M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz v rozprave vstúpi pani poslankyňa Mária Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, mám dve interpelácie.
Jedna je opäť podobná mojej otázke z hodiny otázok, pretože, čo je napísané, to je dané. A odpustila som si už interpeláciu na pána predsedu vlády, lebo stačilo mi, že je informovaný, že ma vylosovali, aby bol informovaný o tejto veci.
Ale interpelujem pani ministerku pôdohospodárstva vo veci nedávneho rozhodnutia Okresného súdu v Ružomberku, ktoré sa dotýka dosť vysoko postaveného človeka v štátnej správe, ktoré konštatuje, že pani MVDr. Mária Kantíková, ktorá je vo funkcii riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v Dolnom Kubíne, sa musí ospravedlniť za kopírovanie myšlienok, plagiátorstvo vo svojej dizertačnej práci svojmu bývalému kolegovi MVDr. Holkovi, ktorého výskum bol uverejnený v českom časopise Veterinářství. Celý tento jeho článok sa o dva roky na to objavil v jej práci. Týmto rozhodnutím bola otrasená minimálne morálna bezúhonnosť pani riaditeľky. Tieto skutočnosti boli zverejnené aj v denníkoch Pravda a Roľnícke noviny.
Článok v Roľníckych novinách Profesionálna starostlivosť na strane 7 popisuje aj aktivitu pani riaditeľky, ktorá sa týka bezplatného testovania potravín, ale len v pobočke v Dolnom Kubíne, čo zvyšuje náklady na dovoz vzoriek z iných regiónov, ako aj upozorňuje, že príspevok na túto činnosť mal byť poskytnutý cez príspevok zriaďovateľa. Snáď z príspevku je jasné, že pani MVDr. Kantíková je aj manželkou ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, pána MVDr. Ján Pliešovského. Naskytá sa tu otázka, pani ministerka, či nejde o konflikt so zákonom o štátnej správe, prípadne, či takýto pracovnoprávny vzťah považujete za správny a morálny. Adresované pani ministerke Kramplovej.
Druhá moja interpelácia je na ministra zdravotníctva.
Vážený pán minister, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci riešenia rušenia zdravotníckych zariadení. Pán minister, súhlasíte s tým, že len zdravotné poisťovne, a hlavne Všeobecná zdravotná poisťovňa, budú rozhodovať o dostupnosti zdravotnej starostlivosti v regiónoch? Môžete popísať svoju konkrétnu predstavu riešenia spádovosti pre občanov z jednotlivých zrušených zdravotníckych zariadení a to podľa jednotlivých samosprávnych krajov?
Pán minister, aký je reálny stav v súčasnosti v zdravotníckom zariadení v Kvetnici? Ako boli vysporiadané pracovnoprávne vzťahy, delimitácia pracovníkov aj presun pacientov, či boli splnené všetky sľuby bývalého ministra Valentoviča? Myslíte si, že krok zrušiť toto výnimočné a dobre fungujúce zariadenie bol ten najpotrebnejší a najlepší krok, ktorý mohol minister v minulosti urobiť?
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ako posledný písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Brocka s interpeláciou.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, dámy a páni, moja interpelácia je na predsedu vlády Robera Fica a na pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, pani ministerku Vieru Tomanovú.
Pán predseda vlády, ohlásili ste spolu s predsedami koaličných strán balík sociálnych opatrení v súvislosti so zavedením eura na Slovensku od 1. januára 2009. Osobne vítam všetky návrhy, ktoré zmiernia negatívne dopady na najviac ohrozené skupiny občanov z dôvodu zavedenia novej meny na Slovensku. Váš zámer sociálnych opatrení ste okrem iného zdôvodnili aj tým, že, citujem: "Chcete preukázať, aká je orientácia vašej vlády." Pán premiér, je to len pár dní po nehoráznom škandále vášho ministra financií na jachte v Monaku a tiež po vašom škandále s riaditeľom Sociálnej poisťovne, ktorý má byť pre nekompetentnosť síce odvolaný zo svojej funkcie, ale následne vami posunutý na významný post do Bruselu.
Moja otázka: Nemyslíte si, pán premiér, že charakter tejto vlády viac vystihuje práve to, ako sa postaráte o svojho riaditeľa Sociálnej poisťovne pána Bernátka, ako to, že zvýšite prídavky na deti o 3 eurá? Moje doplňujúce otázky sú: S flekom pána Bernátka v Bruseli je to už definitívne vybavené? Môžete priblížiť jeho konkrétnu pracovnú pozíciu i s náplňou? Je pravda, že bude mať 360-tisícový plat? Môj skromný návrh vo forme otázky, vážený pán premiér, keďže mu to vybavujete a posielate ho na taký dôležitý post, kde bude reprezentovať vás, úrad vlády, ale aj Slovensko, nestálo by za úvahu, že by ho tam úrad vlády poslal ako štátneho zamestnanca s platom primeraným vašim možnostiam a jeho bruselský plat by odvádzal do štátneho rozpočtu do kapitoly úradu vlády?
Keďže je to spoločná akcia pána premiéra i pani ministerky Tomanovej - Bernátek do Bruselu - rovnako interpelujem týmto aj pani ministerku Tomanovú.
Ďakujem za ich odpovede.
M. Číž, podpredseda NR SR: Vystúpenie pána poslanca bolo posledné z tých pánov poslancov, ktorí sa prihlásili písomne.
Pýtam sa teraz, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pána poslanca Lászlóa Kötelesa. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy, teda do bodu interpelácie ústne.
A slovo dávam pánovi poslancovi Lászlóovi Kötelesovi.
Pán Slafkovský - procedurálny návrh? Prihlásiť sa rukou, bože, no dobre. Tak prosím ešte druhý, dáme prihlášku aj pána poslanca Slafkovského do bodu interpelácie.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem. Vážená Národná rada, pán predsedajúci, vážená pani ministerka, páni ministri, interpelácia na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, na pána ministra Ľubomíra Vážneho.
Pán minister, dovoľte mi, aby som citoval Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky: "Verejné financie a daňová oblasť budú projektované a používané ako hlavný hospodársky nástroj na vybudovanie moderného sociálneho štátu s cieľom minimalizovať sociálne vylúčenie a postupne odstraňovať stále rastúce regionálne rozdiely a sociálnu nerovnováhu."
Pán minister, naše štatistiky každý rok to ukazujú, že rozvoj súkromného financovania rôznych projektov, účasť zahraničných investorov v procese výstavby investičných celkov sa deje v tých lokalitách, kde je dobrá infraštruktúra, kde je možný bezproblémový prenos tovaru. Presne opačný trend je charakteristický pre naše regióny, kde táto infraštruktúra je nedostačujúca alebo vôbec neexistuje. Podľa oficiálnej štatistiky poradie regiónov podľa miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za apríl 2008 je jednoznačné, že skoro všetky okresy postihnuté vysokou nezamestnanosťou, teda zo sociálneho hľadiska, sú vylúčené, ako to uvádzate v programovom vyhlásení, a poznačené stále rastúcimi regionálnymi rozdielmi a sociálnou nerovnováhou ležia na tzv. južnej trase. Napríklad nezamestnanosť v Rimavskej Sobote je 26 %, Revúca 26 %, Rožňava 19 %, Veľký Krtíš 18 %, Trebišov 17 %, Lučenec 17 %, Košice - okolie 16 %, Gelnica skoro 16 %.
Takže, práve takzvaná južná trasa potrebuje naliehavejšiu takúto nepriamu formu podpory dotiahnuť záujem investorov investovať aj do týchto regiónov. Zároveň musíme mať na zreteli aj fakt, že kamióny a autobusy budú od roku 2009 v závislosti od počtu prejazdených kilometrov platiť elektronické mýto na diaľnicach a na niektorých cestách. Vládou schválené sadzby mýta za využívanie spoplatnených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest prvej triedy na Slovensku budú mať vyšší dopad na slovenských dopravcov ako v Českej republike a čiastočne vyšší ako v Rakúsku alebo v Nemecku. Z tohto dôvodu hrozí aj čiastočný odklon najmä tranzitnej dopravy. Počítame s tým, že určitý objem premávky z takzvanej severnej strany sa presunie na aj tak preťaženú a z technického hľadiska už aj tak nevyhovujúcu južnú trasu.
Z tohto dôvodu v mene obyvateľov žijúcich v týchto oblastiach žiadam vás o prehodnotenie plánu výstavby trasy R2 od Zvolena na východ, aby po dokončení výstavby obchvatu okolo obce Figa bolo pokračované s výstavbou a prestavbou aj ďalších nevyhovujúcich a nebezpečných gemerských úsekov a aby v koncepcii výstavby cestných komunikácií Slovenskej republiky boli presadzované aj priority takzvaného slovenského južného regiónu.
Ďalší problém, ktorý priamo súvisí s meškaním výstavby R2 na úseku Zvolen - Košice, je fakt, že dosiaľ nie je presne určená trasa budúcej výstavby tejto cestnej komunikácie. Toto znamená, že všetky naplánované investície na tejto trase sú v projektovom vzduchoprázdnom priestore, teda tým, že meškajú alebo sú celkom znemožnené. Z tohto dôvodu žiadam vás o urýchlenie vytýčenia naplánovanej trasy R2 od Zvolena na východ a vykonanie s tým súvisiacich úkonov.
Zároveň mi dovoľte položiť jednu otázku: V tomto volebnom období, aké prostriedky budú investované v Košickom kraji na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií?
Ďalšia interpelácia, interpelácia na ministra financií Slovenskej republiky Ing. Jána Počiatka vo veci colných predpisov na slovensko-ukrajinskej hranici.
Pán minister, už 3. apríla som vás interpeloval vo veci colných predpisov na slovensko-ukrajinskej hranici. Vo svojej odpovedi na moju interpeláciu ste uviedli, že diskriminujúce predpisy pre občanov Slovenskej republiky, ktorí bývajú v takzvanom pohraničnom pásme Slovenska a Ukrajiny, budú zrušené až od 1. decembra 2008. Pán minister, obyvatelia pohraničných obcí na slovensko-ukrajinskej hranici, ktorí bývajú v takzvanom 15-kilometrovom pohraničnom pásme, sú naďalej nespokojní so súčasným stavom na našich colniciach.
Na základe colných predpisov, ktoré sú platné od začiatku roka 2008, si pri cestovaní z Ukrajiny nemôžu doniesť rovnaké množstvo tovaru bez cla ako ostatní obyvatelia Slovenskej republiky. Napríklad súčasný zákon, platný od začiatku roka, zaviedol aj dvojitý limit na dovoz cigariet. Kým obyvatelia prihraničných oblastí s Ukrajinou môžu týždenne doniesť len 1 škatuľku, ľudia zo vzdialenejších obcí každý týždeň až jeden kartón. Obyvatelia z blízkosti hraníc z tohto dôvodu právom označujú tento zákon, túto prax za diskriminačnú. Existujú ešte k tomu aj kontroverzné citácie, napríklad kým pre obyvateľov mesta Čierna nad Tisou bývajúcich od najbližšieho cestného hraničného prechodu s Ukrajinou približne v 60 km vzdialenosti platí toto diskriminačné opatrenie, dovtedy pre obyvateľov skoro už 100-tisícového mesta Michalovce toto diskriminačné opatrenie neplatí a to aj napriek tomu, že do najbližšieho cestného hraničného prechodu s Ukrajinou majú o 20 km bližšie. Napriek tomu, podľa vašej odpovede naši občania budú týmto zákonom, týmto nariadením minimálne do 1. decembra naďalej znevýhodnení, mám odvahu vyhlásiť, že diskriminovaní.
Slovenská republika prijatím novely využíva nariadenie Rady Európy z roku 1993, ktoré hovorí, že členské štáty môžu znížiť hodnotu alebo množstvá tovaru prepúšťaného bez cla, ak je dovážaný osobami s bydliskom v pohraničnom pásme. Dodal by som, že iné krajiny to nevyužili a Slovensko nemuselo ísť nad rámec tohto nariadenia. Napríklad susedná Maďarská republika obyvateľov v pohraničnom pásme s Ukrajinou neobmedzuje. Aj po vstupe do Schengenu platia pre všetkých občanov Maďarska rovnaké dovozné limity.
Z tohto dôvodu v mene obyvateľov pohraničného pásma s Ukrajinskou republikou žiadam vás odstrániť túto diskriminačnú prax. Zároveň vás žiadam o pomoc pri riešení nepriaznivej a nedôstojnej situácie na našich hraničných priechodoch súvisiacej s neúmernými čakacími dobami pri návrate z Ukrajiny, to znamená, aj pre osobnú, aj pre nákladnú dopravu. Jediným riešením by bola výstavba už dávno naplánovaného hraničného prechodu s naším najväčším susedným štátom Ukrajinou, teda Čierna - Solomonovo. Táto výstavba by znamenala hospodárske oživenie tohto regiónu a zníženie nezamestnanosti. Zároveň táto investícia by znamenala v tomto, zo sociálneho hľadiska ťažko skúšanom, regióne zníženie potreby dovážať z turistických ciest Ukrajiny obmedzené komodity a tak zvyčajne tabak a alkohol, ktoré v súčasnej dobe niekedy znamenajú pre jednotlivcov, možno aj pre skupiny občanov, hlavne pre nezamestnaných aj určitú formu živobytia.
Ďakujem, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Takže teraz vystúpi ako posledný ústne prihlásený do bodu interpelácie pán poslanec Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, mám interpeláciu na pána ministra Ľubomíra Vážneho, ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, odovzdám písomne neskôr.
Ide o stavebné práce na železničnej linke medzi Bratislavou a Košicami. V minulom roku tam prebiehali intenzívne práce, na tento rok bol dokonca posunutý cestovný poriadok o pol hodinu, pretože sa rátalo s tým, že práce budú pokračovať a tak sa zdá, že tie práce nepokračujú. Vlak veľmi často stojí v Trenčíne a v iných staniciach nepredvídane, zbytočne dlho a z okna vlaku nie je vidno žiadnu pracovnú činnosť. Teda rád by som dostal odpoveď na otázku, prečo je pracovná činnosť zastavená, v čom je problém a kedy bude obnovená a aké sú časové harmonogramy na dokončenie, resp. na pokračovanie prác pri prestavbe tejto trati na cestovnú rýchlosť na 160 km/hod.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci poslanci, ktorí sa prihlásili na vystúpenie v bode interpelácie.
Teraz sa pýtam členov vlády, či niektorý z nich chce odpovedať na interpelácie v zmysle rokovacieho poriadku. Zdá sa, že nie. Takže vás potom poprosím, vážení členovia vlády, aby ste na písomné interpelácie odpovedali písomne v stanovenej lehote do 30 dní.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Po skončení týchto dvoch bodov programu alebo teda štyroch bodov programu, ktoré sú stanovené rokovacím poriadkom, sa vrátime k schválenému programu 24. schôdze Národnej rady.
Takže teraz pokračujeme v popoludňajšom rokovaní siedmeho dňa 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
návrhom účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007.
Tento návrh ste dostali ako tlač 627 a spoločnú správu výborov ako 627a.
Návrh účtovnej závierky uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pán Ivan Bernátek, už je v sále, takže ho prosím, aby sa ujal slova.
Členom vlády ďakujem za účasť na interpeláciách a prajem im príjemný výkon ďalších pracovných povinností.
I. Bernátek, riaditeľ Sociálnej poisťovne: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení predkladám návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007.
Návrh bol prerokovaný v dozornej rade Sociálnej poisťovne, ktorá vypracovala a uznesením č. 28/3 z roku 2008 schválila a k tomuto návrhu prijala súhlasné stanovisko. Návrh účtovnej závierky svojím uznesením č. 308 zo 14. mája 2008 schválila aj vláda Slovenskej republiky. Návrh účtovnej závierky je spracovaný v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a príslušnými opatreniami Ministerstva financií Slovenskej republiky vzťahujúce sa na hodnotené účtovné obdobie pre rok 2007.
Hospodárenie Sociálnej poisťovne bolo v roku 2007 ovplyvnené II. dôchodkovým pilierom. Sociálna poisťovňa postúpila v roku 2007 dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 22,6 mld. Sk. V dosiahnutom výsledku hospodárenia sa premietlo vykrytie tohto deficitu z prostriedkov štátnych finančných aktív v sume 20,2 mld. Sk. Od začiatku existencie II. piliera postúpila Sociálna poisťovňa dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky do konca roku 2007 v sume 50 mld. Sk, krytie zo štátnych finančných aktív predstavovalo 39,4 mld. Sk, čiže rozdiel je 10,6 mld. Sk.
Príjmy v bežnom roku 2007 predstavovali 147,7 mld. Sk a výdavky 145,6 mld. Sk, z čoho vyplýva, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v bežnom roku skončilo prebytkom 2,1 mld. Sk. Spolu s prevodom finančných prostriedkov z roku 2006 mala Sociálna poisťovňa v roku 2007 k dispozícii celkové zdroje v sume 162,3 mld. Sk a celkový finančný rozdiel k 31. decembru 2007 predstavoval prebytok v sume 16,7 mld. Sk.
V súvislosti s príjmami považujem za potrebné uviesť, že plnenie príjmov bolo oproti rozpočtu vyššie o 7 mld. Sk. Táto pozitívna skutočnosť súvisela predovšetkým s lepšou úspešnosťou výberu poistného, ktorá v roku 2007 bola 97,62 %. Vyššie, než rozpočtom predpokladané, boli aj príjmy z úhrad dlžného poistného, a to o 1,3 mld. Sk. Dlžníci uhradili v roku 2007 dlžné poistné v sume 4,9 mld. Sk, v roku 2006 to bolo 4,4 mld. Sk.
Tvorba všetkých fondov v bežnom roku okrem dôchodkového poistenia postačovala na krytie výdavkov a bola prebytková. Najväčší podiel na výdavkoch mali výdavky na dôchodkové dávky, ktoré v roku 2007 predstavovali viac ako 90 % výdavkov Sociálnej poisťovne, konkrétne to bolo 132,1 mld. Sk. V roku 2007 vytvorila Sociálna poisťovňa správy fond vo výške 3,7 mld. korún, vrátane ostatných príjmov v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Spolu so zostatkom správneho fondu z roku 2006 243 mil. korún mala Sociálna poisťovňa k dispozícii 3,6 mld. Sk. Sociálna poisťovňa vynaložila so správneho fondu celkovo 3,6 mld. Sk, potom na bežné výdavky 3,2 mld. a kapitálové výdavky 0,4 mld. Vynaložené finančné prostriedky boli v roku 2007 použité len na základné a nevyhnutné potreby zabezpečujúce prevádzkyschopnosť organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Zo správneho fondu Sociálnej poisťovne najvyššiu sumu 1,9 mld. vynaložila na osobné náklady, z čoho mzdy predstavovali 1,4 mld. korún a súvisiace plnenia 0,5 mld. korún. Tieto prostriedky boli vynaložené na mzdy 5 717 zamestnancov. Priemerná mzda v roku 2007 dosiahla výšku 19.854 Sk, čo je v porovnaní s rokom 2006 v absolútnom vyjadrení nárast o 725 korún a medziročný nárast 3,79 %.
Finančné prostriedky vynaložené na kapitálové výdavky boli v prevažnej miere použité na obstaranie informačno-komunikačných technológií softvér a výpočtová technika a to v sume 403,5 mil. korún. Na obstaranie hmotného majetku bolo vynaložených 11,5 mil. Sk. Tieto finančné prostriedky sa v prevažnej miere použili na riešenie priestorových problémov pobočiek. Okrem toho, necelých 9 mil. Sk bolo vynaložených na nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky, náradia a dopravných prostriedkov.
Záverom si vás dovoľujem, vážené panie poslankyne, páni poslanci, požiadať, aby ste s ohľadom na dosiahnuté výsledky v hospodárení Sociálnej poisťovne a stanovisko dozornej rady Sociálnej poisťovne návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007 schválili.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán generálny riaditeľ. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Ľubicu Roškovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady. Máte slovo, pani poslankyňa.
Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som predniesla správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007 podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 29. apríla 2008 č. 639 pridelil návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007 prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 311 z 11. júna 2008; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 153 z 10. júna 2008.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007 schváliť s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli:
- tvorba fondov 162 mld. 306 mil. 845 tisíc slovenských korún,
- výdavky, náklady 145 mld. 589 mil. 3 tisíc slovenských korún a
- bilančný rozdiel 16 mld. 717 mil. 842 tisíc slovenských korún.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Ľubicu Roškovú predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu výborov o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007 a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie zo 17. júna 2008 č. 159.
Ďakujem. Skončila som. Otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Takže sa pýtam - ústne. Registrujem pána poslanca Jozefa Haleckého. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram rozpravu alebo možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážená pani ministerka, vážený pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, vážená pani spravodajkyňa, chcem sa stručne vyjadriť k činnosti Sociálnej poisťovne, lebo myslím si, že nepriamo sa hovorí o tejto inštitúcii dosť výrazne a hovorí sa aj v súvislosti s dôchodkovou reformou a s dôchodkovým zabezpečením na Slovensku. Sú aj iné okolnosti, ktoré tu veľmi spomínať nebudem.
Chcem len pripomenúť to, čo hovoril aj pán generálny riaditeľ, hospodárenie Sociálnej poisťovne ja považujem za dobré, za zodpovedné a svedčí o tom aj celková bilancia. Je tu aj vzostupný charakter výberu poistného. V tejto súvislosti zaiste, že dôležitú úlohu zohráva aj pokles nezamestnanosti na Slovensku, a preto by som sa chcel opýtať pána generálneho riaditeľa, aký podiel možno tomuto výberu poistného pričítať jednotlivým pobočkám Sociálnej poisťovne alebo niektorým opatreniam, ktoré aj centrála Sociálnej poisťovne prijala. Chcem sa popýtať, aby sme to stihli snáď do tej 17.00 hodiny, pokiaľ nebudú nejaké väčšie reakcie, že v súvislosti s dôchodkovou reformou je možné a je reálne, aby Sociálna poisťovňa bola nejakým spôsobom zúčastnená pri eventuálnom vzniku verejnoprávnej dôchodcovskej správcovskej spoločnosti. Je možné, aby vôbec taká inštitúcia vznikla podľa vašich vedomostí teoretických a prípadne aj niektorých praktických súvislostí v širšom meradle? Pretože viem, že ste zbehlý v tejto problematike aj v zahraničí a v celoeurópskom charaktere.
Chcem ďalej zdôrazniť túto skutočnosť, že deficit, ktorý vzniká v II. pilieri, teda v dôchodcovských správcovských spoločnostiach vykrýva Sociálna poisťovňa, vlastne Sociálnej poisťovni vykrýva štát zo štátnych finančných aktív. Chcem sa opýtať, či pri postupe rokov v nasledujúcich, čo ja viem, piatich, desiatich rokov, bude štát vykrývať tento deficit v dostatočnom rozsahu bez toho, že by sa to nejako negatívne odrazilo, dajme tomu, na hospodárskom progresívnom raste.
Ďalej sa chcem opýtať aj na koncovku. Zaiste, že to nesúvisí s bilanciou, ktorú ste tu prezentovali, či aj vo finále tej dôchodkovej reformy Sociálna poisťovňa uvažuje aspoň v teórii, či bude schopná vyplácať sociálne minimálne dôchodky aj tým, čo sú v II. pilieri a ktorí nedosiahnu výsledok svojho sporenia na tej úrovni, aby to mohlo pokrývať spolu aj s I. pilierom ich minimálny dôchodok, o ktorom ešte definitívne, samozrejme, rozhodnuté nie je.
Nechcem zdržiavať ctenú snemovňu, takže tieto otázky, myslím, že postačujú. Chcem vysloviť spokojnosť s hospodárením Sociálnej poisťovne, aj s činnosťou generálneho riaditeľa a súčasne sa mu aj poďakovať za jeho činnosť za posledný rok.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Vystúpenie pána poslanca Haleckého bolo jediné v rozprave. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce pán navrhovateľ zaujať stanovisko? Nie? Pani spravodajkyňa? Nie. Veľmi pekne ďakujem.
Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi generálnemu riaditeľovi Bernátkovi, ako aj pani kolegyni za prednesenie správ.
Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, ešte skúsime pristúpiť k
správe o činnosti hospodárenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2007.
Správa ma číslo tlače 631. Spoločná správa 631a.
Vítam predsedu Rady pre reguláciu Jozefa Holjenčíka. Prosím ho, aby túto správu predniesol.
J. Holjenčík, predseda Rady pre reguláciu: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, správu o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2007 predkladám v zmysle zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nebudem vás unúvať číslami, snáď len na také najzaváženejšie veci upozorním. Správa hodnotí predchádzajúce regulačné obdobie z pohľadu dosiahnutej transparentnosti trhu a vplyvu cenovej regulácie na trh na základe schválenej Koncepcie rozsahu a spôsobu vykonanej cenovej regulácie. Na základe regulačnej politiky boli pripravené legislatívne predpisy, ktorými sa ustanovil spôsob regulácie na nasledujúce regulačné obdobie a takisto rozsah a štruktúra oprávnených nákladov a spôsob určenia výšky primeraného zisku.
Vlaňajší rok alebo rok 2007 bol prelomový, resp. bol taký zvláštny, pretože vstúpila do platnosti novela zákona, teda zákon č. 107, ktorým bol novelizovaný zákon o regulácii, bola menovaná nová Rada pre reguláciu, vznikli dva orgány, samostatné orgány štátnej správy v oblasti regulácie cien v sieťových odvetviach.
Dôležitým míľnikom v činnosti bol 1. júl 2007. Od tohto dátumu sa uskutočnilo právne oddelenie dodávky elektriny a distribúcie vo vertikálnych integrovaných podnikoch. Slovenský trh s elektrinou a plynom sa stal plne liberalizovaný, to však neznamená, že všetky inštitúcie a všetci túto možnosť využili. Môžem teda konštatovať, že činnosťou úradu a rady pre reguláciu za uplynulé obdobie došlo k stabilizácii cien, napriek búrlivému vývoju cien na svetových trhoch, čo sa prejavilo stabilitou a povedal by som, takým veľmi miernym alebo optimálnym nárastom, optimalizáciou nárastu cien pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov.
Podmienky, ktoré úrad vytvoril, Rada pre reguláciu vytvorila, poskytujú široké možnosti uplatnenia, to znamená, stabilitu pre regulované subjekty a takisto umožňujú širokú ochranu alebo dôslednejšiu ochranu pre zraniteľné skupiny odberateľov a účastníkov trhu.
V stručnosti všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pekne ďakujem, pán predseda Úradu pre reguláciu, za uvedenie správy.
Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Stanislava Janiša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výboroch. Máte slovo, pán poslanec.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výboru pre hospodársku politiku k správe o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2007.
Túto správu prerokoval výbor pre financie, rozpočet a menu s odporúčaním správu schváliť a výbor pre hospodársku politiku s odporúčaním predloženú správu schváliť.
Gestorský výbor na svojom rokovaní schválil spoločnú správu výborov. Súčasťou tejto spoločnej správy je aj uznesenie Národnej rady, kde výbor pre hospodársku politiku navrhuje Národnej rade schváliť správu o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2007.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za spravodajskú správu.
Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne.
Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Ďakujem navrhovateľovi, ako aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Máme ešte výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa z tých, čo pozývame. Ešte skúsim? (Hlasy z pléna.) Ďakujem pekne.
Keďže je všeobecný súhlas, takže, vážené kolegyne, kolegovia, pozvem predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa pána Ivana Petranského, aby, pokiaľ je tu prítomný niekde, sa dostavil do rokovacej sály, ešte by sme mohli si vypočuť uvedenie jeho správy.
(Výročná správa o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2007.)
Takže vitajte, pán predseda. Máte slovo, uveďte vašu výročnú správu. Máte slovo.
I. Petranský, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa. Predkladaná správa dokumentuje činnosti a úlohy, ktoré vykonáva Ústav pamäti národa ako verejnoprávna ustanovizeň, materiálno-organizačné zabezpečenie, plnenie úloh uložených zákonom v hodnotenom období v roku 2007.
Výročná správa bola prerokovaná 11. apríla 2008 v dozornej rade Ústavu pamäti národa a schválená správnou radou Ústavu pamäti národa 18. apríla 2008.
Pokiaľ ide o orgány Ústavu pamäti národa, 1. februára 2007 bol zvolený nový predseda správnej rady a zaplnilo sa tak miesto štatutára ÚPN, ktoré bolo neobsadené od smrti Jána Langoša v júni 2006.
Správna rada ako najvyšší orgán Ústavu pamäti národa zasadala počas roka desaťkrát. Okrem plnenia zákonom stanovených úloh prerokúvala základné rozhodnutia vo veci činnosti ústavu, schvaľovala interné smernice a ich úpravy, aktívne sa podieľala na tvorbe úloh a projektov, vykonávala kontrolu plnenia konkrétnych úloh a operatívne riešila situácie vzniknuté v dôsledku personálnych zmien v ústave.
Dozorná rada zasadala desaťkrát za rok. Na svojich zasadnutiach bola informovaná predsedom, resp. podpredsedom správnej rady ÚPN o celej činnosti ústavu. Na jej zasadnutia boli prizývaní riaditelia sekcií a vedúci oddelení, ktorí informovali o práci v jednotlivých sekciách, resp. oddeleniach. V zmysle zákona a štatútu prerokovala štvrťročné správy o finančnom hospodárení Ústavu pamäti národa, správu o činnosti za rok 2006, návrh rozpočtu za rok 2008, kontrolovala, či sú finančné prostriedky používané v súlade so zákonom. Výbor Ústavu pamäti národa zasadal v roku 2007 dvadsaťkrát.
Pokiaľ ide o organizačnú štruktúru Ústavu pamäti národa, tá sa v priebehu roku 2007 menila iba minimálne k pôvodnej štruktúre, čiže kancelária predsedu, oddelenie ekonomiky a správy, oddelenie sprístupňovania a referát Oral history, sekcia informatiky, sekcia archívu, sekcia dokumentácie a sekcie evidencií pribudla od 1. apríla 2007 po schválení správnou radou Ústavu pamäti národa aj sekcia vedeckého výskumu.
Pokiaľ ide o financie, Ústav pamäti národa v roku 2007 hospodáril s rozpočtom 42 mil. 278 tis. Sk. Zásadnou úlohou Ústavu pamäti národa bolo sprístupňovanie dokumentov. V roku 2007 sa na ÚPN so žiadosťou o sprístupnenie dokumentov po bývalých bezpečnostných... (Ruch v sále.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím ešte chvíľu o dôstojné prostredie pre pána navrhovateľa. Ďakujem.
I. Petranský, predseda správnej rady Ústavu pamäti národa: ... po bývalých bezpečnostných zložkách obrátilo spolu 706 osôb. V roku 2007 bol odstránený sklz vo vybavovaní žiadostí, ktorý bol dlhodobým problémom ústavu a to znamená, že v súčasnosti už všetky žiadosti o sprístupnenie dokumentov sú v zákonnej trojmesačnej lehote vybavené. ÚPN vybavoval aj žiadosti o priznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja podľa zákona č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji a udelil 84 osobám štatút účastníka protikomunistického odboja.
Z hľadiska sprístupňovania evidencií mal ÚPN v uplynulom roku niekoľko zásadných výstupov. Zverejnil na internete evidenčne spracované archívne knihy vyšetrovacích spisov krajských správ ŠTB na Slovensku, čo predstavuje viac ako 43 tisíc záznamov z Krajskej správy ŠTB Bratislava, Západoslovenského kraja a Banská Bystrica. Zverejnená bola aj prvá časť registrov operatívnych zväzkov druhej správy ŠTB v Prahe, takzvanej centrály za obdobie rokov 1969 až 1989.
Z oblasti dokumentácie treba spomenúť rekonštrukciu organizačnej štruktúry, personálne obsadenia a činnosti bývalej XII. správy ZNB, centrálneho kontrarozviedneho útvaru ŠTB pôsobiaceho na Slovensku v roku 1974 až 1989. Výsledky tejto práce boli prezentované verejnosti na internetovej stránke ústavu, bolo zverejnených 764 mien príslušníkov ŠTB, zameranie jednotlivých odborov a oddelení, ako aj štruktúra správy.
V rámci pracovnej úlohy analýza a popis hlavných objektových zväzkov I. správy ZNB, ktorú ÚPN ukladá § 19 zákona o pamäti národa, bolo do konca novembra 2007 v dvoch fázach popísaných 400 hlavných objektových zväzkov, ktoré boli následne zverejnené na internetovej stránke ústavu.
V roku 2007 ÚPN začala napĺňať aj ďalšiu zo svojich rozhodujúcich úloh a podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky prvé štyri oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu v súvislosti s činnosťou Štátnej bezpečnosti.
Ústav pamäti národa poskytoval podľa zákona o pamäti národa orgánom verejnej moci informácie a dokumenty z činnosti bezpečnostných zložiek na plnenie ich zákonom stanovených úloh. Za rok 2007 bolo celkovo doručených okolo 700 žiadostí od Národnobezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby, Vojenského obranného spravodajstva, ministerstva vnútra aj reformovanej cirkvi. Žiadosti sa týkali predovšetkým previerok osôb. Oproti minulému roku ústav zaznamenal zvýšenie počtu podaných žiadostí o viac ako 110 %.
Dokumentačný systém ústavu bol v roku 2007 doplnený o takmer štvrť milióna zdigitalizovaných strán archívnych dokumentov, z toho bolo vyše 170 tisíc strán zdigitalizovaných z papierových dokumentov a viac ako 70 tisíc strán mikrofišov.
Jednou z úloh Ústavu pamäti národa je poskytovať verejnosti výsledky svojej činnosti aj zverejňovaním a sprístupňovaním informácií o dobe neslobody. Úlohou projektu Oral history je zviditeľňovať konkrétne osudy ľudí, ktoré sa stali obeťou totalitných režimov. Uskutočňuje sa to prostredníctvom výroby a spracovania videozáznamov, ktoré majú slúžiť pre účely bádateľov, študentov, pedagógov a producentov dokumentárnych filmov. V minulom roku ústav v rámci tohto projektu nakrútil výpovede 40 svedkov z obdobia totality a tento materiál má dĺžku približne 100 hodín, obsahuje výpovede svedkov, ktoré sa stali obeťami nacistickej a komunistickej perzekúcie. Ústav pamäti národa natočil v roku 2007 film Prežili sme gulag. Podklad k nemu vytvorili výpovede osôb z východného Slovenska, ktorí boli po skončení II. svetovej vojny násilne odvlečení do Sovietskeho zväzu.
Pokiaľ ide o systematický vedecký výskum, počas roku 2007 bolo v rámci ÚPN pripravených do tlače 6 titulov. Do edičnej činnosti patrí aj časopis Pamäť národa, ktorý vychádza štvrťročne. Pracovníci ÚPN predniesli desiatky referátov na vedeckých konferenciách a publikovali viac ako 100 vedeckých odborných článkov v časopisoch a zborníkoch a tri vedecké monografie. V novembri 2007 ÚPN zorganizoval spolu so svojimi partnermi zo zahraničia v Bratislave veľkú medzinárodnú vedeckú konferenciu o aktivitách NKVD a KGB. Zároveň sa ústav aktívne venoval osvetovej činnosti medzi mladými ľuďmi. Jeho pracovníci uskutočnili 44 prednášok na základných, stredných a vysokých školách.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, mám tu dve písomné prihlášky do rozpravy, takže je vylúčené, aby sme pred piatou hodinou ešte mohli dokončiť tento bod a zdá sa, že aj ústne sa niektorí prihlásia.
Takže poprosím pána spravodajcu, aby uviedol spravodajskú správu a potom preruším rokovanie s tým, že otvorím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne až pri otvorení toho bodu, keď budeme v ňom pokračovať.
Takže, pán spravodajca, poprosím, keby ste uviedli spravodajskú správu.