôkazy a informácie neexistujú, mala by vláda prestať s vyrábaním pseudoargumentov a účelových správ, ktoré obsahujú veľa odborných nepresností a zavádzaní. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Bastrnáka nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Budeme pokračovať ďalej v rozprave. O slovo požiadal spravodajca, takže má prednosť.
Nech sa páči, pán poslanec Burian. Po ňom vystúpi pán poslanec Novotný.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ja som sa bál, že sa do dvoch minút nezmestím, ale ja si cením, pán poslanec Bastrnák, že ste vystúpili a chcem byť uistený, že ste to písali sám, lebo ja mám taký pocit, že ste to celé prečítali. A to bol taký zhluk informácií, ktoré neviem, kto vnímal, alebo kto stihol vnímať, ale fajn.
Mňa zarazila, alebo teda ma veľmi potešili informácie, ktoré ste hovorili o takej osobe, ako je JUDr. Kozovský. No, toto je špeciálna osoba v tej celej kauze. Tak len pre zaujímavosť, aby ste pochopili, o čo vlastne ide.
Správca konkurznej podstaty skrachovanej spoločnosti Perspektíva, ktorú teda prevzala pod záštitu Všeobecná zdravotná poisťovňa, má jednak vyplývajúce zo svojej povinnosti odsúhlasovanie záväzkov, pohľadávok a vytvárať podmienky preto, aby ten konkurz bol čo najefektívnejší. Stav bol taký, že Veriteľ mu zaplatil za to, čo mu vyplýva priamo z funkcie správcu konkurznej podstaty 6,6 milióna Sk. No, ak toto má byť normálne a vy ste to nejako v správe uviedli, že je to vlastne fakt, že on teda pracoval. No ak správca konkurznej podstaty má 2,75 % z výšky vymoženej pohľadávky priamo v skrachovanej spoločnosti Perspektíva, tak Veriteľ mu ešte na prilepšenie stravy dal teda 6,6 milióna. Asi to vnímal tak, že odmeny členov predstavenstva boli viac ako 7-miliónové, no tak treba aj tomuto pánovi niečo dať. Veď to je nehorázny nezmysel, až nehorázny čin urobiť niečo také, dať niekomu len tak, čo mu vyplýva priamo z jeho náplne.
A teraz vráťme sa ešte k tomu pánovi Kozovskému. Veľmi zaujímavý fakt. Skrachovaná spoločnosť Perspektíva mala pohľadávky voči svojim subjektom a mala očakávať nejaké príjmy od týchto subjektov. Ale pán Kozovský s veľkou nonšalantnosťou predával tieto pohľadávky.
Len tak pre zaujímavosť predal pohľadávky za 236 miliónov korún na Seychelské ostrovy nejakej firme Lavantex Continental ANC a predal to, čudujte sa svete, za 1 125-tisíc korún, čo je tak výťažnosť 0,45 alebo 0,47 % celkových pohľadávok. Zdá sa vám to byť normálne? A medzi týmito pohľadávkami je viac ako 200 miliónov pohľadávka voči Poštovej banke. Zdá sa vám to byť celkom normálne voči klientovi, ktorý je maximálne bonitný? Veď toto som ja ani nechcel otvárať skôr, ako vôbec bude nejaká diskusia, ktorá bude, a ja som prekvapený z toho, že ak ste si to písali sám a že ste si nedocenili tieto veci, škoda a ľutujem teda toho, kto vám pomáhal možno pri tom písaní, že vás neupozornil na takéto diletantstvá. To je len malý výťažok z toho.
A to, čo som sa vám snažil povedať, že pán Kozovský dostal 6,6 milióna od Veriteľa, a to sú vlastne peniaze, ktoré vyšli z úrokov, ktoré mal Veriteľ na účte. No skúste uhádnuť, koho peniaze boli na Veriteľa na účte. Myslíte, že nejaký don Juan alebo niekto s modrými očami dal na ten účet Veriteľa? No iba štát tam dal. Tie úroky boli nikoho, len štátne. Čiže aj tie peniaze, ktoré ste hovorili, že to bolo z úrokov. No, to je nehorázny nezmysel. Takže len toľko na margo toho, čo ste povedali. Ja fakt ešte raz hovorím, ja som prekvapený, že práve vychádzate s tými argumentmi, ktoré sú jedny z najhorších argumentov, jedny z najhorších. Sú tu ešte horšie možno v rámci tejto správy. Ďakujem zatiaľ. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Buriana pán poslanec Bastrnák. Ešte niekto? Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Bastrnák, máte slovo.
T. Bastrnák, poslanec: Samozrejme, pán poslanec, že máte pravdu v tom, že ja nie som odborník na financie ako vy. Iste viete dobre, že nič som nemal spoločné s Veriteľom, ani som nesedel vo vláde.
Na druhej strane, práve tieto veci som spomenul kvôli tomu a dal som aj na to odpoveď, na čo ste sa potom pýtali mňa ex post. Práve to som tam prečítal, čo je odpoveď na tu otázku, ktorú ste dali vy ex post. To je jedna vec.
Druhá vec, že, samozrejme, ešte raz musím konštatovať, že keď máte aj s pánom Kozovským, aj s iným určité podozrenie a dôkazy, tak môžete sa obrátiť na úrady činné v trestnom konaní. A potom, samozrejme, uvidíme, či ste mali pravdu, alebo nie. A práve na to vás upozorňujem, alebo dovolím si vás upozorniť na to, že to nie je dobrý spôsob komunikácie alebo dobrý spôsob dokazovanie, keď tu v parlamente chcete takéto veci dokázať. Keď si myslíte, že niekto porušil zákon, urobte kroky. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Burian, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi.
J. Burian, poslanec: Veľmi krátko. To trestné oznámenie, pokiaľ som čítal tie informácie, ktoré sú, už je podané. To je jedna vec.
A druhá vec, ja dnes nie som ten v role toho, alebo teda v tej role toho sudcu. Ja budem za to, aby sa obnovila tá činnosť a znovu sa vrátila kvázi tá prehľadná čistota, o ktorej tu už rozprávali nejakí vaši predrečníci. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi posledný z písomne prihlásených rečníkov pán poslanec Novotný. Nech sa páči, máte slovo.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som vystúpil k predloženej správe ministerstva financií, aj keď nebýva zvykom, aby som vystupoval k iným správam, ako sú správy ministra zdravotníctva. Naozaj táto, pretože sa úzko dotýka fungovania rezortu zdravotníctva v predchádzajúcom štvorročnom období, ma, samozrejme, oslovila, a preto by som si dovolil na ňu zareagovať.
V prvej časti môjho vystúpenia, teda tej, ktorú poviem na základe písomného prihlásenia by som sa chcel venovať jednotlivým tvrdeniam v tejto správe.
Môj kolega Tibor Bastrnák začal teda analyzovať tú správu a ja by som sa venoval tej analýze správy ďalej.
V druhom mojom vystúpení na základe ústneho prihlásenia by som sa viacej povenoval Valentovičovmu zostatku, alebo keď chcete likvidačnému zostatku. Skrátka, nazvite to akokoľvek, ale tým 650 miliónom Sk, ktoré použila už táto vláda zo zostatku akciovej spoločnosti Veriteľ, pretože, tak ako som to avizoval na tlačovej besede pred mesiacom, skutočne stále a stále len prichádzajú nové a nové vážne zistenia ohľadom použitia týchto 650 miliónov Sk.
Takže najprv k tej správe. Na úvod mi dovoľte vyjadriť sklamanie zo správy o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. za celé obdobie jej existencie. Ukazuje sa, že SMER namiesto riešenia problémov tejto spoločnosti, namiesto riešenia problémov zdravotníctva zadáva ministerstvám vypracovávať rôzne správy o minulosti v nádeji, že sa objavia nejaké obludné skutočnosti o zločineckom fungovaní predchádzajúcej vlády.
Táto správa je ale, vážený pán minister financií, obrovské fiasko. Myslím, že to viete aj vy, len nemôžete to povedať a snažíte sa predstierať, aké obrovské objavy ste v tejto správe urobili. Pravda je ale taká, že ste neobjavili nič.
Jeden veľký predvolebný mýtus strany SMER, ktorý vehementne živil aj terajší predseda parlamentu pán Paška, predtým tieňový minister zdravotníctva, skončil. S Veriteľom môžete oddnes strašiť len úplne bezprizornú časť voličstva SMER-u. Nikto iný už v tejto krajine o zločineckom fungovaní spoločnosti Veriteľ nebude chcieť nič počuť, pretože správa, dámy a páni, naozaj si dajte tú námahu a prečítajte si ju, neobjavila nič.
Médiá pred časom napísali, že vraj som so správou spokojný. Zrejme to bola len nejaká prešmyčka mojich slov, ktoré som povedal vo výbore pre zdravotníctvo. Spokojný s ňou nie som. Som z nej sklamaný. Som ale veľmi rád, že sa nakoniec ukázala pravda v celej nahote.
Koniec koncov som veľmi rád, že pán minister financií túto správu napísal. Je dobré, že ju napísal. Je dobré, že je, pretože každý, kto nepočúva a nehodnotí túto správu len z médií, ale je ochotný si ju prečítať, lebo je verejne dostupná, sa môže dozvedieť to obrovské fiasko, ku ktorému po polroku dospela táto vláda.
Ministerstvo financií objavilo, že nič neobjavilo. Tak napísalo správu, ktorá je obrazom toho, ako treba vykrúcať a tendenčne hodnotiť fakty. Celá správa je rozdelená do kapitol, ale každá má rovnakú štruktúru. Začína technokratickou chronológiou faktov, ako čo prebiehalo, to písali úradníci. Nie som taký odborník na detaily, ale popisnej časti každej kapitoly vo väčšine ani nie je čo vyčítať. Naozaj, keď som to porovnával aj s tými predchádzajúcimi správami, ktoré o Veriteľovi predkladal minister Zajac, niekedy ťažko v tej popisnej časti, ktorú urobil úradník, niečo vyčítať, že niečo vynechal, alebo zabudol, alebo zmenil číslo. To urobili, ako som už spomínal, úradníci a tí sa držali faktov.
Potom ale nastupuje politika a takzvané zhrnutie k danej časti. Kto si to ešte neprečítal, nech tak urobí, zasmeje sa. Totižto zhrnutie skoro vôbec nehovorí o danej kapitole, ale podáva s prepáčením smerácke politické hodnotenie zdravotníctva. Veľakrát k úplne inému problému, než o ktorom hovorí kapitola. Úžasná správa, úžasné čítanie. Keby to bola diplomovka, konzultant by vám ju dal prerobiť, pán minister, pretože vaše závery nesúvisia s vašimi objavmi. Tak poďme zaradom.
Časť I odsek 1, keď tu máte správu, listujte so mnou, aby sme sa naozaj trošku pobavili. Časť I odsek 1. Na jednu a štvrť A štvorky na záver s tabuľkou celkom zrozumiteľne popísané, chválim úradníkov, ako prichádzali financie z vlády do Veriteľa, a. s. na základe 19 uznesení vlády. Jasné a prehľadné, dokonca aj ja ako doktor medicíny som to pochopil a nie som ani ekonóm. Zhrnutie: Z dôvodu realizovaných zmien sa menil pôvodný zámer oddlženia zdravotníctva a použitie týchto verejných prostriedkov sa postupne stalo neprehľadné a netransparentné.
Pán minister, pre mňa je to dokonca aj z vašej správy úplne prehľadné a transparentné. Vy tomu nerozumiete? Veď tomu porozumeli aj vaši úradníci. Ak by ste predsa len chceli podrobnejší materiál ako ten váš, dovoľujem si vám ponúknuť na preštudovanie tri materiály z obdobia predchádzajúcej vlády. Jeden sa volá Správa o projekte na oddlženie zdravotníctva, akciovej spoločnosti Veriteľ, druhý sa volá Informácia o vyhodnotení mechanizmu oddlženia zdravotníctva a finančnej analýzy nákladov na jeho zabezpečenie k 30. júnu 2005 a tretí sa volá Vyhodnotenie procesu oddlženia zdravotníctva prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, a. s. k 31. 12. 2005. Tu si môžete doštudovať, čo chýba v tej správe, alebo prípadne pochopiť hlbšie ten proces, ale poviem, že na základe jednej A štvorky, jednej a štvrť A štvorky, nech sa páči, som to celkom dobre pochopil. Tieto správy predkladal minister Zajac pravidelne do Národnej rady, každý polrok sme mali informácie o tom, ako Veriteľ fungoval.
Ja viem, pán minister, že ste dostali politické zadanie hodnotiť neprehľadným prehľadné, no ale vyzerá to trošku smiešne, kto to prečíta. No najviac sa vám vydarila časť II bod 1. Názov časti Zdravotnícke zariadenia delimitované na obce a VÚC a transformované na neziskové organizácie a akciové spoločnosti. Kde znovu na jednej A štvorke je popísaný proces oddlženia a potom zhrnutie úplne od veci. Ešte, že ste na záver dopísali, že zdrojom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, lebo to ma vôbec neprekvapilo, toľko neodbornosti a nekompetentnosti môže pochádzať len z ich pera. Zhrnutím oddlženia je napríklad fakt, citujem zo správy: "Oslabenie postavenia zakladateľa pri ochrane a nakladaní s majetkom štátu vloženým do neziskových organizácií, a tým aj oslabenie kontrolných mechanizmov nepochybne môže mať za následok nevýhodné obchodné transakcie pri nakladaní s majetkom v neprospech štátu."
Dámy a páni, ako to súvisí s procesom oddlženia? To som neporozumel ja pre zmenu. Ako súvisí kritika fungovania neziskových organizácií s procesom oddlženia? Ako súvisí podozrievanie z nekalého narábania s majetkom štátu v štátnych neziskových organizáciách, kde, podotýkam, má štát majoritu, s procesom oddlženia? No nijako. Ale vyčítali to zo správy ministerstva zdravotníctva.
Keďže vás tu nechcem zabávať, prejdem hneď k časti VII tejto správy nazvanej záver. To mal byť zrejme manifest vlády o zločinnosti Veriteľa, a. s., keďže väčšina ľudí, ktorí sa nezaoberá touto problematikou, trošku hlbšie si prečíta záver a na základe toho si urobí nejaký úsudok. Je to však len prehľad už známych opakovane omieľaných poloprávd a lží o slovenskom zdravotníctve, ako ich poznáme v podaní strany SMER ešte z čias predvolebných.
Takže poďme zaradom k jednotlivým tvrdeniam a naozaj sa trošku prizastavme pri tejto správe, lebo oddá sa trošku o tom podiskutovať.
Citát zo správy: "Samotná realizácia tohto procesu nesplnila očakávania odbornej verejnosti. Z krátkodobého hľadiska je možné zhodnotiť tento krok pozitívne vzhľadom k tomu, že vykazovaný dlh zdravotníctva klesol. Štát pomohol zlikvidovať dlhy zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní," koniec citátu. Nerozumiem, prečo potom projekt Veriteľ nesplnil očakávania odbornej verejnosti? Prvá časť vety odporuje záveru tejto vety, keď vďaka Veriteľovi, ako sa píše vo vašej správe, štát výrazne zlikvidoval dlhy zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní. Veď ale to bol účel Veriteľa, akciovej spoločnosti, preto bol založený, pre nič iné, len preto, aby zlikvidoval dlhy zdravotníckych zariadení a poisťovní.
Po predchádzajúcich opakovaných pokusoch s oddlžením, keď po oddlžení bol dlh v zdravotníctve dokonca vyšší ako pred oddlžením sa konečne našiel efektívny mechanizmus. Ak sa domácnosť zadlžuje a ja ju oddlžím, bude vytvárať nový dlh, kým neurobím systémovú zmenu, a tým bola v zdravotníctve transformácia na akciové spoločnosti alebo neziskové organizácie overená praxou, tie sa nezadlžujú, pozrite správu ministra o vývoji dlhu, ministra zdravotníctva. Tie dlhy nevykazujú. Tomu sa nedá rozumieť? Podľa mňa je to veľmi zrozumiteľné.
Ďalší citát: "Z dlhodobého hľadiska výsledkom tohto procesu je skutočnosť, že napriek 20 miliardám Sk, ktoré štát vyčlenil na oddlženie zdravotníctva, nepodarilo sa staré dlhy zdravotníckych zariadení prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, a. s. definitívne vysporiadať a, naopak, dlhy najmä od štátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti naďalej stúpajú." Citát zo záveru správy.
Už z týchto tvrdení je pre odbornú verejnosť, na ktorú sa odvolávate, úplne jasné, že neodbornosť a nekompetentnosť vo vzťahu k rezortu zdravotníctva, žiaľ, pomaličky prechádza z ministerstva zdravotníctva aj na ministerstvo financií. Definitívne sa dlhy nepodarilo vysporiadať preto, lebo veritelia nemocníc sa mohli a nie museli dohodnúť s Veriteľom, akciovou spoločnosťou. Dva subjekty práva spolu rokovali o podmienkach odkúpenia pohľadávky, štátna akciovka Veriteľ a povedzme dodávateľ liekov a zdravotníckych pomôcok, ktorý mal pohľadávku voči nemocnici. Ak sa nedohodli na podmienkach, tak si povedzme, dodávateľ, súkromná firma, povedzme aj zdravotníckych pomôcok alebo liekov naďalej uplatňuje svoju pohľadávku. To je podľa mňa úplne jasné a zrejmé a mohli by tomu rozumieť aj na Ministerstve financií Slovenskej republiky.
Pán minister, spýtajte sa poslancov z vládnej koalície, ktorí takéto distribučné firmy majú, ako to beží pri rokovaní dvoch subjektov práva o odkúpení pohľadávky. V jednom máte ale pravdu, že dlhy najmä u štátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti naďalej stúpajú. Ale prečo? Lebo Veriteľ zle fungoval? To myslíte vážne? Lebo analytici si zase myslia, že dlh v zdravotníctve narastá pre negatívne trendy, ktoré založila vaša vláda. Nárast nákladov na lieky o 15 až 17 % napriek zníženiu DPH, vláda vzala 2 miliardy príjmov poskytovateľom zrušením poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, po zrušení 20- a 50-korunových platieb vláda ničím nelimituje nadspotrebu zdravotnej starostlivosti, vláda opakovane zaviedla mäkké rozpočtové kritériá, zastavila transformáciu zdravotníckych zariadení.
Podľa mňa preto narastajú dneska v štátnych zdravotníckych zariadeniach dlhy, a nie preto, že ich Veriteľ oddlžil. Mám znovu zopakovať ten príklad, že keď v domácnosti mi brat vyplatí všetky moje dlhy a ja len naďalej budem mesačne míňať 15-tisíc korún a zarábať 10, tak sa budem zadlžovať ďalej. To nie je vina môjho brata, ale môjho zlého hospodárenia.
Ďalší citát zo správy: "Na základe údajov získaných z návrhu záverečného účtu za rok 2006," píše v správe minister financií, "bolo zistené, že vývoj dlhu iba v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR zaznamenal oproti roku 2005 stúpajúci trend. Od konca roku 2005 došlo v rezorte zdravotníctva k 31. 12. 2006 k nárastu dlhu z 5,6 miliardy na 6,8 miliardy Sk, to je o necelých 1,2 miliardy Sk." Podotýkam, píše sa ďalej v správe, "že ide o dlh štátnych zdravotníckych zariadení". A ja zas podotýkam, že vaše čísla sú síce pravdivé, ale zavádzajúce.
Na konci roka, pomôžem si správou o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva k 31. 12. 2007, ktorú predkladal do vlády Slovenskej republiky váš bývalý kolega, pán minister Valentovič, hneď na prvej strane je tabuľka, ktorá hovorí o vývoji dlhov. K 31. 12. 2005 bol dlh 5,6 miliardy, celkový dlh v zdravotníctve, k 31. 12. 2006 6,8 miliardy. Čísla sedia zo správy o Veriteľovi. Tento dlh vytvorili štátne zdravotnícke zariadenia. Nie je to celkom pravda. Štátne zdravotnícke zariadenia vytvorili omnoho väčší dlh. Totižto v období 2005 - 2006, čiže v priebehu roka 2006 klesol dlh zdravotných poisťovní z 1,2 miliardy na 97 miliónov, neviem čím, akým zázrakom, lebo netrúfam si povedať, že preto, lebo sme ich transformovali na akciové spoločnosti. Určite nie, asi zázrakom klesol dlh týchto akciových spoločností. Takisto si znížili svoj dlh aj nemocnice delimitované na vyššie územné celky transformované na akciové spoločnosti a na neziskové organizácie z bezmála 2,4 na bezmála 2,2 miliardy Sk. Jedine, kde dlh narastal v priebehu celého roku 2006 boli štátne zdravotnícke zariadenia, a to nasledovne: do polroka 2006 k 30. júnu 2006, keď sa konali parlamentné voľby, v júni 2006, iste sa pamätáte, teda, keď niesla zodpovednosť predchádzajúca vláda, narástol dlh štátnych zdravotníckych zariadení o 800 miliónov korún.
Za druhý polrok 2006 už narástol o 1,6 miliardy Sk. To znamená, že štátne zdravotnícke zariadenia v roku 2006 urobili dlh 2,4 miliardy korún, nie 1,2 miliardy korún, ako sa píše v správe o Veriteľovi. Prosím, nečítam to z nejakých zlých opozičných materiálov, ale zo správy ministra Valentoviča, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky.
Ak dovolíte, budem pokračovať ďalej. Citát: "Negatívny vplyv na vývoj dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky malo odštátnenie časti zdravotníckych zariadení, ktorých činnosť bola zisková, čím sa prehĺbilo ich stratové hospodárenie. Delimitácia týchto zariadení bola vykonávaná za nevýhodných podmienok pre zdravotnícke zariadenia a taktiež nie je možné vylúčiť, že vykonávanie verejných súťaží bolo realizované v korupčnom prostredí." Zdroj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
Ani sa nečudujem, že takúto hlúposť ste vyčítali zo zdroja ministerstva zdravotníctva. Asi zo správy zo zdravotníctva, ktorú plénum prerokovalo v júni 2007. Nie je to nič iné ako politická interpretácia, politická demagógia. Tak ako to vlastne bolo s tým odštátňovaním, myslím, že o tom už hovoril aj môj predrečník pán poslanec Bastrnák, ale tak pre poriadok si trošku o tom povedzme.
Odštátnenie niektorých činností prebiehalo kontinuálne v rokoch 2000 až 2006 vo všetkých zdravotníckych zariadeniach ako v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu, tak VÚC. Odštátnené boli väčšinou stratové laboratóriá a pozor, v tom čase stratové hemodialýzy. Ak máte príklad ziskovej hemodialýzy alebo laboratória, ktoré bolo odštátnené, sem sa, dajte ten príklad na stôl a poďme hovoriť o konkrétnej nemocnici, kde bola zisková hemodialýza odštátnená. Tieto zariadenia v tom čase urgentne potrebovali investície, a keďže nemocnice, v tom čase príspevkové organizácie voľné finančné zdroje na investovanie do týchto zariadení nemali, spustil sa proces odštátnenia väčšinou dlhodobého prenájmu týchto častí zdravotníckych zariadení.
Po odštátnení však nájomcovia, väčšinou ide o dlhodobé prenájmy, to len podotýkam, že žiaden odpredaj ani privatizáciu, investovali často desiatky miliónov do prístrojového vybavenia a modernizácie a pozor, platia komerčné, liberalizované nájomné nemocnice. Nemocnice tak získali rýchly zdroj príjmu a nemuseli nič investovať a pacienti? To je asi najdôležitejšie, ako na to pozerajú pacienti. Tým je úplne jedno, dámy a páni, komu patrí laboratórium, nemocnica, hemodialýza alebo lekáreň. Ich zaujíma kvalita a dostupnosť. Spýtajte sa ich, či sa im páči na zrekonštruovanej modernej hemodialýze, kde to vyzerá ako v najmodernejšom výskumnom stredisku, navštívte jednu, naozaj, dajte si tú námahu, kde je napojený na moderný niekoľkoročný stroj, alebo im bolo lepšie v minulosti na starých, často muzeálnych strojoch, kde ležali v miestnosti s roztrhaným linoleom zalepeným leukoplastom, lebo tak vyzerali väčšinou nemocnice, mnohé ešte stále vyzerajú a nad ním blikalo sliepňajúce neónové svetlo.
Pacienti sú spokojní s tým, ako tieto služby fungujú dnes. Ak dnes nejaký kvázimanažér nemocnice tvrdí, že keby nebola prenajatá hemodialýza, dnes by z nej mal väčší príjem, ako má z nájmu. Je to isté, ako keď máte vidiecky dom, ktorý sa rozpadá, nemáte na rekonštrukciu, prenajmete ho a užívate si peniaze. Nový majiteľ ho zrekonštruuje a prebuduje na prosperujúci penzión a vy teraz lamentujete, že keby ste teraz mali ten penzión, lepšie by ste z neho profitovali, ako keď ste predali, prenajali starú chalupu. To je presne to isté.
Ďalší citát zo správy: "Nepriaznivý vývoj vo financovaní zdravotníctva, ktorý naďalej pretrváva, poukazuje na to, že vláda Slovenskej republiky opäť neriešila problém systémovo." Ešte raz tú prvú vetu, lebo viem, že veľa hovorím a možno vám unikla, to čítam zo správy ministra Počiatka. "Nepriaznivý vývoj vo financovaní zdravotníctva, ktorý naďalej pretrváva." Pán minister, nepomýlili ste sa? Pán minister odišiel?