P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Ako ďalší v rozprave je pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, sľúbil som vám, že vo svojom druhom rečníckom vystúpení k správe o Veriteľovi sa budem venovať likvidačnému zostatku Veriteľ, a. s., ktorý sme nazvali Valentovičov zostatok, pretože ho rozdelil pán minister zdravotníctva, dnes už bývalý, Ivan Valentovič.

Ale skôr, ako by som sa začal venovať avizovanej téme, by som sa rád pristavil pri probléme, ktorý tu bol opakovane otvorený a o ktorom tu opakovane hovoril aj pán predkladateľ, pán minister financií, aj pán spravodajca. O tom, že skrátka na základe odovzdanej dokumentácie na ministerstve financií nie je možné zrekapitulovať, ako tiekli finančné prostriedky.

Pán minister, odovzdávací protokol, ktorý máte k dispozícii, ktorý ste aj dnes ukázali a povedali ste, že nie je tam nič, len škatule, ktoré ste prevzali, teda zoznam škatúľ. Myslím, že tento odovzdávací protokol obsahuje práve tie škatule, v ktorých sú všetky dokumenty týkajúce sa fungovania akciovej spoločnosti Veriteľ.

Keby ste, pán minister, okrem písania správy boli bývali poverili niekoľko úradníkov, aby láskavo otvorili tieto škatule okrem toho, že ste hovorili, že sa na základe nich nedá nič zrekapitulovať, boli by ste zrejme dospeli k tým istým záverom, ku ktorým sme dospeli my. Avizoval ich už pán poslanec Mikloš, preto sa im budem chvíľku venovať.

Naozaj ľudia, ktorí boli v orgánoch akciovej spoločnosti Veriteľ si poctivo robili kópie zo všetkých rozhodnutí týchto orgánov, a tak dneska bez veľkých problémov vedia zrekapitulovať celý proces, ako fungovalo oddlženie prostredníctvom akciovej spoločnosti Veriteľ.

Žiaden falošný server ani nezlikvidovaný server síce neexistuje, existujú len kópie tých dokumentov, ktoré na ministerstve financií odpočívajú v škatuliach, ktoré úradníci buď zámerne, alebo z lenivosti neboli ochotní otvoriť.

Pán minister, keďže to nebolo schopné urobiť ministerstvo financií, dali sme si trošku práce, a ak dovolíte, tu v týchto troch zošitoch je 19,4 miliardy korún, položka po položke, fyzická osoba, právnická osoba na základe uznesení orgánov štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ. Položka po položke. (Potlesk.)

Pán minister, je veľmi zaujímavé, že keď sa pozrieme na sumár, môžete to prepočítať, možno sa to konečne podarí úradníkom na ministerstve zdravotníctva, spolu bolo minuté na oddlženie 19 422 768 718 korún a 22 halierov. Úplne presne všetky fyzické a právnické osoby, ktoré boli oddlžené cez Veriteľa, akciovú spoločnosť.

Hovorím to preto, lebo si myslím, že to večné upodozrievanie o tom, či boli použité všetky finančné prostriedky, či neboli použité prepočty pána spravodajcu, že vlastne bolo menej použitých, viacej použitých je týmto materiálom vyvrátené. Celých 19,4 miliardy korún, ktoré boli z 20,1 miliardy korún, ktoré vláda uvoľnila na oddlženie zdravotníckych zariadení a poisťovní použitých, bolo rozdelených právnickým a fyzickým osobám, pozri zoznam, v troch zošitoch jeden, dva, tri. Sedí to na korunu presne.

Pán spravodajca, ja som vás počúval, verím, že vystúpite v reakcii a verím, že vám by nebolo dokázané nič, ani keby ste videli červené jablko, lebo vy musíte vidieť zelenú hrušku. Ja len hovorím, že to, o čom sa tu rozpráva, že ako bolo narábané s 19,4 miliardami korún, ktoré boli reálne použité na oddlženie zdravotníctva, je týmto dokumentom vyvrátené. Sú to kópie všetkých dokumentov, pán spravodajca, trošku ma rušíš. Sú to kópie všetkých dokumentov, na základe kópií všetkých dokumentov z orgánov akciovej spoločnosti Veriteľ, ktoré má pán minister v škatuliach na ministerstve, len bol lenivý ich otvoriť.

Ale viac ako táto téma ma zaujíma skutočnosť, ako bol použitý Valentovičov zostatok? 650 miliónov takzvaného likvidačného zostatku, ktorý zostal po Veriteľovi, akciovej spoločnosti. V správe, ktorú predložil pán minister Počiatek, sa píše, že 650 850 000 likvidačného zostatku bolo použitých na vyrovnanie nevysporiadaných záväzkov zdravotníckych zariadení, ktoré neriešil Veriteľ, akciová spoločnosť. Vyrovnanie nevysporiadaných záväzkov štátnych zdravotníckych zariadení voči svojim dodávateľom, ktoré sú predmetom súdnych sporov. Vyrovnanie záväzkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne voči poskytovateľom. Viac sa už v správe o Veriteľovi nepíše. A ja ešte dodávam, že ešte boli tieto finančné prostriedky využité na nákup nepotrebnej a predraženej zdravotníckej techniky v štátnych nemocniciach od firiem blízkych tejto vláde. (Potlesk.)

Bolo by skvelé, keby ministerstvo zdravotníctva napísalo správu o použití Valentovičovho zostatku. Bolo by to iste zaujímavé čítanie, ako sa môže stratiť 650 miliónov ušetrených peňazí z tých 20,1 miliardy, ktoré vláda určila na oddlženie zdravotníctva, ale použila z nich len 19,4 miliardy predchádzajúca vláda. Ako boli tieto finančné prostriedky použité na lobistické záujmy predajcov zdravotníckej techniky.

Ak predsa prišlo 650 miliónov na riešenie nevysporiadaných záväzkov, ako o tom píše správa ministra financií a tie boli vysporiadané, malo by sa to prejaviť vo vývoji dlhu v zdravotníctve v roku 2006 a 2007. V informácii o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva k 30. júnu 2007, ktorú predložil minister zdravotníctva vláde Slovenskej republiky v septembri 2007 sa o nich nepíše ani slovo. Najprv chýbalo celých 650 miliónov. Ani slovo v júni 2007. Neexistovali. Je ale pravda, že v správe o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva k 31. 12. 2007 sa už objavujú finančné prostriedky z likvidačného zostatku Veriteľ, akciová spoločnosť.

Dovoľte, aby som z tejto správy kúsok prečítal: "Spoločnosť Veriteľ, a. s. v roku 2006 ukončila svoju činnosť a do konca roku 2006 bol použitý likvidačný zostatok spoločnosti Veriteľ, a. s. v zmysle uznesenia vlády č. 578 z 21. júna 2006. V priebehu decembra 2006 boli použité ostatné finančné prostriedky z likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ, a. s. vo výške 468,5 milióna Sk na úhradu starého dlhu." Znamená to, že ku koncu roku 2006 sa pôvodný starý dlh znížil na sumu 312,5 milióna Sk. Teraz prvý nepomer.

V správe ministra financií sa hovorí, že likvidačný zostatok bol 650 miliónov Sk. V správe ministra zdravotníctva sa píše, že bolo na staré záväzky použitých 468,5 milióna Sk.

Dámy a páni, kde zmizlo 182 miliónov? 182 miliónov Sk sa stratilo. Nie je v správe o znížení dlhu, neodišlo do nemocníc, kde sú? Mne chýba 182 miliónov korún. Verím, že briskný počtár, pán spravodajca, mi to ihneď vysvetlí, kde zmizli, predsa len, matematiku som mal naposledy na gymnáziu, a to už bolo dávno, ale 650 mínus 468 a pol, ešte viem odpočítať, vychádza to na 182,5 milióna Sk. Kde sú teda tieto finančné prostriedky?

Ministerstvo zdravotníctva použilo likvidačný zostatok akciovej spoločnosti Veriteľ, teda Valentovičov zostatok, ktorý už delil on, nový minister zdravotníctva tak, že ho rozdelilo nemocniciam, prevažne štátnym, presne 468 miliónov Sk. Ale podľa akého kľúča, dámy a páni? Podľa akého kľúča delilo ministerstvo zdravotníctva tieto finančné prostriedky? Ministerstvo zdravotníctva snáď odkúpilo pohľadávky veriteľov voči týmto zdravotníckym zariadeniam? Nemocnice snáď postúpili ministerstvu zdravotníctva svoje záväzky? Podľa akých pravidiel? Ak sa tak stalo, podľa akých pravidiel, pán minister financií, môže ministerstvo zdravotníctva obchodovať s pohľadávkami. Veriteľ, akciová spoločnosť mohol obchodovať s pohľadávkami, ale ministerstvo zdravotníctva? Je priekupník pohľadávok a záväzkov. Ako odišli tieto peniaze z ministerstva zdravotníctva? Bol to dar? Pán spravodajca mi bude určite vedieť odpovedať. Bol to dar? Bola to dotácia pre nemocnice? Aký titul ministerstvo zdravotníctva použilo a aký kľúč použilo na rozdelenie týchto peňazí?

Pán minister financií, mám dôvodné podozrenie, ja mám naozaj dôvodné podozrenie, aj vy ste mali dneska veľa dôvodných podozrení, ale ja mám naozaj dôvodné podozrenie, že 468,5 milióna Sk z Valentovičovho zostatku bolo použitých netransparentne na zaplatenie špekulatívnych pohľadávok vybratých dodávateľov nemocníc. Tak bola použitá prvá časť Valentovičovho zostatku.

Táto skutočnosť, dámy a páni, takisto nesie známky korupčného prostredia. Nevieme, ako boli vyberaní títo dodávatelia, nevieme podľa akého kľúča, prečo boli niektoré záväzky zaplatené a niektoré neboli zaplatené. Nenesie to známky korupčného prostredia?

Z Valentovičovho zostatku sa ale akosi stratilo 182 miliónov Sk. Nie sú nikde. Možno mi na to niekto dá odpoveď, lebo budem sa na to opakovane pýtať a na rôznych úrovniach, kde je 182 miliónov korún z likvidačného zostatku?

Na základe verejne dostupných informácií tiež tvrdím, že druhá časť Valentovičovho zostatku bola použitá na predražený nákup zdravotníckej techniky od firiem blízkych strane SMER. Veľká časť Valentovičovho zostatku sa pretavila do takzvaných vianočných darčekov alebo vianočných balíčkov, ktoré ministerstvo zdravotníctva poslalo štátnym zdravotníckym zariadeniam na konci roka 2006, predovšetkým štátnym zdravotníckym zariadeniam, ktoré následne skoro plošne nakupovali zdravotnícku techniku od vopred vybraných firiem.

Na základe čoho to tvrdím. No ako správny občan si občas kupujem tlač, a tak som si kúpil aj Trend z 26. apríla 2007. Naozaj vytiahnite si z internetu tento článok. Píše sa v ňom: "Tesne pred koncom minulého roka, roka 2006 dostali slovenské, najmä fakultné nemocnice prídel peňazí na nákup zariadení. Takmer všetky obchody prebehli bez verejnej súťaže. V rokovacom konaní bez zverejnenia sa z toho obstarávali zariadenia za vyše 197 miliónov korún. Spoločný menovateľ veľkej časti predvianočných balíčkov pre nemocnice je riadne premrštená cena." Autori článku to tak nadnesene nazvali oftalmologická smršť a mne sa to veľmi páči spolu s Valentovičovým zostatkom sú to také leitmotívy použitia 650 miliónov Sk. Nákupy narýchlo sa totižto týkali najmä oftalmológie.

Zdravotnícke zariadenia akoby sa dohodli, že z peňazí, ktoré ministerstvo ponúklo, akútne potrebujú v rovnaký čas rovnaký typ zariadení. Nákupy bez súťaže rokovacím konaním bez zverejnenia zorganizovali fakultné nemocnice v Košiciach, v Nových Zámkoch, v Nitre, v Martine a v Prešove. Prečo nemocnice obchádzali súťaž? Aj ich zdôvodnenie je ako cez kopirák. Žiadne iné zariadenie na svete vraj nespĺňalo požiadavky nemocníc. A tak jeden prístroj Stratus, tak sa volá, nakupovali nemocnice za 3,35 milióna korún bez DPH. Podľa cenovej ponuky, ktorý získal tento týždenník, za rovnaký prístroj i s potrebnými databázami chcela firma, ktorá ho dodáva, v januári minulého roka od jednej z nemocníc len 2,4 milióna Sk. Prístroj za 2,4 milióna sa kupoval za 3,35 milióna Sk.

Ďalší príklad. Diagnostický stroj Visante sa to píše, náhodou od tej istej firmy ako vyššie menovaný stroj, sa zatiaľ napríklad nepodarilo predať v susednom Česku. Tam si očné kliniky vybrali konkurenčný Pentacam, ktorý prináša porovnateľné výsledky na inom technickom princípe. Jeho cena približne 1,2 milióna korún bez DPH a cena za jeden stroj Visante, ktorú zaplatili slovenské fakultné nemocnice? Vyše 2,9 milióna korún. Prečo kúpili stroj za 2,9 milióna korún a nie za 1,2 milióna? Všetky rovnaké. Práve ich potrebovali.

Ďalší príklad. Operačné mikroskopy pre oftalmológiu. Dva kusy putovali do bratislavskej nemocnice, ten istý výrobca, tá istá firma. Jeden za 3,7 milióna korún, pričom konkurenčná firma ponúka stroj úplne rovnakých parametrov za 2,2 milióna korún. Prečo nebola táto konkurenčná firma v súťaži?

Ďalší príklad. Žilinská nemocnica s poliklinikou, ktorá sa na rozbaľovaní štátnych darčekov takisto zúčastnila ako jediná nefakultná nemocnica, kúpila projektor Optotipov, zase oftalmológia, za 140-tisíc korún s DPH. Podobné kvalitné zariadenie možno kúpiť za niečo vyše polovicu Perimeter, prístroj na vyšetrenie zorného poľa, ktorý si kúpila bratislavská a banskobystrická nemocnica za milión korún vrátane DPH kupujú neštátni zákazníci približne za 670-tisíc korún. Bezkontaktný merač tlaku, ktorý stojí zhruba 262-tisíc korún, sa do Martina kúpil temer za dvojnásobok. Predražený približne o 30 % je takmer celý zoznam nakupovaného zariadenia.

Aby som nehovoril len o oftalmologickej smršti, ešte jeden veľmi zaujímavý príklad náhleho úspechu firmy, ktorá predtým nikdy nepodnikala so zdravotníckou technikou a bum ho, pred Vianocami 2006 predala prístroje, ktorým vôbec nerozumie, za 32 miliónov korún. Pekný úspech. Boli to plazmové sterilizátory do bratislavskej, trnavskej a košickej nemocnice. Dohromady za 32 miliónov korún bez DPH. Nemocnice sa aj tu vyšmykli z verejnej súťaže.

Hovorkyňa jednej z nich hovorí. "Predpokladaná hodnota predurčovala použitie nadlimitnej metódy verejného obstarávania. Vo vzťahu k časovému prideleniu finančných prostriedkov zo strany ministerstva zdravotníctva neumožnilo použiť tento postup nadlimitu a uverejnenie cez publikačný Vestník Európskej únie." Chudáci, boli v časovom strese.

Najmodernejšie sterilizátory dodávala košická firmy Neomad napriek tomu, že ich výrobca Johnson a Johnson má vlastnú silnú obchodnú skupinu, ktorá voľakedy dodávala sterilizátory samostatne. No prečo si firma ako obchodníka vybrala košický Neomad? Neomad dovtedy nemal žiadny záznam vo Vestníku verejného obstarávania, že by niečo zdravotníctvu dodal. Faktor, ktorý mohol firmu posunúť do veľkého biznisu je jej majiteľ Dušan Mach. Spolupodnikal so súčasným predsedom parlamentu Pavlom Paškom a vládny SMER ho stihol nominovať do Dozornej rady Transpetrolu. Čítal som to v novinách naozaj. (Potlesk.)

Dámy a páni, na základe toho, čo som teraz povedal, mám naozaj, naozaj vážne podozrenie, že sa stratilo 182 miliónov korún a že Valentovičov zostatok bol jednak použitý na vyplatenie špekulatívnych pohľadávok niektorých firiem voči vybraným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a tiež na neefektívny nákup zdravotníckej techniky od vopred vybratých firiem blízkych vládnej koalícii.

Preto si myslím, že keď tu pán spravodajca povedal, že chce vniesť svetlo do celého procesu likvidácie Veriteľa, tak si myslím, že treba vniesť svetlo aj do Valentovičovho zostatku. Preto podávam návrh uznesenia Národnej rady k správe o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. za celé obdobie jej existencie.

"Národná rada podľa § 128 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov žiada ministra zdravotníctva Slovenskej republiky podať Národnej rade Slovenskej republiky v lehote do 30 dní správu o použití likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ, a. s."

Dámy a páni, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána Novotného nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Novotný bol posledný z prihlásených rečníkov do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k nej.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

J. Počiatek, minister financií SR: I keď sa mi už veľmi nechce, ale myslím si, že treba za tým dať bodku v tom zmysle, že veľa tu bolo povedané, ale na tie základné otázky v konečnom dôsledku odpovede nepadli. Čo je zarážajúce, že pán Mikloš tvrdí, že majú dokumentáciu. Nechápem, ako je to možné, že majú dokumentáciu. Na základe akých pravidiel hry vôbec túto dokumentáciu majú.

Ďalej nebolo vôbec vysvetlené, na základe čoho bolo nutné naozaj začať likvidáciu a ukončiť ju tak expresne a zlikvidovať všetky aj navigačné pomôcky, ktorými mohol byť napríklad server a digitálne údaje. Čoho na margo tohto projektu sa dá skonštatovať, že už to, že sa tu vôbec o tom bavíme, znamená, že dokumentácia a vôbec zdokumentovanie toho projektu ako takého bolo na veľmi nízkej úrovni, keďže nie je možné objektívne bez prácneho zhľadúvania a zozbieravania údajov vyhlásiť nejaký jednoduchý výrok o tom, ako a čo sa tam dialo a myslím si, že naozaj tento projekt bol tak slabo manažovaný a tak sfušovaný, že všetky tie hypotetické úvahy o tom, čo to všetko malo znamenať a prečo z toho sú tie implikácie, aké sú, sú namieste.

V podstate, ako hovorím, čo je zarážajúce, že na žiadnu z mojich otázok nejaká jasná odpoveď daná nebola. Hlavne, kde sú tie dokumenty, kde sú tie pásky. Čo bolo jedine zaujímavé, je, že sa teda ponúkol pán Mikloš osobne, že nám pomôže zrekonštruovať celú túto kauzu, že nájde všetky chýbajúce, alebo teda my si myslíme, že chýbajúce dokumenty, že on vie, kde sú a poskladá nám celú kauzu Veriteľ naspäť dokopy a budeme vidieť teda čistý, jasný obraz toho, čo sa tam naozaj udialo. Žiadam ešte otvorenie rozpravy.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, hlásite sa do rozpravy áno? Áno. Čiže podľa § 35, ak člen vlády sa ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaním, otvára sa tým rozprava znova. Takže sme znovu v rozprave.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo, pán minister sa prihlásil do rozpravy.

J. Počiatek, minister financií SR: Je to len kvôli tomu, aby pán spravodajca mohol predniesť nové znenie uznesenia.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ešte prepáčte, ja to beriem tak, že on ukončil záverečné slovo a prihlásil sa znovu do rozpravy. (Hlasy v sále.) Takže o slovo sa v rámci rozpravy prihlásil ešte spravodajca.

Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

J. Burian, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, keďže sme hľadali kompromisné riešenie na to, aby teda mohla aj opozícia podporiť návrh uznesenia, takže chcem tým povedať, že stiahnem to uznesenie, ktoré som predložil, alebo sťahujem to uznesenie a dávam nové uznesenie, ktoré prečítam.

Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. "Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že viaceré skutočnosti uvedené v správe vlády Slovenskej republiky, ako aj nemožnosť dokumentovania efektivity ekonomických výsledkov hospodárenia spoločnosti Veriteľ, a. s. naznačujú viaceré zásadné právne a ekonomické pochybenia v čase od založenia spoločnosti až do procesu jej likvidácie a žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodnom zákonníku v znení neskorších predpisov zabezpečila možnosť dodatočnej likvidácie spoločnosti Veriteľ, a tým umožnila vykonať také opatrenia, ktoré existujúce podozrenia vyvrátia alebo potvrdia."

Takže ja predpokladám, že toto je nejaké kompromisné riešenie, ktoré by nemalo byť nejakým spôsobom ani problematické pre zahlasovanie opozície. Ešte aj keď teda nie je predmetom tohto bodu schôdze, nie je riešenie zostatku Veriteľa. Tak ja som si dal tú námahu a informatívne som si vyžiadal informáciu o tom, akým spôsobom bolo nakladané s údajnými, sprenevera 180 miliónov alebo 182 miliónov Sk. Tak zásadná odpoveď je taká. Ministerstvo financií pridelilo len 500 miliónov z tých bájnych 650 miliónov korún pre ministerstvo zdravotníctva a z tých 500 miliónov bolo použitých len 470 miliónov vzhľadom na to, že teda bol ten proces iba do konca roku 2006. To je informácia, aby sme tu nezavádzali nejaké chiméry o tom, že sa niekde stratili nejaké peniaze, alebo nejakým spôsobom sa niečo nezákonného udialo.

Ja na margo iba tých všetkých počtov. Skúste si spočítať, vážení poslanci, ak ušetrím 13,8 miliardy na Sociálnej poisťovni plus 8,6 miliardy Sk na Všeobecnej zdravotnej poisťovni, je to dokopy 22,4 miliardy Sk. 22,4 miliardy Sk sme v podstate vyhandlovali na štáte.

Ak je toto úspech, ak je toto pokračovaním transparentnosti riešenia, no, ja si dovolím povedať, že potom asi je tu všetko normálne, čo je nenormálne a nenormálne sa stáva normálnym. Pre mňa toto určite nemôže byť normálne, ak Sociálna poisťovňa zápasí s problematikou zabezpečenia zdrojov pre druhý pilier a niekto povie, že s úspechom sme zabezpečili, že sme vyhandlovali od Sociálnej poisťovne, kde bývalá ministerka práce, sociálnych vecí pani Radičová ostro, ostro proti tomu protestovala. Jednoducho nemala šancu. A to isté Všeobecná zdravotná poisťovňa asi jednoducho akceptovala ten stav, aký je.

Faktom je, že je tu veľa nezrovnalostí a možno že teda fakt skončím na tom. Niekto asi vedel veľmi dobre, že asi nebude vo vláde, preto skončil celý ten cirkus, čo sa volá Veriteľ. Skončil dva dni pred konaním volieb a takýmto spôsobom zabezpečil rýchlu likvidáciu. Iný spôsob alebo iné logické opodstatnenie nie je. A keď mi niekto bude rozprávať o tom, že má 19,4 miliardy zdokumentovaných, no fajn, fantázia, aspoň jedno číslo máme jasné. Ale my sa celý čas bavíme o tom čísle, ktoré je vrchné. To vrchné je 33,4 miliardy. Tých 33,4 miliardy, ktoré aj prezentoval pán poslanec Mikloš, bývalý minister financií, človek, ktorý mal ochrannú ruku nad týmto projektom, tak teraz dnes zisťujeme, že 22,4 miliardy sme len vyhandlovali na štáte.

Ak toto je ten geniálny prístup toho celého riešenia, fakt ešte, ja si urobím tie prepočty, ale kde zostalo ďalších 8 miliárd, to fakt ani nikto nevie. To je proste v tom celom bordeli, v ktorom celé toto zostalo. Vy si uvedomte, za tri roky zaplatiť 1,450 miliónov len výdavkov, priamych výdavkov spoločnosti Veriteľ, no, nehnevajte sa, to je také zavádzajúce, ak tu niekto bude rozprávať o tom, že sa nejaký prístroj, ja vôbec nemá šajnu o tých prístrojoch, ale či sa predražil o 200- alebo 300-tisíc korún, je pre mňa maximálne zarážajúce.

Ak sa rozpráva o plynárenskom priemysle, tak 90 % svojej diskusie, pán poslane Mikloš, ktorý bol zodpovedný za privatizáciu SPP, hovorí o privatizačných prešľapoch Mečiarovej vlády. Tak ak toto má byť riešenie, tak ja neviem ako, ak ja som dotknutý, tak musím to nejako opätovať niečím iným. Ja si myslím, že na tomto bode skočím, a myslím si, že ak by som ešte vyťahoval ďalšie duplicitné úhrady, a ja tu mám niekoľko pripravených vecí, a to o iks veciach, ktoré sú až nepochopiteľné, o tom, akým spôsobom sa toto dialo, je to asi možno zbytočné. Počkajme si na to, aby nejaká renovovaná firma urobila celkovú správu, celkový obraz toho Veriteľa, potom si môžeme dať túto diskusiu. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Buriana pán poslanec Janiš, pán poslanec Novotný. Pán poslanec Ivančo, faktická poznámka, hej? Takže potom pán poslanec Ivančo. Ako prvý má slovo pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. No, mám dojem, že sa skončila ďalšia nejaká taká etapa, nejaké divadielko ohľadom vládnutia v rokoch 2002 - 2006, aby odpútala pozornosť od vášho vládnutia a od vašich, nechcem povedať, prepočtov euro a týchto vecí.

Pravá podstata tejto správy sa obnažila teraz, že chcete ešte ďalšej pokračovať v niečom. My sme tu navrhli spôsob riešenia, ktorý je prijateľný pre nás. Poďme do Veriteľa do položky, poďme do Veriteľa alebo zo straty Veriteľa aj do Valentovičovho do položky. To uznesenie, ktoré si pán predseda výboru navrhol, o tomto nehovorí.

Ak vy chcete na základe všeobecnej správy, o ktorej tvrdíte, že nemáte všetky doklady a že ste nenašli a neviem čo všetko. Hovoriť hneď súdy o tom, že na základe tejto všeobecnej správy je tu nejaké podozrenie a bla, bla, bla. No tak potom nechcite, aby sme my v podstate na základe tohto o tomto hlasovali. Seriózne uznesenie je. Poďme do Veriteľa od samého začiatku až do samého konca, až po jeho likvidáciu vrátane likvidácie Valentovičovej. To je seriózny návrh uznesenia. Ale nie uznesenie na základe správy, ktorá nič nehovorí, ktorej chýbajú doklady a ktorej neviem čo ešte.

Takže, ak chceme seriózne uznesenie, tak si mohol navrhnúť seriózne, na základe tých, ktoré tu zazneli v rozprave. Jedno dal pán kolega Novotný, druhé, ktoré tu navrhol môj kolega Ivan Mikloš a poďme do toho. My nemáme s týmto žiadne problémy. Ale s uznesením na základe tejto správy máme problémy preto, lebo to nie je správa. To je zmes účelových informácií vytiahnutých neviem odkiaľ, ako a ešte sami tvrdíte, že nemáte všetky podklady. Pozrite si všetky skrine na ministerstve, ako si ich pozrel pán minister Jahnátek tri týždne po SPP a tiež našiel niečo, čo zrazu nebolo.

Pán minister, vy ste tiež našli doklady z SPP tri týždne po tom, ako ste tu predložili správu, no. (Hlas zo sály.) Hej? Ešte máte ďalšie skrine? Ešte máte ďalšie skrine? V pohode. Skúste aj, pán minister financií, pohľadať ešte všetky skrine a potom serióznu správu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Vypočul som si vystúpenie pána spravodajcu. Takže po poriadku, aby sme tu už nehádzali tie miliardy zľava doprava, zhora dole, lebo už sa mi začína trošku točiť hlava. Predchádzajúca vláda uvoľnila na oddlženie zdravotníctva 20,1 miliardy Sk. Vydaných na samotné oddlženie akciovou spoločnosťou Veliteľ bolo 19,4 miliardy Sk. Položku za položkou, rozhodnutie za rozhodnutím, to vieme vydokladovať. Ani jedna slovenská koruna sa nestratila. Zostalo 650 miliónov Valentovičovho zostatku. Ministerstvo zdravotníctva malo použiť tieto finančné prostriedky. Tak sa píše v správe ministra financií o Veriteľovi. Prečítajte si to. Tam som to aj vyčítal, nevymyslel som si to. 182 miliónov korún chýba. Nikde o nich nie je napísaný ich osud. Keď ty vieš, pán spravodajca, osud týchto peňazí verím, že v správe ministerstva zdravotníctva o použití likvidačného zostatku sa to vysvetlí a nie je žiaden problém Ale proste mne chýbajú. Na základe relevantných dokladov, ktoré sú k dispozícii, ich nevieme nájsť.

Ďalej je zaujímavé, ako bolo použitých 468,5 milióna Sk, ktoré poslalo ministerstvo zdravotníctva do jednotlivých, predovšetkým štátnych zdravotníckych zariadení. A keď teba, pán spravodajca, nezaujíma, že o nejakých 100-tisíc korún viac alebo menej sa minulo na nejaký oftalmologický prístroj, mňa to zaujíma, lebo pol miliardy korún, ktoré boli len tak rozhajdákané na vyplácanie pomyselných starých pohľadávok vybraných dodávateľov a nákup nepotrebnej techniky značne predraženej mňa zaujíma. Mňa zaujíma, ako bolo použitých 500 miliónov Sk. Pretože to nemáme vydokladované ako tých 19,4 miliardy.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Posledná faktická poznámka pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa pravdupovediac potešil, keď pán minister chcel ešte otvoriť rozpravu, pretože som si myslel, že pán spravodajca konečne vysvetlí, kde je tých 181 miliónov. No zdá sa, že ste sa tomu, pán spravodajca, vôbec nevenovali. To čiastočne povedal pán poslanec Novotný, že boli by sme radi, aby ste vy povedali, kde skončilo tých 181 miliónov zo zostatku Veriteľa, pretože nemôžete povedať, že zostatok Veriteľa nie je teraz predmetom tejto rozpravy. Veď celá činnosť Veriteľa je predmetom tejto rozpravy. Takže ešte raz sa vás pýtame, kde je tých 181 miliónov, pretože ste použili 468,5 milióna podľa nás netransparentných, pretože ste ich ani nemohli použiť a pôvodný zostatok bol 650 miliónov. Takže budem rád, aby ste to ešte hoci aj zopakovali, keď ste to už povedali, ako tvrdíte. Ďakujem pekne za slovo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Burian.

J. Burian, poslanec: Ďakujem pekne. Ešte raz pre hluchonemých. 650 miliónov, ktoré boli zo zostatku, bolo použitých, alebo ministerstvo financií dalo ministerstvu zdravotníctva len 500 miliónov k dispozícii. Z tých 500 miliónov nebolo dočerpaných do 31. 12. 2006 ďalších 30 miliónov.

Ja sa teraz nebavím. Takto, dohodnime sa na tom, táto správa je o správe o Veriteľovi. Ak budete žiadať správu o zostatku Veriteľa, lebo to už je ministerstvo zdravotníctva, to nie je záležitosť tejto správy. A myslím si, že nie je žiadny problém na to, aby pánovi Ivančovi, prípadne pánovi Novotného boli predložené tieto dokumenty. To je to najmenej, myslím si, čo ja sa nechcem k tomu vyjadrovať. Hovoril som len o tom, že sa tu vymyslela chiméra nejakých 182 miliónov korún.

A ešte na malé margo toho. Stále budem opakovať, 22,4 miliardy jednoducho bolo oddlžených voči štátnym zariadeniam, môžete si dať veľkú gloriolu okolo pása alebo okolo šije. Ušetrili ste na štátnych zariadeniach, alebo na štáte ste ušetrili 22,4 miliardy. Hurá, takýmto spôsobom môžete ďalej robiť. Fantastický úspech. Môžete si ho zaknihovať do veľkých kníh. Nikto nespochybňuje 19,4 miliardy, hovoríme o tom, kde je vrchná hranica. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Aj keď sa pri znovu otvorenej rozprave nikto ďalej nehlásil, predsa sa len formálne opýtam, či chce ešte v rámci znovu otvorenej rozpravy niekto vystúpiť? Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete zaujať stanovisko ako navrhovateľ? Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pristúpime k rokovaniu o

návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2007.

Tento návrh ste dostali ako tlač 639 a spoločnú správu výborov ako tlač 639a. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky máte ako tlač 657.

Návrh záverečného účtu uvedie minister financií Slovenskej republiky pán Ján Počiatek.

Nech sa páči, pán minister financií, máte slovo.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, materiál sa predkladá v nadväznosti na príslušné ustanovenie zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákona o štátnom rozpočte na rok 2007. Formálne rozdelený do troch logicky na seba nadväzujúcich častí.

Prvá časť obsahuje hlavne hodnotenie plnenia rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95, pričom možno konštatovať, že boli lepšie, než sa rozpočtovalo, a to tak v samotnom štátnom rozpočte, ako aj v celom okruhu verejných financií.

V schválenom rozpočte verejnej správy na rok 2007 zostavenom v metodike ESA 95 bol schodok rozpočtovaný vo výške 52,8 miliardy Sk, čo predstavovalo 2,9 % HDP. Podľa predbežných výsledkov schodok rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95 dosiahol úroveň 40 miliárd Sk, čo predstavuje 2,2 % HDP.

Hospodárenie rozpočtu verejnej správy sa pozitívne prejavilo aj v úrovni dlhu verejnej správy, ktorý k 31. decembru 2007 dosiahol podľa maastrichtských kritérií hodnotu 543,9 miliardy Sk, čo predstavuje 29,4 % HDP. Obidva uvedené ukazovatele, t. j. podiel schodku na HDP a podiel dlhu na HDP svedčia o bezproblémovom plnení stanovených maastrichtských kritérií v tejto oblasti.

Druhá časť obsahuje podrobné zhodnotenie v hospodárení štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe a obsahuje aj ďalšie náležitosti ustanovené zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Hospodárenie štátneho rozpočtu v roku 2007 na hotovostnom princípe skončilo schodkom 23,5 miliardy Sk. Výsledný schodok je o 14,9 miliardy nižší, ako určil zákon o štátnom rozpočte a medziročne o 8,2 miliardy taktiež dosiahol 74,3 % schodku vykázaného v roku 2006.

V tretej časti sa prezentujú dosiahnuté výsledky hospodárenia všetkých ostatných subjektov verejnej správy. Návrh záverečného účtu verejnej správy za rok 2007 prerokovala vláda 28. mája tohto roku a prijala k nemu uznesenie č. 341. Týmto uznesením zároveň schválila návrh, aby schodok štátneho rozpočtu za rok 2007 vo výške 23,5 miliardy bol uhradený príjmami z emitovaných štátnych dlhopisov vo výške 20,5 miliardy Sk a z prijatých úverov vo výške 3 miliardy Sk. Ďakujem za slovo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jána Jasovského, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2007.

Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

J. Jasovský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2007.

Stanovisko sa opiera v prvom rade o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2007 a údaje a informácie, ktoré boli poskytnuté, respektíve publikované Štátnou pokladnicou, Štatistickým úradom Slovenskej republiky a Národnou bankou Slovenska.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na základe výsledkov kontroly hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a s majetkom štátu, kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov rozpočtových kapitol, kontroly správnosti zostavenia návrhu záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2007, ako aj analýzy vyžiadaných informácií konštatuje, že návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2007 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Hospodárenie štátneho rozpočtu vykázané na hotovostnom princípe v roku 2007 dosiahlo, tak ako to uviedol pán minister, príjmy v objeme 322 220 miliónov Sk, výdavky v objeme 345 747,9 milióna Sk, to znamená schodok dosiahol výšku 23 527,9 milióna Sk.

Vláda Slovenskej republiky makroekonomickou politikou v roku 2007 naplnila svoj cieľ vytvoriť vhodné makroekonomické prostredie pre zdravý ekonomický vývoj a štrukturálne zmeny, ktoré sú prezentované v Konvergenčnom programe Slovenska do roku 2010. Schodok rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95 dosiahol podľa predbežných údajov úroveň 40 023 miliónov Sk, čo predstavovalo 2,2 % z vytvoreného hrubého domáceho produktu a splnenie maastrichtského kritéria deficitu.

V medzinárodnom porovnaní patrí Slovenská republika ku štátom s horším výsledkom oproti priemerom štátu eurozóny, kde je to platné číslo 0,6 % a štátov Európskej únie dvadsaťsedmičky, kde je to 0,9 %.

Konsolidovaný dlh verejnej správy, takzvaný maastrichtský dlh bol vykázaný vo výške 543 851 miliónov Sk, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bol vyšší o 38 652 miliónov Sk.

Vzhľadom na to, že sledovaný parameter maastrichtského dlhu podiel na hrubom domácom produkte na úrovni 29,4 % vykázal trend zlepšenia, a tým aj priaznivé plnenie maastrichtského fiškálneho kritéria pre vstup do eurozóny pod vyžadovanou limitnou hranicou 60 %, je veľkosť dlhu z hľadiska súčasných podmienok akceptovateľná.

Hodnoty dlhového pomeru Slovenskej republiky sú priaznivé aj v kontexte s priemerom Európskej únie. Programové rozpočtovanie prispelo v roku 2007 k zvýšeniu transparentnosti a informovanosti o tom, kam smerujú verejné zdroje, ale naďalej pretrvávajú nedostatky pri formulovaní cieľov a ich merateľných ukazovateľov. Niektoré ciele neboli konzistentné s rozpočtovými zdrojmi, ktoré boli k dispozícii v jednotlivých kapitolách. Tým programové rozpočtovanie nebolo v roku 2007 hlavným nástrojom na zefektívňovanie výdavkov.

Zámery v oblasti rozpočtových vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie sa opäť nepodarilo realizovať v plnej výške. Je teda žiaduce prijať, tak ako rokovala o tom Národná rada v predchádzajúcom čase, opatrenia na zabezpečenie využívania prostriedkov Európskej únie. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán predseda. Teraz prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Buriana, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, máte slovo.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý okrem mandátového a imunitného výboru a Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, osobitného kontrolného výboru pre kontrolu činnosti NBÚ, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti informačnej služby a osobitného Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu boli predložené každému Výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh záverečného účtu Slovenskej republiky a návrhy rozpočtov kapitol štátneho záverečného účtu 2007 pridelil predseda Národnej rady týmto výborom na prerokovanie do 12. júna 2008 a tým, že posledný o ňom bude rokovať Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

Zároveň gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov uznesením č. 334 zo dňa 17. júna, po prvé, schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé, navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečnej správy, a po tretie, určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu výboru a poveril ho predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady v druhom čítaní a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

Pani podpredsedníčka, skončil som, poprosím, otvorte rozpravu.