A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Valockého pán poslanec Slafkovský a pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Slafkovský má slovo. Nech sa páči.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Zarazilo ma na zdôvodnení, čo si predložil, pán kolega, to, že je tam priamo napísané explicitne, že budeme mať lex specialis, čisto slovenskú špecializáciu revízny lekár. Nikde na svete to nie je, len na Slovensku. Vôbec v tomto smere sa pohybujeme nejakou divnou direktívou, ktorá podľa môjho názoru nevedie k riešeniu problému v zdravotníctve, čo sa týka kvality revíznych lekárov. Veď predsa poznáme ten dnešný stav, aký je.
Dnešní revízni lekári v podstate sú to cifer špióni, ktorí sledujú, či niekto bol prepustený 12.05 alebo 11.55, aby uznal 24-hodinovú hospitalizáciu, alebo neuznal 24-hodinovú hospitalizáciu. Ale revízny lekár by mal byť taký človek, keď príde, otvorí dvere v nemocnici, tak od primára po poslednú sestričku zrazia všetci opätky a budú vedieť, že prišiel ten pán, ktorý má právomoc niečo povedať, niečo rozhodnúť, niečo urobiť a nieže len má tú právomoc, ale má aj tie schopnosti, má tie vedomosti. Prečo sa poisťovne bránia mu dať plat 3,5-tisíc euro? Potom nebude problém mať profesorov a docentov revíznych lekárov, ktorí to naozaj odborne odsledujú a budú vykonávať svoju prácu vtedy, keď tam je pacient, nie vtedy, keď tam už pacient nie je. Keď on príde, len kontroluje záznamy a už je s krížikom po funuse celý zdravotnícky proces.
Preto, pán minister, myslím si, že toto by ste nemali prijať na doplnenie do zákona, lebo to zavádza do toho systému niečo, čo vám vôbec nepomôže vyriešiť problémy, ktoré máte pred sebou, ktoré chcete riešiť a osobne by som bol veľmi rád, keby sa vám to podarilo. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán kolega Valocký, vy ste teraz predstavili opäť tú formu za dva roky predkladania pozmeňujúcich návrhov, ktorá sa tu zaviedla ako pravidlo. Napriek tomu, že pán predseda parlamentu Paška mal stále výhrady voči tomu, aby sme novelizovali a novelizovali ďalšie zákony, vy opäť predkladáte. Vyzeralo, že vystúpite s tým svojím pozmeňujúcim návrhom, ktorý neprešiel vo výbore, ale pozerám, vy dávate nový článok, vy možno riešite problém, alebo chcete riešiť problém, len ho neriešite, tak ako to povedal môj predrečník kolega Slafkovský, a preto budem prekvapená, ak pán minister začne svoju dráhu prvého vládneho návrhu zákona v Národnej rade tým, že ideme novelizovať nepriamo zákony.
Pán minister, ja som sa pýtala na oveľa citlivejší problém vo výbore, aby sme dali do súladu zákon a vestník ministerstva zdravotníctva a opäť sa vrátim k mojim výmenným lístkom, lebo nie je to v súlade so zákonom, a to ste povedali, že nad rámec nie. Tak sa pýtam, pre koalíciu nad rámec áno, pre opozíciu nad rámec neriešime problémy, a dokonca ešte si dovolím povedať, že aj dnes, ak by boli revízni lekári dobre zaplatení, nebude problém s profesiou pre všetky typy odbornosti, ktoré sú potrebné. Preto ja verím, lenže, pán minister, aj keď vidím tlač, je to taký rukopis tej istej inštitúcie, ktorá píše "pozmeňováky" za niekoľko rokov dozadu, že nebudete súhlasiť s tým, aby sme išli nad rámec zákona.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Valocký, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.
J. Valocký, poslanec: Vážený pán kolega Slafkovský, 24 % už má urobené atestácie. Ja nevidím v tom nič zlého, pokiaľ to budú vzdelaní ľudia. Slovenská zdravotnícka univerzita má takýto študijný odbor. Pokiaľ si urobia atestácie, nevidíme v tom absolútne nič zlého. Naopak, budú vzdelanejší, veď veľmi dobre vieš, že to nie je len postaviť sa do dverí a čítať papiere, to je nejaké tiscore a podobne, tebe to nemusím ako lekárovi hovoriť, vieš, o čo ide.
A čo sa týka pani poslankyne Sabolovej, tak to sme si už zvykli, že čo my predložíme, to je zlé, a čo predloží ona, je najlepšie na svete, takže jej to ani už nebudem komentovať. Ďakujem veľmi pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Vyčerpali sme vystúpenia všetkých prihlásených rečníkov. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko? Nech sa páči, pán minister.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, čiže hneď prvé súhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi pána doktora Valockého aj s pozmeňujúcim návrhom, ktorý ide nad rámec zákona a k tomu len jednu poznámku. Bola nevyhnutnosť urobiť tento návrh, pretože patová situácia, do ktorej sme sa dostali, bola spôsobená zákonom z roku 2003, ktorý bol schválený predchádzajúcou vládou. Čiže, aby nám nevznikol hiatus revíznych lekárov, ktorí nemajú špecializáciu a nemohli by vykonávať túto revíznu činnosť, museli sme tento pozmeňujúci návrh prijať a druhá vec, pán doktor Slafkovský, tiež neviem, prečo súkromné poisťovne nezaplatia revíznych lekárov sumou 3,5-tisíc eur. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej budeme pokračovať
správou o plánovaných organizačných zmenách v rezorte zdravotníctva vrátane Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave.
Správu vlády ste dostali ako tlač 680. Správu opäť uvedie minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Richard Raši.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 852 z 20. mája 2008 požiadala ministra zdravotníctva podať Národnej rade Slovenskej republiky v lehote do 30 dní správu o plánovaných organizačných zmenách v rezorte zdravotníctva vrátane Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave.
Minister zdravotníctva vydal dňa 14. 5. 2008 rozhodnutie o zriadení päťčlennej komisie na posúdenie zlúčenia Detského kardiocentra Slovenskej republiky Bratislava a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou ako dočasného poradného orgánu. Komisia na svojich troch zasadnutiach postupne detailne prerokovala spracované podklady a prehodnotila výhody a nevýhody štyroch alternatív z hľadiska možnosti zabezpečenia kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti, ďalšieho rozvoja oboch zariadení, ekonomiky a efektivity vynaložených finančných zdrojov. Zavŕšením práce komisie bolo naformulovanie záverov a ich prezentovanie ministrovi zdravotníctva.
Záver komisie a odporúčané riešenia sú. Optimálnou alternatívou je spojenie Detského kardiocentra Slovenskej republiky Bratislava s Národným ústavom srdcových a cievnych chorôb, a. s. s dostavbou pavilónu pre detské kardiocentrum.
Ministerstvo zdravotníctva sa stotožňuje so záverom komisie a schvaľuje zlúčenie Detského kardiocentra s Národným ústavom srdcových a cievnych chorôb s dostavbou pavilónu pre detské kardiocentrum v areáli Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.
Minister zdravotníctva predmetný materiál predložil na rokovanie vlády Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dňa 11. júna 2008. Materiál bol vládou schválený uznesením č. 398/2008. Následne dňa 19. júna 2008 bol materiál prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz prosím predsedu výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Viliama Novotného, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči.
V. Novotný, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o prerokovaní správy o plánovaných organizačných zmenách v rezorte zdravotníctva vrátane Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 690 zo 16. júna 2008 pridelil správu o plánovaných organizačných zmenách v rezorte zdravotníctva vrátane Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s termínom do 20. júna 2008 s tým, že výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval správu o plánovaných organizačných zmenách dňa 19. júna 2008 a svojím uznesením č. 104 zobral správu na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo poveril poslanca Viliama Novotného predniesť správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore, ako i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, je veľmi jednoduchý.
Návrh uznesenia k správe o plánovaných organizačných zmenách. "Národná rada berie na vedomie správu o plánovaných organizačných zmenách v rezorte zdravotníctva vrátane Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave."
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lipšic a pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Keďže o slovo požiadal spravodajca a má prednosť, nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
V. Novotný, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k tejto správe a hneď na úvod chcem povedať, že táto správa má nenáležitý názov. Mala by sa volať správa o organizačných zmenách detského kardiocentra, a nie Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave.
Správa, čo sa týka formálnej stránky, má celkom dve A štvorky podobne ako predchádzajúca analýza, na základe ktorej chcelo pôvodne ministerstvo zdravotníctva zrušiť detské kardiocentrum a zlúčiť ho s detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou.
V podstate vzhľadom na rozsah a obsah je to skôr informácia ako správa a chcem hneď na úvod povedať, že zo strany predchádzajúceho vedenia ministerstva zdravotníctva ide o jasný prejav názoru na vôľu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Žiadali sme správu, dostali sme dve dosť riedko písané A štvorky. Toľko o úcte k názoru poslancov a snahe dozvedieť sa pravé dôvody a argumenty na dianie okolo detského kardiocentra.
Správa by totižto mala mať nejakú analytickú a syntetickú časť so závermi a argumentáciou. Mala by obsahovať porovnanie výhodnosti jednotlivých riešení. Tento dvojstranový materiál nič také neobsahuje. Hovorí sa v ňom len toľko, že minister zdravotníctva zriadil komisiu, kto v tej komisii pracoval, že mala tri pracovné stretnutia, že posudzovali štyri alternatívy a záver komisie, s ktorým sa stotožnilo ministerstvo zdravotníctva a ktoré schválila vláda, zlúčenie detského kardiocentra s Národným ústavom srdcových chorôb a dostavba pavilónu pre detské kardiocentrum v areáli Národného ústavu srdcových chorôb.
Teda na informáciu povedzme dosť, ale určite nie na správu. Toľko k formálnej stránke, ale tú nepovažujem za takú dôležitú, len som chcel možno podčiarknuť a upozorniť pána ministra zdravotníctva, pretože došlo na tomto poste k výmene, že keď najbližšie Národná rada požiada o správu, tak poprosili by sme trošku dôslednejšie vypracovaný materiál, z ktorého by sme sa niečo aj dozvedeli, nielen to, čo sa dá dočítať v novinách.
A teraz poďme k obsahu, čo je omnoho zaujímavejšie. Mne sa zdá, a vidím aj podľa záujmu médií aj podľa záujmu v tejto sále, že ani nie je o čom hovoriť. Predchádzajúci minister zdravotníctva zriadil odbornú komisiu, tá našla optimálne riešenie pre detské kardiocentrum, ministerstvo zdravotníctva sa s tým stotožnilo, vláda vyjadrila súhlas, Národná rada Slovenskej republiky to vezme na vedomie. Vlastne všetko je v poriadku.
Čo vlastne tá opozícia chcela, prečo tak kričala, keď sa vlastne nič nestalo. Takže čo sa to vlastne v máji udialo? V našom parlamente, dámy a páni, vládna koalícia zabránila opozícii vyžiadať od ministra zdravotníctva správu, bránila poslancom vykonať poslanecký prieskum, bránila verejnosti spoznať pravdu o pripravovanom zlúčení detského kardiocentra.
Prečo? Keď bolo všetko také priezračné a argumenty také jasné, keď o všetkom mala rozhodnúť odborná komisia, prečo nám vládna koalícia bránila spoznať pravdu o detskom kardiocentre. Prečo nám bránila vykonať poslanecký prieskum. Prečo nám bránila v tom, aby nám minister zdravotníctva predložil správu. Prečo nám teda vládna koalícia bránila v plnení našich ústavných povinností.
V tejto situácii musela opozícia použiť všetky dostupné prostriedky, aby sme zistili dôvody, prečo chcelo ministerstvo zdravotníctva pristúpiť k zlúčeniu jediného detského kardiocentra s detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou. Mimoriadna situácia, do ktorej sa táto snemovňa dostala, si vyžadovala mimoriadne prostriedky aj mimoriadnu schôdzu s jediným bodom, ktorým malo byť detské kardiocentrum.
V tejto správe sa poslanci, ktorí sa zdravotníctvom zaoberajú, veľa o tom, aký bol príbeh a aký je príbeh detského kardiocentra nedozvedeli. Preto hovorím, že je to skôr informácia o dianí medzi 15. májom a 19. júnom, ale nie správa, v ktorej sa dozvieme viac o fungovaní a potrebách detského kardiocentra.
Nejdem vás teraz zabávať tým, aby som vám tu prečítal celú genézu detského kardiocentra. Chcem len povedať toľko, že detské kardiocentrum od svojho vzniku bolo jedným z najúspešnejších zdravotníckych zariadení na Slovensku a stále je jedným z najúspešnejších zdravotníckych zariadení na Slovensku. Malo ale jeden problém, pretože problémy musia existovať vždy.
Detské kardiocentrum pôvodne vzniklo zlúčením troch pracovísk v rámci detskej fakultnej nemocnice. Vzhľadom na to, že v pôvodnom pláne sa s nimi nepočítalo, bolo umiestnené v priestoroch, ktoré ešte zostali k dispozícii. Snaha vedúcich pracovníkov detského kardiocentra o vytvorenie adekvátnych podmienok bola akceptovaná už starým vedením detskej fakultnej nemocnice.
V roku 2000 sa vypracovala štúdia s návrhom samostatného pavilónu detského kardiocentra. Táto ambiciózna štúdia pre chýbanie finančných prostriedkov nebola zrealizovaná. A teraz prichádza možno najdôležitejší zlomový moment v celom príbehu detského kardiocentra. V rámci rozvoja kardiovaskulárneho programu boli v roku 2005 z pôžičky Svetovej banky vyčlenené peniaze na výstavbu stredoslovenského a východoslovenského ústavu srdcových cievnych chorôb pre dospelých a detského kardiocentra, pretože boli všetky v nevyhovujúcich priestoroch. Detské kardiocentrum získalo v roku 2005 z pôžičky Svetovej banky na výstavbu nového pavilónu 400 miliónov Sk.
Uznesením vlády č. 1100 z 20. decembra 2006 len pripomínam, že to je už dnešná súčasná vláda, došlo k zmene pôvodného zámeru z výstavby na dobudovanie detského kardiocentra. Po niekoľkých navrhovaných štúdiách sa ale ukázalo, že v detskej fakultnej nemocnici nie je možné uvoľniť dostatočné priestory na to, aby mohol vzniknúť zmysluplný kompaktný a funkčný celok pre detské kardiocentrum.
Posledný sľubný projekt, ktorý počítal s rekonštrukciou susedného zariadenia bývalej detskej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity, ktorý mala v majetku Fakultná nemocnica s poliklinikou v Bratislave, v tom čase bol jej riaditeľom dnešný pán minister Raši, takže určite sa na to pamätá. Tento sľubný projekt bol najprv schválený ministerstvom zdravotníctva 22. augusta 2007, potom bol ale náhle zastavený v novembri 2007. Čo sa vlastne v novembri 2007 stalo? Prečo ministerstvo zdravotníctva po predbežnom súhlase náhle zastavilo práce na príprave rekonštrukcie budovy v majetku fakultnej nemocnice s poliklinikou a práce na výstavbe nového pavilónu pre detské kardiocentrum?
A potom ten príbeh, ku ktorému som sa chcel možno dlhším úvodom dopracovať, je nám už chronicky známy, lebo sme ho sledovali v médiách, sledovali sme ho aj na pôde Národnej rady. Od januára protestovali proti pripravovanému zrušeniu detského kardiocentra najprv zamestnanci pred ministerstvom zdravotníctva, potom aj rodičia detí s vrodenými chorobami srdiečka najprv pred ministerstvom zdravotníctva, potom pred Úradom vlády.
Už 13. februára tohto roku sa na túto tému uskutočnilo rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za účasti vedenia detského kardiocentra a pána štátneho tajomníka Kľačka, na ktorom nás pán štátny tajomník ubezpečoval, že sa len pripravuje analýza výhodnosti, respektíve nevýhodnosti fúzie s detskou fakultnou nemocnicou a budeme o nej informovaní, že trošku predbiehame a robíme zbytočnú paniku.
Na verejnosť však stále prenikali informácie o tom, že analýza je už na svete, že už padlo rozhodnutie o zlúčení. Poslancov a nielen opozičných, ale viem, že aj koaličných oslovovali mnohí rodičia malých detských pacientov s prosbou o pomoc. Občianske združenie Detské srdiečko začalo zbierať podpisy pod petíciu za zachovanie detského kardiocentra. A toto treba vedieť pri tejto správe, pretože to s tým veľmi úzko súvisí. A uvidíte o chvíľu prečo.
Pätnásteho apríla sa uskutočnilo stretnutie zástupcov rodičov detských pacientov s ministrom zdravotníctva, na ktorom ich minister zdravotníctva informoval, že o zlúčení je už rozhodnuté. Bolo to 15. apríla tohto roku. O zlúčení s detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou bolo rozhodnuté. Je ale pravda, že minister Valentovič to neskôr v televíznej debate verejne poprel, že on také nikdy nepovedal. Takže teraz je to vo fáze tvrdenia proti tvrdeniu. Faktom ale je, že 24. apríla dal minister financií súhlas na zrušenie detského kardiocentra ako príspevkovej organizácie a jeho zlúčenie s detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou. V stanovisku vyjadruje vieru, že ministerstvo zdravotníctva zhodnotilo ekonomickú výhodnosť navrhovaného riešenia.
Dámy a páni, aby to nebolo o tvrdení proti tvrdeniu, ja toto rozhodnutie ministra financií náhodou mám k dispozícii, v ktorom sa píše, že "minister financií súhlasí so zrušením štátnej príspevkovej organizácie detské kardiocentrum a jeho následným zlúčením so štátnou príspevkovou organizáciou Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava, 24. apríla 2008". To sú fakty. Sú fakty, ktoré treba vedieť, pretože to úzko súvisí s tým, ako potom ministerstvo zišlo z kratšej cesty dole, za čo ho nekritizujem, ale chcem pochváliť. Len treba vedieť fakty celého tohto procesu.
Zhodou okolností mám k dispozícii aj analýzu, ktorú si ministerstvo zdravotníctva nechalo vypracovať. Je to tiež bohatý dvojstranový materiál dve A štvorky riedko písaného textu, na základe ktorých chcelo zlúčiť detské kardiocentrum s Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou v Bratislave.
Nejdem vás teraz zabávať touto analýzou, lebo v podstate je bezpredmetná a závery tejto analýzy hovoria viac-menej len o tom, že je dôležité alebo potrebné zlúčiť detské kardiocentrum s detskou fakultnou nemocnicou. Hovorí o argumentoch, ktoré by sa dali veľmi ľahko vyvrátiť a koniec koncov ich odborná komisia aj vyvrátila v prospech zlúčenia detského kardiocentra a detskej fakultnej nemocnice.
Dôležitý z tejto analýzy je jeden jediný citát a ten si dovolím prečítať. "Vzhľadom na súčasnú situáciu, kedy sa financovanie výstavby takéhoto objektu, rozumej nového pavilónu, zo zdrojov rozpočtu ministerstva zdravotníctva javí ako nereálne a vzhľadom na vývoj pôrodnosti a chorobnosti nie je podľa ministerstva zdravotníctva výstavba samostatného objektu ani potrebná, je možné spomínaných 400 miliónov Sk po zlúčení týchto dvoch subjektov využiť na modernizáciu komplexu budov detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou aj s profitom pre detské kardiocentrum." Tento citát z tejto analýzy je najdôležitejší a je najpodstatnejší.
Naozaj podmienky boli nastavené na to, aby detská fakultná nemocnica zhltla detské kardiocentrum a zároveň zhltla 400 miliónov z pôžičky Svetovej banky. Tieto tvrdenia, ktoré som prečítal v tomto citáte sú nielen nepravdivé, ale aj neobyčajne neodborné. Faktom ale ostáva, že je tu napísaný skutočný zámer a na základe podrobného skúmania tejto dvojstranovej analýzy musím povedať, že jediný zámer zrušenia detského kardiocentra a jeho zlúčenia s detskou fakultnou nemocnicou. Jediným skutočným cieľom v tomto procese bolo 400 miliónov Sk na účte detského kardiocentra z pôžičky Svetovej banky.
Ministerstvo zdravotníctva a pokojne to poviem lobistické skupiny v pozadí sa nevedeli ako ináč k týmto 400 miliónom účelovo viazaných prostriedkov dostať. No a tak jediným riešením sa javilo zlúčenie s detskou fakultnou nemocnicou. Potom by zrejme prebehla akože modernizácia detskej fakultnej nemocnice bez jasného cieľa v réžii ministerstva zdravotníctva a 400 miliónov z pôžičky Svetovej banky by sa v zadlženom a veľkom subjekte detskej fakultnej nemocnice veľmi neefektívne rozplynulo. To bol a to je jediný argument a jediný dôvod celého pripravovaného zániku detského kardiocentra a fúzie s detskou fakultnou nemocnicou. Žiadny iný nepoznám.
Prečo to vlastne celé hovorím. Lebo pri návrhu na mimoriadnu schôdzu, ku ktorému opozícia pristúpila až po vyčerpaní všetkých ostatných možností, ktoré nám umožňuje rokovací poriadok, sme sľubovali, že sa chceme dozvedieť skutočné dôvody, prečo sa pripravuje zrušenie detského kardiocentra.
Ministerstvo zdravotníctva chcelo toto funkčné zariadenie zlikvidovať. Svedčí o tom celé dianie od novembra 2007, kedy ministerstvo zdravotníctva náhle zastavilo prípravy projektu výstavby novej budovy až do podania návrhu na mimoriadnu schôdzu. Považujem za nezodpovedný a škandalózny spôsob, akým sa malo zlikvidovať detské kardiocentrum. Tak polohlasne, podpultovo, s vylúčením verejnosti, so zatajením informácií.
Opozícia žiadala mimoriadnu schôdzu preto, lebo verejnosť má právo vedieť, prečo sa po piatich rokoch úspešného fungovania malo detské kardiocentrum, mimochodom v kladnom hospodárskom výsledku, v ktorom pracoval a pracuje špičkový tím odborníkov, stratiť v útrobách zadlženej a stratovej detskej fakultnej nemocnice. A hlavne verejnosť má právo vedieť, ako bude zabezpečená kvalitná a dostupná starostlivosť pre deti s vrodenými chorobami srdca. Či dostupnosť a kvalita tejto zdravotnej starostlivosti bude po zlúčení lepšia alebo horšia ako doteraz.
Z celého procesu od novembra 2007 do mája 2008 je jasné, že politické rozhodnutie predchádzalo odbornú analýzu a odborné posúdenie problému. Potvrdilo to aj vymenovanie päťčlennej odbornej komisie, ktorá mala posúdiť výhody zlúčenia a závery práce, ktoré obsahuje dnes prerokovaná správa. Posúďte sami.
Pätnásteho apríla minister zdravotníctva informoval rodičov, že o zlúčení je rozhodnuté, 24. apríla minister financií vydal rozhodnutie o zlúčení detského kardiocentra, potom opoziční poslanci márne žiadali o správu, poslanecký prieskum, a keď 16. mája skupina poslancov podala návrh na mimoriadnu schôdzu, ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že s dátumom 14. mája Valentovič vymenoval odbornú komisiu na posúdenie zlúčenia. Dokonalé Kocúrkovo v podaní ministerstva zdravotníctva.
Minister zdravotníctva vymenoval odbornú komisiu po tom, čo mesiac predtým informoval Občianske združenie Detské srdiečko, že o zlúčení je rozhodnuté a tri týždne po tom, čo minister financií dal na zlúčenie súhlas. Táto odborná komisia tu mala pracovať od januára, a nie sa kreovať po tom, čo padlo rozhodnutie o zlúčení.
Som neobyčajne rád, že záver odbornej komisie len potvrdil to, čo tvrdila od začiatku opozícia, že zlúčenie detského kardiocentra s detskou fakultnou nemocnicou je zlé riešenie pre detské kardiocentrum.
Musím tiež konštatovať, že zlúčenie s Národným ústavom srdcových chorôb a výstavba vlastného pavilónu je viac-menej splnením nášho návrhu uznesenia z mimoriadnej schôdze. Ak ho máte náhodou k dispozícii, môžete to skontrolovať. Náš návrh uznesenia na mimoriadnu schôdzu požadoval od vlády, aby zastavila proces pripravovaného zrušenia Detského kardiocentra Bratislava a zlúčenia s Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou v Bratislave. Vláda to na nátlak verejnosti, rodičov, občianskych aktivistov, opozície a na základe záverov odbornej komisie nakoniec zastavila.
Až návrh uznesenia žiadal vládu, aby vypracovala a predložila Národnej rade komplexnú odbornú analýzu budúceho rozvoja Detského kardiocentra Slovenskej republiky Bratislava. Ako som už spomenul, táto správa veľa analytických a koncepčných argumentov neobsahuje, ale myslím si, že fúzia s Národným ústavnom srdcových chorôb a výstavba nového pavilónu dáva záruku budúceho rozvoja detského kardiocentra, o ktorý sme sa v návrhu uznesenia snažili a o ktorý sme v návrh uznesenia chceli požiadať vládu.
Dámy a páni, Slovenská republika potrebuje špičkovú starostlivosť o deti s vrodenými chorobami srdca. Potrebuje zdravotnícke zariadenie, ktoré dokáže zabezpečiť kvalitnú a dostupnú kardiologickú a kardiochirurgickú starostlivosť pre deti s vrodenými chorobami srdca. V takomto subjekte musí byť tím vyškolených a skúsených odborníkov. Takýto subjekt musí byť priestorovo aj prístrojovo vybavený na najvyššej úrovni. Každý štát s rozvinutým zdravotníctvom by mal mať aspoň jedno špičkové pracovisko detskej kardiológie a kardiochirurgie, kde by sa posúvala medicína dopredu, kde by sa podporovala veda a výskum. Slovenská republika takéto zdravotnícke zariadenie má. Je ním Detské kardiocentrum v Bratislave. To, čo mu chýba, je samostatný moderný pavilón. Peniaze na jeho výstavbu má detské kardiocentrum na svojom účte vďaka pôžičke Svetovej banky a rozhodnutiu predchádzajúcej vlády.
Dnes už vieme, že detské kardiocentrum bude súčasťou Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, ktoré je tiež ziskovým a rovnako špičkovým zdravotníckym zariadením poskytujúcim špičkovú starostlivosť o dospelých s ochoreniami srdca.
Do určitej miery sa tak zabezpečí aj vyššia efektivita spoločných vyšetrovacích metód a logická postupnosť v starostlivosti pri prechode pacienta do dospelého veku. Príbeh sa teda končí happy endom. Toto rozhodnutie ministerstva zdravotníctva je veľkým víťazstvom detí s vrodenými chorobami srdca, ich rodičov, občianskych aktivistov aj Občianskeho združenia Detské srdiečko, ktorí pod petíciu nazbierali viac než 20-tisíc podpisov. Je veľkým víťazstvom aj opozície, ktorá neváhala použiť všetky dostupné prostriedky, ktoré umožňuje rokovací poriadok, aby si vynútila správu, vynútila mimoriadnu schôdzu a vynútila aktivitu ministerstva, ktoré muselo informovať verejnosť o reálnych a skutočných dôvodoch celého tohto procesu.
Som o tom presvedčený, že nebyť našej aktivity v apríli, ale predovšetkým v máji v Národnej rade Slovenskej republiky zlúčenie s detskou fakultnou nemocnicou by sa bolo uskutočnilo. Treba povedať, že je to aj úspech ministerstva zdravotníctva, ktoré zišlo z kratšej cesty dole, ako som o to opakovane žiadal ministra Valentoviča.
V skutočnosti v tomto politickom zápase o detské kardiocentrum je len jeden skutočný víťaz, deti s vrodenými chorobami srdca, pre ktoré sa, verím, podarilo zachovať kvalitnú a dostupnú kardiologickú a kardiochirurgickú starostlivosť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Novotného pán poslanec Urbáni a pán poslanec Zelník, pán poslanec Markovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Urbáni.
M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Novotný, veľmi si vážim niektoré veci u teba, ale toto si predniesol ako nekrológ pre tých, keby nebolo kardiocentrum, niečo sa s ním spravilo, alebo keby sa bolo zlúčilo, že by tie deti zomreli. To je zavádzanie. Nevyťažujme z tohto politický kapitál. Som ďaleko od toho, aby som súhlasil s tým, že zdravotníctvo na Slovensku je v dobrom stave, že reštrukturalizácia nemocníc prebehla a že nie je tam veľa chýb a možno budeme aj do budúcnosti sa trošku viac venovať zdravotníctvu a bude ma viac počuť. To hovorím aj pred pánom ministrom.
Ale na druhej strane treba povedať jedno férovo. Nikto nešiel rušiť detskú kardiochirurgiu na Slovensku. To, či bude jeden ústav, druhý ústav, bude jeden riaditeľ, dvaja riaditelia, to je absolútne jedno, keď to beží, je to zmanažované a sú na to peniaze. Ten argument, že je kardiocentrum v pozitívnych ekonomických číslach, vieme, že všetky sú. Pán poslanec Novotný, vieme, aké sú platby, aké sú čísla. Čiže dobrý ťah to bol. Ja som to hodnotil, keď ešte Zajac vytvoril kardiocentrá, bol to dobrý ťah, len ma mrzí, že nie sú ďalšie centrá, ktoré ešte Slovensko potrebuje, ale verím, že jeden deň budú.
Čiže nedávajte to do politickej roviny. Ministerstvo spravilo chybu. Treba povedať, že najskôr si malo spraviť programovú stratégiu a potom s ňou vyjsť. Vyšli s ňou predčasne, ale hovorím, ja by som to nebral tak, že niekto chcel likvidovať kardiochirurgiu. Možno organizačne to malo byť zvládnuté lepšie, ale nemôžem s tým súhlasiť, čo si všetko tu povedal, pán poslanec. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Zelník.
Š. Zelník, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som sa tiež vrátil z politickej roviny do odbornej a praktickej roviny, pretože si myslím a som presvedčený o tom, že vždy, keď sa niečo tvorí, tak sú názory pre a proti. Jednoznačne v zdravotníckom výbore, keď sme túto otázku preberali, tak zaznievali hlasy o tom, že v prvom rade treba zohľadniť personál a tých ľudí, ktorí tam pracujú, že to sú vysoko špecializovaní ľudia, ktorých je na Slovensku málo a v prvom rade sa treba opýtať ich a vytvoriť im také podmienky, aby ich záujem o túto prácu bol, aby nám neodišli, ale v žiadnom prípade sa neuvažovalo o zrušení kardiocentra ako takého.
Pre mňa je ale podstatné, samozrejme, nie to, čo aká diskusia bola predtým, pre mňa je podstatný výsledok. A ten výsledok je skutočne veľmi excelentný, pretože naozaj začlenením detského kardiocentra, vybudovaním samostatnej budovy detského kardiocentra a začlenením do kardiocentra aj s dospelými bude fantastické v tom, že otázka výučby, edukácie kardiochirurgov bude podstatne lepšia ako doteraz. Takže pre mňa je podstatný výsledok a ten je, že ministerstvo a súčasná vláda to vyriešila veľmi dobre. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Markovič.
P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pánovi predsedovi Novotnému, ktorý presne poukázal na celú tú genézu tohto problému a myslím si, že urobil správne, že na to poukázal, pretože mnohokrát je tu súčasná opozícia obviňovaná z toho, čo urobila, neurobila za posledných štyri, osem rokov a vyzývať k tomu, aby sa tu na niečo zabudlo a nediskutovalo sa o tom a povedalo sa len, že je to fajn a poďme ďalej, myslím si, že to nie je celkom správny prístup.
Určite aj ja vítam rozhodnutie ministerstva, aj keď bolo kotrmelcom, alebo skôr by som povedal saltom zo dňa na deň, pretože niekoľko mesiacov tvrdiť a rozhodnúť, že to bude nejako a potom zo dňa na deň sa tváriť, že vlastne to bude úplne inak a že je to tak v poriadku a že zabudnite to, čo sa stalo doteraz, nesvedčí o profesionalite ministerstva zdravotníctva a jeho vedenia, teda bývalého. Takže ja určite súhlasím s tým, čo hovoril kolega Novotný a myslím si, že naozaj riešenie, ktoré bolo prijaté, je dobré, je správne, ale treba poukázať na to hlavne pre budúcnosť, aby sa podobné chyby, ktoré potom musí verejnosť či už odborná, či už laická, rodičia a potom aj tlak politikov zvrátiť, aby sa neopakovali.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Novotný bude reagovať na faktické poznámky.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem za reakcie na moje vystúpenie. V podstate sme všetci v zhode, takže veľmi sa ani nemusíme navzájom presviedčať. Chcel som ten celý proces možno zopakovať pre osvieženie pamäti aj pre vysvetlenie, prečo bola opozícia taká aktívna v mesiaci máj, pretože celý ten proces prebiehal trošku polohlasne a trochu podpultovo.
To, že o tom nevedela opozícia, alebo že nemala dosť informácií nie je dôležité. Ale ja si myslím, že zamestnanci detského kardiocentra by mohli mať o tom informácie, čo sa bude diať s ich zdravotníckym zariadením, a keď mala byť naozaj fúzia s detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou jediné správne riešenie pre budúcnosť detského kardiocentra, mala byť spracovaná jedna kvalitná odborná analýza. Mala byť v januári odborná komisia, ktorá by posúdila všetky za a proti a malo sa postupovať touto cestou.
Minister zdravotníctva Zajac robil veľkú reštrukturalizáciu zdravotníctva v Košiciach pod krycím názvom Guľový blesk alebo pod pseudonymom Guľový blesk. Bol som prvý, Milan, ty sa pamätáš, prvý vo výbore pre zdravotníctvo, ktorý som žiadal správu od ministra a dokonca sme mu tú správu nechali prepracovať, lebo sme neboli spokojní s tým, ako to má pripravené. Valentovič s tým mal problém. To tak celkom nejde rozhodovať o osude jedného takého zdravotníckeho zariadenia. Dnes sa ukazuje, že nebyť tej aktivity, ktorá tu bola v apríli a v máji, bolo by detské kardiocentrum zmizlo v detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou.
Dneska vieme, že detské kardiocentrum ako samostatný právny subjekt existovať nebude, lebo bude súčasťou Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, ale to súhlasím so Štefanom Zelníkom, že je to z hľadiska logiky a z hľadiska efektivity omnoho, omnoho lepšie riešenie, ako keby sa stratilo v detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou. Preto... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic, po ňom pani poslankyňa Sabolová.
Nech sa páči, pán poslanec.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, samozrejme, že išlo o detské životy, pán poslanec Urbáni, pretože išlo o mieru mortality a ja sa k tomu vyjadrím aj podrobnejšie vo svojom vystúpení. A som rád, že detské kardiocentrum zostalo zachované a že vládna koalícia sa aspoň zastavila pri tom, keď boli reálne ohrozené detské životy malých pacientov, ktorí majú ťažké srdcové postihnutia.
Vyjadrujem sa k tejto téme z dvoch dôvodov, aj keď nie je to téma, v ktorej sa vyznám a ktorej sa venujem, ale mal som možnosť poznať aj poznám viacerých detských kardiochirurgov, ktorých považujem za výnimočné osobnosti na Slovensku a ktorí svojím dielom, svojou prácou prispeli k tomu, že máme jedno z mála špičkových zariadení na Slovensku.
A môj prvotný inštinkt mi hovorí, že ak niečo funguje, dajme od toho ruky preč. Ak niečo funguje, dajme od toho ruky preč. Štyristo miliónov korún, možnože je veľké lákadlo pre kohokoľvek v zdravotníctve, ale nemalo by byť lákadlom, ak hovoríme o zachraňovaní malých detských životov.
O tom, že všetko smerovalo k zlúčeniu detského kardiocentra s detskou fakultnou nemocnicou, nemôže byť žiadnych pochybností. Bolo to rozhodnutie ministra zdravotníctva, boli tu vyhlásenia ministerstva zdravotníctva, už pán predseda výboru spomínal, ako sa koalícia bránila tomu, aby sa vôbec o tom rokovalo v parlamente. Nebola schválená správa, mimoriadna schôdza, a keďže koalícia vedela, že ďalší krok bude navrhovanie pána ministra Valentoviča, tak zrazu prišiel návrh pani poslankyne Laššákovej predložiť správu do parlamentu. Takýto bol sled udalostí.
Myslím si, že jediné, čo na vládnu koalíciu zaberá, žiaľ, pán poslanec Urbáni, nie sú odborné argumenty, obávam sa, že nie, ale len škandál, ak je z toho škandál. Vtedy, keďže ste takí závislí od preferencií v prieskumoch, sa zľaknete a zaradíte spiatočku. A preto to, že sa detské kardiocentrum zachránilo, je najmä zásluha rodičov malých pacientov, ktorí verejne vystúpili, a nielenže vystúpili, oni aj konkrétne argumenty ponúkli a ja z nich niektoré poviem, pretože tu vlastne časť kolegov z koalície hovorí, že išlo len o nejaké organizačné riešenie, však kardiocentrum by bolo, nič by sa vlastne nestalo, to je jedno, kde bude. Ono bolo pri detskej fakultnej nemocnici a došlo pomerne k výraznej zmene v práci aj vo výsledkoch.
Podľa správ detského kardiocentra v čase, keď kardiocentrum bolo súčasťou detskej fakultnej nemocnice klesali počty výkonov a kvalita poskytovanej starostlivosti. Špičkoví špecialisti, ale aj vysoko erudovaný stredný zdravotnícky personál začal odchádzať do zahraničia, kde bol neporovnateľne lepšie finančne motivovaný. Žiaľ, už mnohí aj odišli. A v zahraničí špičkových kardiochirurgov berú bez problémov. Čiže je to misia. Musím povedať, že práca detského kardiológa, detského kardiochirurga je asi jednou z najviac napĺňajúcich prác vôbec. Je to poslanie, je to práca asi napĺňajúcejšia ako práca naša tu v snemovni, a preto si myslím, že bolo obrovským hazardom, ak ktokoľvek z vládnej koalície, aj predchádzajúci minister a možno, že aj ďalší uvažovali, že zasiahnu takým spôsobom, ako uvažovali, do fungovania detského kardiocentra.
Od osamostatnenia detského kardiocentra v priebehu štyroch rokov sa podarilo vybudovať funkčné, efektívne prosperujúce centrum zabezpečujúce kvalitnú zdravotnú starostlivosť nasledujúcimi výsledkami. Zvýšil sa počet diagnostickej a terapeutických výkonov. Výrazne sa zlepšila kvalita ambulantnej starostlivosti. Vytvorilo sa špecializované arytmologické pracovisko so zameraním na elektrofyziológiu a rádiofrekvenčné katétrové ablácie. Zlepšilo sa prístrojové vybavenie. Zlepšili sa podmienky pre pobyt detí a rodičov na oddelení, čo je zvlášť dôležité, keďže ide o malé deti, aby mohli byť rodičia s nimi nielen počas návštevných hodín.
Takisto ministerstvo argumentovalo, že sa znižuje počet výkonov, čo ale nebola pravda, nebol pravdivý argument, pretože počet vyšetrení za rok bol na úrovni okolo od 6 700 po 7 700 takmer po osem rokov konštantný, dokonca bol mierny nárast. Ten horný údaj 7 700 je z roku 2007, teda z minulého roku.
Ale poďme ku kvalite, lebo ide o záchranu malých životov. Podľa ukazovateľov detského kardiocentra sa naše kardiocentrum v porovnaní s inými v Európe pohybovalo na najlepšej úrovni v oblasti, ktorá určuje komplexitu operovaných pacientov a aj mortalitu. Čiže ja tu mám aj graf, ktorý potom poskytnem k dispozícii. Čiže hovoriť, že je to vlastne len technické opatrenie, ktoré v zásade nemá vplyv na kvalitu poskytovanej starostlivosti, nie je pravdou. To, že sa výrazne znížila mortalita, že sa zlepšila kvalita poskytovanej starostlivosti, že sa zachránili malé detské životy tým, že detské kardiocentrum je funkčné a samotné, je fakt. Myslím si, že predstavitelia kardiocentra a kardiochirurgovia nelobovali za kardiocentrum z dôvodu nejakej samoľúbosti alebo z dôvodu toho, že chceli mať viac kancelárií alebo niečo podobné. Bojovali aj rodičia. Rodičia kvôli malým deťom a je to ich zásluha, že kardiocentrum zostáva zachované, respektíve, že bude vo vhodnejšej verzii zlúčené s Národným ústavom srdcových a cievnych chorôb.
Mám tu ďalšie argumenty, ktoré poskytli rodičia za zachovanie kardiocentra, ktorí vedeli posúdiť asi lepšie ako ktokoľvek z nás, aj ako zrejme vy, pán poslanec, ako ja, ako ktokoľvek iný, mali možnosť posúdiť kvalitu zdravotnej starostlivosti v čase, keď bolo kardiocentrum súčasťou detskej fakultnej nemocnice a dnes. Mali možnosť posúdiť, či došlo k zlepšeniu, k zhoršeniu a ich názor bol jednoznačný.
Dovoľte mi odcitovať z článku jedného zo špičkových slovenských kardiochirurgov doktora Hraška, ktorý je dnes šéfchirurg v Nemecku, v najprestížnejšom nemeckom detskom kardiocentre a napriek tomu, že iní kardiochirurgovia majú možno lepšie politické kontakty a vystupujú v rôznych bulvárnych reláciách napriek tomu, že ich úroveň je skôr priemerná. Toto je asi jeden z najšpičkovejších detských kardiochirurgov nielen v Európe, ale na svete. Podľa tohto jeho článku, ktorý uverejnil pred pár mesiacmi 10. apríla, v kardiocentre sa zišla malá skupina mimoriadne odborne disponovaných a motivovaných lekárov, ktorá vybudovala pracovisko špičkovej úrovne, ktoré zachránilo životy tisíckam detí nielen zo Slovenska. A teraz sa zamýšľa nad tým, že o čo v tej kauze zlučovania kardiocentra ide. Dáva otázku. Takže, o čo v tejto kauze ide? "Prirodzene o peniaze. Od roku 2003 sa detské kardiocentrum, tak ako aj ostatné kardiocentrá na Slovensku osamostatnilo a ekonomicky začalo prosperovať. Je veľmi príznačné, že ekonomický úspech kardiocentra súvisel s jeho odlúčením od detskej fakultnej nemocnice. Jej manažéri, detskej fakultnej nemocnice, sú veľmi úzko politicky previazaní a osobne profitovo motivovaní. Skutočným cieľom zlúčenia kardiocentra s detskou fakultnou nemocnicou je získať 400 miliónov korún účelovo viazaných na detské kardiocentrum pre jej potreby. A navyše získať dojnú kravu na účely manažérov kolabujúcej nemocnice s poliklinikou."
Napriek týmto jasným slovám asi v súčasnosti najšpičkovejšieho slovenského detského kardiochirurga ministerstvo pokračovalo vo valcovaní ďalej a predložilo predbežnú analýzu, ktorú síce nikto nepodpísal z ministerstva zdravotníctva na necelé dve strany. Táto analýza argumentovala ušetrením, úsporami, v zásade ničím konkrétnym, ale tým, že je vhodné zlúčiť detské kardiocentrum s detskou fakultnou nemocnicou.
Následne po tom, čo bola diskusia, po tom, čo boli snahy diskutovať v parlamente, čo sme sa snažili túto tému otvoriť, vládna koalícia cúvla. Detské kardiocentrum je zachránené. Zaplať pánboh. Ale nie je to zásluha ani vládnej koalície, je to napriek snahám vládnej koalície a je to zásluha rodičov malých pacientov, ktorí viac ako my všetci dohromady vedia, či detské kardiocentrum v tej podobe, ako je, zachraňuje malé životy alebo nie. Tá odpoveď je jasná. Zachraňuje. Ak zachraňuje, dajte od toho ruky preč. Keď niečo funguje, nesnažte sa to meniť. Ďakujem veľmi pekne.