Štvrtý deň rokovania
24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
20. júna 2008 o 9.00 hodine
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Dubravay, pán poslanec Džurina, pán poslanec Faič, pán poslanec Micheľ, pán poslanec Podmanický, pán poslanec Slota, pani poslankyňa Szögedi, pán poslanec Urbáni a pán poslanec Mečiar. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Pavol Paška.
Skôr ako budeme pokračovať v rokovaní o včera prerušenom bode, chcem ešte informovať, ja len chcem informovať o vykonaní, o výsledkoch tajného hlasovania o
návrhu na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky (tlač 677).
Čiže poprosím pána poslanca Petra Gaburu, povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Gabura, poslanec: Vážená pani predsedajúca, kolegovia a kolegyne, dovoľte, aby som oznámil výsledky o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 19. júna 2008.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 77 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 77 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný.
Zo 76 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Milana Mikláša hlasovalo za 73 poslancov, proti 2 poslanci, zdržal sa 1 poslanec.
Na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol Milan Mikláš zvolený za člena Dozornej rady Fondu národného majetku.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila pána Milana Mikláša za člena Dozornej rady Fondu národného majetku.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rokovaní by sme mali pokračovať prerušenou rozpravou o návrhu na odvolanie poslanca Pavla Minárika z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Vzhľadom na to, že navrhovateľ pán poslanec Mečiar sa riadne ospravedlnil na dnešný rokovací deň, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej by sme mali pristúpiť k prvému čítaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán poslanec Lipšic včera požiadal o presunutie tohto bodu na to rokovanie, ktoré bude po týždni prerušenia. Chcem sa spýtať, že či je všeobecný súhlas. Pán poslanec Lipšic tu aj tak ako navrhovateľ nie je. Je? (Reakcia pléna.) Ďakujem.
Ďalej by sme mali pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Martina Fronca na vydanie zákona o školských autobusoch. Keďže sa nám trošku všetko poposúvalo a pán poslanec Fronc tu takisto ako navrhovateľ nie je. Je? (Reakcie z pléna.) Áno, áno, v poriadku. Takže aby sme si to nejako organizačne zabezpečili, aj účasť ďalších, ktorí pôjdu potom, lebo trošku sa nám to nahusťuje alebo mení, vyhlasujem pätnásťminútovú prestávku.
Ďakujem pekne.
(Pätnásťminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o školských autobusoch.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 664. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 669.
Nech sa páči, pán poslanec Fronc, uveďte tento návrh zákona.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, najprv by som si rád tak položil jednu otázku, či všetci občania budú stále rukojemníkmi politiky a politických zápasov, či tými rukojemníkmi budú aj naše deti. Myslím naše deti, deti poslancov zo SMER-u, HZDS, KDH, SDKÚ. Ja si myslím, že deti by nemuseli byť rukojemníkmi našich politických zápasov. A preto si myslím, že bolo by dobré, keby sme o návrhu zákona, ktorý sa týka práve ich, hovorili vecne.
Prečo tento zákon predkladám? Je všeobecne známe, že deti sú najohrozenejší účastník cestnej dopravy a vstupujú vlastne do toho prepravného procesu práve v časoch, keď je dopravná špička. Myslím si, že je dobré, ak ich budeme chrániť.
Druhý dôvod, ktorý takisto pokladám za veľmi vážny, je kultúrnosť cestovania. A to hovorím z vlastnej skúsenosti. A nielen o tom, že často tie autobusy sú preplnené, že sa tam tlačia ľudia aj tie deti, ale hovorím aj o tom, že v autobusoch sa stretávajú s vulgárnosťou. S vulgárnym vyjadrovaním a neraz aj s alkoholizmom. Z vlastnej skúsenosti viem, že autobus, ktorý išiel v popoludňajších hodinách a trvala cesta 15 až 20 minút, stačilo tých 15-20 minút dýchať výpary a človek vystupoval už pomaly pripitý.
A ďalší vážny dôvod, tretí, podľa mňa je to, aby sa naozaj mohli dostávať do školy a aby sa tam dostávali predsa len istým rozumným spôsobom. Je veľa obcí, ktoré sú rozdelené, ktoré sú poskladané z osád, a podmienky na dopravu pre nich sú, pre tie deti, sú veľmi zlé. Starostovia by vám potvrdili, že ak chcú mať autobus, ktorý by dopravoval tie deti vo vhodnom čase, tak jednoducho dopravca žiada od nich ďalšie finančné prostriedky, aby jednoducho ten autobus bol rentabilný, aby im starosta vykryl straty.
Chcem povedať, že tento návrh nevznikol na zelenej lúke a teraz. Ja sa vraciam k veci, ktorú som pripravoval ešte ako minister školstva, o ktorej som rokoval aj so ZMOS a poznám ich názor. Mali veľký záujem, aby sa také čosi uskutočnilo, no ale politické udalosti znamenali, že tento projekt som nemohol rozbehnúť. Ubehli dva roky, viac ako dva roky a jednoducho v tejto veci sa nič nedialo, takže preto podávam tento návrh.
Ide o to, aby sme vytvorili primárnu sieť školských autobusov, ktoré jednak budú špeciálne označené žltou farbou, nápisom. Dokonca v zmysle aj zákona o cestnej premávke, ktorý budeme mať o chvíľu v druhom čítaní, existuje ustanovenie o preprave deti, takže jednoducho hrá tento návrh aj s návrhom zákona o cestnej premávke. A aby tieto autobusy mohli pokojne dopravovať deti vo vhodnom čase, aby ich mohli pozbierať z obcí, aby sa nestávalo to, čo sa neraz stáva, že dieťa skončí povedzme školské vyučovanie a má možnosť ísť buď okamžite domov, alebo ak by malo nejaký krúžok a podobne, tak potom zostáva kdesi na ulici takpovediac dve hodiny. Tých problémov je veľa.
Ale spôsob, ak pomôžeme obciam, si myslím, že je na starostoch a obecných zastupiteľstvách a mestských zastupiteľstvách, aby tento problém vyriešili k spokojnosti rodičov a k bezpečnosti a kultúrnosti dopraviť deti do škôl.
Poviem aj to, pretože, samozrejme, treba hovoriť aj o ekonomike. Myslím si, že to môže prispieť takisto aj k racionalizácii našej školskej siete, ale nie je to nič také, aby sme vnucovali a povedali, musíš teraz, ja neviem, takú a takú školu zatvoriť. Nie. Je to o tom, aby sa starostovia a zástupcovia obcí a miest rozhodli, ako budú postupovať.
Poviem, že v prvom rade moja myšlienka je mierená na to, aby to pomohlo obciam. Možnože viete, že sú mestá, ktoré bez toho, žeby potrebovali alebo dostali nejakú finančnú dotáciu, zriadili školský autobus. To si môžu dovoliť mestá, ktoré predsa len obhospodarujú oveľa väčšie finančné prostriedky a vedia si vytvoriť finančné prostriedky na čosi také, ale určite si to nemôžu dovoliť hlavne malé obce. A práve tam je obyčajne problém s dopravou detí do škôl a domov zo školy.
A domnievam sa, že je dobré o tom hovoriť aj teraz, keď ekonomika zaznamenáva nebývalý rast a keď tie prostriedky v štátnom rozpočte sa dajú nájsť. Chcem povedať, že ten návrh zákona navrhujem, aby platil od 1. januára budúceho roka, čiže nie aby sme hľadali finančné prostriedky v rozpočte, ktorý už je schválený pre tento rok, ale jednoducho, aby sa hľadali finančné prostriedky pri schvaľovaní rozpočtu a prerozdeľovaní peňazí pre jednotlivé rezorty a pre jednotlivé programy.
Tu sú, myslím si, že aj podmienky na to, aby sa takáto sieť dala vybudovať, navrhujem, aby bol zvolený model, že časť peňazí musí dať obec a časť peňazí by bola dotácia z prostriedkov štátneho rozpočtu. A pokladám za dôležité, aby sa aj finančne spolupodieľala obec na zabezpečení takéhoto školského autobusu, lebo, viete, skúsenosť hovorí jasne: čo dostanete zadarmo, to si ľudia nevážia a nepoužívajú to častokrát efektívne, jednoducho je šanca dostať peniaze, tak ideme do toho. Keď mám aj ja čosi k tomu dať, tak potom sa správam racionálnejšie.
Samozrejme, že návrh zákona, ktorý predkladám, je aj priestor na to, aby sme diskutovali a hľadali, ak posuniete tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme hľadali aj ďalej spoločne vecné riešenia, spresnenia toho zákona, myslím si, že toto je štandardný postup, ktorý by mal byť v Národnej rade pri schvaľovaní zákonov a hlavne pri tom, aby sme v príslušných výboroch a najmä v gestorskom výbore vecne o tom diskutovali a našli čo najlepšiu legislatívnu podobu. Tomu sa určite nebránim.
Takže na záver, panie poslankyne a páni poslanci, skúsme v tomto prípade dať bokom politické zápasy a urobme niečo naozaj pre naše deti. Myslím si, že naše deti stoja za to.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som uvedenie.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánovi poslancovi Szigetimu, nech sa páči.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o školských autobusoch (tlač 664) ako určený spravodajca a podal spravodajskú informáciu.
Návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Zámerom návrhu zákona je ustanoviť zriadenie školských autobusov a ich použitie pre potreby žiakov a študentov vrátane poskytnutia dotácie na tento účel zriaďovateľovi Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona sa uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. Odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu a súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Brocka, pán poslanec Rafaj, pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. O slovo požiadal spravodajca, takže má prednosť.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, vážení páni poslanci, s predloženým návrhom zákona pána poslanca Fronca o školských autobusoch principiálne súhlasím. Je to problematika, ktorá si zaslúži pozornosť zákonodarného zboru Slovenskej republiky. O školských autobusoch sa na Slovensku už veľa hovorilo a hovorí, ale, žiaľ, o to menej sa urobilo.
Tak ako to naznačil pán poslanec Fronc, bola síce iniciatíva v roku 2006 vyčleniť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu vo výške 5 mil. Sk na podporu zakúpenia školských autobusov pre samosprávy, avšak predčasné parlamentné voľby vtedajšiemu vedeniu ministerstva školstva neumožnili čerpať určené prostriedky na nákup školských autobusov. O to pozoruhodnejšia je snaha pána poslanca Fronca riešiť danú problematiku v legislatívnej forme. Súhlasím s postupným zavedením školských autobusov, avšak za prioritné považujem riešenie problematiky dopravy žiakov základných škôl na vyučovanie, čo z predloženého zákona jednoznačne nevyplýva. Predložený návrh zákona by nemal riešiť problematiku dopravy študentov stredných škôl vzhľadom na princíp postupnosti, teda ak chceme zaviesť postupným spôsobom školské autobusy.
Myslím si, že formulácia § 3 ods. 2 o používaní školského autobusu je veľmi prísna a takmer nedodržateľná. Predsa nedá sa zakázať, aby obec vlastniaca školský autobus nevyužila ho aj na iné účely, napr. na prepravu futbalového družstva alebo na návštevu divadla pre vlastných občanov. A, samozrejme, by som mohol menovať aj ďalšie konkrétne príklady.
Pokiaľ sankcie nebudú v zákone, tak § 3 ods. 2 sa nedá dodržať. Práve preto som toho názoru, že by sme nemali dávať podobné obmedzenia. Poskytované dotácie by nemali byť automatické a nárokovateľné, ako to vyplýva z § 4, aj keď podľa mňa pán poslanec to tiež nemyslel tak. Mala by to byť možnosť pre každého zriaďovateľa základnej školy.
Polemizoval by som s myšlienkou, ktorá vyplýva z jednej vety dôvodovej správy, a to, citujem: "Z pohľadu štátu je predpoklad, že zavedenie školských autobusov by urýchlilo proces riešenia málotriednych škôl, čo by malo pozitívny dopad na štátny rozpočet." Myslím si, že naším cieľom by nemalo byť urýchlenie procesu rušenia málotriednych škôl. Málotriedky sú súčasťou nášho školského systému, je ich takmer 800. Majú mimoriadne významnú úlohu a funkciu pre náš vidiek, pre naše menšie obce. Vieme, že bez školy obec prestane dýchať, zároveň prestane aj žiť. Samozrejme, ak demografia je už taká, že zriaďovateľ je nútený konať, v takom prípade školský autobus môže byť riešením pre daný mikroregión.
Myšlienku školských autobusov považujem za dobrú, a preto návrh zákona pána poslanca Fronca o školských autobusoch Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja, ako aj ja podporíme a navrhujeme ho prerokovať v druhom čítaní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Szigetiho nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Brocka, po ňom pán poslanec Rafaj. Pán poslanec Brocka tu nie je, stráca poradie. Pán poslanec Rafaj tu takisto nie je, stráca poradie.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som veľmi stručne uviedla, že vlastne tento legislatívny návrh nejde na biele miesto súčasného platného práva, nie je to nič "preborného", aj keď je to jedno z ďalších riešení, pretože súčasne platné právo uvádza, že kde nie je vytvorený školský obvod, a ak obec nevytvorí školský obvod, detičky chodia do najbližšieho školského obvodu a obec má povinnosť finančne uhrádzať náklady.
Čiže tie traktáty, že ako je to hrozné a aké biele miesto to je, tak to odmietam. A dokonca mám niekedy pocit, že toto by malo byť fakultatívne, pretože pre mnohé obce, kde napr. 2-3 detičky chodia do vedľajšej školy vo vedľajšom školskom obvode, je výhodnejšie zaplatiť sumu hromadného cestovného, napr. rodičovi, ktorý vezme autom 2-3 deti do vedľajšej obce. Držať autobus, platiť dane, opravy atď., to nepokladám za veľmi rozumné, ale, samozrejme, tam, kde to je možné, tam by to bolo účelné.
No ale pre mňa je veľmi zaujímavé, že s tým prichádza pán poslanec Fronc, člen, ktorý bol jeden čas ministrom, ktorý za svojho ministrovania veľmi "liknavo" riešil problémy. To, čo nám tu predkladal do parlamentu, nebolo vôbec prijateľné, boli to väčšinou nerealizovateľné legislatívne návrhy, nedomyslené, ktoré, žiaľ, aj keď sme všetci vnímali spoločenskú potrebu riešenia, tak sme museli odmietnuť.
Žiaľ, dáva to minister, ktorý nevedel ustrážiť organizovanie maturitných skúšok, kde vyvolal veľké nepokoje študentov, ktorí prišli pred ministerstvo a museli sa domáhať svojho práva, áno, pán poslanec Fronc nedomýšľal veci, keď riešil, potom akosi sa zbavoval svojej zodpovednosti... (Reakcia z pléna.)
Akože k veci? Ja hovorím k predkladateľovi. Veď mňa rozhorčuje, keď takýto poslanec, ktorý v minulosti mal možnosť riešiť, ktorý z minulosti je zrejmý... (Reakcie z pléna.) No pani predsedajúca ma nemôže prerušiť, pretože ja musím mať také isté práva, ako majú iní poslanci. (Potlesk.)
A tí iní poslanci tu rozprávali donekonečna a úplne o inom, čo sa vôbec ani predkladateľa netýkalo. Takže ja sa vraciam k pánovi predkladateľovi a uvádzam, že vlastne nevedel brať zodpovednosť. On pokazil maturitné skúšky, vyvolal celospoločenské rozčarovanie rodičov. Mne ako vysokoškolskej učiteľke mnohí rodičia z oblasti školstva telefonovali a pýtali sa, ako je to možné, že k takýmto postupom dochádza, a napriek tomu, že bolo jasne preukázané, že mal vinu na tomto, pretože za riadenie ministerstva je zodpovedný minister, celú vinu prehodil na výskumný ústav, ktorému síce dal úlohy vypracovať určité otázky, ale ako môže vedúci výskumného ústavu potom zodpovedať za to, čo predloží minister?!
A tento poslanec takto nezodpovedne postupoval v minulosti, takýto negatívny postoj mal k mládeži, a preto neviem, či aj tento legislatívny návrh skutočne je odôvodnený úprimnou snahou pomôcť veci, ktorú predkladá.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej: pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Nachtmannová a pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Sabolová má slovo.
M. Sabolová, poslankyňa: Pani poslankyňa Tóthová, na vás sa momentálne, aspoň v prvej časti mojej faktickej poznámky, reagovať vecne nedá. Ale z vašich vystúpení je vždy jasné, že riešite všetky problémy sveta, a preto by bolo dobré, možno, keby ste si zriadili telefónnu ústredňu, lebo vám vždy volajú ľudia, vám vždy volajú občania, vy riešite všetko, len neriešite vecný problém tohto zákona. Myslím si, že pred svojím vystúpením ste si ho tak stihli prečítať, aspoň aby ste ovládali názov.
A ja sa vás len chcem opýtať, pani poslankyňa, som zvedavá, ako bude skladať účty váš koaličný minister, ak sa celá reforma, ktorú ste v tomto parlamente prijali, nového školského zákona zrúti, pretože nebude pripravená. Včera som sa chcela vášho pána ministra opýtať, ako zaplatí ľuďom, ktorí budú pripravovať cez prázdniny, cez svoje voľno túto celú reformu, lebo lehota 1. september je nereálna. Venujte sa týmto problémom, pani poslankyňa, a nie kritike, keď ju neviete ani vecne podložiť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Nachtmannová.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja sa stotožňujem s názorom pani poslankyne Tóthovej, skutočne pán poslanec Fronc mal v minulosti dostatok času, aby takúto iniciatívu realizoval, ktorú teraz predkladá, jednak vo funkcii štátneho tajomníka, následne vo funkcii ministra školstva. A zároveň by som chcela podotknúť, máme všetci pred sebou stanoviská ministerstva financií, kde je jednoznačne napísané, že tento návrh má vnútorné rozpory, a treba zdôrazniť, že nižšia právna norma, ktorá bude vydaná na základe splnomocňovacieho ustanovenia, by mala byť v tejto súvislosti, mala by v tejto súvislosti upraviť skutočne len podrobnosti o poskytovaní dotácií. Pričom kľúčová úprava by mala byť priamo obsiahnutá v zákone. Prečítajme si Ústavu Slovenskej republiky. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Veľmi krátko. Pani poslankyňa, čím je kto plný, to z neho vychádza. Nebudem komentovať viac vaše slová, aj to z toho dôvodu, že nechcem urobiť tuná politickú diskusiu o tomto, len vecne zareagujem. Neexistuje výskumný ústav, ktorý by bol riešil maturity, to si treba pozrieť. A takisto prostriedky na dopravu deťom prostredníctvom obce uhrádza štát a nie obec. Nie obec, ale štát, to sú vecné pripomienky k vášmu vystúpeniu. Ostatné v tejto chvíli nemienim komentovať. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Áno, ďakujem. Samozrejme, obec to dostáva od štátu, ale obec to ponúka, obec to rieši, je to v kompetencii obce, pán minister, preto vždy hovoríme o tom subjekte, ktorému zákon dáva kompetenciu, a nie o tom subjekte, ktorý prílev financií dáva, to by ste mali už ako poslanec vedieť.
Ďalej k pani poslankyni Sabolovej. Pani poslankyňa, keď vás zaujíma, ako budú zaplatené prázdniny, máte ako poslankyňa možnosť interpelovať alebo položiť otázku ministrovi školstva. Takže neklaďte mne tie otázky, pretože preukazujete neznalosť vzájomných súvislostí v parlamente.
A po tretie, keď ste hovorili o tých telefónoch, pani poslankyňa, skutočne ja mám veľký počet telefonátov, skutočne na rôzne otázky sa na mňa občania obracajú, ja som na to hrdá, ale vždycky sa vyjadrujem len k otázkam, ktorým rozumiem, a školstvo je jedna z nich. A navyše, že tiet telefonáty idú ku mne s dôverou, dokazuje veľký počet krúžkov občanov, ktorí ma do parlamentu dostali práve preto, že takto s nimi komunikujem a že mám ich veľkú dôveru. Aj touto cestou im všetkým ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka, ktorý už raz stratil poradie. Pán poslanec Brocka nie je prítomný, takže stráca možnosť vystúpenia. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Rafaj, nech sa páči.
R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, spravodajca, dovoľte, aby som zaujal stanovisko k návrhu predmetného návrhu zákona, ktorý by mal riešiť problematiku školských autobusov. Dúfam, že bude počúvať aj pani poslankyňa Sabolová, lebo sa pokúsim byť vecný.
Predkladaný návrh zákona pána poslanca Fronca o školských autobusoch obsahuje alebo mal by obsahovať návrh riešenia dopravy žiakov do a zo školy pri plnení povinnej školskej dochádzky prostredníctvom špeciálne zadefinovaných školských autobusov. Stav je taký, že už súčasná legislatíva umožňuje, aj v praxi sú prípady využívania školských autobusov, resp. autobusov pre presne tento v zákone vymedzený účel. Zmätočne však a nedostatočne návrh rieši problematiku ďalších nákladov spojených s prevádzkou týchto autobusov, ako sú náklady spojené s ich poistením, poistením prepravovaných žiakov, nákladov spojených s prevádzkou autobusov, mzdy a ostatné vyrovnania vodičov autobusov a ďalšie náležitosti, to tam jednoducho nie je.
V § 6 predkladateľ zákona uvádza, že náklady na prevádzku hradí zriaďovateľ, čo považujem z legislatívneho hľadiska za nedostatočné, nakoľko nedefinuje, ktoré sú to náklady. Ďalej v tomto ustanovení uvádza, že finančné náklady na prevádzku získa zriaďovateľ z cestovného od žiakov a študentov. Ak by sa tento mechanizmus prijal, lebo nie je tam, alebo ja som nenašiel inú alternatívu, zostalo by naďalej v platnosti preplácanie cestovného žiakom plniacim povinnú školskú dochádzku podľa § 8 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tak ďalej atď. Je lepšie, keď zákon je explicitne presnejší, pretože potom vzniká dvojaký výklad a nejasnosť, takže reagujem ad hoc na vašu pripomienku, prepáčte.
Pri takomto riešení dopravy žiakov by štát musel, vzhľadom, že ide o prenesený výkon štátnej správy v spojení s plnením povinnej školskej dochádzky, znášať všetky finančné náklady spojené s nákupom autobusov a aj preplácanie cestovného žiakom plniacim povinnú školskú dochádzku, čo by výrazne prevyšovalo sumu, ktorú uvádza predkladaný návrh, aspoň podľa tých mojich prepočtov to tak je. V návrhu sa uvádza, že žiakov sprevádzajú pedagogickí zamestnanci zabezpečujúci pedagogicky dozor, čo je jednak v praxi aj nepredstaviteľné, aby učiteľ nastupoval spolu s vodičom hneď v garáži a potom to celé buď na začiatku, alebo na konci odsedel, alebo odsledoval. Ale čo je podstatné, bolo by to v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na úseku školstva, napríklad nariadením vlády č. 238/2004, čiže ešte z éry, ktorú by ste si mohli pamätať, o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov. Vy tu dávate istú povinnosť, ktorú zadávate ako novú, ale tá je v rozpore s citovaným predpisom. Preto zastávam názor, že predmet úpravy návrhu zákona je spracovaný nedostatočne a z legislatívneho hľadiska aj nepresne alebo neprehľadne. Svedčí o tom aj to, že je z ustanovení zákona nejasné, kto sú to osoby, ktoré zabezpečujú, ako hovoríte, prevádzku autobusu. Je to teda vodič, mechanik, ktorý sa stará o údržbu, alebo kto?
Ďalšia otázka, čo sú to školské aktivity? To je ďalší nejasný termín. Myslia sa tým aj školské výlety, exkurzie, doprava žiakov na žiacke súťaže, šport a iné aktivity alebo aj návšteva divadla alebo kina vo večerných hodinách? Zákon by mal presne definovať, na čo je možné totiž školský autobus použiť. Nejasná formulácia týchto ustanovení vedie alebo mohla by viesť k nejasným výkladom v praxi, čo môže v prípadných aj súdnych sporoch, keďže hovoríme o doprave, čo je dosť citlivá záležitosť, a hovoríme aj o preberaní zodpovednosti v plnom rozsahu za možné poškodenie na zdraví, viesť k mylným rozhodnutiam.
Ďalšia nejasná formulácia ustanovenia je v § 5 ods. 3, citujem: "Pri poskytovaní dotácie na kúpu autobusu ministerstvo zohľadní najmä predpokladanú efektívnosť využitia školského autobusu." Koniec citácie. Podľa ale akých kritérií má ministerstvo zohľadňovať predpokladanú efektívnosť využitia? Je na to nejaký koeficient alebo máme nejaký minimálny limit v počte? Tie kritériá musí povedať totiž zákon, si myslím, lebo to sú povinnosti zadefinované vo vzťahu k prevádzkovateľovi autobusu.
Ak by sme chceli hodnotiť predkladaný návrh zákona vo vzťahu k finančným prostriedkom, čo je ďalšia rovina, uvedenú problematiku už dnes, ako som na začiatku spomenul, ministerstvo školstva rieši napríklad prostredníctvom § 8 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve atď.
V odseku 6 citovaného zákona sa ďalej uvádza, že "ak si obec na účel zabezpečenia povinnej školskej dochádzky nezriadi základnú školu, základnú školu s materskou školou, je škola v obci, s ktorou má obec zriadený spoločný školský obvod a v ktorej bude žiak plniť povinnú školskú dochádzku, povinná z prostriedkov štátneho rozpočtu uhradiť zákonnému zástupcovi žiaka cestovné náklady na dopravu žiaka do tejto školy vo výške ceny hromadnej dopravy, ak nezabezpečí dopravu žiaka inak". Áno. Z uvedeného vyplýva, že zriaďovatelia náklady spojené s plnením povinnej školskej dochádzky vyplácajú zákonným zástupcom žiakov už dnes predsa alebo majú možnosť túto situáciu riešiť inak, to znamená, môžu tieto finančné prostriedky využiť aj na zabezpečenie osobitných autobusov pre týchto žiakov. Čiže nevstupujete, pán predkladateľ, na terra incognita, na nejaké biele miesto, ktoré treba dnes operatívne a okamžite a systémovo riešiť, to nie je pravda. Inak povedané, môžu tieto finančné prostriedky využiť teda aj na kúpu týchto osobitných autobusov, čo sa už deje dnes.
Ďalej. Autobusy si môžu zriaďovatelia zakúpiť alebo povedzme aj splácať aj z kapitálových výdavkov, ako sa predpokladá, čo by znamenalo 12,19 % z celkového objemu na školstvo, ktoré dostávajú každoročne prostredníctvom výnosu dane na školstvo.
Takže toto je zhrnutie tých faktických pripomienok k predkladanému návrhu.
Ďalej si myslím, jednou vetou, že nie sme odkázaní v tejto sále, aby sme z detí robili rukojemníkov politických programov, a myslím si, že žltá farba autobusu, navrhovaná, mi tak trošku pripomína tú žltú farbu, ktorá je vždy v pozadí KDH, keď má tlačovú besedu, no a v tom prípade by mi už tam chýbali len tie bociany namaľované. Ale to je poznámka. Dobre. Inak, mimochodom, žlté autobusy alebo aj trolejbusy a iné dopravné prostriedky môžete vidieť v Bratislave ako takzvané cvičné jazdy pre skúšobných vodičov. Dobre.
Na základe uvedených dôvodov, dámy a páni, považujem predkladaný návrh zákona za nedostatočne spracovaný predovšetkým z pohľadu legislatívneho.
Myslím, že ten, kto počúval pozorne, je mu zrejmé, že je aj neaktuálny a nerieši v súčasnosti to, čo dnes je už v zmysle platnej legislatívy možné riešiť bez väčších komplikácií len, samozrejme, s mierou aktivity kompetentných ľudí. A preto odporúčam pánovi predkladateľov, aby buď sám stiahol návrh z rokovania a prípadne ho dopracoval, alebo neodporúčam ctenému plénu postúpenie do ďalšieho čítania.
Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rafaja - pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A pani poslankyňa Sabolová má slovo.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec Rafaj, vaše vystúpenie bolo skutočne vecné na rozdiel od vašej koaličnej predrečníčky. Vidím, že ste sa tomu venovali, urobili ste jeden dobrý exkurz z vášho pohľadu, tak ako vy vnímate zákon, ale vlastne tú myšlienku základnú, s ktorou pán poslanec Fronc prišiel, ste nejako nepopreli, skôr ste vytkli nejaké vecné, legislatívne problémy. Preto si myslím, že vaše vystúpenie kritikou tých legislatívnych niektorých nedostatkov alebo nejasností podľa vás značí len to, že potrebujete nájsť nejaké dôvody, ako nehlasovať za dobrú myšlienku, ktorú pán poslanec Fronc predkladá, a je to škoda. Vo veľmi mnohých prípadoch by to postupné zavádzanie školských autobusov pomohlo obciam a deťom a rodičom v doprave žiakov.
Ak ste mali možnosť pred časom sledovať diskusiu aj cez médiá alebo vo verejnosti, stretla sa s veľmi pozitívnym ohlasom, pretože žiaci a študenti, ktorí chodili bežnými dopravným prostriedkami, hovorili, že ich vysadil na zastávke a oni ešte museli nejaký kus cesty prejsť. Sú to aj malé deti, nebolo to veľmi bezpečné. Školský autobus by deti vozil priamo z obce do školy, ktorá je spádová. Čiže bolo by dobré, keby ste ten návrh podporili do druhého čítania, vidím, že ho máte celkom dobre prečítaný a rozanalyzovaný. Tak ako vy predkladáte niekedy väčšie pozmeňujúce návrhy, ako je celý zákon, pri novelách zákonov, myslím si, že by sme vedeli aj tento zákon v druhom čítaní dopracovať tak, aby ste boli spokojní aj vy a aby bol aj účinný.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Rafaj, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.
R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Ja si myslím, že okrem formálno-vecných nedostatkov, ktoré, samozrejme, sa dajú v legislatívnom procese odstrániť, pokiaľ, prirodzene, predkladateľ s nimi súhlasí, sa dajú riešiť, to je, samozrejme, jedna taká operatívna cesta. Ale ja som dal pod to aj istý podčiarkovník v tom, že som presvedčený o tom, že je to aj nie celkom systémové riešenie. Totiž zámer by mal vždy vychádzať aj z praxe. A v praxi, častokrát sa to v tejto snemovni hovorí, sú dosť veľké problémy s vykonateľnosťou. Čiže ja si osobne myslím, že sme si mali položiť otázku, v akom rozsahu a kde by bol vôbec využiteľný, aj keby sa tie nedostatky možno podarilo odstrániť. Veď dnes približne štvrtina rodičov už svoje deti vozí do školy vlastnými automobilmi. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Rafaj bol posledným, ktorý vystúpil v rámci rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Sme v prvom čítaní, čiže nie je celkom zvykom, aby sme hovorili o detailoch zákona, ale keďže ste to otvorili, tak budem reagovať aj na vaše pripomienky, ktoré sa týkali jednotlivých paragrafov, a budem reagovať na vecné pripomienky a tiež len vecne. Naozaj by som to rád udržal mimo politiky, preto jednoducho na mnohé veci nebudem reagovať.
Ale jednu vec poviem, kolega Rafaj, keď ste hovorili o žltej farbe, je to štandardné, že tieto školské autobusy sú označené žltou farmou, ale to nie je problém. Ak sa zhodneme, tak bude modrá, zelená, neviem, to nevidím vôbec problém. Vychádzal som z toho, že štandardne v mnohých krajinách, vidíte to vo filmoch amerických, školský autobus je zásadne žltej farby. To je jediná vec, ktorá ma k tomuto viedla, že aj v iných krajinách to je takto označené.
Druhá vec, o ktorej ste vraveli, pán kolega Rafaj, keď ste hovorili o tom, že ukladáme nejakú ďalšiu povinnosť pedagógom. Žiadna povinnosť tam nie je. Tam je povedané v tom § 3 odsek 3: "V školskom autobuse spolu so žiakmi môžu byť prepravovaní len", inými slovami, aby sa nestávalo, že budú tam prepravované deti na vyučovanie a kdekto iní sa tam "nasáčkuje", presne ak som chcel vylúčiť to, aby sa tie deti neprepravovali aj s ľuďmi, ktorí sú v podnapitom stave a podobne, tak toto je len kvôli tomu tam a žiadna povinnosť sa tam učiteľom neukladá. Rovnako, čo ste hovorili o zabezpečení prevádzky, tam sa neukladá, že to tá obec musí zabezpečiť alebo má zabezpečiť z prostriedkov, ktoré vyberie, ale hovorí sa, že časť prostriedkov na prevádzku môže zriaďovateľ vybrať, a to len do výšky toho cestovného, ako je cestovné verejnou dopravou.
Keď ste vraveli o tom, že jednoducho dnes už obce dostávajú peniaze a platia do výšky cestovného verejnou dopravou, áno, ale práve o tomto je tento paragraf, že v prípade, keď nebudú vyberať, tak tie peniaze im zostanú. Keď budú vyberať, keď budú vyberať, tak je to o inom potom. Čiže to, ale vecne zase poviem, to sú možno záležitosti, ktoré je dobré, aby sme si ich vydiskutovali v druhom čítaní.
Pán kolega Szigeti, ďakujem za pripomienky. Môj cieľ bol naozaj, aby sme najprv vybudovali tú sieť pre základné školy, tam je to najcitlivejšie, čiže ak to treba obmedziť a povedať explicitne, aby sa nestávalo, že to bude unikať na stredné v prvom kroku pri vybudovaní tej primárnej siete, tak ako s tým súhlasím. A celkom rád by som ale podotkol, tento návrh zákona nesmeroval k tomu, aby viedol k rušeniu málotriednych škôl. Jednoducho len trochu zlepšuje podmienky pre rozhodovanie sa občanov, rodičov a hlavne teda samosprávy, určite nie k tomu, bol by som nerád, ak by to takto bolo pochopené, a už som tu aj vysvetľoval, pretože dostal som aj listy od zrejme učiteľov z málotriednych škôl. Nie. Ak to treba nejakým iným spôsobom ošetriť, nevidím v tom problém, aby sme sa na riešeniach dohodli.
A posledná poznámka. Bez ohľadu na to, priatelia, čo sa kedy v minulosti udialo, jednoducho, ak by bol niekto aj zle konal v minulosti, aj chyby robil, jednoducho aj nekonal, to znamená, že o rok, o dva, o tri už jednoducho nemôže konať? Nemôže dávať dobré návrhy? Ako to pokladám, že ak takto by sme postupovali, no tak to môžeme zabaliť v celej našej práci Národnej rady. Pretože každý z nás, každý z nás určite v minulosti urobil aj chyby alebo niečo sa mu nepodarilo. Takže takúto logiku alebo takéto veci, že však keď vtedy a vtedy ste to neurobili, tak už teraz čo to vlastne robíte, čo si to myslíte predkladať? Ja si myslím, že takéto argumenty by sme si mali odpustiť. To nikam nevedie.
Dámy a páni, kolegovia a kolegyne, naozaj vás chcem vážne poprosiť, aby sme sa povzniesli nad politické zápasy a skúsili urobiť niečo pre naše deti.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. To bolo záverečné slovo navrhovateľa. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť právo záverečného slova. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať o 11.00 hodine.
No a ďalším bodom programu je prvé čítanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 665. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 679.
Dávam teraz slovo jednému z navrhovateľov pánovi poslancovi Jánovi Richterovi, aby návrh zákona uviedol.
Pán poslanec, je tu priestor pre vaše úvodné slovo, nech sa páči.