M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy som nedostal písomne žiadnu prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Zdá sa, že nikto. Takže uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chcem sa opýtať spravodajcu, či sa chce vyjadriť ešte pred záverečným hlasovaním. Nie. Vážené kolegyne, kolegovia, ešte prepáčte nachvíľu, pán spravodajca, zdá sa, že ešte je potrebné, nie všetci poslanci vzali na vedomie, že hlasujeme po každom prerokovanom bode programu.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu o tomto vrátenom návrhu zákona. Pre informáciu musím uviesť, že na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v zmysle § 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnakou väčšinou sa schvaľujú aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Pán spoločný spravodajca, uvádzajte jednotlivé návrhy a pristúpime k hlasovaniu.
J. Richter, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky nasledovne: o bode 1 samostatne. Pán podpredseda, dajte hlasovať.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 111 poslancov, za 107, nehlasovali 4.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
J. Richter, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 2, 3, 4 a 7, 8, 9 a 10.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 112 poslancov, za 41, proti 57, zdržalo sa 10, nehlasovali 4.
Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.
J. Richter, poslanec: Pán predsedajúci, dajte samostatne hlasovať o bode 11.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 111 poslancov, za 42, proti 55, zdržalo sa 12, nehlasovali 2.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
J. Richter, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať spoločne o bodoch 5, 6 a 12.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 112 poslancov, za 108, nehlasovali 4.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
J. Richter, poslanec: Keďže sme hlasovali o všetkých pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky, sme v treťom čítaní, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o zákone ako o celku v znení schválených pripomienok prezidenta Slovenskej republiky.
M. Číž, podpredseda NR SR: Áno, pán spravodajca, ale najprv musíme otvoriť rozpravu v treťom čítaní.
Takže pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy v treťom čítaní. Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz teda budeme hlasovať o vrátenom návrhu zákona ako o celku.
Máte slovo, pán spravodajca.
J. Richter, poslanec: Dávam hlasovať o zákone ako o celku v znení schválených pripomienok prezidenta Slovenskej republiky.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 114 poslancov, za 70, proti 5, zdržalo sa 37, nehlasovali 2.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní neschválila návrh zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vrátený prezidentom Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v ďalšom bode programu, ale tento návrh uvádza pani ministerka Tomanová, nevidím ju v sále. Vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku.
(Päťminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní.
Procedurálny návrh - pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Áno, ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov SMER - sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana - HZDS žiadam, pán podpredseda, o polhodinovú prestávku.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem polhodinovú prestávku.
(Polhodinová prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Budeme pokračovať v rokovaním o
návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.
Je to návrh vlády, ktorý ste dostali do svojich lavíc, dámy a páni, ako tlač pod číslom 765.
Pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pani Vierka Tomanová, odôvodní vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona.
Nech sa páči, pani ministerka.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť, že návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, sa predkladá na základe § 89 ods. 1 zákona NR SR č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom vrátiť vláde Slovenskej republiky kompetencie možnosti ochraňovať nízkopríjmové skupiny zamestnancov tak, ako jej to vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide predovšetkým o Európsku sociálnu chartu, ide ďalej o Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj Charty základných sociálnych práv pracujúcich Európskeho spoločenstva.
Súčasné znenie zákona o minimálnej mzde bolo pripravované tripartitnou pracovnou skupinou za účasti zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľov. Najmä na základe požiadaviek sociálnych partnerov sa výrazne posilnila právomoc sociálnych partnerov v možnostiach pri dohadovaní výšky minimálnej mzdy. Na zabezpečenie tohto bol v zákone o minimálnej mzde vytvorený aj podstatne väčší časový priestor na to, aby sociálni partneri po vzájomnom rokovaní mohli dospieť k vzájomnej dohode o sume mesačnej minimálnej mzdy. Už tohto roku sa ukázalo, že napriek päťmesačným vyjednávaniam sa sociálni partneri nedokázali dohodnúť o sume minimálnej mzdy. V prípade, ak sa sociálni partneri nedohodnú o sume minimálnej mzdy ani na úrovni Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, zákon o minimálnej mzde ustanovuje mechanizmus výpočtu sumy minimálnej mzdy, ktorý však nedáva priestor vláde dostatočnú možnosť zohľadniť pri rokovaní sociálnych partnerov o tejto sume aj medzinárodne uznávané kritériá, v zmysle ktorých musí minimálna výška mzdy za prácu zabezpečiť nielen zamestnancovi, ale aj jeho rodine slušný život, t. j. minimálna mzda musí každému zamestnancovi zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň.
Z dôvodu, aby nedošlo k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, najmä čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého majú zamestnanci právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, pričom zákon im má zabezpečiť okrem iného aj právo na odmenu za vykonanú prácu dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň, je potrebné urýchlenou zmenou zákona o minimálnej mzde umožniť zvýšenú ingerenciu vlády ako rovnocenného člena tripartity pri rozhodovaní o výške minimálnej mzdy v zmysle uvedených dokumentov.
V tejto chvíli si dovolím už len pripomenúť, že vláda v tejto chvíli prebrala zodpovednosť za tú skupiny občanov, ktorí bezpochyby prispievajú k dnešnému výraznému ekonomickému rastu krajiny, ale ich mzda je veľmi nízka a môže ich dostať do vážnej sociálnej situácie, a to aj určite v súvislosti s prechodom na novú spoločnú európsku menu.
Vzhľadom na to, že zástupcovia zamestnancov ani zástupcovia zamestnávateľov sa nedokázali za päť mesiacov dohodnúť, bolo potrebné vytvoriť pre vládu legislatívny priestor na to, aby nízkopríjmové skupiny obyvateľov mali garantované minimálne životné štandardy. O týchto otázkach a takýchto riešeniach je aj moderný sociálny štát.
Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Určeným spravodajcom je pán poslanec Róbert Madej. Poprosím ho o spravodajskú informáciu.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 778 zo 4. septembra 2008 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o minimálnej mzde na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne do 9. septembra 2008. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pridelený návrh vlády na skrátené legislatívnej konanie prerokoval na svojej 37. schôdzi dňa 9. septembra 2008.
Výbor uznesením č. 166 z 9. septembra 2008 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o minimálnej mzde. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o minimálnej mzde, v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte, aby som vám predniesol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky, uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o minimálnej mzde, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Brocka za klub Kresťanskodemokratického hnutia.
Nech sa páči, pán poslanec.
J. Brocka, poslanec: Pani ministerka, medzi dôvodmi skráteného legislatívneho konania uviedla aj euro. Ak je euro pohroma pre túto vládu, tak beriem, že sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. Ale ja si myslím napriek tomu, že KDH malo a má iný názor na termín prijímania eura, ja si myslím, že euro pre Slovensko pohroma nemusí byť, euro je pohroma len pre populistickú vládu a poviem ako ďalej.
Kresťanskodemokratické hnutie, dámy a páni, vážená pani ministerka, vážený pán predseda Národnej rády, vážení kolegovia, chce, aby občania, zamestnanci, živnostníci mali vyššie príjmy, to nakoniec nie je nič nové, preto sme v minulosti navrhovali znižovať dane, aby občania mali viac peňazí a aby o menšej sume rozhodoval, ich daní, aby rozhodoval štát. Táto vláda, hoci deklaruje niečo podobné v súvislosti s minimálnou mzdou, robí úplný opak. V zákone dnes, o ktorom rokujeme, je stanovený postup sociálnych partnerov, aj keď sa nedohodnú. Ale cieľom tohto návrhu je, aby rozhodovala vláda sama, nie sociálni partneri. Samozrejme, výsledkom toho bude nie nižšia nezamestnanosť, v konečnom dôsledku menej peňazí u občanov, tento návrh nie je dobrým návrhom, ak ho snemovňa v tej podobe, ako ho vláda predkladá, schváli.
Dámy a páni, tento návrh zákona je výrazom chaotického spôsobu vládnutia tejto vlády. Veď my sme terajší zákon schválili ako vládnu predlohu. To bol vládny návrh zákona. To nebol poslanecký návrh skupiny poslancov z opozície či niekoho iného. A teraz ho menia. Teraz navrhujú zásadne zmeniť svoj vlastný zákon, ktorý sme tu nedávno schvaľovali.
Dámy a páni, guvernér Národnej banky Slovenska odporúča tejto vláde, aby robila viac pre zabezpečenie, udržanie vysokého ekonomického rastu. On to odporúča tejto vláde preto, lebo táto vláda robí pre to málo. Alebo ak niečo robí, robí skôr opačným smerom. Aj keď, samozrejme, by bolo veľké zjednodušenie, keby som povedal, že rast ekonomiky v štvrtom kvartáli minulého roka 14 % a teraz po druhom kvartáli 7 %, že to je pre toto. Nie. Ale nezamestnanosť na Slovensku je stále veľmi vysoká, jedna z najvyšších. Podnikateľské prostredie sa z mesiaca na mesiac práve vďaka krokom tejto vlády zhoršuje a vláda ide živnostníkom, ako sme zaregistrovali, zvyšovať dane, teda zvyšovať odvody. Pani ministerku Tomanovú trápia budúce, v úvodzovkách, budúce dôchodky terajších živnostníkov, a preto im chce zvyšovať odvody. Tvárite sa, že máte dosť na rozdávanie, pritom, kde sa len dá, ošklbávate ľudí. Toto je výrok jedného živnostníka z môjho blízkeho okolia na adresu takýchto návrhov.
Áno, dámy a páni, ja si viem predstaviť, že živnostníci budú platiť vyššie odvody, ale by bolo správne, aby tie vyššie odvody platili napríklad na svoj súkromný účet. Vtedy to bude na ich dôchodok alebo na doplnkové dôchodkové poistenie. Ale vám sa zachcelo tých dvoch-troch miliárd, ktoré zoberiete živnostníkom, aby ste ich mohli rozdať podľa svojej ľubovôle. To je podstata aj tohto zámeru, teraz myslím zvyšovania odvodov živnostníkom. Čiže pre pani ministerku Tomanovú a pre Roberta Fica po takom návrhu živnostníci nebudú mať z toho nič. Lebo keď sa živnostníci raz dostanú do dôchodku, terajší, tak pretečie veľa vody, ale takáto politika, to je politika "po nás" potopa.
Späť k návrhu, ak niektorí majú pocit, že nehovorím k veci. Návrh je výsmechom sociálnych partnerov. Pozrite sa do textu do dôvodovej správy. Dohodnutý mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy bude spodnou hranicou pre rozhodovanie vlády. Spodnou hranicou, to je vrchol. To znamená, o tom, aká bude minimálna mzda, nie sociálni partneri, ale rozhodne vláda, čiže Fico. No, prosím vás, nemusíte hrať divadlo pred verejnosťou. Stačí, aby sme to urobili tak, že váš predseda vlády bude vydávať dekréty o výške a úrovni minimálnej mzdy.
KDH takéto "avanťúry" alebo takýto populizmus nepodporí. KDH navrhuje zvýšiť čisté príjmy občanov, ale inak. Nie zvyšovaním daní a odvodov, práve naopak, znižovaním daní a odvodov. To je cesta k vysokému ekonomickému rastu, ako vás k tomu vyzýva aj guvernér Národnej banky. Znižovanie odvodov zvýši zamestnanosť. Znižovanie odvodov zvýši podnikavosť živnostníkov. Zvyšovanie odvodov zvýši konkurencieschopnosť Slovenska aj v súťaži s Rumunskom.
Dámy a páni, ja si myslím, že Slovensko potrebuje inú vládu. (Reakcie z pléna.) Slovensko potrebuje vládu takú, ktorá tomuto rozumie (reakcie z pléna), potrebuje vládu, ktorá tomuto rozumie a bude sa správať oveľa, oveľa zodpovednejšie.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými... (Reakcia ministerky.) Áno, po faktických, pani ministerka, áno, po faktických, po faktických, poprosím, pani ministerka, áno. S faktickými poznámkami poslanci Mikloš, Kužma, Vaľová, Štefanec, Záhumenský. Ešte niekto sa hlási s faktickou poznámkou na vystúpenie pána Brocku? Pani poslankyňa Laššáková. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Brocku.
Slovo má pán poslanec Mikloš.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som doplniť vystúpenie kolegu Brocku v tom zmysle, že vládny návrh zákona, ako aj návrh na skrátené konanie je výsmechom nielen do tváre sociálnych partnerov, ale i výsmechom aj voči vlastnému zákonu, ktorý tu vláda navrhla a presadila pred necelým rokom.
Pani ministerka, keď teraz odôvodňovala potrebu tohto zákona, tak povedala ako jeden z argumentov, že sociálni partneri neboli schopní vyše päť mesiacov sa dohodnúť. Ale veď preto ste prijímali zákon, ktorý dnes platí, a v ňom obsiahnutý mechanizmus, že keď sa sociálni partneri nedohodnú, tak sa valorizuje minimálna mzda podľa rastu priemernej mzdy. To bol vládny návrh zákona, ktorý ste predložili a ktorý bol v tejto snemovni pred necelým rokom schválený a dnes platí a tento mechanizmus bol navrhnutý preto, pre práve prípady, keď sa sociálni partneri nedohodnú. A dnes tvrdíte, že nedohoda sociálnych partnerov je dôvodom, prečo predkladáte tento návrh zákona. Už len táto skutočnosť sama svedčí o tom, že sa vysmievate do tváre sociálnym partnerom, ktorých ste obišli a kde vláda týmto návrhom chce diktovať. Doslova diktovať výšku minimálnej mzdy bez ohľadu na to, aké sú postoje a stanoviská sociálnych partnerov, nehovoriac o ďalších negatívnych súvislostiach a dôsledkoch, ktoré z tohto vyplývajú. Už len samotná táto skutočnosť, že po necelom roku úplne meníte a rozbíjate mechanizmus, ktorý ste sami pred necelým rokom navrhli, svedčí o tom, že tento návrh je zlý, a preto ho ja osobne, ale ani poslanci za SDKÚ - DS nepodporíme.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Kužma.
Š. Kužma, poslanec: Ďakujem. Bavíme sa o tom, či má byť skrátené legislatívne konanie. Skrátené legislatívne konanie by malo byť vtedy, keď je ohrozená bezpečnosť štátu alebo keď by mohlo dôjsť ku veľkým hospodárskym škodám.
Tento zákon, ktorý platí dnes, ste vy, pani ministerka, navrhli ako vládny zákon. Čiže vy a vláda. Čiže alebo tento zákon by nemal byť v skrátenom legislatívnom konaní, lebo je v poriadku, alebo rovno hovoríte, že ste týmto zákonom urobili takú pohromu v tomto štáte, že ho musíte zachraňovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Jednoznačne ste pred chvíľou povedali, že ak tento zákon bude platiť a neurobíme ho ihneď, nemôžeme ani tie dve schôdze normálne počkať, dôjde k obrovskému dopadu na životnú úroveň niektorých skupín ľudí. Ale veď ten návrh ste navrhli vy a vaša vláda. To vy ste chceli urobiť takýto dopad na ľudí? Tak potom ak je takýto stav, že treba zachraňovať veci, ktoré ste vy sama spôsobili, tak potom sa pekne ospravedlňte a odíďte preč.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. No, ja už tu iba počúvam o pohromách a ja si myslím, že okrem vodnej smršte a vodných dažďov a všetkého, čo prichádza, tak pohroma v tejto vláde a zatiaľ v Slovenskej republike sa zo strany vlády neudiala. Ale používame silné slová.
Na pána Brocku by som chcela reagovať, že my nerozprávame o minimálnej mzde. Pokiaľ viem, že tento zákon sa bude prejednávať až v bode 7, teraz rozprávame o návrhu skráteného legislatívneho konania, pretože tam ste, pán Brocka, venovali možno jednu vetu a ostatné ste sa venovali zákonu o minimálnej mzde. Dúfam, že s tým istým sa neprihlásite opäť. A chcela by som povedať, že tento zákon, už keď ste doň načreli, mal by slúžiť pre výnimočnú situáciu, keby napriek viacerým rokovaniam ani na úrovni Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky nedošlo k dohode o sume mesačnej minimálnej mzdy. Takže ja si myslím, nevidím v tom žiadnu pohromu a že ani žiadna pohroma sa konať nebude.
A čo sa týka výmeny vlády, prosím vás pekne, KDH, koľko máte percent? Ja si myslím, že občania hodnotia, či tu táto vláda má zostať, alebo nemá, či má byť jej výmena, alebo nemá byť. Takže pozrite sa na preferencie a na percentá, ktoré máte, a myslím si, že vy by ste zatiaľ vládnuť nemohli, tak chvíľočku počkajte a možno sa raz dočkáte, ale neviem, myslím si, že pri tejto sociálnej politike vás to skoro nečaká.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Štefanec.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Myslím si, že to, že vláda navrhuje skrátené legislatívne konanie, je najlepším dôkazom, že vláda si svojich partnerov neváži a že tripartita nefunguje. Viackrát sme to konštatovali v tejto snemovni. Prvýkrát už vtedy, keď pani ministerka predložila zákon o tripartite bez súhlasu sociálnych partnerov, čo sa ešte neudialo za žiadnej vlády, len za tejto súčasnej.
Myslím si, dámy a páni, že skrátené legislatívne konanie a takýto návrh zákona je len dôkazom, že vláda nie je schopná sa dohodnúť so svojimi partnermi a nie je schopná ani dodržiavať zákony, ktoré si sama presadila.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Záhumenský.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega Brocka, vy vyzývate vládu, aby znižovala odvody. Samozrejmá vec, že zníženie odvodov by zlepšilo podnikateľské prostredie, ale významne by to znížilo aj možnosti vlády pomáhať najslabším príjmovým skupinám obyvateľstva a mladým rodinám.
Ja sa chcem spýtam vás, koľkokrát ste vy za osem rokov, čo ste boli vo vláde, znížili odvodové zaťaženie, aby ste zlepšili prostredie? A ja sa chcem spýtať, kde sa vo vás zrazu nabralo toľko sociálneho cítenia voči mladým rodinám a voči ostatným slabším skupinám obyvateľstva, keď počas ôsmich rokov, čo ste boli vo vláde, sme sledovali, akým spôsobom ste práve pranierovali sociálnu politiku, akým spôsobom doplácali mladé rodiny, rodiny s deťmi, ako doplácali starší ľudia, ako doplácali invalidní dôchodcovia na vašu politiku? Čiže kde sa zrazu vo vás berie toľko sociálneho cítenia, ktoré vám osem rokov chýbalo? A zrazu nepočúvame nič od minulej vlády, súčasnej opozície, ako je táto vláda antisociálna, ako nepomáha tým ľuďom. Ja si myslím, že ľudia dokážu zhodnotiť, kto ako pomohol komu a myslím si, že to odzrkadľujú aj preferencie.
Ďakujem. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Brocka, svoje vystúpenie ste začali tým, že jedným z dôvodov prerokovaného návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní je aj prijatie eura. Nech čítam návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorý tu máme, akokoľvek, spredu, zozadu, nič také som tam nenašla. Práve dôvod, ktorý pani ministerka uvádzala, je naozaj dôvod ústavný. Chcem poukázať na čl. 36 ústavy, ktorý hovorí, že "zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky", pričom zákon má zabezpečiť okrem iného aj "právo na odmenu za vykonanú prácu".
Ďalej chcem poukázať aj na medzinárodné dokumenty. A keďže doterajší zákon, tak ako sme ho prijali, neviedol k tomu, aby bola dohoda o minimálnej mzde, jednoducho vláda využíva nástroj na to, aby stanovila minimálnu mzdu. A myslím si, že je to úplne legitímne a legálne. Takže takýto návrh na skrátené legislatívne konanie určite podporíme.
Ďakujem. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky - pán poslanec Brocka, má slovo.
J. Brocka, poslanec: Ak dovolíte, od posledného, od predrečníka.
Pani Laššáková, ja som, nepočúvali ste ma pozorne, ale ani pani ministerku, ja som nehovoril, že o eure je reč v dôvodovej správe, ale euro spomínala pani ministerka pri uvádzaní tohto skráteného konania.
Pán kolega Záhumenský, reakcia na vašu faktickú by si asi vyžadovala viac času, ale položili ste rečnícku otázku, koľkokrát sme my znižovali odvody a dane. Pán kolega, projekt rovnej dane alebo reforma daňového systému prináša profit všetkým občanom a verím, že bude ešte dlhé roky, ale aj vám konkrétne, tejto vládnej koalícii cez zvýšené príjmy štátneho rozpočtu. Dvanásť miliárd minulý rok, dvadsať miliárd predtým a predchádzajúci rok ešte viacej. Pán kolega, naše návrhy znižovania daní sa oplatili všetkým, aj štátu, aj všetkým občanom. (Reakcia z pléna.)
Vážená pani poslankyňa Vaľová, hovorili ste, že áno, pohroma, teda parafrázujem, pohroma je dôvod na skrátené legislatívne konanie. A vy ste hovorili o tejto vláde, že žiadna pohroma sa za tejto vlády neudiala. No veď ja s vami súhlasím v tom, že nevidím dôvod na skrátené legislatívne konanie. Ak hovoríte, že žiadna pohroma a euro tou pohromou nie je, tak prečo skrátené konanie?
Ostatným kolegom zo snemovne, ktorí majú rovnaký názor ako ja, ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, v mene poslaneckých klubov vystúpil písomne prihlásený pán poslanec Brocka. Teraz dávam možnosť a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Registrujem pani poslankyňu Sárközy, pána poslanca Haleckého. Ak je to všetko... Do rozpravy? Do rozpravy pán poslanec Madej sa hlási v zmysle rokovacieho poriadku. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pani poslankyňa Sárközy. Pripraví sa pán poslanec Halecký.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, ja sa budem vyjadrovať k skrátenému legislatívnemu konaniu, pretože to je bod programu, ktorý prerokovávame.
Pani ministerka, pretože ste neboli na výbore pre sociálne veci a bývanie, tam som dala túto otázku, vám som ju nemohla položiť, tak položím túto otázku aj vám. Vo svojej predkladacej správe ste sa opierali o § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o skrátenom legislatívnom konaní. Tento paragraf hovorí o tom: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona."
Pani ministerka, ja sa pýtam, čo takého sa momentálne na Slovensku udialo, že z týchto uvedených dôvodov, ktoré sú v ods. 1 § 89 zákona o rokovacom poriadku, vláda navrhuje túto neštandardnú formu legislatívneho konania?
A keď už hovorím o predkladacej správe, tam sa nachádza tiež len hmlisté, mohla by som povedať, všeobecné konštatovanie, že vraj "vláda chce zabrániť ohrozeniu základných práv a slobôd", čo podľa môjho názoru v tomto prípade neobstojí. Ide totiž len o obyčajné zneužitie moci, o nepremyslený, a dovolím si tvrdiť, aj po odbornej stránke patrične nepripravený krok, pretože obchádza tripartitu, len aby sa dalo splniť súkromné želanie predsedu vlády. K tomu sa teraz musí prispôsobiť celá zákonodarná moc? Ja osobne som presvedčená, že nie.
Podľa mňa v tomto momente nič neodôvodňuje, aby sa snemovňa zaoberala v skrátenom legislatívnom konaní týmto návrhom zákona. Je to len zneužitie rokovacieho procesu. A musím povedať, že v tejto otázke zastávam rovnaký názor, aký názor zastával bývalý poslanec tejto snemovne, terajší premiér Robert Fico a terajší podpredseda parlamentu pán poslanec Číž, sedeli v tých laviciach, ktorí pri všetkých takýchto zákonoch, ktoré sme toho času predkladali, sa ozvali a demonštrovali ostentatívne proti tomu, že snemovňa prerokuje takéto zákony.
Takže ja momentálne nič iné nerobím, len ako opozičná poslankyňa takisto protestujem proti tomu, aby snemovňa prerokovala tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, a pevne verím, pani ministerka, že mi odpoviete na tú otázku, že podľa § 89 ods. 1, pretože nič iné ste neuvádzali, čo je v tomto paragrafe obsiahnuté, aby snemovňa musela tento zákon prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy - pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Vaľová, máte slovo.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja iba takú jednu poznámku ku kolegyni pani Sárközyovej. Pani Sárközyová, považujem váš výrok, ktorý ste pred chvíľou povedali, že dohoda o minimálnej mzde je súkromné želanie predsedu vlády Roberta Fica, za tak podobne nešťastný výrok, ako povedal váš kolega Dzurinda, že myslí si, že v noci pracujú iba zlodeji. Ja sa chcem spýtať, že ľudia, viete koľko ľudí na Slovensku pracuje za minimálnu mzdu, pani kolegyňa? Viete, koľko ľudí čaká na to, keď sa nemôže päť mesiacov dohodnúť tripartita, koľko ľudí čaká na toto zvýšenie mzdy, pretože sú na ňu odkázaní? A vy poviete, že je to súkromné želanie Roberta Fica? Tak si potom myslím, že všetci tí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, myslím si, že vám dneska poďakujú. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sárközy, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie? Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Halecký a po ňom pán poslanec Madej.
Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k tomuto vystúpeniu ma vyprovokovala veta, že je to katastrofa, že takýmto mechanizmom a hlavne že zvyšujeme minimálnu mzdu. Myslím si, že na to sa musí dať reagovať, pretože je to skutočne veľmi skresľujúce, keď chcem použiť jemné slová.
Myslím si, že je potrebné zdôrazniť, že nie nejaká katastrofa, ale je to úspech a, by som povedal, určitá známka sociálneho charakteru tejto vlády, lebo chce zvýšiť minimálnu mzdu nielen tým zákonným koeficientom o danú sumu, ale ešte navyše. Čiže keď dávame ľuďom viacej peňazí a dávame ľuďom, ktorí tie peniaze nemajú, teda zarábajú minimálnu mzdu, je to zlé? Je to vždycky len dobré, pretože tých 1 až 2 percentá, zdá sa, že je to málo, ale sú to desaťtisíce a stotisíce ľudí, ktorí u svojich zamestnávateľov majú problém tú minimálnu mzdu vyžobrať alebo vybojovať. Sú rôzne formy odmien, cestovného, stravného, len na mzdu nejako sa u niektorých podnikateľov peniaze nenachádzajú.
Takže pokiaľ títo ľudia, ktorí si nevedia pomôcť, zažijú ochranu vlády, tak toto malo by byť katastrofou? Myslím si, že je to veľmi dobrý a účinný krok vlády a ministerstva práce a sociálnych vecí, že tento krok robí, a ešte dôležitejšie je, že tento krok robí zrýchleným krokom, to znamená tým skráteným legislatívnym konaním, a to z toho dôvodu, že skutočne ochraňuje tie základné životné potreby. A čo je väčšou potrebou pre chudobného človeka, ako mať peniaze na byt, na stravu a na chlieb a na rožky? Myslím si, že toto je základná životná potreba v tejto dobe. Nemusí prísť žiadna prírodná katastrofa ani žiadne povodne alebo nejaké veterné smršte.
Takže ja odôvodnenie, že je to nutnosť v legislatívnom skrátenom konaní tento zákon prerokovať a prijať, považujem za veľmi dôležitý a potrebný a nebojím sa priznať, že je to aj vzhľadom na príchod eura. Áno, euro v každej krajine vyvolalo určité sociálne, by som povedal, otrasy alebo znepokojenia, pretože bolo to veľkou finančnou a hospodárskou záťažou - a prečo by to nemalo byť u nás? Keď my urobíme preventívny krok, že týmto ľuďom dáme, aspoň tým najchudobnejším, väčšiu záruku vo forme minimálnej mzdy s predstihom pol roka, pretože daný zákon bude platiť aj v roku 2009, je to zlý krok? Je to vynikajúci krok. Takže skrátené legislatívne konanie vítam.
Chcem len pripomenúť, že to zvýšenie je z tých 8 100 Sk na zhruba asi, sa predpokladá, 8 900 alebo dokonca 9 000 korún. Podľa koeficientu, ktorý je stanovený zákonom, by to bolo 8 690 korún, ale je to 8 690 korún tých, ktorých schválila aj predchádzajúca vláda. Tým istým spôsobom postupovala aj predchádzajúca vláda. Čiže terajšia vláda chce pre chudobných ľudí viacej, rýchlejšie, účinnejšie pred príchodom eura. A toto možno považovať len za krok dobrý.
Chcem však pripomenúť, že fenomén minimálnej mzdy je veľmi, by som povedal, dvojsečný, pretože na jednej strane pomáha určitej skupine ľudí, ale je určitá skupina ľudí, ktorým môže uškodiť. A každý zákon, ktorý by mal uškodiť, mali by sme ho nejako upravovať a minimalizovať, a myslím hlavne na živnostníkov a drobných podnikateľov, pretože tam, keď rastie minimálna mzda a priemerná mzda rýchlejším tempom, sú aj vyššie odvody a niekedy ten zisk pre tých živnostníkov a drobných podnikateľov nie je až taký, aby mohli tie zvýšené odvody platiť. Ale chcem pripomenúť aj tuto v snemovni, že vláda a ministerstvo na to už reagovalo. Pokiaľ viem, tak pani ministerka prisľúbila, že pre živnostníkov sa odpojí minimálna mzda a príslušné odvodové povinnosti, to znamená, že aj tých 24 určitých fenoménov, ktoré budú týmto pádom upravené, napomôže, dá sa povedať, živnostníkom a drobným podnikateľom. Takže chcem pripomenúť, že vláda a ministerstvo reaguje aj na tú druhú stránku veci a to znamená ten negatívny dopad zákona o minimálnej mzde.
Chcem však pripomenúť Ľudovú stranu - HZDS, ktorá už dva roky pripomína, že pre živnostníkov a pre drobných podnikateľov navrhuje, aby vo väzbe na odvodové povinnosti bolo stanovené ako garanciou životné minimum. Počúvam tuná, že pani ministerka hovorí o priemernej mzde. Je to zhruba to isté, by som povedal, ten istý fenomén, len predpokladám, že pre živnostníkov bolo by lepšie životné minimum, zaiste pre štátnu kasu je lepšie priemerná mzda, pretože to navyšovanie je pomalšie. V Ľudovej strane - HZDS už druhý rok hovoríme, že máme na to aj mechanizmus a to je 1,56-násobok životného minima aktuálnej hodnoty, čo by spôsobilo, že v aktuálnom roku a v ďalšom roku by nenavýšilo, vlastne by neskresalo zo štátnej kasy žiadne financie a ten rast odvodových povinností pre živnostníkov a drobných podnikateľov by bol pomalší v nasledujúcich piatich, desiatich rokoch, takže aj tá finančná záťaž pre tých živnostníkov by bola nižšia. Totiž títo živnostníci môžu urobiť aj tú jednoduchú vec, že si založia eseročky, nebudú živnostníci, a tým pádom budú aj tie odvodové povinnosti obchádzať.
Takže keď chceme všetky tieto veci spočítať, aby som dlho nehovoril, myslím si, že legislatívne skrátené konanie vítam a vítam aj, dá sa povedať, relatívne vyššie navýšenie minimálnej mzdy, ako podľa zákona by patrilo. Myslím, že táto vláda dáva len tú sociálnu známku svojmu vládnutiu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Haleckého - pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Brocka, pán poslanec Kvorka ešte. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem sa pripojiť k názoru pána predrečníka a tiež zdôrazniť, že ide o dobrý krok a že sú splnené podmienky pre skrátené konanie legislatívne, hoci v tomto krátkom príspevku nemám možnosť to vyargumentovať.
Chcem taktiež uviesť, že to, čo bolo v diskusii od ďalších poslancov uvádzané o zhoršení situácie živnostníkov, pán poslanec jednoznačne proste vyvrátil a poukázal, že Ľudová strana - HZDS má ešte jedno riešenie, o ktorom v budúcnosti môžeme hovoriť.
Navyše kritika tohto kroku, chcem k tomu pripomenúť len toľko, že za Dzurindovej vlády bol zrušený zákon o tripartite a teraz naraz taká citlivosť, naraz taká citlivosť, keď ide o riešenie skutočne pálčivého problému veľkého počtu ľudí, ktorí, žiaľ, po predchádzajúcich vládach sa dostali na pokraj chudoby a kde Eurostat ako štatistický úrad Európskej únie jasne signalizoval, aká je veľká početnosť ľudí na okraji chudoby aj tých, čo pracujú, áno? A to je poberanie minimálnej mzdy.
Takže, vážení páni kolegovia, tie "tanečky", ktoré tu boli spravené proti predloženému skrátenému konaniu, sú skutočne len "tanečkami".
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Pán kolega Halecký, ak som to bol ja, kto vás vyprovokoval k vystúpeniu, tak chcem povedať, že pravdepodobne ide o nedorozumenie, ja som nevystupoval proti mechanizmu zvyšovania minimálnej mzdy, ja nie som proti tomu, aby sa príjmy občanov zvyšovali. Moje vystúpenie bolo o tom, že nesúhlasím s tým, aby vláda obchádzala sociálnych partnerov, aby rozhodovala vláda o minimálnej mzde, dokonca nie vláda, predseda vlády, aby populisticky on rozhodoval a nie tí, ktorých sa to týka. Pán kolega, nakoniec veď jeden z dvoch sociálnych partnerov rázne protestuje proti tomuto zákonu a ten druhý sociálny partner zhodou okolností je ten, čo vyzýva vládu, aby zvyšovala odvody živnostníkov.