J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, milé dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na naše dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.
Účelom predloženého návrhu zákona je jednak, a to v prvom rade, zabezpečiť, aby finančné prostriedky získané predajom boli zdrojom štátneho rozpočtu a tieto následne boli prerozdeľované vládou Slovenskej republiky v rámci schvaľovania rozpočtu na príslušný kalendárny rok podľa potrieb spoločnosti, čím sa dosiahne, nazval by som to, určitá objektívnosť, nakoľko nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom úpravy zákona, bol získaný z prostriedkov štátneho rozpočtu.
V druhom rade predloženým návrhom zákona na nakladanie s majetkom štátu rozširuje sa možnosť prevodu vlastníctva prebytočného nehnuteľného majetku štátu v správe či už Ministerstva obrany Slovenskej republiky, vnútra, resp. dopravy, pôšt a telekomunikácií, rozpočtových a príspevkových organizácií za týmto účelom zriadeným aj iným osobám, ktoré budú môcť o tento majetok sa uchádzať v rámci osobitného ponukového konania a ďalšieho osobitného ponukového konania, prípadne opakovaného ponukového konania.
Predložený návrh bol spracovaný aj vo väzbe na transfer prebytočného nehnuteľného majetku, ktorý vyplýva z reformy ozbrojených síl Slovenskej republiky a samozrejme, že aj vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru.
Som si vedomý skutočnosti, že prijatie pôvodného zákona č. 172 o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok značne urýchlilo a zjednodušilo proces nakladania s prebytočným majetkom štátu. Postup podľa tohto zákona využilo viacero obcí, vyšších územných celkov, čo znamenalo pre ne majetkový prínos, keďže majetok nadobúdali bezodplatne formou darovacej zmluvy.
Každopádne si myslím, a som pripravený to aj dokladovať, že tento zákon celkom určite splnil ten základný cieľ a účel, na ktorý bol určený. Chcem zdôrazniť, že predložený návrh zákona zachováva systém bezodplatného darovania obci alebo vyššiemu územnému celku, ale tomu predchádza už spomínané ponukové konanie.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona, ktorý bude znamenať pozitívny dopad na štátny rozpočet, nakoľko dôjde sčasti k navráteniu finančných prostriedkov, ktoré boli z neho čerpané na vybudovanie, resp. zakúpenie predmetných nehnuteľností.
Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz chcem dať slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu. Vidím, že je zmena, že to je pán poslanec Ďuračka. Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor na úvodnú spravodajskú informáciu.
J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej na uskutočnilo prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku od poslancov, resp. poslankýň, a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť k tomuto bodu do rozpravy ústne. Hlási sa pán poslanec Martin Fedor. Ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
A slovo má pán poslanec Fedor, nech sa páči.
M. Fedor, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, po niekoľkých škandáloch s prevodom nehnuteľností v rôznych rezortoch je zrejmé, že obchodovanie s realitami je veľmi príťažlivé pre vládu, ktorá sa zaviazala nič neprivatizovať. Už koncom minulého roku bolo jasné, že dlho neodolá ani zákon, ktorý predpokladá, že prebytočný nehnuteľný majetok ministerstiev obrany, vnútra, financií a telekomunikácií musí byť bezodplatne prevedený na slovenské mestá a obce.
Dovoľte mi pripomenúť logiku zákona, ktorý dnes vládna koalícia formou poslaneckého návrhu chce zmeniť. Bezodplatný prevod zaručuje nekomplikovaný, transparentný a rýchly prevod prebytočných zaťažujúcich nehnuteľností. Zaručuje tiež zníženie nákladov na správu prebytočného majetku, minimálne administratívne zaťaženie úradov, minimalizuje riziko čachrov a kšeftov so štátnym majetkom a korupciu v rozhodovaní, čo kto dostane. Na potrebe prijať zákon sa zhodla aj vtedajšia koalícia a opozícia s podpornými hlasmi súčasného predsedu vlády, ministra vnútra aj súčasného ministra obrany.
Mestá a obce, kde majetok leží, som presvedčený, že najlepšie vedia, ako ho najefektívnejšie využiť v prospech občanov. Doteraz prebytočný nehnuteľný majetok, napríklad v správe ministerstva obrany, bezodplatne putoval na obce, resp. samosprávny kraj, pokiaľ o neho neprejavila v 30-dňovej lehote záujem žiadna iná organizácia ústrednej štátnej správy, štátna rozpočtová alebo štátna príspevková organizácia.
Predkladatelia, poslanci v zastúpení vlády, chcú, aby mohli prebytočný nehnuteľný majetok štátu odpredávať, teda privatizovať tak, že cenu nehnuteľnosti bude možné znížiť až o 70 %. Nie je dôvod meniť existujúci platný zákon. Dá sa predpokladať, že táto novela smeruje len k niekoľkým pripraveným obchodom. Keď som v novembri minulého roku upozornil, že ministerstvo obrany chystá takúto účelovú normu, ministerstvo tvrdilo, že nič také neplánuje. Po polroku sa tejto úlohy zhostili pre istotu traja páni z vládnej koalície.
Zrušenie princípu bezodplatnosti prinesie pravý opak uvedeného. Znamená to, že z ministerstiev sa stanú úradovne odpredaja nehnuteľností majetku, čo je činnosť typická skôr pre realitné agentúry a nie pre ústredné orgány štátnej správy. Čo iné je odpredaj nehnuteľností a majetku ako privatizácia? Úradníci v Bratislave budú rozhodovať, ako majú vyzerať naše mestá a obce. Príjem do štátneho rozpočtu bude mizivý, prerozdelený podľa všeobecných priorít, pre mestá alebo obce prínos z prípadného využitia predaja majetku v desiatkach miliónoch by bol veľmi vážny.
Vláda v stredu rozhodovala o ďalšom postupe pri vojenských zdravotníckych zariadeniach, kde je predpoklad, že dôjde k ďalšiemu masívnemu označeniu majetku za prebytočný. Tým bude spadať do pôsobnosti navrhovanej úpravy, a tým sa zároveň stane predmetom záujmov kšeftov a kupčenia. Touto novelizáciou sa teda skôr opäť rozširuje priestor na korupciu a netransparentnosť. Čarovné ustanovenie o možnom znížení ceny o 50, resp. až 70 %, je toho snáď najlepšou ilustráciou.
Dovolím si apelovať aj na predstaviteľov miest a obcí, primátorov, starostov, aby nechali pocítiť svojim zástupcom v Národnej rade, že aj oni a občania týchto miest a obcí sú občanmi štátu, na ktorých sa dá spoľahnúť a ktorí zodpovedne vedia posúdiť, ako naložiť s majetkom, ktorý im bol zverený do správy.
Kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že prezentovaný zámer novely zákona je zbytočný, nič neriešiaci pre občanov, rozširujúci byrokraciu a priestor na korupciu a kšefty na úradoch rozhodujúcich o privatizácii.
Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec bol jediným prihláseným do rozpravy. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Rudolf Bauer, pán poslanec Viliam Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou do rozpravy.
Slovo má, s faktickou poznámkou na predrečníka slovo má pán poslanec Bauer. Nech sa páči.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem nadviazať na kolegu poslanca Fedora a povedať dve veci.
Po prvé, myslím si tiež, že tento návrh nie je dobrý a je zhoršením súčasného stavu, pretože mestá a obce, vyššie územné celky majú veľmi málo prostriedkov a možností na rozvoj svojich miest a obcí, regiónov. Väčšinou sú rozvojové prostriedky a finančné zdroje na rozvoj umiestnené v rezortoch. Toto je jedna z mála možností, keď môžu získať majetok, s ktorým môžu vytvoriť nejaký väčší rozvojový projekt a ovplyvniť tak rozvoj svojho mesta a obce alebo vyššieho územného celku.
Po druhé, myslím si, že tým zámerom je, vôbec aby nedošlo k nejakému prevodu na mestá a obce, samosprávne kraje, pretože navrhnutý mechanizmus, aj keby došlo k tejto poslednej možnosti, že budú oslovené mestá a obce alebo samosprávne kraje, tak je tam mechanizmus, že ak nedôjde k uzatvoreniu darovacej zmluvy do 30 dní odo dňa doručenia návrhu darovacej zmluvy obci, tak chcem povedať, že mestá a obce, samosprávne kraje schvaľujú takéto prevody majetku na zastupiteľstve, ktoré veľakrát zasadá raz za dva mesiace. Čiže nie je možné povedzme v krátkom čase takúto zmluvu uzavrieť.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Viliam Jasaň. Nech sa páči.
V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Fedor, ja neviem, prečo vy vždy všetko musíte spochybniť? Nemyslím vy osobne. Ale z tej strany všetko vždy spochybňujete a popritom by bolo určite vhodné a dobré si pozrieť, ako sa nakladalo s majetkom, ktorý bol obciam už v minulosti daný, a poprípade sa pozrieť, aj ako ste vy pripravovali niektoré tzv. prevody niektorých zariadení, ktoré patrili ministerstvu obrany.
Ako sa pripravovala reštrukturalizácia vojenských podnikov, ako sa pripravovalo "niečo" s Vojenskou nemocnicou v Bratislave a ix iných vecí. Takže, viete, nespochybňujte. Táto novela určite prospeje k štandardnému prehľadu o tom, kam ten majetok pôjde a čo s ním v budúcnosti bude.
A sedeli sme včera na jednom výbore, alebo predvčerom, v stredu, kde ste videli v obsahu, že kde to korupčné prostredie je najviac, na ktoré teda subjekty bola upozornená v tej správe, že to korupčné prostredie údajne je. Takže možnože aj toto je cesta, ako to korupčné prostredie práve znížiť.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach, sa teraz hlási pán poslanec Fedor. Nech sa páči.
M. Fedor, poslanec: Ďakujem poslancom za reakcie. K pánovi Bauerovi, tak z tej jeho reakcie tiež cítiť, že fungoval niekoľko rokov v samospráve.
K pánovi Jasaňovi. No, pán Jasaň, ja si myslím, že práve vaša strana nazývala už len transformáciu podnikov v minulom období za privatizáciu. To, čo sa ide diať dnes, vy nazývate prevodom majetku. Vyhýbate sa tomu slovu. Ale ak chcete previesť majetok na súkromné subjekty, je to privatizácia. Nevyhnete sa tomu slovu. Okrem toho ak chcete, pán Jasaň, zaručiť, aby existovali čisté vzťahy pri tomto prevádzaní majetku, tak nepodporíte tento návrh novely.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán Fedor bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Ja len veľmi krátku poznámku. Vzhľadom na to, že sa na mňa ušlo viesť teraz schôdzu, chcel som k tomuto zákonu vystúpiť, nechám si to vystúpenie na druhé čítanie.
Teraz sa pýtam pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave v záverečnom slove. Nech sa páči.
J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, uvedomujem si, že je to prvé čítanie a prvé čítanie je celkom logicky, aj by som povedal, skôr všeobecnopolitické, ale vzhľadom na minimálne vystúpenie pána kolegu poslanca Fedora budem mať záujem povedať aj niektoré veľmi konkrétne veci a myslím si, že treba trošku zdôvodniť, lebo možno to úvodné vystúpenie, ktoré som použil, bolo viac všeobecnejšie. Ale očakával som, že budem musieť reagovať, a preto použijem veľmi konkrétne prípady, aby sme vedeli, o čom to je.
No otázka, pokiaľ ako politická, prečo poslanci predkladajú tento návrh? Jednoduché zdôvodnenie. No my ako poslanci alebo vôbec zákonodarný orgán má jednu z najdôležitejších úloh - kontrolnú, no a v rámci tej kontrolnej je celkom logické, že naším záujmom by malo byť aj hodnotenie, ako sa nakladá s finančnými prostriedkami daňových poplatníkov. A toto je hlavne o tom. To znamená, že je to celkom logické, že sa k tomu vyjadrujú a predkladajú tento návrh aj poslanci.
K tým istým výhradám, ktoré tu boli použité. Pán kolega Fedor, striktne trváme na tom a premiér to zvýrazňuje pri každej jednej príležitosti, že táto vládna koalícia nebude privatizovať. V čom ja vnímam privatizáciu? Čo je cieľ privatizácie? No je to asi oživenie stagnujúcich podnikov a obchodných spoločností vstupom nového investora a následnou reštrukturalizáciu, to znamená oživenie, zmeniť, rozšíriť, zabezpečiť lepšiu ekonomiku spoločnosti. Toto vnímam za privatizáciu. Áno, vy ste si si to v tom minulom období pomýlili. Bol to bohapustý predaj zlatých perlí našej ekonomiky, ktoré nemuseli byť predané, pretože som presvedčený a trvám na tom, že aj štát môže byť dobrým gazdom. Dokázalo sa to vo viacerých prípadoch. (Potlesk.)
Ďalšia otázka. V roku 2005, keď sa zákon prijímal, bola zhoda na názore, že aj terajšia koalícia s tým návrhom súhlasila. Ale ja som vo svojom úvodnom prejave jasne povedal, že doteraz plnil ten zákon svoje poslanie. Ja môžem použiť konkrétne čísla: 97 nehnuteľností sa v tom doterajšom období formou darovania zhodnotilo v prospech obcí, miest, resp. samosprávnych krajov v hodnote 1 184 241-tisíc korún len z rezortu ministerstva obrany. Podobným spôsobom sa pristupovalo z rezortu ministerstva vnútra, kde nehnuteľný majetok vo výške 82 mil. korún, čo predstavovalo 34 bývalých oddelení hraničnej kontroly na hraniciach so štátmi, ktoré sú dnes súčasťou Európskej únie, boli prevedené. To znamená, áno, tento zákon splnil jednoznačne svoju úlohu.
Ale dostávame sa do iného štádia. Dnes sa objavujú nehnuteľnosti, o ktoré už nemajú ani obce, ani samosprávne kraje záujem. To nie sú objekty, použijem starý výraz, v intraviláne, ale to je extravilán, to je vonku. O čom to teraz je? Čo je pripravené, čo prešlo ústrednou dislokačnou komisiou? No prešli muničáky, strelnice, cvičiská. Čo sa týka muničákov, poväčšine boli v teréne, vonku, mimo miest. Cvičiská samy osebe. Tanková cesta a podobné veci. To znamená, že dostávame sa do úplne iného prostredia, úplne iný majetok, ktorý zďaleka nemá čo priniesť možno ani jednotlivým mestám a obciam, ale skôr možným podnikateľským subjektom. Je to celkom prirodzené. Áno, možno ako skúsenosti z toho vášho obdobia a tie podozrenia, že sa to môže zneužiť, že to nadobudne korupčné prostredie, no je iná doba. Zmenila sa vláda.
Druhá otázka, ktorá s tým, myslím si, že dosť konkrétne súvisí, no o ten majetok, o ktorý momentálne nie je záujem, sa musí naďalej starať štát. Musí zabezpečovať údržbu, musí ho strážiť, v mnohých prípadoch musí zabezpečovať vykurovanie týchto objektov. Následný efekt je z toho nulový. Je to mínus. Je to celkom logické, že tento majetok je potrebné posunúť do iného prostredia, aby nezaťažoval štátny rozpočet a jednoducho aby sme my poslanci naplnili svoju jednu z hlavných úloh efektívneho využívania prostriedkov daňových poplatníkov v rámci štátneho rozpočtu.
Možno sa natíska aj druhá otázka, ktorej sa málokto doteraz venoval a málokto ju pomenoval, a to je aktuálne následné vrátenie sa, čo sa udialo alebo čo sa deje s tým majetkom, ktorý bol darovaný obciam? V mnohých prípadoch v relatívne krátkej dobe bol ďalej predaný na podnikateľské a obchodné účely. To znamená, zďaleka neplní tú verejnoprávnu funkciu. Ale to nechcem skúmať, o tom naša novela nie je.
Naša novela je o tom, čo príde, čo chceme a čo by malo priniesť isté prostriedky do štátneho rozpočtu. No a štátny rozpočet, ktorý sme v tejto snemovni schválili napríklad na rok 2008, veľmi konkrétne v istých kapitolách hovorí aj o tom, ako napríklad rezort obrany až vo výške 1 mld. korún má zabezpečiť príjem z predaja majetku. Toto je cesta k tomu, ako naplniť zákon.
No a úplne na záver jednu poznámočku. Často nás obviňujete, že predkladáme veci, návrhy, ktoré majú populistický charakter. No, som rád, že v tomto prípade to slovo alebo obvinenie nepadlo, lebo ja sám ako mimo toho, že som poslanec, som aj vedúci funkcionár najväčšej vládnej strany a mám na starosti komunikáciu a kontakt so 760 primátormi a starostami a samozrejmá vec, že aj s predsedami samosprávnych krajov. Áno, uvedomujem si, že budeme musieť sedieť s nimi, vysvetliť im, o čo nám v tomto prípade ide. Že to nie je pre nich, ale že to je všeobecne za nás, že je to za hospodárnosť, že je to za lepšie nakladanie s finančnými prostriedkami daňových poplatníkov. O tomto tá novela toho zákona by mala byť a som presvedčený o tom, že tak to aj snemovňa pochopí, ten zámer poslancov, a že túto novelu podporí do druhého čítania, za čo vopred ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi navrhovateľovi za jeho plamenný prejav, škoda len, že nezaznel v rozprave. Pán spravodajca, chcete využiť slovo záverečné? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať v zmysle schváleného programu
návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Mali by totižto nasledovať body 32 a 33, to znamená tlače 667 a 668, ako iste viete, navrhovatelia ich zobrali späť, a preto je teraz prvé čítanie o zákone, ktorý som uviedol.
Tento návrh ste dostali ako tlač 669 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 671.
Dávam slovo poslancovi Pavlovi Minárikovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán navrhovateľ.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Trochu zneužijem to, že mám tento mikrofón. Pán Richter, privatizácia, nech to prekladám akokoľvek, mi stále vychádza na zosúkromnenie. Určite sa to nedá preložiť inak. Určite to nie je oživenie ani reštrukturalizácia, ani hľadanie strategického investora. A keď spriechodňujete prechod majetku nie na subjekt verejný, ako je obec, ale na súkromný subjekt, tak ide o privatizáciu. (Reakcie z pléna.)
Toto zneužitie malo trošku slúžiť na moje preladenie, pretože, pravdupovediac, ešte stále som naladený na inú diskusiu, bohužiaľ, pravda vyhnala pána Mečiara z tohto parlamentu a s mojím odvolávaním sa bude musieť počkať.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predstupujem pred vás opätovne, a to po krátkom čase, s návrhom novely zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách. Prečo, keď návrh sa týka opäť prakticky jedného a toho istého druhu hazardu, hovorím o hazarde na výherných prístrojoch? Tento terminologický eufemizmus z platného zákona si dovolím v ďalšom nepoužívať a nahrádzať ho niečím pravdivejším, príznačnejším. Prístroje sú totiž konštruované na permanentné prehrávanie a návratnosť je nastaviteľná a vopred sa dá určiť. Vyhráva len a len prevádzkovateľ a zarába, a to nechcem radšej ani pripustiť, že prvoplánovo, takto sa predsa nemôžu správať zákonodarci nikoho iného len daňového raja, ten, kto vyberá dane alebo poplatky. Pre hráčov sú to napospol, hlavne na začiatku, hracie automaty. Prostriedky chvíľkovej zábavy, ale neskôr sú to určite príčiny dlhodobého nešťastia. Prístroje, na ktorých sa naozaj dá len prehrať. Príčina zruinovania finančného, ale aj zdravotného. Rozleptávač normálnych sociálnych vzťahov, akcelerátori kriminality, ničitelia rodín, podľa mňa legalizovaná droga, a tvrdá, riadne tvrdá. Spôsobujú závislosť všeobecne známu ako gamblerstvo, presnejšie a odborne diagnózu F 63.0, podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb patologické hráčstvo. Hracie automaty sú najčastejšou príčinou, a keď nie sú príčinou, tak sú určite prvotným spúšťačom. Hranie na týchto automatoch je hazard všeobecne a bezproblémovo prístupný a dnes za súčasného právneho stavu i mladistvým. Často hrajú na týchto prístrojoch doslova deti, i napriek deklarácii v § 53 zákona č. 171/2005, ktorý hranie do 18 rokov zakazuje. Hlavne v spojitosti s alkoholom ide o hazard mimoriadne agresívny v zmysle návykovosti.
Dámy a páni, prichádzam s tým opäť ja, lebo problematika je prehliadaná všetkými, ktorí majú sociálny v svojom straníckom štíte, ale nestretnú sa s týmto problémom priamo. A stretnúť sa s gamblerom priamo, to nie je ľahko rozpoznateľné. Gambler, pokiaľ nie je zrovna opitý, sa nepotáca ulicami, neleží povracaný pred vchodmi vašich domov ani ho nevezie RZP v kóme po predávkovaní, prípadne s akútnym zápalom žíl alebo akútnou sepsou do nemocnice. O to ťažšie je týchto ľudí zachytiť, potom diagnostikovať a správne liečiť. A liečenie je mimoriadne náročné, tak ako som povedal v prípade, kedy som to prvýkrát predkladal. Priemerná doba liečenia je 48 dní a následne táto liečba musí pokračovať prakticky do smrti, pretože z toho sa vyliečiť nedá. Tak ako z drogovej závislosti, dá sa len trvale abstinovať a to vyžaduje, aspoň spočiatku, pravidelnú návštevu terapeutických skupín.
Prichádzam aj preto, lebo mi to rokovací poriadok po pol roku dovoľuje a osud postihnutých či už priamo, alebo nepriamo mi nie je ľahostajný. Prichádzam aj z ďalších troch dôvodov.
Po prvé, keď som tu stál pred pár mesiacmi s návrhom na podobnú tému, dozvedel som sa od všetkých vystupujúcich, že ide o problém hodný riešenia. Riešiť áno, len nie tak, ako som to ja navrhol. To teda nie. Najčastejšie som počul, že je to riešenie slabé, málo účinné, príliš mäkké, prípadne neúplné, nekomplexné. V jednom prípade dokonca priamo, že to je riešenie zlé. Nuž dodnes sa nenašiel nik, kto by bol navrhol riešenie lepšie. To môžem povedať s istotou, pretože nik nenavrhol žiadne iné riešenie. Samozrejme, ani z kritizujúcich, ani z rezortov. Ani z ministerstva financií, ktoré gestoruje tento zákon, ani z ministerstva vnútra, zdravotníctva či sociálnych vecí, ktorí sa priamo potýkajú s následkami hráčstva. Ak však uznáme, že ide o problém, problém hodný riešenia, tak ho riešme, preto som s kolegom Bauerom opäť podal návrh. Uznávam, aj s potenciálnymi nedostatkami prislúchajúcimi našim schopnostiam. Dámy a páni, ale ak to treba riešiť, tak to riešme.
Jedno, čo sme si z týchto návrhov osvojili, je, že návrh bol mäkký. Áno, pritvrdili sme. Už ani sólo automaty mimo herní, už ani sólo automaty bez dozoru. A nie hraniu a popíjaniu zároveň v tom istom čase a priestore. Ak by to bolo ešte stále málo a mal by to byť dôvod odmietnutia, prosím, pritvrďte. Aj nad rámec predkladanej novely. Sľubujeme, obidvaja predkladatelia, že každý návrh týmto smerom odobríme. V druhom čítaní pritvrďte a všetky návrhy smerom k väčšej kvalite, väčšej vymožiteľnosti, prísnejším sankciám, väčšej tvrdosti berieme.
Druhý dôvod, prečo som tu, že ma povzbudil záujem o mládež a jej ochranu pred nevhodnými vplyvmi alkoholu v akýchkoľvek dávkach a v akomkoľvek prostredí. Áno, alkohol je devastujúci, hoc, bohužiaľ, kultúrno-historicky vžitý a spoločensky tolerovaný. Odborníci na závislosti nám však potvrdia, že patologické hráčstvo je rovnako zničujúce. Navyše ja týmto návrhom nechcem chrániť pred korunovým mariášom kdesi doma alebo na chate. Aj keď niektoré manželky aj toto vyvádza z rovnováhy.
My chceme s kolegom Bauerom len, a to i len čiastočne, regulovať licencovanú činnosť. Hazard, v ktorom naši najjednoduchší a často najslabšie zarábajúci ľudia v minulom roku prehrali skoro 8 mld. korún. To je v 3/4 prehier pri oficiálnom hazarde v minulom roku. Zdôrazňujem prehier, pretože v hazarde sa normálne prehráva a len výnimočne sa dá vyhrať a určite nie na výherných automatoch. Ak chcete urobiť šťastie, dá sa to urobiť veľkou náhodou len na číselných hrách.
Čo chceme? Chceme trochu sťažiť prístup k činnosti, ktorá aj keď je tolerovaná, je všeobecne uznávaná za činnosť, ktorá vedie k chorobe závislosti, k rozpadu rodín, rozpadu sociálnych väzieb, iným ťažkým sociálnym dopadom, a to nielen na hráča, ale aj na celé jeho okolie, zvyšuje kriminalitu. Tu platí všetko to, čo som hovoril už pri prvom predložení, a preto vás tým nechcem zdržiavať. Chcem len zdôrazniť, že primárna kriminalita hráčov, ktorí si zadovažujú prostriedky na hranie alebo na splácanie dlhov, ktoré hraním vyrobili, je ten najmenší problém. Samozrejme, že oveľa väčším problémom je kriminalita, ktorá je naviazaná na prevádzkovanie hazardu, či už v samotnom prevádzkovaní, v jej ochrane, v praní špinavých peňazí.
Tretí dôvod, prečo som tu. Vývoj, dynamika odvetvia je ešte horšia, ako som si vedel predstaviť čo i len v najhoršom sne. Ak som považoval 16-percentný rast v roku 2005, kedy zákon pôsobí len od 1. 7., teda polroka, za nepríjemný, ale pochopiteľný, rast v nasledujúcom roku 2006 o 40 % na 17,7 mld. bol alarmujúci. Bohužiaľ, ešte stále neznamenal v danom legislatívnom prostredí saturáciu tohto odvetvia.
V poslednom roku, vykázaný rok 2007, nastal ďalší rast, tentoraz o 5 mld., teda o ďalších 27 %. Trikrát viac, ako je úžasný rast našej ekonomiky v priemere. Ešte stále rastú obraty na hracích automatoch rýchlejšie, ako rastie odvetvie ako celok, a to aj napriek tomu, že do hazardu prenikajú nové moderné formy založené na internete a na všeobecnej dostupnosti moderných IT. Dvadsaťdva a pol miliardy nahádzané do hracích automatov v minulom roku je aspoň pre mňa alarmujúcich. Určite k tomu výrazne prispela aj naša legislatíva. Sme v brandži spolu s Českou republikou jedna z najliberálnejších krajín vo svete v tomto odvetví. Nuž ja by som povedal, mali by sme byť liberálnejší, ale inde. Nie v hazarde, teda v odvetví, ktoré naozaj znesie reguláciu. Áno, treba oceniť obmedzenie korupčného prostredia, ktoré priniesol zákon z roku 2005, ale popri tomto cieli sa dajú legitímne docieľovať aj iné zámery. Naším zámerom je obmedzenie dostupnosti, hlavne dostupnosti pre mladých ľudí do osemnásť rokov, k týmto prístrojom.
Dámy a páni, nechcem na tomto mieste rozprávať osobné príbehy, nechcem zneužívať osobné tragédie konkrétnych ľudí ich verejnou prezentáciou. Možno aj vy, niektorí z vás, ich poznáte zo svojho okolia. Nechcem citovať ani z listov, ani z mailov, ktoré mi prišli po tom, ako som, či už prvý, alebo druhý raz, podal návrh smerom k obmedzeniu prístupu k hracím automatom. Dovolím si použiť len jednu jedinú vetu z mailu, ktorý mi prišiel: "Môjmu synovi už nepomôže nik. Pomôžte iným matkám a iným deťom."
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi navrhovateľovi. Teraz poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Júliusa Brocku, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Ďakujem, pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol svoju spravodajskú správu ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Návrh poslancov Pavla Minárika a Rudolfa Bauera spĺňa všetky náležitosti návrhu tak podľa rokovacieho poriadku, ako aj podľa našich legislatívnych pravidiel. Čo sa týka jeho obsahu, súhlasím s predkladateľmi, že hazardné hry sú škodlivé. Škodlivé sú tak pre život jednotlivca, tak pre život rodín, a nielen na Slovensku. Je až zarážajúce, že v hazarde sa za minulý rok otočilo 50 mld. korún. Som presvedčený, že z tých 50 mld. korún a v tom bolo viac biedy a nešťastia ako šťastia a radosti.
Vážený pán podpredseda, po rozprave, keď otvoríte, budem odporúčať kolegom poslancom, aby posunuli tento návrh do druhého čítania.
Ďakujem za vašu pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či je niekto z pánov poslancov alebo z poslankýň, kto sa chce k tejto problematike do rozpravy prihlásiť ústne? Pán spravodajca, porozumel som tomu tak, že... Pán spravodajca, porozumel som tomu tak, že sa hlásite prvý do rozpravy? (Reakcia spravodajcu.) Počkajte moment, čiže konštatujem, že ani ústne sa nikto nehlási do rozpravy okrem pána spravodajcu. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Ako jediný má slovo pán spravodajca. Nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka tiež nie je. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skočenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať ešte prvým čítaní o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Bauera a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 670. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 672.
Dávam slovo teraz poslancovi Rudolfovi Bauerovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán navrhovateľ.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám opäť návrh, ktorý už tu bol predložený viac ako pred pol rokom, dokonca pred rokom a pol, z dôvodu toho, že myslím si, že tie dôvody, ktoré boli prednesené pri vtedajšom návrhu, nepominuli, naopak, že stále pretrvávajú, a aj z dôvodu toho, že aj vtedy bola veľmi široká podpora na zmenu názvoslovnej terminológie.
Cieľom tohto návrhu opätovne predloženého je zmeniť terminológiu, vrátiť sa k historickému názvu župa. Takže namiesto pojmu "samosprávny kraj" by sa používala "župa", namiesto pojmu "predseda samosprávneho kraja" navrhujem omnoho kratšie, jednoduchšie slovo "župan", namiesto dlhého "zastupiteľstvo samosprávneho kraja" navrhujem "župné zastupiteľstvo", namiesto dlhého názvu "podpredseda samosprávneho kraja" navrhujeme "podžupan", namiesto "úrad samosprávneho kraja" "župný úrad". Odvodené od toho by boli názvy "poslanec župného zastupiteľstva" alebo "hlavný kontrolór župného zastupiteľstva", prípadne "komisia župného zastupiteľstva".
Pôvodná terminológia tejto druhej úrovne územnej samosprávy bola určená pri schvaľovaní ústavy v roku 1992, keď sa použili pojmy "vyšší územný celok", "zastupiteľstvo vyššieho územného celku", "predseda vyššieho územného celku". Boli to popisné názvy, sú to popisné názvy, s tým očakávaním boli zvolené, že akonáhle bude prijatý zákon o vyšších územných celkoch, že bude doplnený nový názov, či už to bude župa, alebo presadil sa samosprávny kraj.
Keď sa prijímal zákon o samosprávnych krajoch, tak bolo pritom, samozrejme, očakávanie, že tieto termíny budú prijaté, že sa uchytia, že budú ľahko používateľné. Tieto očakávania sa však nenaplnili, aj dneska sa to dá povedať. Takým aj nepriamym dôkazom je napríklad katastrofálne nízka účasť v posledných voľbách do orgánov regionálnej samosprávy. Pri predsedoch samosprávnych krajoch to bolo v prvom kole cca 18 %, v druhom kole len 11 %. Toto je tiež jeden z dôvodov opätovného predloženia tohto návrhu - zvýšiť záujem občanov o voľby do orgánov druhej úrovne územnej samosprávy a vyššou účasťou pri týchto voľbách zabezpečiť vyššiu kvalitu regionálnej demokracie.
Druhým dôvodom predloženého návrhu je samotný pôvod slova "kraj". Slovo kraj je termín pochádzajúci z českých krajín. Pri vzniku územnej samosprávy druhej úrovne v Čechách v roku 2000 a pri schvaľovaní jej terminológie naši českí kolegovia použili tento termín kraj. Aj ostatní naši susedia kládli osobitný dôraz na výber takých označení, v ktorých sa prejavuje ich národný pôvod, ich tradície, súvislosť s dejinami. V Rakúsku pre tento účel sa používajú termíny länder, v Maďarsku megyek, v Poľsku vojvodstvá, na Ukrajine oblasti. Adekvátnou terminológiou u nás na Slovensku, som o tom presvedčený, sú župy.
Slovo župa má jednoznačne staroslovanský pôvod, nie staroslovenský, ale staroslovanský pôvod. Podľa prof. Leona Sokolovského, vedúceho katedry archívnictva a pomocných vied historických na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského nie je vylúčené, že už v 9. storočí na našom území mohli nazývať termínom župy vtedajšie oblasti spadajúce pod obrannú, hospodársku a správnu kontrolu strediskových hradísk, ktoré sú známe pod dobovým označením "grady", po latinsky "civitates". Od 11. storočia sa územnosprávne obvody, na ktoré bolo rozdelené Uhorské kráľovstvo, a teda i Slovensko, vyskytujú v prameňoch pod latinských názvom "comitatus". Keďže z včasného stredoveku sa dokumenty v národných rečiach nezachovali, nevedia historici jednoznačne stanoviť, ako ich vtedy pomenoval pospolitý ľud. Mohli to byť župy alebo španstvá. Slovo "španstvá" má rovnaký pôvod ako slovo župa. Je odvodené od županstva. Po rozpade kráľovskej správy hradských španstiev (comitatov) sa od 13. storočia pre nové samosprávne a neskôr verejnosprávne inštitúcie ujalo slovenské pomenovanie "stolice", latinsky naďalej comitatus. V takejto podobe sa okrem niektorých výrazne zriedkavejších významových variantov udržalo až do obdobia vzniku Československej republiky.
Termín župa uviedol do slovenskej odbornej terminológie zo spisovného jazyka v roku 1869 jeden z najvýznamnejších slovenských historikov druhej polovice 19. storočia kňaz a tajomník Matice slovenskej František Víťazoslav Sasinek. Odvtedy sa najmä v kruhoch našej národne uvedomelej inteligencie začalo toto slovo šíriť a uplatňovať aj ako synonymum pre vtedy existujúce stolice. Do oficiálneho úradného, resp. administratívno-správneho používania sa termín župa na Slovensku dostal až v januári 1919. V rámci unifikácie územnosprávnej organizácie i terminológie sa v Československej republike od roku 1949 až do roku 1990 uplatňoval termín kraje, s výnimkou obdobia 1968 - 1969.
Z tohto krátkeho historického pohľadu môžete vidieť, že najprv pospolitý ľud a po ňom aj inteligencia používali v minulých storočiach termín župa a s ním, samozrejme, ďalšie odvodené termíny "župan", "podžupan", "župné zastupiteľstvo", "župný úrad".
Tretím dôvodom predloženého návrhu je zhodné stanovisko - väčšinový názor predstaviteľov regionálnej samosprávy v tomto aj v predchádzajúcom volebnom období. Niektorí župani túto terminológiu používali bežne aj v úradnom styku. Takisto v médiách je častejšie používaná župná terminológia.
Na záver, čo sa týka nákladov, návrh si vyžiada náklady z rozpočtov vyšších územných celkov súvisiace so zmenami názvov. Podľa odhadu Košickej župy z roku 2006 to môže byť maximálne 800-tisíc korún za jeden kraj, teda dneska môžeme urobiť horný odhad na zhruba jeden milión korún pre jednu župu. Tento odhad však okrem výmeny insígnií, výmeny pečiatok, výmeny všetkých informačných tabúľ u organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti, výmeny informačných tabúľ medzi krajmi a tak ďalej zahŕňa aj napríklad náklady na zmeny v používanom softvéri aj nové vizitky a preukazy pre župných poslancov.
Účinnosť tejto právnej úpravy spolu s kolegom Minárikom navrhujeme až od 1. januára 2009.
Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch v znení neskorších prepisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku predkladám spravodajskú informáciu k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.
Uvedený poslaneckých návrh bol poslancom Národnej rady doručený v stanovenej lehote, tak ako to ukladá rokovací poriadok, pätnásť dní pre schôdzou Národnej rady. Predseda Národnej rady zase v súlade s rokovacím poriadkom pridelil tento návrh na prerokovanie na dnešnej 24. schôdzi Národnej rady.
Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh z formálno-právnej stránky spĺňa všetky náležitosti, ktoré ukladá rokovací poriadok v § 67 a 68. Zo znenia poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 2. júna 2008 č. 672 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby ho prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor aby bol určený Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory by ho prerokovali do 4. septembra a gestorský do 5. septembra 2008.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.