M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Mečiar, faktická? No, tak najskôr musím dať priestor na faktické poznámky. Pán poslanec Mikloško, Palko, Jureňa. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami na vystúpenie rečníka v rozprave.

Slovo má pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Číž, je mi veľmi ľúto, ty si tu desať minúť, ani nie, lebo nešli ti hodiny, si nám tu rozprával o porušovaní rokovacieho poriadku. Ale ty si si asi nevšimol, že teraz preberáme bod nie rokovací poriadok Národnej rady, ale odvolávanie pána Minárika. Ty, ktorý si povedal, že sme celý čas hovorili od veci, ty si tak isto hovoril od veci. A my sme ťa nerušili. Tak, keď už teda žiadaš niečo od nás, buď taký, by som povedal, buď korektný aj voči sebe a ty drž rokovací poriadok a ty hovor k téme. Akým spôsobom si hovoril k téme odvolávanie Pavla Minárika?

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Palko, nech sa páči.

V. Palko, poslanec: Pán podpredseda Číž, tak skutočne už o tom hovoril kolega Mikloško, vy mi vyčítate, že som pred dvomi týždňami, keď začalo odvolávanie pána Minárika, hovoril o tom, kto to je Vladimír Mečiar? Ale veď to patrí k veci. Takýto návrh na odvolanie má rôzne aspekty. Môžeme sa na ne pozerať z rôznych pohľadov. Jeden aspekt je morálny aspekt. Ak vám to nič nehovorí, tak prosím, dobre. Ale prečo to má byť dôvod na to, aby ja som bol obmedzený vo svojom prejave? (Hlas z pléna.) Ja som hovoril, neskáčte mi do reči, pán Číž, a držte sa rokovacieho poriadku. Neskáčte mi do reči. No, neskáčte mi do reči a držte sa rokovacieho poriadku. Už ste sa upokojili? Takže, ja som hovoril o morálnom aspekte odvolávania Pavla Minárika. Ten morálny aspekt je daný tým, kto ten návrh na odvolanie dáva, pán podpredseda Číž.

A ďalšia vec, vy ste hovorili o tom, že sa tu porušuje rokovací poriadok. No, tak v tom prípade sa vás chcem spýtať, pán podpredseda, kedy ste vy, vládna koalícia porušili rokovací poriadok. Včera, keď ste vypli kolegovi Mikloškovi mikrofón a nedovolili ste mu dokončiť svoj prejav alebo ste ho porušili dnes, keď ste hlasovaním revidovali to včerajšie vypínanie mikrofónov? Tak v jednom prípade z tých dvoch ste asi museli porušiť rokovací poriadok.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším s faktickou poznámkou prihlásený je pán poslanec Jureňa. Nech sa páči.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcel by som sa tiež zapojiť troška k tomu, čo povedal pán podpredseda Národnej rady pán Číž, ale chcem len pripomenúť, že všetci máme pamäť a zaplať pánboh, nám ešte slúži, a ak sa tu aj hovorilo a nadväzujem na to, že použil slová ikona, tak to mi trocha pripomenulo, že každý človek tvorí nejaké dielo a máme, teda v histórii mali sme rôzne ikony a bolo tu povedané, že ikona. Ja si pamätám a vtedy ma politika veľmi nezaujímala, ako táto ikona sa klaňala jednému autu, z ktorého vystupoval Havel a Tigrid, ako táto ikona zapredávala Slovensko. Čiže neviem, ako táto ikona, ako si ju kto v histórii kedy osvojíme. A ak si tu niekto vytvára priestor a rozdeľuje na slušných a neslušných, rozdeľuje na pravdu a nepravdu. Na základe čoho? Keď na Slovensku sa kedysi už začalo hovoriť, že nejaký Taliban sa tu vytvára. Kto to je? Kto si tu osvojuje tieto práva a hodnotí tu ľudí a stavia sa do pozície vyšetrovateľa, sudcu v jednej osobe a vytvára si svoje vlastné zákony a pohľady na svet? No, to ste asi vy, páni. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili s faktickou poznámkou, sa teraz prihlásil pán poslanec a podpredseda Národnej rady Číž. Nech sa páči.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán Palko, nepochybne nemám záujem na žiadnej osobnej konfrontácii, len učil som 10 rokov teóriu práva a vy ste boli 4 roky, tuším, ministrom vnútra. Netuším pri vašom vzťahu k právu, ako vás počúvam, ako ho interpretujete, ako to mohlo vyzerať. No, je obrovské šťastie pre Slovensko, že tie škody sú znesiteľné. Vy ako minister pri interpretácii práva to som ešte nepočul, čo ste schopný povedať. Predsa taká samozrejmá vec, ako spôsob prerokúvania vecí a procedurálne otázky, o ktorých som hovoril, ako je úplne integrálnou súčasťou hovorenia k veci a nie je tam čo povedať.

Ale iné, vážení páni, dosť je tu veľmi silný príklon ku kresťanským hodnotám. Verte mi, aj keď teda som kresťan, pravdepodobne, vlažný, ale niečo o tých hodnotách viem. Toľko neuveriteľnej nenávisti, zažratosti po toľkých rokoch? Ak je toto kresťanský princíp, pričom ide o štandardný politický proces, páni, no jednoducho, prehrali ste voľby. Je tu nová politická sila a tá sa správa úplne štandardne, ako ste sa správali vy. Robiť tento obrovský cirkus je nepochopiteľné, nedôstojné. Páni, odpustite mi, aj keď možno mi to nenáleží hodnotiť, ale už vôbec to nie je kresťanské.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán navrhovateľ, hlásite sa do rozpravy?

V. Mečiar, poslanec: Pokiaľ ide o procedurálny návrh, zle si vysvetľujete hlasovanie a rokovací poriadok. Vy nemôžete žiadnou dohodou s predsedom parlamentu povedať, že rokovací poriadok, ktorý je zákonom, prestáva tu platiť. Som predseda klubu a za klub môžem vystupovať 20 minút. Hlasovanie Národnej rady bolo hlasovanie o vystupovaní poslancov, nie o poslancovi - predkladateľovi, ktorý má v rokovacom poriadku osobité, výsadné postavenie nielen vystúpiť kedykoľvek, ale Národná rada čas tohto vystúpenia neobmedzila. Takže, ak chcete takto svojvoľne interpretovať, ako interpretujete účelovo, choďte od toho preč. Nechajte tým veciam ten priebeh, čo má byť, nech teda vystupuje sa tak, ako sa má a nech každý rešpektuje čas, ktorý má.

Mám urobiť to isté, čo Mikloško, že sa postavím za mikrofón a neodídem od neho, kým vy neodídete z predsedníckej stoličky? Budeme presne tam, kde včera. Vytrvalosť mám rovnakú, môžem sa tam posadiť alebo postaviť. Takže tieto vaše účelové vyjadrenia... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, vyhlasujem 5-minútovú prestávku a po porade s pánom predsedom parlamentu a s prítomnými členmi vedenia parlamentu budeme pokračovať o 19.20 hodine. Pán Mečiar, som posledný, ktorý by potreboval vás obmedzovať a skutočne, ak mi pripisujete tieto vlastnosti, tak sa strašlivým spôsobom mýlite.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať po krátkej prestávke. Chcem vysloviť presvedčenie, že naozaj korektne dokončíme túto rozpravu a dospejeme k tomu, aby sme tento bod programu schôdze vedeli uzatvoriť hlasovaním. Takže budeme pokračovať v rozprave. Technika, sú prihlásení do rozpravy? Nech sa páči, pán navrhovateľ.

V. Mečiar, poslanec: Samozrejme, že nielen rečami, ale aj skutkami každý zanecháva za sebou svoju stopu a tú stopu ako vyoráva, tak taká zostáva.

Pokiaľ ide o obdobie, keď bol predsedom Národnej rady František Mikloško, čím bolo charakteristické? Keď som bol odvolaný v marci roku 1991, Slovenská republika mala 40 tisíc nezamestnaných. Nastúpila nová vláda, František Mikloško bol predsedom Národnej rady a bolo 340 tisíc nezamestnaných o deväť mesiacov. Začala kríza poľnohospodárstva, rozpad zbúraného priemyslu, pád sociálnych istôt ľudí, začal rozvrat vo vzťahoch česko-slovenských bez východísk a s politickou zodpovednosťou.

Typické pre Františka Mikloška je to, že keď sa stal predsedom Národnej rady, zavolal exorcistu, aby Národnú radu vysvätil, aby nebolo pokušenie diabla pre neho. Pravda, zasadačku Národnej rady exorcista nevysvätil, tak tú vysväcoval Ferko Mikloško sám, len zabudol, že tam diabol zostal, lebo držal ten konárik svätiaci, preto tam bol vždy nepokoj.

Pokiaľ išlo o udalosti a zodpovednosť za tieto udalosti v roku 1992, ktorá sa pripísala len Čarnogurskému, málo sa hovorilo o tom, kto je tiež v pozadí s výrazným podporovaním krokov, ktoré boli proti, ale súčasne aj s koledovaním aj s ťahaním za nos VPN, aj s ťahaním za nos kresťanských demokratov.

Pokiaľ ide o roky 1990, rád by som sa k nim vrátil a najmä k tej oblasti, o ktorej František Mikloško hovoril, ako o udalosti v Prahe o rokovaní o česko-slovenských vzťahoch. Samozrejme, že o týchto veciach rokovali vlády, nie parlamenty. A vlády pripravovali návrh zákona pri federálnom zhromaždení, na ktorom sa česká a slovenská vláda dohodla. Ak bolo záverečné finálne rokovanie v Českej republike, tak naraz príde František Mikloško a hovorí: "My katolíci sme zodpovední za vznik slovenského štátu, nepreberáme zodpovednosť druhýkrát a idem viesť ja slovenskú delegáciu." A nielenže prevzal vedenie delegácie, ktoré predsedovi parlamentu nepatrilo, ale zaviedol do zmlúv a dohôd už dohodnutých vzťahy tak v neprospech Slovenska, že to nebolo možné. Napríklad bolo dohodnuté, že cirkvi budú rozdelené podľa republikového princípu. Na základe návrhu zostali československé. Boli dohodnuté opatrenia v priemysle, napríklad zbrojársky priemysel pripadol vláde Slovenskej republiky, ale ústupok bol, že obchod môže robiť len federácia. Boli dohodnuté prevody podnikov, transformácie o týchto veciach, boli dohodnuté vzťahy, ako bude pokračovať ústup od týchto vzťahov.

Preto, a to je v dokumentoch, som hneď po rokovaní v prezidentskom paláci vstal a povedal: "To je zrada na slovenskej strane! Tým zradcom bol František Mikloško!" Potom aj česká vláda a jej zástupcovia od dohôd ustúpili a vývoj sa uberal inde a inak. Ak potom, čo v roku 1990 som prvý raz podal demisiu, a to nebolo z dôvodov alebo nejakej svojvôle, ale boli vo vnútri Verejnosti proti násiliu KDH organizované kroky cez ministerstvo vnútra a Federálnu bezpečnostnú informačnú službu na diskreditáciu predsedu a zvrátenie demokratických výsledkov vo voľbách. Kto bol prvý na rade? Prišiel František Mikloško - vlastizrada, zavrieť. Demokrat. Prečo? To bolo moje rozhodnutie, keď som zodpovednosť prijal. Moje rozhodnutie, keď som ho vracal.

Pokiaľ išlo o odvolávanie v marci a jeho dôvody boli hanebnejšie, ako si ktokoľvek vie predstaviť, v marci 1991 zásadný dôvod, pre ktorý odvolávali predsedu vlády, boli nielen vzťahy česko-slovenské, tie sa držali akože v pozadí, ale oni boli korunou tohto nápadu, ale v podstate prevládala myšlienka, že som manipuloval s materiálmi Štátnej bezpečnosti vo vzťahu k členom vlády. Nuž, povedzme si, ako to vlastne bolo.

Námestník federálneho ministra vnútra pán Ciklamini doniesol v dobe mojej neprítomnosti do mojej pracovne obálku, v ktorej boli návrhy, resp. doklady v kópiách kompromitujúce troch ľudí. Jeden bol Ladislav Košťál, minister spravodlivosti, druhý bol Chren, minister obchodu delegovaný kresťanskými demokratmi a tretí bol Ivan Čarnogurský, podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda a predseda vlády nemal právomoc voči členom vlády. Mohol urobiť jediné, zobrať dokumenty, ísť za predsedom Národnej rady, povedať: "Pán predseda Národnej rady, toto sú veci, ktoré patria do príslušnosti Slovenskej národnej rady a vy ste jej predseda a predsedníctvo Národnej rady nech rozhodne o týchto členoch vlády. Ja mám dojem, že by mali z vlády odísť." Obom ministrom som oznámil, že som za to, aby z vlády odišli. To bolo celé týranie a manipulácie so spismi. Čiže začal som proces, ktorý vrcholil tým, že všetci vo vláde zostali a predsedu, ktorý na to upozornil, obvinili z manipulácie a odvolali okrem iných vecí. V poriadku, aj tak sa to dalo robiť.

Pokiaľ išlo o Kučeráka, tam potom o jeho spolupráci som sa dozvedel až ex post, keď boli veci neaktuálne, kto manipuloval a klamal. Vtedy, keď išlo o rozhodnutie o týchto veciach, boli hrdinovia v boji predsedovi, ktorý sa postavil proti, dnes, o dvadsať rokov neskoršie sú hrdinovia za to, že boli vtedy zbabelí. Tak ako? Buď sme proti agentom Štátnej bezpečnosti bojovali už v roku 1991, alebo sme ich vtedy podporovali a dnes, keď už to nie je aktuálne, keď už Komunistická strana nemá moc, tak sa tvárime, že teraz sme proti a teraz sme bojovníci. Statočnosť, česť, odvahu treba preukázať v zápase, nie po vojne byť chytrý, múdry a hlásiť sa k zásluhám, ktoré neboli.

Pokiaľ išlo o obdobie rokov 1990 až 1992, bolo poznamenané ďalšou smutnou historickou skutočnosťou. Úprimne som sa snažil o to, aby medzi Českou republikou a Slovenskou republikou zavládlo politické vyrovnanie. Požiadavka českej strany bola vyrovnanie na princípe zrušenia druhej komory a určenia, že Česká a Slovenská republika je zložená z jednokomorového parlamentu, v ktorom jedna tretina poslancov je slovenských, dve tretiny českých, ale hlasujeme spoločne. Čo to znamená? Koniec pre Slovenskú republiku. To som nemohol prijať. Toto bolo predmetom rozhovorov aj sporov.

Prevládol názor po mojom odvolaní, že Slovensko a Čechy by mali urobiť zmluvu a tú zmluvu ste, František Mikloško, hrdinsky pripravovali. Až nakoniec vzišla žalostná zmluva s mierou, v ktorej Slovensko strácalo identitu, národ svoju funkciu, ani nebola definovaná republika, akékoľvek kompetencie a urobili ste hanebný dokument, ktorý ani kresťanskí demokrati nemohli schváliť. A preto sa vytvorilo slovenské KDH a názov slovenské si dalo preto, že vo vás slovenské nebolo nič, len možno košeľa, ktorú ste mali z Bánoviec a boli ste tvrdo profederálny, protislovenský. No a teraz, to bol nielen postoj vo výslednici, ale ten postoj smeroval aj k diskusii, ktorá tomu predchádzala. Kto zastrašoval Slovákov? Ja? O tom, že tu bude česká koruna stáť 30 korún slovenských? Kto hrozil vojnou na Balkáne? Ja alebo vy? Kto hrozil tým, že nás nikto neuzná? Kto hrozil pádom hospodárskym, sociálnym a krviprelievaním a vojnou? Robil som to ja alebo vy? Prihláste sa k tejto zodpovednosti! Bol to sprostý podvod na ľuďoch a zastrašovanie celého národa a celého štátu. Nevytýkam vám to, že ste tu hlasovali proti zvrchovanosti, proti ústave, na to ste mali právo, ale to, že ste podvádzali ľudí vedome, vymýšľali aféry a klamali ich, to bola vaša veľká špinavosť, aj osobná zodpovednosť politická. Boli ste najvyššie postavený muž v Slovenskej republike. A podvádzali ste. Čo tu ešte robíte? Berte zodpovednosť za svoje kroky. Ja ju beriem zakaždým a vždy som ju bol schopný uniesť a pred každým uniesť.

Pokiaľ ide o rokovanie neviniatok a čistých ľudí a čistých štítov, tak si povedzme, ako tie neviniatka vyzerali. V roku 1990 súčasne bola rozprava o tom, ako sa budú upravovať práce v spravodajských službách. Bol schválený za prvého námestníka, vtedy Federálnej bezpečnostnej informačnej služby Ladislav Pittner. Pretože išiel potom za ministra vnútra, bolo treba vymeniť námestníka, ale výmena námestníka mohla byť urobená len tak, že to schvaľovala vláda Slovenskej republiky. Bez súhlasu vlády Slovenskej republiky na základe zákulisných dohôd s Václavom Havlom sa námestníkom Federálnej bezpečnostnej informačnej služby stal Vladimír Palko, zhodou okolností z toho istého ústavu, ako pochádza Minárik, ako pochádza Mikloško, stal sa námestníkom, dá sa povedať, spravodajskej organizácie federálnej bezpečnostnej. A jeho poverenie: boj proti slovenskému nacionalizmu a extrémizmu. A Palko sa do toho pustil s vehemenciou, ktorá mu bola vlastná a začal robiť poriadky. Organizovali sa provokácie, odposluchy, sledovačky, organizovalo sa kopu vecí, ktoré boli proti dezinformácii aktov, ktoré nás mali znehodnotiť a osobne mňa znehodnotiť vo verejnej mienke a pred ľuďmi a na tom sa robilo.

A čo robí Palko dnes? To isté. Ešte furt je to námestník FBIS, ktorý žiali za svojou funkciou a nevie sa psychologicky so stratou vysporiadať. Tých strát mal v živote viacej. Možno ho to poznamenalo za všetko. Takže tento námestník FBIS pracujúci proti ľuďom, ktorí sa snažili o založenie tohto štátu, pracujúci proti stranám, ktoré dnes sedia v parlamente, ten nás bude poučovať a vyprávať o morálke! O akej morálke?

Samozrejme, že títo páni, pretože strácajú pamäť, tu hovoria veľmi veľa aj o dokumentácii Štátnej bezpečnosti. Tak ako to bolo s tou dokumentáciou Štátnej bezpečnosti?

Po prvé, keď som bol minister vnútra, nemal som prístup do dokumentov, ani archívov Štátnej bezpečnosti. To všetci veľmi dobre vedia, že to bola federálna záležitosť. Keď to bola federálna záležitosť, pán Palko prístup mal. Ja som nemal. Ale, samozrejme, keď sa im zdalo, že voľby skončia úspechom HZDS, tak bol to pán Palko, ktorý viedol ozbrojenú skupinu FBIS na Slovensku, ktorá so samopalmi v rukách, s ostrými nábojmi dala k zemi príslušníkov polície, ktorí túto dokumentáciu chránili a odviezol dokumentáciu do Prahy a do Zástavky u Brna. Čestný človek dokumenty zhabal a odviezol preč. Boli to dvaja dôstojníci FBIS v Košiciach, ktorí nielenže túto dokumentáciu hanebne zneužívali, ale nafilmovali ich kamery, ako ju hádžu po zemi, šliapu po tom, rozhadzujú, smejú sa tomu. A to vtedajšiemu námestníkovi FBIS neprekážalo? Ako chránil spoločnosť pred týmito vecami? Bol to námestník FBIS a riaditeľ FBIS vtedy Stanislav Devátý, ktorý nevedel dokázať uvoľniť dôstojníkov Štátnej bezpečnosti dva roky zo služby a dva roky poberali plné platy doma v dobrom zdraví a v dobrej strave, len sa museli raz telefonicky ohlásiť. Bol to námestník FBIS, ktorý v tejto dokumentácii vedel, že sa tam robia falšované podpisy, že sa vydávajú doklady ľuďom, ktorí mali nespolupracovať a pritom spolupracovali, boli agenti alebo dôstojníci služby a sa im dávali potvrdenia, ktoré dával aj Langoš, aj ďalší o tom, že tam spolupracovať nemohli a že sú čistí ako ľalie. Prečo? Lebo sa zaviazali, že budú spolupracovať s federálnymi orgánmi. Čiže jedna totalita striedala druhú totalitu, jedno zneužívanie dokumentov, druhé zneužívanie dokumentov.

A rád sa vrátim aj k tomu, čo mi tu 18 rokov podstrkujú, samozrejme, predovšetkým títo páni a čo mi podstrkujú aj mnohí novinári. Hovoria, že, pán Mečiar, ako ste ukradli svoje dokumenty a kde ste ich dali a čo ste s tým urobili? Nuž, ja to veľmi rád poviem aj vysvetlím, aj ukážem. V Prahe 2. apríla 1990 bol prijatý pokyn federálneho ministra vnútra k zaisteniu ochrany údajov v evidencii Štatistického evidenčného odboru vnútornej a organizačnej správy Federálneho ministerstva vnútra: V záujme zaistenia stability politického vývoja nariaďujem s okamžitou platnosťou - to je nariadenie Federálneho ministerstva vnútra, o ktorom som sa dozvedel hodne neskoršie - vyňať z ústrednej revidencie ŠEO VOS FMV evidenčné karty, ktoré sa týkajú:

a) prezidenta republiky, členov federálnej vlády, vlády Českej republiky, vlády Slovenskej republiky, poslancov Federálneho zhromaždenia, poslancov Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady a predstaviteľov politických strán. Vyňať archívne materiály uložené v operatívnych archívoch ŠEO VOS FMV, ktoré sa vzťahujú k vyššie uvedeným osobám. Uložiť registračné protokoly do plechových obalov a tieto zabezpečiť. Zmeny v registrácii riešiť náhradným spôsobom a využitím listovnice a na počítači. Evidenčné karty, archívne materiály a registračné protokoly uložte do zvláštneho fondu ŠEO VOS FMV. Okamžite signalizovať ministrovi vnútra všetky prípady, kedy lustrácie smerujú do okruhu osôb uvedených v bode 1.

Osemnásť rokov presviedčate, že ja som manipuloval s touto dokumentáciou, ktorá bola odňatá a uložená rozkazom federálneho ministra vnútra do archívov federálneho ministerstva vnútra. Pokiaľ ide o obsah týchto dokumentov, veľmi rád, veľmi rád by som sa vrátil k originálu, pretože ten originál mi slúži ku cti a hovorí o tom, že Vladimír Mečiar je osoba pre spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou nevhodná. Hovorí o tom, že som bol osobou trestne stíhanou, hovorí o tom, že som bol osobou socializmu nepriateľskou a existuje dokumentácia ÚV KSČ, ktorá hovorí, že som bol osobou nepriateľskou až do roku 1989. V tej dokumentácii som nikoho z vás nevidel, hrdinovia terajší. Vtedy ste mali byť hrdinovia, nie mať plné gate. A vtedy ste mali urobiť to, čo ja - ísť na tri roky do oceliarne a robiť lopatou, aby ste sa polepšili, hľadať si miesto v spoločnosti novej a hlavne nezradiť sám seba. To sa stalo. Vy mi to budete dnes vytýkať, zbabelci? Kde ste boli vtedy?

Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s týmito dokumentáciami a dokumentmi, dovolím si pripomenúť, že to boli práve tieto osoby, ktoré začali šinfovať na cirkev, duchovných, zastrašovať ľudí, vyvolávať atmosféru strachu a nedôvery, kto je v dokumentácii, kto nie je v dokumentácii, čo je tam, šíriť strach, nepokoj, napätie, a to pokračuje. Dodnes sa tieto veci používajú v neprospech osôb, ktoré sú nepohodlné. No a tak ja by som bol veľmi rád, keby ľudia, ktorí to robili, išli tam, kde patria a vziať ich s archívmi, dokumentáciami, falšovaním histórie, klamstvami do čerta.

Pokiaľ ide o neviniatka, ktoré robia všetko tak nevinne, ako robia, však, samozrejme, nikdy nič, všetci sú vinní, anjelici čistí, tak by som rád povedal, že mám napríklad pred sebou prísne tajný dokument z 15. 9. 1997, kedy sa robili strategické zámery v príprave volieb v roku 1998. A je to dobré pre poslancov SMER-u, pretože niečo podobné sa deje aj teraz, kde sa strany dohodli na spoločnom postupe volieb. Pre obdobie prípravy volieb boli prijaté strategické zámery, ktoré boli v priebehu aktualizované.

Bod prvý. V procese prípravy volieb na Slovensku pre rok 1998 je hlavným a spoločným cieľom víťazstvo vo voľbách. Tomuto cieľu je potrebné podriadiť všetko spoločné úsilie a k jeho dosiahnutiu využiť všetky dostupné prostriedky.

Bod druhý. Na dosiahnutie vytýčeného cieľa je potrebné vypracovať dielčie plány a konkrétne opatrenia pre jednotlivé členské strany podľa ich špecifikácie, možností a podľa schopností ich vedúcich predstaviteľov.

Mimochodom tie špecifikácie som mal už vtedy, keď ste ich rozpracovávali. Nič sa vám nestalo.

Rozpracované úlohy a opatrenia priebežne koordinovať a aktualizovať. Strategickým zámerom bude koordinovaný postup a najmä načasovanie ich realizácie. Predstavitelia zhodne konštatovali, že jednou z prioritných úloh k dosiahnutiu spoločného cieľa je riešenie osobnosti predsedu súčasnej vlády Vladimíra Mečiara. Jeho osobnosť je tak dominantná v HZDS, ako aj v očiach slovensky cítiacich občanov, bolo konštatované, že úvahy o fyzickej likvidácii Vladimíra Mečiara v tomto období nie sú vhodné. V tomto období nie sú vhodné, ale kedykoľvek inokedy áno. Odniesol som si to v roku 2000 výbuchom v Elektre, odniesol som si to streľbou do okna na Tomášikovej ulici. Vladimír Mečiar by sa v takomto prípade stal idolom, martýrom, mučeníkom slovenského národa. Vplyv jeho osobnosti by v najbližšom období mohol ešte vzrásť.

K riešeniu osoby Vladimíra Mečiara boli prijaté nasledovné opatrenia. Osobnosť je potrebné zdiskreditovať v očiach slovenskej verejnosti. Kľúčovým momentom, pomocou ktorého možno Mečiara položiť, je ekonomika. V spolupráci s vplyvnými osobami na Západe podnietiť zosilnenia ekonomických tlakov proti Slovenskej republike, následkom ktorých sa urýchli proces diskreditácie ekonomických zázrakov, devalvácia slovenskej koruny a vzrastie inflácia. Vykonať analýzu domácich, ale najmä zahraničných vystúpení Vladimíra Mečiara. Vybrať jeho diplomaticky chybné vystúpenia a tieto vhodne upraviť a pranierovať. Vhodne využiť neurolabilitu Vladimíra Mečiara, jeho cholerický temperament. Vhodnými provokáciami dosiahnuť jeho unáhlené reakcie na verejnosti, ktoré je potrebné patrične upraviť a publikovať. V období pred voľbami organizovať sústredený tlak na psychiku Vladimíra Mečiara. V masmédiách presviedčať verejnosť, že hlavnou prekážkou ďalšieho rozvoja Slovenska je Vladimír Mečiar. K bodu Mečiar vytvoriť osobitný tím pracovníkov a odborníkov, ktorí budú výsledky svojej práce pravidelne vyhodnocovať a informovať predstavenstvo SDK. Som rád, že ešte ten tlak na Mečiara pokračuje, len nezbadali, že som im za chrbtom nechal vyrásť Fica.

Pokiaľ ide o oblasť ekonomickú, vytvoriť skupinu ekonomických expertov, ktorí budú zhromažďovať informácie o dianí v Slovenskej republike. Po vytypovaní slabých miest a článkov ekonomiky budú predkladať námety predstavenstvu, ako aj koordinačnej komisii a komisii pre propagandu. Vhodne využívať predpokladané ekonomické problémy Slovenska v najbližšom období. Využiť všetky dostupné prostriedky na diskreditáciu ekonomickej politiky terajšej vlády. Zvýšiť kritiku nedostatkov na všetkých úsekoch ekonomiky. Každý problém, ktorý sa vyskytne, patrične upraviť a propagandisticky využiť. Osobitnú pozornosť venovať privatizácii, sledovať čelných predstaviteľov vládnej koalície a sústrediť pozornosť na nižšie stupne riadenia - kraje a okresy. Sústreďovať informácie o privatizačných krokoch, pranierovať, diskreditovať predstaviteľov strán vládnej koalície v krajoch a okresoch.

Oblasť sociálna. Vnášať do vedomia občanov napätie a neistotu, ktorých zákonité vyústenie je sociálna nespokojnosť ako základný predpoklad porážky súčasnej vládnej koalície. Organizovať a vyvolávať prejavy sociálnej nespokojnosti najmä na úsekoch, ktoré sa najviac dotýkajú sociálnych istôt širokej verejnosti, zdravotníctvo, doprava, školstvo a podobne. To sa deje teraz.

Pokiaľ ide o finančné zabezpečenie výdavkov v období prípravy volieb, v tlači prebehla správa, že miliardár Sörös prestáva mať záujem o východnú Európu. V úsilí predísť strate záujmu ďalších sponzorov predstavitelia hnutí a strán vykonajú kroky k zabezpečeniu prílivu potrebných finančných prostriedkov z doterajších zdrojov obvyklými cestami zo západných krajín. Bol vydaný pokyn pre podnikateľov - členov, aby zvážili odpredaj časti, prípadne celého majetku a finančné prostriedky investovali v zahraničí. Bude potrebné dosiahnuť zvýšenie finančnej podpory prípravy volieb od podnikateľov. Mimochodom, demokrati, keď bol udeľovaný čestný doktorát na Bratislavskej univerzite Györgymu Sörösovi, v prejave povedal: "Do zmeny politických pomerov na Slovensku som investoval 20 mil. dolárov. Boli to dobre investované peniaze." A v sále Univerzity Komenského sedeli profesori, docenti a nadšene tlieskali. Do politického prevratu na Slovensku súkromná osoba György Sörös investoval 20 mil. dolárov, do vás, aby ste sa dostali k moci. Vy sa nehanbíte, že ste si politickú moc kupovali od Sörösa? Veď to sú jeho slová. To nie sú moje vyjadrenia. Nie je to hanba pre celý štát a pre vás, že ste sa predali ako predajné dievky? (Potlesk.)

Pokiaľ ide o oblasť národností a etnických skupín, podnecovať nespokojnosť najmä maďarskej národnostnej menšiny. Prehlbovať a koordinovať spoluprácu so stranami maďarskej koalície. Podnecovať nespokojnosť rómskeho obyvateľstva.

Oblasť cirkví a náboženských spoločností. Vláda a osobne Vladimír Mečiar vykonal opatrenia, výsledkom ktorých je určité neutralizovanie najmä rímskokatolíckej cirkvi. Zvýšenie platov duchovných, ako aj príprava Základnej zmluvy Slovenskej republiky a Svätej stolice spôsobili určitý útlm v rímskokatolíckej cirkvi. V období príprav volieb v uvedenej oblasti zohrá osobitnú úlohu KDH, ktoré musí využiť svoje vplyvy v rímskokatolíckej cirkvi a zabezpečí ich. Cirkev sa oficiálne nevie zapojiť do prípravy volieb, ale do politického zápasu sa budú zapájať vybraní jednotlivci z radov mladého duchovenstva a duchovní strednej generácie.

Cirkev sa rozdelí na tri základné skupiny: časť predstaviteľov rímskokatolíckej cirkvi bude rokovať s vládou a spoločne s ňou pripravovať Základnú zmluvu vo vzťahu so Svätou stolicou, ako aj vzťah štátu a cirkvi. Čo sa stalo? Silný stred duchovenstva z radov najmä starších duchovných zachoval v období príprav volieb neutrálny postoj. Časť duchovných neoficiálne, individuálne, v závislosti od svojho svedomia bude organizovať a podporovať najmä KDH, získavať veriacich, ovplyvňovať ich postoje proti súčasnej vláde Slovenskej republiky. Vybraní jednotlivci z radov najmä mladých duchovných budú otvorene vystupovať a kázať v kostoloch, ako aj v masmédiách tak proti vláde, ako aj proti prestárlemu vedeniu cirkvi v súčasnej cirkevnej hierarchii, ktorá hľadá kompromisy s touto vládou. K tomuto cieľu bude potrebné využiť už známych mladých duchovných typu Jána Sucháňa, Jána Krstiteľa Baláža, mimochodom toho, ktorý na námestí pri jednom zhromaždení kričal, že by rád mňa a Lexu odprevadil do večnosti. To je čo za duchovného, ktorý si želá smrť blížneho svojho a chce ho ešte pochovať za jeho života?

Pokiaľ ide o otázky využitia vplyvu v protestantských cirkvách prostredníctvom prívržencov a sympatizantov zabezpečiť pomoc cirkvi pri plnení týchto úloh, boli dané Demokratickej strane a Demokratickej únii. Prehĺbiť spoluprácu s vedením reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, ktorej členovia budú voliť strany Maďarskej koalície.

Toto sú, vážení, vaše zámery, ktoré sta mali a realizovali. Vám nie je hanba hovoriť mi o morálke? Ja som svoju zodpovednosť vždy niesol a Slovákov a Slovensko som nikdy nezradil a zaplatil som vždy za to svoju daň a svoju cenu. Ale musím povedať, že okrem zahraničných boli ste radikálna antislovenská opozícia, zapredateľná kdekoľvek.

Pamätám si na to, ako v období roku 1991 v Prahe, nie v Prahe, v sídle prezidenta Českej republiky bolo rozhodnuté v podstate, že padnem, to bolo také akože zoznamovanie a pri odchode pán Mikloško hovorí prezidentovi Havlovi: "Mali by sme si zase zadisidovať. Už sme sa dávno neožrali." A ožratí ste boli nezodpovednosťou, nevedomosťou v tom, čo ste robili a len komentovaním a napádaním vývoja, ktorý ste vždy negativizovali, ale nikdy nevedeli vypovedať jeho pozitívne zdanie.

Rozpad jednej vlády, druhej vlády, klubov a podobne. Ďalej tu veľmi ostro pán Mikloško vraví, či sa bojím, či som zbabelec, prečo sa nepostavím k otázkam únosu Michala Kováča. Veď predsa Svěchota hovoril v novinách. Samozrejme, páni, neviete to, čo viem ja. Som sa dnes ráno a včera večer hrabal v súkromnom archíve. Mám kópie listov, ktoré pán Svěchota z väzenia napísal pánovi Šátkovi a pánovi generálnemu prokurátorovi. Pretože vy pamäť nemáte, ale o týchto listoch zrejme viete, ja som ich už raz spomenul, že existujú, ale nečítal som ich obsah. Pretože sú dôležitým dôkazom toho, ako ste vládli. A je tam jedna veta, pán Mikloško, z roku 2000, keď hovoríte, neprijal, keď sme ho predvolávali na pojednávanie. A čože ste vy ma mali predvolávať? Ktože ste? A čo ste boli vtedy? To je vo vašom prejave, vo vašom zázname napísané. K čomu ste ma to predvolávali? Ja do dneska nemám žiadne také predvolanie na políciu, ktoré by som nerealizoval.

Ale vrátim sa k tomu, čo ste povedali, čo hovoril do novín pán Svěchota z väzenia. Budem čítať. Je to list generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, ktorý napísal doktor Jaroslav Svěchota, mimochodom, ja som sa so Svěchotom od roku 1993 nestretol. Fyzicky dvakrát, raz na schodoch nemocnice a raz v lietadle, keď sme museli prejsť vedľa seba. Nerozprával, nestretol, nehovoril. Dôvody boli osobné.

Pokiaľ ide o doktora Svěchotu, napísal generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky doktorovi Milanovi Hanzelovi. Mimochodom Milan Hanzel tento list pred médiami poprel, ale podľa neho konal: "Dňa 1. 2. 1999 o 6.05 hodine som bol zadržaný príslušníkmi Policajného zboru v Bratislave a predvedený pred vyšetrovateľa sekcie vyšetrovania a kriminalistiky kriminalistickej expertízy nadporučíčkou Králikovou a podplukovníkom Hofštajnerom. Keďže vyšetrovateľka nemohla telefonicky zohnať mnou navrhnutého obhajcu, zabezpečila cez Okresný súd Bratislava I advokátku doktorku Vohovú. Táto ihneď po príchode odmietla moje zastupovanie a napriek tomu jej vyšetrovateľka odovzdala dve uznesenia o začatí trestného stíhania a uznesenie z obvinení. V tejto situácii som odmietol vypovedať a bol som umiestnený v cele predbežného zadržania. Až dňa 2. 2. 1999 asi o 14.00 hodine sa dostavil sudca Okresného súdu Bratislava I Mgr. Tomík, ktorý rozhodol o mojom vzatí do väzby. Uznesenie, atď. rozhodol a uviedol absolútne nepravdivé dôkazy, ktoré sa dali preveriť cez tzv. personálny zošit. Proti tomuto uzneseniu som podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá.

Dňa 2. 2. asi o 17.30 hodine som bol predvedený do väzby v Bratislave, kde som bol umiestnený v prijímači s tým, že ráno budem preradený na inú celu na poschodí. Od 2. 2. 1999 do 25. 2. 1999 som však bol stále na prijímači a úplne sám. Dňa 25. 2. 1999 som bol prevedený do nemocnice v Trenčíne a 12. 3. 1999 opäť prevedený do Bratislavy a umiestnený v tej istej cele. Napriek niekoľkým údajom a jednej žiadosti mi bolo dané zdôvodnenie, že vo väzbe nie je iná osoba, ktorú by mohli dať ku mne. Teda v rozpore s ústavným poriadkom som bol stále sám. Až dňa 20. 4. 1999 v odpoludňajších hodinách mi bol na celu pridelený 19-ročný muž, ktorý je stíhaný pre vraždu spoluvojaka. (Toto isté bolo i u Lexu.)

V piatok dňa 23. 4. 1999 došlo u mňa opäť k zhoršeniu zdravotného stavu a v pondelok 26. 4. 1999 som bol prevezený do nemocnice v Trenčíne. Prijímacia cela č. 70, v ktorej som bol po celú dobu prakticky sám, patrí medzi najhoršie cely. Je tu ešte tzv. turecký záchod, umývadlo v rozmedzí 12 x 15 a ďalšie. Podľa môjho názoru dlhodobé umiestnenie v osamotení a v takom prostredí pôsobilo na mňa tak ubíjajúco, že môj psychický stav sa značne zhoršil. K tomuto iste prispel aj fakt, že mám ischemickú chorobu srdca, manželku, ktorá naviac sa podrobila ťažkej onkologickej operácii. Ja sám som prekonal 2 srdcové infarkty a niekoľko srdcových záchvatov. Som pod stálym lekárskym dozorom.

Vážený pán generálny prokurátor v minulosti som pracoval ako prvý námestník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a od apríla 1995 som pracoval v SIS, kde neskôr som zastával funkciu námestníka riaditeľa SIS. Aj keď sa SIS kladie za vinu veľa vecí, ktoré neurobila, myslím si, že už aj vo väzbe by som mal mať aspoň také práva ako iné osoby. Pri zadržaní som odmietol vypovedať v prípade únosu Michala Kováča ml. len preto, že dňa 7. 9. 1998 bola vyhlásená amnestia č. 214/1998 Z. z., ktorou bolo nariadené, aby sa nezačínalo, ak sa už začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámením únosu Michala Kováča, ku ktorému malo dôjsť 31. 8. 1995.

Novovymenovaný predseda vlády Mikuláš Dzurinda však rozhodnutím zo dňa 8. 12. 1998 č. 375 z roku 1998 rozhodol o vypustení čl. I a II pôvodnej amnestie, čím sa protiústavne oddialila možnosť uskutočňovať úkony trestného konania vo veci údajného, údajného zavlečenia. Úkaz trestného konania vo veci práv i prezident, atď. odpúšťa aj zmiernenie trestu, udeľuje sa, ak sa konanie začínalo, aby sa nepokračovalo. Teda ústava nepripúšťa zrušiť amnestie a dobro, ktoré bolo prikladané, ak ústavný zákon v tomto poskytuje vážne informácie, ktoré je potom prenesené do Trestného zákona v ňom uplatňované. Proti tomu som podal aj ústavnú sťažnosť na Ústavný súd, a preto som odmietol výpoveď. Na základe psychického teroru vo väzbe, samotka, obavy o rodinu, na základe niekoľkých návštev pána Šáteka vo funkcii vyšetrovania kriminalistických expertíz Policajného zboru, prísľubu prepustenia z väzby, vyhrážania z likvidácie a podobne som dňa 13. 4. 1999 vypovedal pred príslušníkom sekcie vyšetrovania a kriminalistických expertíz Policajného zboru. Ako obvinený som vo výpovedi uviedol skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé a viem o tom, že existuje dôkaz, ktorý tieto moje obavy potvrdzuje. Z tohoto dôvodu preto aj odvolávam svoju výpoveď.

Vážený pán generálny prokurátor, obraciam sa na vás so žiadosťou o prešetrenie mojej sťažnosti. S úctou, 11. 5. 1999.

Toto ukazuje prostredie, psychiku a stav, v ktorom Svěchota bol a ako sa s ním ako s väzneným nakladalo. Samozrejme, to nie je všetko. To, na čo sa odvoláva pán Mikloško a pán Palko na vystúpenie v tlači, je vysvetlené v liste pánovi Šátekovi, ktorý išiel z 13., tuším, 8. 1999: Po našom rozhovore som rozmýšľal o celej veci. Pamätám si, že ste hovorili, že po mojej výpovedi ma pustíte z väzby. Potom ste hovorili, že po zadržaní Lexu ma prepustíte a potom, že keď sľúbim a Plus sedem dní uverejní články, ma prepustíte. Toto všetko sa uskutočnilo a ja som napriek tomu stále vo väzbe. Príslušník vyšetrovačky ma bez prítomnosti advokáta navštevuje a vyhráža sa likvidáciou, prepustením z väzby, vydiera, zastrašuje, núti ku krivej výpovedi, núti k zverejňovaniu článku len preto, že sa mu sľubuje väzba. Ja sa domnievam, že by bolo správne, keby som bol z väzby von a potom budem hovoriť. Viete, že tie výpovede, ktoré pre mňa sú veľmi nebezpečné, o amnestii môže byť reč po mojich výpovediach.

(Prečo Šátek sľuboval amnestiu Svěchotovi? Kto bol Šátek?)

Po zrelej úvahe som sa rozhodol, že hovoriť budem, až keď budem von z väzby. Prostredie väzby v Bratislave už neznášam. Moje ďalšie zotrvanie tam budem riešiť. Som už dosť starý, aby som už život neľutoval. Na tomto mojom rozhodnutí má vplyv aj sústredená mediálna kampaň generála Ivora voči mojej osobe. Nehnevaj sa na mňa, ale inak to nejde. Veľmi sa bojím. Jaroslav Svěchota.

V tejto atmosfére bol napísaný článok pre noviny, preto som ho nikdy nenapadol, lebo som listy a vysvetlenia získal pomerne zavčasu. Takže vy sa nehanbíte za toto? Hovoríte, my sme vás predvolávali. Vy ste toto organizovali? Toto bol postup, aký ste uplatnili voči Svěchotovi a ešte zverskejší postup proti Lexovi?

Ďalej sa stotožnila celá činnosť mojej vlády so správou Vladimíra Mitra o činnosti Slovenskej informačnej služby prednesenej v roku 1999. Pokiaľ ide o túto správu, uviedla vcelku 12 skutočností, ktoré mali nasvedčovať tomu, že Slovenská informačná služba spáchala trestné činy. Neskoršie boli tieto skutky rozšírené na 14. Pokiaľ ide o samotné chápanie tohto, čo ste to boli za spravodajskí dôstojníci aj Palko, aj Minárik, keď si myslíte, že služba, ktorá má 30 miliónov dolárov na svoju existenciu, z čoho môže pre zahraničie vyčleniť až 1 milión dolárov, držala v šachu celú Európu? To môže povedať len blázon. Človek, ktorý pozná hodnotu ako-takej spravodajskej činnosti, ktorý vie, že sú tam nevybudované siete, technika a ostatné, takú vec povedať nemôže. Pokiaľ ide o hodnovernosť Mitrovej správy, všetky skutočnosti, ktoré v správe uviedol, boli a tu ste citovali z obžaloby generálneho prokurátora, ale vedome podvádzate a klamete. Ani jeden ste nezacitovali rozsudky súdov v týchto veciach. 14-krát nevinný skutok sa nestal. Vy dneska tie skutky dávate za vinu mne a mojej vláde, keď sa nestali?

Uvediem jeden príklad. Uvádzali ste ako príklad zločinu dokument, ktorý bol spracovaný proti Michalovi Kováčovi ako prezidentovi Slovenskej republiky, ktorý mal znamenať prevrat a odchod prezidenta zo svojej funkcie. Bol som zhodou okolností ako svedok na súdnom konaní. Prvýkrát som spis videl u vyšetrovateľa, keď mi ho dal prečítať. Klamete, keď hovoríte, že som ho videl skôr ako u vyšetrovateľa. Aj vyšetrovanie poukázalo, že som ho vidieť nemohol. Klamete, keď hovoríte, že to urobila Lexova SIS-ka, ale na súde, vo vyšetrovaní bolo preukázané, že dokument bol spracovaný v roku 1999 Slovenskou informačnou službou rok po tom, ako sme odišli z vlády, to bolo preukázané. Boli obvinení ľudia, ktorých ste citovali z obvinenia, o ktorých SIS-ka dodatočne vystavila doklady, preukázateľne, že v tom období plnili služobné úlohy dlhodobo v zahraničí. Čiže, ani neboli na území Slovenska a nemohli tento dokument robiť. Ale obvinenia boli a Lexa bol zločinec a zodpovedný je dnes Mečiar - zločinec. A zodpovedný za skutky, ktoré sa nestali? Vy sa nehanbíte toto robiť? Dokedy to budete robiť? Dokedy sa budete podpisovať pod toto svinstvo? Budete sa mi vyhrážať, že mi budete do smrti o tom rozprávať? Parlament vás chráni. Ja som za to, aby chránil každého, kto bude chcieť za touto tribúnou vystupovať, aby vystupoval slobodne a voľne. Tak vy, ako ja a ktokoľvek druhý. Toto právo budem brániť. Skúste to robiť inde. Budete vidieť, aká bude odpoveď.

Pokiaľ ide o zastrašovanie, vyhrážanie do smrti a do konca vášho života a vy trávičku kosiť nebudete v Teplici, no ja už nemusím kosiť, keď ju budú spásať štyria barani. To na tú trávu stačí.

Pokiaľ ide o ďalšie skutky, ktoré sa uvádzajú ako trestné, ktoré sa mali stať a ktoré mali byť zločinmi, tak poviem z Lexových procesov, aká je skutočnosť. Falošné znalecké posudky neodborníkmi, nedostatočné dôkazné konanie, konanie, ktoré pre porušenie práv na obhajobu museli byť od začiatku opakované a predlžovalo sa konanie o niekoľko rokov. Nezákonné rozhodnutie o väzbe. 14-krát oslobodený, pretože sa skutok nestal. Ale dodnes nikto nepovedal: Prepáčte. Nezaplatil korunu náhrady za tieto skutky. Ale politicky chcete z toho ťažiť stále? To ani hyeny nerobia na mrcinách a zdochlinách. Ale tieto zdochliny ste si vyrábali vy sami. A dnes sa s nimi kŕmite? Zadrhnite sa s tým! Aj s vašou nenávisťou, aj s falšovaním, aj s prekrútením histórie, aj s vyšetrovateľmi, ktorí vám istý čas išli po ruke a dneska sú pokakaní, či sa nezačne konanie voči nim. Moju veľkorysosť ste pochopili ako slabosť. Nie je to slabosť. A nemusí byť táto veľkorysosť, môže to byť všetko aj inak. Prečo by nemohlo byť?

Pokiaľ ide o ďalšie okolnosti, ktoré ste uvádzali v súvislosti so všetkými možnými krokmi, aj zavlečenie Kováča, aj ďalšie veci. V týchto skutkoch som ja žiaden kontakt, dopad, vedomosť, skúsenosť nemal a ničím som sa na nich nezúčastnil. Ani vedomosť som nemal o tom. Pokiaľ ide o dôkazy, ktoré by boli neskoršie predložené a nie sú zverejnené a nebudú zverejnené ešte istý čas, bol to krok smerujúci k likvidácii mojej vlády, nie prezidenta Kováča. Výsledok? Falošného svedka ste zamestnali, pán Palko, v rezorte ministerstva vnútra ako policajta. Svedok, mimochodom, za svoju výpoveď dostal pár miliónov. Hneď po výpovedi bol umiestnený na hraniciach, odišiel do Maďarska. Testovali ste si ho v zahraničí a dokonca ste si ho testovali tak, že ste sa rozhodli, že ho oženíte a hľadali ste mu ženu po celej Európe. Dokonca ste jednu našli vo Švédsku, len bola taká škaredá, že radšej zostal starý mládenec a svedok, ktorý potom po príchode na Slovensko vypovedal, že tieto jeho udania a výpovede, ktoré ste vy uvádzali ako pravdivé, sú nepravdivé, tak žije tu dneska, behá. Prečo behá? Lebo mu Michal Kováč povedal, že do smrti bude mať amnestiu, nielen na skutok krivej výpovede, ale na všetky ďalšie skutky, kým žiť bude. Generálna amnestia pre človeka to ešte v živote nebolo. Okrem hanby, že ste si dovolili označovať ľudí z vraždy a robiť z nás vrahov, pretože sme politicky iní a budeme iní, chvalabohu, musíme byť iní, tak ste sa znížili aj ku krokom, ktoré by žiaden slušný človek nerobil.

No a potom ešte niekoľko takých nárekov. Plakali ste nad poslancom Gauliederom. Pretože treba oživiť pamäť a ľudia už nevedia, o čo ide, poslanec Gaulieder bol poslanec za HZDS. Bol prednosta Okresného úradu v Galante, pretože boli tam nejaké kroky vedené proti nemu, ktoré byť nemali, požiadal, aby mu polícia robila odposluchy jeho telefonátov. Polícia mu vyhovela, robila odposluchy. Len keď Gaulieder začal kontaktovať tú druhú stranu, ktorej sa predtým bál, tak zabudol odposluchy odhlásiť. Odposluchy pokračovali ďalej. V týchto odposluchoch bolo všeličo. Preto bol pozvaný mnou na rozhovor, kde som mu odporučil, že človek, ktorý tieto skutky urobil, nemá právo byť poslancom Národnej rady a vyzval som ho, aby sa vzdal mandátu poslanca Národnej rady. Gaulieder na toto zareagoval tak, že sa mandátu poslanca vzdal. Čo tu hovoríte, že doklady boli falšované a že podpis nebol jeho, tak bolo zavedené trestné stíhanie vo veci z môjho podnetu a v rámci trestného vyšetrovania súdny znalec preukázal a František Gaulieder priznal - napísal som vzdanie sa mandátu a podpísal vzdanie sa mandátu.

Čiže, pán Mikloško, to, čo tu vy hovoríte, vy klamete. To nie je pravda. Je doložené vyšetrovacími spismi, rozhodnutiami vo veci, že išlo o podvod, ktorý vy prezentujete ako podvod. Národná rada Slovenskej republiky vtedy rozhodovala o jednom. Má Národná rada zobrať na vedomie vzdanie sa mandátu alebo má právna Národná rada potvrdiť? Toto bola polemická diskusia po vzdaní sa mandátu, ako sa má zachovať Národná rada či uznesením, či rozhodnutím. A bolo prijaté, že stačí, keď Národná rada zoberie vzdanie sa na vedomie a vy ste to označili za to, že ho niekto zbavil mandátu. Nie. František Gaulieder sa mandátu vzdal dobrovoľne a sám. Tu, v Národnej rade v mandátovom a imunitnom výbore tvrdil, že on to iba neposlal, ale napísal a podpísal. Vy tu dnes prezentujete iné. Pred vyšetrovateľom potvrdil všetko inak. Takže, prečo klamete? Prečo s tým neskončíte? Dokedy chcete prekrucovať pravdu? To nie je moja pravda, Mečiarova, to je pravda súdnych a trestných spisov, ktoré zatajujete pred verejnosťou a klamete a klamete a žijete z týchto klamstiev. Chcete si staré kauzy, ktoré ste vyrobili, chovať ďalej ako ľudia morálky? Toto je morálka? To je jednoducho bezočivosť.

Pokiaľ ide o otázky politickej zodpovednosti, ktoré ste tu tlmočili pri rozhodovaní po voľbách a podobne, to všetko je inak a je to lož. Opozícia dostala priestor aj v Národnej rade, aj inde. Ale keď rozhodovala v parlamente - a to ešte niektorí poslanci zo Smeru vedia - o obsadení funkcií, predsedajúci vyzval opozíciu, aby navrhla do funkcií ľudí. Ale ani jeden návrh nebol, lebo všetci ste z parlamentu zbabelo utekali. A potom ste behali po celej Európe - preboha, veď nám nič nedajú. A jeden z poslancov, ktorý vtedy prišiel z Európskej únie za mnou, mi hovorí: - No ako je to vlastne? - Reku, stále sú voľné miesta, stále môžu obsadiť, keď nechcú, obsadíme ich my. A po dvoch rokoch sa obsadilo, aj Filkus to tu dobrovoľne vyhlásil: - Tak ja to prijmem, keď to nikto nechce. Nech sa páči ktokoľvek, lebo nikto z opozície nechcel. A ten poslanec mi vtedy povedal: - K válovu ste ich dotiahli, ale nažrať sa už musia sami. A keď nechcú, to nie je vaša vec.

Čiže, opozícia mala garantované miesta, postavenia, vy ste ich nechceli. Takisto plačete nad rektorom univerzity Komenského, ktorý povedal pri hlasovaní o životnom prostredí, že sa cíti dostatočne profesijne a odborne uplatniteľný vo výbore pre životné prostredie. A medzi nami boli naďalej dobré vzťahy, aspoň ľudsky, aj inak áno. To, čo vy neviete, že svet má vždy tých tvárí viacej a prečo ich má viacej. Aj ten život bol iný, ako prezentujete zo svojho skresleného, deformovaného videnia, robenia nepriateľa politiky, nepriateľa vyhľadávania nepriateľa. Dnes sa ešte odbavujete na mne, lebo asi máte s iným problém. Takže, vyprávate vždy, nepriateľom som ešte ja. Ale ste nezbadali, zaslepení úbožiaci, že som s vami strašne vybabral. Za chrbtom som vám vypestoval väčšieho a chránil ho. A nezožeriete ho. A vylámete si zuby. A skončíte v politickom období tohto volebného obdobia a zostanú po vás len smradľavé spomienky. Viacej to nebude.

Pokiaľ ide o fakty a argumenty, ktoré uvádzate v tejto rozprave, tak je to hranica, kde je hlúposť, kde je skleróza a kde je zlý úmysel. Nie je to o pravde. Ani v jednom bode a fakte, ktorý uvádzate, pravda nie je.

A nakoniec, ešte si musím jednu poznámku vyriešiť, ktorá nemá súvis ani s morálkou, ani s etikou. Do tohto politického sporu boli zavlečené moje deti. Pán Palko verejne obvinil moje deti, že majú tri luxusné hotely v Trenčianskych Tepliciach a ešte potvrdzuje, že je to pravda. Potvrdzuje, že je to pravda. Keď bolo po roku 1998, 1999, ja som nebol v žiadnej funkcii. Bolo treba rozhodnúť, ako rodina bude žiť, pretože tlak bol na celú rodinu. Kúpili hrubú stavbu objektu bez strechy, ktorú na základe úveru z peňažných ústavov dokončili a urobili jeden hotelík s 50 lôžkami. To je Baračka. Potom kúpili dve ďalšie stavby v neskoršom období, jeden sa volá Lipa a ten druhý presne neviem. Ale len chcem povedať, v týchto objektoch 20 rokov nikto nebýval. Tieto objekty sú z nepálenej tehly, navlhnuté po prvé poschodie. Nie sú tam postele, sú tam rozbité okná a vyvrátené dvere. Toto je luxus, pán Palko? Veď ste už padli na hlavu! V prvom rade v procese morálky, že ťaháte do sporu deti. Ja vášho syna, vášho otca biologického, ktorého som poznal, do tohto neťahám. Váš biologický otec bol tvrďas, ale nebol zákerák ako jeho nevydarený syn. Neťahám do toho vášho syna, lebo je to spor, ktorý je sporom o historickú pravdu a o politický názor. Vy tej špinavosti ste sa dopustili a ste schopný klamať a ohovárať moje decká? Veď choďte sa do tých Teplíc pozrieť. Je to verejné pri ceste, každý sa tam môže zastaviť. Dvadsať rokov tam nikto nebol. A budete hovoriť o luxuse pre Mečiarove deti? Veď to je pre potkany. Možno by ste sa tam dobre cítili. Tam ani nikto druhý nie je, ani bezdomovci tam nejdú, nieto ešte hoteloví hostia. Takže, neklamte už. Prestaňte podvádzať a ťahať do klamstva ešte aj mojich rodinných príslušníkov a moje deti. Je to dôkaz vašej najväčšej špinavosti. Nemáte hranicu, morálnu zábranu a nikdy ste ju nemali tak, ako ste ju robili.

Býva zvykom, že sa hovorí, že ľudia zo spravodajských služieb sa do politiky nikdy nehodia, lebo vždy len hrajú svoje hry a vždy len klamú. A vždy si myslia, že všetko je postavené na ich názore, ich hodnotnovernosti, ktorú v živote nepotvrdili. Vždy v nej zlyhali.

Pokiaľ ide o to, že Ferko Mikloško stál trikrát pri páde mojej vlády? V ´91. pomáhal Václavovi Havlovi. V ´94. roku moja vláda padla a padla i preto, že bola zamlčaná skutočnosť a Slovenská informačná služba o tom vedela, že už v decembri roku 1993 sa pohli veľké sumy peňazí na korupciu v Národnej rade Slovenskej republiky, aby boli kupovaní poslanci a boli kupovaní z môjho klubu a mnohí tomuto podľahli. Skutočnosti neboli nikdy vyšetrené. Dôkazy o tom v Slovenskej informačnej službe sú založené. Riaditeľ SIS-ky i vtedajší jeho námestník predo mnou tieto veci zamlčali. Nezostalo to nadlho. Vy ste hrdý na to, že ste boli pri tomto skutku, že za cudzí kapitál, zahraničný ste povaľovali vládu Slovenskej republiky a rozvracali parlament Slovenskej republiky? V roku 1998, pretože sa mlčať tiež nedá, ste okrem 20 miliónov od Sörösa, ktorý ich sám dobrovoľne v Bratislave priznal, že na vašu podporu dal, bez nich ste bezcenný. Ani myšlienkovo nie bohatý, ani názorovo nie bohatý. Tak sa stalo, že ste mali ďalšie 3 miliardy korún na rozvracanie, podplácanie a vyvolávali ste dezinformáciu, hystériu medzi ľuďmi. Priznám, že niektoré kroky boli robené dobre a na základe nich sa mnohí poučili, lebo môj pád vo vláde bol prvý pád z mien všetkých vlád v strednej Európe. A vedeli sme potom rozanalyzovať, kto je za tým, ktoré skupiny, funkcie, ako idú peniaze, ako prebieha mediálna príprava, ako prebieha politická príprava, ako prebieha príprava ľudí vo vnútri štátu na to, aby niečo urobili. A vy ste na to hrdý? Ja by som sa za to hanbil.

Ja som bol trikrát pri moci a vravíte, že diktátor, ale len vtedy, keď ma ľudia zvolili. Len vtedy, keď som mal väčšinu v parlamente. Keď som ju nemal, sklopil som uši urazene, s bolesťou, ale odišiel aj so všetkými členmi vlády. Vy idete klamať o nás, že poslednú noc tejto vlády sa niečo privatizovalo? Veď neviem, kto to bol a neobviňujem vás z toho, lebo na to ste hlúpy, aby niekto vykrútil poistky alebo vypol elektriku na úrade vlády. Sedeli sme potme a ďakoval som všetkým za vznik štátu a prácu pri vzniku štátu. My sme štát zakladali, vy ste ho nechceli a rozvracali. Bol to František Mikloško, ktorý oznámil taktiku červotoče rozožierať, nivočiť. Bol to František Mikloško, ktorý hovoril o tom, že keď štipne komár raz, nerobí sa nič, keď štipne tisíc ráz, už sa bude musieť obracať. Bol to František Mikloško, ktorý toto realizoval medzi ľuďmi, zneužíval hodnovernosť v kresťanských kruhoch.

A vráťme sa aj k tej otázke, ktorá tu bola nastolená a ktorú treba vyriešiť, to je otázka vzťahu k cirkvám a postaveniu cirkví. Nechodím do kostola tak často ako vy. Nechodím na spovede tak ako vy, ale nemyslím si, že som preto hriešnejší ako vy alebo menej veriaci ako vy. Hovorí sa to praktizujúci a nepraktizujúci, nie veriaci a neveriaci. Ale v roku 1990, keď bolo treba urobiť kódex ľudských práv zaručujúci ľuďom slobodu práv a vrátane práv cirkevných, to bol Pavel Rychetský a Vladimír Mečiar, ktorí toto urobili a povýšili na ústavný zákon. Vás som k tomu nepotreboval, lebo ste nemali príslušné vedomosti. To bola moja práca a urobil som ju rád.

Keď vznikla vláda alebo ešte keď bola vláda Slovenskej republiky, nielenže preukazovala úctu cirkvám, ale už v roku 1990 chcela, aby slovenská kresťanská provincia sa oddelila od provincie českej aj v otázkach financií štátu, aj postoja štátu a cirkví. A kto to bol František Mikloško, čo mal v šuplíku dokument o tom, že Vatikán už dávno uznal slovenskú samostatnú cirkevnú provinciu, ale nezverejňoval to, až keď sme ho začali tĺcť. Prečo to nepovie a nezverejní? Kvôli komu to utajoval? Prečo to nešlo? Samozrejme, že život a kroky išli ďalej. Pokračovalo aj rokovanie v kruhoch vlády, aj rokovania po roku 1992. Pokiaľ ja viem, Ústavu Slovenskej republiky nepísal Mikloško, lebo na to v živote nemal, a už nie Palko, samoľúby a domýšľavý, ktorý na to dupľom nemal, ale tam boli všetky práva cirkví zahrnuté. Cirkvi sa vrátil majetok a robilo to Hnutie za demokratické Slovensko. Uzákonili sa sviatky, financovanie duchovných. Uzákonili sa zmluvy so Svätou stolicou. Uzákonili sa vzťahy ku všetkým cirkvám a podpora cirkví. Kde ste boli vtedy? My sme to robili, to bola naša záležitosť a robili sme to.

Pokiaľ išlo o snahu vyvolať konflikt medzi biskupskou konferenciou a vládou, nikdy sa nepodarilo. Ale uvažujem nad jednou vecou, že pre mňa osobnosť minulého i tohto storočia je kardinál Korec. Boli okolnosti okolo vecí, ktoré sa udiali, napríklad cirkevná demonštrácia a podobne, keď sa to mediálne teraz prezentovalo, tak kardinál Korec akoby nežil a nebol. Je to ten bezočivý Palko, ktorý si dovolí kardinálovi Korcovi osočovanie, urážky, predpisovanie, čo môže a čo nemôže, napádanie jeho kresťanskej cti a zásad. Kto to je Palko proti nemu? Chrobák proti slonovi? A ten ide slona znevažovať a morálne kydať a hádzať na neho bahno? Veď je to špinavosť najvyššieho zrna. Korec rozumom, životom, výkonom je osobnosťou tohto storočia. Je jeden z tých, ktorí zaručene budú navrhovaní na kanonizáciu po jeho smrti a už za života možno hovoriť, že tak sa stane. Kto ste vy? Chamraď, ktorá takýchto ľudí ide znehodnocovať a urážať?

Pokiaľ ide o ďalších cirkevných predstaviteľov. Koľkých ste urazili zo spolupráce so štátnou bezpečnosťou? Ako bezočivo a chrapúnsky ste sa zachovali voči arcibiskupovi Sokolovi? Ako bezočivo voči duchovnému, ktorý bol obvinený zo spolupráce v dokumentoch - nemá má rád a nikdy ma rád nebude mať -, ale cítim s ním a myslím, že mu bolo ukrivdené. A ďalších a ďalších. Kto to robil ja alebo vy? Vy ste mali tie reči a vystúpenia, vy ste to medializovali. Ja som vystupoval na ochranu a obranu týchto ľudí proti vám, falošnej morálke, falošnému kresťanstvu, ktoré nebolo a nie je kresťanstvom. Kristus bol láska a hovorí, miluj blížneho ako seba samého. Kto je tvoj blížny? Každý, priateľ i nepriateľ. Vy ani o láske, ani o blížnych, ani o kresťanských zásadách nič neviete. Preukazujete zbožnosť, ale to je tak, ako vravievali u nás na dedine - Krista za nohy, čerta za rohy - len toho čerta držíte viacej. A toho Krista sa držíte len formálne. V praxi to urobiť neviete.

Pokiaľ ide o otázky zásad vzťahu štátu a cirkví, je aj teraz rovnováha a bude naďalej. Ani teraz tento vzťah nenarušíte, aj keď tu všeličo robíte. Nebude tak. Ani teraz nebudete škandalizovať, ani teraz nebudete donekonečna a beztrestne vykonávať to, čo tu vykonávate.

Máme hovoriť o otázke odvolania predsedu výboru. Vždy, keď sa hovorilo o odvolaní predsedu výboru, kresťanskí demokrati boli za, ak prestal byť členom strany. Do dnešného dňa aj títo štyria páni boli za. Dokonca to presadzovali a bojovali za to. A teraz aká nová vec, aká krivda sa deje? Žiadna. Hovorí sa, nech Národná rada, nie Vladimír Mečiar, nech Národná rada hlasovaním väčšinovým rozhodne, ona predsedov volí, ona odvoláva, či odvolať chce. Väčšinová vôľa je zatiaľ taká, že by sme mali podporovať aj v rokovacom poriadku, aj v tomto rozhodnutí politické strany ako subjekty vnášajúce do politického života stabilitu, lepšiu prípravu ľudí, lepšiu programovú výbavu, záležiac im na dlhodobejšom vývoji, lebo strany existujú dlhšie ako záujmové skupiny, ktoré prídu, zoberú a vypadajú. A preto by malo byť ich postavenie posilnené v politickom systéme. A dnes v Národnej rade hovoríme iba o jednom drobnom detaile, že Národná rada by nemala do funkcií funkcionárov, predsedov výborov voliť ľudí, ktorí nie sú v stranách. A mala by takýchto ľudí odvolať, keď z ich strán dobrovoľne odídu. Je to otázka plnenia politických dohôd. Je to otázka vzťahu k politickým stranám a fungovaniu politického systému, ale je to aj otázka vzťahu k voličovi.

Ak minulá Národná rada sa rozpadla a priznám, že s veľkým podielom poslancov HZDS, za mamonom išli rýchlejšie ako za zásadou, tak dneska táto Národná rada sa rozpadá z iných strán a iných dôvodov, ale nie v honbe za mamonom. V honbe z vnútornej krízy, nedostatku nápadu, myšlienky vedúcich osobností. A tak vždy v krízach vystupujú falošní proroci. Ale tá kríza je len v jednej tretine parlamentu, tu v tejto a v tejto nie, i napriek tomu, že v zadných radoch sedia tiež opoziční poslanci. Tam je tá kríza podstatne menšia. A naša snaha je čo urobiť? Posilniť fungovanie a systém politických strán v tomto systéme.

Preto aj v zákonoch, ktoré budú predkladané ako rokovací poriadok, navrhujeme, aby poslanci, ktorí odídu zo strán, nemali právo na asistentov, nemali právo na úhradu kancelárií. Odišli od voliča, podviedli voliča. Povedali mu, sme za túto stranu, ktorá nás navrhla, sme za jej program, a potom povedali, my sme majitelia mandátov. Čo nás po strane? Čo nás po programe? My sme viac ako volič, čo nás volí a dva roky volič je bezmocný a iba pozerá, ako sa mu politická moc odcudzuje a odchádza inde. Je to hnusná prax.

Stalo sa v Nemeckej spolkovej republike vtedy, keď prišiel na scénu Helmut Kohl, že prešiel väčšinou jedného hlasu prebehlého poslanca. Ale keď som sa potom rozprával už v období vlády Helmuta Kohla s poslancami Bundestagu, tak či koaliční, či vládni hovorili, nikdy viac. Takú veľkú cenu za to platí Nemecko niekoľko rokov v dôvere poslancov, aj v dôvere k parlamentu. A hovorili mi, nikdy viac a nikdy viac to nikto voči nikomu neskúšal. Vtedy, ak sa pamätáte, padol sociálnodemokratický predseda vlády a nastúpil Helmut Kohl do vlády.

Pokiaľ ide o otázky fungovania politického systému na Slovensku, parlament je zástupca voličov. A buď tomuto voličovi vzdáme úctu nie tým, že ho budeme ohurovať blbosťami, nepravdami a klamstvami, buď potvrdíme funkciu parlamentu cez politický systém strany, voľby, vnútorný chod, že politické subjekty vyjadria vôľu, alebo to bude tak, že čo poslanec, to strana, to mandát, to svojvoľný výklad bez pravidiel, lebo štyria, ktorých v Číne nazývali Banda štyroch, je zákon, morálka a pravda, aj keď na tej pravde nieto nič. Takže, veľa ráz mi vytýkali, keď som bol párkrát v Číne. Poučme sa z tejto čínskej histórie. Odstránili bandu aj s metódami, ktoré prinášala a Čína rozkvitá. Zo slovenskej politiky vyhoďme tieto darebnosti aj s nositeľmi týchto darebákov. Samozrejme, že prejde volebné obdobie, prejde aj toto ich pôsobenie, ale smrad po nich zostane.

V kresťanstve existuje taká jedna myšlienka, že vieš, keď ti čert nepoškodí, aspoň zasmradí. A vy už smrdíte a ani to nevidíte a ten zvláštny smrad považujete za výsadu. Boh ochraňuj Slovensko pred takýmito metódami i takýmito nositeľmi lží a neprávd!

Pokiaľ ide o otázku vzťahu k vám, je mi vás ľúto. Hľadám vo vašom živote defekty, ktoré vás na túto cestu doviedli. Je ich veľa. Ale je to otázka pre psychoanalytika alebo psychiatra? Neviem. Nie je to odbor, ktorému by som rozumel a nedovolím si v tomto smere žiaden súd vyniesť. Spôsob, akým chcete slovenskú politiku robiť, je zavrhnutiahodný, neperspektívny a vedie nás do nových kríz. Ste proti Európskej únii, ste proti integrácii, ste proti spolupráci, ste proti Smeru, proti HZDS, proti SNS, s výnimkou Ferka Mikloška protimaďarskí, ste proti Dzurindovi, ste proti vláde, v ktorej ste sedeli. Čo chcete? Čo chcete? Proti všem? To ani Jirásek nerobil.

Takže zasa jedna z vecí z Jiráska, že keď husiti išli strieľať, nedostrelili, tak hlásil hejtman: "Bratre Žiško, hrana dobrá, ale krátka, popojedem." Takže, popojeďte, chlapci, popojeďte, nech sa vám darí, ale mimo sféry slušných ľudí, mimo sféry tohto parlamentu a mimo ľudí, ktorí majú právo a úctu k iným ľuďom a k iným faktom.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem, že ste bez prerušenia toto vydržali a mohol som niektoré veci aspoň ako-tak vysvetliť. Pokiaľ ide o vysvetlenie a pozadie týchto vecí, ktoré som dneska uviedol, je ich strašne veľa, aj tej pravdy je strašne veľa a nezostane ukrytá, ani vy v nej nezostanete takí, ako chcete o sebe vytvoriť obraz. Budete v reálnom politickom živote u ľudí, ktorí vždy zlyhali, vždy boli proti, vždy rozvracali a vlastnú vnútornú osobnú krízu považovali za krízu celej spoločnosti. Našťastie, tá je zdravšia, tejto verím.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)