A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Dzurinda, Kondrót, Kovarčík, Kukan, Mamojka, Micheľ, Pado, Pataky, Slota, Štefanec, Švidroň, pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Veteška.

V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

vládnom návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 740).

Už máme na mieste navrhovateľky pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny a takisto aj ako spravodajkyňu pani poslankyňu Janu Vaľovú.

Do rozpravy sú ešte ústne prihlásené panie poslankyne Marta Damborská a pani Mária Sabolová.

Teraz dávam slovo pani poslankyni Damborskej. Nech sa páči.

M. Damborská, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, vážené kolegynky, kolegovia, ja som úprimne presvedčená, že predložený vládny návrh zákona o sociálnych službách, ktorý je vypracovaný v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, bude po určitých úpravách kvalitnou náhradou súčasného zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorý už nerieši a neupravuje poskytovanie a financovanie sociálnych služieb v potrebnej miere, ba, čo viac, diskriminuje ľudí s ťažkým zdravotným postihom. Tento zákon určite lepšie ako doterajšia právna úprava podporí sociálne začlenenie občanov a umožní uspokojiť sociálne potreby ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. Mám za to, že navrhovaná právna úprava je omnoho komplexnejšie orientovaná nielen na jednotlivca, ale aj na rodinu a aj na komunitu fyzických osôb, t. j. na všetkých tých, ktorí sa ocitli v takej nepriaznivej sociálnej situácii, príp. v krízovej sociálnej situácii, ktorú je potrebné riešiť formou poskytovania sociálnej služby.

V návrhu zákona je o. i. dôležitá aj tá skutočnosť, že hoci sú všeobecne prospešné sociálne služby službami verejného záujmu a sú poskytované bez dosiahnutia zisku, návrh umožňuje poskytovanie týchto služieb aj v rámci živnosti alebo podnikania.

Predložený návrh zákona ustanovením nových veľmi potrebných sociálnych služieb, ako sú napr. odľahčovacia služba, sprostredkovanie tlmočníckej služby, sprostredkovanie osobnej asistencie, pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností, sprievodcovská a predčitateľská služba, tlmočnícka služba, požičiavanie pomôcok a tak ďalej, ako aj úprava niekoľkých nových druhov zariadení, napr. nocľahární, domov na pol ceste, nízkoprahových centier ap., veľmi správne reaguje na dlhoročné potreby praxe.

Navrhované viacúrovňové komunitné plánovanie sociálnych služieb, pri ktorom má komunitný plán sociálnych služieb obce vychádzať z národných priorít rozvoja sociálnych služieb s cieľom plánovať sociálne služby tak, aby zodpovedali miestnym špecifikám a potrebám fyzických osôb a vychádzali z analýzy skutkového stavu poskytovania sociálnych služieb, ako aj z koncepcie sociálnych služieb vyššieho územného celku, to všetko má vychádzať z národných priorít rozvoja sociálnych služieb a komunitných plánov v obci, v jeho územnom obvode. To všetko môže výrazne a pozitívne ovplyvniť komplexnosť a kvalitu poskytovaných sociálnych služieb.

Hoci je predložený návrh zákona o sociálnych službách pripravený skutočne kvalitne, mám za to, že v druhom čítaní bude ešte potrebné vykonať v ňom niekoľko zmien. Bude vhodné odstrániť napr. nerovné postavenie medzi vyšším územným celkom a obcou tým, že sa zo zákona vyššiemu územnému celku umožní nielen zabezpečovať sociálne služby, ale ich aj poskytovať. Mám totiž za to, že rovnako ako obec mal by mať aj vyšší územný celok zákonom ustanovenú pôsobnosť na poskytovanie sociálnych služieb a nielen na ich zabezpečovanie. Zastávam názor, že nemožno vyššiemu územnému celku odoprieť právo, aby sám vo svojom mene, resp. vo svojej vlastnej pôsobnosti mal možnosť poskytovať niektoré druhy sociálnych služieb, ktoré v územnom obvode kraja chýbajú alebo sú nedostatkové, a mal možnosť ich financovať, samozrejme, za predpokladu, že bude dodržaná zákonom spravodlivá rovnováha financovania sociálnych zariadení v pôsobnosti samosprávneho kraja, resp. samosprávnych krajov a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Chcem veriť, že novým predloženým zákonom ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dobre ošetrilo toto nebezpečie, ktoré tu stále je, a že nebudeme nútení podávať podnety na Generálnu prokuratúru za porušovanie zákona samosprávnymi krajmi, resp. za prijímanie nezmyselných a protizákonných všeobecných záväzných nariadení v neprospech občana.

Obdobne ako pani poslankyňa Gibalová, tak aj ja som, žiaľ, bola nútená podať podnet na Generálnu prokuratúru z dôvodu porušovania zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci Nitrianskym samosprávnym krajom, samozrejme, v mene všetkých neštátnych poskytovateľov sociálnych služieb. Verím aj v to, že Generálna prokuratúra zaujme spravodlivé stanovisko a všeobecné záväzné nariadenie a nezmyselný normatív s tým súvisiaci bude Nitriansky samosprávny kraj nútený zrušiť. Prosila by som pani ministerku, aby nám dala záruky, že podľa nového zákona nebudú porušovaniaschopné samosprávne kraje tak, ako tomu bolo doteraz zo zákona o sociálnej pomoci.

Ďalej, nerovné postavenie v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku nie je v súlade ani s ustanoveniami § 8 ods. 8 a 9 návrhu zákona. Nie je totiž vhodné oklieštiť postavenie vyššieho územného celku tak, že na jednej strane je za určitých podmienok povinný uzatvoriť zmluvu o zabezpečení poskytovania sociálnej služby s budúcim poskytovateľom sociálnej služby, avšak na druhej strane nemá možnosť pôsobiť ako poskytovateľ sociálnej služby. Obec a vyšší územný celok majú rovnaké postavenie, pokiaľ ide o zákonom danú pôsobnosť konať a rozhodovať o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu. Aj preto by sa nemalo vylúčiť poskytovanie sociálnych služieb z kompetencií vyššieho územného celku, a tým akceptovať iné postavenie v pôsobnostiach vyššieho územného celku, než má obec, navyše keď obec môže poskytovať sociálne služby vo vlastnej pôsobnosti, resp. vo vlastnom mene a aj prostredníctvom právnických osôb, ktoré na tento účel zriadi alebo založí. Súčasne mám za to, že verejní poskytovatelia sociálnych služieb by sa nemali zapisovať do registra poskytovateľov sociálnych služieb, ktorý vedie vyšší územný celok, pretože v prípade, ak by vyšší územný celok skúmal splnenie podmienok na poskytovanie sociálnych služieb v obciach, a tým povinne podmieňoval ich registráciu, išlo by vlastne o zásah do samosprávnej pôsobnosti obcí a o spochybňovanie nielen ich originálnej pôsobnosti, ale aj ústavou danej nezávislosti. Obec a vyšší územný celok totiž majú zákonom ustanovenú pôsobnosť na poskytovanie sociálnych služieb a na ich zabezpečenie. A tak sa na ne vzťahujú automaticky povinnosti, ktoré im zákon ukladá, na účely ich poskytovania a zabezpečovania. Nech je teda potrebné výkon tejto ich pôsobnosti podriaďovať osobitnej registrácii, čo súčasne odporuje statusu postavenia obce a vyššieho územného celku daného zákonom.

Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, milé kolegynky, kolegovia, rada podporím posunutie vládneho návrhu zákona o sociálnych službách do druhého čítania s tým, že uplatním, ako som naznačila vo svojom vystúpení vo výbore pre sociálne veci a bývanie, niekoľko pozmeňujúcich návrhov. A pevne verím, že neoľutujem to, že som tak urobila. Znovu apelujem na nebezpečie porušovanie zákona samosprávnymi krajmi, ktorého sa skutočne my neverejní poskytovatelia sociálnych služieb bojíme. Ďakujem vám za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Damborskej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, chcem vystúpiť krátko, len nebudem sa venovať jednotlivým paragrafom, ale rada by som sa vyjadrila komplexne k takej jednej časti, ktorá mi v tomto zákone chýba.

Zákon je na svete. Je to dobre, pretože po dlhom čase sme sa dočkali zákona o sociálnych službách. Ale je na škodu veci, že nerieši celý problém komplexne. A mne tu chýbajú minimálne dve skutočnosti.

Zákon rieši sociálnu službu a zameriava sa len na ústavnú starostlivosť, tak ako bolo aj v programovom vyhlásení vlády uvedené, že vláda sa bude snažiť budovať ďalšie zariadenia ústavnej starostlivosti o seniorov, pretože populácia starne. Už vtedy som upozornila na to, že mali by sme hľadať podmienky a sociálnu službu a sociálnu pomoc rodinám, aby senior, starší človek, ktorý ju potrebuje a je najviac odkázaný na sociálnu službu, mohol by ju mať aj v domácom prostredí. Chýba mi to, lebo toto by mal byť komplexný zákon.

Druhá vec, ktorá mi chýba, je to dávno komunikované, dá sa povedať, už niekoľkými vládami, odkedy som v parlamente, je, aby sme vytvorili jeden komplexný zákon, ktorý by riešil sociálnozdravotnú starostlivosť, keď je potrebná v tej kombinovanej starostlivosti. Tento návrh zákona sa dotýka zdravotnej starostlivosti len veľmi okrajovo. Dotýka sa len ústavnej starostlivosti, čiastočne ošetrovateľskej starostlivosti, kde je ale tá možnosť úhrady tých zdravotníckych služieb, ošetrovateľskej starostlivosti definovaná tak nejasne ako v súčasnom zákone o sociálnej pomoci, že môže byť. Nie je tu žiadna povinnosť.

V tom chcem sa ďalej vyjadriť tak všeobecne. Opäť má zákon aj veľa nejasností. Sú zadefinované niektoré skutočnosti veľmi jednoznačne, čo ma teší, kde sa hovorí, že sa posúdi proste jednoznačnosť s druhom. Ale v istých častiach a tých častiach, ktoré sú možno aj dnes problémové, ide o nejednoznačnosť. A používame termín "môže", čo napr. pri tom § 71, kde je financovanie sociálnych služieb pri úhradách za výkony ošetrovateľskej starostlivosti, je, poviem to opäť, to, s čím sme sa pri dnešných možno ADOS-kách mnohokrát stretávali.

Čiastočne rada by som sa vyjadrila aj k § 70, kde sa hovorí o sociálnych službách ústavnej zdravotnej starostlivosti a ako chceme vytvárať sociálne lôžka, ako budeme uzatvárať zmluvy so zdravotnými poisťovňami pre takýchto pacientov, kde budú sa zriaďovať tie sociálne lôžka, ako budú vytvárané, ako budeme posudzovať pacienta, či je nutné ho umiestniť v sociálnom lôžku v zdravotníckom zariadení alebo je iná možnosť v inom sociálnom zariadení alebo dokonca ako chceme posúdiť objektívne, že ten pacient nemôže ísť do domáceho prostredia. Toto je jedna veľká otázka. Chýba tu taká jednoznačnosť. Zákon ako celok tvorí nielen koncept sociálnych služieb, ale je skôr v niektorých pasážach až ako vykonávací predpis.

V ďalšom ma zaujíma, ako chceme kompetencie dohľadu ministerstvom práce, sociálnych vecí ustrážiť, ako bude dohliadať ministerstvo, ako bude aj rozhodovať v prípade pochybenia, lebo dnes spochybňujete práve vy z vládnej koalície Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde nám skutočne chýbajú aj rozhodovacie kompetencie. On došetrí, dotiahne veci, tak snáď môže pokutovať, ale mne skôr chýba ten dosah na tú konkrétnu službu, činnosť, výkon ako v zdravotníckej, tak aj teraz možno v sociálnej službe. Čiže zaujímalo by ma, aké kompetencie ten dohľad ministerstva bude mať a ako bude rozhodovať, či bude na to nejaký iný predpis ešte, aby to bolo transparentné, aby to nebolo tak, že úradník, ktorý nebude poznať situáciu v území, bude rozhodovať, lebo ten dohľad robí ministerstvo. Tým, že sme zrušili inšpektoráty, tak bude táto kompetencia zrejme presunutá tu.

Zaujímala by ma ďalšia otázka v § 83, kde hovoríme o komunitných plánoch, ktoré budú vytvárať obce a vyššie územné celky, ktoré ich budú vypracovávať v spolupráci s inými poskytovateľmi, aký je predpokladaný rozsah tej spolupráce, či budú prizvaní v tom území všetci poskytovatelia, budú akceptovaní, kde je napísané to kritérium, či VÚC-ka a obec si nevytvoria tie komunitné plány tak, aby boli pre ne vhodné, aby sa strčili do rámca rozpočtu, alebo bude to ten plán, ktorý bude skutočne potrebný v území, ale budeme musieť hľadať aj zdroje, ako pokryť vlastne tú potrebu, lebo, bohužiaľ, starneme, jednak sociálny stav spoločnosti a vôbec spoločenský stav je taký, že tu už nejde len o starých, ale ide aj o iné generácie, tak ako aj máte uvedené v zákone možno aj tie sociálne služby, ktoré sa posunuli skutočne už aj do nižšieho veku. To sú teda tie komunitné plány.

Už moja kolegyňa hovorila o sociálnej posudkovej službe. Zdá sa mi, že je to jedna nadbytočná vec v zákone, pretože najlepšie pozná, a to tvrdí súčasná vládna koalícia, všeobecný lekár svojho pacienta. Mal by ho manažovať. A on by mal najlepšie vedieť, či tú službu potrebuje. Pozná jeho sociálne prostredie, mal by poznať jeho sociálne prostredie. Bohužiaľ, nie je to vždy tak. A preto si myslím, že ešte treba popracovať aj na školení, omladení a možno oveľa väčšej práci na lekárovi prvého kontaktu. Ale sociálna posudková služba je jeden nadbytočný inštitút, ktorý nás bude stáť pomerne veľa peňazí.

O dohľade som hovorila.

A ešte tak krátko na záver by som rada povedala, že nie je ľahké, pani ministerka, pripraviť takýto komplexný zákon. Sami vidíme, že sa tvorí už niekoľko volebných období. My sme minimálne sledovali túto oblasť. Aj keď som nebola vo výbore pre sociálne veci, si myslím, že tak ako to nebolo ľahké urobiť možno ani za vlády Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 až 1998, bol to problém aj za Dzurindovej vlády a je to problém aj za vás. A preto si myslím, že by som bola veľmi rada, ak by sme konečne po devätnástich rokoch fungovania iného princípu v tejto krajine boli schopní komunikovať v oblasti sociálnej na výbore objektívne. A predkladám teraz termín na predĺženie lehoty na prerokovanie tohto zákona do 31. októbra 2008, aby sme mali čas aspoň dva mesiace na jeho diskusiu vo výbore pre sociálne veci a v ostatných výboroch, v ktorých je pridelený. Myslím si, že nič nás nezachráni, či jeho účinnosť bude 1. januára 2009 alebo bude to dobrý zákon, ktorý bude platný od 1. februára 2009. Myslím si, že je teraz najvyšší čas, že má konkrétnu podobu ten zákon. On nie je už v nejakom pripomienkovom konaní. Je už jeho konkrétna podoba, poďme diskutovať. Myslím si, že v tomto parlamente je niekoľko ľudí, ktorí majú skúsenosť, prax tak v koalícii, ako aj v opozícii, a preto navrhujem tú lehotu. Zároveň by som bola rada, keďže ide o veľmi široký záber tohto zákona, keby sa tento zákon mohol prerokovať aj vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Preto navrhujem, aby sme aj o tejto časti hlasovali. Myslím si, že toto nevidím ako vážny problém.

A tak ako je zákon koncipovaný, tak ako kolegyňa Monika Gibalová hovorila, nepodporíme ho do druhého čítania. Očakávam tú diskusiu. Očakávam prijatie rozumných návrhov. Ale na druhej strane sa obávam, aby ten zákon nedoznal cez mnohé pozmeňujúce návrhy ešte možno vážnejšiu podobu, ktorá bude síce prijateľná pre istú skupinu, ale nebude postihovať pohľad spoločnosti na potrebu tejto služby.

A tu posledná moja poznámka je tá, že si myslím, že mali by sme do budúcnosti uvažovať aj o tom, že zásadné generálne zmeny konceptu sociálnych, zdravotníckych a školských služieb alebo politík by sme mali robiť ústavnými zákonmi, aby sa nemenili tieto veci v obdobiach, keď sa len nám zdá, že príde nová politická garnitúra, mali by to byť veci, ktoré by mali ísť naprieč politickým spektrom a mali by mať dosah na nejaké desaťročie, kedy tá krajina na základe praktickej skúsenosti zmení opäť na základe konsenzu takýto koncept sociálnej politiky, zdravotnej politiky alebo aj školskej politiky, ktorá sa výhradne dotýka všetkých. A myslím si, že minimálne sociálna, zdravotnícka oblasť je tá, ktorá z nás nikoho neobíde, nech sme v akomkoľvek postavení. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej majú pani poslankyňa Vaľová a pani poslankyňa Damborská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Sabolová, ja som vás veľmi pozorne počúvala. Chcela by som vás poprosiť, aby ste mi vysvetlili zmysel faktických vecí, ktoré ste povedali. Povedali ste, že po devätnástich rokoch je tu konečne zákon, s ktorým sa nevedela vysporiadať ani Mečiarova vláda, ani vaša vláda, v ktorej ste boli, je tu zákon. Potom ste povedali, že potrebujete pre tento zákon širšiu diskusiu do 1. februára a takisto aby bol zaradený do výboru pre ľudské práva. A čo teda úplne beriem, ale čo ma totálne zaklincovalo, bolo, keď ste povedali, že ho nepodporíte do druhého čítania. Tak potom kedy budeme diskutovať? Veď predsa druhé čítanie je o tom, aby sme diskutovali, aby sme dali pozmeňujúce návrhy. Čiže jednou ranou poviete, že nepodporíte zákon, a predtým rozprávate, že konečne tento zákon tu je, devätnásť rokov ho nebol nikto schopný urobiť, chceme o ňom dlhšie diskutovať a vzápätí všetko zmietnete. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Damborská.

M. Damborská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Je mi ľúto, že aj pri prijímaní sociálnych zákonov existuje v Národnej rade Slovenskej republiky ješitnosť zo strany opozičných paní poslankýň, pretože vzhľadom na to, že neboli v nedávnej minulosti prijaté ich pozmeňujúce návrhy, teraz sa en bloc stavajú k celému zákonu takto, čo skutočne je na škodu občana. Neviem si to vôbec vysvetliť, pretože naozaj veľmi vehementne bojovali o to, aby ten pozmeňujúci návrh, ktorý vylepšuje financovanie sociálnych zariadení, prešiel. Konečne tento zákon tu je. A absolútne ani ja sa nestotožňujem s tým, aby nebol platný od 1. januára 2009, pretože to je skutočne už tak neúnosná situácia u tých ľudí, ktorí vlastne majú ten ťažký zdravotný postih a nie sú financovaní spravodlivo, každý jednako v tých zariadeniach sociálnych služieb. A vy to veľmi dobre viete, koľké roky skutočne aj pani Gibalová chodila do Národnej rady za poslancami, áno, chodila, ja som sem chodila takisto šesť rokov nepretržite, ale nikdy som v Národnej rade nepočula, že by táto problematika rezonovala tak intenzívne v Národnej rade rezonovala, tak ako rezonuje teraz. Mali ste tu svojich poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie. Tak pekne vás prosím, nerobte ľuďom teraz skutočne zle.

A ďalej sa tiež nestotožňujem s tým, aby všeobecný lekár posudzoval zdravotný stav pacienta, pretože tam ide o ťažké psychiatrické diagnózy, Alzheimerove demencie.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sabolová, chcete reagovať? Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Veľmi pekne ďakujem.

Začnem od konca, od pani Damborskej. Pani Damborská, nejde o žiadnu ješitnosť poslankýň. Vy to najlepšie viete. A na vás budem reagovať v tejto prvej vašej pripomienke len toľkým, lavírujete podľa "počasia". A to ostatné si vydiskutujeme trošku inde alebo v bufete. Je to o niečom inom.

Pani Vaľová, vám chcem povedať len toľko na začiatok. Ja som povedala svoj názor, svoj pohľad na rozdiel od vás, ktorá predčítavate v svojich spravodajských správach dôvodovú správu. A dá sa to krásne zo stenografického záznamu pozrieť. Bola by som rada, keby ste povedali svoj osobný názor, a nie názor pani ministerky a dôvodovej správy. To je prvá poznámka.

Pani poslankyňa Vaľová, ja som nehovorila, že je tu zákon po devätnástich rokoch, ale že je tu 19 rokov doby na to, aby sme mohli diskutovať objektívne aj o týchto službách. My nepodporíme zákon preto, lebo máme svoje výhrady, ktoré sme predniesli. A vy veľmi dobre viete, pani ministerka, ruku na srdce, že podstatná časť zákona sa tu spracovávala aj v minulosti, keď ste boli na ministerstve aj za predchádzajúcej vlády pána Magvašiho, neskôr ako pracovníčka možno. Potom ste odišli, ale vy veľmi dobre viete o tej situácii. A vedia o tom aj vaši pracovníci. Takže vy vládnete, vy musíte posúvať veci, my dnes môžeme kritizovať, my dnes môžeme pomáhať a dávať svoje návrhy.

A chcem len povedať k tomu obdobiu, prečo by sme mali diskutovať o tom viac. Aj dva mesiace je málo. A myslím si, že je to téma, do ktorej by mohli hovoriť všetci poslanci. A možnože by to mohlo ísť do všetkých výborov. Ja len viem, ako veľmi radi vecne diskutujeme v tých výboroch. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vyčerpali sme vystúpenie všetkých rečníkov prihlásených do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu preto za skončenú.

Pani ministerka ako navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, napriek tomu, čo som si tu všetko vypočula, by som začala trochu z iného konca.

Dovolila by som si pripomenúť, že vláda Slovenskej republiky prichádza do Národnej rady v súčasnosti s jedenástimi právnymi normami, ktoré vychádzajú z nosnej myšlienky zakotvenej v programovom vyhlásení vlády a z projektu podporujúceho moderný, európsky, sociálny štát. Predkladané zákony vznikli na základe širokej odbornej, ale aj laickej diskusie rezortu práce s verejnosťou, dotknutými rezortmi, ale aj s odborníkmi skutočne naslovovzatými. Vypočula som si tu, ako je potrebné zákon o sociálnych službách posunúť a hovoriť o ňom vo februári. O tomto zákone diskutujeme, odkedy sme nastúpili do vlády, a musím povedať, veľmi aktívne najmä od leta minulého roku. Nevidím dôvod na posunutie tohto zákona, pretože aj tento zákon dospel pri jeho predkladaní na rokovanie do vlády ku konsenzu. Prostredníctvom všetkých týchto zákonov, ktoré predkladáme, ale aj ďalších zákonov, ktoré sú pripravené, niektoré už sú tu v Národnej rade a niektoré ešte budú doposlané, vytvárame veľmi širokú, veľmi komplexnú, skutočne komplexnú, ale veľmi silnú sociálnu sieť, ktorá pomôže ľuďom vracať sa späť do spoločnosti, byť aktívnym tvorcom hodnôt, môžu rozhodovať sami o sebe, tak ako to umožňujú sociálne služby, veľmi demokraticky a môžu si voliť subjekt, ktorý im bude poskytovať sociálnu službu, a nebudú iba pasívnymi poberateľmi dávok. A dovoľte mi, všetky tieto opatrenia, ktoré sme posunuli, jednak v už citovaných jedenástich právnych predpisoch, pripomínam, že prídu ešte ďalšie, označiť za veľmi proaktívne, prosociálne opatrenia, ktoré sú primárne nasledované do troch základných skupín, predovšetkým pre mladé rodiny s deťmi, pre pomoc občanov so zdravotným postihnutím a tak kvalifikovaných aj ako invalidných občanov a taktiež súboru opatrení, ktoré smerujú k podpore zamestnanosti ohrozených skupín tak, aby každý človek na základe toho, že prostredníctvom týchto opatrení mu pomôžeme zapojiť sa do pracovného života, mohol viesť dôstojný život a na základe svojej práce si zabezpečoval skutočne základné životné podmienky. Vláda Slovenskej republiky sa v tejto chvíli uchádza o podporu zákonov, ktoré sú nasmerované v prospech občanov, pomáhajú odstrániť negatívne opatrenia predchádzajúcej vlády v oblasti rodinnej politiky, v oblasti starostlivosti o občanov so zdravotným postihnutím či obmedzovaní aktívnych nástrojov politiky trhu práce.

Ja som si ani napriek tomu, že mnohí ste podporili v niektorých zákonoch, ktoré tu boli, opatrenia, ktoré smerujú v prospech občanov, nevšimla, že prostredníctvom hlasovania by ste tieto zákony podporili. Je mi to ľúto. A ešte viacej mi je ľúto, že pani poslankyňa Sabolová, ktorá tu sedí dlhé roky a ktorá tu sedela aj uplynulých osem rokov, keď vládla súčasná opozícia, si nevšimla, že v roku 1998 bol prijatý zákon o sociálnej pomoci, ktorý v § 14 až 48 a § 72 až 88 včítane obsahoval právnu úpravu sociálnych služieb. Táto právna úprava sociálnych služieb reagovala ešte na zákon č. 100/1988 Zb., ktorý doplnením § 70a s účinnosťou od 1. septembra 1991 zakotvil poskytovanie sociálnych služieb tzv. neštátnymi subjektmi a reagoval na zmenené podmienky. Zákon o sociálnych službách ste mali možnosť zmeniť za uplynulých osem rokov.

Pani Radičová hovorí o tom a vlastne v podstate, by som povedala, si osvojuje právo prevziať hodnoty, ktoré vytvorili tí istí zamestnanci, ktorí pracovali pod jej vedením, a pripomeniem, že neprišli na rezort pod jej vedením, a ktorí nateraz, naďalej zotrvali na svojich pracovných miestach a pozíciách a pracujú v prospech rezortu a snažia sa vytvárať dobré prosociálne opatrenia. Nesmierne si vážim všetkých týchto ľudí. A v žiadnom prípade by som si nedovolila prisvojiť prácu. Pripomeniem, že postaviť a pripraviť takýto zákon mohla pani Radičová uplynulé dva roky. A vrátim sa k tomu, čo povedala, že pripravila ona zákon o kompenzáciách, zákon o sociálnych službách, ona navrhla valorizáciu. Prečo tak neurobila uplynulých osem rokov? Skutočne sa spytujem veľmi úprimne a s obrovským záujmom. Ale mohla tak urobiť aj po tieto dva roky. A mohla prísť s právnou úpravou sociálnych služieb alebo povedať, že ona navrhovala 6 800 korún. Nuž ja som si dala vybrať návrh, ktorý nebol dotiahnutý do konca, ktorý nebol komunikovaný ani s odborníkmi, ani s laikmi nebol uzatvorený, ani s laickou verejnosťou, kde 27. februára 2006 navrhovala sumu základného peňažného príspevku za opatrovanie vo výške 127 % zo sumy životného minima. Vtedy suma životného minima predstavovala 4 730 korún. Koľko to bolo, prosím? Rovných 6000 korún. Takže tieto doklady sú nakoniec na ministerstve a môžeme o nich hovoriť.

Viete, skutočne veľmi ťažké je reagovať na spleť vyslovených v mnohých prípadoch lží, osočovania a urážania súčasnej vlády. Nie je mojou ambíciou, aby som vyvracala tieto lži, pretože jednoznačne ľudia v roku 2006 predchádzajúcej vláde spočítali to, čo v rámci sociálnej oblasti pre nich pripravili. A ja by som mohla hovoriť o mnohých veciach, o ktorých som tu opakovane hovorila, o tom, čo sa udialo v sociálnej, v rodinnej politike, ako sa decimovali rodiny s deťmi z hľadiska pomoci im v hmotnej núdzi, o tom, ako v roku 2004, a to je taký úsmevný príbeh, sa občanom s ťažkým zdravotným postihnutím jednak zužoval okruh ľudí, ktorým sa poskytovali kompenzácie, jednak niektoré veci pridávali do zákona, kde sa neustále snažili sme v zákone o sociálnej pomoci pomôcť tzv. neverejným poskytovateľom. Ale všetky smerované opatrenia do § 86, ktorý hovoril o poskytovaní príspevku či už fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré poskytovali sociálne služby, musím povedať, končili neúspešne. Ja môžem spomenúť prílohu č. 14, ktorá bola účinná od marca. A následne, keď ste zistili, že v nej vypadli domovy sociálnych služieb, ja som už nebola rok na ministerstve. Ale boli schopní to pripisovať niektorí predstavitelia tomu, že je to moja vina, že tam vypadli domovy sociálnych služieb. A v apríli ste upravovali znovu prílohu č. 14, ktorá nebola krytá ničím, žiadnymi finančnými zdrojmi. A pritom navyšovala peňažný príspevok v minimálnej výške pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb.

A by som len taký jeden konkrétny prípad, ktorý mi prichádza na um, spomenula. A to je napr. poskytnutie príspevku či už fyzickej alebo právnickej osobe oprávnenej poskytovať sociálne služby podľa zákona o sociálnej pomoci. Tak napr. do domova dôchodcov s celoročným pobytom to bolo 110 000 korún, pričom v rámci rozsahu starostlivosti takéto zariadenia okrem tej základnej starostlivosti ako poskytnutie bývania, stravovania, zaopatrenia, v rámci ktorého sa zabezpečuje oprava bielizne, čistenie, pranie šatstva a bielizne, keď občan na to nemá, dokonca jeho základné vybavenie, ktorým sú predmety osobnej spotreby, šatstvo, bielizeň, obuv poskytujú, tak tam to bolo 110 000 korún na rok. A v zariadení opatrovateľskej služby, kde človek ide na prechodnú dobu a vlastne toto zariadenie slúži rodine na pomoc preklenúť obdobie, kedy rodina zabezpečuje starostlivosť o občana, ktorý vyžaduje komplexnú starostlivosť nepretržite, zhruba 24 hodín, kde sa poskytuje len základná starostlivosť, ktorou je bývanie, stravovanie a zaopatrenie, určite nie ani predmety osobnej spotreby, určite nie ani čistenie a pranie osobnej bielizne a taktiež, tak ako som povedala, ani zakupovanie obuvi, šatstva, tak tam ste pridelili 120 000 korún na jedného občana na rok. Viete, to sú skutočne také len základné školské chyby, o ktorých by som tu mohla hovoriť.

A mohla by som hovoriť o tom, že ste zdecimovali zákon o sociálnej pomoci za uplynulých osem rokov tak, že ste v roku 2001 pripravili zákon o odovzdaní kompetencií na úseku sociálnych služieb obciam a vyšším územným celkom, ktoré na to neboli pripravené. A takým nepripraveným ste ich odovzdali. A bolo vám úplne jedno, že napr. obce nemohli zvládať opatrovateľskú službu, kde ešte poviem, že zhruba 1 mld. korún ste navrhli prerozdeliť jedným jediným kritériom, podľa počtu 62-ročných a starších občanov. A nezohľadnili ste, že opatrovateľská služba sa neposkytuje iba 62.ročným a starším, ale sa poskytuje aj deťom so zdravotným postihnutím, občanom v ekonomicky aktívnom veku s nepriaznivým zdravotným stavom, poskytuje sa deťom, keď sa z vážnych dôvodov nemôžu postarať o nich rodičia, poskytuje sa pri narodení dvojčiat, resp. troch a viac detí súčasne. Prosím vás, mám pokračovať s menovaním všetkých tých chýb, ktoré ste urobili? Nemám na tom záujem.

Ešte raz zdôrazním. Pripravené jesenné proaktívne, prosociálne opatrenia si vyžiadajú z verejného rozpočtu zhruba 11 mld. korún, pričom krytie týchto opatrení bude zabezpečené z finančných zdrojov, z príjmov, ktoré do štátneho rozpočtu plynú zo spotrebnej dane. Je to realizácia prísľubu predsedu vlády pána Roberta Fica, ktorý prisľúbil a súčasne aj realizuje, že vyšší výber z tejto dane bude smerovať späť do spoločnosti cez aktívne sociálne projekty. A k tomu smeruje aj celý balík právnych predpisov, ktoré sme predložili a ktoré sa v súčasnosti ešte predkladajú.

Ja plne chápem iniciatívu niektorých poslancov, je legitímna, ale pýtam sa, prečo napr. pani poslankyňa Radičová, bývalá ministerka práce, u ktorej to bolo jednoznačne v kompetencii, nepredložila zákon o sociálnych službách, keď bol hotový, prečo nepredložila zákon o kompenzáciách sociálnych dôsledkov, keď bol hotový, prečo nepripravila valorizáciu dôchodkov od 1. januára. Ani len o tom nebola schopná komunikovať, z akého obdobia budeme vychádzať pri valorizáciách, z akého obdobia budeme brať vývoj mzdovej politiky a vývoj výšky v priemernej mzde v národnom hospodárstve a vývoj inflácie. Skutočne, veď to sú zásadné veci. Veď tam sú obrovské dopady. Ja spomeniem len novelu zákona, ktorú sme pripravili, ktorá od 1. 1. 2009 prináša zvýšené náklady o 4,75 mld. Prosím vás, vy ste, predchádzajúca vláda, v roku 2004 vrátili do rozpočtu 4,5 mld. V roku 2005 to bolo 2,9 mld. na úseku sociálnych vecí. Povedali ste, že ste konali ďaleko lepšie. Prídavky na deti ste nevalorizovali od roku 2004. V roku 2004 ste prídavky na deti znížili, pretože sa poskytovali v dvoch rovinách, najnižšia hranica bola 890 korún, vy ste poskytli prídavok vo výške 500 korún, potom ste ho od septembra zvýšili na 540. Odvtedy ste ho nevalorizovali, 4,5 mld. stačilo na to, aby boli prídavky na deti raz tak vysoké. Preto sa spytujem, prečo teda, pani poslankyňa Radičová, neprichádzala s aktívnymi nástrojmi, keď mala na to ideálny priestor, vtedy ako ministerka práce mala plnú kompetenciu tieto návrhy zákonov predkladať. Ako budúca prezidentka túto kompetenciu však nemá. Ja sa spýtam ešte jedno: Prečo v opatreniach, ktoré predkladala, boli opatrenia, ktoré sa dotýkali invalidov, dotýkali sa starobných dôchodcov? Vie vôbec niekto, že zákonom, ktorým do roku 2015 predĺžila určitý stop dôchodkov, ľudia, ktorí majú vyššie dôchodky, prichádzajú od roku 2006 zhruba o 36, 34, 32 % svojho dôchodku a nikdy im tento dôchodok nebude doplatený? Tí ľudia to ani nevedia. Ale takéto opatrenie prijala. Prečo bolo prijaté opatrenie, prekvalifikovávanie invalidných dôchodkov na starobné dôchodky pri dovŕšení starobného veku, veku teda potrebného pre priznanie nároku na starobný dôchodok? Ale vôbec nikto nebral do úvahy, aké problémy to týmto ľuďom spôsobuje a že prichádzajú o možno svoje ďalšie nejaké výhody, ktoré sú im poskytnuté, napr. pri chorobách z povolania, pri pracovných úrazoch. Znovu sa vrátim k tým baníkom, ktorí prišli prekvalifikovaním invalidného dôchodku na starobný dôchodok o rentu, pretože táto sa vyplácala iba k invalidnému dôchodku. Treba toto skutočne rozoberať donekonečna? Treba hovoriť o vyše 23 000 invalidov, kde nález Ústavného súdu jednoznačne povedal, že boli porušené ich ústavné práva? A táto vláda nielenže im prinavrátila dôchodky, ale so spiatočnou platnosťou vyplatila dôchodky, ktoré im prináležali. Takže preto sa spytujem. Zdecimovali sme mladé rodiny s deťmi v roku 2004, keď ste prijali nový balík právnych predpisov, hneď po nástupe do druhej vlády ste zlikvidovali 22 sociálnych zákonov, ktoré ste tesne predtým prijali, zákon štyristotrinásť nikdy nenadobudol účinnosť. Okamžite, ako ste nastúpili do vlády, ste urobili všetky opatrenia preto, aby neboli platné. Mám hovoriť o tom, že jednej matke, ktorá mala dve alebo tri deti, dokonca štyri deti, a vtedy bol rodičovský príspevok vo výške 3 790 korún, nebola poskytnutá žiadna pomoc v hmotnej núdzi a mala vyžiť z tejto sumy? Je schopný niekto z vás vyžiť s tromi deťmi z tejto sumy? (Potlesk.)

Takto by som mohla pokračovať ďalej, ale je to farizejská politika zo strany opozície. Je to falošná hra pravicovej opozície. A, pravicoví politici, vykopávate otvorené dvere. Všetky opatrenia, ktoré sme tu urobili, do jedného sú v prospech občanov Slovenskej republiky. Garantujem, že všetky zákony, ktoré sme prijímali minulý rok, a to isté hovorím o zákone o sociálnom poistení, boli absolútne odborne správne, absolútne odborne správne. A do budúcnosti to, čo ste neurobili minulý rok a neschválili, budete možno musieť urobiť v niektorej inej vláde. A ešte jedno poviem. Tými opatreniami, ktoré sme prijali minulý rok v zákone o sociálnom poistení, sa predsa len podarilo aspoň sčasti stabilizovať Sociálnu poisťovňu.

Z hľadiska vecných zmien v oblasti rodinnej politiky, hovorila som o tom, že vytvárame takú širokú komplexnú, mohutnú sociálnu sieť, ja by som povedala len také tri základné nosné opatrenia.

Jednak od začiatku budúceho roku ak prejdú zákony, tak ako sme ich navrhli, bude štát platiť dôchodkové poistenie aj za ženy, matky vykonávajúce zárobkovú činnosti počas celého obdobia poberania materského príspevku. A táto zmena sa dotkne vyše 45 000 poberateliek materského. Vláda pri cielenej podpore mladých rodín pokračuje ďalej. A jednorazový príspevok pri narodení prvého dieťaťa rozširuje aj na druhé a tretie dieťa. Nie sú to malé sumy, určite rodinám s deťmi 25 000 korún pri narodení dieťaťa pomôže.

Ďalším veľmi širokým opatrením, je opatrenie, ktoré od 1. januára prináša nielen zvýšenie rodinných prídavkov o 100 korún, kde nahrádzame všetky predchádzajúce valorizácie aj za vás za roky 2005, 2006, ktoré ste neurobili, a následne teda aj tie, ktoré sme neurobili my, ale súčasne okrem zvýšenia prídavku na dieťa o 100 korún na 640 korún prinášame valorizáciu, ktorú ste vy, prosím, zrušili. A zaviedli ste len možnosť, kedy sa vláda rozhodne a keď na to bude mať, aby prídavky na dieťa zvýšila.

V oblasti starostlivosti o zdravotne postihnutých prišli sme s dvomi kompletnými, úplne novými zákonmi, zákonom o kompenzáciách sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a zákonom o sociálnych službách. Viete, ja sa vrátim k zákonu o sociálnej pomoci z roku 1998. Tomuto zákonu sa dostalo širokej podpory vtedy celého parlamentu, nielen vládnej koalície vtedajšej, ale aj opozície. A v tom čase to bol skutočne veľmi dobrý a veľmi progresívny zákon. A skutočne vďaka predchádzajúcej vláde, teda vládnej koalícii dospel k takým zmenám, ako dospel. A bol priam nevykonateľný. Niektoré som tu rozobrala. Základné posolstvá k týmto dvom zákonom vrátane novely zákona o sociálnom poistení smerujú predovšetkým k valorizácii všetkých dôchodkov s účinnosťou od 1. januára, kde zvyšujeme v priemere na občana príjem o pol roka skôr, ako by to bolo od 1. 7. A pridávame mu zhruba 4000 korún. K tomu pripojím ešte vianočný príplatok k dôchodkom, ktorý rozširujeme aj na poberateľov pozostalostných dôchodkov. Z verejného rozpočtu bude platiť štát (tzv. zákon o kompenzáciách sociálnych dôsledkov, ktorý hovorí o asistentoch), kde sme sa snažili zvýšiť aj príspevok na osobnú asistenciu. A súčasne ju zabezpečujeme. Spytujem sa teda, pani Radičová, nie je tu, takže si aj sama odpoviem, či jej zákony priniesli poistenie pre týchto asistentov pre účely dôchodkového zabezpečenia. Nie. My prichádzame aj s poistením. A musím povedať, že tento zákon pre občanov, ktorí sa starajú o osobu so zvláštnym zdravotným postihnutím viac ako 140 hodín mesačne, sa dotkne pozitívne zhruba 1 700 asistentov. A pri pohľade na verejné financie ide o sumu viac ako 50 mil. korún ročne. Nie menej dôležitým opatrením je, že občania, ktorí sú umiestnení v zariadeniach sociálnych služieb, budú mať kvalifikovaný personál, ktorého mzdové ohodnotenie bude lepšie, ako je tomu doposiaľ. Napr. zdravotná sestra vykonávajúca náročnú prácu ho bude mať zvýšené, a to sú opatrenia, ktoré ste tu svojím spôsobom už schvaľovali v novele zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní za výkon prác vo verejnom záujme, a to až do výšky 2 300 korún mesačne. U sociálnych pracovníkov je to až 1 370 korún mesačne. U psychológa, ktorého dávame do každého zariadenia, je to tiež okolo 1 380 korún mesačne.

A súčasne odstraňujeme aj ďalší prešľap, a teda nález Ústavného súdu vlády pána Dzurindu voči ľuďom, ktorí odišli do dôchodku, a to v rokoch 2005, 2006. A Ústavný súd vlastne napadol odlišný spôsob valorizácie. Ale taktiež riešime tých ľudí, ktorí odišli do dôchodku z vážneho pracovného úrazu. A cez novo nastavený valorizačný mechanizmus sa dôchodkové a úrazové dávky zvýšia pri každom poberateľovi, a to v priemere o 700 korún. Taktiež riešime tých, na ktorých zabudla teraz pani poslankyňa Radičová pri príprave novely zákona, štyristošesťdesiatjednotky, jeho poslednej. A to hovorím o tých, ktorí odišli do dôchodku pred prijatím zákona č. 100/1988 Zb., teda pred 1. októbrom 1988. Riešime aj týchto ľudí. A súčasne v rámci novely zákona o službách v zamestnanosti sme vytvorili celý rad proaktívnych opatrení preto, aby sme všetkým znevýhodneným uchádzačom, a medzi znevýhodnených uchádzačov počítame aj mamičky po ukončení rodičovskej dovolenky, ktoré sa vracajú teda do práce, pomohli sa zamestnať. Ale sú tu aj absolventi stredných škôl, stredných odborných učilíšť, ale, samozrejme, aj ďalších škôl. A prinášame im nástroje na to, aby sme ich mohli zamestnať, aby sa sami stali tými, ktorí si svojou prácou zabezpečia dôstojný život.

Balíček sociálnych zákonov je najrazantnejším sociálnym opatrením za ostatných, a teraz môžem skutočne použiť počet rokov pani poslankyne, dvadsať rokov. Prosím vás, za posledných dvadsať rokov ani jedna vláda nedala súčasne viac ako 11 mld. korún na riešenie a podporu občanov. A neprerozdelila ani jedna vláda takýto balík opatrení s takýmto finančným dopadom pre občanov Slovenskej republiky. A, samozrejme, vláda reaguje predovšetkým na pozitívny ekonomický rast tejto spoločnosti. A práve preto je potrebné aktívne regulovať smerovanie spoločnosti. Ak to nechcú a odmietajú to urobiť zamestnávatelia, investori, potom to skutočne musí robiť výkonná moc. Ak by sa vláda vzdala tejto úlohy, rezignovali by sme na základný ústavný rozmer našej spoločnosti, ktorá stojí na princípoch sociálne a ekologicky orientovaného hospodárstva. Hovorím o modernej spoločnosti európskeho formátu, nie amerického, neriadeného liberalizmu a individualizmu. Základné posolstvo je postavené na dvoch pilieroch. Je to pilier občan, verejnosť, aktívne opatrenia v prospech občana na hodnotovom rozmere vytvárania nástrojov pre fungovanie moderného sociálneho štátu a to je volebná agenda politickej strany Smer - sociálna demokracia.

V tejto súvislosti by som si ešte dovolila pripomenúť, pretože sa tu na to zabúda, čo súčasná vláda urobila. Ja to len veľmi stručne zhrniem do zarážok. Riešili sme hneď pri nástupe do vlády nález Ústavného súdu. Vracali sme peniaze, a to aj so spiatočnou platnosťou pre viac ako 23 000 invalidov. V rámci Zákonníka práce, ktorý bol toľko kritizovaný, a bolo tu preň toľko kriku, sa po ročnom jeho aplikovaní v praxi jednoznačne preukázalo, že Slovenská republika má naďalej tempo vysokého rastu produktivity a nezaznamenala žiadny nárast nezamestnanosti. A sú tam opatrenia, ktoré smerovali predovšetkým na ochranu zamestnanca, ale, samozrejme, boli tam aj opatrenia v prospech zamestnávateľov. Musím hovoriť o neustálom zvyšovaní dávok, či už pre rodiny s deťmi do náhradnej rodinnej starostlivosti, rodičovský príspevok a podobne. Ja len pripomeniem, že na rozdiel od predchádzajúcej vlády napr. pre matku s dvomi deťmi, pretože najohrozenejšie skupiny sú práve neúplné rodiny, teda tam, kde sa jeden rodič stará o dieťa, čiže pre jedného rodiča s počtom dvoch detí pridávame vcelku viac ako 27 000 korún ročne. To je viac ako 2 000 korún mesačne. Čiže myslím si, že ten rozdiel v porovnaní s vami v tomto je skutočne úplne iný. Odstraňujeme diskriminačné opatrenia. Napr. odstránili sme ich vo vzťahu k poberateľom invalidných dôchodkov, rodičom, ktorí majú deti a sú občanmi s ťažkým zdravotným postihnutím a nie sú schopní pracovať. Vy ste im síce priznali rodinný prídavok, ale nemali nárok na daňový bonus. Od 1. januára sme zaviedli pre nich osobitnú dávku. Osobitne sme zaviedli príplatok pri narodení dieťaťa, spolu je to 25 000 korún dnes. Nový zákon o náhradnom výživnom priniesol pomoc tým rodinám, kde sa skutočne stará jeden z rodičov o dieťa, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, pričom druhý znáša iba výživné, ale my sme riešili situáciu, ak sa dieťa stalo sirotou, že jeden z rodičov zomrel a po rodičovi nevznikol nárok na pozostalostný dôchodok. Riešime práve takúto situáciu. A takémuto dieťaťu vyplácame príspevok vo výške 30 % sumy životného minima ako náhradu za sirotský dôchodok. Pripravujeme zvýšenie prídavkov na dieťa o 100 korún. Súčasne ich valorizujeme. Príspevok 500 korún deťom, ktoré sú v hmotnej núdzi a ktoré navštevujú povinnú školskú dochádzku, valorizujeme, valorizujeme peňažné príspevky na kompenzáciu, valorizujeme ich. A to znamená, že do budúcnosti každý rok je zabezpečený nárast výšky tohto peňažného príspevku. Už som hovorila o poistení asistentov. Garantujeme zákonom určenie výšky peňažných príspevkov pri poskytovaní príspevku za opatrovanie, čo ste vy neurobili. Zvyšujeme mzdy zamestnancov v zariadeniach sociálnych služieb, o ktorých som hovorila. A konečne po pätnástich rokoch sme definitívne doriešili poskytovanie a preplácanie zdravotnej starostlivosti na úrovni ošetrovateľskej starostlivosti vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb.

Myslím si, že celý rad týchto opatrení, ktoré sú len pozitívne, bude skutočne v prospech ľudí. Nebránim sa akýmkoľvek pozmeňujúcim návrhom, ktoré vylepšia tieto zákony. A veľmi rada ich prijmem. Ale na druhej strane stojím za tým, že sme predstavili balík prosociálnych, proaktívnych opatrení, ktoré smerujú v prospech občana.

Pokiaľ ide o konkrétne pripomienky, ktoré tu boli vznesené, peňažné príspevky na kompenzáciu, pani Radičová hovorila, že v kategorizačnej komisii ministerstva práce nie sú zastúpené občianske združenia. Ide o dve kategorizačné komisie, jedna je kategorizačná komisia, ktorá skutočne rozhoduje o peňažných príspevkoch pri ministerstve zdravotníctva, kde je jednoznačne povedané v zákone, kto je členom tejto kategorizačnej komisie, a druhá je kategorizačná komisia ako poradný orgán ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny. A je obvyklé, aby si členov takéhoto poradného orgánu skutočne volil minister. A mne je úplne jedno, či tam bude zastúpených 5, 10 občianskych združení. Môžu byť v tomto poradnom orgáne zastúpené. Ak by sme chceli zlúčiť tieto dve kategorizačné komisie dohromady, potom by sme nemohli hovoriť o peňažných príspevkoch na kompenzačné prostriedky poskytovaných z prostriedkov sociálnej pomoci a o peňažných príspevkoch poskytovaných zo zdravotného poistenia, potom by občan mal iba pomôcky buď zo zdravotníctva, alebo len od nás. Túto kategorizačnú komisiu, teda pripomínam, nie je možné spájať s Kategorizačnou komisiou pre zdravotnícke pomôcky zriadenou na ministerstve zdravotníctva.

O tom peňažnom príspevku a návrhu jeho výšky som už hovorila. Čiže nie je pravdou, že ho navrhovala pani Radičová vo výške 6 800 korún.

Pokiaľ ide o sociálne služby, dotknem sa len niektorých pripomienok, pani poslankyňa, pretože ja som vás uviedla medzi moje kolegyne a sa vám venovali a mohli ste spolupracovať uplynulého jeden a tri štvrte roka na príprave tohto zákona. Principiálne treba povedať, že zákon zakotvuje právo občana vybrať si nielen druh sociálnej služby, a to tak v domácom prostredí, ako aj v zariadení, ale aj poskytovateľa sociálnej služby, a to bez ohľadu na to, kto ju poskytuje, či je to obec, vyšší územný celok alebo nezisková organizácia. To znamená, že klient bude ovplyvňovať existenciu a rozvoj tých poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí budú poskytovať sociálne služby kvalitnejšie, flexibilnejšie, a nie zákon. Preto nemožno hovoriť o uprednostňovaní verejných alebo neverejných poskytovateľov. Ak chceme garantovať občanovi právo na sociálnu službu, nie je možné, aby v zákone neboli uvedení garanti týchto služieb. A preto je celý rad povinností primárne ustanovených práve pre obce a vyššie územné celky, a nie pre priamych verejných alebo neverejných poskytovateľov a občana, ako to pani poslankyňa navrhovala.

K názvom neverejní poskytovatelia a verejní poskytovatelia bolo potrebné nájsť konsenzus. A tých názorov bolo celé more. Nakoniec sme sa dohodli na tomto termíne. A pokiaľ tento termín aj je vysvetlením, myslím si, že nemá problém.

K otázke... (Ruch v sále.)