T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážený pán kolega, skutočne to vaše vystúpenie k tejto problematike bolo naozaj podrobné, ale dovolím si v záujme, teda v záujme objektivizácie určitých súvislostí uviesť aspoň tú skutočnosť, že ja osobne považujem za všetky tieto správy, teda správy, ktoré hodnotia určité biologické procesy, a teda najmä správy, ktoré hodnotia taký zložitý biologický proces, akým dynamika hmyzích škodcov, alebo teda rastu populácií hmyzích škodcov bezpochyby je, za správy, ktoré majú jedno špecifikum.
To špecifikum spočíva v tom, že v čase, keď ich prerokovávame, sú už veľmi málo aktuálne. A to je z aspektu nevyhnutnosti prijatia určitých opatrení dosť veľkou nevýhodou, preto si myslím teda, že pre budúcnosť je ten návrh, ktorý sa tu objavil a bol prednesený aj ústami pána ministra Becíka, aby došlo k zrušeniu toho nášho predchádzajúceho uznesenia o predkladaní takýchto samostatných správ, ja tento návrh podporujem. Podporujem ho z toho dôvodu, že pokiaľ správa o následkoch, resp. určité opatrenia prijaté za účelom odstránenia následkov kalamít, sa dostane do komplexnej zelenej správy, tak bude obsahovať jedno veľmi, veľmi potrebné, mimoriadne potrebné plus a to je, aby sa objavovali zároveň aj prognózy, ktoré nás očakávajú. A tie prognózy sú, žiaľ, momentálne mimoriadne teda náročné a ten scenár je katastrofický. Preto podporujem predovšetkým Akčný plán Národného lesníckeho programu, ktorý je predmetom v nasledujúcom bode programu.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Martinák, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie, ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Záhumenský, nech sa páči, máte slovo.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, správa, ktorú predkladá vláda Slovenskej republiky, je odpočet vykonaných opatrení pri odstraňovaní následkov vetrovej kalamity z novembra 2004 v lesoch na Slovensku a niektoré vážne varovania a upozornenia na problémy, ktoré s touto kalamitou súvisia. Jednoznačne najdôležitejším bodom celej správy je bod 4 Ochrana lesa, ktorý avizuje vznik rozsiahlej lykožrútovej kalamity ako následkov nedostatočne zvládnutej vetrovej kalamity. Tento fakt sám osebe nie je veľkým prekvapením. Lesnícki odborníci, najmä z Národného lesníckeho centra, ale aj zo Štátnych lesov TANAP-u a Lesov Slovenskej republiky, od samého začiatku upozorňovali, že ak sa včas a v plnom rozsahu nespracuje vetrová kalamita, bude nasledovať kalamitné premnoženie smrekových lykožrútov. Súčasne avizovali, že táto kalamita môže mať pre zdravé a stojaté smrečiny na Slovensku fatálne dôsledky.
Dôvod tejto prognózy bol jednoduchý. Mimovládne ekologické organizácie a časť úradníkov ministerstva životného prostredia a zamestnancov Štátnej ochrany prírody nechceli pristúpiť na spracovanie vetrovej kalamity a snažili sa blokovať činnosť lesníkov. Lesníci oficiálne zverejnili informáciu, že veľké množstvo smrekového dreva, ktoré ostane v lese po vetrovej kalamite, je mimoriadne atraktívne pre podkôrny hmyz, najmä lykožrútov. Tie sa na ležiacich kmeňoch rozmnožia do takej miery, že začnú hromadne nalietavať na živé a zdravé smreky a masovo ich usmrcovať. Spôsobia tak dlhotrvajúcu kalamitu obrovského rozsahu, ktorej objem môže byť niekoľkonásobne väčší, ako bol objem poškodených lesov vetrovou kalamitou. Aj napriek ráznym varovaniam lesníkov predchádzajúca vláda a predovšetkým kompetentné orgány ministerstva životného prostredia a štátnej ochrany prírody tieto varovania ignorovali alebo bagatelizovali. Uprednostňovali a vo svojich rozhodnutiach presadzovali stanoviská neodborníkov z mimovládnych environmentálnych organizácií a dobrovoľných ochrancov prírody. Neverili alebo úmyselne ignorovali odporúčania profesionálov, ktorí majú s problematikou lykožrútových kalamít dlhoročné skúsenosti a skúmali a riešili takéto situácie v rôznych častiach Európy či v zámorí. Dnes už iba málokto pochybuje o tom, že neuposlúchnutie varovania lesníkov bola závažná chyba.
Každý, kto v tomto roku navštívil Vysoké Tatry alebo Nízke Tatry a videl rozsiahle lesné komplexy tvorené skupinami mŕtvych stojacich stromov, napríklad magistrála z Hrebienka na Skalnaté pleso, Tichá a Kôprová dolina, Srdiečko a podobne, chápe, že revitalizácia týchto území bude obrovským problémom, ktorý bude zamestnávať vládu Slovenskej republiky a traumatizovať Slovensko a jeho obyvateľov najbližšie roky a možno desaťročia.
Vzniknutú situáciu najlepšie charakterizujú nasledovné fakty: vetrová kalamita prerástla do lykožrútovej kalamity nebývalých rozmerov, ktorej likvidácia bude trvať niekoľko rokov, ak nie desaťročí, a bude stáť slovenských daňových poplatníkov nemalé finančné prostriedky. Podľa informácií z odborných kruhov v oblasti lesníctva, ekológie lesa, ochrany prírody a ochrany lesa je situácia s premnožením smrekového lykožrúta na Slovensku nasledovná: z celkového rozsahu 5,3 mil. kubíkov vetrovej kalamity z novembra 2004 sa nespracovalo takmer 645-tisíc kubíkov sústredenej kalamity, najmä v piatom stupni ochrany prírody a území Natura 2000, a ďalších 150-tisíc kubíkov kalamity roztrúsenej. V lesoch tak ostalo ležať takmer 800-tisíc kubíkov smrekovej hmoty atraktívnej pre lykožrúty. Tým, že sa drevná hmota nespracovala alebo včas neasanovala, stala sa živnou pôdou pre masové namnoženie lykožrútov. Tak sa vytvorili ideálne podmienky pre lykožrútovu kalamitu, ktorá bude mať väčší rozsah, ako bol rozsah kalamity vetrovej v roku 2004. Podstatná časť tejto hmoty je situovaná v Národných parkoch Vysoké a Nízke Tatry. Lykožrútova kalamita nadobudla na Slovensku takú dynamiku, že jej rýchle a jednoduché zvládnutie, najmä v Národnom parku, ako sú Vysoké Tatry a čiastočne Nízke Tatry, je takmer nereálne. Preto treba bezodkladne začať túto situáciu riešiť ako vážnu prírodnú katastrofu, ktorá v roku 2009 presiahne svojím objemom napadnutých stromov objem obrovskej vetrovej kalamity z novembra 2004.
Lykožrútova kalamita naberá v súčasnosti na dynamike. Z objemu nespracovanej drevnej hmoty 800-tisíc kubíkov vetrom poškodeného dreva je už v súčasnosti lykožrútova kalamita na úrovni viac ako 3,5 mil. kubíkov. Pri dynamike, ako sa táto kalamita vyvíja, a pri počasí, aké pretrváva na Slovensku v posledných rokoch, možno očakávať, že kalamita dosiahne v budúcom roku úroveň blízku rozsahu vetrovej kalamity, to je viac ako 5 mil. kubíkov dreva, a bude stále narastať. Tento scenár je absolútne realistický.
Z okolitých krajín máme príklady, kde po vetrovej kalamite v Českej republike pri vývoji počasia, aké je na Slovensku v poslednom období, sa z ponechanej vetrovej kalamity v úrovni 1 mil. kubíkov do päť rokov vytvorila lykožrútova kalamita predstavujúca 7 mil. kubíkov lykožrúta napadnutého smrekového dreva. To znamená, že na Slovensku by sa pri podobnej konštelácii podmienok z 800-tisíc kubíkov nespracovanej vetrovej kalamity vytvorilo do roku 2009 zhruba 5,5 mil. kubíkov lykožrútovej kalamity. Pritom objem kalamity bude narastať aj v ďalších rokoch, čo signalizuje stály nárast odchytu lykožrútov v lapačoch, t. j. populačná hustota škodcu stále ešte nedosiahla kulmináciu. Takúto obrovskú lykožrútovu kalamitu Slovensko ešte nezaznamenalo. Adekvátne tomu budú aj škody a následky, ktoré kalamitu budú sprevádzať. Ak je niekto na pochybách, či argumenty obrovskej lykožrútovej kalamity nie sú vyfantazírované, stačí, aby navštívil Vysoké Tatry, prešiel magistrálu od Hrebienka po Skalnaté pleso alebo navštívil oblasť Srdiečka. Uvidí rozsiahle plochy lesov s mŕtvymi smrekmi a bezútešný pohľad na devastačný efekt lykožrútovej kalamity.
Lykožrútovu kalamitu spôsobili neodborné a alibistické rozhodnutia politikov a úradníkov na Ministerstve životného prostredia SR, Štátnej správy životného prostredia a Štátnej ochrany prírody, kompetentné orgány životného prostredia zabrániť lesníkom vykonať včasné a dôsledné opatrenia ochrany lesa proti kalamitným škodcom. Argumentovali pritom bezzásahovosťou v piatom stupni ochrany prírody a bezzásahovosťou vo všetkých územiach Natura 2000. Neodôvodnene predpokladali, že príroda sa s premnoženým lykožrútom vysporiada sama. Tento naivný scenár sa nenaplnil a nenaplní.
Tento stav zapríčinilo neprofesionálne konanie ministerstva životného prostredia v prechádzajúcom volebnom období a malo aktívny prístup vlády Slovenskej republiky v roku 2005. Ministerstvo životného prostredia nechcelo počuť argumenty lesníkov o konzekventnom spracovaní vetrovej kalamity a aktívnej ochrane lesa proti lykožrútom. Naopak, akceptovalo názory nevládnych ekologických organizácií a ekologickej laickej verejnosti, ktorí politikov a úradníkov Štátnej správy životného prostredia a Štátnej ochrany prírody ubezpečovali, že príroda si s kalamitou poradí sama, že lykožrút je súčasťou lesa a nie jeho kalamitným škodcom, že sa nič dramatické nestane a lykožrút sa nedokáže tak rozmnožiť, ako tvrdia lesníci, a že územia národný parkov treba nechať na samovývoj a iba v nich sledovať prírodné procesy. Tieto informácie boli neprofesionálne a účelovo modifikované. Neadekvátnym spôsobom zovšeobecňovali informácie o prirodzenom vývoji pôvodných lesných spoločenstiev v ruskej tajge či v severoamerických národných parkoch, kde existujú obrovské rozlohy prírodných lesov, ktoré sa nedajú porovnávať s urbanizovanými národnými parkami obsahujúcimi fragmenty prírodných lesov a pralesov na Slovensku.
Primárnym pochybením bol fakt, že pri riešení dôsledkov vetrovej kalamity sa neuplatňovali princípy štátnej ochrany prírody a nepresadzovali sa štátne záujmy, ale prostredníctvom štátnych úradníkov boli presadzované skupinové záujmy mimovládnych ekologických organizácií, ktoré by bolo možné charakterizovať aj ako záujmy v oblasti ekobiznisu.
Je neobhájiteľné a neakceptovateľné, aby štátna politika ochrany prírody sa riadila názormi mimovládnych organizácií tvorených skupinami amatérov typu Vlk, Ekofórum a podobne, ktorí nemajú žiadnu zodpovednosť za vývoj tejto krajiny, za ochranu jej prírodných a kultúrnych hodnôt, nezodpovedajú za zabezpečenie oprávnených požiadaviek občanov Slovenskej republiky a nemajú žiadne morálne záväzky a zodpovednosť za budúcnosť Slovenska. Odporúčajú iba také riešenia, ktoré vyhovujú ich úzko skupinovým záujmom orientovaným na NGO ekobiznis, ako je sledovanie procesov v prírode za peniaze daňových poplatníkov, pozorovanie vtákov a vývoj biotopov z projektov EÚ a podobne, a to bez akejkoľvek zodpovednosti za ekologické, ekonomické a sociálne dôsledky týchto rozhodnutí pre spoločnosť a krajinu.
Uplatňovanie bezzásahového režimu, takzvaná pasívna ochrana v územiach národného a európskeho významu s odvolávaním sa na požiadavky Európskej komisie v územiach postihnutých vetrovou kalamitou, bolo zavádzajúce a účelové. Smernica Európskej komisie o biotopoch požaduje zachovanie priaznivého stavu biotopov alebo uvedenie biotopov do priaznivého stavu, pričom nezakazuje manažmentové opatrenia, ktoré priaznivý stav zabezpečia. Naopak, vetrová kalamita uviedla značnú časť smrekových biotopov do nepriaznivého stavu a iba manažmentovými opatreniami bude možné tieto biotopy opäť obnoviť, inak zaniknú.
Masívny rozpad horských smrečín bude mať fatálne ekologické, ekonomické a sociálne dopady na postihnuté regióny a ľudí, ktorí v nich žijú. Každého ekologicky uvažujúceho človeka pri pohľade na masívny rozpad lesných spoločenstiev napadne myšlienka, aké to bude mať dôsledky pre naše veľhory, cenné chránené lesné spoločenstvá, ale aj regióny a obyvateľov v nich žijúcich.
Treba sa pripraviť najmä na ekologické, ekonomické a sociálne dôsledky, ktoré so sebou prináša lykožrútova kalamita, a aké už začínajú byť markantné a budú sa stále stupňovať. Možno ich charakterizovať nasledovne: ekologické dôsledky - zničia sa cenné biotopy národného európskeho významu tým, že ich hlavnú zložku smrekový les zničí lykožrút a ich obnova ako pôvodného lesa už nebude reálna. Napríklad ohrozených najcennejších oblastí v Tichej a Kôprovej doline, kde lykožrút ohrozuje prírodnú rezerváciu Nefcerka, kde hrozí odumretie takých cenných lesných spoločenstiev, ktoré sa nedajú nahradiť alebo sa budú znovu formovať stovky rokov. Zníži sa zastúpenie druhov viazaných na smrekové biotopy, pričom môže hroziť vyhynutie viacerých druhov hmyzu a vtákov. Taká situácia vznikla napríklad v oblasti rezervácie Fabova hoľa, kde zanikli podmienky pre výskyt hlucháňa viazaného na dnes už neexistujúce smrekové biotopy. Zhorší sa funkčnosť horských lesov a tie nebudú schopné plniť mimoprodukčné funkcie, napríklad chrániť nižšie položené lesy, pozemky, infraštruktúru pred lavínami, záplavami, eróziou pôdy a podobne.
Ekonomické dôsledky kalamít postihnú najmä vlastníkov a správcov lesov, ale aj podnikateľské subjekty, ktorých podnikateľské aktivity sú viazané na funkčný les alebo peknú prírodu, ako je turistika, hotelierstvo, poľovníctvo, ekovzdelávanie, kúpeľníctvo a podobne.
Vznik kalamitnej situácie v lesoch spôsobuje ich vlastníkom najmä ekonomické straty. Predčasná likvidácia rubne nezrelých stromov a strata na najefektívnejšom prírastku, znížená kvalita kalamitného dreva, tým aj nižšie speňaženie, zvýšené náklady na obnovu, ochranu a obhospodarovanie lesa, náklady na budovanie infraštruktúry súvisiace s narastajúcou ťažbou kalamitného dreva, ako sú lesné cesty, sklady, a na revitalizáciu územia, znížená hodnota verejnoprospešných funkcií lesa.
Sociálne dôsledky spôsobia ekonomické oslabenie regiónov a zvyšovanie nezamestnanosti, v dôsledku čoho straty, resp. zníženie príjmov podnikateľov z predaja dreva a následne nedostatku finančných zdrojov na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesných ekosystémov, zníženie záujmu turistov a športovcov o návštevu lesných území devastovaných lykožrútovou kalamitou, redukcie kúpeľníckych aktivít v dôsledku zániku funkčnosti klimatických kúpeľov pre nedostatok dospelých i neštátnych lesných spoločenstiev a útlm alebo nefunkčnosti iných výrobných odvetví či profesií viazaných na les alebo produkty a služby pochádzajúcich z lesa.
Vláda Slovenskej republiky by mala kreovať vládny výbor pre riešenie prírodnej katastrofy spôsobenej podkôrnym hmyzom v smrečinách, najmä v Národných parkoch Vysoké a Nízke Tatry s cieľom minimalizovať ekologické, ekonomické a sociálne dopady tejto kalamity na lokálne obyvateľstvo.
Predovšetkým ekonomické a sociálne dôsledky lykožrútovej kalamity veľkého rozsahu môžu mať fatálne dôsledky na ekonomiku štátu a funkčnosť spoločnosti v tých najcitlivejších vidieckych zaostalých regiónoch. Treba si uvedomiť, že v mnohých oblastiach Slovenska sú lesy hlavných zdrojom príjmov obyvateľstva. Lesy sú tiež predpokladom zabezpečenia stále sa zvyšujúceho dopytu spoločnosti po nedrevných lesníckych tovaroch a službách. Problém je o to výraznejší, že podkôrniková kalamita sa týka viacerých veľmi citlivých regiónov na Slovensku, kde je vysoká nezamestnanosť, ako je Orava, Kysuce, Horehronie, Spiš a podobne. Preto je absolútne nevyhnutné, aby vláda koordinovala a riadila celý proces zastavenia likvidácie dôsledkov podkôrnikovej kalamity na Slovensku.
Zo vzniknutej situácie by malo pre Slovensko vyplynúť poučenie, že vláda Slovenskej republiky nesmie umožniť nevládnym ekologickým organizáciám, aby zásadným spôsobom usmerňovali chod tejto krajiny, lebo ony nenesú zodpovednosť za vývoj tejto krajiny a za jej hospodárstvo. Treba jednoznačne vyžadovať, aby politici a úradníci, ktorí nekonali a nerozhodovali profesionálne v tejto oblasti, niesli zodpovednosť za to, do akého stavu dostali les a lesné spoločenstvá, najmä v národných parkoch a chránených územiach.
Vláda Slovenskej republiky v roku 2005 vytvorila Vládny výbor pre pomoc Tatrám po veternej smršti. Predseda vlády však nebol schopný donútiť dvoch ministrov, nominantov SMK, aby koordinovali postup ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva tak, aby nespôsobili vážne negatívne dôsledky na lesné ekosystémy tým, že nechajú benevolentne prerásť vetrovú kalamitu do kalamity lykožrútovej.
Je nevyhnutné, aby sa veci pomenovali pravým menom. Preto by parlament mal od exekutívy požadovať relevantné informácie a realizáciu im odpovedajúcim opatrení na likvidáciu následkov kalamity. Vláda musí jednoznačne pomenovať pôvodcov a príčiny vzniku podkôrnikovej kalamity, musí tiež definovať spôsob, časový harmonogram a potrebné finančné zdroje na likvidáciu podkôrnikovej kalamity a jej dôsledkov pre obyvateľstvo, zamestnanosť, podnikateľské aktivity v postihnutých oblastiach. V neposlednom rade aj vyvodiť politickú zodpovednosť a právne konzekvencie voči tým, ktorí takýto stav spôsobili.
Ctení kolegovia, kolegyne, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Záhumenského nie sú. To je faktická, pán poslanec? Takže pán poslanec Martinák, pán poslanec Miššík. Ešte niekto sa hlási s faktickými poznámkami? Nie, takže končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Slovo má pán poslanec Martinák.
Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcem v krátkosti zareagovať na vystúpenie poslanca Mariána Záhumenského. Pre mňa takisto naďalej je veľmi otázne, prečo vôbec bývalá vládny garnitúra viac verila ochranárskym spolkom a neakceptovala odborné názory lesníkov. Veď tieto ochranárske spolky majú čudné predstavy o takzvanom samovývoji, ktoré sú v príkrom rozpore za zodpovednosť za stav lesa. Rozprávať vie každý, ale zodpovednosť za stav lesa v zmysle zákona o lesoch má užívateľ lesa prostredníctvom odborného lesného hospodára a to v budúcnosti je potrebné silne akceptovať.
V ďalšom si musíme uvedomiť ekonomickú stránku. Drevina smrek predstavuje v zložení nášho drevinového zloženia na Slovensku takmer 26 %. Jej podiel stále klesá, uvedomme si jednu vec, že drevina smrek je hlavnou drevinou ako stavebný materiál pre stavebné účely.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Miššík - faktická poznámka.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja som sa pôvodne nechcel ozvať, ale ozvem sa, lebo zaznelo tu z úst Maroša Záhumenského veľa aj dôležitých informácií, ale zazneli aj slová, ktoré by som trošku, trošku viac vážil. Chcem vystúpiť preto s faktickou poznámkou, že zatiaľ sa nikto ani z tých, ktorých Marián Záhumenský spomínal z predchádzajúcich ministrov, k tejto vážnej téme nevyjadril, čo si myslím, že je škoda.
Po ďalšie. Asi by som viac vážil slová pri napádaní neziskových organizácií, lebo jednak môžeš mať v niektorých momentoch pravdu, ale neziskové organizácie a organizácie na ochranu prírody, ja si myslím, že majú svoje miesto, určite majú svoje miesto v spoločnosti.
No a aby som to trošku možnože aj odľahčil, tak nájsť niekde rovnováhu medzi lykožrútovou kalamitou a drevožrútovou kalamitou, je, prosím, veľký problém, asi. Samozrejme, tejto problematike ako člen ústavnoprávneho výboru veľmi nerozumiem, ale niekedy je asi lepšie hľadať rovnováhu medzi obidvoma skupinami, než hľadať nepriateľa a pranierovať ho za všetko.
Takže toľko z mojej strany, ale verím, že tieto slová, ktoré sú myslené úprimne, by mali skôr prispieť k tomu, aby sme v budúcnosti hľadali spoločné riešenia, ktoré naznačil aj pán poslanec Záhumenský.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Záhumenský.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Miššík, ja si tiež myslím, že neziskové organizácie majú skutočne svoje opodstatnenie, majú svoje miesto v spoločnosti, no nemyslím si, že majú jediné pravdu. V minulosti to bolo prezentované tak, že to, čo povedali neziskové organizácie, je pravda, čo povedala vláda a profesionáli z lesného hospodárstva, lesníci, to sú všetko záujmy ekonomické, biznis, drevo a podobne a vôbec nebrali do úvahy aj historický vznik smrekových rozsiahlych porastov, ktoré vlastne vznikli zásahom človeka miesto pôvodnej dreviny. Pôvodne tam bol javor, jedľa, smrek - smrek asi 20 percentami zastúpený -, čiže aj ich genofond nepochádza odtiaľ a odborníci sa nevedia ani zhodnúť, že z ktorej oblasti vlastne genofond pochádza, čiže nie je to pôvodná drevina. Keďže tam vznikli rozsiahle smrekové systémy zásahom človeka, tak ak vznikne kalamita, tak musí človek pokračovať v zásahu a musí ich udržať v zdravom stave.
Ja si nemyslím, že Slovensko si môže dovoliť 200 rokov čakať na to, kým sa znovu samovývojom toto územie nejakým spôsobom zalesní a zazelená. Slovensko je malá krajina a Tatry sú našimi pľúcami. Chodíme tam relaxovať a turisti tam chodia kvôli dobrému vzduchu a kvôli odpočinku. A nemyslím si, že do atómovej krajiny, tak ako dneska Tatry vypadajú a ako budú vypadať následne po lykožrútovej kalamite, bude o ne záujem.
A treba mať ohľad aj sociálny na ľudí, ktorí žijú v tej lokalite a žijú v tom prostredí, že ak budeme brať do úvahy len to, že o 200 rokov sa možno príroda vysporiada s kalamitou, ktorá vznikla, tak musíme povedať, že čo tí ľudia tam za tých 200 rokov budú robiť a z čoho budú žiť. Myslím si, že je nezodpovedné správať sa k tomu tak, že je to bezzásahová zóna a nič nás nezaujíma, nech sa tam deje, čokoľvek sa tam deje. Takže preto si myslím, že vláda má zodpovednosť za to, čo sa tam robí.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vyčerpali sme vystúpenia všetkých rečníkov, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko, pán minister? Nie. Ďakujem. A pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom rokovania je
Akčný plán Národného lesníckeho programu.
Tento materiál ste dostali ako tlač 684.
Dávam slovo pánovi ministrovi pôdohospodárstva, pánovi Becíkovi, aby tento materiál uviedol. Nech sa páči, pán minister.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení v oblasti lesného hospodárstva zaviazala, že bude uplatňovať a podporovať trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch pri racionálnom využívaní produkčných, ako aj mimoprodukčných činností lesa. Taktiež sa zaviazala prijať novú štátnu lesnícku politiku vo forme Národného lesníckeho programu.
Národný lesnícky program schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 549/2007 a následne nato ho Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 531 z 20. septembra 2007 vzala na vedomie. V nadväznosti na uvedené uznesenia vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci s Národným lesníckym centrom Akčný plán Národného lesníckeho programu na roky 2009 až 2013. Na príprave tohto materiálu sa podieľali aj iné rezorty, vlastníci a správcovia lesov, ako aj záujmové združenia.
Akčný plán nadväzuje na obsah a štruktúru Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky a rozpracováva jeho rámcové ciele na jednotlivé opatrenia. Pri realizácii akčného plánu sa predpokladá využitie finančných prostriedkov z Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 až 2013 zo štátnej podpory lesníctva z rozpočtovej kapitoly rezortu pôdohospodárstva, štátnej pomoci, vlastných zdrojov vlastníkov a obhospodárovateľov lesov, ako aj z rozpočtových kapitol a operačných programov niektorých súvisiacich rezortov. Budú sa tiež vytvárať podmienky na využitie ďalších fondov a výdavkových programov Európskej únie, ako sú Life plus sedem, Výskumný rámcový program, program Inteligentná energia pre Európy, programy zamerané na konkurencieschopnosť a inovácie, vzdelávanie a prípravu.
Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Tiborovi Lebockému a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som predniesol správu 684a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie, ochranu prírody o výsledku prerokovania Akčného plánu Národného lesníckeho programu.
Akčný plán Národného lesníckeho programu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 699 z 2. júla 2008 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval predmetnú správu 2. septembra 2008. Uznesením č. 287 vzal uvedenú správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie. Zároveň požiadal ministra obrany Slovenskej republiky predložiť analýzu nárokov Akčného plánu Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky na zvýšenie limitu výdavkov kapitoly Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vo vzťahu k predmetu činnosti štátneho podniku Vojenské lesy a majetky Pliešovce.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 277 z 9. septembra 2008 schválil správu výboru a súčasne ma poveril predniesť ju na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a uvedený materiál, teda informovať Národnú radu o uvedenom materiáli a o jeho prerokovaní vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Zároveň ma splnomocnil aj na predloženie návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý teda máte v prílohe k parlamentnej tlači 684a.
Pani predsedajúca, skončil som, ďakujem, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lebocký. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení prítomní, Národný lesnícky program ako strategický dokument s časovým horizontom plnenia do konca roku 2020 aktualizuje ciele a priority lesného hospodárstva Slovenskej republiky na základe dôsledného vyhodnotenia zmenených podmienok pre uplatňovanie štátnej lesníckej politiky, podmienok vyplývajúcich z lesnícko-politických dokumentov na národnej úrovni, spomeniem teda aspoň Koncepciu rozvoja pôdohospodárstva na roky 2007 až 2013, časť Lesné hospodárstvo, ale aj z medzinárodných záväzkov, tu spomeniem predovšetkým hlavný podklad Akčného plánu Národného lesníckeho programu, a tým je Akčný plán Európskej únie pre lesy, a, samozrejme, v neposlednom rade je to materiál, ktorý vznikol aj na základe objektívneho vedeckého a spoločensko-politického zhodnotenia súčasného stavu lesov a lesného hospodárstva na Slovensku, mám tým na mysli také materiály, ako napríklad Slovenská lesnícka doktrína, ktorá bola vypracovaná Slovenskou akadémiou pôdohospodárskych vied a Národným lesníckym centrom.
Národný lesnícky program bol schválený na 50. rokovaní vlády Slovenskej republiky 27. júna 2007 uznesením č. 549 s tým, že ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky bolo uložené vypracovať a predložiť na rokovanie vlády Akčný plán Národného lesníckeho programu s termínom do 30. 12. 2008.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody sa Národným lesníckym programom zaoberal na svojom riadnom zasadnutí pred 13. schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky a konštatoval, že z plánu implementácie programu Rozvoja vidieka na rok 2008 vyplýva nesúlad medzi predpokladanými termínmi na príjem žiadostí pre opatrenia zvyšovania hospodárskej hodnoty lesov a obnovy potenciálu lesného hospodárstva a so stavom a úrovňou rozpracovania strategických cieľov a priorít Národného lesníckeho programu. Konštatoval teda nesúlad medzi plánom implementácie Rozvoja vidieka na rok 2008 a Akčným plánom Národného lesníckeho programu z aspektu koordinácie finančného zabezpečenia zo zdrojov Európskeho spoločenstva a národných zdrojov. Aj z tohto dôvodu odporučil vtedy Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prijať uznesenie o potrebe vypracovať Akčný plán Národného lesníckeho programu v skrátenom termíne, a to tak, aby obsahoval podrobné údaje o formách a zdrojoch financovania schválených priorít.
Ako to už uviedol vo svojom úvodnom slove aj pán minister Becík, Akčný plán Národného lesníckeho programu bol schválený na rokovaní vlády 11. júna 2008, čím bolo požadované skrátenie termínu dodržané a z obsahovej stránky bol predložený indikatívny materiál so zameraním na podrobné rozpracovanie strategických cieľov a priorít do 56 rámcových cieľov.
Za koordinácie Národného lesníckeho centra a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky bol vypracovaný vecne prehľadný materiál s rámcovou charakteristikou predpokladaného finančného zabezpečenia a predbežnej kvantifikácie rozhodujúcich i alternatívnych finančných zdrojov. Konkrétna realizácia jednotlivých opatrení bude s ohľadom na skutočnosť, že ich finančná náročnosť je vyššia ako celkový bilancovaný objem zdrojov viazaná na princíp aktuálnej naliehavosti, ktorá s ohľadom na charakter odvetvia, stav a vývoj lesných porastov, o ktorých sme hovorili práve pred chvíľou, a na priebežne prebiehajúcu analýzu európskych a globálnych vplyvov môže byť medziročne upravovaný. Tento atribút vyplýva z podrobného rozboru megatrendov a súčasného stavu lesníctva na Slovensku prostredníctvom klasickej SWOT analýzy, ktorú predložený materiál obsahuje v prehľadne a vecne veľmi výstižnej forme.
Za nepochopiteľné považujem stanovisko Ministerstva obrany Slovenskej republiky uvedené v predkladacej správe, podľa ktorého s odvolaním sa na zvýšené nároky na rozpočet rezortu sa Akčný plán Národného lesníckeho programu týmto rezortom neakceptuje. Pritom k samotnému Národnému lesníckemu programu rezort Ministerstva obrany Slovenskej republiky nemal žiadne pripomienky a Vojenské lesy a majetky, štátny podnik, je oprávneným žiadateľom podpory pre financovanie priorít a rámcových cieľov Národného lesníckeho programu zo štrukturálnych fondov Európskej únie ako ktorýkoľvek iný štátny podnik v odvetví lesného hospodárstva.
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky spravuje prostredníctvom štátneho podniku Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, ktorý vznikol v roku 1993 s cieľom efektívneho a ekologického obhospodarovania lesnej a poľnohospodárskej pôdy vo vojenských výcvikových priestoroch, dnes už až 72 800 ha lesnej pôdy. Tieto lesy by nemali byť ani napriek svojmu špeciálnemu režimu hospodárenia z Národného lesníckeho programu a z Akčného plánu národného lesníckeho programu úplne vypustené. Vojenské lesy rovnako ako všetky ostatné lesy Slovenskej republiky potrebujú opatrenia na zvyšovanie ich odolnostného potenciálu a na udržanie minimálne tých funkcií, ktoré vyplývajú v súlade so zákonom o lesoch z ich charakteru osobitného určenia.
Na základe uvedeného navrhujem, aby predložený materiál, parlamentná tlač 684, zobrala Národná rada Slovenskej republiky na vedomie a zároveň požiadala vládu Slovenskej republiky predložiť analýzu nárokov Akčného plánu Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky na zvýšenie limitov výdavkov kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky vo vzťahu k predmetu činnosti štátneho podniku Vojenské lesy a majetky Pliešovce. Táto požiadavka je, samozrejme, zahrnutá aj do uznesenia, o ktorom som hovoril vo svojej spravodajskej informácii.
Pani predsedajúca, skončil som, ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lebockého nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister ako navrhovateľ, chcete zaujať k nej stanovisko? Nie, ďakujem. Takisto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.
Vládny návrh tohto zákona ste dostali ako tlač 738, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 761.
Teraz prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Jána Chrbeta, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.
J. Chrbet, minister životného prostredia SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je vytvoriť právne predpoklady v Slovenskej republike v súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, ktoré umožnia bezproblémový priebeh po zavedení meny euro v Slovenskej republike v oblasti starostlivosti o životné prostredie. Návrh zákona novelizuje 22 zákonov v oblasti starostlivosti o životné prostredie. Zmeny sa týkajú prepočtu súm zo slovenskej meny na menu euro.
Návrh zákona nemá finančné, ekonomické, environmentálne dopady ani dopady na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2008 a ako vládny návrh zákona doručený Národnej rade Slovenskej republiky na ďalšie prerokovanie.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dúfam, že predkladaný návrh zákona schválite a postúpite ho do druhého čítania.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, predsedovi tohto výboru, pánovi poslancovi Jánovi Slabému. Nech sa páči, pán predseda.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením eura v Slovenskej republike, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev i v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.
Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 739 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 762.
Prosím opäť pána ministra životného prostredia Jána Chrbeta, aby uviedol tento vládny návrh zákona.
J. Chrbet, minister životného prostredia SR: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, navrhovaný zákon predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave odpadového hospodárstva ustanovenej zákonom č. 223/2001 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona upravuje v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu opatrenia, postupy a pokyny na prevenciu alebo najväčšie možné znižovanie nepriaznivých účinkov na životné prostredie a z nich vyplývajúcich rizík pre zdravie ľudí spôsobené nakladaním s odpadom z ťažobného priemyslu. Vzťahuje sa na nakladanie s odpadom, ktorý vzniká pri prieskume, ťažbe, úprave a skladovaní nerastných surovín a pri prevádzke v lomoch. Účelom návrhu zákona je tiež prijať také opatrenia, ktoré zabránia neriadenému skládkovaniu a ukladaniu ťažobného odpadu.
Návrh zákona bol pripravovaný v súčinnosti so zástupcami Hlavného banského úradu ministerstva hospodárstva, Slovenskej banskej komory a veľkých ťažobných podnikov tak, aby v maximálnej možnej miere zohľadňoval historické špecifiká Slovenskej republiky v oblasti banskej činnosti.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona bol 20. augusta s pripomienkami schválený vo vláde Slovenskej republiky a pripomienky boli zapracované.
Ďakujem.