A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom rokovania je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 712 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 728.
Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Richarda Rašiho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Dobrý deň prajem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.
Návrh zákona upravuje postup detekcie alkoholu, omamných látok a psychotropných látok u osoby. V predloženom návrhu sú zadefinované maximálne povolené hodnoty obsahu alkoholu v krvi, resp. miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu u osoby pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom a pri lekárskom vyšetrení plynovou chromatografiou.
Návrh zákona ďalej definuje postup pri detekcii na prítomnosť omamných látok a psychotropných látok a u osoby príslušníkom policajného orgánu až po potvrdenie požitia omamnej a psychotropnej látky a to laboratórnym vyšetrením realizovaným v toxikologických laboratóriách zo vzorky krvi odobratej v zdravotníckom zariadení.
V návrhu zákona sa súčasne upravuje zriaďovanie a prevádzkovanie protialkoholickej záchytnej izby, ktorú bude môcť zriadiť obec všade tam, kde si to bude vyžadovať spoločenská situácia v dôsledku častého rušenia verejného poriadku a násilností pod vplyvom alkoholu. Ďalej návrh zákona vypúšťa povinnosť prevádzkovať protialkoholické záchytné izby pri zdravotníckom zariadení, čím sa rozširuje možnosť obciam zriadiť záchytnú izbu ako zariadenie obce alebo jej prevádzkovanie inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou po dohode s príslušnou obcou.
Súčasne sa upravuje aj kompetencia obcí pri zriaďovaní protialkoholických záchytných izieb definujúca skutkové podstaty priestupkov a ukladanie pokút. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočet vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na rozpočet obcí.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Prosím teraz spoločného spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pána poslanca Antona Bobríka, aby uviedol spravodajskú informáciu. Nech sa páči.
A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, poslanci, vážený pán minister prítomný, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a zriadení a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čo je tlač 712.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti podľa § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti, ktoré sú uvedené v Legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a návrh je v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí, vyšších územných celkov, ako bolo už povedané predkladateľom.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 728 z 22. augusta 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona bol výbormi prerokovaný do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a preto teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Evidujem zatiaľ prihlášky pani poslankyne Kataríny Tóthovej, Petra Markoviča.
Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo dávam pani poslankyni Kataríne Tóthovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, aj vážený pán spravodajca, ak dovolíte niekoľko poznámok k prerokovanému legislatívnemu návrhu. Predovšetkým by som sa ťažiskovo zamerala na problematiku, ktorú upravuje tento legislatívny návrh v § 6 nazvanom Zriadenie protialkoholickej záchytnej izby. Podľa predloženého návrhu tento paragraf ustanovuje, že protialkoholickú záchytnú izbu môže zriadiť obec. Zdôraznila som slovo "môže" a "obec". Je to zmena voči súčasnému právnemu stavu v tom, že dosiaľ to bolo ministerstvo zdravotníctva v súčinnosti s obcou.
Teraz sa pozrime na tento problém, ktorý je v tomto paragrafe, trošku bližšie. Slovensko je prvým štátom v strednej Európe bez toho, že by mal tento štát zriadené záchytné izby pre opilcov. Skúmala som to. Ďalšieho takéhoto štátu v strednej Európe niet. Tento stav trvá už niekoľko rokov. Nespokojnosť s týmto stavom je všeobecne známa a sú známe aj negatívne dôsledky tohto stavu, ale nejdem ich všetky tu vypočítavať, pretože výpočet by bol obsiahly.
Pravdou je však realita, že pred desiatimi, pätnástimi rokmi takmer všetky mestá, opakujem, takmer všetky mestá na Slovensku mali svoje izby pre opilcov, resp. boli tieto územia pokryté spádovými územiami vtedy existujúcich izieb opilcov. Po roku 1998 sa počet izieb pre opilcov začal pomaly, ale iste zmenšovať, až v roku 2004 zanikla aj posledná záchytná izba, ktorá bola zriadená v Bratislave. Takže takýto stav sme prebrali pri nástupe do vlády v roku 2006.
Na základe viacerých listov nespokojných občanov, ktoré som ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky po tomto roku dostala, hlavne boli aj od Bratislavčanov, som v januári 2005 interpelovala ministra zdravotníctva, toho času Rudolfa Zajaca, so žiadosťou o odpoveď, kedy a akým spôsobom sa uskutoční náprava tohto alarmujúceho stavu. Alarmujúceho hlavne v uliciach bratislavských miest, kde, nemusím rozvádzať, po niektoré dni, najmä na konci víkendu to nevyzerá ružovo. Vtedy som apelovala na ministra zdravotníctva, že na zriaďovanie týchto záchytných izieb sa financie musia nájsť. Štátny rozpočet dostáva príjmy z predaja alkoholických nápojov. Teda je tu určitý zdroj príjmov. Ja som sa vtedy pána ministra pýtala, prečo z týchto príjmov nejde určité množstvo financií na zriadenie týchto protialkoholických izieb. Budem vám citovať z odpovede pána ministra, ktorá bola veľmi stručná a jeho odpoveď znela, citujem: "Považujem za nezastupiteľnú úlohu zdravotníctva nielen odstraňovať následky chorôb, ale im aj predchádzať. Ubezpečujem vás, pani poslankyňa, že naše zdravotníctvo je po prijatí reformných zákonov smerované výrazne reformne a v tomto trende sa budeme snažiť ďalej pokračovať." Koniec citátu. V odpovedi nič konkrétne k interpelovanému problému. Nič sa nedialo.
A keďže problém zostal a agresívnych opilcov neubúda, ale, žiaľ, skôr naopak, v súčasnosti pribúda a pred mestskými policajtmi neraz vyvstáva problém, čo s nimi, do bezvedomia opitými neraz maloletými aj mladistvými. Tak sa riešila situácia, že tieto prípady sa privážali, teda policajné hliadky ich privážali do nemocníc medzi bežných pacientov. Neraz na centrálnom príjme zdravotníckych zariadení sa ocitli osoby podozrivé zo spáchania trestných činov, ľudia agresívni, so sklonmi k násilným prejavom a podobne. Opití výtržníci ohrozovali nielen lekárov a zdravotný personál, ale pacientov, ktorým skutočne takéto prostredie neprispievalo a demolovali neraz aj zariadenie nemocnice. Preto na tomto mieste chcem vyjadriť svoj názor, že opitý nepatrí do zdravotníckeho zariadenia a plne súhlasím s trendmi, že nemocnice nemôžu suplovať izby opilcov.
Po zmene vlády som interpelovala aj pána ministra Valentoviča s týmto problémom, s otázkou, ktorá bola aj predtým položená a budem citovať z jeho odpovede. Uviedol: "Nezdravotnícka povaha činností vykonávaných v záchytných izbách znamenala stratu možnosti financovania ich činností zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Postupný zánik záchytných izieb súvisel s nedostatkom finančných prostriedkov, ale aj s neochotou zo strany samospráv zabezpečovať ich prevádzku."
Čiže z odpovede pána ministra, v ktorej ďalej uviedol, že je snaha riešiť problém tak, aby to neboli zdravotnícke zariadenia a aby sa zaktivizovali obce a ďalšia informácia, že sa pripravuje novelizácia zákona 219/96, čo vidíme, že skutočne bolo pravdou a vyústilo do predloženého legislatívneho zámeru, ktorý tu dnes máme.
Ale ja sa pýtam prečo, keď minister Valentovič jasne konštatoval, opakujem z jeho odpovede na moju interpeláciu, že "zánik izby opilcov súvisí aj s neochotou zo strany samospráv zabezpečovať ich prevádzku" - spresním aj nedostatkom ich finančných prostriedkov na zabezpečenie ich prevádzky -, prečo dnes tu máme legislatívny návrh, ktorý vznik týchto izieb dáva výlučne do kompetencie samospráv a v materiáli, kde musí byť finančná náročnosť predloženého legislatívneho návrhu, sa jasne konštatuje, že "predložený legislatívny návrh", citujem, "nebude mať nároky na štátny rozpočet". Inými slovami povedané, kompetenciu dostanú obce, financie nedostanú k tomu žiadne a znenie § 6 je: "Protialkoholickú izbu môže zriadiť obec." Ak môže a nemá na to financie, čo myslíte, vážení, aká bude situácia? Dovolím si vám povedať, že taká ako doteraz. Nebudú izby opilcov, problém ostane a tento problém narastá. Mne je úplne úsmevné, keď počujem niektoré veľké vyhlásenia o riešení násilia v rodinách, domáce násilie. Prijali sme predpis, kde sme polícii dali možnosť násilníka vykázať a uložiť mu 48 hodín nepriblížiť sa k manželke, k rodine, kde tvorí násilie. Čo myslíte, kde bude tento človek? No policajt ho vykáže, prečíta mu a on sa v opitosti vráti, ešte strieska manželku, že si dovolila zavolať policajta.
Keby boli izby opilcov, aspoň časť máme kde umiestniť. Ale veď tieto otázky sú skutočne otázkami, ktoré sú v celej Európe riešené týmto spôsobom, aj v minulosti boli riešené. Áno, stojí to peniaze, áno, treba tam personál, áno, je to záťaž. Ale opakujem, je pravdou a neodškriepiteľnou pravdou, že z predaja alkoholických nápojov plynú do rozpočtu cestou daní určité nemalé podľa môjho názoru príjmy. A je len otázkou, či táto snemovňa sa stotožní s tým, aby sme dali ďalšiu povinnosť, teda nie povinnosť, ďalší problém, ktorý je povinnosťou tejto spoločnosti ho riešiť, hodiť na samosprávy bez toho, aby sme im dali finančné prostriedky. Vážení, ja s takýmto riešením nesúhlasím.
Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa prihlásili pán poslanec Tibor Cabaj, Viliam Novotný, Štefan Zelník, Ľubomír Petrák a Ľudmila Mušková.
Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka. Slovo má pán poslanec Tibor Cabaj, nech sa páči.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem len pokračovať v tom, čo už hovorila kolegyňa Tóthová, že bolo konštatované, že tento návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet. Ale úplne v rozpore so všetkými legislatívnymi pravidlami a v rozpore s rokovacím poriadkom táto správa hovorí, že nebude mať dopad ani na rozpočet obcí. To je absolútna nelogickosť. Jednoducho ja som rád, že tento zákon je pridelený aj nášmu výboru ako gestorskému za túto oblasť. Minimálne, pán minister, bude treba pripraviť podklady tak, aby sme sa vôbec vo výbore mohli touto otázkou zaoberať, pretože skutočne dopad na rozpočet obcí bude mať. Jednoducho treba konštatovať, že do činnosti samosprávy možno vstúpiť iba zákonom. To nám umožňuje ústava. Ale na druhej strane aj hovorí, ak štát čokoľvek prenesie na obce, musí to pokryť finančnými prostriedkami. Minimálne táto časť nie je doriešená a to bude treba ešte dopracovať, aby sme sa vôbec mohli touto otázkou potom zaoberať v druhom čítaní tu v Národnej rade. Máme termíny výborov do 20. októbra, takže je priestor, aby sa to dovtedy dopracovalo.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán Viliam Novotný. Nech sa páči.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som podporiť pani poslankyňu Tóthovú, hlavne tú časť, kde hovorila o problémoch, ktoré budú pokračovať, keď schválime ten zákon tak, ako je teraz napísaný, vo vzťahu k zriaďovaniu záchytných izieb. Naozaj je to tak, že sme sa trošku posunuli ďalej, lebo doteraz neboli v podstate nikde tieto záchytné izby, nikomu nepatrili a každý sa ako keby chcel zbaviť tohto problému tak, ako to je zadefinované v tomto zákone. Ministerstvo zdravotníctva povedalo - my teda nie. My s nimi nemáme nič dočinenia, to nie je zdravotná starostlivosť a potiaľ s tým môžeme súhlasiť, to sme dohodnutí aj, myslím, s pánom ministrom. Ale ponúkli riešenie, ktoré hovorí, že obce môžu. Problém je, že keď len môžu a nebudú mať na to žiadne finančné prostriedky, budú to musieť robiť ako keby originálnu kompetenciu, je veľmi otázne, ktoré obce zriadia tieto záchytné izby a ako bude pokryté územie Slovenskej republiky. A sme znovu v probléme, že možno v Košiciach, možno v Bratislave takáto záchytná izba vznikne, lebo budú aktívni mestskí poslanci, ktorí k tomu budú tlačiť primátora, ale ako to bude vyzerať v menších mestách, prípadne vo väčších obciach, kde je tento problém takisto silný, je otázne. Otázne je, keď, povedzme, malá obec nebude mať zriadené, kde takéhoto pacienta, klienta, opitého človeka, ktorý robí výtržnosť, posunie, do ktorého mesta, ako uzavrú zmluvy. Skrátka to, že sa ministerstvo zdravotníctva zbavilo tejto problematiky, s tým môžem ako lekár súhlasiť. Ale ako legislatívec nemôžem súhlasiť s tým, že neponúkame realizovateľné riešenie. A to je problém riešenia záchytných izieb, ktoré ponúka tento zákon. Takže súhlasím s pani poslankyňou Tóthovou.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Štefan Zelník. Nech sa páči.
Š. Zelník, poslanec: Ďakujem za slovo. Som presvedčený, že riešenie, ktoré navrhuje ministerstvo zdravotníctva, je, naopak, správne. Obce a mestá povoľujú všetky prevádzky, vrátane povoľovania aj predaja alkoholu. Aj príjem z tohto predaja je príjmom pre obce a mestá. Je teda správne, aby sa postarali o svojich obyvateľov, minimálne majú príjem z prevádzky, ak nemajú príjem z predaja alkoholu. A je teda správne, aby sa postarali o svojich obyvateľov. Dať to iba do polohy, že nech to zaplatí štát, ja som proti zneužívaniu takejto akejsi solidarity. Neviem, prečo by sme nemali radšej postaviť diaľnice, prečo by sme nemali radšej dať peniaze do zdravotníctva alebo do sociálnych zariadení, ako dávať tieto peniaze na niekoľkých obyvateľov, ktorí sa nevedia vpratať do kože, keď požijú toľko alkoholu, že sa potom musí o nich niekto postarať. Nie je jednoduché takúto izbu zriadiť a prevádzkovať. Voľakedy, teda v období 70. rokov ten, kto absolvoval záchytku, musel si ten pobyt zaplatiť. A dnes je tu snaha presadiť, dajme to zo štátneho rozpočtu, veď je kopec ľudí takých chudákov, ktorí sa napijú každý druhý deň a strávia bezplatne v takomto zariadení, kde sa o neho postaráme a ešte budeme vyhlasovať, že je chudák a on si to zaslúži. Som zásadne proti tomu, aby sa takýmto spôsobom mrhali peniaze zo štátneho rozpočtu. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa prihlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcel pripojiť k tým podporovateľom pani poslankyne Tóthovej, ktorí už vystúpili v predchádzajúcich vystúpeniach. Môj názor je v podstate totožný. Zriaďovanie záchytných izieb a oddelenie opilcov od zdravotníckych zariadení je vecne správne a potrebné, o tom nikto nepochybuje. Problém, ktorý tu je, je problém financovania z pohľadu samospráv. Ak sa tu spomínalo, že obce majú príjem z alkoholických a tabakových výrobkov, musím povedať, že nemajú, bol zrušený, myslím, v roku 2004 poplatok z predaja alkoholických a tabakových výrobkov a do príjmov rozpočtu obcí z týchto prostriedkov neplynú absolútne žiadne financie. Ja sa chcem spýtať, je problém alkoholizmu problémom komunálnym alebo je to problém celospoločenský. Odpoveď z môjho pohľadu je úplne jednoznačná. Je to celospoločenský problém, na ktorého riešení sa musí zúčastňovať aj štát a nemôže ísť v podstate o tiché prenesenie kompetencie na samosprávy, ktoré to majú financovať z vlastných prostriedkov. Ten proces, ktorý tu vzniká alebo problém je troška hlbší. Hlbší v tom, že ak si prečítam znenie zákona, tak obec môže zriadiť záchytnú izbu aj s okolitými obcami. Ale ak dovezú, trebárs, v Bratislave občana, ja neviem, z ktorej okolitej obce, ktorá nebude súčasťou financovania tejto záchytnej izby, čo ho vyhodia na chodník? Akým spôsobom bude postupované voči nemu? To je jeden z tých problémov.
Druhý problém. Áno, ja som tiež jeden z tých, ktorí hovoria, že tí, ktorí sa dostanú do tohto zúboženého stavu, by si to mali zaplatiť všetko sami. Ale treba povedať, že sú tu desiatky a stovky ľudí, ktorí nemajú okrem toho, že tie peniaze minú na alkohol, nemajú na nič iné, ani na živobytie. Ako budeme riešiť týchto občanov?
M. Hort, podpredseda NR SR: Posledná prihlásená s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka je pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Nech sa páči.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda. Vítam tento návrh zákona, pretože začína riešiť situáciu, ktorá je v našej spoločnosti veľmi boľavá. Problém s alkoholom, už ako tu viacerí predrečníci povedali, je akútny. Ale skutočne dať celú agendu obciam sa mi zdá problém v tom, že obce nebudú môcť alebo chcieť takéto izby zariadiť. Máme skúsenosti aj s pani poslankyňou Tóthovou, že predstavitelia mnohých samospráv nechceli podporiť ani len náš návrh zákona o ochrane mládeže pred používaním alkoholu a pritom by ich to bolo skutočne stálo absolútne minimum financií. Tento problém možno riešiť aj iným spôsobom. Rozprávala som sa s viacerými lekármi, ktorí mi hovorili, že aj tak väčšina týchto opitých ľudí skončí svoju cestu v zdravotníckych zariadeniach, lebo poväčšine sú aj zranení, a navrhovali, že oni sa nebránia tomu, aby takéto izby boli aj zriadené pri zdravotných zariadeniach s tým, že by boli špeciálne financované štátom a, samozrejme, aj samosprávou. Ako tu bolo povedané, nemôže si samospráva zobrať sama na seba túto zodpovednosť, lebo skutočne mnohí títo opilci sú nesolventní. Takže ja som rada, že takýto návrh zákona je, že sa bude o ňom diskutovať a hľadajme východiská, aby sme túto situáciu pomohli riešiť a najmä pomohli, ako tu už bolo povedané, aj rodinám, ktoré sú vo veľmi ťažkej situácii, ak takého alkoholika majú doma.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na faktické poznámky chce pani poslankyňa Katarína Tóthová, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcem sa poďakovať za faktické poznámky aj za podporu. Chcem doplniť a zdôrazniť, že nikdy nebola záchytná izba bez toho, aby ten, kto použije jej služby, nebol povinný zaplatiť tento pobyt. Taká alternatíva, myslím, vôbec nepríde do úvahy. Ale treba vedieť, že mnohí nemajú, nevymôžete to od nich. A treba zaplatiť personál, treba zaplatiť prevádzku, treba zriadiť priestory a aj keby všetci zaplatili, sú tu ešte určité náklady. Takže som hlboko presvedčená, že z daní, ktoré poberá štát, pretože to nepoberá už obec, je spoločensky želateľná potreba, aby z týchto daní bol pokrytý, ako pán poslanec Petrák povedal, tento celospoločenský problém. Je to celospoločenský problém a zrejme vo väčších mestách vznikne symbióza, ako naznačila pani poslankyňa Mušková, pri zdravotných strediskách osobitný priestor zriadený ako izba opilcov s tým, že môže tam byť aj privolaný službukonajúci lekár, pretože ozaj niekedy treba aj lekárske ošetrenie. Ale základ problému je vo financovaní, a to, myslím si, v tomto legislatívnom návrhu nie je doriešené a súhlasím s pánom poslancom Novotným, že tu je problém a tento tiež treba na... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným, a posledným, do rozpravy k tejto problematike je pán poslanec Peter Markovič, ktorému týmto dávam slovo. Nech sa páči.
P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dnes trošku tak prekvapivo v zhode by som sa chcel aj ja vyjadriť k predloženému návrhu. Ja by som sa ale zastavil pri tej prvej problematike trošku, o ktorej sa tu diskutovalo dnes menej aj vo faktických poznámkach, a to je zvýšenie hranice tolerovaného alkoholu u vodičov na 0,2 ‰. Tento návrh je postavený na istých argumentoch, ktorým rozumiem, aj podľa odborníkov z rezortu je navrhovaná hladina taká, ktorá neovplyvní schopnosti potrebné k riadeniu vozidla a že stanovenie takejto hladiny zabráni sankcionovaniu vodičov, ktorí pred jazdou užili nejaké lieky s obsahom alkoholu alebo zjedli jedlo, kde sa alkohol používa na jeho prípravu v malom množstve, teda istú prirodzenú hladinu alkoholu v organizme. Prípadne, že bude riešiť také prípady, kde pozitívna dychová skúška bola zapríčinená napríklad chybou v zariadení.
Je to určite trend, o tom sa nedá pochybovať. Je to na základe odporúčania Európskej komisie v starých krajinách Európskej únie, teda v pôvodných, v "pätnástke" je tolerancia od 0,2 až do 0,8. Odborníci tvrdia, že je to hladina, ktorá neovplyvní riadenie motorového vozidla, ale zároveň aj hovorí, že sa nedá zovšeobecniť, v akom množstve alkoholu si môže človek sadnúť za volant, pretože je to u každého individuálne. A tu sa niekde pre mňa osobne začína problém, ktorý tento návrh nerieši. A to je primárna otázka, prečo prichádzame s takýmto návrhom. Tu by som potreboval vysvetlenie od pána ministra. Okrem trendu a istých odporúčaní, prečo prichádzame s návrhom na zvýšenie tejto hladiny. Osobne rozumiem aj tým medicínskym argumentom, som aj náchylný im dôverovať a veriť a prikláňať sa na ich stranu.
Ale na druhej strane v tom návrhu a ani nikde inde som sa nedopracoval naozaj k dôvodu, prečo sme sa rozhodli pristúpiť k takémuto kroku a podporiť tento trend. To by som potreboval vedieť. Lebo to, že je tu nejaký európsky trend, nie je celkom relevantný argument, najmä, ak ide o takú závažnú otázku, ako je zvýšenie tolerovanej hladiny alkoholu v krvi. Určite súhlasím s tým, že by nemali byť perzekvovaní ľudia, ktorí nepožili alkoholický nápoj. To je bez diskusie. Ak sa má tomu zabrániť, tak áno, súhlasím, že by sa mali nájsť také nástroje, ktoré by jednoducho toto vyriešili. Ale myslím si, že psychologicky tu narážame na veľmi vážnu hranicu, ktorá, ako náhle zvýšime túto tolerovanú a zákonom povolenú hranicu na 0,2, tak ten psychologický efekt podľa môjho osobného názoru bude oveľa iný, ako by sme chceli. Teda nie, že nebudú perzekvovaní ľudia, ktorí nepožili alkoholický nápoj, ale naopak, tento návrh zákona sa pochopí ako návrh, ktorý umožní vypiť si malé množstvo alkoholu pred jazdou. A to, myslím si, je nebezpečné. Preto by ma zaujímali hlavne argumenty, prečo sme k tomuto pristúpili.
Hromadia sa nám také prípady, kde dochádza k pokutovaniu vodičov, ktorí nepožili alkohol alebo hromadia sa nám súdne spory, alebo hromadí sa nám množstvo meraní, ktoré sú nepresné alebo na základe nejakej chyby v meraní a na základe toho musíme pristúpiť k legislatívnej zmene, ktorá povie, že sa zvýši hladina na 0,2. Toto mi v tom návrhu chýba, a preto by som upozornil na to, aby sme zvažovali kroky, ktoré dnes ideme spraviť a posunúť tolerovanú hladinu na 0,2.
Čo sa týka zriaďovania protialkoholických izieb, tak tu v zhode už odznelo z viacerých strán a v tomto prípade určite, pán minister, máte podporu, že záchytná izba nie je zriaďovaná za účelom zabezpečovania zdravotnej starostlivosti, ani sa zdravotná starostlivosť v nej neposkytuje, a preto jednoducho záchytná izba nie je problematikou alebo vecou zdravotníctva. V tom sme sa tu všetci zhodli a v tom určite máte podporu. Súhlasím s tým a presadzovala to však aj Únia miest, a to je, že tieto záchytné izby sú potrebné, sú nevyhnutné. Len je pravda, čo tu už odznelo, že veľké mestá, ktoré žiadajú túto možnosť, ako Bratislava a Košice, povedzme, si to aj finančne budú môcť dovoliť vzhľadom na to, že sú to veľké mestá a tie finančné prostriedky si na to budú vedieť nájsť. Ale to, čo tu už opäť odznelo a potvrdil to aj ZMOS, je, že menšie mestá a obce s týmto budú mať problém. Ja, samozrejme, nesúhlasím s vyhláseniami predsedu ZMOS-u, ktorý povedal, že opitý človek je chorý človek a zdravotníctvo sa od toho nemôže odtiahnuť, tak s tým, samozrejme, nesúhlasím v žiadnom prípade. O tom nemôže byť ani reči. Ale myslím si, že riešenie, ktoré je v tomto zákone, je istým spôsobom polovičaté. Nehovorím, že je to len váš problém, pán minister, vôbec nie. Práve naopak, súhlasím s tým, že vy ste urobili logický krok. Otázka znie, že tu chýba B. To komplexné riešenie čo ďalej. Áno, zhodli sme sa na tom, že to nie je problematika zdravotníctva. Ale ako sa teda táto problematika bude riešiť, to tento zákon nehovorí a to vidím skôr ako problém vlády, ktorá by mala zadefinovať, ako to bude fungovať, keďže vieme, že takto to fungovať nemôže.
Preto si myslím, že v tomto určite našu podporu máte, ale to riešenie musí byť komplexné, a preto je na vláde, aby prišla s návrhom, ako to riešiť a aby zdravotníctvo sa touto problematikou ako jediné nemuselo zaoberať, práve naopak, aby sa našlo logické a rozumné riešenie, ktoré bude aj životaschopné.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi Markovičovi.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Viliam Novotný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Novotný. Nech sa páči.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som podporiť vystúpenie pána poslanca Markoviča. Naozaj, myslím si, že nie je dostatočne vyargumentované v zákone, prečo to zvyšujeme na 0,1 ‰ v dychovej skúške, prípadne na 0,2 ‰ v skúške krvnej. Treba povedať, že ak je to z hľadiska určitého zjednoznačnenia toho, aby nevznikli zbytočne špekulácie o tom, či pacient má nejakú metabolickú poruchu, či jedol slivkový kompót, alebo nejedol slivkový kompót, čo sa nám bežne v praxi stáva, že sa na to vodič bude odvolávať a potom, samozrejme, musí dať nejaký posudok lekár na základe krvnej skúšky, keďže dychová nie je dostatočne priekazná, vznikajú určité špekulácie.
Na druhej strane sa ale veľmi, veľmi obávam aj preto, lebo bývam a žijem v regióne, kde je požívanie alkoholických nápojov istou ľudovou tradíciu, ktorá sa prenáša cez dlhé stáročia, že ak povieme, že do 0,2 ‰ v krvi sa môže, bude to znamenať, že bezpečnosť premávky na pozemných komunikáciách sa výrazne zhorší. Bude to znamenať, že ľudia si to preložia do slovenského jazyka, že trošku vypiť môžem a potom môžem šoférovať.
Najväčší problém je, pán minister to iste dobre vie, pri akej hmotnosti, akom psychickom rozpoložení, akom stave tráviaceho traktu, koľko môžem vypiť, a to laik nikdy nemôže odhadnúť, to dokonca nemôže odhadnúť ani lekár, koľko môže, aby sa zmestil do 0,2 ‰. Čiže ja sa tejto liberalizácie bojím aj preto, lebo v zákone nie je podľa mňa jasne zadefinované, prečo to robíme a ja by som to nepodporil aj preto, lebo neprešiel cestný zákon, ktorý o tom hovoril, máme dnes možnosť zostať na nule.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán Markovič nechce reagovať zrejme na faktickú. Nie.
Pán poslanec Markovič bol posledný, kto bol prihlásený do rozpravy. Pretože registrujem, že ani pán spravodajca, ani pán minister sa do rozpravy nehlásia, uzatváram. Do rozpravy? Musím najskôr uzatvoriť rozpravu. Uzatváram rozpravu.
A teraz sa pýtam, či sa hlási pán spravodajca so záverečným slovom. Nie. Áno? Tak nech sa páči. Treba mi dať nejaký pokyn, pán spravodajca, aby som. Nech sa páči.
A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo. Naozaj z týchto príspevkov, ktoré tu odzneli, či faktických alebo z rozpravy vystupujúcich, je jednoznačné ten problém rozdelenia, či je to zdravotnícky problém alebo iný problém. V tejto súvislosti chcem naozaj na to upozorniť, že odznelo, že ten zdravotnícky problém väčšinou v súvislosti s opitosťou prichádza, či už je to celkový stav postihnutého alebo následkami, ktoré z požitia alkoholu vznikli, ale vždy tam nejaký zdravotný problém je. Takže ja nie som tiež celkom toho názoru, že by to v žiadnom prípade nebol zdravotnícky problém, že uvedenie do tohto stavu znamená aj poškodenie zdravia v každom prípade. Takže myslím si, že by sme sa týmto mali zaoberať a nie je to len alkohol. Sú to aj omamné a psychotropné látky, ktoré takýto stav navodzujú a tieto nie sú zasa dôsledne riešené, že kedy. Je to len na subjektívnom posúdení lekára. Čiže to znamená, že lekár v každom prípade v izbe opilcov musí byť, takže budeme musieť v tomto zákone túto problematiku riešiť.
A ďalšia oblasť, ktorá je oblasť financovania. V každom prípade tu odznelo viacero názorov viac-menej zhodných, že to nie je problém, ktorý ako prenesený výkon štátnej správy nie je určený, je určený ako originálna povinnosť obcí a miest, v tomto prípade ale síce v úvodzovkách "s možnosťou zriadiť", čo je veľmi problematické, ako naznačili diskutujúci, že je potom na zastupiteľstvách kde. Poslanci aj napriek tomu, že na to nie sú priame prostriedky, presadia, aby vznikli takéto izby, ale čo s tým financovaním ďalej, nie je riešené.
Nie je riešené ani, čo to je. Bude to akási podnikateľská činnosť, prevádzkovanie, je to zdravotnícke, resp. v tomto prípade vypustené zo zákona, nie je to zdravotnícke zariadenie. Je to zariadenie, ktoré vznikne asi na akýsi odchyt, ale v každom prípade je tam potrebný zdravotnícky personál. Bez toho jednoducho to nejde. Tak je tu táto dilema, či je to, alebo nie je zdravotnícke zariadenie. Takže odporúčam, aby sme tieto veci naozaj dôsledne prerokovali vo výboroch a prijali k tomu doplňujúce a pozmeňujúce návrhy.
Ďakujem za slovo.
M. Hort, podpredseda NR SR: Vďaka. Teraz záverečné slovo pána ministra, nech sa páči.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, budem veľmi krátko hovoriť. Základná otázka je, aký je stav teraz. Teraz nemáme ani jednu záchytnú stanicu a aj keby to obec chcela, tak si ju vytvoriť nemôže. Máme požiadavky z mesta Bratislavy, z Únie miest a obcí Slovenska, od hlavného odborníka pre alkoholizmus a drogové závislosti. Čiže, pokiaľ sa tento zákon neposunie ďalej, nevznikne ani možnosť riešenia záchytných izieb a horší stav ako teraz nebude, pretože nemáme žiadnu záchytnú izbu, ani ju mať nebudeme.
A čo sa týka tých 0,2 ‰, ako to tu odznelo, je to odporúčanie Európskej komisie. V krajinách starej európskej "pätnástky" je povolená hranica alkoholu od 0,2 vo Švédsku po 0,8 vo Veľkej Británii a ide najmä fakt o chyby prístroja, použitia ústnych vôd, kompótov, prípravy jedál na víne, čiže to sú bazálne argumenty.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda MR SR: Vyhlasujem tento bod za ukončený s tým, že hlasovanie bude o 11.00 hodine.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 713, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 727.
Opäť prosím ministra zdravotníctva Richarda Rašiho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom návrhu zákona je zabezpečiť preberanie právnych predpisov Európskej únie, ktoré boli schválené v roku 2007. Preberá sa Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2007/47 a Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/83 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1394/2007.
Návrh zákona v súlade s preberanými právnymi predpismi Európskeho parlamentu a Rady doplňujú a spresňujú ustanovenia, ktoré sa týkajú zdravotníckych pomôcok a individuálne pripravovaných liekov na inovatívnu liečbu.
Predloženým návrhom zákona sa harmonizujú ustanovenia voľného a bezpečného pohybu zdravotníckych pomôcok a individuálnej prípravy liekov na inovatívnu liečbu tak, aby podporovali fungovanie vnútorného trhu a aby tak zabezpečovali vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.
V súvislosti s prebratými smernicami sa Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv dopĺňajú nové kontrolné činnosti, čím sa sprísňuje dohľad nad zdravotníckymi pomôckami. Návrhom zákona sa dopĺňa zákon č. 217/2003 o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o ustanovenia, ktoré vyplývajú z prebratia Smernice č. 2007/47.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo k tomuto návrhu vládneho zákona, je pán poslanec Jozef Valocký. Udeľujem mu teraz slovo na jeho úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.
J. Valocký, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu uvádzaného zákona.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v Legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom EÚ. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet v sume asi 13,5 mil. Sk. Nevyžiada si však žiadne zvýšené nároky na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona počíta so zvýšením počtu zamestnancov v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú ako pre spravodajcu z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 727 z 22. augusta 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval do 20. októbra a gestorský výbor do 21. októbra 2008.
Ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu, pán predsedajúci.