M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na atmosféru, poprosím, budeme začínať 18.10 hodine, teda 5-minútová prestávka, začíname o 18.10 hodine presne a dovtedy prosím, pripravme pre diskutujúcich prostredie vhodné pre parlament, v sále. Ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave o

návrhu na odvolanie poslanca Pavla Minárika z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

Je to tlač 685.

Dávam teraz slovo do rozpravy písomne prihlásenému poslancovi Františkovi Mikloškovi. Pán František Mikloško má neobmedzený čas na rozpravu, po ňom bude nasledovať ďalší prihlásený, pán poslanec Rudolf Bauer, ktorý má čas vyhradený na rozpravu v súlade so schváleným procedurálnym návrhom pani poslankyne Laššákovej 10 minút.

Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som na úvod povedať, že tu v parlamente sa mi tak dostávalo do uší, že to, čo sa tu deje, je vlastne divadlo, komédia, sranda. Dámy a páni, keď sme v decembri 1994 bránili koaličného poslanca Gauliedera, bránili sme ho vtedy všetci opoziční poslanci, poslanec Gaulieder bol koaličný poslanec, všetci opoziční sme ho bránili. Bránili sme vtedy všetkých poslancov, všetkých poslancov vtedy aj do budúcnosti. Keď som tu stál včera viac ako 3 hodiny, prepáčte moju opovážlivosť, ale ja som bránil všetkých poslancov v opozícii dnes aj v budúcnosti.

Všetci sme svedkami toho, že táto vládna koalícia začína pomaly kriminalizovať, ekonomicky kriminalizovať predchádzajúcu vládu. Táto vládna koalícia má právo a povinnosť čokoľvek vytiahnuť, čo bolo zlé a protizákonné a má právo a povinnosť čokoľvek hovoriť v tomto parlamente, ale rovnako musí mať opozícia právo brániť sa a pokiaľ bude treba brániť sa časovo neobmedzene. Čiže, ak dnes bránime to, že hoci v ideologickej rovine sme sa zrazili a bránime možnosť, teda bránime možnosť, aby sme tu mohli ochraňovať nášho kolegu Minárika, bránime tým zároveň právo v budúcnosti, pokiaľ by tu chcel niekto vyťahovať správy a obviňovať opozíciu alebo niektorých poslancov, bývalých členov vlády, aby tento nebol obmedzený v tom, že za 10 minút má právo sa brániť. Teda nie je to divadlo, je to zápas o istý precedens, je to zápas o slušné postavenie slovenského parlamentu.

Dámy a páni, pán poslanec Mečiar argumentoval vo svojom návrhu na odvolanie pána predsedu Minárika, že dnes je v strane, za ktorú nekandidoval alebo dnes smeruje do strany, za ktorú nekandidoval v parlamentných voľbách v roku 2006. Nuž, pozrime sa na to v súvislosti s pánom Mečiarom a s HZDS a najmä s HZDS. V roku 1990 pán Mečiar kandidoval za VPN. V roku 1991, pokiaľ mi pamäť siaha, v apríli vytvoril on a jeho priatelia z národného parlamentu i federálneho HZDS. V Predsedníctve Slovenskej národnej rady boli vtedy 3 poslanci HZDS pán Sečánsky, pán Žingor a pán Lupták, nie Ján Ľupták, ale pán Lupták z Košíc. My sme ich vtedy neodvolali, hoci sme mali naprostú pokojnú väčšinu v parlamente. A ja sa pýtam pána Mečiara: Prečo ste ich vtedy nestiahli z Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Pretože jednoducho vám už nepatrili, nekandidovali vo voľbách v roku 1990 za tú stranu, ktorú vtedy predstavovali. Prečo sa títo poslanci nevzdali mandátov, ako ste vy pred chvíľou alebo prednedávnom argumentovali, že sme mali odísť z parlamentu a nie tu ešte strašiť.

Druhý príklad, v marci 1994 sme odvolali vládu Vladimíra Mečiara. Tak ako sme odvolali Vladimíra Mečiara, teda ako sme odvolali vás, pán Mečiar, tak sme mohli odvolať aj predsedu parlamentu, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča. Podľa parlamentných prepočtov post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky už nepatril HZDS. My sme Ivana Gašparoviča vtedy neodvolali. Pýtam sa: Prečo ste ho nestiahli? Už mu to nepatrilo, nepatrilo mu to podľa počtov tak, ako tvrdíte, že dnes nepatrí predsedovi Minárikovi postavenie predsedu výboru podľa počtov.

Tretí príklad. V roku 1997 vystúpil poslanec Rudolf Filkus z klubu DÚ a práve potom, čo vystúpil z klubu DÚ a pokiaľ sa nemýlim aj zo strany DÚ, práve potom ste ho vy zvolili za HZDS, ktorého ste boli predsedom, za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky na post, ktorý patril opozícii. Absolútne nezávislý poslanec, ktorý odišiel z klubu, aj zo strany a vtedy bol zvolený na post podpredsedu parlamentu, na post, ktorý mal byť obsadený od začiatku volieb a ktorý nebol demonštratívne obsadený, pretože opozícii nič nepatrilo, ale dostal ho pán Filkus za odmenu zrejme, že vstúpil z DÚ.

O čom to tu rozprávate, pán Mečiar? Aké argumenty predkladáte dnešnému parlamentu? Ale ja sa pýtam všetkých poslancov: Aké argumenty chce dnešný parlament vziať do úvahy od Vladimíra Mečiara, aby odvolal pána Minárika? Ale, pán Mečiar, tu nejde o toto, tu nejde o kandidovanie za stranu a nejde ani o to, či niekto je podľa počtu, alebo nie. Tu ide o jednoduchú vec. Dôvod je zrejme ten, že v roku 2005, keď sme boli vo vláde, ministri Palko a Lipšic boli ministrami, predseda Hrušovský bol predseda parlamentu, vtedy Pavol Minárik zdôvodňoval v parlamente ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií. Bolo to v apríli 2005. A, pán Mečiar, vy ste známy tým, že nezabúdate a čakáte na vhodnú chvíľu, aby ste mohli dať podľa vášho videnia veci na poriadok. Pán Mečiar, lenže ani my nezabúdame, a preto vám pripomíname tú históriu.

Povedal som vám, ako sme sa správali my, keď sme mali možnosť odvolať členov Predsedníctva Národnej rady, Ivana Gašparoviča, keď sme sa prizerali na to, ako ste volili do funkcie podpredsedu, pána Filkusa.

A teraz, ak dovolíte sa pozriem, ako ste sa správali vy. Nepamätáte sa. Noc dlhých nožov v novembri 1994. Celú noc ste odvolávali všetky volené funkcie v štáte. Bol to absolútny škandál. Nebohý Ján Langoš vám sám vtedy jasne povedal, že sa správate ako agresori v okupovanej krajine. Samozrejme, to isté ste ešte rýchlejšie urobili vo vláde. A potom obsadzovanie výborov po voľbách v roku 1994. Poslankyňa Keltošová za HZDS vtedy vynikala, dominovala, podávala tieto návrhy. Poslankyňa Keltošová navrhla, že rektora Univerzity Komenského, dvojnásobného prof. Juraja Šveca, CSc. na jej návrh ste vy, HZDS poslali do výboru pre životné prostredie, hoci jeho strana DÚ ho navrhla prirodzene do výboru pre školstvo. Primitívna pomsta, ponižovanie ľudí, ponižovanie poslancov, najstaršia univerzita na Slovensku Univerzita Komenského, dvojnásobný rektor a pani poslankyňa Keltošová za HZDS demonštratívne za smiechu celej sály ho posielala do výboru pre životné prostredie. To bola parlamentná kultúra, to boli časy.

Pán Mečiar, boli ste vtedy opitý mocou. Dnes by ste robili to isté, keby ste mali moc. Dnes vaša moc je menšia, a preto odvolávate to, na čo máte moc, odvolávate predsedu výboru. Na viac v tejto chvíli nemáte moc. Noc dlhých nožov. Rovnako v noci, v poslednú noc, keď ste boli vo vláde v marci 1994, ste privatizovali akcie VSŽ. Noc vám je sympatická, milujete noci, všetko v noci. Jedinú výnimku tvorí únos prezidentovho syna, ten bol cez deň, takže som náchylný veriť, že ste to neorganizovali vy, pretože to nebolo v noci.

Pán Mečiar, a čo vám hovorí dátum 4. december 1996? Máte dobrú pamäť a iste sa pamätáte, že ste odvolávali vtedy poslanca Gauliedera z Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorí o tom stenografická správa o 21. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. O tomto dni 4. decembra 1996 je celá prvá časť správy, teda od strany 1 po stranu 137. Pán Mečiar, prečítajte si 137 strán ešte raz, aby ste vedeli, čo bola vaša politická kultúra, čo bola politická kultúra HZDS, predsedu parlamentu, poslancov, ktorú ste predstavovali v roku 1996 vy a HZDS. Mohol by som z tejto správy čítať 2 hodiny, ale budem len pre pamäť, aby sme si oživili po 14 rokoch, prečítam len základné veci, aby sme vedeli, o čo vtedy išlo.

Na začiatku schôdze vystúpil pán poslanec Gaulieder a povedal: "Vážený pán predseda, (vtedy Gašparovič), vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vám oznámil, že som nikdy nezaslal žiaden list predsedovi Národnej rady, v ktorom sa vzdávam mandátu poslanca. Tento list, ktorý je podvrhom, som dostal vo fotokópii dnes, je písaný 26. novembra. Takýto list som nikdy neodoslal, nenapísal predsedovi parlamentu. Predsedovi parlamentu som napísal list, v ktorom píšem, že sa poslaneckého mandátu nevzdávam a verejne tu vyhlasujem pred plénom Národnej rady, že poslaneckého mandátu sa nevzdám do konca I. volebného obdobia Národnej rady."

Najlepšie, myslím, že to celé popísal vo svojom vystúpení Ján Čarnogurský a preto prečítam, toto bude pomerne dlhší príspevok a potom už pôjdem veľmi rýchlo k záveru.

Pán poslanec Čarnogurský hovorí toto: "Pri dnešnom rokovaní," vtedy hovoril, "pri dnešnom rokovaní o tomto bode význam nášho rokovania spočíva v tom, že sa zdá, že väčšina tohto parlamentu, ale v každom prípade imunitný výbor tohto parlamentu porušil všetky kľúčové zásady demokratického štátu a navrhol vlastne pozbavenie poslaneckého mandátu nášho kolegu, poslanca Františka Gauliedera. Mandátový výbor navrhol pozbavenie poslaneckého mandátu Františka Gauliedera na základe falšovaného dokladu, na základe listu, ktorý odoslal neznámy odosielateľ, anonymný odosielateľ predsedovi poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko Tiborovi Cabajovi. Je to charakteristické, že práve Tiborovi Cabajovi. V tomto smere sa tomu neznámemu odosielateľovi nedivím. A list, ktorý mal byť k dispozícii, vykazuje celkom viditeľné znaky úpravy, dodatočné úpravy. Keď sa pozriete na tento list, tak nepotrebujete byť, ani ja nepotrebujem byť znalcom písma, písmoznalcom. Ale je zrejmé, že text listu, teda vlastný text listu je písaný iným písacím strojom ako dátum a adresa predsedu Národnej rady Ivanovi Gašparovičovi. To znamená, že tento list bol dodatočne upravovaný, je falšovaný a na základe falšovaného dokladu ideme pozbavovať poslanca Národnej rady jeho mandátu.

Pripomíname to vám, pani Zelenayová sa usmieva (pani Zelenayová bola poslankyňa za HZDS), ktorá píše také zanietené články o suverenite Slovenskej republiky. Hovorili ste o tom, ako si konečne budeme vládnuť sami. Takto si vládneme sami, panie kolegyne a páni kolegovia. Ak sa v slobodnej Slovenskej republike na základe falošného, falšovaného dokladu pozbavuje poslaneckého mandátu poslanec slovenského parlamentu, tak táto Slovenská republika nie je demokratickým štátom. Nie je ani slobodným štátom a, samozrejme, potom sa nemôžeme diviť, ak sa s nami takýmto spôsobom na medzinárodnej scéne zaobchádza.

V podstate všetci vieme, ako k tomu dokladu došlo. Hnutie za demokratické Slovensko, neisté si lojalitou svojich budúcich poslancov aj pani Zelenayovej, aj pani Zelenayová podpísala takýto doklad, dalo podpísať svojim kandidátom bianco list, teda list bez dátumu o tom, že sa vzdávajú poslaneckého mandátu v súvislosti s vystúpením z poslaneckého klubu HZDS. Samotný tento podpis bol neplatný a tento doklad, na základe ktorého prerokúvame tento bod, je neplatný, povedal by som, aj bez ohľadu na to, že bol dodatočne upravovaný. Je neplatný preto, lebo porušuje ústavu a síce čl. 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Čl. 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Právny úkon, každý právny úkon od obyčajnej kúpnej zmluvy až po nakladanie s poslaneckým mandátom je neplatný, ak sa prieči ústave a zákonom Slovenskej republiky. Tento podpis, a to sa netýka iba Františka Gauliedera, to sa týka váš všetkých (myslel HZDS), aj pani Zelenayovej sa to týka, je neplatný z toho dôvodu, že v rozpore s čl. 73 Ústavy Slovenskej republiky núti poslancov, aby boli viazaní príkazmi svojej strany a nerozhodovali na základe svojho svedomia a presvedčenia. V tomto zmysle je aj bianco podpis o vzdaní sa poslaneckého mandátu od samého počiatku neplatným a, samozrejme, v prípade, že snemovňa rozhodne tak, ako sa dá očakávať, František Gaulieder má možnosť to napadnúť na Ústavnom súde. Som presvedčený, že tak aj urobí. Ale uvedomte si opäť, páni kolegovia z koaličných strán, že pozbavenie poslanca na základe takéhoto falšovaného dokladu sa Slovenská republika dostáva na úroveň Bieloruska a Srbska. Čítame v novinách, čo sa tam deje. Tam taktiež všetky nepokoje, ktoré tam momentálne prebiehajú, vznikli na základe toho, že pozbavili poslaneckého mandátu v prípade Bieloruska viacerých poslancov najvyššieho zákonodarného zboru, v prípade Srbska viacerých poslancov miestneho zastupiteľstva v Belehrade." Toľko Ján Čarnogurský, ktorý nás uviedol do problematiky.

Dámy a páni, tá rozprava trvala hlboko do noci. Zapojili sa do nej prakticky všetci poslanci opozície, všetci poslanci. Bojovali za koaličného poslanca. Treba povedať, pre pamiatku, teda pre istú pamäť, že jediný poslanec, jediný poslanec vládnej koalície, ktorý jasne vystúpil, že je proti, a tak sa aj zachoval, bol poslanec Združenia robotníkov Slovenska, pán Poliak, ktorý bol predseda Mandátového a imunitného výboru a ktorý jasne povedal, že je proti takémuto voľačomu. Ostatní všetci veľmi pokojne. Hlasovanie mám k dispozícii. Nebudem tu vyťahovať všetky tieto vystúpenia, spomeniem iba tri za HZDS, aby sme vedeli, v akej atmosfére pracovala táto strana.

Pán poslanec Hofbauer, 81. Veľmi stručne. Citujem pána poslanca, mal na mysli celú rozpravu, ktorá tam prebiehala, celý ten zápas: "Tak nerobte z tohto zasadnutia srandovné podujatie, prepáčte za výraz a neznevažujte tento priebeh, pretože to, čo tu predvádzate, je smiešne." Čiže to, čo sa tu dialo v parlamentnej snemovni, čo potom Štrasburg odsúdil, to bolo podľa poslanca HZDS pána Hofbauera smiešne a srandovné.

Pán poslanec Húska je tiež zaujímavý. Ten veľmi jasne odpovedal na niektoré výpady smerom na pána Mečiara. Pán poslanec Húska hovorí: "Vážené dámy a páni, chcel by som reagovať na niektoré výroky. Je naozaj dôležité, priatelia, aby sme, samozrejme, mali právo používať argumenty a používať aj názory, ale podľa možnosti nezhadzujme ľudí. Pokus pána poslanca Kňažka, keď hovorí, ja som urobil z priemerného právnika čosi, priatelia, veď to nie je pravda. Z nejakého človeka nejaký druhý pri náhodnej chvíli nič neurobí. Ubezpečujem vás, zúčastnil som sa niekoľkokrát na stretnutí so zahraničnými partnermi, ktorí po expozé pána premiéra konštatovali, hovoríme vám, že ak vám treba dačo závidieť, tak je to osoba s takýmto registrom znalostí, schopnosti logickej úvahy, argumentácie a znalosti problematiky v jej vnútorných súvislostiach. Takáto je skutočnosť. To znamená, že týmto spôsobom, prosím vás, nezdvihnete nijako svoje latky."

Áno, logické úvahy, argumentácia, znalosť problematiky v jej vnútorných súvislostiach. Práve to prežívame.

A pán poslanec Švec, HZDS, strana 115, 116: "Vážený pán predseda Gašparovič, vážené kolegyne, kolegovia, nepatrím medzi tých, ktorí vystupujú vo faktických poznámkach. Prvé dni, keď som bol v parlamente, som si povedal, že nikdy sa neznížim na úroveň, akú tu predvádza 10 - 15 poslancov tohto parlamentu. A ostatní musíme počúvať. Skutočne svojim priateľom a blízkym hovorím, že sa čudujem, že ľudia, ktorí vo svojich rodinách, vo svojich zamestnaniach a vo svojom okolí zožínajú úctu, že sú to seriózni, inteligentní ľudia, ako sa tu správajú, ako sa jeden na druhého iróniou zosmiešňujú a chcú povyšovať, ja to neurobím. Vrátim sa k meritu veci," hovorí pán poslanec Švec za HZDS, "k tomu, o čom rokujeme. Fero Gaulieder, hovorím o tebe, prečo čušíš? Na pravej strane tu teraz sedí tvojich 60 kamarátov, už asi bývalých podľa tvojho správania, ale ešte by si si ich mohol udržať. Povedal som ti aj v mandátovom a imunitnom výbore, že som si vážil vždy tvoje postoje, vedel si zdravo oponovať aj v klube, aj v parlamente. Vážil by som si ťa i naďalej za to, že máš tvrdý postoj, ktorý je rozdielny proti nám, oproti nám 60, ale až vtedy, keby si dotiahol svoj čin do konca. Áno, mám iný názor, opúšťam vás, idem do druhého krídla, ale vzdávam sa aj mandátu, tu ho máte, nechcem ho. Ja by som to osobne tak urobil. Prosím ťa, nemrzí ťa, keď si sedel tu a pred tou ľavou stranou si nás obhajoval, bol si jedným z našich obhajcov, teraz si sadneš medzi nich a pozeráš sa, ako do tvojich kamarátov tu nemóresne, neslušne bijú? Prosím ťa, odpovedz a zareaguj na toto, ty si to zapríčinil."

Aby bolo jasné, pán poslanec Gaulieder potom prešiel si sadnúť medzi nás, medzi opozíciu a tam sedel.

Dámy a páni, mohol by som čítať dve hodiny. Poviem už len záver. Záver schôdze.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Ivan Gašparovič: "Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Prezentovalo sa 136 poslancov, za návrh hlasovalo 77 poslancov, proti návrhu hlasovalo 59 poslancov, hlasovania sa nezdržal nikto." (V sále bol potlesk, výkriky, pískanie v sále.)

Ďalej hovorí pán predseda Gašparovič: "Panie poslankyne, páni poslanci, aj s odporúčaním mandátového a imunitného výboru podľa § 48 ods. 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na uprázdnený mandát za pána poslanca Kamila Haťapku, ktorý išiel do Mexika za veľvyslanca, nastúpi náhradník Miroslav Michalec a na uprázdnený mandát poslanca Františka Gauliedera," uprázdnený, bol uprázdnený, "nastúpi náhradník Ján Belan. (Sústavný hluk v sále.) Osvedčenie o tom, že sa páni Miroslav Michalec a Ján Belan stali poslancami Národnej rady Slovenskej republiky 4. decembra 1996 odovzdám po zvolení sľubu." (Hlasy z pléna: Hanbite sa!)

"Takže prosím pánov poslancov Miroslava Michalca a Jána Belana", hovorí pán predseda Gašparovič, "aby predstúpili pred rečnícke miesto a zložili ústavou predpísaný sľub. Prosím pána poslanca Sečánskeho (toho, ktorého som už spomínal, ktorého sme my nevylúčili z Predsedníctva Národnej rady), aby prečítal sľub poslanca.

Prosím, páni poslanci, aby ste pri skladaní sľubu pánov poslancov stáli." Poslanec Sečansky: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov, budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

(Počas čítania sľubu buchot do stolov a pískanie. Búchanie, pískanie a potlesk v sále, výkriky: Fuj! Búchanie trvajúce až po prerušení schôdze.)

Nuž, keď to porovnáme, ako dnes bránime opozičných poslancov, budúcich aj dnešných, tak tu nejaký buchot nepočujem, jedine, že by som ja začal búchať.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Ivan Gašparovič na záver: "Ďakujem, želám pánom novým poslancom veľa úspechov pri ich poslaneckej práci. Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine. Dobrú noc."

Takto sa končí, takto sa končí hra o Henrichovi VIII. a Thomasovi Morrisovi. Dámy a páni, je to po 14 rokoch. Aspoň to základné, som chcel, aby sme si to pripomenuli. Takéto je politické a parlamentné pozadie návrhu Vladimíra Mečiara na odvolanie predsedu výboru Pavla Minárika. Na takejto politike, o ktorej som tu hovoril, na takejto politike a na takýchto ľuďoch sa budoval tento štát, Slovenská republika. Bude zrejme ešte dlho trvať, kým sa to bude naprávať. Dnešným hlasovaním budete veci pomáhať, dámy a páni, poslanci a poslankyne, môžete ich posúvať dopredu alebo dozadu.

A na záver tohto môjho vystúpenia písomného dávam návrh tretieho uznesenia. Uznesenie k tlači 685:

"Národná rada Slovenskej republiky vyzýva poslanca Vladimíra Mečiara, aby sa verejne ospravedlnil ako predseda HZDS za vylúčenie poslanca Františka Gauliedera z Národnej rady Slovenskej republiky dňa 4. 12. 1996. František Mikloško.

Zdôvodnenie. Vylúčenie poslanca Františka Gauliedera z Národnej rady Slovenskej republiky bolo v réžii hnutia HZDS, ako dokazuje stenografická správa o 21. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, I. časť."

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikloška sa prihlásil pán poslanec Minárik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči. Pardon. Po vystúpení pána poslanca Minárika sa prihlásil o slovo navrhovateľ pán Mečiar.

P. Minárik, poslanec: Budem mať dve poznámky. Prvú takú vážnejšiu. Vážený pán poslanec, ďakujem vám. Napriek všetkým neprístojnostiam, ktorých ste sa, pán poslanec, vo svojom vystúpení dočkali - hlavne zo strany vedenia tejto Národnej rady, ale aj zo strany hlasujúcich, ktorí vám chceli toto vystúpenie skrátiť - ste uhájili mikrofón pre opozíciu. Toto bola podstata toho, čo ste včera urobili, keď ste stáli za tým pultom, tvrdošijne a nenechali ste sa od neho vyhnať. Vy ste uhájili mikrofón pre opozíciu. Vážený pán poslanec, ja vám ďakujem aj preto, lebo vy ste asi najkompetentnejší, kto sa môže vyjadriť k Mečiarovi. V tomto parlamente určite a urobili ste to excelentne. Dúfam, že budete o ňom podávať svedectvo ešte veľmi dlho, lebo Slovensko potrebuje pamäť. Krajina bez pamäte je krajina stratená. Krajina potrebuje pamäť a kultúru, nie blazeované úsmevy a neprístojné gestá, aké tu predvádzal hlavne včera k vášmu vystúpeniu predkladateľ. Ešte mám 18 sekúnd. Okrem predkladateľa z HZDS nikto. Zo SNS pani Belásová to vzdala asi po 5 minútach. Zo Smeru 8 poslancov? Veľká škoda, pretože to, čo ste predviedli, to bola... (Ukončenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán Mikloško, chcete reagovať? Nie.

O slovo sa prihlásil navrhovateľ, pán poslanec Mečiar. Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že v súlade s návrhom pani Laššákovej máte ďalší všetci v rozprave 10 minút. Aj vy, pán poslanec. Pán poslanec, vy sa môžete prihlásiť kedykoľvek viackrát, ale vaše vystúpenie po tom, čo sme schválili procedurálny návrh pani Laššákovej, môže trvať takisto ako všetkých ostatných 10 minút. Nech sa páči.

V. Mečiar, poslanec: Vážení prítomní, okrem predsedajúceho tu vystupuje istá skupina ľudí, akoby padla z neba, vidí sa prvý raz, nepoznajú sa. Pritom všetko sú to zamestnanci jedného ústavu, kybernetickej dokumentácie, ktorí zhodou okolností vstúpili istým spôsobom do politiky, každý v inom čase, iným spôsobom, pretrvávajú v nej dodnes, hrajú sa na moralistov, pritom nie sú ani morálni, ani politickí, ani čestní.

To, čo tu odznelo z vystúpení dvoch ľudí, je v podstate reakcia na problém, ktorý vznikol na začiatku volebného obdobia. Volebný výsledok bol daný demokratickými voľbami, ktoré sú nespochybniteľné. Z tohto volebného výsledku vzišla vládna koalícia a táto vládna koalícia demokratickým spôsobom, aký bol vlastný aj bývalej vládnej koalícii, navrhla opozícii, ktoré miesta v Národnej rade by mohla mať. Na základe toho došlo v opozícii k dohode, kto v akej funkcii a ktorá strana bude. A dohoda bola o stranách, nie o menách. Istá skupinka ľudí po tom, čo prehrala voľby predsedu KDH, sa rozhodla, že z KDH vystúpi a nebudú viac poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie, ale nie sú ani poslanci za žiadnu stranu. Vykonávajú mandát, ktorý je síce výsledkom volieb, ale súčasne nie je legitimovaný voľbami, že by pre takúto skupinu ktokoľvek odovzdal hlasy a považoval ho riadne za demokraticky zvoleného.

Čiže, ak ide teraz návrh na to, aby sa napravil stav politických dohôd zo začiatku volieb, tak ten návrh smeruje k tomu, aby mandát smeroval k opozičným stranám, nie k osobe, nie ku skupine alebo skupinke, alebo bande, ale aby tento návrh bol legitímne v parlamente obhájený. Čiže, keď niekto odíde a rozhodne sa pre to dobrovoľne, že nezastupuje žiadnu stranu, a dnes je to ufo neidentifikovateľné, tak potom berie na seba aj dôsledok, že v Národnej rade sa obháji mandát pre opozíciu a povie sa, opozícia, je to váš mandát, obsaďte si ho, ale nie človekom, ktorý nemá stranícku príslušnosť.

Pokiaľ ide o hľadanie analógií v histórii a podobne, tak ja hľadám analógiu k týmto metódam, ktoré sa tu začínajú zavádzať v moderných dejinách a nachádzam jednu analógiu, kde niekto chcel robiť politiku na základe ideológie a na základe predstavy o morálke, bolo to v krajine dosť vzdialenej od nás, volala sa Čínska ľudová republika. A mali tam obrovské množstvo problémov a identifikovali tie problémy, akože ich spôsobuje banda štyroch. Keď bandu štyroch vypratali, naraz Čína sa začala rozvíjať dobre, lebo zmizli nielen oni, ale aj metódy, ktoré tu prezentovali. Samá intriga, samá lož, 19 rokov tie isté tváre, tie istá ústa, tie isté klamstvá. Vážení, nič nové a vedome, vedome klamete. Robíte zo seba vedome podvodníkov, ale to nerobíte prvý deň, ani prvý raz. Možno je to novinka pre tých, čo vás nepoznajú, nie novinka pre mňa.

Keď zoberieme chronológiu udalostí vývoja vašich životov a krokov, je to jeden podvod po druhom. Či je to jedna osoba alebo druhá osoba. Pokiaľ ide o vstup Františka Mikloška na politickú scénu, začal veľmi pozitívnym krokom. Bol to podpis akcie, ktorá súvisela s vystúpením kresťanov za slobody a to bol krok pozitívny, ale od tej doby nič. Od tej doby žije z tejto slávy, v podstate netvorí a má tri podoby. Jedna je podoba šaša, druhá je to podoba človeka s červeným nosom a tretia podoba človeka, ktorý je zákerný intrigán. Ale politické myslenie tu nie je a nebolo po tom roku 1990, preto boli medzi nami nezhody.

Takisto nie je žiadna novinka neschopnosť zakrývať útokom na osobu a nebrať politické dôsledky za kroky, ktoré každý urobil, vrátane Františka Mikloška. Samozrejme, že v roku 1990 boli pomery iné ako teraz, boli pomery federálnej ústavy, kde zanikla vedúca úloha strany, ale nevznikol systém nových strán. Preto tí, ktorí sme pri tom boli, a František Mikloško pri tom nebol, rozhodovali o tom tak, že voľby budú na 2 roky. Za 2 roky predpokladáme vznik politických strán a o 2 roky budú nové voľby už s kryštalizovaným systémom strán. Proti komunistickej strane sa postavili občianske hnutia, nie strany, lebo neexistovali. Takisto vo vnútri týchto hnutí sme predpokladali mechanizmy, ako vývoj pôjde ďalej, že dôjde i k deleniu. Občianske fórum sa rozdelilo na 6 skupín, Komunistická strana na 6 skupín, Verejnosť proti násiliu na 8 skupín. Samozrejme, tieto deliace procesy diferencovali aj postoje politické, aj postoje skupinové.

Pokiaľ išlo o Verejnosť proti násiliu, jej vývoj logicky viedol k rozdeleniu. Ale ako sa toto rozdelenie urobilo? Nie tak, že niekto kandidoval a neprešiel, a preto vystúpil. Zvolalo sa predstavenstvo, na ktorom sme sa dohodli a pán Mikloško si iste pamätá na svoj výkrik - už aby ste boli preč -, že sa strana rozdelí. Strana sa rozdelila uznesením predstavenstva, uznesením zjazdu a uznesením aj podpísanou zmluvou o spoločnom prevzatí záväzkov, vrátane vykonávania politických funkcií. To bola zmluva. Ukážte mi tú zmluvu o rozdelení KDH. Keď ju ukážete, budem sa pozerať na vás inak, lebo ste sa dohodli. Ale nie, že robíte individuálne úkony, ktorými odídete od strany, od svojho voliča, od svojho programu a vyhlásite, že ste naraz niekto iný, to ste mimochodom v živote urobili viac ráz, nie je to prvý raz. Pokiaľ viem, pán Mikloško, tak je to tretí raz alebo štvrtý raz.

Pokiaľ ide o otázky vytvárania hnutí Verejnosti proti násiliu, boli riešené týmto demokratickým zmluvným a politickým princípom. A teraz, keď ja navrhujem, aby sa zmena uskutočnila v zmysle rokovacieho poriadku, tak tento vtedy neexistoval, Ústava Slovenskej republiky neexistovala, politické strany s výnimkou Komunistickej strany neexistovali, Kresťanskodemokratické hnutie vznikalo ako občianske hnutie tak, ako sme my vznikali ako občianske hnutie, ako Verejnosť proti násiliu zanikla ako občianske hnutie v dôsledku vnútorných chýb, ktoré sa v tej strane vo vnútri diali a vy ste k tým, čo chybili, patrili. A keď Verejnosť proti násiliu zanikala, tak ste urobili to, čo ste nám vždy vraveli - ujdem do KDH. A tak sa z Verejnosti proti násiliu stal kresťanský demokrat, z kresťanského demokrata konzervatívny demokrat a o chvíľočku politický bezdomovec. To je vývoj, ktorý je logickým vyústením, keď človek nie je pevne zakotvený v hodnotách a nemá ich v sebe, keď je to postavené na pretvárke a lži.

Pokiaľ ide o otázky dohôd z roku 1990, hovorím to len pre tých, ktorí tu neboli, tak vo Verejnosti proti násiliu bola hlboká kríza, veľmi hlboká kríza a tá súvisela s rozličnými postojmi v zásadných otázkach. Postoj k národnému programu, ktorý sme deklarovali spolu, ale potom časť VPN odmietla plniť. Postoj k sociálnym otázkam, ktorý sme deklarovali spolu, časť VPN odmietla plniť. Postoj k otázkam hospodárskej politiky časť VPN odmietla plniť. Išla inde, ako sme boli dohodnutí. Vnútorné osobné spory, vnútorné vydelenie Verejnosti proti násiliu za skupinu Občianskeho fóra, ktoré bolo v Košiciach na skupinu východnú, potom zas na skupinu inú, takže vlastne aj sám predseda sa najprv vzdával, potom sa vrátil, potom ušiel do Prahy, kde po páde mojej vlády akoby náhodou dostal vládnu vilu a dobré materiálne zabezpečenie. Takže toto bolo to rozdelenie demokratické, ktoré sa udialo na základe dohody aj zvonku. Prečo nepovedať, že po neúspechu česko-slovenských rokovaní si aj česká strana myslela, a vy ste ju v tom podporovali, že odstránením Mečiara si odstráni všetky problémy. Veď ste sa na tom dohadovali v marci 1991 na Bratislavskom hrade, veď ste tam rokovali o tom, akou technikou sa to urobí a ako padne vláda, ktorej som bol predseda, a veci, ktoré sa tam udiali.

Koľko mám ešte minút, pán predseda? No, to už nemá význam začínať ďalšiu tému. Takže pôjdem o chvíľu zase.

Pokiaľ ide o tieto otázky politické, ak sa bude rešpektovať zmluva, ak sa bude rešpektovať demokratické delenie strán dohodou, ak sa bude rešpektovať voľba a pomer síl, ktorý vzišiel z volieb, nemáme problém. Ak si niekto myslí, on je zákon a nad zákon, máme problém.

A ešte chcem povedať jednu vec. Pán poslanec Palko bol taký čestný, že keď vznikol tento úmysel, prišiel ma upozorniť -, ak to urobíte, opovážte sa, bude to váš koniec. Vydieral, hrozil. To môže deti v materských školách. Dokonca už ani moje vnúčatá nie, lebo by mu povedali, že je hlupák. Takže, ak si niekto myslí toto, tak ja čestne vravím, ani strašiť nebudete, ani vydierať nebudete, ani ohovárať, ani klebetiť nebudete. Ak si myslíte, že palica, ktorou chcete biť, nemá druhý koniec, mýlite sa. Má ho a uvidíme, ako dopadne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

S faktickými poznámkami sa prihlásili: pán poslanec František Mikloško, Vladimír Palko a Pavol Minárik. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Mečiar, len trošku, trošku by som chcel poopraviť vašu pamäť. Vy hovoríte, že ste boli pri zakladaní VPN, pri budovaní dvojročného obdobia volebného, pri tom, keď sa všetko dohadovalo vo federále a podobne. Pán kolega Mečiar, veď vy ste prišli do VPN v januári 1990, dovtedy ste tichučko čakali, ako to dopadne. Aj potom ste prišli tichučko, keď ste sa zúčastnili na konkurze, či sa stanete, alebo nestanete ministrom vnútra. Čiže, prosím vás, aspoň trošku majte úctu aj k našej pamäti. Ja som stál na novembrových barikádach, vy ste prišli v novembri, vy ste prišli v januári 1990.

Pán poslanec Mečiar, hovoríte samý podvod, samé klamstvo. Prosím vás, veď už vám to hovoríme nespočetnekrát. Zrušíme vaše amnestie a uvidíme, čo je podvod a čo je klamstvo. Zatlačte celé HZDS za zrušenie amnestií. Čoho sa bojíte?

A tretia vec, hovoríte, že od Sviečkovej manifestácie som nič neurobil, nič pozitívne. Pán poslanec Mečiar, nuž, ja si to nemyslím. Ja som trikrát stál pri vašom páde, to si veľmi vážim vo svojom živote. Až po treťom páde sa Slovensko začalo obracať smerom k západným štruktúram, za čo, za čo, myslím si, že celé Slovensko nám môže byť vďačné. Čiže už keby nič iné, tak trikrát som stál pri vašom páde a na to som naozaj hrdý.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Vladimír Palko, nech sa páči.

V. Palko, poslanec: Pán Mečiar, k tomu, čo ste povedali o Františkovi Mikloškovi. František Mikloško je jediný politik na Slovensku, ktorý celých 18 rokov vzdoruje jednému totálnemu bahnu, ktoré reprezentujete vy, pán Mečiar. No a to všetko ostatné, čo ste pred chvíľkou povedali, k tomu sa už nemusia vyjadrovať politici, to treba prenechať odborníkom.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Minárik, nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Mečiar, historickým fabuláciám sa nebudem venovať, len blízkej minulosti. Citovať vás budem: "Dohoda bola o stranách a nie o ľuďoch," mysliac tým, ako boli rozdelené posty predsedov výborov. Nuž, bol som vtedy ešte pri tom, pretože KDH nemalo predsedu poslaneckého klubu a z tej zotrvačnosti z predchádzajúceho volebného obdobia bol som pri tom a viem, ako to bolo. Miesta, ktoré tu zastávame my štyria, boli láskavo pridelené opozícii, nie stranám. Mali sme sa dohodnúť, ako to bude a ja som to dohadoval, takže to viem. Že som ja opozičný poslanec aj dnes, o tom snáď nepochybuje nikto v tejto sále. Koniec koncov, jeden z dôvodov, prečo som ja mal problémy vo svojej bývalej strane, bolo to, že som vehementne presadzoval, aby sme neboli na tejto strane vľavo z môjho pohľadu, aby sme neboli medzi HZDS a Smerom, takže o mojej opozičnosti zrejme nebude nikto pochybovať. A opozícii sa môjho miesta nežiadalo. Nepočul som jediné slovo z opozičných strán okrem jednej poslankyne, ktoré by sa boli dožadovali môjho miesta. Neviem, prečo sa ho dožaduje niekto z koalície.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mečiar, chcete reagovať na faktické poznámky?

V. Mečiar, poslanec: Nechcem reagovať na faktické poznámky, chcem reagovať na vás, ako vediete schôdzu.

Po prvé, ako predkladateľa ma nemôžete obmedzovať v slove.

Po druhé, som predseda klubu, nemôžete mi krátiť čas, keby ste hneď chceli, pod 20 minút. Vzdajte sa riadenia a nerobte to, čo robíte už pomerne dlho. Vysvetľujete si zákon tak, ako vyhovuje vám a nie, aký je jeho text. Riaďte sa textom zákona. Nie vaším výkladom. Včera som vám niečo povedal a asi vám budem musieť zajtra povedať zasa niečo. Pokiaľ ide o vaše vedenie schôdze, ak sa nevzdáte, budem namietať celý tento priebeh z hľadiska nie toho, čo hovoria, ale ako to vediete, tendenčne a úmyselne, a budem žiadať stanovisko Národnej rady k tomu, aby vás z vedenia tejto schôdze odvolala. Dnes nás nie je dosť, ale určite to zajtra urobím.

M. Hort, podpredseda NR SR: Že ste ma oslovili, pán kolega, skôr než dám slovo podpredsedovi Čížovi, ja som rešpektoval to, čo bolo výsledkom rokovania poslaneckého grémia, že pán Mikloško má na základe dohody v poslaneckom grémiu neobmedzený čas na rozpravu a po vystúpení pána poslanca Mikloška bude pre všetkých ďalších, ktorí vystúpia v rozprave, čas obmedzený na 10 minút. Predtým, ako som išiel sem viesť túto schôdzu, bol som si toto odkonzultovať s predsedom Národnej rady pánom Pavlom Paškom. Či sa prihlási navrhovateľ alebo sa prihlási podpredseda parlamentu, alebo predseda parlamentu, ak je dohodnuté a odsúhlasené touto Národnou radou, že k tomuto bodu ďalší vystupujúci budú vystupovať iba 10 minút, ja nič iné nerobím, iba rešpektujem procedurálny návrh, ktorý táto Národná rada schválila.

Ak si myslíte, že konám v rozpore s čímkoľvek alebo s rokovacím poriadkom, určite ma nemôžete upodozrievať, že by som vám chcel brať čas. Vy dobre viete, že ako navrhovateľ sa môžete prihlásiť kedykoľvek po sebe viackrát. Ale ak táto Národná rada prijala, že po vystúpení pána poslanca Mikloška, ktorého vystúpenie bolo prerušené 19.00 hodinou, a potom prišiel procedurálny návrh pani poslankyne Laššákovej, ktorý sme rešpektovali na základe schválenia v tejto Národnej rade v pléne, tak každý ďalší vystupujúci má 10 minút. Takto som tomu porozumel aj po dohode s pánom predsedom Paškom. Aj som o tom informoval aj pána poslanca Bauera, aj ďalších, ktorí by sa prihlásili do rozpravy ústne, že po vystúpení pána poslanca Mikloška každý už má iba 10 minút tak, ako to navrhovala predsedníčka poslaneckého klubu strany SMER a bolo to tu schválené. Ja nevidím, prečo by ste mali mať pocit, že vám nejakým spôsobom ubližujem. A navyše, vy ako navrhovateľ sa naozaj môžete prihlásiť kedykoľvek. Ja nevidím rozdiel vo vystúpení v rozprave, ak je obmedzený čas na 10 minút schválený Národnou radou, či vystupuje navrhovateľ alebo poslanec, alebo člen vedenia parlamentu. Neviem si to v tom rokovacom poriadku inak prečítať. Ďakujem za porozumenie.

Prihlásil sa teraz do rozpravy pán podpredseda Národnej rady Číž. Nech sa páči.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, prirodzene ja nepociťujem potrebu vystupovať v štýle a v spôsoboch, ktoré prezentuje časť poslancov Národnej rady, pretože naozaj nemá význam používať silné slová, lebo sú už naozaj totálne zdiskreditované.

Ale naozaj, obrovská ľútosť - také neuveriteľné zneužitie parlamentného prostredia na riešenie čisto osobných záležitostí a flagrantne a hrubo porušovať rokovací poriadok. Pán kolega Ferko Mikloško, no, pre mňa naozaj ikona donedávna, slovenský človek, ktorý naozaj bude v učebniciach a toto neviem, či sa nám podarí v demokratickej spoločnosti vymazať. Je to tragédia, Ferko. Takto nehorázne zneužiť parlamentnú pôdu na absolútne subjektívne, individuálne veci, prípadne na neuveriteľne nekorektný politický marketing, to tu naozaj ešte nebolo a pevne verím, že to už ani nebude. Už kedy a ako, je jedno. Tento parlament dnes už hranice nemá.

V posledných dvoch dňoch sme opäť dospeli k tomu, že, bohužiaľ, prestáva platiť rokovací poriadok. Naozaj, mediálny tlak, ktorý je nehorázny a neseriózny, kde nie sú schopní sprostredkovať verejnosti ani elementárne, aspoň objektívne základné nuansy, povedzme, že politického zápasu, ak sa tu vedie, pretože naozaj diskutujeme o návrhu na odvolanie predsedu výboru pre kultúru a médiá, toto hrubé zneužívanie rokovacieho poriadku spôsobuje, že prestáva existovať paragraf, že vlastne v parlamente o tom, že sa odkláňa niekto od prerokovaného bodu programu, pričom to tvorí esenciu rokovacieho poriadku parlamentarizmu u nás.

Veď pokiaľ chcem dať poslancom právo kedykoľvek na voľnú politickú debatu k akejkoľvek téme, tak predsa ten inštitút musí sa dostať do rokovacieho poriadku. A ten tam nie je. A pán poslanec Mikloško ako bývalý predseda Národnej rady vie, že v tomto smere sa viedli veľmi vážne diskusie a nikdy nedovolili ako koaliční poslanci, pokiaľ mali moc na to, aby tu bol paragraf o voľnej politickej rozprave, v rámci ktorého sa každý poslanec, každá politická strana bude snažiť prostredníctvom parlamentného mikrofónu informovať verejnosť o tom, čo ju bolí.

Pán Mikloško, boli sme pripravení o tom rozprávať v komisii, lebo ja si myslím, že tento inštitút sem patrí presne tak ako vyšetrovacie výbory, pretože je to úplne štandardný a, samozrejme, inštitút klasického parlamentarizmu. Tá nesmierna účelovosť, ktorá sprevádzala, Ferko, aj teba, bohužiaľ, nerád ti to hovorím, vo funkciách a ako člena KDH, nikdy si voči nehoráznym účelovostiam nevystúpil, takže v danom prípade veľmi rád v istej časti tú morálnu ikonu rešpektujem, ale v tvojej parlamentnej činnosti ako poslanca nie. A viem ich vymenovať desiatky. Flagrantným prípadom je práve tento proces, o ktorom sa bavíme. Pamätám si ako zástupca predsedu klubu sme mali rokovanie, pri všetkej úcte poviem to na rovinu, o pánu Tkáčovi v predchádzajúcom období, kde som presne, pán Minárik vie, že argumenty, ktoré ste tu uvádzali teraz tak nesmierne hrdo s plnými ústami etiky, ho rozprával. Keď je už raz zvolený, je poslancom, je všetkým, pokiaľ nie je nejaká nedôvera k práci, nie je dôvod, nechajme to. Urobili ste všetko pre to vtedy, aby to tak nebolo a nehanebne ste odvolali Tkáča, ktorý nebol vo vašej, Ferko, poslaneckej skupine a dali ste si pána Brocku.

Pán poslanec Palko, nepamätáte si, pán poslanec Bauer, a nepovedal som nič iné, keď teda to platí, dobre, vychádzajme z princípu, lebo taký existuje vonku, pokiaľ poslanec nemá mandát strany, pokiaľ nie je zaradený v klube, v takom prípade štandardné práva nemá. A je to jednoducho na to, aby poslanci, ktorí majú a máme záujem, aby mali slobodný mandát, nezavádzali voličov. Aby to, čo voličom sľúbili, čo reprezentuje strana, aby plnili. O tomto, každý, kto si prelistoval elementárne základy parlamentarizmu, vie. U vás, vážení páni, ani náznak rešpektovania týchto vecí, ale bezbrehé účelové videnie. Teraz vám vyhovuje A, ak vám od rána do večera o etike a o všetkom možnom v reči vyhovuje B, bez problémov zmeníme. Ferko, toto veľkí ľudia s veľkou etikou nerobia. Hovorím to čestne a úprimne. Preto sa mi toto nepáči a nemôžem sa na tom zúčastňovať.

To znamená, už ste urobili to, že vlastne prestal fungovať zmysel rokovacieho poriadku tak, ako sa schválil. Poslanci nemajú nárok. Poslanci majú nárok na klasické inštitúcie parlamentarizmu. Hodina otázok, interpelácie, písomné odpovede na otázky. Inak musia rešpektovať schválený program. Toto, čo robíte vy, prestáva fungovať všetko. Načo to tu je? Ferko, etika v parlamentarizme je predovšetkým a prvoradý princíp je dodržiavanie zákonov. Ferko, Slovensko potrebuje ľudí v politike, ktorí budú hovoriť ľuďom, že naozaj je jedno, kedy a v akej súvislosti sa používa zákon, ale že ten zákon platí. To je etika, prvoradá. To všetko ostatné sú žvásty a výrazne to, všetko ostatné, etiku degraduje. Čiže, z tohto dôvodu takto sa na to pozeráme.

Ešte jedno chcem povedať. Je absolútny nezmysel a urobili ste všetko, aby sme to nemohli vyjadriť, pretože boli sme svedkami eskapády pána Palka dve hodiny. To vôbec predsa nie je návrh pána predsedu Mečiara. On ho formálne urobil z toho dôvodu, že on nemá s tým problém. Ale je to absolútne samozrejme návrh poslaneckých klubov SNS, HZDS a SMER-u. A z tých princípov, z ktorých ste sami predviedli, pán poslanec Minárik bol nesmierne aktívny a bol nositeľom tejto geniálnej myšlienky, že jednoducho ten poslanec, ktorý stratí stranícky mandát, tak musí odchádzať zo svojej funkcie. Ferko, Brocku ste si tam dali. Naozaj sa nehanbíme trošku? Ferko, Slovensko potrebuje osobnosti, ktoré môžu byť v dejinách. A má sa snažiť o to, aby bolo čo najmenej počmárané. Rozmýšľajme nad tým.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).