M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Pripomenuli ste mi na začiatku, pán kolega, slávny výrok Lecha Wałęsu: "Jestem za a nawet przeciw." Tým ste začali, rozkošné. Ale chcela by som vám naozaj veľmi vážne pripomenúť, že slovenská filmová tvorba dostávala peniaze. Viete, to doteraz nebolo tak, že nedostávali nič, dostávali to v rámci grantového systému až do výšky, pokiaľ sa pamätám, 117 mil. korún. To nie je tak málo. Nakoniec film Bathory vznikol aj preto, že dostal od vlády pomerne veľké finančné prostriedky. Takže to, že doteraz sa nerobilo nič, to sa nedá povedať.

Myslím si, že obidvaja, aj pán Galbavý, aj ja, sme povedali, že treba podporovať filmovú tvorbu na Slovensku, len či budú deti na kultúrne poukazy chodiť na filmové predstavenia, to už je iná vec.

Ja sa ale ohradzujem, pán kolega, proti tomu, ako vy hovoríte, že my Slováci sme takí malilinkí a chudobňučkí a malilinkí, ja vás upozorňujem, že sme oveľa väčší ako Slovinci, oveľa väčší ako Lotyši. Ja neviem, prečo by sme sa mali tuto stále oháňať tým, že my sme takí malilinkí a zabudnuteľní. Ja proti tomu protestujem!

Fond je naozaj normálne riešenie, ale to, akým spôsobom je postavený a čo v tom návrhu zákona je uvedené, nenesie znaky moderných postupov, moderných riešení. Napríklad riešenia postavenia fondu na základe arm lenghts principle. Nedá sa to, bohužiaľ, preložiť jasne do slovenčiny, lebo to je na vzdialenosť ruky umiestneného fondu alebo rady. To je moderné riešenie a tento fond ho nemá. Práve naopak, je to len normálny ministerský fond, by sa dalo povedať a podľa mňa... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja som nechcel reagovať ani k predrečníkovi a vôbec nie k tomuto zákonu, lebo nie je to moja parketa, čo sa týka odborného zamerania. Rád by som sa ale prizastavil pri slovníku pána spravodajcu, podobne ako môj kolega pán poslanec Miššík.

Viete, trošku to znelo neautenticky, keď hovoríte o národnej kultúre a váš slovník patrí do tretej cenovej skupiny. Vážený pán spravodajca, neviem, či ste si všimli, ale rozprávali ste sa s dámou, ktorá nemohla ani reagovať na vaše výroky. Ja si nemyslím, že pani poslankyňa Vášáryová "sa rehotala". Je možné, že sa usmievala, je možné, že sa smiala, dokonca počuteľne smiala, nie je celkom isté, že sa smiala vo vzťahu k tomu, čo ste vy hovorili, alebo že sa smiala preto, lebo ste vystupovali práve vy.

Každopádne by som vás chcel upozorniť, aby sme predsa len zachovali nejakú kultúru toho rokovania, lebo národná kultúra nie je len o národnej audiovizuálnej tvorbe, ale aj o tom, ako sa dokážeme spolu rozprávať. To sa nedá uzákoniť možno v žiadnom zákone a žiadny zákon tomu nepomôže. Mňa to naučila mamička doma, ako sa mám rozprávať s dámou. Bolo by dobré, aby ste si to doplnili, keď najbližšie budete rozprávať s poslankyňami v Národnej rade.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ja som rád, pán poslanec, že si mal pozitívny pohľad na vznik Audiovizuálneho fondu. Návrhy nakoniec na jeho zriadenie alebo na zriadenie nejakého osobitného fondu pre podporu tvorby, výroby a šírenia slovenskej kinematografickej a audiovizuálnej kultúry predkladali príslušné profesijné združenia a organizácie už od roku 1990. A za tých skoro dvadsať rokov sa nepodarilo realizovať ani jeden z týchto návrhov.

Takže aj ja vítam vznik Audiovizuálneho fondu, tak ako ho vítajú tieto príslušné profesijné združenia, ktoré ho podporujú. Treba si uvedomiť, že v predchádzajúcom období došlo k výraznému zníženiu počtu nových slovenských hraných filmov, dokumentárnych, animovaných filmov, rozpadla sa sieť kín, došlo takmer k úplnej likvidácii filmových technológií a skoro zanikli aj rôzne filmové profesie. Myslím si, že tento pokus o oživenie slovenskej kinematografickej audiovizuálnej tvorby bude úspešný, a verím, že odborná verejnosť ho privíta.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister požiadal o slovo k rozprave, nie. Ďakujem pekne. Takže, ak dovolíte, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Pán minister, máte slovo. Aha, pardon, prepáčte, ešte prepáčte, pán minister, ospravedlňujem sa.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za možnosť reagovať vo faktickej poznámke. Chcem vás ubezpečiť, že aj som povedal, aj som myslel zahmlené sklo. Sklo sa zahmlieva, takže nemám dôvod myslieť ani vidieť iným spôsobom a nie som ani odkázaný, myslím, že natoľko sa poznáme, používať iný než štandardný slovník, ktorý je. A môžeme si neskôr vydiskutovať nad rámec tých šesťdesiat sekúnd, čo všetko patrí do slovenskej lexikológie.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže definitívne vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ešte raz sa ospravedlňujem.

Pán minister, máte slovo so záverečným stanoviskom navrhovateľa.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, úprimne poviem, ja som veľmi hlboko sklamaný postojom poslancov SDKÚ k tomuto návrhu zákona. Postojom, ktorý ho zmieta zo stola, ktorý po zdrvujúcej kritike žiada jeho stiahnutie. Je to postoj, ktorý je proti slovenským filmárom, proti slovenským režisérom, kameramanom, nezávislým producentom, strihačom, hercom, všetkým tým, ktorým tento fond má pomôcť.

Nehovorím to preto, že teraz by som sa ja chcel stavať na stranu tak demagogicky, že ja tu zastupujem ich, lebo tento zákon im niečo prinesie a z tohto dôvodu. Hovorím to z toho dôvodu, že tento návrh zákona je spoločným dielom ministerstva a predstaviteľov všetkých týchto skupín, ktoré som spomenul. Je to tak. Vznikol v úzkej spolupráci s predstaviteľmi Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, s predstaviteľmi nezávislých producentov.

Ak by malo byť teda pravdou, že ten zákon je kompletne zlý a nemoderný, tak je to potom známkou toho, že aj ministerstvo kultúry, aj celé filmárskej prostredie je na takej úrovni, že nevie vyprodukovať nejakú modernú verziu systémovej podpory slovenskej audiovízie a azda jediní, ktorí dokážu všetky tieto atribúty naplniť, sú poslanci z SDKÚ. Naozaj som z toho hlboko sklamaný, pretože som pripravený prijať konštruktívne pripomienky, zmeny, návrhy, ale nerátal som s tým, že bude takýmto spôsobom pristúpené k tomuto návrhu zákona a bude úplne opozíciou, časťou opozície zmietnutý.

Nakoniec tej spolupráce sa zúčastňovali dokonca, poviem to, aj mnohí odborníci, ktorí pôsobili napríklad na ministerstve kultúry za ministra Kňažka, ktorých si ja ale vážim ako ľudí, ktorí sa vyznajú v tejto oblasti, a nemám z tohto dôvodu žiadne predsudky. A považoval som za potrebné ich k tejto práci prizvať.

Keby som sa tak z generálneho hľadiska mal nad tým zamyslieť, v akom stave je dnes podpora slovenskej audiovízie a čo môže priniesť nový Audiovizuálny fond, tak si myslím, že výsledkom bude zlepšenie súčasného stavu. A tak možno by mala byť hodnotená aj práca, či už generálne jednotlivých ministrov alebo v konkrétnych oblastiach. A vôbec si nemyslím, že keď zavádzame nový prvok, ako je Audiovizuálny fond, že by malo byť chybou alebo dôvodom na stiahnutie, ak sa ukáže, že ho treba v niečom zmeniť, doplniť, novelizovať, aby sa to v budúcnosti urobilo. Podstatou je, aby sme priniesli tento nový kvalitatívny prvok na túto scénu.

K filozofii tohto návrhu, pretože, a tým sa budem dotýkať aj tých konkrétnych otázok a výhrad, tá zmena spočíva v tom, že pre túto oblasť zavádza viaczdrojové financovanie. Súčasný stav je taký, že filmová tvorba, audiovízia je plne financovaná zo štátneho rozpočtu prostredníctvom grantového systému. Je to dnes naozaj tých zhruba vyše 100 mil., 117, možno budúci rok to bude zase o niečo viac, a k tomuto, ja si myslím, úplne oprávnenému výdavku štátneho rozpočtu, lebo veľké štáty, veľké kinematografie, ako francúzska napríklad, zo štátneho rozpočtu veľmi veľkoryso dotujú film a je to jediná možnosť, ako zabezpečiť, aby vznikali pôvodné európske diela. K tomuto dopĺňame financovanie prostredníctvom subjektov, ktoré majú istý profit z audiovizuálnych diel. A bolo zmienené v tých príspevkoch, že my od nich žiadame nejaké konkrétne sumy. Je to veľmi presne vymedzené, sú to určité percentá buď z istých výnosov, alebo ziskov. Takže poplatníci, áno, budú naďalej, ak to chcete, zaťažení tým príspevkom štátu, a je správne, že štát bude naďalej prispievať, ale budú určite obohatení širšou filmovou ponukou za peniaze tých, ktorí tiež čiastočne profitujú z audiovizuálnych diel. Ja v tom vidím jasnú racionalitu a zmysluplnosť. Neviem, čo je na tom nemoderné. Nakoniec, keď existujú porovnateľné varianty v Európe.

Čo sa týka ďalšej zmeny, ide o to, kto vlastne bude rozhodovať o distribúcii týchto peňazí, o ich poskytovaní prostredníctvom dotácií, pôžičiek, štipendií. Dnes je to, sú to komisie, ktoré naozaj vymenúva minister. Aj tu sa posúvame niekde inde. Posúvame sa k orgánom, ako je Správna rada Audiovizuálneho fondu a je kreovaná pomerne adresne. Vymenúva ju minister, ale na návrhy presne vyšpecifikovaných subjektov alebo určitých okruhov profesií. Dvoch ľudí do tej Správnej rady, sú navrhovaní spomedzi tvorcov, dvaja spomedzi nezávislých producentov, jedného bude navrhovať verejnoprávna televízia, jedného budú navrhovať vysielatelia na základe licencie, jedného distribútori, jedného prevádzkovatelia retransmisie a jedného aj priamo minister.

Prečo minister? Prečo títo? Sú to tí, ktorí prispejú do fondu. Ak tam môžu mať zástupcu tí, ktorí dajme tomu budú prispievať tromi miliónmi, nemal by tam mať zástupcu aj ten subjekt, ktorý bude prispievať polovicou rozpočtu tohto fondu, to znamená ministerstvo kultúry? Nevidím v tom nič zlé.

Správna rada bude určovať aj to, čoho sa tu dožadovala pani poslankyňa Vášáryová, to programové smerovanie fondu, určité kritériá. Tie predsa nemôžu byť podrobne obsiahnuté v zákone. Budú to kvalifikovaní ľudia a, samozrejme, oni aj budú kreovať a zodpovedať zase za odborné komisie. Neviem, nechcem sa odvolávať na to, akým spôsobom som povedzme pristupoval ku kreovaniu dajme tomu Správnej rady Filmového ústavu, aj tam boli výstrahy, že dôsledkom bude, ja neviem, odvolanie súčasného riaditeľa Filmového ústavu alebo neviem čo všetko. Nič také sa nestalo. Takže myslím si, že aj toto je kvalitatívny posun smerom naozaj k nezávislosti a k priblíženiu distribuovania týchto peňazí k tým, ktorí ich budú využívať a ktorí budú produkovať filmy hrané, dokumentárne, ktorí budú písať scenáre, ktorí budú chodiť na tvorivé štipendiá, ktorí budú robiť určité výskumy v tejto oblasti.

Veľa sa tu hovorilo o otázke reklamy vo väzbe na Slovenskú televíziu. Argumentovalo sa dajme tomu aj listom generálneho riaditeľa Slovenskej televízie. Chcem len tých znalcov tohto prostredia, lebo nepochybne sú, zaujímajú sa o to, upozorniť, že súčasný pán generálny riaditeľ prišiel s projektom, ktorý obsahoval aj zámer redukovania reklamného času na obrazovkách verejnoprávnej televízie. A ja si myslím, že je to legitímny cieľ a má aj logiku, prečo určitý postupný úbytok reklamy na obrazovke verejnoprávnej televízie je práve súčasťou tohto zákona o Audiovizuálnom fonde.

Audiovizuálny fond vygeneruje alebo jeho prostredníctvom bude výroba väčšieho počtu filmov, ktorých hlavným vysielateľom bude práve verejnoprávna televízia, pretože ona aj podľa zákona, aj z podstaty zamerania tých filmov bude tým hlavným koproducentom všetkých tých nezávislých producentov, ktorí nevyrobia tie filmy len z prostriedkov fondu alebo z vlastných, a príspevok verejnoprávnej televízie v tejto chvíli odhadovania 30 mil. bude ďaleko nižší, ako bude v konečnom dôsledku zisk Slovenskej televízie práve z týchto diel, ktoré vzniknú na základe Audiovizuálneho fondu. To je jeden moment.

Druhý moment, otázka tej reklamy. Treba to vnímať aj v kontexte všetkých krokov, ktoré sa robia v tomto prostredí. Máme tu nejaký duálny systém, ktorý spolu vytvárajú vysielatelia na základe licencie, ktorí žijú a existujú len z reklamy, a odrazom tohto príjmu je aj táto tvorba, ktorá je zameraná komerčne, ak by som to mal zjednodušene povedať, ktorá je zameraná na nakupovanie veľkých diváckych skupín alebo predávanie týchto diváckych skupín zadávateľom reklamy, a vysielateľ na základe zákona, ktorý by mal zase plniť isté úlohy v zmysle zákona. K čoraz presnejšiemu rozloženiu týchto úloh v duálnom systéme smeruje aj to, aby sa znižoval ten tlak verejnoprávnej televízie alebo tá nutnosť podriaďovať sa nejakým komerčným tlakom alebo nevyhnutnosti sledovať sledovanosť a zameriavať sa zase na programy, ktoré nemajú tento primárny komerčný charakter. Ústup, určitý úbytok reklamy je nejakým spôsobom naplánovaný a postupný. Súbežne s tým prichádzajú tie opatrenia, ktoré som naznačil.

Bol tu zmieňovaný zákon o úhradách a nemá pani poslankyňa tie najaktuálnejšie informácie. Zistil som si, aký je stav. Poviem vám, na základe už reality výberu úhrad v prvých troch štvrťrokoch a prognózy na posledný štvrťrok tohto roku je zrejmé, že výber úhrad zabezpečí väčší príjem pre rozhlas a televíziu, ako to bolo podľa starého zákona v minulom roku. Priznávam, že ten väčší výber nie je taký, ako sa predpokladalo, a v krátkosti to aj zdôvodním.

Okrem iného ešte musím doložiť, že ten zákon o úhradách bol kritizovaný, že nie je sociálny a nie je solidárny, ale práve v dôsledku tohto zákona sme oslobodili oproti minulosti 47-tisíc domácností v hmotnej núdzi alebo tam, kde žijú invalidi alebo zdravotne postihnutí ľudia. Napriek tomu už dnes je počet poplatníkov vyšší pri fyzických osobách aj pri právnických osobách, ako bol v minulosti. Je faktom, a bolo to najmä v prípade televízie vinou predchádzajúceho riaditeľa, v prípade rozhlasu aj súčasnej pani riaditeľky, že pôvodný riaditeľ spoločnosti, ktorá zabezpečuje výber, absolútne podcenil prípravu tejto spoločnosti, akoby nerátali, že zákon bude schválený. Až nové vedenie začína naplno využívať databázy, ktoré im umožnia vychytávať ešte veľký počet neplatičov. A tá práca, aká je pod novým vedením tejto spoločnosti, ukazuje, že každý štvrťrok ten výber úhrad je vyšší. To znamená, vôbec nepochybujem o tom, že v roku 2009 naplní absolútne zákon o úhradách ciele, ktoré si kladie, a v tomto zmysle je to dobrý zákon, pretože sme už dnes, už pre tento rok, hoci sme nezvýšili úhrady, hoci sme 47-tisíc domácností oslobodili, napriek tomu, napriek tomu výber bude minimálne o 100 mil. vyšší, ako bol v roku 2007. Takže toľko aj k týmto veciam a domnievam sa, že rok 2009 prinesie zásadné navýšenie finančných prostriedkov.

Áno, bude aj zmluva, ktorá bude dávať podľa jasných a transparentných pravidiel ďalšie prostriedky verejnoprávnym médiám, a čudujem sa, že opäť sú to poslanci SDKÚ, ktorí to spochybňujú, ktorí chceli celý rozpočet Slovenskej televízie hradiť zo štátneho rozpočtu. Takže... (Reakcia z pléna.) No bolo by to každopádne zo štátneho rozpočtu. (Reakcia z pléna.)

Takže v tomto kontexte, v tomto kontexte treba vnímať aj podľa mňa legitímny a správny postup postupnej redukcie na 0,5 % reklamného vysielania vo verejnoprávnej televízii. Áno, nech sú ľudia zahlcovaní reklamou v komerčných súkromných televíziách a nech má aj verejnoprávna televízia určitý čas, kde reklama bude vysielaná, ale nemusí to byť také vysoké percento, pokiaľ sú zabezpečené príjmy z iných zdrojov. Samozrejme, tú otázku, ktorú otvoril pán poslanec Rafaj, bola postavená korektne a diskusia o tomto je určite možná.

Ja si myslím, že na tie najpodstatnejšie výhrady som zareagoval, máme prvé čítanie naozaj a určite sa zapojím v druhom čítaní aj do rozpravy, ale naozaj je tu čudný zvyk v tomto volebnom období začať zoširoka diskutovať o zákonoch už v prvom čítaní. Ja si myslím, že ten priestor je podľa mňa obvyklý v tom druhom čítaní, ale nech sa páči, samozrejme.

Pár drobností ešte, ešte zareagujem, príspevok štátu je aj súčasťou predloženého návrhu, pretože v doložke je veľmi konkrétne číslo aj celkových príjmov, v doložke, 246 mil. a je tam aj zadefinovaný príspevok štátu v rozmedzí 100 až 120 mil. To je napríklad jedna z vecí, kde ja som pripravený na akúkoľvek zmenu, pretože pôvodne sme mali alebo snažili sme sa dostať formou nejakou presnou, že štát dá toľko, koľko dajú aj tí ostatní prispievatelia. Bola to ale zásadná pripomienka ministerstva financií, že tak nemohlo byť. Ja som pripravený, pokiaľ sa nám podarí nájsť prijateľnú formuláciu aj pre ministerstvo financií alebo nejaký poslanec príde, toto určite akceptovať, lebo rozhodne si myslím, že štát by minimálne tú polovicu mal dávať.

Myslím si, že to najpodstatnejšie som povedal, a môžem len zopakovať, pri akceptovaní všetkých vecných výhrad prísť so stanoviskom nepokračovať v schvaľovaní, v rokovaní o tomto zákone, stiahnuť tento zákon, to je stanovisko proti slovenskej filmovej obci, ktorá, vám garantujem, je dosiahnutý široký konsenzus na tomto znení zákona a je vašou vecou, samozrejme, či to zohľadníte, alebo nezohľadníte. Ja si myslím, že je prospešné ďalej o ňom rokovať, možno ho ešte vylepšiť a schváliť ho.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. (Reakcia z pléna a ruch v sále.) Pani poslankyňa, je prekvapivé, že vy, ktorá vždy hovoríte o kultúre, teraz sa necháte strhnúť emóciami. Rešpektujem, ale prosím minimalizovať. Ďakujem pekne. Teraz poprosím spravodajcu, pokiaľ má záujem, aby vystúpil so záverečným stanoviskom spravodajcu. Nemá. Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k prerokovaniu bloku zákonov, ktoré súvisia s rezortom pána ministra Becíka, takže ďalším bodom programu bude prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má číslo tlače 711 a návrh na pridelenie prerokovania vo výboroch číslo 751. Pán minister Becík, máte slovo a žiadam vás, aby ste tento návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky uviedli. (Reakcia ministra.) 711 tlač, áno, vládny návrh o organizovaní trhu s vybratými poľnohospodárskymi výrobkami. Jaj, pardon, nie, pán minister. Ďakujem pekne za upozornenie. Vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2006 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh.

Tento vládny návrh zákona máte ako tlač 692. A návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí 703.

Pán minister, teda poprosím, aby ste najprv tento zákon a potom, ktorý som predtým omylom uviedol. Máte slovo.

S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je ustanoviť povinnosť Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu vykonávať správu a aktualizáciu registra ovocných sadov a chmeľníc, ustanoviť povinnosť pre užívateľov ovocných sadov a chmeľníc a aktualizovať údaje.

Vedenie evidencie ovocných sadov a chmeľníc sa každý rok aktualizuje najmä o údaje, ako je rok výsadby, výmera ovocných sadov, druhová skladba, odrodová skladba a počet jedincov na produkčnej výmere podľa sponu výsadby, všetko vo vzťahu k lokalizácii ovocných sadov na území Slovenskej republiky a k číslam blokov, ako aj vo vzťahu ich užívateľov.

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

Vzhľadom na potrebu vykonávania správy a aktualizácie registra ovocných sadov a chmeľníc obraciam sa na vás so žiadosťou o prerokovanie vládneho návrhu zákona a odporúčanie na jeho ďalšie prerokovanie.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pani poslankyni Magde Košútovej. Má slovo a poprosím ju o spravodajskú správu v prvom čítaní.

M. Košútová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesením č. 289 z 2. septembra 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2006 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, ako i o hospodárskom a finančnom dopade na vplyv na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev aj v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla po rozprave odporučiť uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. júla 2008 č. 703 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Zdá sa, že nikto. Takže uzatváram možnosť podania písomných prihlášok, ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem pani spravodajkyni. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A pokračujeme ďalej ďalším bodom, ktorý uvedie pán minister Becík, a ide o

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 711.

Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutím predsedu č. 751.

Pán minister, máte slovo.

S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je stanoviť požiadavky, ktoré vyplývajú z nariadenia Rady č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky v platnom znení a zároveň odstrániť zo zákona č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov tie ustanovenia, ktoré stratili vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie význam, a ustanovenia upravujúce úlohy a kompetencie orgánov štátnej správy, ktoré podrobnejšie a komplexnejšie upravujú iné právne predpisy.

Návrh zákona ustanovuje kontrolný orgán a sankcie za nedodržiavanie zákona a nariadenia Rady č. 1234/2007.

Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky 20. augusta bez pripomienok. Vzhľadom na to, že predloženým návrhom zákona sa vykonáva nariadenie Rady a ustanovujú sa kontrolné sankčné kompetencie, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie navrhovaného zákona a o jeho odporúčanie do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Jánovi Čechovi. Má slovo so správou v prvom čítaní o predloženom návrhu zákona.

J. Čech, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 290 z 2. septembra 2008 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 27. schôdze Národnej rady slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie upravená nie je.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 26. augusta 2008 č. 751 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za stanovisko spravodajcu.

Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku. Otváram preto možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadnu prihlášku, preto mi dovoľte, aby som uzatvoril možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem navrhovateľovi, ďakujem spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pána ministra, pravda, poprosím, aby zostal, pretože budeme pokračovať

Správou o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou, parlamentná tlač 697.

Spoločná správa výborov ako tlač 697a.

Pán minister, máte slovo a uveďte, prosím, túto správu.

S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 64 zo 7. septembra 2006 v bode B.1 odporučila vláde Slovenskej republiky raz ročne predložiť Národnej rade Slovenskej republiky Správu o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou. Nadväzne na to uznesenie vlády č. 817 zo dňa 4. októbra 2006 prijaté k návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 64/2006 uložilo ministrovi pôdohospodárstva v bude B.1 predložiť na rokovanie vlády Správu o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou raz ročne k 30. júnu až do roku 2010.

Ako vyplýva z predkladaného materiálu, kalamitná drevná hmota pochádzajúca z veternej smršte v roku 2004 je spracovaná a obnova území poškodených veternou smršťou sa zabezpečuje priebežne. Najvážnejšie problémy lesného hospodárstva v súčasnosti však nesúvisia už odstraňovaním priamych dôsledkov vetrovej smršte z roku 2004, ale predovšetkým s novými súvislosťami a poškodením lesných porastov, ktoré podliehajú kalamitnému premnoženiu podkôrneho hmyzu. Je nesporné, že hlavným zdrojom premnoženia a gradácie podkôrneho hmyzu bola predovšetkým kalamitná hmota z roku 2004, ktorú bolo potrebné na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny ponechať bez spracovania.

V roku 2007 vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila Správu o zdravotnom stave lesov, ku ktorej prijala uznesenie č. 990 z roku 2007. Materiál má za cieľ prijať opatrenia najmä na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesných porastov s prevládajúcim zastúpením smreka. Z uvedených dôvodov sa vykonávajú ochranné a obranné opatrenia proti premnoženiu podkôrneho hmyzu súčasne, a to aj na územiach, ktoré sú atakované následnými škodlivými činiteľmi v lesoch.

Na základe týchto skutočností vláda Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zrušiť úlohu B.1 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 64 zo 7. septembra 2006 a informáciu o obnove území postihnutých živelnou pohromou z 19. novembra 2004 zahrnúť do Správy o stave lesného hospodárstva Slovenskej republiky v rokoch 2009 až 2010.

Ďakujem za slovo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Ľuboša Martináka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.

Ľ. Martinák, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Správu o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 712 z 31. júla 2008 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že gestorský výbor v Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval predmetnú správu 2. septembra 2008, uznesením č. 288 vzal uvedenú správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predmetnú správu 3. septembra 2008, uznesením č. 344 vzal uvedenú správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 278 z 9. septembra 2008 schválil spoločnú správu výborov a súčasne ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je súčasťou prílohy tejto správy.

Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu a súčasne sa hlásim do rozpravy.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Zároveň požiadal o vystúpenie v rámci rozpravy aj pán spravodajca, takže nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predmetná správa spĺňa všetky kritériá vysokej profesionálnej úrovne. Informuje nás o stave spracovania kalamity, o revitalizácii územia, o ochrane lesov, o požiarnej situácii a o výskumných úlohách a prebiehajúcich výskumoch, a to s delením na Štátne lesy TANAP-u, na Štátne lesy, š. p., Banská Bystrica a na neštátnych vlastníkov lesných subjektov.

Tieto správy nemajú charakter oboznamovací, to znamená štatistický, ale by mali byť predovšetkým a sú poučením do budúcnosti. Všetci veľmi dobre vieme, aká vznikla situácia po veternej smršti a akú negatívnu úlohu zohrali niektoré tzv. ochranárske združenia. Všetci iste mi dáte za pravdu, že človek narušil prirodzenú rovnováhu v prírode, a preto človek je povinný pomôcť prírode pri navrátení tejto stratenej rovnováhy, a preto teórie, neodborné teórie týchto ochranárskych združení ohľadom tzv. samovývoja a časté ich extempore priväzovaním sa o stromy a bránením spracovania kalamity mali veľmi, veľmi negatívny význam pri spracovaní kalamity a, naopak, "zaslúžili sa" o ďalšie rozmnožovanie hmyzích škodcov.

Veľmi negatívnu úlohu v tejto oblasti zohrali aj médiá. Uvedomme si, koľko priestoru médiá venovali rôznym ochranárskym združeniam a spolkom a koľko malo priestoru tieto médiá venovali odborným znalcom danej problematiky, lesníkom, profesorom, a odborným znalcom v oblasti ochrany prírody. Pod týmto tlakom boli orgány štátnej správy ochrany prírody, a to bola aj jedna z príčin, prečo tieto orgány štátnej správy v oblasti ochrany prírody často meškali s vydávaním rozhodnutí. Vieme veľmi dobre, že odborné obhospodarovanie lesov znamená, že lesy plnia všetky mimoprodukčné funkcie, ale aj produkčné funkcie. Pri tomto systéme obhospodarovania lesy predstavujú nepretržitý zdroj drevnej hmoty, preto chcem spomenúť aj vysoké ekonomické, hospodárske straty, ktoré vznikli v tejto oblasti. Totiž drevná hmota v sortimente guľatina sa často predávala poškodením drevokazného hmyzu iba pod sortimentom vláknina, resp. často skončila len pod sortimentom palivo. Tým vznikli približné škody len na strate drevnej hmoty vyše 3 500-tisíc korún.

Prečo som to spomenul? Pretože ako lesník verím, že takéto a podobné negatívne spoločenské javy, ktoré by výrazne znižovali ekologickú stabilitu porastov, ako aj ich produkčné schopnosti, sa už v budúcnosti nikdy nebudú opakovať.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Martináka - pán poslanec Lebocký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Lebocký, máte slovo.