A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Poprosím, aby ste venovali pozornosť vystúpeniu pani ministerky, páni poslanci a panie poslankyne. A kto chce diskutovať, tak nech opustí rokovaciu sálu.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Poprosím, ak niekomu chýbajú sociálne služby pre podporu rodín a materské centrá, je potrebné pozrieť sa v časti štvrtej hlavy, kde sú práve upravené služby pre rodinu s deťmi, pomoc pri osobnej starostlivosti, zariadenia dočasnej starostlivosti, nízkoprahové centrá. Pomoc pre rodiny s deťmi je však riešená aj v iných právnych normách. A to sú hmotná núdza, služby starostlivosti o deti. Na zosúladenie rodinného a pracovného života a motiváciu k plneniu školskej dochádzky, zabezpečenia stravy, školských pomôcok slúžia iné nástroje, predškolské zariadenia a rôzne príspevky v rámci hmotnej núdze. Pokiaľ ide o centrá a možnosť realizácie aktivít, ktoré vykonávajú materské centrá, tieto je možné uskutočňovať v rámci podporných služieb, a to napr. v denných centrách, a to nielen pre matky s deťmi, ale aj pre otcov s deťmi, a pritom ich nevoláme otcovské centrá, ale aj pre starých rodičov s vnukmi a vnučkami. Základným problémom materských centier je, že väčšinou nevykonávajú činnosti, ktoré by mali charakter činnosti sociálnych služieb, ale majú charakter činností spoločných, a to pre svojpomocné skupiny. Nie je zakotvené právo zariadení sociálnych služieb na financovanie zdravotnej ošetrovateľskej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. V zákone, ktorého predmetom sociálne služby sú, nie je možné riešiť povinnosti zdravotných poisťovní. Navyše aj vo väzbe na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a ide o zmluvný vzťah, nie o obligatórne financovanie, chýba prepojenie medzi krízovou intervenciou a opatreniami sociálnej kurately? Je však možné aj k tejto pripomienke uviesť, že podľa navrhovaného zákona je krízová situácia sociálna situácia ohrozenie života, zdravia, fyzickej osoby a rodiny, ktorá vyžaduje bezodkladné riešenie sociálnou službou, pričom dôraz sa kladie na slová bezodkladnosť a zásah, intervencia sociálnou službou. Pripomínam, aj tu je možná kombinácia viacerých nástrojov a viacerých právnych noriem. Pokiaľ ide o zariadenie núdzového bývania a Domov na pol ceste, že majú rovnaké činnosti? Zariadenie núdzového bývania a Domov na pol ceste síce majú rovnaké činnosti, ale sa odlišujú tým, že sú určené pre úplne iný okruh klientov.

Takto by som mohla postupovať a vyvracať jeden argument proti druhému. Zastávam názor, že je potrebné, a bude na to dostatok času celý mesiac, prečítať si ešte raz dôkladne zákon, sme ochotní a prístupní. A moje kolegyne a kolegovia, ktorým nesmierne ďakujem za prácu, ktorú odviedli na tomto zákone, sú ochotní s vami diskutovať a vysvetľovať a zdokladovať, že vaše pripomienky nie sú odôvodnené, pretože sú riešené v zákone. Ďakujem za pozornosť, skončila som. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Teraz sa pýtam, či spravodajkyňa chce zaujať stanovisko k rozprave. Má slovo.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi krátka a stručná, pretože si myslím, že pani ministerka veľmi podrobne rozobrala práve tento zákon, všetky pripomienky, ktoré boli na ňu vznesené v prvom čítaní.

A by som hlavne poslancov, či už sú pravicoví alebo ľavicoví, všetci musia myslieť sociálne, požiadala práve na základe ich argumentácie, že takýto zákon tu 19 rokov... (Reakcia z pléna.) Mali by, pani Sabolová, mali by. A preto by som požiadala práve na základe argumentácie pani poslankyne Sabolovej, že 19 rokov tu takýto zákon chýbal, aby v tomto zákone sme sa zhodli , aby sme ho vylepšili a aby tento zákon skutočne pre ľudí, pre ktorých je dôležitý, pre dôchodcov, pre ľudí, ktorí majú telesné alebo zdravotné postihnutia, bol pripravený.

Ďalej by som chcela povedať na margo pani poslankyne Sabolovej, že chceli ste, aby diskusia trvala dlhšie. Ale veď vy ste sa doteraz bavili s pani poslankyňou Gibalovou, bavili ste sa s kolegami, bol hluk v sále. Neboli ste schopní ani vypočuť argumenty, na ktoré ste sa pýtali. Čiže to nie je diskusia. Ale jednoducho očakávate, tak ako ste povedali, že vy môžete kritizovať, nepodporovať. Zrejme nejdete s dobrými úmyslami do tejto snemovne, keďže poviete, že zákon v prvom čítaní nepodporíte, pričom hneď rozprávate o tom, že treba o ňom dlhšie diskutovať.

Samozrejme, na margo pani poslankyne Sabolovej by som ešte povedala k tomu, ak povedala, že moje názory sa stotožňujú s názormi pani ministerky Tomanovej. Samozrejme, ja si myslím, že sme obidve z rovnakej strany, sme zo strany sociálnej demokracie, takže si myslím, že na zákony máme rovnaký názor a tieto zákony vychádzajú aj z programového vyhlásenia vlády. A my tu nebudujeme pravicový, ale budujeme tu ľavicový štát a budujeme ľavicovú sociálnu politiku. (Ruch v sále.) Pani Sabolová, prosím vás pekne, nepokrikujte po mne, nie ste na ulici. Vo všetkej úcte k vám myslím si, že aj mala by ste trošku pri svojom veku aj vypočuť si veci. Keď ste nedokázala vypočuť si pani ministerku, bola by som veľmi rada, keby ste si niekoho vypočula, pretože skutočne vaše slová sú pravdivé, že môžete kritizovať. Môžete všetko zahodiť a potom tu budeme chodiť do snemovne ako pani Gibalová, budeme rozprávať o tom, aké sú zákonné normy zlé a ako tieto zákony nefungujú.

A v rozprave ešte odzneli aj slová pána Kahanca, ktorý je poslancom vo vyššom územnom celku a ktorý sa permanentne sťažuje na prešovský vyšší územný celok, aké prijíma nesociálne normy. Vážení, ja už to opakujem desiaty krát, stále tu niečo rozprávate. Veď v Prešovskom kraji, vyššom územnom celku, má SDKÚ, KDH tri štvrtiny poslancov, drvivú väčšinu. Ja nerozumiem tomu, na aké VZN-ká a na čo všetko, čo prijímate, sa sťažujete.

Takže to je z mojej strany iba toľko. Veľmi pekne ďakujem a ešte raz opakujem, politik, či je pravicový alebo ľavicový, mal by mať sociálne cítenie a podľa toho by sa mal správať a podľa toho by mal v tejto krajine pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz nasledujú poslanecké návrhy, takže prosím všetkých pánov poslancov, ktorí predložili návrhy, alebo zástupcov poslaneckých skupín, aby potom boli k dispozícii, aby nedochádzalo k javom ako v minulosti, že nie sú prítomní.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Zvonára, Rafaela Rafaja a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač parlamentná 708).

Návrh na pridelenie je v rozhodnutí predsedu č. 718.

Slovo má pán poslanec Ján Zvonár a prosím ho, aby tento návrh zákona uviedol v mene skupiny navrhovateľov.

J. Zvonár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zákon Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky vznikol v období ešte spoločného štátu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Vzhľadom na toto obdobie nemohol tento zákon obsahovať náležitosti, ktoré vznikli po osamostatnení sa Slovenskej republiky a vzniku samostatnej Slovenskej republiky, to znamená, že nemohol zachytiť, že Bratislava je sídlom prezidenta, nemohol tento zákon naviazať financovanie na rozpočet samostatného štátu, nemohol zobrať do úvahy vznik vyšších územných celkov. Toto boli veci, ktoré v roku 1990 ešte neboli známe. Rozsiahlejšie a vo vzájomných súvislostiach zákon nebol ešte novelizovaný. Napriek tomu môžeme povedať, že zákon v základnej koncepcii a najmä v nadväznosti na zákon Slovenskej republiky o obecnom zriadení ešte stále vyhovuje súčasným požiadavkám na činnosť územnej samosprávy v Bratislave.

Od účinnosti zákona v roku 1990 bolo už niekoľko pokusov radikálne zmeniť zákon o hlavnom meste Bratislave a dva pokusy ho nahradiť úplne novým zákonom. Všetky tieto pokusy stroskotali na zásadnej nezhode predstaviteľov oboch úrovní samosprávy v Bratislave. Keď sme pred jeden a pol rokom začínali pracovať na novele zákona o Bratislave, boli sme vystríhaní, že v tomto zákone je toľko problémov a toľko situácií, že ak otvoríme zákon o Bratislave, otvoríme Pandorinu skrinku, vzniknú situácie, ktoré sa nebudú dať zvládnuť vzhľadom na protirečivé záujmy oboch úrovní samosprávy. Napriek tomu sme sa snažili o to, aby sme docielili kompromis a kompromisné riešenie v oboch úrovniach samosprávy a vytvorili novelu, novelu, ktorá by pomohla lepšiemu fungovaniu bratislavskej samosprávy.

Účelom navrhovaného zákona je zmierniť koncepčné nedostatky terajšej úpravy najmä v oblasti majetku, financovania, výkonu územnej samosprávy a preneseného výkonu štátnej správy v Bratislave.

Základným obsahom navrhovaného zákona je vyjadriť v zákone, že Bratislava je sídlom prezidenta Slovenskej republiky, podrobne upraviť plnenie funkcie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky vrátane mestských častí na plnení tejto funkcie, ustanoviť povinnosť vyčleniť v štátnom rozpočte prostriedky na zabezpečovania funkcií Bratislavy, výslovne deklarovať, že obcou je Bratislava ako celok a že samosprávu obce vykonávajú obe úrovne samosprávy. Zákon upravuje podrobnosti o funkcii, obsahu a spôsobe schvaľovania základného kompetenčného dokumentu Bratislavy Štatútu Bratislavy, znižuje nám počty poslancov zastupiteľstva Bratislavy i miestnych zastupiteľstiev. Ustanovuje počet námestníkov starostu. Zriaďuje funkciu hlavného architekta. A dočasne do prijatia štatútu ustanovuje aj rozdelenie príjmov Bratislavy. Navrhuje takisto možnosť jednorazového prevodu nehnuteľného majetku z Bratislavy na mestské časti.

Po dlhých a zložitých rokovaniach medzi odborníkmi z magistrátu a starostami mestských častí došla táto novela zákona do takej situácie, ktorá umožňuje optimálne riešenie problematických otázok zákona o Bratislave a bola deklarovaná súhlasom ako starostov mestských častí, tak aj primátora Bratislavy. Ďakujem.

Vážení poslanci, vzhľadom na to, že došlo ku kompromisu a k súhlasu oboch úrovní samosprávy, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona.

Teraz má slovo pán poslanec Branislav Bačík s návrhom gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A prosím ho, aby uviedol spravodajskú správu k prvému čítaniu poslaneckého návrhu.

B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Zvonára, Rafaela Rafaja a Viliam Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov. Dovoľte mi preto, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie a osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2008 č. 718 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďakujem za spravodajskú správu.

Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že písomne v mene poslaneckého klubu SDKÚ sa prihlásila pani poslankyňa Žitňanská a písomne do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Pavol Kubovič. Takže pokračujeme vystúpeniami v rozprave.

Slovo má pani poslankyňa Žitňanská, pripraví sa pán poslanec Kubovič.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, treba začať asi tým, čo povedal v svojom úvodnom slove aj predkladateľ, že máme na stole novelu federálneho zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky, že platný zákon je z roku 1990, teda prijatý skôr ako ústava, čo naozaj spôsobuje niektoré problémy, ktoré sa v podstate riešia tak potichu a v tichosti sa ignorujú. Zákon bol päťkrát novelizovaný, z toho trikrát to bolo ešte v období rokov 1990 a 1992, vždy išlo o malé čiastkové novely. V tej súvislosti asi treba povedať to základné a hlavné, že hlavné mesto Slovenskej republiky si zaslúži svoj zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky, to znamená zároveň aj diskusiu, koncepčnú diskusiu o tom, ako by mala vyzerať právna úprava o hlavnom meste Slovenskej republiky. Treba súčasne aj povedať, samozrejme, že v minulosti boli pokusy tento stav riešiť. A treba povedať aj to, že tieto pokusy boli neúspešné. A spravidla ten dôvod bol ten, že nájsť kompromis alebo dohodu medzi mestom a mestskými časťami bolo príliš zložité. A treba asi povedať aj to, čo povedal pán poslanec Zvonár. Ale pokiaľ ja viem, pokiaľ ja som si to vypočula na mestskom zastupiteľstve, tak tá dohoda nie je celkom tak. Ale boli ste veľmi blízko k dohode, než ste to predložili, asi tak by som to formulovala. Ale pokiaľ ja poznám tú situáciu, tak môžem povedať, že ste boli trošku netrpezliví a nedočkali ste sa tej dohody na pôde Bratislavy. Ale keď ste sa dopracovali veľmi blízko k dohode, a možno o niektorých otázkach tu naozaj existuje konsenzus medzi starostami a primátorom, tak asi treba na úvod povedať aj to, ako k tejto dohode prišlo. Sledujem proces prípravy tohto zákona, čítam o ňom a snažím sa veľmi pozorne počúvať zástupcov SDKÚ - Demokratickej strany v zastupiteľstvách či už mesta alebo mestských častí a viem, že pôvodne bol predložený návrh zákona, ktorý vyzeral úplne inak ako tento. A viem, že bol nie veľmi dobre legislatívne spracovaný a bolo v ňom množstvo vecne sporných ustanovení s podozreniami na protiústavnosť a že to, čo máme dnes, je naozaj výsledkom nejakej práce možno rok, rok a pol, výsledkom nejakého kompromisu. Ale treba povedať, že v tejto situácii kompromisu, ku ktorému ste dopracovali sa spôsobom, že pôvodný návrh bol neprijateľný, preto výsledný návrh sa javí ako záchrana situácie aj pre tých, ktorí s pôvodným návrhom nesúhlasili. A ja myslím, že to treba otvorene formulovať, pretože takto to cítia zástupcovia SDKÚ - Demokratickej strany či už v mestskom parlamente alebo v mestských zastupiteľstvách.

Takže keď sa v danej situácii hovorí o úspechu, pretože došlo k dohode, tak ja chcem povedať z tohto miesta, že takýto proces tvorby zákona o Bratislave považujem za zlý, vôbec negarantujúci kvalitu, nehovoriac aj o tom, že tvorba bola v rukách starostov, poslanci na všetkých úrovniach mestskej samosprávy sa dostali k slovu až v závere a občania Bratislavy sa vôbec k slovu nedostali, pretože návrh zákona, ktorý je predkladaný ako poslanecký, nebol na verejnom pripomienkovom konaní, pričom nie celkom rozumiem argumentu, že vlastne sa netýka ostatných obyvateľov, ale len Bratislavy, pretože je to zákon o hlavnom meste Slovenska. Ale aj keby som akceptovala tento argument, tak týka sa minimálne Bratislavčanov. A im predstavený ani predložený na pripomienkovanie nebol.

Vrátim sa k tomu, o čom som začala. Bratislava si konečne zaslúži dobrý zákon o hlavnom meste. A dovolím si povedať, že tento návrh je možno kompromisom, možno rieši niektoré problémy a určite ich rieši, možno niektoré nové problémy prinesie, možno bude v druhom čítaní časť týchto problémov ešte odstránená, ale nepredstavuje zásadnú zmenu v pohľade na hlavné mesto a neprebehla ani nejaká zásadná koncepčná diskusia, ako by takáto právna úprava mala vyzerať.

Možno si poviete, že prečo vystupujem k tej téme ja, lebo nie som komunálny politik. Nie som komunálny politik, ale som Bratislavčanka, žijem v Bratislave od narodenia, viem veľmi presne, čo považujem v Bratislave za dobré a čo ma v Bratislave štve. Na rozdiel od mnohých iných Bratislavčanov som právnička. Čiže poznám právnu úpravu, viem, aké sú kompetencie, kto za čo zodpovedá, viem čítať zákon. Čiže viem čítať aj tento návrh zákona. A preto sa cítim slobodná, úplne slobodná ako osoba, ktorá nie je súčasťou žiadnych dohôd, povedať, že navrhovaná novela zákona o Bratislave nerieši reálne problémy Bratislavčanov ani Bratislavy, je výsledkom politických dohôd medzi starostami o deľbe kompetencií a prerozdeľovaní peňazí, predovšetkým prerozdeľovaní peňazí medzi mestom a mestskými časťami. Pritom stále beriem do úvahy, že áno, isté problémy technického charakteru tu sú a tie sú riešené možno po mnohých rokoch.

Chcem reagovať na jeden argument, ktorý sa často spomína. Keď budú jasne zadefinované kompetencie, je to aj v prospech Bratislavčana. Chcem povedať, že Bratislavčan keď ide niečo vybaviť, tak nečíta predtým zákon, aby si prečítal, či má ísť na mesto alebo mestskú časť. Vyjsť v ústrety občanovi, aby sa mohol orientovať v Bratislave, nie je otázka zadefinovania kompetencií, zadefinovania kompetencií v zákone, ale čisto technická záležitosť vyjsť v ústrety občanovi a dať mu úradovňu tam, kde je preňho dostupná, bez ohľadu na to, či si potrebuje vybaviť vec, ktorá je v kompetencii mesta alebo mestskej časti. Treba asi povedať, že my Bratislavčania sme predovšetkým Bratislavčania, nie Staromešťania, Ružinovčania a možno Račania. A preto chceme, aby Bratislava fungovala ako celok.

Rozumiem, že zákon vyhovuje starostom, dáva im viac peňazí, rozumiem tomu, že dnes zákon akceptuje primátor, pretože odvrátil zlé riešenie, ale opakujem, cítim sa slobodná povedať, že takýto spôsob predkladania zákona je zlý. A cítim sa slobodná povedať, že vyhovuje starostom, ale prináša veľmi málo Bratislavčanom. Preto tento návrh zákona klub poslancov SDKÚ - Demokratickej strany nepodporí.

Dovoľte mi na záver ešte povedať dve poznámky k dvom otázkam, ktoré sú asi najviac medializované. Preto sa k nim na úvod vyjadrím. Sú to dve otázky, otázka znižovania počtu poslancov a otázka financovania funkcií hlavného mesta.

Nebudem do detailov o tom hovoriť, budú o tom hovoriť moji kolegovia, ale chcem povedať, že zníženie počtu poslancov je, samozrejme, dobrá téma. A najlepšie je dať ju do headlinov a potom sa už nikto nezaujíma, čo je ďalej podrobným obsahom tohto návrhu zákona. Chcem povedať, že SDKÚ - Demokratická strana, samozrejme, nie je proti znižovaniu počtu poslancov, tak ako nie je proti znižovaniu administratívy v Bratislave, ale treba povedať, že núkajú sa tu iné možnosti, možno odvážnejšie možnosti, možno spravodlivejšie možnosti, ako znižovať aj počty poslancov, ako znižovať byrokraciu v Bratislave, o ktorých ste ani nediskutovali, pretože koncepčnejšej debate o Bratislave ste sa vyhli.

Po druhé sa chcem vyjadriť k otázke financovania funkcií hlavného mesta zo štátneho rozpočtu, čo je model, ktorý sa navrhuje v tomto návrhu zákona. Som presvedčená, že hlavné mesto potrebuje peniaze na plnenie funkcií hlavného mesta asi viac, než ich má teraz, i keď priznám sa, doteraz som nevidela solídnu kalkuláciu. Ale som presvedčená o tom, že tá požiadavka je opodstatnená. Ale som presvedčená o tom, že nie je dobrým riešením a že Bratislava si nezaslúži, aby každý rok pri tvorbe štátneho rozpočtu bola predmetom politického handlovania tu v tejto snemovni. Myslím si, že Bratislava a financovanie Bratislavy si zaslúži systémové riešenie. SDKÚ - Demokratická strana presadila v minulom období fiškálnu decentralizáciu, ktorá predstavuje systém pravidiel, ako sa financuje samospráva. Som presvedčená, že po rokoch fungovania tohto systému je absolútne opodstatnené pozrieť sa na kritériá prerozdeľovania, pozrieť sa na to, ako majú vyzerať koeficienty pre mestá, ako má vyzerať koeficient pre Bratislavu, a v diskusii týmto smerom zabezpečiť dostatok financií aj pre Bratislavu. Ste vo väčšine, páni predkladatelia. Môžete to dnes presadiť vo vláde.

Ako som povedala, klub SDKÚ - Demokratickej strany tento návrh zákona nepodporí. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S faktickými poznámkami sa hlásia poslankyne a poslanci Sabolová, Jarjabek, Rafaj, Kuruc, Bárdos, Jasaň. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Mária Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja len krátko chcem podporiť pani poslankyňu v tom, že nie je vhodné, aby sa predkladali takéto zákony bez vzájomného, teraz to poviem, nie konsenzu, ale aspoň kompromisu, pretože sa týkajú mnohých z vás Bratislavčanov, ktorí ste v tomto parlamente, a týkajú sa aj nás všetkých, lebo je to hlavné mesto. A ja to hovorím z vlastnej skúsenosti. Keď sme robili novelu zákona o meste Košice, kde veľkú novelu sme urobili naprieč politickým spektrom, aj keď sme boli vo vládnej koalícii, bez opozície a košických poslancov opozície sme túto novelu nepredkladali. A myslím si, že o to pokojnejšie to bolo. Už vieme, že v tomto volebnom období je aj jedna novela zákona o Bratislave, novela zákona o Košiciach, bez toho, aby sme o tom diskutovali tí, ktorí vieme, aké podmienky tej samosprávy v tom-ktorom meste sú. Takže myslím, že to vystúpenie bolo veľmi objektívne. A bola by som veľmi rada, keby páni poslanci, ktorí predkladajú tento návrh zákona, najprv ako Bratislavčania skúsili komunikovať a potom rokovali o ňom v druhom čítaní.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som tiež Bratislavčan, nie som v komunálnej politike a tiež si dovolím hovoriť do tejto problematiky presne tak ako pani poslankyňa predo mnou.

Pani poslankyňa, z vášho príhovoru ma oviala v prvom rade istá urazenosť, urazenosť z toho, že ide o poslanecký návrh zákona. A tejto problematike ste sa venovali trošku viacej ako jeho obsahu. Ja si myslím, že toto všetko sa dá v druhom čítaní po zrelých diskusiách v tomto parlamente napraviť.

Ďalej mi vadilo veľmi to, že viacej v súvislosti s týmto zákonom ste skloňovali slová SDKÚ, strana SDKÚ, my z SDKÚ a tak ďalej a tak ďalej a oveľa menej ste v tomto vašom príhovore skloňovali slová Bratislavčan, Bratislavčania, občania Bratislavy a tak ďalej a tak ďalej. O mnohom, čo ste hovorili, sa dá diskutovať. Ale to je diskusia v rámci druhého čítania. Áno, hovorili ste, že ste Bratislavčanka, tak buďme v tomto prípade Bratislavčanmi a hodnoťme tento zákon takto, a nie z hľadiska istých straníckych kritérií, ktoré vám vyplývajú z vašej poslaneckej funkcie v rámci SDKÚ. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Rafael Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Musím zareagovať na pani poslankyňu v tom, že vyvolala vo mne podobne ako v predchádzajúcom rečníkovi vo faktickej isté asociácie. A zhrnul by som ich do tej známej floskuly, keby nebolo keby, boli by sme dávno v nebi. A budem pokračovať, keby nebolo doterajšieho spôsobu riadenia Bratislavy istou politickou jednofarebnou značkou, tak tiež by sme mohli byť inde, určite nie v tom marazme, v akom sa hlavné mesto nachádza, v diktatúre developerov, ktorým to umožňuje aj novo schválený územný plán, v dopravnom chaose, v nekoncepčnosti riadenia a tak ďalej a tak ďalej, v tom, že občanom v tých kritizovaných mestských častiach, bohužiaľ, máme dvojúrovňové riadenie, nie je umožnené vyjadrovať sa priamo k veciam a v mieste príslušnosti, kde žijú, pretože všetko sa riadi z jedného vzdialeného centra. Takže chcem len povedať, že je potrebné znovu zadefinovať naozaj postavenie Bratislavy ako hlavného mesta suverénnej Slovenskej republiky so všetkými náležitosťami, zlepšiť a zvýšiť efektívnosť výkonu, prijať nevyhnutné systémové zmeny, ktoré pravdepodobne ani vy sama nepopierate, aj legislatívnotechnické úpravy a predovšetkým zákonné vymedzenia už existujúceho stavu, pretože veci sa menia, ale menia sa bez jasných legislatívnych rámcov. A potom môže vznikať nielen dopravný, ale aj takýto legislatívny chaos.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Martin Kuruc.

M. Kuruc, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som takisto chcel zareagovať na pani kolegyňu poslankyňu. S veľa vecami súhlasím v tom, čo presne povedala. Naozaj tento zákon si zaslúži nový zákon, zákon o hlavnom meste Bratislave, lebo po osemnástich rokoch čiastkových noviel by si to naozaj hlavné mesto zaslúžilo.

Vieme o tom všetkom, že za posledných osemnásť rokov naozaj prebehlo viacero komunikácií medzi poslancami mestských častí mesta, starostami, primátorom a nikdy k tej dohode nedošlo a, dovolím si povedať, ani nikdy na takomto veľkom území a na takýchto úrovniach k tej dohode ani úplne konkrétnej nepríde.

Ja ako Bratislavčan, takisto som sa tu narodil, žijem tu a som hrdý na to, že som Bratislavčan, som sa pokúsil v tejto novele nájsť aj nejaké pozitívum. A našiel som to v dvoch veciach. To je teda samostatná kapitola o štátnom rozpočte, kde takisto si dovolím povedať to, čo povedala pani predrečníčka, že naozaj si to zaslúži špecifikovať presne to číslo, koľko by mala Bratislava zo štátneho rozpočtu dostať finančných prostriedkov každoročne, lebo naozaj nikto nechce, aby tu politické handlovanie každého roku, či už to bude zo strany ľavice alebo pravice a podľa toho, kto bude vládnuť v meste alebo kto bude vládnuť vo vláde Slovenskej republiky.

A druhá vec, ktorú by som takisto ako Bratislavčan spomenul, čo si myslím, že pre Bratislavčanov je naozaj pozitívne, je zníženie počtu poslancov, kde si dokonca dovolím navrhnúť, a budem to určite v druhom čítaní navrhovať, ešte radikálnejšie zníženie, a nie na 45 poslancov, ale na 36. A má to aj ratio, lebo vo vyššom územnom celku Bratislavu zastupuje 36 poslancov. A myslím si, že keď ju zastupuje vo vyššom územnom celku 36 poslancov, nemal by byť tento počet vyšší ani v magistráte hlavného mesta.

Čiže toto, si myslím, sú dve hlavné veci z môjho pohľadu, ktoré sú pre Bratislavčanov pozitívne. Samozrejme, súhlasím aj s tým, že ostatné veci sú pozitívne skôr pre primátora a starostov. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Gyula Bárdos.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. V prvom rade sa chcem poďakovať pani kolegyni Žitňanskej. Myslím, že veľmi dobre zhrnula to, čo treba povedať tu v Národnej rade pri tejto príležitosti. A maximálne súhlasím s ňou v tom, že predkladatelia asi nemali dosť trpezlivosti. Je to veľmi vážny návrh zákona. A som o tom presvedčený, že keby ešte urobili pár rokovaní alebo keby ešte boli počkali, tak tento návrh by tu mohol byť s politickým konsenzom v Národnej rade a nebol by nástrojom politického boja.

Teraz, ako už aj pani kolegyňa Žitňanská povedala, napr. tým, že sa vyzdvihuje alebo podčiarkuje jediná záležitosť, zmena počtu poslancov a, samozrejme, zníženie počtu poslancov, už aj v týchto reakciách vidíme, že bude to úplne jasné, že bude to handrkovanie a bude to licitácia, ktorá strana, či ľavica alebo pravica, tá alebo oná strana, bude mať lepší návrh, a nebudeme môcť hovoriť o tom, o čom by sme tu mali hovoriť v prípade hlavného mesta Slovenskej republiky. Preto poslanci Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja ani v prvom čítaní nepodporia tento návrh. A považujem za veľkú chybu, že takýmto spôsobom páni kolegovia podali tento návrh do Národnej rady. Hovorím, v prípade toho, že by urobili ešte jedno kolo, som o tom presvedčený, že celá Národná rada by mohla odobriť zákon, ktorý je potrebný a ktorý by tie základné pravidlá hry určoval jasne, pričom nie podľa politickej konštelácie by sa zisťovalo, že kedy koľko dostane hlavné mesto Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pán poslanec Viliam Jasaň.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, vrelo s vami súhlasím vo vašom vyjadrení, že Bratislava si zaslúži nový zákon. O nutnosti zmeniť zákon o Bratislave sa už, len čo si ja pamätám, hovorí takmer desať rokov. A veľmi sa začalo hovoriť o tom, ešte keď bol primátorom pán Moravčík. Žiaľ, vždy to skončilo takou formulkou, že niet politickej dohody. A zvláštnosťou na tom je to, ja som bol vtedy poslancom mesta, dodnes to neviem, prečo nie je tá politická dohoda. Veď vy ste mali prevahu v zastupiteľstvách mestskom, miestnych. Mali ste svojho alebo mali sme, lebo som bol súčasťou vtedajšej koalície, takej zvláštnej, svojho primátora a vládli ste a napriek tomu neboli schopné SDKÚ - DS s KDH sa dohodnúť na tom, že bude návrh nového zákona. Ja som bol tou súčasťou koalície, ale prečo ste sa nevedeli dohodnúť vtedy vy, DÚ, potom SDKÚ - DS a KDH?

A poznámka posledná. Došlo k dohode medzi starostami a aj primátorom. "Aj s primátorom sme sa dohodli." To nehovorím ja, to povedal nominant SDKÚ - DS starosta Starého Mesta Andrej Petrek.

Je pravda, že aj ja možno mám inú predstavu o tom zákone, ako by mal byť. Mal som ju inú aj vtedy, keď sa o tom diskutovalo niekedy v rokoch 1999 - 2000. Ale my sme sa aspoň o niečo pokúsili. A je na nás, či využijeme čas do druhého čítania a pokúsime sa ho trošku možno upraviť. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky, pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Budem reagovať na viacerých predrečníkov, ktorí reagovali na ten proces.

Ja nie som urazená, pán poslanec. To nie je o urazenosti. To je o slušnosti. A to je o tom, že podľa mojej mienky keď máme na stole zákon o Bratislave, tak pokus získať politickú podporu naprieč spektrom politickým v parlamente je normálne a slušné kvôli Bratislave. Preto ja som prekvapená, že na jednej strane sa hľadala dohoda medzi starostami a primátorom. Trošku ste to potom urýchlili. Ale neoslovili ste celé politické spektrum ani sa neuchádzate o podporu v parlamente z jeho strany. A to, si myslím, nie je správne.

A jedna reakcia na pána poslanca Kuruca. Nerada by som bola, aby sme v rámci toho politického handlovania skĺzli vyslovene do populizmu, ale jednu poznámku chcem povedať, pretože vecne nesprávne sa tu používa spojenie samostatná kapitola v štátnom rozpočte. Pán poslanec, keď si dobre prečítate ten zákon, tam uvidíte, že sa hovorí o tom, že by Bratislava mala dostať nejaké peniaze zo štátneho rozpočtu, ani slovom sa nehovorí o samostatnej kapitole v štátnom rozpočte. A to je zásadný rozdiel. A zároveň chcem ešte jednu poznámku povedať, môžete síce navrhnúť a príp. presadiť nejaké percento, pretože to som... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: O slovo požiadal v zmysle rokovacieho poriadku navrhovateľ. Takže má slovo.

J. Zvonár, poslanec: Ja by som sa vrátil k tomu slovnému spojeniu, Bratislava potrebuje dobrý zákon. Ja som presvedčený, že tento zákon je dobrým zákonom. Som o tom presvedčený nielen ja, sú o tom presvedčení všetci starostovia mestských častí, sú o tom presvedčení poslanci, ktorí na tomto zákone pracovali a ktorí sa snažili doriešiť veci tak, aby boli v prospech Bratislavy.

Hovorí sa, že som bol netrpezlivý, keď som inicioval predloženie tohto zákona sem do parlamentu. Pani poslankyňa, keby ste sa zaujímali o fungovanie v samospráve, tak by ste vedeli aj to, že tento zákon bol pripravený v máji, ja som ho mal predložiť v máji, som kvôli tomu, aby sa o tomto zákone mohlo rokovať, čakal s ním ďalšie mesiace, aby bol zákon predložený do Národnej rady načas a mohol byť prerokovaný a začať byť účinný od 1. 1. 2009.

Ak hovoríte, SDKÚ, že, pridal sa aj zástupca maďarskej koalície, nepodporíte tento zákon, ja som zvedavý, ako to vy vysvetlíte vašim poslancom, vaším starostom, ktorí tento návrh podporili, že vy v parlamente tento návrh nepodporíte. Alebo ich vylúčite z SDKÚ, tak ako ste vylúčili poslancov predtým, ktorí nemajú taký názor ako vy doteraz. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Kubovič. Je to všetko? Všetko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie navrhovateľa.

Slovo má pani poslankyňa Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Zarazili ma vo vašom vystúpení dve veci, po prvé to, že fakt, že si mestskí poslanci vyžiadali čas na diskusiu o zákone, ktorý predkladáte, vytvorili komisiu a uplatňovali svoje pripomienky, vnímate zo svojej strany ako nejaké gesto, veď to je normálne, pán poslanec, po druhé, pán poslanec, vám poviem, že poslanci za SDKÚ - Demokratickú stranu v mestskom zastupiteľstve aj v zastupiteľstvách jednotlivých mestských častí, rovnako ako starostovia poznajú naše stanovisko, je u nás vydiskutované a sú s tým stotožnení. Vystúpila som v tomto zmysle aj na mestskom zastupiteľstve a tlmočila som k tomu naše stanovisko. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Kubovič.

P. Kubovič, poslanec: Vážený pán poslanec, vy ste povedali, že ste mali túto novelu pripravenú v máji. Veď to nie je pravda, vy ste v máji mali pripravený úplne iný zákon, kompletne nový, ktorý vzišiel s dielne starostov. Takže hovorme si aspoň pravdu, keď už hovoríme o týchto veciach.

A tvrdíte a povedali ste to aj v tejto chvíli, a ja vám to potom dokážem aj v tej ďalšej časti, kde budem mať možnosť vystúpiť, že potrebujeme, aby ten zákon platil od 1. 1. 2009. No potrebujete ho len vy, vy starostovia. A ja vám poviem potom, aj prečo to tak je.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, teraz pokračujeme v rozprave. (Hlasy v sále.) Faktická poznámka, pani poslankyňa Vaľová, nie je možná. Ďakujem pekne. Vystúpi v rozprave ako posledný písomne prihlásený pán poslanec Kubovič.

P. Kubovič, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený predkladateľ, spravodajca, vážené pani kolegyne, kolegovia, už prednedávnom v tomto volebnom období sme tu mali jednu malú novelu zákona o Bratislave, ak si spomínate, vtedy tá novela riešila dve veci, ktoré bolo potrebné riešiť. A to bola voľba prednostu miestneho úradu v mestskej časti a tá druhá bolo čerpanie peňazí z európskych fondov, ktoré hovorilo o tom, aby mohli mestské časti priamo bez súhlasu mesta na jednotlivé projekty podávať svoje žiadosti. Už vtedy sme upozorňovali, že sa opäť deje jedna účelová novela, ktorá má riešiť problémy nie Bratislavy, ale problémy starostov mestských častí, v ktorých si nevedia, dá sa povedať, získať zastupiteľstvo na svoju stranu, aby mohli svoje silové metódy, personálne ap., riešiť v jednotlivých mestských častiach. Nazývali sme ju jasne účelovou vtedy novelou, ktorá má poslúžiť posilneniu moci niektorých starostov. Táto novela, samozrejme, tak aj dopadla. Tak sa aj udialo. No a dnes máme predkladaný opäť, bohužiaľ, nie nový zákon o hlavnom meste, ale opäť novelu, podotýkam, zákona o hlavnom meste Bratislave. Dovolím si tvrdiť, že táto novela je akurát väčšia rozsiahlejšia, ale opäť slúži presne tomu istému účelu.

Naviažem na to, čím skončil pán predkladateľ. A hovoril, že potrebuje, aby táto novela bola platná od 1. 1. 2009. Pritom veci, ktoré argumentoval pri uvádzaní tohto zákona, že vlastne je dobré, že v Bratislave sa znižuje počet poslancov ap., všetky tie veci, ktoré dával ako pozitívne, ktoré sú obsahom tohto zákona, definujú teda Bratislavu ako sídlo prezidenta, sídlo vlády ap., čo je, samozrejme, namieste, s čím súhlasíme. Vlastne sú veci, ktoré vlastne podľa takto predloženého návrhu zákona vstupujú do účinnosti až od nového volebného obdobia, veď si to pozrite, pán predkladateľ.

Jediné, na čom vám záleží, sú prechodné ustanovenia. Tak dovoľte, aby som sa pri tých prechodných ustanoveniach nachvíľu asi pozastavil. Bod prechodných ustanovení naozaj nehovorí o ničom inom, pán starosta, len o tom, ako urvať finančné prostriedky bez súhlasu mestských poslancov do mestských častí. Je to o tom a je to zasa len o tom, čo tu povedal aj váš kolega, váš zástupca, ktorý pôsobí v mestskej časti, tej istej ako vy, že jednoducho vy neviete robiť konsenzus, bojíte sa toho, akým spôsobom by mestské zastupiteľstvo schvaľovalo štatút, lebo tam by ste museli komunikovať a hľadať konsenzus. Stáva sa v Bratislave v poslednej dobe sprievodným stavom, že jednoducho politická strana si chce jednak v tomto meste uzurpovať viac moci, ako jej prináleží podľa výsledkov volieb, a keďže to nevie riešiť tam, kde sa to má riešiť, rieši to tam, kde vie, že tú podporu vie získať. A to je na pôde Národnej rady. Doslova a do písmena to takto funguje. Ja sa to nebojím pomenovať, pretože som zvedavý, dokedy sa to bude opakovať. Na budúci rok zistíte, že sa vám zase niečo iné nepáči, no tak zase prídete s účelovou novelou. Prestaňte klamať Bratislavčanov, že ste pripravili novelu zákona o hlavnom meste preto, že im chcete pomôcť, veď to je blud. Táto novela je pripravená za jediným účelom, za účelom uzurpovať finančné prostriedky pre vás, pretože si ich neviete zabezpečiť v zmysle dnešnej legislatívy. A hovoria o tom prechodné ustanovenia. Môžem ich začať čítať, aby som vám vetu po vete, odstavec po odstavci hovoril, kde uberáte finančné prostriedky hlavnému mestu.

A vydávate za najväčší úspech zmenu počtu poslancov. No môžem vám povedať zo svojej praxe a skúsenosti, že keď som tam nastupoval, tak mestská časť mala 60 poslancov, keď som odtiaľ odchádzal, mala ich 31. Ja sa spýtam: Udiala sa nejaká zmena zákona o Bratislave, aby som to mal urobiť? Nie na to stačila vôľa, na to stačí vôľa dokonca starostu a zboru mestskej časti, ktorý tam funguje, aby toto urobili. Nie je potrebné to dávať ani do zákona. Stačí to dať do súladu so zákonom o obecnom zriadení, pán starosta. Takže neskrývajte sa tu za chválospevy voči občanom tohto mesta, že vy idete zrazu znižovať počty poslancov. Nie, my sme to dokázali urobiť aj bez takejto zmeny. A vedeli sme to urobiť aj napriek tomu, čo vy stále tvrdíte, že sme v tom zastupiteľstve mali svojich ľudí. Nerobte účelové zmeny. Dokedy to tu budete obracať týmito účelovými zmenami? Dokedy budete vo vláde, áno, presne, ako ste to povedali. Máte absolútnu pravdu, pán poslanec. A som rád, že konečne to tu naplno niekto povedal. Takže treba, aby sa nielen Bratislavčania, ale aj celé Slovensko pripravilo na účelové zmeny. (Hlasy v sále.) Výborne.

Ďalšou vecou, ktorá je, o ktorej každý Bratislavčan alebo aspoň tí, ktorí sa v samospráve pohybovali, dobre vedia, je, že stavebné úrady, školské úrady sú posunuté na mestské časti štatútom. Prečo sú posunuté na mestské časti štatútom? No preto, lebo jednoducho možno to je aj dobré, v konečnom dôsledku má to svoj význam, ale ten dohľad toho mesta jednoduchého, ktoré je podľa mňa stále len jedno a nie je rozdelené na akúsi Raču, ja neviem Ružinov a Devínsku Ves, je len jedno to mesto, volá sa Bratislava, potrebuje mať aj nad základným školstvom, aj nad stavebnými úradmi. A preto je to urobené štatútom, že v prípade že by niektorá z týchto skutočností sa vymykala z nejakých potrieb tohto mesta, aby to mesto alebo predstavitelia mesta, volení zástupcovia mali možnosť zasiahnuť. A príklad uvediem. Poznáte prípad mestskej časti Devín? Poznáte obdobie pána starostu Novotného? Viete o tom, s akými problémami sa dnes Devín borí? Jednoducho keby bolo malo mesto mechanizmy aj možno v zmysle tohto zákona, tak k tomu nikdy nedôjde. Dneska všetci Bratislavčania sa skladajú na to, čo sa udialo v istom období v mestskej časti Devín. Je pod nútenou správou, má kopec dlhov, ale neplatia to už len občania Devína, platia to všetci Bratislavčania. Viete, pán starosta, aj toto sú veci, ktoré zabetónovaním touto novelou vy natvrdo dávate do rúk mestských častí bez akejkoľvek možnosti, tieto veci pre budúcnosť aby bolo možné ovplyvňovať v meste. Ale ja si osobne myslím, že nakoniec v konečnom dôsledku toto nie je podstatné, čo trápi Bratislavčanov. Viete, a určite mi to potvrdíte aj vy z vašich skúseností, aj ja som také skúsenosti mal, že príde za vami občan Bratislavy a povie vám, alebo povedal aj mne, prečo popri ceste, ja neviem vo vašom prípade popri Račianskej, v mojom prípade popri Bajkalskej, je taká vysoká tráva a o pár metrov ďalej je krásne pokosené. Čo môžete na to povedať, poviete mu len jednoducho, že no viete, ale to nie je naše, o to sa nestaráme my, nech sa páči, choďte sa sťažovať na mesto. To isté je pri cestách. Šofér ide po ceste, ide po Bajkalskej, odbočí na vedľajšiu ulicu, vo vašom prípade, myslím, ja neviem je to Pekná cesta ap., keď o tom budem hovoriť, a zrazu padne do nejakej jamy, napíše sťažnosť primátorovi, lebo však on si myslí, že to patrí primátorovi, pričom nakoniec je to vecou mestskej časti. Ak chceme riešiť problém Bratislavčanov, tak riešme tieto problémy Bratislavčanov. A navrhujme takú novelu zákona, ktorá bude jednoducho tieto veci nejakým spôsobom zjednocovať tak, aby ten občan Bratislavy vedel, kde sa má jednoducho obrátiť. A vy hovoríte o veľkej novele. Ale tá novele nie je novelou, nie je ani novým zákonom, je len zase tým, o čom hovorím a čo som povedal na začiatku, uzurpovaním moci pre starostov.

Teraz sa dostanem k tomu, čo ste hovorili, že je to dohoda. No je to dohoda medzi sedemnástimi starostami a zatlačeným primátorom do kúta. Takto ju pomenujem. Veď tento návrh, to, čo ste predložili, o čom ste hovorili, že ste to mali v máji, keď primátor potom uvidel, tak sa potešil. Potešil sa, lebo si povedal, že no tak toto a toto keď im pustím, tak už konečne od tých sedemnástich starostov budem mať pokoj. Ja dobre viem, ako sa rodila novela za čias pána primátora Moravčíka. Ja som chodil osem rokov na kluby starostov. Ja dobre viem, ako to tam funguje. Nemusíme hovoriť o tom, že nikdy sa tam nezídete všetci sedemnásti, to ani už nebudem spomínať. Existujú tzv. dominantní, a nazvem to, tí, ktorí počúvajú. Samozrejme, jediná debata vždy v tom klube starostov prebieha o tom, ako čo zobrať mestu, ako čo získať pre mestskú časť. Môžem vám povedať, že som sa tam osem rokov zle cítil. A bol som jeden z tých, ktorý proti týmto metódam tam aj vnútri hovoril. Snažil som sa, aby si každý uvedomoval, že za to, ako toto mesto funguje, je takisto zodpovedná aj tá mestská časť, a nie deliť to na to, že ja chcem mať viac a oni nebudú mať nič. Sú dodnes v klube starostov starostovia, ktorí takýmto spôsobom rozmýšľajú, pričom vôbec ich nezaujíma toto mesto, zaujíma ich len a len ich konkrétny účel, ich záujem, aby mali oni dosť. No ak takto budeme riešiť Bratislavu a, poviem to otvorene, teraz aj Košice do budúcna, tak sa nikde nedostaneme. A prečo ten proces tu nikdy nebol začatý? No poviem vám to. Áno, bolo to tu naznačené, ani vnútri politických strán neexistuje jednotný názor na tieto veci. Priznajme si to. A neexistuje určite ani u vás. Ani u nás neexistuje na túto vec jednotný pohľad, či má byť Bratislava, nazvem to, len jedna samospráva, jedna úroveň, či má byť sedemnásť, osemnásť, tridsať mestských častí alebo štyri, dve mestské časti. Presne to isté je aj v Košiciach. Bývalý pán primátor Moravčík prišiel s modelom, ktorý, samozrejme, siahal na počet mestských častí a tým pádom aj starostov, 17 : 1, pretože to sa nemeria, že on je primátor Bratislavy, ale on je jeden, pričom tých je sedemnásť. Pritom ste mi povedali, že bol konsenzus. Tak bol presne taký istý pomer. Ja sa vôbec nedivím primátorovi, že nakoniec súhlasil s tým po tom, čo videl tú predlohu z mája.

A už vôbec nehovorím o tom, že keď chceme prijať zákon, ktorý bude spoločný, ktorý bude konsenzom pre Bratislavčanov, tak by tie diskusie mali prebiehať aj medzi politickými stranami, a nie medzi sedemnástimi starostami a jedným primátorom. Ja som presvedčený, že veľmi ľahko sa dá odčítať, ktoré sú relevantné politické strany v tomto meste, ktoré by si, keď majú dobrý záujem, mali spoločne sadnúť za stôl a mali pripraviť nie novelu, na tom sa, dúfam, zhodneme, ale nový zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky. Ale treba otvorene povedať, neurobila takú iniciatívu ani SDKÚ, ale ani vy ste ju neurobili. Ale my sme na rozdiel od vás aspoň nechceli presvedčiť túto snemovňu o niečom, o čom sme neboli presvedčení, že to má konsenzus. A sme to sem nepredkladali. (Hlas z pléna.) Nehnevajte sa na mňa, pán poslanec Rafaj, ale veď toto je účelové pre vašu Raču ako hrom a nič iné to nie je. O čom to hovoríme? (Reakcia z pléna.) Čo neexistuje? Bratislava? Vyrušujete ma. (Ruch v sále.)