P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vo svojej odpovedi na interpelácie by som chcel zareagovať na dve interpelácie, ktoré som podával písomne na pána premiéra Fica a na pani ministerku Tomanovú. Je to v tlači 644 ako interpelácia č. 17 a interpelácia č. 18.

V tejto súvislosti sa chcem na vás obrátiť, pán predseda, aby ste zabezpečili prítomnosť interpelovaného podľa § 130 ods. 4.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, mám prerušiť rokovanie? Ja veľmi rád požiadam, aby, samozrejme, interpelovaní boli prítomní. Je zvykom vzhľadom na pracovné zaneprázdnenie a organizáciu programu, že sa niekedy stane, že tu všetci členovia vlády nie sú. Samozrejme. Pán poslanec, chcete využiť svoje právo, alebo nie?

P. Frešo, poslanec: No chcem využiť svoje právo, ale zároveň žiadam...

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, pokračujte, dal som vám slovo, pokiaľ chcete skončiť.

P. Frešo, poslanec: No, ako. Žiadam od vás, aby ste tých interpelovaných zavolali.

P. Paška, predseda NR SR: Ja som ich už vyzval. Vyzývam, aby boli, ak sú v priestoroch Národnej rady prítomní. Pán Brocka, poprosím, prebieha rozprava, neviem prerušiť. Keď pán poslanec ukončí svoje vystúpenie, rád vám dám slovo.

Takže, pán Frešo, budete pokračovať alebo pán Brocka sa hlási. Mne je ľúto, bude pokračovať pán Frešo. Ja vám nemám na základe čoho dať slovo teraz.

Takže, keď skončí pán Frešo, ja vám veľmi rád dám slovo, pán poslanec.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Frešo, poslanec: Neviem, myslím si, že by bolo správne, keby členovia vlády si naozaj urobili raz za mesiac čas na to, aby prišli medzi nás, poslancov, aby nezabúdali na to, kto im tú dôveru vyslovuje a kto je tu komu podriadený a kto je tu komu nadriadený. Nakoľko podľa toho potom aj vyzerajú odpovede týchto členov vlády.

A konkrétne začnem pánom premiérom Ficom, ktorého som interpeloval v súvislosti s výrokmi, ktoré použila jeho tlačová hovorkyňa a ktoré považujem za jeho priamu reč, v súvislosti s pezinskou skládkou, kde hovoril o tom, že otázka skládky odpadov v Pezinku mala byť použitá ako prostriedok nátlaku na vládu a jej orgány. A zároveň hovoril o zarážajúcich a podozrivých okolnostiach celého prípadu. Kládol som veľmi presné otázky, čo vláda zistila o protestných zhromaždeniach občanov. Aká bola vec, ktorá je celá za kauzou. Ako politické aktivity SDKÚ - DS potvrdzujú slová predsedu vlády a ktoré sú zarážajúce a podozrivé okolnosti okolo celého prípadu.

Odpoveď, ktorú som dostal, ma naozaj neuspokojuje, som s ňou nespokojný a neobsahuje ani jednu odpoveď na mnou kladené otázky.

Ja chcem len upozorniť aj pána predsedu vlády a predpokladám, že nejakým spôsobom sa aspoň bude snažiť dostúpiť k záznamu z tohto rokovania na to, že pezinská skládka je jedna stavba, jedna čierna stavba, ktorá sa sčasti realizuje na pozemku jeho politického nominanta. Je to jedna čierna stavba, ktorú občania v Pezinku nechcú, dali to najavo cez svojich volených zástupcov. Dali to najavo protestnými akciami. Je to jedna čierna stavba, kde vláda tejto krajiny pod vedením Roberta Fica nie je schopná doručiť rozhodnutie o zastavení stavby a to napriek tomu, že už týždeň prešiel, kedy sa táto vláda k tomu nejako zaviazala a aj to až po obrovskom tlaku občanov a po proteste priamo pred úradom vlády. A je to naozaj stavba, ktorá ukazuje, že právny štát v podaní tejto vlády a tejto koalície končí na čiernej skládke v Pezinku.

Som nespokojný s tým, že premiér Fico namiesto, aby sa snažil kauzu Pezinok vyriešiť, tak obviňoval svojich politických oponentov. Dokonca naznačoval, že sú tam isté ekonomické záujmy. Keď som mu poskytol aj touto formou šancu osvetliť toto pozadie a svojimi podrobnými otázkami, tak túto šancu nevyužil. Inými slovami, toto ma oprávňuje konštatovať, že to bola jedna dymová clona zo strany pána premiéra, ktorú okolo Pezinka rozpútal a jeho nemohúcnosť dokazuje to, že po dnešný deň tá stavba tam stojí. Dnes sa našťastie nerobí, ale nie je doručené stále ani rozhodnutie stavebníkovi o tom, že nesmie stavať. Čiže, predpokladám, keď mediálny záujem opadne, stavať sa bude znova. Myslím si, že je to zlyhanie nielen predsedu vlády, ale aj vlády ako celku. Myslím si, že je to veľmi zlý príklad o tom, ako táto vláda poníma pojem právny štát.

K interpelácii, ktorú som mal na pani ministerku Tomanovú, je to interpelácia č. 18. Tá bola veľmi jednoduchá. Ja vám ju prečítam:

"Pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, moja interpelácia súvisí s vyjadrením šéfa Sociálnej poisťovne Ivana Bernátka, uverejnenom v denníku SME dňa 12. 4. 2008. Znenie vyjadrenia je: Dedenie dôchodkových úspor je absolútne navádzanie na trestný čin.

Vážená pani ministerka, dovoľujem si vám v tejto súvislosti položiť dve otázky: Súhlasíte s tvrdením riaditeľa Sociálnej poisťovne?

A druhá otázka: Ako vysvetlíte tieto slová a čím je tvrdenie riaditeľa Sociálnej poisťovne podložené?"

Opäť ma odpoveď, ktorú som dostal od pani ministerky, ktorú ešte pred pár minútami som tu videl v sále, neuspokojila.

Prečítam tú časť, ktorú považujem za neadekvátnu voči poslancom Národnej rady a takisto aj vychádza podľa mňa a mojej mienky z toho, že súčasná vládna koalícia nepokladá za dôležité, aby sa jednotliví ministri zodpovedali poslancom, o čom svedčí aj to, že nie sú tu prítomní, vrátane premiéra. A ja vám prečítam časť tej odpovede:

"Úlohou ministerky nie je komentovať, vysvetľovať či dodatočne odôvodňovať mediálne vyjadrenia ktoréhokoľvek predstaviteľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny alebo vrcholového predstaviteľa verejnej inštitúcie v pôsobnosti rezortu."

Prosím pekne, vážení kolegovia a vážené kolegyne, vážení kolegovia, to je odpoveď, ktorú aj vám koaličným poslancom dáva ministerka, ktorej ste vyslovili dôveru. Inými slovami, neunúva sa vysvetliť, ako je možné, že takéto nehorázne tvrdenie v médiách vrcholného predstaviteľa svojej inštitúcie sa ocitlo. A na jednoduchú otázku, či s týmto tvrdením súhlasí, ani na túto sa pani ministerka neunúva dať žiadnu odpoveď. Podľa mňa je to hanba.

A ešte raz by som chcel apelovať aj na vás, pán predseda, aby ste v budúcnosti zabezpečili účasť pánov ministrov a pani ministeriek, vrátane pána premiéra, keď poslanci ako volení zástupcovia občanov majú záujem komunikovať s týmito ministrami. Myslím si, že popri tých všetkých výletoch a akciách, na ktorých sa zúčastňujú, by si mohli urobiť čas, vedia, kedy je termín interpelácií a mali by tu sedieť v sále tak, ako sa to žiada od zodpovedných predstaviteľov.

Ďakujem veľmi pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, nezvyknem to robiť, ale urobím to, lebo som tu sedel štyri roky a Dzurindu som tu nevidel ani raz. A jednoducho som presvedčený, aj dnes tu sedia ministri a je prejavom vzťahu vlády a členov vlády k tejto Národnej rade, že chodia tak, ako to určuje program a že vtedy, keď im to pracovné povinnosti dovolia, sa zúčastňujú, aby mohli odpovedať relevantným spôsobom nielen na vaše otázky, ale aj na otázky občanov.

Ja, samozrejme, budem naďalej apelovať ako predseda Národnej rady na všetkých členov vlády, aby tu boli. Len vás chcem požiadať, aby ste v záujme svojho politického marketingu nedehonestovali to, čo jednoducho je súčasťou práce či člena vlády alebo poslanca.

Ja som tu štyri roky sedel, pán poslanec. A znovu, ja to dám vytiahnuť, kedy tu bol Dzurinda ako šéf vlády.

Kto bude teraz, nech sa páči, dámy a páni, dávam možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec Brocka, do rozpravy alebo chcete procedurálny? Ale ešte ukončíme prihlasovanie do rozpravy. Čiže, pán poslanec Štefanec, pani poslankyňa Sabolová, Kahanec. Končím možnosť sa prihlásiť.

Pán poslanec Brocka, nech sa páči. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Brocku. Chvíľočku, pán kolega, nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Práve chcem k tomu problému, ktorý sa teraz otvoril. Pán predseda, je to prirodzené, že nemôže tu sedieť celá vláda, lebo život sa kvôli interpeláciám alebo odpovediam na interpelácie v krajine nezastaví. Ale rokovací poriadok § 130 ods. 7 hovorí, že v prípade, keď niekto z vlády tu nie je, tak predseda vlády určí, kto zastupuje buď predsedu vlády alebo toho ministra. Lebo ja chcem interpelovať členov vlády a nie sú tu. A zaujímalo by ma, kto z tých, ktorí sú tu nie prítomní, bude prípadne reagovať na moju interpeláciu. Čiže, to by mohlo zaznieť a je to vybavené.

P. Paška, predseda NR SR: Dobre. Nebudeme hlasovať o tom, pán poslanec. Máte pravdu, ale sám dobre viete, že naozaj úlohy a zaneprázdnenosť členov vlády sú, aké sú. Myslím, že pri hodine otázok máme tento inštitút vyriešený. Tam predseda vlády informuje, kto bude zastupovať tých, ktorí nemôžu byť. Áno. Dobre, skúsime na grémiu dohodnúť pre budúce stretnutia tento bod, aby bolo jasné vopred pre všetkých tých, ktorí chcú položiť otázky, kto bude odpovedať. Dobre? Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Pán predseda, ja chcem len doplniť, aj už čo kolega Brocka povedal v rámci procedúry. Ja mám pocit, ako keby práve preto, že vyžadujeme v zmysle rokovacieho poriadku účasť ministrov raz za dva, tri mesiace, kedy sú interpelácie, aby tu boli, ako keby teraz vyložene odchádzali len preto, aby ignorovali túto Národnú radu. Veď nie je možné, aby vzadu bolo rokovanie nejaké s ministrami, keď vpredu beží riadne schôdza Národnej rady. Toto je ignorácia. A preto by som vás chcela poprosiť, lebo ja vám rozumiem, pán predseda, to sú dospelí ľudia, ako sú poslanci, tak aj ministri, že sa nedá ich tu priviazať. Ale myslím si, že trochu úcty trikrát, štyrikrát v roku voči poslancom by mohli tí páni ministri mať.

A preto vás chcem požiadať, aby aspoň tí, ktorí sa nachádzajú v Národnej rade... (Vystúpenie prerušené.)

P. Paška, predseda NR SR: Ja len, pani poslankyňa, upresním pre tých, kto to bude sledovať. Nie je to trikrát, štyrikrát do roka. Vy veľmi dobre viete, že tento bod programu je zo zákona a je vždy každý druhý štvrtok počas rokovania Národnej rady. To znamená, členovia vlády, aj pán premiér musia byť počas rokovania každý mesiac účastní minimálne prvý týždeň na hodine otázok a druhý týždeň na interpeláciách. To len na upresnenie. Lebo ste použili opäť taký trošku zavádzajúci výraz, ako keby vláda ignorovala túto Národnú radu. Ja som presvedčený, že to tak nie je. Ale, samozrejme, pozývam, ak máte pocit, že niektorí členovia vlády nie sú v sále a sú niekde v priestoroch Národnej rady, aby prišli do sály. Dobre.

Do rozpravy teraz... A ešte pán poslanec Frešo? Len keby sme sa zhodli, o čom teraz je tento náš dialóg. Sú to faktické poznámky, procedurálne návrhy, lebo...

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, ja by som veľmi krátko zareagoval na to, čo ste vy nazvali politickým marketingom z mojej strany. Veľmi si myslím, že to je znevažujúce a nielen voči mne, ale aj voči občanom, ktorých zastupujem. Ja si myslím, pardon, iba doplním jednu vetu. Budem veľmi stručný. Ja si myslím, že ten, kto robí chybu, sú tí členovia vlády, ktorí sú teraz v budove a neprídu na interpelácie. Hanba im a nie mne, ktorý zastupujem svojich občanov a pýtam sa týchto členov vlády. Čiže, považujem to za nenáležité. Takže, aj vás poprosím, aby ste sa sústredili na tých, ktorí túto Národnú radu naozaj znevažujú svojou neprítomnosťou a ostentatívnym odídením, keď vedia, že tu majú interpeláciu, a nie tí, ktorí čestne a poctivo zastupujú svojich vlastných voličov.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, to, že som vám nechal slovo, je ten najlepší dôkaz, ako si vážime vás a vašich voličov. Pretože znovu sa vás pýtam, toto vaše vystúpenie bolo čo. Rozprava, faktická poznámka, procedurálny návrh? Ja totiž neviem identifikovať, o čo išlo. Každopádne v záujme toho, aby hodina otázok, interpelácie, to, čo je súčasťou rokovania Národnej rady, malo svoju váhu, urobím všetko pre to, aby všetci tí členovia vlády, ktorí z hľadiska svojho programu môžu byť účastní, tu boli. A ja som hlboko presvedčený, že nemáte pravdu a že všetci tí, ktorí sú dnes k dispozícii z hľadiska svojho pracovného programu, tu sú.

Takže budeme teraz pokračovať. Pán poslanec Miššík, nech sa páči. Len sa skúsme dohodnúť, vedieme dialóg, rozpravu. Reagujeme nie tak, že... Do rozpravy, pán Jarjabek? Pán poslanec, tiež poprosím. Uvedomujem si, že som to možno vyvolal sám, ale keď ste sa zhodli na tom, čo to je toto, toto je interpelácia členov vlády.

D. Jarjabek, poslanec: Pán predseda, ja sa ospravedlňujem, ale vzhľadom na to, čo tu zaznieva, mám procedurálnu faktickú poznámku. A chcem povedať len jednu vec cteným mojim kolegom, ktorí sa teraz tak vehementne rozohňujú nad tým, že tu nie sú ministri a premiér. Skutočne len jednu vetu. Vy si spomínate, počas 8 rokov sa tu často stalo, že z vášho premiéra Dzurindu tu nebolo ani Dz, nehovoriac o ministroch. Takže, prosím vás pekne, nebuďte teraz takí prísni. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, poprosím vás, dobre, ukončujem. Poďme ďalej. Budeme pokračovať v rozprave. Pán Miššík, do rozpravy? (Nezrozumiteľné hlasy z pléna.) Takže, pán poslanec Brocka, do rozpravy. Nie. Takže, pán poslanec Štefanec?

Nech sa páči, pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Nechcel som pôvodne, pán predseda, ale prepáčte, to ma vyprovokovalo trošku. Poprosím vás, aby ste zabezpečili. Môj procedurálny návrh je, aby ste zabezpečili účasť pánov ministrov pri takých závažných veciach, o ktorých sa tu hovorí. To je celé.

P. Paška, predseda NR SR: Ja to, pán poslanec, urobím aj bez hlasovania, dobre? Nemusíme dať hlasovať o tomto návrhu.

Takže, poprosím, pán poslanec Štefanec. Pokračujeme, dámy a páni, v interpeláciách.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda.

Dámy a páni, milí hostia, dovolím sa vyjadriť k písomnej odpovedi členov vlády pod č. 7, ktorá mi bola adresovaná od pána ministra hospodárstva, pána Ľubomíra Jahnátka.

Problematika, ohľadom ktorej som interpeloval pána ministra, sa týka dvojitého zobrazovania cien v procese zavádzania spoločnej európskej meny na Slovensku, konkrétne jednotkových cien pri zobrazovaní, v duálnom zobrazovaní pri váhach. Bohužiaľ, vinou legislatívy sa stalo, že Slovensko je jediná krajina, v ktorej platí povinnosť zobrazovať jednotkové ceny na tri desatinné miesta, pričom v každej krajine, ktorá zavádzala euro, to tak bolo na dve desatinné miesta. Čo z toho vyplýva? Predovšetkým pre ľudí, ktorí musia upraviť túto skutočnosť podľa platnej legislatívy, táto realita znamená, že váhy v celej Európe sú v jednom softvére a špeciálna softvérová úprava by sa musela urobiť, pokiaľ by nedošlo k zmene, len pre Slovensko. Znamená to vyššie náklady, ktoré sa premietnu do vyšších cien, ktoré nakoniec zaplatí len slovenský spotrebiteľ. To bol dôvod mojej interpelácie. Pán minister síce obsiahlo vysvetlil platnú legislatívu a priznal, že o problematike vie, ale že odkázal na ministerstvo financií, prípadne na novelizáciu generálneho zákona o zavedení eura.

Keďže som presvedčený, že táto problematika sa dá riešiť novelou vyhlášky č. 97/2008, tak si ho dovoľujem z toho miesta ešte raz požiadať, aby túto problematiku riešil, ktorá je podľa môjho názoru dôležitá a bude mať vplyv takisto na výšku cien pri dvojitom oceňovaní.

A čo sa týka jeho odpovede, dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať, aby ste podporili môj názor, že nie som spokojný s príslušnou odpoveďou pána ministra na túto tému.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Posledný do rozpravy - pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som zareagoval na písomnú odpoveď členov vlády na moju interpeláciu v tlači 644 pod bodom 5, ktorá sa týkala veci prepustenia koordinátorov programu podpory rozvoja komunitnej sociálnej práce v obciach a v tejto súvislosti neefektívneho využívania prostriedkov Fondu sociálneho rozvoja.

K samotnej odpovedi. Vážený pán podpredseda vlády, momentálne síce neprítomný, pán Čaplovič, chcel by som vám poďakovať za vašu odpoveď, ba aj za niektoré veľmi úprimné postoje, ktoré som v tejto odpovedi našiel. Na druhej strane s uvedenou interpeláciou nemôžem byť spokojný. Pár poznámok k tejto interpelácii. Pán podpredseda vlády požiadal o zaujatie stanoviska ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj splnomocnenkyňu vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny konštatovala, resp. uviedla, že k ukončeniu pracovného pomeru s týmito 17 koordinátormi práve predchádzalo hodnotenie Programu podpory rozvoja komunitnej sociálnej práce v obciach. No, je to síce všeobecné, že predchádzalo mu hodnotenie programu, ale ja sa chcem spýtať: Predchádzalo tomu aj hodnotenie osôb koordinátorov? Predchádzalo tomu aj hodnotenie samotného Fondu sociálneho rozvoja, a tých, ktorí boli zodpovední, aby tento program bežal? Veď predsa za všetko nemohli byť zodpovední iba 17 koordinátori.

Ďalej je tam uvádzané, že uvedeným hodnotením boli údajne zistené viaceré skutočnosti. Chcem poďakovať pánu podpredsedovi za to slovo "údajne", lebo myslím si, že to slovo "údajne" je aj v tejto veci náležite použité. A boli tam odvolávky na to, že lokálni koordinátori nemohli efektívne riadiť a kontrolovať činnosť takého veľkého počtu pracovníkov priamo v teréne, atď., atď., že boli duplicitné aktivity komunitných sociálnych pracovníkov. Ale pýtam sa: Keď oni nemohli tieto činnosti zabezpečovať priamo v teréne, bude ich zabezpečovať Bratislava? Alebo budeme tieto činnosti zabezpečovať priamo v teréne z Bratislavy? Keď oni boli priamo vo svojich okresoch?

Takisto je tam odvolávka, že zamestnávatelia často negatívne vnímali niektoré činnosti lokálnych koordinátorov. No, ale to je asi problém zamestnávateľov a ja by som očakával, že rozhodnutie o ich práci zhodnotí zodpovedný podľa toho, ako prácu vykonávajú koordinátori, nie ako túto prácu hodnotia a môže to byť aj z pohodlnosti ich zamestnávateľov, napríklad negatívne.

Ja na to poviem hneď jeden príklad. Nemohli to byť napríklad tí zamestnávatelia, ktorí nevyužili výzvy a granty po prechode na financovanie z Fondu sociálneho rozvoja na Európsky sociálny fond len preto, že na prelome po výpovediach nenabehli na prácu komunitných pracovníkov a nesplnili podmienku trvania tejto činnosti - tri roky? Otázka je, kto bol za to zodpovedný. Lokálni koordinátori sa vyhodia, dajú sa výpovede a skonštatuje sa, že predchádzalo tomu hodnotenie. Nie som teda celkom spokojný s takouto odpoveďou a čakal by som, že tam bude uvedená zodpovednosť alebo konkrétne porušenia, ale predovšetkým by som čakal, že útvar, ktorý je za to zodpovedný, teda Fond sociálneho rozvoja, v konečnom dôsledku rezort práce a sociálnych veci, že ten je zodpovedný za to, aby táto činnosť bola vykonávaná v súlade s podmienkami projektu a v súlade s činnosťou, na ktorú bol tento projekt cielený.

Takže možno by bolo potrebné zamyslieť sa nad tým, či nemal byť zhodnotený aj samotný Fond sociálneho rozvoja a tí, ktorí boli za metodickú pomoc a ďalšie veci, ktoré mali zabezpečovať, zodpovední. Dovolím si tvrdiť z tohto miesta, že minimálne jednu koordinátorku poznám. Dá sa povedať osobne a dobre a poznám ju určite ako zodpovednú. A myslím si, že takéto paušálne hodnotenie bolo absolútne nenáležité a absolútne nezodpovedné. Otázka je, prečo k takémuto stavu došlo, či tam nebol proste iný záujem zmeniť tento systém na nejaké diaľkové riadenie tejto činnosti z Bratislavy.

Ďalej sa konštatuje, že zo strany Fondu sociálneho rozvoja bude zabezpečený dohľad nad činnosťou. To už myslím, po nových výzvach a v novej činnosti. No, ale ja sa spýtam: Doteraz Fond sociálneho rozvoja nezabezpečoval dohľad nad činnosťou komunitných sociálnych pracovníkov? Až v rámci novej organizačnej štruktúry, keď zriadi samostatné oddelenie, zabezpečí kontrolu výkonu sociálnej práce priamo v teréne? A opäť sa pýtam: Zasa z Bratislavy? Alebo sa to dá zabezpečiť priamo tými, ktorí boli tri roky preškoľovaní a chodili na rôzne školenia a ktorí tri roky pracovali priamo v teréne? Veď predsa je absolútne nereálne, aby všetci a iba tí koordinátori boli zlí. Ale ľahko sa hádže zodpovednosť na tých, ktorí sa nemôžu ozvať. Preto sa ozývam v tejto odpovedi na interpeláciu za nich.

Myslím si, že je absolútne nekonkrétne konštatovanie, že Fond sociálneho rozvoja podporuje budovanie lokálnych partnerstiev sociálnej inklúzie, ktorých aktivity budú zamerané v spolupráci s Fondom sociálneho rozvoja na zabezpečenie "určitých", zasa veľmi konkrétne slovo, činností, ktoré vykonávali lokálni koordinátori. Určitých činností, ktoré vykonávali lokálni koordinátori. Absolútne nekonkrétne konštatovanie. Ani odkiaľ sa to bude zabezpečovať, ani kto, ani ako. To, že sa tam deklaruje záujem Fondu sociálneho rozvoja o rozvoj komunitnej sociálnej práce, o tom veľmi pochybujem. Na jednej strane, na konci roka, tesne na konci roka, urobil vyhodnotenie, vo veľmi rýchlom časovom slede dal výpovede pracovníkom a spôsobil aj to, že v rámci tohto obdobia, keď už bola blízko podmienka naplnenia tejto činnosti, plynulej činnosti v trvaní troch rokov. Tak si myslím, že aj mnohé obce nezabezpečili tento prechod a nezaregistrovali možno dostatočne aj to, že provizórne sa zabezpečovali zdroje na tieto činnosti zo štátneho rozpočtu, keďže sa nestíhali výzvy prechodu z Fondu sociálneho rozvoja na Európsky sociálny fond.

Je tam potom množstvo konštatovaní, čo všetko bolo, že prebieha jedno kolo, druhé kolo, 123 žiadostí... Ja to považujem iba za smutnú štatistiku. Zaujímavý je ďalší odsek odpovede, keď na to reaguje splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity pani Anina Botošová. A tá uviedla prostredníctvom pána podpredsedu vlády, že prepustením 17 lokálnych koordinátorov sa znemožnilo vykonávanie efektívnej kontroly a koordinácie práce komunitných sociálnych pracovníkov. Ako potom spolupracuje splnomocnenkyňa vlády s Fondom sociálneho rozvoja a s rezortom, ktorého Fond sociálneho rozvoja je v kompetencii, teda s rezortom práce a sociálnych vecí? Ďalej sa pýta, resp. konštatuje, že v súčasných podmienkach pri vykonávaní činnosti komunitných sociálnych pracovníkov sa nebudú mať títo koordinátori na koho obrátiť. A uvádza aj to, že obce, ktoré sa neúspešne zapojili do výzvy, sú aj znechutené z tejto situácie, ktorá vznikla aj týmto prelomovým obdobím, aj z množstva administratívy, ktorá s tým bezprostredne súvisí a mnohé aj z tých dôvodov odstúpili od tohto programu.

Ale tento program asi mal svoj cieľ. Keď sa niečo tri roky rozvíja a preruší sa na konci tohto trojročného obdobia, myslím si, že je to to najhoršie, čo môže byť už aj vzhľadom na to, koľko sa do toho vynaložilo energie počas týchto troch rokov na zaškolenie týchto ľudí, ktorí pracovali priamo v teréne.

Aj pán podpredseda vlády Čaplovič taktiež v závere konštatuje, že považuje za potrebné, aby táto činnosť komunitných sociálnych pracovníkov bola koordinovaná vyškolenými pracovníkmi priamo v teréne. Konštatuje, čo je možné zabezpečiť aktívnou spoluprácou oddelenia Fondu sociálneho rozvoja. No, keď to nefungovalo doteraz, tak sa chcem spýtať, ako sa to zabezpečí v budúcnosti? Len tým, že vzniklo oddelenie fondu sociálneho rozvoja? Odkiaľ sa zasa budú naberať ďalší pracovníci? Môžu sa nabrať noví, ale určite nie takí, čo získali trojročné, takmer trojročné skúsenosti.

V závere je opäť iba všeobecné a nekonkrétne konštatovanie, čo všetko si vyžaduje táto činnosť a zabezpečenie tejto činnosti a naplnenie projektu.

Aj napriek tomu oceňujem záverečné slová pána podpredsedu Dušana Čaploviča, že bude rokovať s pani ministerkou Tomanovou a zástupcami Fondu sociálneho rozvoja naďalej. Oceňujem jeho snahu i ochotu. Takúto ochotu k riešeniu týchto problémov by som však očakával aj od hlavných zodpovedných, teda od Fondu sociálneho rozvoja a rezortu práce, v ktorého pôsobnosti je Fond sociálneho rozvoja. Je minimálne nie celkom, no nechcem povedať, že podivuhodné, ale je minimálne divné, že na jednej strane je jeden postoj rezortu, na druhej strane je iný postoj splnomocnenkyne vlády, na tretej strane je rezervovaný postoj pána podpredsedu vlády.

Už aj na základe toho, čo som teraz v závere konštatoval, aj na základe celého komentáru k tejto odpovedi nemôžem preto ani odpoveď na moju interpeláciu považovať za vecnú, náležitú, ale predovšetkým nie za uspokojivú.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, boli ste posledný ústne prihlásený. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Chcem sa spýtať členov vlády - chce niekto reagovať, páni ministri? Pani ministerka? Nie, takže prerušujem rokovanie o tomto bode, hlasovať budeme pri ďalších hlasovaniach.

Otváram

interpelácie

a chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu aj písomne.

Písomne sú prihlásení páni poslanci: Andruskó, Kahanec, Štefanec, Sabolová a Brocka.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som predložil tri interpelácie, všetky tri sú adresované pánovi ministrovi školstva, páni Jánovi Mikolajovi.

Vážený pán minister, nový školský zákon ukladá školám vypracovanie školského vzdelávacieho programu, pričom však časový interval na túto prácu je minimálny. Mnohé školy by potrebovali metodickú pomoc vo forme zverejneného vzorového vzdelávacieho programu zo strany ŠPÚ. V tejto súvislosti sa na vás obraciam s nasledovanými otázkami:

1. Považujete za korektné voči školám, že ku dňu 17. júna 2008 ešte nebola na webovej stránke ŠPÚ zverejnená konečná verzia štátneho vzdelávacieho programu, ani žiadne vzorové vzdelávacie programy pre školy?

2. Považujete letné mesiace júl a august za ideálne obdobie na vypracovanie školských vzdelávacích programov?

Druhá interpelácia je tiež adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi.

Vážený pán minister, nový školský zákon neobsahuje možnosť zaradenia šesťročných gymnázií do siete škôl a školských zariadení v Slovenskej republike. V tejto súvislosti sa na vás obraciam s nasledovnými otázkami:

1. Ako budú riešené prípady 6 gymnázií na Slovensku, ktorým bol v zmysle doteraz platnej legislatívy už vydaný súhlas na otvorenie šesťročnej formy gymnaziálneho štúdia?

2. Môže mať nový školský zákon retroaktívny charakter v otázke šesťročných gymnázií na tieto gymnáziá?

Posledná interpelácia je tiež určená ministrovi školstva Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi.

Vážený pán minister, napriek tomu, že vo svojom programovom vyhlásení vláda Slovenskej republiky sa zaviazala permanentne bojovať aj proti všetkým formám rasovej a etnickej neznášanlivosti a garantovala status quo vo veci dosiahnutia jej úrovne práv príslušníkov národnostných menšín, v pripravovaných učebniciach pre školy s vyučovacím jazykom maďarským nebude možné používať názvy obcí a miest v maďarskom jazyku. Túto skutočnosť vy obhajujete potrebou dodržiavania platných zákonov a predpisov Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu vás interpelujem nasledujúcimi otázkami:

1. Na základe akého právneho predpisu považujete školské učebnice za súčasť úradnej činnosti štátnych orgánov a obcí?

2. Je potvrdením váš názor o zákaze používania názvov obcí v maďarskom jazyku aj nezávislými právnymi autoritami?

3. Platí potreba dodržania zákonov a predpisov aj pre vaše ministerstvo, napr. Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov, konkrétne čl. 10 ods. 2 bod g), resp. Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín čl. 11 bod 3?

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, vážení prítomní, chcel by som interpelovať ministra životného prostredia pána Jaroslava Izáka vo veci riešenia protipovodňových opatrení na východe Slovenska v Prešovskom kraji.

Vážený pán minister, dovoľujem si vás interpelovať v súvislosti s problematikou protipovodňových opatrení, ktoré je potrebné realizovať na východnom Slovensku. Zvlášť by som chcel vašu pozornosť upriamiť na potrebu uviesť do života tieto opatrenia v regióne Šariš, v povodí rieky Torysy, Sekčova a Svinky. Robím to aj preto, aby ste nebrali na ľahkú váhu list, ktorým sa na vás pred krátkym časom obrátili zástupcovia mikroregiónov Ekotorysa, Čierna hora a Stráž. Zástupcovia týchto mikroregiónov pripomínajú a upozorňujú na to, že posledné povodne v rokoch 2004 a 2006 spôsobili obrovské škody na majetku obcí a majetku občanov. Len v roku 2004 bolo takto postihnutých približne 149 obcí a celková škoda vyčíslená na zhruba 110 mil. Sk. Krátko na to v roku 2006 bola situácia obdobná, výška škôd presiahla 116 mil. Sk. Napriek vládou prijatému a aktualizovanému programu protipovodňovej ochrany sa však protipovodňové opatrenia dostávajú do reálnej podoby v postihnutých územiach len veľmi pomaly.

Na jednej strane oceňujem, že v štátnom rozpočte na rok 2008 sa počíta na tento účel so sumou 1,6 mld. Sk. Daná výška však podľa vodohospodárov nepokryje potreby východného Slovenska, ktoré by pre systémové riešenie týchto problémov podľa ich odhadov vyžadovalo ročne asi 2 mld. Sk. Nedostatočnou systémovou finančnou podporou pre zabezpečenie protipovodňových opatrení sa teda nielen oddiali prevencia a eliminácia škôd, ktoré povodne opakovane spôsobujú v záplavových územiach, ale problém ako-taký bude iba v dôsledku opakovaného výskytu živelných udalostí narastať a v konečnom dôsledku bude narastať aj výsledná čiastka na jeho komplexné riešenie.

Podľa dostupných zdrojov by mali byť v rámci operačného programu životné prostredie na protipovodňovú ochranu pre roky 2007 až 2013 vyčlenené 4 mld. Sk a ministerstvo životného prostredia by financie z tejto čiastky malo využiť najmä v tých regiónoch, ktoré sú najviac ohrozené s tým, že váš rezort plánuje vyše 50 % použiť na východe Slovenska, 42 % pre Košický, 9 % pre Prešovský kraj. Aj keď zástupcovia mikroregiónov nechcú spochybniť toto, podľa ich názoru, neprimerané rozdelenie, žiadajú však, aby sa brali zodpovedne do úvahy aj výsledky projektu Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied, podľa ktorého severovýchodná časť spolu s juhovýchodnou časťou Slovenska patrí medzi územia s najvyššou frekvenciou výskytu povodňových situácií. Podľa informácie zo Slovenského vodohospodárskeho podniku Košice je prioritou ochrana krajských miest, teda Košíc a Prešova. V rámci územia Prešova a jeho blízkeho okolia ide najmä o úpravu profilu Torysy na úseku od mosta pri Haniske až po Veľký Šariš tak, aby zvládol nápor storočnej vody a o rekonštrukciu vodnej nádrže Sigord. Potreby riešenia protipovodňovej ochrany v Prešovskom kraji sú však nielen podľa požiadaviek starostov obcí, ale najmä na základe opakovaných živelných udalostí a nimi spôsobovanými značnými škodami omnoho väčšie. Zvlášť v lokalitách, kde povodne, či nárazové zrážky v tých istých územiach a veľmi často spôsobujú škody na majetku občanov i na infraštruktúre obcí, často po predchádzajúcich opakovaných opravách poškodených objektov či dopravnej infraštruktúry.

Podľa názoru starostov obcí reprezentujúcich a zastupujúcich viac ako 30 tis. občanov v troch mikroregiónoch Ekotorysa, Stráže a Čierna hora sa na povodniach nepodieľa iba rieka Torysa, ale ako ukázali aj posledné povodne v rokoch 2004 a 2006, ohrozené sú aj obce v povodí rieky Sekčova a jej prítokov, ktorých korytá nezvládajú prívalové vody už pri mierne zvýšenej zrážkovej činnosti. A ohrozené sú aj územia samotného mesta Prešov. V rokoch 2002 a 2004, 2006 boli zaplavené časti intravilánu mesta Prešov, priemyselná zóna, ale tiež obec Kapušany pri Prešove práve pre neschopnosť rieky Sekčov zachytiť tieto prívalové vody. A nezabúdajme ani na katastrofálne a tragické dôsledky v povodí rieky Svinka, kde boli v dôsledku nezachytených prívalových vôd aj ľudské obete. Aj v tomto prípade išlo o to, že koryto nebolo schopné odviesť prívalovú vlnu. Miestne samosprávy podporujú odborné stanoviská vodohospodárov a ochranárov, ako aj filozofiu, že maximálne množstvo vody je potrebné zachytiť v horných častiach tokov budovaním suchých poldrov nad sídlami, ktoré sa napúšťajú len pri povodniach či prívaloch vôd. Podľa odborníkov je takýmto spôsobom možné zachytiť až jednu tretinu vody a pritom ich stavba v rámci protipovodňových opatrení by mala byť finančne najvýhodnejšia. Zástupcovia mikroregiónov neustále upozorňujú na akútnu potrebu systémového a komplexného riešenia protipovodňových opatrení. Mnohí z nich, ich obce a obyvatelia priamo prežívajú vyčíňanie vodného živlu pri povodniach či prívalových vodách.

Viem, že nie každej živelnej pohrome sa dá zabrániť. Som však presvedčený, že problémy, na ktoré poukazujú, sú reálne riešiteľné. Zástupcovia miest a obcí pripomínajú aj to, že Slovenský vodohospodársky podnik Košice má vypracovanú štúdiu odtokových pomerov v povodí rieky Sekčov. Podľa názorov odborníkov, ktorí na tejto štúdii pracovali, by sa vybudovaním suchých poldrov Nižná Šebastová, Ternianka, Lada 1 a Lada 2 výrazne znížilo riziko povodní na riekach Sekčov a Torysa, čím by sa významne zvýšila aj ochrana vôd, ochrana osôb a majetku nielen samotného mesta Prešov, ale aj mnohých obcí ležiacich v povodí Torysy.

Vážený pán minister, dovoľujem si vás preto v rámci mojej interpelácie ako poslanec prešovského regiónu požiadať predovšetkým v mene občanov týchto mikroregiónov, aby ste sa ako najvyšší predstaviteľ rezortu i ako člen vlády zasadili o riešenie protipovodňových opatrení v regióne Šariš urýchlenou realizáciou opatrení, ktoré navrhuje vyššie spomínaná štúdia. Zároveň vás chcem požiadať aj o dôrazné presadzovanie realizácie komplexných a systémových protipovodňových opatrení na východe Slovenska, osobitne na území Prešovského kraja.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec.

Teraz vystúpi v bode interpelácie písomne prihlásený tretí pán poslanec, pán Ivan Štefanec. Má slovo. Pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, mám dve interpelácie.

Tá prvá sa týka ministra financií pána Jána Počiatka. Interpelujem ho v súvislosti s medializovanými informáciami okolo jeho cesty do Monaka a pobytu na jachte majiteľa finančnej skupiny J&T dňa 25. mája 2008. Podozreniami z úniku informácií pri stanovení centrálnej parity slovenskej koruny k euru sa už na základe žiadosti výboru pre financie, rozpočet a menu zaoberá v pripravovanej analýze Národná banka Slovenska.

Pán minister, keďže okolnosti vašej cesty sú stále nejasné, moje otázky sú nasledovné:

1. Aký bol účel vašej cesty?

2. Akým dopravným prostriedkom ste cestovali do Monaka a späť?

3. Kto túto cestu financoval?

4. V prípade, že ste si cestu financovali vy sám, môžete predložiť parlamentu doklady, ktoré dokazujú, že ste si ju financovali z vlastných prostriedkov?

5. V prípade, že ste si hradili náklady na ubytovanie z vlastných prostriedkov, môžete o tom predložiť doklad, ktorý to potvrdzuje?

Ďakujem.

Čo sa týka druhej interpelácie, je určená predsedovi vlády, ktorého interpelujem v súvislosti so zvláštnymi aktivitami, ktoré sa dejú na Úrade pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Nový predseda tohto úradu krátko po nástupe do funkcie rozhodol o potrebe vykonať ekonomický a právny audit v organizáciách zriadených v pôsobnosti úradu. Pritom rozhodol o tom, že tieto audity budú hradené z prostriedkov auditovaných organizácií, ďalej úrad určil organizácie, ktoré majú byť oslovené pri výberovom konaní, pričom rozhodol o neprimeranej výške odmeny za vykonanie za každý vykonaný audit v čiastke blízkej hodnote 1 mil. Sk. Potrebu auditu určil predseda úradu, pričom žiadna z auditovaných organizácií potrebu takýchto auditov neiniciovala.

Ďalej predseda úradu nad rámec svojej kompetencie prikázal platenie nariadených auditov z prostriedkov auditovaných organizácií napriek tomu, že tieto nariadil úrad.

Ďalší bod, predseda nad rámec svojej kompetencie definoval organizácie, ktoré by mali byť oslovené a ktoré v dôsledku toho boli oslovené pri výberovom konaní a z ktorých bol vybraný dodávateľ auditu. Predseda ďalej rozhodol o výške odmien za každý takto nariadený audit vo výške zhruba 1 mil. Sk. Slovenská národná akreditačná služba vzhľadom na svoje finančné možnosti vypísala výberové konanie na výkon každého auditu s cenovým limitom 450 tis. Sk. Oslovené organizácie určené predsedom sa prihlásili do výberového konania, pričom všetky oslovené organizácie ponúkli výkon každého auditu za pozoruhodnú čiastku zhruba milión korún. Výberová komisia ukončila výberové konanie s tým, že žiaden z uchádzačov nesplnil stanovený finančný limit. Akreditačná služba vyhlásila ďalšie kolo výberového konania, keď sa o tomto postupe ale dozvedel predseda úradu, na základe tohto výsledku výberového konania odvolal riaditeľa akreditačnej služby a poveril funkciou riaditeľa externistu nesplňujúceho minimálne požiadavky na výkon funkcie riaditeľa akreditačnej služby. Tento obratom rozhodol podľa pokynov predsedu úradu o vypísaní nového konania a určil odmenu za výkon auditov vo výške milión korún. Na základe tohto boli vybraní dodávatelia uvedených auditov.

Otázkou je, prečo úrad nevykonal audit v akreditačnej službe prostredníctvom svojich odborných útvarov, ale nariadil, aby výkon ekonomického a právneho auditu si podriadené organizácie objednali u externých organizácií a aby boli hradené z ich prostriedkov. Úrad zasahuje do personálnej politiky akreditačnej služby a tým z nezávislej organizácie vytvoril organizáciu priamo riadenú úradom a závislú od nekvalifikovaného rozhodovania úradu, takisto poplatnú záujmom politickej strany reprezentovanej jej nominantom vo funkcii predsedu úradu. Výberové konanie na riaditeľa bolo výlučnou záležitosťou pracovníkov úradu a vyhral ho kandidát vopred určený predsedom úradu.

Menovania a odvolania vedúcich pracovníkov akreditačnej služby doteraz zainteresovaným stranám vo výkone akreditácie nik nevysvetlil napriek tomu, že sa toho zainteresované strany na výkone akreditácie dožadovali. Menovaný inžinier Musil, ako dočasne úradujúci riaditeľ, napriek tomu, že na výkon funkcie nie je kvalifikovaným a že jeho menovanie je konfliktom záujmov s možnosťou zneužitia údajov akreditovaných subjektov v prospech záujmov SMÚ, ktorého bol a je štatutárom, za dobu jeho dočasného riaditeľovania na akreditačnej službe splnil úlohy. Podpísal zmluvy na audity, vykonal personálne zmeny a vykonal zmenu rozhodnutia o akreditácii. Úrad nemá zákonom ani vykonávacou právnou normou určené kompetencie vo vzťahu k akreditačnej službe.

Ďalšou otázkou zostáva, prečo predseda úradu nariadil novému riaditeľovi akreditačnej služby vykonať marketingový prieskum a prieskum spokojnosti s akreditačnou činnosťou, pričom obdobne ako u vyššie uvedených auditov určil priamo tri organizácie pre výber a cenu opäť blízku hodnote milión korún.

Ďalšou otázkou je, prečo predseda úradu inžinier Lukáč nariadil, aby akreditačná služba zadala spracovanie návrhu zákona o akreditácii z vlastných, teda neštátnych prostriedkov, jednej ním určených a následne vybratých advokátskych kancelárií, pričom určil cenu limitne sa blížiacu opäť čiastke jeden milión, pričom ako predstaviteľ štátnej správy v súčasnosti disponuje právnym útvarom, ktorého hlavnou náplňou je taktiež spracúvať návrhy a novely právnych noriem. Predseda úradu zriadil pre kontrolu činnosti akreditačnej služby dozornú radu. Jej zloženie úrad považuje doteraz za tajné, vrátane jej výsledkov činnosti. Prečo ale úrad neumožňuje zainteresovaným stranám na výkone akreditácie poznať výsledky činnosti dozornej rady akreditačnej služby?

Väčšina činností vykonávaných v pôsobnosti rezortu je predmetom akreditácie, resp. certifikácie. V uvedenej súvislosti akékoľvek zasahovanie do činnosti akreditačnej služby je zo strany predsedu úradu význačným konfliktom záujmov a činnosťou nekvalifikovanou, nakoľko úrad nedisponuje žiadnym referátom, ktorý by sa venoval činnosti služby a takúto činnosť nemá vo svojom popise činností. Prečo teda predseda úradu nerešpektuje túto skutočnosť, podopretú vyhláseniami predstaviteľov úradu a ministerstva hospodárstva o nezasahovaní do činnosti služby? Otázkou je aj, na základe akých ustanovení súvisiacich právnych noriem vstupuje a zasahuje predseda úradu do činnosti služby a tým významne porušuje nestrannosť a nezávislosť, ako jedno z hlavných kritérií riadneho členstva služby v európskej akreditácii. Prečo úrad nerieši a neodstraňuje nedostatky v zákonoch, na ktoré zo strany priemyslu je priebežne upozorňovaný? Mám za to, že to veľmi nepriaznivo vplýva na transparentnosť, dôveryhodnosť a nezávislosť služby.

Vzniká teda podozrenie, že predseda úradu zásadným spôsobom porušil nezávislosť a nestrannosť tejto služby a že vo svojich rozhodnutiach konal za hranicou dovoleného s tým, že určil prehnané ceny auditov, prieskumov a poradenstva, neoprávnene zasiahol do hospodárenia organizácií zriadených v pôsobnosti úradu cez ním určené firmy a ohrozil ich ekonomickú stabilitu a koná formou diktátu, pričom vedúci hospodárski pracovníci organizácie, ktorá je zriadená úradom, sa cítia ohrození v prípade, že vyjadria nesúhlas s konaním pána predsedu. Je pozoruhodné, že akreditované subjekty vykonávajúce audítorskú činnosť, ako aj samotná služba, vykonávajú audit odborného rozsahu ako audity obdobného rozsahu ako audity vyššie uvedené za cenovo rádovo nižšej úrovne. To bolo teda druhá interpelácia.

Ďakujem pekne za pozornosť.