M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami páni poslanci Urbáni, Novotný, Valocký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má poslanec Urbáni.
M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. Na pána Lipšica nezvyknem reagovať, mám na to svoje dôvody, ale vyzval a spomínal moje meno, tak musím zareagovať. To, že právnici tu s ním polemizujú a sú rôzne úškrnky, do toho sa nemiešam, ale že je ezermeštér, neviem to po slovensky ani tak dobre povedať, že je expert aj na zdravotníctvo, tak gratulujem.
Ale chcem povedať jednu vec. Prosím vás pekne, nikto, kto mal záujem, koho urážate, Valentoviča, pracovníkov na ministerstve, vo fakultnej nemocnici, že chcel zabíjať deti. Trošku ďaleko idete, prosím vás. A že opozícia reagovala. Veď ja som sa osobne stretával, aj moji kolegovia aj so zástupcami rodičov, ktorí majú deti, ktoré potrebujú túto starostlivosť, osobne sme rokovali s ministrom, diskutovali sme, sám som povedal pred chvíľou, že stratégia, ktorá bola zvolená, bola možno nesprávna na začiatku, že sa mohla iná zvoliť, ale nehovorme tu, že niekto niekoho chcel zabíjať.
A že odchádzajú ľudia pracovať zo zdravotníctva do zahraničia, pán Lipšic, prečítajte si môj článok v roku 2003 a 2002 v Lekárnikovi, kde som varoval túto vládu, ktorá nespravila reštrukturalizáciu nemocníc práve, kde je 45 % budgetu pre zdravotníctvo. Čo ste spravili, že ste hodili na VÚC-ky nemocnice? Čo ste spravili v nemocniciach? Nič. Skrátka, nedokončili ste ani tie akcie, ktoré ste mali dokončiť, bola by to bývalá dobrá robota, ani to ste nedokončili vy. Čiže nehovorte, čo ste vy všetko spravili pre záchranu kardiocentra. Chvalabohu, to riešenie je teraz veľmi dobré, ktoré sa spravilo, a nehrajte sa tu, že ste vy niečo zachránili.
M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Novotný.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Ja nebudem vyčítať pánovi poslancovi Lipšicovi to, čo nepovedal, lebo nevšimol som si, že by hovoril o zabíjaní. Faktom ale je, že veľmi dobre hovoril o tom, že naozaj v detskom kardiocentre ide o životy a ide o zdravie malých pacientov, lebo najväčším bohatstvom zdravotníckeho zariadenia nie sú ani stroje, ani chodby, ani platy, ani vyrovnaný rozpočet, ani právna forma, ale ľudia, ktorí tam pracujú. Ak vám odídu traja, štyria špičkoví kardiochirurgovia, príprava jedného takého odborníka trvá 10, 15 rokov, tak to môžete zavrieť. Síce niekto tam bude predstierať operatívu detských srdiečok, ale doplatia na to predovšetkým malí pacienti, deti s vrodenými chorobami srdiečka. Ja som sa s tými zamestnancami v detskom kardiocentre opakovane stretol a rozprával. Predchádzajúci minister si na to čas nenašiel a naozaj má pán poslanec Lipšic pravdu, že boli pripravení odísť a chceli odísť, pretože detských kardiochirurgov v Európskej únii nie je tak veľa, aby mali problém sa niekde uplatniť.
A možno by som využil tento priestor, aby som dovysvetlil aj to, čo tak latentne poletovalo aj vo vystúpení pána poslanca Lipšica, že teda zlúčenie s detskou fakultnou nemocnicou nebolo dobré riešenie. Treba povedať, že detská fakultná nemocnica nie je bubákom, detská fakultná nemocnica nie je ani zariadením, ktorého sa treba obávať. Je naozaj zariadením, ktoré sa takisto snaží poskytovať čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť pre deti s rôznymi chorobami internistickými aj chirurgickými a takisto potrebuje modernizáciu. Len riešením nie je zobrať finančné prostriedky z jednej inštitúcie a preložiť ich do druhej, ale hľadať nejaký model, aby sa mohla modernizovať aj detská fakultná nemocnica... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Valocký.
J. Valocký, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Lipšic, my skutočne už na vás ani nechceme reagovať, ale keďže tu vidíme tie vaše bitky, ako ste najlepší odborník na súdnictvo, na advokáciu, na exekútorov a ešte si dovolíte konzultovať alebo diskutovať a poviem odborne o kardiostimuláciách, ja neviem čo v zdravotníctve, klobúk dole na váš vek. Už len javisko by som vám tu dal a pokojne môžete zabávať slovenských občanov.
Začali ste hovoriť presne tak, ako povedal pán poslanec Urbáni. Reálne sú ohrozené životy malých pacientov. To snáď nemyslíte vážne. Potom ste povedali. Zachránilo sa kardiocentrum. Niekto ho išiel rušiť? Ako oddelenie? Áno? Veď absolútne je jedno, či to kardiocentrum alebo kardiochirurgická jednotka ju nazvime je tam alebo onam. Nemôžete povedať, že by bývalý minister urobil niečo zlé, keď stanovil komisiu, keď sa rozhodlo, tak ako sa rozhodlo. Možno, že budeme kritizovať raz alebo vy budete kritizovať aj to rozhodnutie, ktoré padlo teraz, že detské kardiocentrum bude vlastne súčasťou Národného ústavu srdcových chorôb. Aj to je možné. A možno vtedy tam pán poslanec Lipšic vystúpi ako najlepší odborník, ktorý spomína Viktora Hrašku, môjho spolužiaka. Samozrejme áno. Aj ja som čítal tento článok, aj ste mali pravdu, že je to vynikajúci odborník, aj predpokladám, že sa opäť vráti domov, tak ako sa voľakedy z Bostonu vrátil a urobil prvú transplantáciu detského srdca jedenapolročného pacienta a myslím aj v Európe, neviem teraz, či minimálne v strednej Európe. Takže ja by som absolútne nevidel nejakú tragickú situáciu, áno... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciami má slovo pán poslanec Lipšic.
D. Lipšic, poslanec: Pán poslanec Valocký, ak reagovať nechcete, tak najlepšie je proste nereagovať. Neviem, či máte nejaké osobitné nutkanie v tomto smere. Ale v zásade musím povedať. Ja som sa aj vyjadril, prečo vystupujem, pretože sa poznám s viacerými kardiochirurgami aj s doktorom Hraškom a citoval som jeho článok. Nepočúvajte mňa, počúvajte jeho. On o tom vie viac ako ja určite, ale myslím, že vie viac ako vy a viac ako pán poslanec Urbáni.
Ja som o zabíjaní nehovoril. A nehovoril som, pán poslanec Urbáni, však pokojne, pokojne mohli ste reagovať. Ani o tom, že opozícia niečo zachránila. Povedal som viackrát rodičia malých pacientov. Rodičia malých pacientov. Áno. A je mi veľmi smutné, že sme o tejto téme vôbec v parlamente museli hovoriť, pretože odcitujem vám vyhlásenie ešte pred týmto rozhodnutím hovorkyne ministerstva zdravotníctva. "Hovoríte, že však bola komisia a tá rozhodovala. Prebiehajú rozsiahle analýzy z rôznych pohľadov, ktoré v súčasnosti smerujú viac k tomu, že podporujú zlúčenie týchto dvoch subjektov, myslím subjektu detskej fakultnej nemocnice a detského kardiocentra." Áno, vďaka spoločenskému tlaku ste ustúpili. Zaplať pánboh a išlo o malé detské životy.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mária Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, aj keď sa nie možno veľmi dobre počúva trošku, ak zájdeme pol roka do minulosti, ale myslím si, že opakovanie je matka múdrosti a treba sa k niektorým otázkam pri rozhodovaní vrátiť. Ja moje vystúpenie chcem v takých krátkych informáciách predniesť, ale začnem koncepciou zdravotnej starostlivosti v kardiológii.
V bodoch 2.1.4 kardiocentrá, špecializované ústavy, ktorá nadobudla platnosť 1. februára 2007 podpisovaná pánom ministrom Valentovičom, sa píše: "Špecializované nemocnice srdcových a cievnych chorôb sú samostatné právnické subjekty. Sú koncovými kardiologickými pracoviskami a oproti kardiocentrám navyše zabezpečujú komplexnejšiu diagnostiku a liečbu vrátane." A tam sú napísané už tie odborné medicínske postupy.
A preto na začiatok ale chcem, ešte jednu poznámočku som si urobila, že aj keď nie sme lekári a nemáme medicínske vzdelanie, páni kolegovia z koalície, my neliečime v tom kardiocentre, ale my rozhodujeme, my usmerňujeme, my sa môžeme vyjadrovať ako občania, ako ľudia, ktorí si myslím, že do tých postupov a zákonodarstva rozumieme a určite toľko ako vy noví poslanci vládnej koalície napriek tomu, že ste lekári. Toľko na úvod.
Čiže koncepcia zdravotnej starostlivosti v kardiológii jasne hovorí, že tieto centrá by mali ostať samostatné. Je to jediné a bolo to jediné, alebo je to jediné špecializované pracovisko, ktoré je zároveň zaradené aj vo verejnej minimálnej sieti ako samostatný subjekt. Čiže už aj v tom čase, keď takto rozhodol, že zariadime tieto všetky štátne zdravotnícke zariadenia do minimálnej siete, minister Valentovič na základe koncepcie bol presvedčený, že má ostať ako samostatné centrum. No neskôr, a to už neviem, to snáď z tých možno pár úryvkov, ktoré prečítam, sa nejako rozhodol ináč a tam sa mi zdá, že pán minister nerozhodoval už ako odborník, ale už ako politik. A možno už v prvej fáze, keď sa nestretol s riaditeľom detského kardiocentra, nevypočul jeho odborné argumenty predtým, ako spustil aktivity na zlúčenie DKC a detskej fakultnej nemocnice, pretože celá diskusia, tak ako sa pred časom vyjadril aj kolega Zelník vo výbore ešte vo februári tohto roku, by mala byť na špičkových odborníkoch a oni by mali rozhodovať, čo by sme boli veľmi radi.
Aj pred nejakým časom po výbore si pamätám na jednu diskusnú reláciu, kde konečne prvýkrát mal možnosť riaditeľ detského kardiocentra doktor Kunovský diskutovať s riaditeľom detskej fakultnej nemocnice. Z tohto vystúpenia alebo z tejto diskusie som mala pocit, ako keby bolo už, bol to asi apríl tohto roku, mala som úplne pocit, ako keby riaditeľ detskej fakultnej nemocnice už hovoril zlúčené dve nemocnice, ako keby mal už mandát na to, že to detské kardiocentrum zanikne.
A trošku budem citovať. Tam aj zazneli konkrétne pre verejnosť dostupné informácie, ako je to skutočne s detským kardiocentrom, či je, alebo nie je potrebné, či tie zavádzajúce informácie z ministerstva sprostredkovávané pani hovorkyňou o tom, že na Slovensku už v prenatálnej diagnostike nie je potrebné samostatné a môže sa zlúčiť, ale tu treba povedať možno niekoľko čísiel aj pre vás, páni kolegovia, kým v západnej Európe prenatálna diagnostika je v 60 a 75 % postihnutá, na Slovensku je to len 13 % a v Českej republike 60 %.
Tu ešte na začiatok alebo teda nebudem veľmi dlho rozprávať, nebojte sa, chcem pripomenúť aj aktivity rodičov, ktorí ešte v apríli žiadali o stanovisko a stretnutie ministra zdravotníctva. Boli to rodičia, predtým to bol riaditeľ a ani to sa neuskutočnilo až po veľkom nátlaku alebo pred oznámenou akousi demonštráciou rodičov. Ale predsa sa len vrátim ešte k februáru po výbore, 12. februára bol výbor, následne na to vyšli krátke tlačové správy, kde štátny tajomník ministerstva zdravotníctva pán doktor Klačko poslancov ubezpečil, že rezort zatiaľ v otázke fúzie DKC a detskej fakultnej nemocnice o ničom nerozhodol, ešte nie je definitívne stanovisko, stále je situácia v analytickej fáze povedal a rezort zvažuje možné výhody vzniku komplexného centra poskytujúceho zdravotnú starostlivosť. V tom čase obávam sa a poviem to takto verejne, ešte žiadne analytické fázy neprebehli, pretože komisiu na posúdenie zlučovania zriadil až minister Valentovič, aj to po veľkom tlaku v apríli, máji tohto roku.
V tom čase ešte pán štátny tajomník po výbore konštatoval, "že tak ako lekár dôkladne analyzuje pacienta, kým doňho zareže", tak je to napísané v úvodzovkách, tak aj my chceme najprv poznať všetky pozitíva a negatíva rozhodnutia, uviedol pán štátny tajomník k tejto téme.
Pýtam sa, prečo už vtedy vo februári nebolo možné zriadiť takú komisiu, stretnúť s riaditeľom detského kardiocentra. Možno táto informácia, teraz mi tak napadlo, že pán minister je krátko vo funkcii, ale aj preňho je akousi rekapituláciou, čo sa dialo, čo bolo vo výbore a môže oveľa hlbšie vniknúť do toho, čo ho čaká a pred aké rozhodovania bude postavený.
Neskoršie v apríli, a tu už treba povedať, že z ministerstva vychádzali signály, že detské kardiocentrum bude zlúčené s detskou fakultnou nemocnicou. Pani hovorkyňa Silvia Horváthová 8. apríla povedala: "Podľa výsledkov týchto analýz," radi by sme ich boli vidieť, ale nemali sme možnosť do nich nahliadnuť, "by bolo zlúčenie oboch zariadení efektívne". Neviem, z čoho vychádzala v tom čase a doplnila, "že ministerstvo stále ešte nemá komplexné výsledky analýz, ministerstvo nemá všetky podklady na to, aby sa mohlo definitívne rozhodnúť", povedala pani hovorkyňa, ale následne mám tu tiež ako jedno stanovisko, v ktorom nás poslancov rodičia informovali, kedy už pán minister informoval 15. apríla rodičov, že ministerstvo zdravotníctva už požiadalo o súhlas so zlúčením pána ministerstva financií Počiatka. Či už rozhodol a ako, zatiaľ nevieme, píšu títo rodičia po stretnutí s ministrom. Čiže treba povedať, že boli veľmi jasné a aj verejne známe dôkazy o tom, že k spojeniu týchto dvoch zariadení malo prísť.
Na nás a na mnohých sa obrátili aj pracovníci detského kardiocentra a myslím si, že veľmi dobre v niektorých tých svojich stanoviskách, listoch a stretnutiach zhrnuli informáciu, že keď sa kompetentní nebudú báť verejnej mienky, nebude tu odpor a rátajú len s poslušnosťou, nikdy sa veci nepohnú. A preto si myslím, že tento verejný tlak zo strany rodičov, pracovníkov, ale aj zrejme poslancov napriek tomu, že napísali, že ich mrzí, že sa politika vnáša do takéhoto rozhodovania, si myslím, že tento tlak verejnosti pre túto vládu Roberta Fica je vždy to, čoho sa najviac bojí. A preto je dobré, aby nielen my ako politici a poslanci, ale aby občania sa nebáli si svoje práva hájiť možno aj takýmto spôsobom či protestnými zhromaždeniami, či vyslovovaním verejných názorov, lebo myslím si, že jediný tlak, ktorý platí na túto vládu, je zatiaľ občan, ale myslím si, že ten občan sa musí ešte zmobilizovať, aby ten tlak bol taký, ako by bolo dobré a správne očakávať.
A ešte sa chcem dotknúť jednej záležitosti. Pán minister Valentovič sa nechal počuť pri odôvodňovaní zlúčenia týchto dvoch zdravotníckych zariadení, čo ja považujem za nezrozumiteľné a nelogické argumenty, že pri spájaní by sa ušetrilo na platoch. Ja si myslím, že na platoch by sa veľa neušetrilo, pretože tých režijných nákladov v detskom kardiocentre bolo veľmi málo a myslím si, že liečba detskej fakultnej nemocnice tým, že ju zlúčim s niečím fungujúcim je niečo, čo je nerozumné a ja som presvedčená, pán minister, že detskú fakultnú nemocnicu a nielen bratislavskú, ale aj košickú a banskobystrickú treba nejakým spôsobom liečiť a pomôcť, aby to boli zariadenia, ktoré nebudú v dlhoch. Možno, že je to aj čerstvá informácia z komory lekárov, aby sa navýšili odbory za poistencov štátu, pretože detskí pacienti sú tí, za ktorých sa platí málo, sú tí, ktorí sú veľa chorí alebo často chorí, presne tak, ako sú často chorí aj poistenci štátu, a to sú dôchodcovia. Takže myslím si, že nie takto treba liečiť a riešiť či platy, či ich zariadenia, ale treba začať robiť analýzu, kde ten systém je stratový a kde ten systém je nedofinancovaný.
A ešte možno kratučko. Koaliční poslanci ešte vo februári vo výbore, aj keď tak nepriamo boli prekvapení nad touto iniciatívou ministerstva zdravotníctva, pretože mnohí z nich a práve zase zdravotníci poznajú veľmi dobre odborníkov, ktorí pracujú v detskom kardiocentre, ale, no, politika je politika, nedá sa vždy nahlas hovoriť, ale sa teším, že zrejme aj z ich iniciatívy a z ich názorov vo svojich vlastných poslaneckých kluboch došlo k normálnemu reálnemu prehodnocovaniu celej situácie a uskutočnilo sa stretnutie s riaditeľom detského kardiocentra, začalo sa rozmýšľať o inej alternatíve, ktorá by bola aj v súlade s koncepciou zdravotníctva, aby kardiológia a špecializované nemocnice boli samostatné právnické subjekty a aby na úroveň nich, ktoré sú dostatočne financované, sa dostali aj mnohé iné zdravotnícke zariadenia.
A na záver len toľko. Neviem, či je to zmenou ministra, neviem, či je to tlakom verejnosti a odborníkov, nakoniec došlo k dobrému rozhodnutiu, lepšiemu rozhodnutiu a ja verím, že môžeme povedať, časom aj k dobrému rozhodnutiu, ak budú tieto dve zariadenia - kardiocentrá fungovať spoločne a že nájdete, pán minister, aj odvahu sa pozrieť na to, ako zlepšiť financovanie a zdravotnú starostlivosť pre deti v detských fakultných nemocniciach.
A očakávam od vás, že budete otvorený a nie tak, ako som popísala, že je tu nejaká analýza vo februári, potom budeme analýzu robiť až v máji až po verejnom tlaku, že budete vy múdrejšie a rozumnejšie rozhodovať a budete dodržiavať isté pravidlá a princípy, ktoré sú v zákonodarstve zdravotnej starostlivosti zakotvené. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Halecký, pán podpredseda Číž. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvý pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujeme, pán podpredseda. Chcel by som sa vyjadriť ako lekár kardiológ k vystúpeniu pani poslankyne Sabolovej. Chcel by som len dodať, že je to riešenie viacej technicko-organizačné ako odborné kardiologické. Zaiste, že to ovplyvňuje aj otázku kardiológie. Musíme si však postaviť otázku, k čomu to zlúčenie malo slúžiť. Jednoznačne musí slúžiť k lepšiemu organizačnému a technickému zabezpečeniu starostlivosti o pacientov a v tejto dobe zdá sa, že aktuálne je aj možnosť zvýšenia pre špičkových pracovníkov, čo sa týka otázky platov, pretože sú to ľudia, ako už bolo spomínané, superšpecialisti, ktorých je na Slovensku iba niekoľko, a pokiaľ vycítia situáciu, že ekonomicky je to pre nich nevýhodné, sú buď v Rakúsku, alebo v Nemecku, alebo v USA, alebo v Kanade.
Viem, že na začiatku sa to riešenie dostalo až na politickú parlamentnú pôdu, čo považujem dosť za nenáležité, lebo sa mala riešiť vnútri rezortu takáto drobná, dá sa povedať, záležitosť. Myslím si, že vytvorenie komisie, ktorá to mala prešetriť, mala byť vytvorená skôr, predišlo by sa zbytočnému politickému nejakému overovaniu z jednej alebo z druhej strany. Viem, že tým pádom, že to riešenie je s Národným ústavom srdcových a cievnych chorôb, je to riešenie optimálne vzhľadom na to, čo bolo možné, ale podstatné je, ako som spomínal, aby nedochádzalo k tomu, aby detskí pacienti mali menej peňazí cez poisťovne a lekári aby pocítili tiež na svojich platoch. Predpokladám, že v organickej jednotke celého národného ústavu sa to nestane a riešenie sa časom ukáže ako správne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán podpredseda Číž.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ide mi skôr zaujať stanovisko k veciam, ktoré pravdepodobne sa dajú vytušiť z toho, čo tu hovorila pani kolegyňa z KDH a jej predrečník. Mám s tým vždy veľké problémy, ako dokážu títo ľudia neuveriteľne manipulovať s pravdou a naozaj sťažuje to zmysel bytia v tomto parlamente a hlavne, čo mi utklo, že ten dialóg naozaj nemá absolútne žiadny zmysel.
Ja by som v tejto súvislosti s tým, čo hovorila teda pani predsedníčka klubu, chcel povedať, že pána riaditeľa tohto ústavu som prijal ako predseda klubu už v roku 2006, kde ma nesmierne intenzívne presviedčal o tom, že prepánajána, že má 300 miliónov korún a že nemá kde mať to kardiocentrum, že keď sa mu podarilo uchrániť pred obrovskými atakmi Zajacovej reformy, aby sme mu teda pomohli my. Tak som sa snažil, chodil som, hľadal som priestor, pavilón. Rozprával som sa na zdravotníckej univerzite s ľuďmi. Zo všetkých strán odborníci, ktorí hovoria, no áno, v kardiocentre je špičkové pracovisko, špičkovo robia, ale majú hlboko nadštandardné podmienky. Nadštandardne využívajú zdravotnícky poisťovací systém, úkony, ktoré robia, sú nesmierne drahé, dá sa vytvárať prostredie, že tam chirurgovia zarábajú možno až 180-tisíc. Hovorím, nepochybne je to žiaduci stav všade, len ako to zariadime vo všetkých iných nemocniciach, ako na Slovensku je to potrebné, logicky teda musíme zvažovať medzi dvomi záujmami. Udržať pracovisko, kde práve to detské kardiocentrum bude mať pracovníkov s viac ako 100-tisícovými platmi, a teda so všetkými inými, s detskou fakultnou nemocnicou a podobne, kde treba robiť všetky tie štandardné úkony na internom a tak ďalej a tak ďalej. Tu je rozpor.
Nepochybne to nie je jednoduché a viem si predstaviť, že pracovať na tom, aby fungovalo detské kardiocentrum, že to má význam. Samozrejme treba hľadať dobré organizačné riešenia. Vyrobiť z tohto kauzu tohto typu a priživovať sa a parazitovať tak nesmierne hlúpo... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Dobre, že už nebolo počuť posledné slová pána podpredsedu, lebo myslím si, že v poslednom čase sa necháva strhnúť emóciami.
Chcem zareagovať prv na pána poslanca Haleckého len veľmi krátko na tú jeho prvú vetu, keď hovoril, že ide v tejto veci viac o organizačné veci ako o odbornú problematiku a samozrejme, lebo tomu môžeme rozumieť a verím, že aj tou prvou vetou ma podporil, že tomu asi môžem rozumieť, aj keď nie som lekárkou.
A na pána podpredsedu Číža, ktorý asi zrejme nevydrží, si myslím, že manipuláciu s pravdou asi vykonáva on, lebo ja som nehovorila o ňom, že sa nestretol, alebo strana SMER sa nestretla s niekým. Hovorila som, že minister zdravotníctva, ktorý zodpovedá a ktorému podlieha toto štátne zariadenie, tak nediskutoval s riaditeľom, keď začal hovoriť aj cez slová svojej hovorkyne, aj cez svoje slová, aj cez štátneho tajomníka, že sa pripravuje toto zlučovanie.
Pán podpredseda, nie 300 ale 400 miliónov korún ste mu zrejme zagarantovali pre výstavbu a že majú hlboko nadštandardné podmienky? Je to dobré, veď by bolo dobré, aby všetci odborníci v zdravotníctve mali takéto nadštandardné podmienky, a preto by bolo dobré, aby sme mali ekonomickú analýzu, akým spôsobom sme schopní zaplatiť zdravotníckych pracovníkov, aby boli docenení, ale tam bez navýšenia za poistencov štátu sa zrejme asi nepohneme. A ja si myslím, že títo kardiológovia robia nadštandardné výkony, ktoré nie sú jednoduché a ktoré sú život zachraňujúce. A preto si myslím, že sú konečne docenení.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. O slovo požiadal navrhovateľ pán minister. Nech sa páči.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Ak sa neurazíte, tak budem veľmi stručný, lebo nechcem plytvať vaším drahocenným časom a ešte stále vo mne je kúsok chirurga, čiže radšej rozprávam krátko ako veľa. Samozrejme, analýza štyroch možných riešení detského kardiocentra je u mňa, je to analýza na desať strán a je komukoľvek z vás k dispozícii. Dám to nafotiť, dám to každému, kto to bude chcieť, s tým nemám žiaden problém.
Zároveň chcem poďakovať Vilovi za verejnú podporu mojej sily. Konečne cítim, že nie som figúrka, som ozaj vážny minister, pretože som odolal všetkým tlakom všetkých lobistických skupín a rozhodol som sa, ako som sa rozhodol. Ďakujem pekne, to som čakal.
Viete, že som absolvoval stáže v Amerike, vo Švédsku, vo Francúzsku, v Švajčiarsku, mám svoj vlastný názor, aj som ho od začiatku mal na detské kardiocentrum a záver komisie, ktorý prišiel, bol plne v totožnosti s mojím názorom. Čiže fakt ohľadom detského kardiocentra nemám pocit ani vášho nátlaku, ani pocit nátlaku detí.
Bol som v detskom kardiocentre, ale chcem vám povedať len jednu vec. Detské kardiocentrum je vážna inštitúcia a liečia sa tam vážne choré deti. Prešiel som všetky oddelenia. Fakt, keď sa tam človek prechádza, tak musí mať slzy na pokraji, keď vidí otvorené hrudníky s bijúcimi srdiečkami. Na druhej strane máme aj detskú fakultnú nemocnicu, ktorá lieči onkologicky choré deti, ktorá lieči úrazy, ortopedické chyby, a preto považujeme riešenie presun detského kardiocentra do národného ústavu za globálne riešenie, ktoré uvoľní priestory na podporu aj ostatných detských pacientov. Nemáme len deti z kardiocentra, máme všetky deti.
A mojou prioritou bude, a v najbližších mesiacoch to uvidíte, riešenie problematiky detí v Košiciach, v Košickom kraji aj v Banskej Bystrici. Myslím, že uvidíte konkrétne kroky. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Máte slovo.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som skoro všetko povedal vo svojom vystúpení, takže len zhodnotím, že v rozprave vystúpili traja poslanci z opozície, žiaľ, žiadny koaličný poslanec. Som rád, že táto rozprava v Národnej rade prebehla a myslím, že je dobré, že sa venovala tejto správe pozornosť a nielen tomu, čo je obsahom tejto správy, ale aj tomu, čo predchádzalo túto správu.
Chcem len povedať, že z vystúpení všetkých poslancov jasne znelo, že politické rozhodnutia v kauze detského kardiocentra predchádzali odborné rozhodnutia, že odborná komisia, a to povedali vo svojich faktických poznámkach aj koaliční poslanci, začala fungovať a pôsobiť veľmi neskoro. Je veľmi neštandardné, aby sme v novembri zastavili proces prípravy výstavby alebo rekonštrukcie nového pavilónu pre detské kardiocentrum, aby od januára protestovala verejnosť, aby od januára protestovali rodičia detských pacientov s vrodenými chorobami srdiečka, aby sa pripravovala nejaká analýza, ktorá hovorila jednoznačne o potrebe zlúčenia s detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou, aby ministerstvo zdravotníctva začalo konať a vytvorilo odbornú komisiu, až keď opozícia žiada poslanecký prieskum, správu, zvoláva mimoriadnu schôdzu, keď sa spisuje petícia, pod ktorú sa, mimochodom, podpísalo viac než 20-tisíc občanov Slovenskej republiky.
Naozaj je to veľmi neštandardné a jasne z toho vidno, že najprv padlo politické rozhodnutie, že detské kardiocentrum sa zlúči s detskou fakultnou nemocnicou, a potom sa dodatočne hľadali odborné argumenty.
Treba ale povedať, že skutočnosť, že odborná komisia, ktorú zriadil ešte predchádzajúci minister zdravotníctva, došla k záveru, že optimálne riešenie pre detské kardiocentrum je zlúčenie s Národným ústavom srdcových a cievnych chorôb v Bratislave len potvrdzuje to, čo opozícia tvrdila od začiatku, že zlúčenie s detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou nepomôže nikomu. Ani detskej fakultnej nemocnici, lebo aj o nej treba hovoriť, lebo ona nie je zlým účastníkom tohto celého konania, ale je len jedným subjektom, ktorý mal mať ďalšie problémy, teda mal sa postarať o iný subjekt, ktorý sa mal stať súčasťou tohto subjektu bez toho, aby mal na to priestorové a organizačné predpoklady, ako to koniec koncov ukázal aj výsledok odbornej komisie, že sa našlo dobré riešenie pre detské kardiocentrum, ktoré umožní poskytovať špičkovú kardiologickú a kardiochirurgickú starostlivosť pre deti s vrodenými chorobami srdiečka.
Chcem povedať, že iste opozícia vníma tento výsledok ako svoje víťazstvo, pretože vykonala dosť značný politický tlak v mesiaci apríl, ale predovšetkým v mesiaci máj, na základe ktorého vznikla odborná komisia a došlo k zmene už pripravovaného rozhodnutia. Do určitej miery som to povedal a znovu to potvrdím, je záver aj víťazstvo ministerstva zdravotníctva, ktoré vzišlo z kratšej cesty dole. Je vždy čestnejšie priznať si chybu a opraviť ju, ako tvrdošijne trvať na nezmysle. Z tohto pohľadu je z hľadiska ministerstva zdravotníctva správne, že počúvlo svoju odbornú komisiu a našlo toto kompromisné riešenie, ale skutočným víťazom sú naozaj deti s vrodenými chorobami srdiečka, pre ktoré sa, verím, zachová rovnako kvalitná a dostupná, dokonca možno aj zlepšujúca sa kardiologická, kardiochirurgická starostlivosť. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za spravodajskú správu a za zhodnotenie diskusie. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovania o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je
návrh na odvolanie predsedu a troch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového predsedu a dvoch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Návrh je uvedený ako tlač 491 a správa výboru má číslo 691 a, pán minister, máte slovo a uveďte tento návrh vlády.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, v rámci hesla trikrát a dosť vám prednesiem posledné úvodné slovo z mojich úst tohto dňa, takže dovoľte mi, aby som v zmysle § 26 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dozorná rada Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má päť členov. Predseda, podpredseda, ďalší traja členovia dozornej rady. Podľa § 26 ods. 3 zákona členov dozornej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky.
Z hľadiska potreby skvalitniť kontrolnú činnosť dozornej rady v súlade so zákonom predkladám Národnej rade návrh na, po prvé, odvolanie predsedu a troch členov dozornej rady nasledovne: MUDr. Vojtecha Lazara z funkcie predsedu dozornej rady, MUDr. Mariana Petka, MPH z funkcie člena dozornej rady, Ing. Daniela Végha z funkcie člena dozornej rady a MUDr. Petra Horvátha, MPH z funkcie člena dozornej rady.
Po druhé. Voľbu nového predsedu a dvoch členov dozornej rady nasledovne: MUDr. Ivana Valentoviča do funkcie predsedu dozornej rady, MUDr. Petra Janka do funkcie člena dozornej rady a MUDr. Petra Molitora do funkcie člena dozornej rady. Navrhovaní kandidáti spĺňajú všetky zákonom stanovené požiadavky na zvolenie za členov dozornej rady. Návrh zostávajúceho člena dozornej rady predložím po predložení návrhu opozície. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo poverenému členovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Jozefovi Valockému a prosím ho, aby podal správu o prerokovaní veci vo výbore.
J. Valocký, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca výboru a predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu na odvolanie predsedu a troch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového predsedu a dvoch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (tlač 691).
Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 431 z 25. júna 2008 schválila návrh na odvolanie predsedu a troch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového predsedu a dvoch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a predložila ho Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 697 z 30. júna 2008 pridelil návrh na odvolanie predsedu a troch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového predsedu a dvoch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne ihneď.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo rokoval o predloženom návrhu na svojej 27. schôdzi výboru dňa 1. júla 2008. Návrh na odvolanie predsedu a troch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového predsedu a dvoch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odôvodnil minister zdravotníctva Slovenskej republiky Richard Raši.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo sa oboznámil s predloženým návrhom a konštatoval, že navrhovaní kandidáti spĺňajú požiadavky podľa § 26 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. Materiál obsahuje životopisy navrhovaných kandidátov a čestné vyhlásenia so súhlasom kandidatúry.
Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca výboru a predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu na odvolanie predsedu a troch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového predsedu a dvoch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Výbor súhlasil s návrhom vlády a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, po prvé, podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov po a odvolať Vojtecha Lazara z funkcie predsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Mariána Petka, Daniela Végha, Petra Horvátha z funkcie členov Dozornej rady Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Po b zvoliť Ivana Valentoviča do funkcie predsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Petra Janka, Jozefa Molitora do funkcie členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Po druhé. Podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vykonať hlasovanie o návrhu na odvolanie predsedu a členov dozornej rady verejne naraz o všetkých kandidátoch.
Po tretie, vykonať hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu a členov dozornej rady verejne a naraz o všetkých kandidátoch. Výbor poveril mňa, aby som predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu na odvolanie predsedu a troch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového predsedu a dvoch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Registrujem pána poslanca Viliama Novotného. Ešte niekto iný? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Novotný.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu na odvolanie predsedu a troch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového predsedu a dvoch členov.
V decembri 2006 Národná rada schválila poslaneckú novelu zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, v rámci ktorej sa dala vláde možnosť odvolať predsedu a Dozornú radu Úradu pre dohľad aj z iných dôvodov, než aké boli dovtedy uvedené v zákone.
Poslanci Národnej rady tak dali vláde voľnú ruku na odvolanie predsedu a Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vlastne kedykoľvek, keď dotyčné osoby nebudú rešpektovať politický záujem a ciele vlády.
Túto novelu sme vtedy označili za začiatok politického ovládnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Minister Valentovič vtedy tvrdil, že o toto tu vôbec nejde. A že nejde ani o odvolanie vtedajšieho predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ktorý mal, mimochodom, podobne ako dozorná rada päťročné funkčné obdobie, ktoré bolo ani nie v prvej polovici.
To, že išlo o politický zámer ovládnuť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo úplne jasné a na dôkaz nebolo treba dlho čakať. Dňom 24. januára 2007 bol odvolaný predseda Úradu pre dohľad pán Gajdoš a 25. januára toho roku 2007 vymenovaný pán predseda Demovič. Dvadsiateho ôsmeho februára 2007 bola odvolaná aj sedemčlenná správna rada a ku 1. marcu 2007 vymenovaná nová správna rada. Novela zákona začala platiť 15. januára 2007 a už 24. januára, teda za deväť dní účinnosti bol z iných dôvodov odvolaný predseda a do mesiaca aj správna rada.
Návrh, ktorý prerokujeme dnes, je o dokončení procesu politického ovládnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Dnes z iných dôvodov, rozumej politických dôvodov odvolávame štyroch členov päťčlennej dozornej rady napriek tomu, že nie sú ani v polovici svojho funkčného obdobia, ktoré je päťročné. Dnes nás teda vláda žiada, aby mohla dokončiť proces úplného politického ovládnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
To treba vedieť v tejto snemovni, dámy a páni, že dnešným hlasovaním rozhodneme o úplnom politickom ovládnutí Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ja sa ale pýtam, prečo prerokúvame tento návrh práve teraz, keď sú členovia dozornej rady v polovici funkčného obdobia. Čo sa také udialo vo vzťahu ku štyrom členom dozornej rady, že majú byť práve teraz odvolaní. Zmenilo sa niečo v ich činnosti? Zle vykonávajú svoju prácu? Nič také som sa totižto v návrhu vlády nedočítal. Prečo odvolávame len štyroch členov? Nie náhodou preto neodvolávame terajšieho podpredseda dozornej rady pána Milana Považana, lebo bol nominantom Ľudovej strany - HZDS? No ale aj tak teraz bude mať v porovnaní s novozvolenými členmi dozornej rady len polovičné funkčné obdobie, potom budeme zase dovoľovať jedného člena dozornej rady?
Moje ďalšie otázky sa už týkajú voľby nových členov dozornej rady. Prečo ideme zvoliť len troch a nie štyroch? To bude dozorná rada odteraz len štvorčlenná? Včera nám pán minister zdravotníctva vo výbore per zdravotníctvo tak polooficiálne navrhol, ponúkol, aby opozícia navrhla jedného člena dozornej rady. Musí ho ale schváliť vláda, až tak o tom budeme hlasovať v Národnej rade Slovenskej republiky.
Prečo vláda? Menovite vy pán minister zdravotníctva ste túto ponuku nedali pred rozhodnutím vlády o odvolaní a návrhu na zvolenie nových členov dozornej rady. Mohli sme to urobiť naraz. Stačilo poslať list predsedom poslaneckých klubov. Tak sa tým budeme zaoberať ešte minimálne jedenkrát už ani nehovoriac, že nominant opozície, ak ho teda vláda dobrosrdečne odobrí, bude posledný zvolený do päťčlennej dozornej rady, a tak bude najdlhšie zotrvávať vo svojej funkcii, keďže je tam päťročné funkčné obdobie.
Bude to vyzerať asi takto. Zhruba o dva a pol roka sa skončí funkčné obdobie pánovi podpredsedovi Považanovi, takže budeme musieť dovoliť jedného do dozornej rady. O ďalších päť rokov sa skončí funkčné obdobie ďalším trom členom dozornej rady, takže ich budeme musieť dovoliť. A o ďalšie tri mesiace, lebo počítam, že najskôr budeme o tom hlasovať v septembri, sa skončí funkčné obdobie tomu jednému nominantovi z opozície a znovu ho budeme dovoľovať. A toto je načo dobré takýto model? Prečo to nevieme urobiť naraz, keď už sa tak rozhodla vláda Slovenskej republiky?
A teraz na záver som si nechal zlatý klinec návrhu vlády. Návrh na voľbu Ivana Valentoviča za predsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Dámy a páni, politici si väčšinou nezvyknú dobre pamätať, ani voliči, čo bolo pred niekoľkými rokmi, ale čo bolo pred troma alebo štyrmi týždňami by sme si ešte mohli pamätať. Neodstúpil náhodou pán minister zdravotníctva pred tými troma, štyrmi týždňami zo zdravotných dôvodov? Z vážnych zdravotných dôvodov dokonca? Som rád, naozaj som rád, keď som tento návrh prečítal, ktorý prišiel z vlády, že sa mu zdravotný stav tak rýchlo zlepšil. Naozaj ľudsky ako lekár sa vždy teším, keď sa pacient cíti lepšie a môže sa znovu vrátiť do pracovného procesu, lebo to je cieľom zdravotníctva. Aby sme pacienta čím skôr vrátili do riadneho pracovného procesu.
Pripomína mi to ale trochu tak tú predchádzajúcu éru viete spred roku 1989. Súdruh sa na funkcii neosvedčil. Aby nebola hanba, tak ho necháme odstúpiť zo zdravotných alebo rodinných dôvodov. Potom krátka prestávka a šup ho na nejaké pokojné teplé miestečko. Kašický do Bruselu, Bernátek do Bruselu, Valentovič, v Bruseli nebolo miesto, tak za predsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. (Potlesk).
Dámy a páni, ja tento návrh na neodôvodnené odvolanie štyroch členov dozornej rady a voľbu nových troch politických nominantov vládnej koalície nepodporím. Dávam tiež procedurálny návrh, aby sme o odvolaní jednotlivých členov dnes fungujúcej dozornej rady hlasovali verejne, ale jednotlivo, nie verejne a spoločne, ako to navrhol pán spravodajca. Ďakujem pekne. (Potlesk.)