A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kvorka.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja si práve myslím, že pán poslanec Halecký dostatočne vysvetlil príčinu a dôvod skráteného legislatívneho konania a nedá sa s ním nesúhlasiť. Vystúpenie opozičných pánov poslancov som pochopil asi v tom kontexte, že jednoducho páni poslanci z opozície sú proti tomu, aby sa minimálna mzda dvíhala. Jednoducho sú proti svojim voličom. Veď vy ani neviete, proti komu idete.
Páni poslanci, je 9 000 korún veľa? Veď dneska nie je tá minimálna mzda ani na tej úrovni 9 000 korún. Ja neviem, či máte možnosť a poznať situáciu, keby ste sa dostali do obchodu, mali by ste pri sebe vnúča alebo dieťa, žiadalo by si z regálu voľačo si kúpiť a nemohol by si to dovoliť ten rodič a nemôže si dovoliť v mnohých prípadoch v dnešnej dobe len kvôli tomu, že jednoducho tie finančné prostriedky, ktoré momentálne sú, tak sú nedostačujúce. Preto si myslím, a ešte raz opakujem, že celý ten proces a tá procedúra toho skráteného legislatívneho konania navrhnutá ministerstvom a pani ministerkou je na pravom mieste a je to v poriadku.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Ďakujem diskutujúcim za pripomienky a doplnky. Chcem len zdôrazniť, že skutočne vláda reaguje na to, že tripartita sa nevie, nemôže, ale v otázke minimálnej mzdy aj nikdy nedohodne, pretože jeden z troch nikdy nebude súhlasiť. Zamestnávatelia nebudú súhlasiť, aby sa zvyšovala minimálna mzda, prípadne aby sa zvyšovala viacej, ako je zákonom garantovaný koeficient. To znamená, že keď vláda uznala, že doba, situácia je taká a blíži sa euro, že treba zvýšiť ešte viacej, tak tu očakávať súhlas zamestnávateľov sa nedá, a preto vláda je správna, pretože rázne prikročila k tomu, že vec berie do svojich rúk. Tam, kde tým chudobným sa nedá pomôcť dohodou, tak žiada parlament, aby sme jej umožnili, aby zvýšila úpravou zákonov tú dodávku. Takže preto vítam tento krok a myslím si, že je potrebný a žiaduci. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Madej, nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, prezentuje sa tu úmysel zvýšiť minimálnu mzdu čo najrýchlejšie, ako je to možné, pretože, samozrejme, termín nepustí. Počuť tu mnohé názory odporcov samotnej vôbec minimálnej mzdy, už aj o tom sa diskutovalo, alebo razantnejšieho zvyšovania minimálnej mzdy. Ja sa skúsim zamyslieť nad takým jedným problémom alebo skôr skúsim poukázať na to, že keď niekto kritizuje vôbec zvyšovanie minimálnej mzdy, tak chcem len poprosiť o trochu predstavivosti, možno najmä kolegyne alebo kolegovia z opozície si nevedia predstaviť, čo je to žiť z minimálnej mzdy, ale v minulom volebnom období boli pokusy žiť aj zo životného minima vtedajším kolegom z koalície, terajšej jednej pani poslankyni, ale nie v tomto parlamente, sa to dokonca nepodarilo.
Je to naozaj veľmi málo, kritizovať túto vládu alebo kohokoľvek za to, že sa úprimne snaží zvyšovať tlak na rast miezd prostredníctvom politiky a prostredníctvom kompetencie, ktoré sú dané vláde a aj tomuto parlamentu, si myslím, že nebolo by dobré. Osemtisícsto korún, myslím, v čistom vychádza 7 014 Sk alebo približne takáto suma. Zo 7 000 Sk vyžiť mesiac, prípadne uživiť rodinu alebo kohokoľvek iného, to je suma, ktorá je motiváciou pre túto vládu, aby bola zvýšená práve preto, že z takejto sumy sa vyžiť dá len veľmi ťažko. Zvyšovanie mzdy, minimálnej mzdy, preto nie je ošklbávanie ľudí, dámy a páni, ale je to snaha pomôcť ľuďom a kto to nechápe, tak nemá vôbec dobrú predstavivosť, čo je to vyžiť z minimálnej mzdy. Pravdepodobne tu sedí veľmi, veľmi až príliš dlho.
Čo sa týka odvodov živnostníkov, percento odvodov sa nemení. Táto vláda zvyšovať odvody určite nebude. Viete, na jednej strane je určite tlak na to, aby sa zvyšovali dávky z jednotlivých fondov sociálneho poistenia, na druhej strane, ale keď chceme zvyšovať výplatu dávok, musíme zvyšovať do istej miery aj príjmy, ale s prihliadnutím na to, že živnostníci, najmä tí drobní, malí, s nízkymi príjmami, sú v tomto ohľade problematickou skupinou, ktorú je potrebné určite do budúcnosti riešiť.
Bola spomenutá diskusia ohľadne sociálnych partnerov, viete, je trojstranný dohovor medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a vládou. Veľmi ťažko sa určite hľadajú niekedy kompromisy, ústretovo sa ponúkne mechanizmus dohody, ale po skúsenostiach možno piatich mesiacov, keď vidno, že tá spolupráca fungovať nie je možná a nebude pravdepodobne týmto spôsobom, tak si otvorene povedzme, kto má zodpovednosť za ekonomiku a hospodárstvo v tomto štáte, prečo prebiehajú parlamentné voľby, prečo sa kreuje vláda, ktorá má v tejto veci zodpovednosť a musí mať podľa môjho názoru v tejto veci aj kompetencie určiť minimálnu mzdu, ak nedôjde k dohode partnerov.
Vinu by som preto nehľadal na štáte alebo na vláde, vinu za to, že nedošlo k dohode sociálnych partnerov, by som kládol prirodzeným rozporom záujmov medzi sociálnymi partnermi a v rámci sociálneho dialógu a prirodzenou potrebou vyriešiť toto, pretože jedni majú záujmy také, druhí majú záujmy onaké, ale v tom strede sa musí stretnúť a zodpovednosť nesie len a len vláda Slovenskej republiky.
V programovom vyhlásení vlády je záväzok približovať minimálnu mzdu k priemernej mzde. Aj z uvedeného dôvodu chápem, že tento záujem, tento vzorec dať ako minimum s možnosťou vlády určiť minimálnu mzdu vyššiu ako snahu napĺňať aj programové vyhlásenie vlády. A keď si zoberieme to časové hľadisko a definíciu sociálnych práv, ktoré sú aj ustanovené v ústave, tak si myslím že skrátené legislatívne konanie má svoj zmysel v tomto období a v tejto veci.
Ja si na záver k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu dovolím povedať už len jednu úvahu. Dámy a páni, porovnajte si minulé volebné obdobie, a to chcem zareagovať na kritiku a myslím si, že nikto z opozičným poslancov, ktorí vystupovali, vôbec nemá právo čo hovoriť o skrátených legislatívnych konaniach, pretože minulá vláda, a to je to porovnanie, napríklad v 22 skrátených legislatívnych konaniach ľuďom práva brala, znižovala sociálne práva ľudí a mne je sympatické na vláde Slovenskej republiky v súčasnosti, na tejto vláde, že sa snaží použiť v maximálnej možnej miere skrátené legislatívne konanie v čo najmenšom rozsahu, ale na druhej strane, ak je to nevyhnutné a ak je to potrebné, tak v skrátenom legislatívnom konaní ľuďom pomáha a pridáva. Preto si myslím, že v tejto veci návrh na skrátené legislatívne konanie je potrebné podporiť.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Madeja - pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A pani poslankyňa má slovo, nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vieme sa zhodnúť na jednom? Poslanci slovenského parlamentu, či sú za koalíciu alebo opozíciu, doteraz mohli vystupovať vtedy, keď sa im zachcelo. Zostane to aj pre budúcnosť? Vy ste povedali, že poslanci opozície nemajú právo vystupovať v tomto parlamente. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, chcete reagovať na pani poslankyňu? Nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Ja sa snažím, pani poslankyňa, vždy konštruktívne, ak mi vypadne jedno slovíčko, tak sa na mňa, prosím, nehnevajte, ja to zopakujem opäť: poslanci za opozíciu nemajú morálne právo hovoriť o skrátených legislatívnych konaniach, pretože skrátené legislatívne konania v minulom volebnom období boli maximálne zneužívané, 22-krát napr. hneď na začiatku v roku 2002, kde ste prostredníctvom skrátených legislatívnych konaní brali práva ľuďom. Tu, keď sa používajú skrátené legislatívne konania, som presvedčený, že sa ľuďom, pani poslankyňa, pomáha. Takže ak bolo hovorené o práve, tak myslel som tým naozaj skutočne a len, pani poslankyňa, morálne právo. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. V rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú. A chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či chce zaujať k nej stanovisko.
Nech sa páči, pani ministerka.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, páni, dovoľte mi veľmi stručne uviesť niektoré skutočnosti.
Pán poslanec Brocka, veľmi sa ospravedlňujem, že reagujem priamo, ale ja chcem veriť a úprimne veriť, že k dnešnému vystúpeniu vášmu vás motivovali nepravdivé údaje, a poviem, pseudonovinárov pána Štulajtera a Jančíka v dnešnom denníku SME, ktorí mi vložili do úst veci, ktoré som nikdy nepovedala. Práve naopak, v žiadnom prípade nehodláme zvyšovať odvody živnostníkov a máme ustanovené dve pracovné skupiny zostavené zo zástupcov zamestnávateľov aj zamestnancov na odpojenie inštitútu minimálnej mzdy práve od živnostníkov, a teda aj úplne iným spôsobom riešenie ustanovenia minimálnej mzdy vzhľadom na skutočnosť, že aj Základná zmluva Európskej únie hovorí o minimálnej mzde nie pre zamestnanca, ale pre jeho rodinu a naša ústava hovorí o zamestnancovi. A skutočne celou niťou alebo červenou niťou v rámci predloženého tohto návrhu sa tiahne skutočnosť, že vláda preberá zodpovednosť za tých, ktorí určite prispievajú k dnešnému vysokému ekonomickému rastu krajiny a ich veľmi nízka mzda skutočne ich môže priviesť do ťažkej sociálnej situácie.
V tejto súvislosti ešte by som povedala jednu vec, nestrašme, prosím, eurom, nikdy sme to nerobili ani nebudeme, ani moje vystúpenie nebolo zamerané, že by prechod na euro mal spôsobiť akýsi problém. Je to len v súvislosti s tým, že prechod na euro nám ukladá plniť ďalšie záväzky vo vzťahu k Európskej únii. A jedným z nich je aj to, že nám bola opakovane vytýkaná veľmi nízka minimálna mzda, ktorá v súčasnosti radí Slovensko na štvrté miesto od konca, za nami je už len Rumunsko, Bulharsko a Litva, ktorí majú nižšiu minimálnu mzdu.
Ešte sa vrátim k tej skutočnosti, keď sme nastúpili do vlády, tak 44 právnych predpisov bolo postavených na inštitúte minimálnej mzdy, v 40 právnych predpisov sme tento inštitút už odstavili od minimálnej mzdy a zostávajú 4 právne predpisy, 2 sú také najdôležitejšie, týkajú sa odvodov, je to zdravotníctvo a sociálne veci, ale som povedala, že je tam pracovná skupina ustanovená. A ešte raz, absolútne sa dištancujem, a dôrazne sa dištancujem, od klamstiev pseudonovinárov pána Štulajtera a Jančíka.
Pokiaľ ide, či počkať na ďalšiu schôdzu, skutočne, pán poslanec, nebolo možné čakať na ďalšiu vládu, pretože sociálni partneri sa nevedeli dohodnúť päť mesiacov, mali sa dohodnúť do 15. júla, ani tento termín nevyužili, a preto začiatkom, 2. septembra sme museli začať konať. Ja som ešte zvolala všetkých sociálnych partnerov, chcela som pomôcť pri rokovaní, pretože sa javili nejaké náznaky, že by sme sa mohli dohodnúť, ale, bohužiaľ, sa tak nestalo. A práve preto, že nás veľmi tlačil čas, pretože k 1. októbru je potrebné ustanoviť minimálnu mzdu, sme konali tak, ako sme konali.
A už posledné vyjadrenie, ja si dovolím pripomenúť iba jednu vec, že na otázku, ktorá tu bola položená, čo robíme so sociálnymi partnermi, prosím vás, kto zrušil tripartitu? - ja sa len toľko spýtam.
Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Pán spoločný spravodajca, nežiadate si záverečné slovo. Ďakujem.
Teraz vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku, po ktorej bude nasledovať hlasovanie, takže poprosím potom všetkých poslancov.
(Prestávka.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Žiadam všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, pretože bude prebiehať hlasovanie.
(Pokračovanie prestávky.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, uveďte, prosím, hlasovanie.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o uznesení nasledovného znenia: "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky." Pán predseda, prosím, dajte o tom uznesení hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme. (Hlasovanie.) Národná rada nie je uznášaniaschopná.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Pätnásťminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať, aby ste hlavní tí, ktorí ste mimo rokovacej sály, zaujali svoje miesta. Ešte chvíľočku, pán spravodajca, počkáme, pretože ešte stále sa vracajú kolegyne a kolegovia do rokovacej sály.
Takže poprosím, pán spravodajca, návrh uznesenia odznel, len pre rekapituláciu, budeme hlasovať o uznesení, že súhlasíme, aby bol návrh zákona prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Takže prezentujeme sa a hlasujeme. Hlasujeme o tom, aby bol návrh zákona prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.
(Hlasovanie.) 79 prítomných, 78 za, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme vyslovili súhlas so skráteným legislatívnym konaním.
Teraz poprosím pána ministra Počiatka, aby uviedol
návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 742).
Kde je pán minister? Pán minister, poprosím vás. Nech sa pripraví pán predseda výboru Burian. Pán minister, máte slovo.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2008 prerokovala a schválila návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, naozaj sme už veľa času stratili, poprosím vás o pozornosť.
Pán minister.
J. Počiatek, minister financií SR: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, ustanovuje nové kompetencie cenových orgánov, s ktorými sú priamo spojené aj oprávnenia požadovať od podnikateľských subjektov všetky potrebné informácie nielen na účely sledovania vývoja cien, ale aj podrobné analyzovanie príčin rastu cien s následnou možnosťou navrhnúť opatrenia na zamedzenie nežiaduceho vývoja cien tak, aby sa najmä v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike eliminovalo neopodstatnené zvyšovanie cien tovarov.
Vzhľadom na to, že navrhovaným zákonom sa vytvárajú jednotlivým rezortom podmienky na vydanie a aplikáciu regulačného výnosu, ktorým sa zamedzí špekulatívnemu zvyšovaniu cien po zavedení meny euro, je potrebné, aby tento zákon nadobudol účinnosť ešte pred zavedením eura, a preto sa navrhuje jeho prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní.
Návrh na skrátené legislatívne konanie sa predkladá podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov z dôvodu, že štátu hrozia značné hospodárske škody z titulu neodôvodneného nárastu cien, ktorý by za istých okolností mohol prerásť do akcelerujúcej inflácie a potenciálne negatívnymi dopadmi na ekonomický rast a životnú úroveň obyvateľov Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, s prihliadnutím na uvedené predložený vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, odporúčam schváliť.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrh vlády na skrátené legislatívne konanie vo výbore. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na skrátené legislatívne konanie zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím pridelil vládny návrh zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, výboru pre financie, rozpočet a menu. Výbor prerokoval uvedený návrh na svojom riadnom zasadnutí 3. septembra 2008. Výbor uznesením č. 349 z 3. septembra 2008 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaným materiálom a posunúť v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem. Poprosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Takže skôr ako pristúpime k hlasovaniu, vyhlasujem ešte krátku dvojminútovú prestávku a zároveň poprosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej sály, budeme hlasovať.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o návrat do sály, aby sme mohli hlasovať o návrhu uznesenia na vyslovenie súhlasu so skráteným legislatívnym konaním.
Pán spravodajca.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Prečítam návrh uznesenia. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách (tlač 742): "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky." Poprosím, dajte hlasovať, pán predseda.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým vyslovíme súhlas na prerokovanie vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
(Hlasovanie.) 96 prítomných, 80 za, 14 proti, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s prerokovaním.
Dámy a páni, budeme teraz pokračovať a v prvom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní budeme prerokúvať
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. minimálnej mzde (tlač 766).
Upozorňujem, dámy a páni, že hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch, ktoré prerokujeme dnes do 19.00 hodiny, ako aj zajtra od 9.00 hodiny ráno, budeme zajtra o 11.00 hodine, tak ako sme sa dohodli pri schvaľovaní programu.
Takže poprosím teraz pani ministerku.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni poslanci, dovoľte mi uviesť, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 o minimálnej mzde sa predkladá s cieľom zvýšiť kompetenciu vlády pri úprave sumy minimálnej mzdy.
Vláda Slovenskej republiky zodpovedá nielen za dodržiavanie Ústavy Slovenskej republiky, ale aj za dodržiavanie medzinárodných zmlúv, najmä Európskej sociálnej charty, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj Charty základných ľudských práv pracujúcich Európskeho spoločenstva. V zmysle uvedených dokumentov musí minimálna výška mzdy za prácu zabezpečiť zamestnancovi a jeho rodine slušný život, t. j. minimálna mzda musí každému zamestnancovi zabezpečiť aspoň dôstojnú životnú úroveň. Schopnosť úrovne minimálnej mzdy zabezpečiť právo na dôstojný život sa monitoruje medzinárodne uznávaným ukazovateľom, ktorým je podiel čistej minimálnej mzdy z čistej priemernej mzdy.
Súčasné znenie zákona dáva výsadné právo sociálnym partnerom vyjednávať o vyššie uvedenej minimálnej mzde na základe vývoja zákonom ustanovených kritérií za obdobie predchádzajúcich dvoch rokov. V prípade, že sa sociálni partneri nedohodnú o sume minimálnej mzdy ani na úrovni Hospodárskej a sociálnej rady, zákon o minimálnej mzde ustanovuje mechanizmus, ktorý však nedáva vláde dostatočnú možnosť zohľadniť pri rokovaní sociálnych partnerov medzinárodne uznávané kritériá. Práve vládnym návrhom zákona sa sleduje zvýšenie účasti vládnej strany ako rovnocenného člena tripartity pri rozhodovaní o výške minimálnej mzdy, pričom sa zachováva dostatočná miera autonómie pri vyjednávaní sociálnych partnerov o sume minimálnej mzdy a neznižujú sa kompetencie sociálnych partnerov v tejto oblasti.
Ďakujem za pozornosť, vážený pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Poprosím spravodajcu, jednak aby zaujal miesto spravodajcu a k tejto situácii má slovo spravodajca, ktorého navrhol gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý ma poveril uznesením č. 165 z 9. septembra 2008, a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 779 zo 4. septembra 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.
Účelom predloženého návrhu zákona je zvýšiť účasť vlády ako rovnocenného člena tripartity pri rozhodovaní o výške minimálnej mzdy. Zároveň sa navrhuje úprava termínu priebehu rokovaní tak, aby bol vytvorený čas na uskutočňovanie riadneho legislatívneho procesu pri príprave vykonávacieho nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanoví suma minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V prípade, ak Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za spravodajskú správu.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy som nedostal. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pani poslankyňu Roškovú Ľubicu, Vaľovú. Ešte niekto sa hlási do rozpravy? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pani poslankyňa Rošková. Pripraví sa pani poslankyňa Vaľová.
Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja by som chcela doplniť niekoľko argumentov, ktoré dokazujú, že rast minimálnej mzdy môže byť v roku 2009 podstatne rýchlejší a že pri jeho úprave môžeme uplatniť práve tento nový mechanizmus. A na podporu tohto zákona o minimálnej mzde by som chcela uviesť niekoľko podporných ukazovateľov.
Po prvé, reálny rast HDP v roku 2007 dosiahol 10,7 %, čo je najviac za posledných päť rokov, a v tomto roku sa očakáva reálny rast HDP o 7,9 %. Toto sú najnovšie údaje z prognostického Štatistického úradu zo septembra tohto roku.
Ďalej, zamestnanosť neustále rastie. V roku 2005 sme mali zamestnaných cca 2,2 mil., kým v roku 2008 a roku 2009 očakávame 2,4 mil., čo je nárast o 9 %.
Ďalej chcem uviesť, že klesá aj nezamestnanosť a hlavne v regiónoch, ktoré majú vysokú mieru nezamestnanosti. Kým v roku 2005 bolo okolo 427-tisíc nezamestnaných, v tomto roku očakávame nižší počet, dvetistícšesťsto..., 262-tisíc osôb, ospravedlňujem sa. Možno negatívom je to, že očakávame aj zvýšenie spotrebiteľských cien z objektívnych dôvodov, ktoré zase na druhej strane nám môžu poukázať to, že minimálna mzda a jej navýšenie je skutočne veľmi dôležité. Ak by sme povedali, že podľa štatistických údajov miera inflácie za 1. polrok 2008 oproti 1. polroku 2007 vzrástla o 4,6 %, dá sa očakávať, že po zavedení novej meny dôjde i k ďalšiemu rastu a to sa znova dotkne najmä zamestnancov zarábajúcich najnižšie mzdy a suma minimálnej mzdy môže zohľadniť pre nich aj tento negatívny vplyv.
Ďalej dôležitým ukazovateľom je aj skutočnosť, že sme v Európskej únii a aktuálne je aj porovnávanie s ostatnými krajinami so zavedenou minimálnou mzdou. Sme na nelichotivom piatom mieste od konca rebríčka, čo už tu pani ministerka spomínala. Schopnosť úrovne minimálnej mzdy zabezpečiť právo na dôstojný život sa monitoruje medzinárodne uznávaným ukazovateľom, ktorým je podiel čistej minimálnej mzdy z čistej priemernej mzdy. Tento podiel v roku 2005 predstavoval 45,5 %, a pokiaľ by výška minimálnej mzdy bola ustanovená podľa mechanizmu uvedeného v zákone, tento podiel by pri predpokladanej priemernej mzde 17 032 Sk v čistom vyjadrení klesol na 44,2 %. Takýto vývoj nie je možné pripustiť nielen s ohľadom na ústavu, ale najmä na hodnotenie plnenia medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, či už ide o Európsku sociálnu chartu, alebo o Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.
Myslím si, že dôvody uvedené v predkladacej správe sú jasné a zrozumiteľné a vláde treba vytvoriť už pre tento rok dostatok legislatívnych podmienok na to, aby mohla vstúpiť do procesu tvorby sumy minimálnej mzdy a dodržať tak nielen svoje medzinárodné záväzky, ale aj chrániť zamestnancov poberajúcich mzdu na úrovni minimálnej mzdy. Myslím si, že je to základná povinnosť každej vlády.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, registrujem, že pani poslankyňa Vaľová sa vzdala možnosti vystúpiť v rozprave, takže uzatváram rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú. Pýtam sa, či chce k vystúpeniu pani poslankyne zaujať pani ministerka stanovisko. Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené kolegyne, kolegovia, na základe rozhodnutia Národnej rady teraz nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 720).
Návrh máte v rozhodnutí predsedu na pridelenie výborom pod č. 746.
Pán minister Počiatek, máte slovo, prosím, odôvodnite vládny návrh zákona.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2008 prerokovala a schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona v prevažnej miere reaguje na riziká potenciálneho bezodôvodneného nárastu cien tovarov na trhu Slovenskej republiky osobitne v súvislosti so zavedením eura v Slovenskej republike. Ide predovšetkým o vytvorenie legislatívnych podmienok vybraným odvetvovým rezortom na sledovanie vývoja cien a na podrobnejšie analyzovanie príčin rastu cien tovarov, na základe ktorých bude možné prijať opatrenia na zamedzenie nežiaduceho vývoja cien a v nevyhnutnom prípade aj vydať všeobecne záväzný právny predpis o regulácii cien príslušného tovaru.
Vydaniu regulačného výnosu bude predchádzať podrobná analýza a zhodnotenie príčin rastu cien. Nové kompetencie vybraných odvetvových rezortov sa navrhujú na časovo obmedzené obdobie, a to do skončenia obdobia povinného vykonávania duálneho zobrazovania cien.
Prvotným zámerom navrhovaných zmien a doplnení zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách nie je nadštandardne regulovať ceny tovarov, ale určenie nových regulačných nástrojov a vytvorenie dostatočných podmienok na ich uplatnenie tak, aby v prípadoch zvyšovania cien bez ekonomicky preukázateľných dôvodov bolo možné aj legislatívnymi opatreniami zabrániť neodôvodnenému zvyšovaniu cien.
Predloženým návrhom zákona sa navrhujú aj viaceré legislatívne, resp. legislatívnotechnické úpravy, ktoré nadväzujú na iné zákony alebo vyplývajú z poznatkov aplikačnej praxe.
Ďakujem za slovo.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi, ktorého navrhol gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, predsedovi výboru Jozefovi Burianovi a žiadam ho, aby uviedol spravodajskú správu.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu pre prvé čítanie k vládnemu návrhu zákona o cenách, ktorým sa dopĺňa zákon o cenách č. 18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. V zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystupujem k uvedenému návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 27. schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujať, nech sa páči, miesto pre spravodajcu.
Vážené kolegyne, kolegovia, písomne sa v mene poslaneckého klubu prihlásil za Stranu maďarskej koalície pán Iván Farkas. Do rozpravy sa ďalej písomne prihlásili pán poslanec Štefanec a pán poslanec Mikuš. Takže budeme pokračovať v rokovaní rozpravou.
Slovo má pán poslanec Iván Farkas. Pripraví sa pán poslanec Ivan Štefanec.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa na úvod spýtal, pán minister, prečo sa ponáhľate? Veď máme do konca tri plenárne zasadnutia Národnej rady. Aký je dôvod na skrátené legislatívne konanie, sa pýtam? Hrozí pohroma? Sú ohrozené základy štátnosti alebo treba azda vyhlásiť výnimočný stav? Nie, nehrozia také okolnosti, o ktoré sa môže oprieť predkladateľ, v tomto prípade pán minister financií a vláda pri zdôvodnení skráteného legislatívneho konania.
Pod hrozbou tejto novelizácie zákona o cenách podaktorí obchodníci už dávno od avizovania takejto zmeny dvíhajú ceny svojich produktov a služieb. Budú tak konať až do nadobudnutia právoplatnosti tejto novely, lebo netušili, aký bude obsah novelizácie zákona o cenách, či novelizácia bude zameraná len vo vzťahu k prirodzeným monopolom, alebo zasiahne aj maloobchod.
Čo sa stalo? Stala sa chyba v komunikačnej stratégii, lebo z vášho pohľadu o takejto snahe ste mali mlčať a namiesto toho konať. Tým, že ste už dávnejšie avizovali stíhanie obchodníkov pri neodôvodnených úpravách cien po zavedení eura, v extrémnych prípadoch dokonca zatknutie, dali ste návod obchodníkom, aby konali do konca tohto roka. Toľko k vašej marketingovej politike.
Vo výbore pre financie, rozpočet a menu odznelo, že posledný náboj pre štátnu správu bude regulácia cien, pričom túto novelu charakterizuje dočasnosť a súbor opatrení. Nie sú to reminiscencie z minulosti, z obdobia spred roka 1989? Aj vojská Červenej armády po roku 1968 tu mali byť dočasne. Poukazuje to na ideologické pozadie predkladateľov.
Do rúk niektorých ministrov sa dostáva neobvyklý, mimoriadne silný nástroj - možnosť cenovej regulácie. Ak obchod ako taký bol po roku 1989 vyňatý z pôsobnosti štátu, obchod sa dnes deje v privátnej sfére, tak tvrdím, že najlepším regulátorom ceny je trh a konkurencia. A dovoľte, aby som citoval z návrhu tohto zákona z § 4a Regulácia cien: "(2) Cenové orgány môžu regulovať ceny tovaru, ak
a) vznikne mimoriadna trhová situácia s priamym vplyvom na ceny tovarov na tuzemskom trhu,
b) dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia," - pýtam sa, kto to posúdi?
"c) si to vyžaduje ochrana spotrebiteľa alebo iný verejný záujem."
Kto určí, pán minister, čo je to verejný záujem?
Podľa § 4a ods. 1 písm. c) predkladateľ zrejme namieril ostrie tejto novely smerom k prirodzeným monopolom. Veď ste hneď po voľbách novelizovali normy vo vzťahu k Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Vymenili ste členov Rady ÚRSO. Absolútne kontrolujete cenotvorbu energonosičov. Čo teda ešte chcete?
Celá filozofia tejto novely je poriadnym krokom späť až do obdobia spred roka 1989. Vtedy fungoval Štátny cenový úrad. Azda uvažujete aj o podobnom štátnom úrade dnes a táto novela má byť prvým krokom k tomuto úradu? Čo bude ďalej? Čo budete ďalej centralizovať? Pýtame sa. Aké sú vaše ďalšie plány?
Vo výbore pre financie, rozpočet a menu som sa pýtal štátneho tajomníka, ako sa bude dikcia tejto novely napĺňať v praxi? Kontrolóri Štátnej obchodnej inšpekcie vyjdú do terénu, napríklad do supermarketu. Ako skontrolujú cenotvorbu desaťtisíc položiek? Ako sa bude realizovať táto vec? Nebolo mi to vysvetlené.
Ďakujem pekne.