P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Tiež sa chcem pripojiť k súhlasným názorom k predloženému legislatívnemu návrhu. Za onoho času, t. j. minulé volebné obdobie s vtedajším poslancom Jasovským som predložila legislatívny návrh, podľa ktorého sme sprísnili vykupovanie takých druhotných surovín, ktoré navodzujú indíciu, že sú zo zabezpečovacích zariadení, železníc a iných dráh. A čo sa zmenilo? Nezmenilo sa nič, pretože ďalej sa to vykupuje. Týkalo sa to aj cestných poklopov. Čo sa zmenilo? Naďalej sa vykupujú. Vážení, tu je veľká diera v praxi. Tu treba spraviť nielen kontrolu, ale aj superkontrolu tak, ako tu bolo spomenuté predrečníkom pánom poslancom Záhumenským, s vysokými sankciami, ktoré by úplne odradili takéto počínanie, pretože je neudržateľné, aby na našich cestách autá padali do dier, pričom výkupcovia sa tvária, že nevedia, že je to poklop. Nuž toto je úplne trestuhodné. Treba odoberanie licencií jednoznačne, nielen pokuty, pretože myslím, že občania vyžadujú, aby tieto pravidlá boli rešpektované, nielen zákony prijímať, ale navodiť prax, aby boli rešpektované. Veď je to skutočne už úsmevné, ako do druhotných surovín sa vnášajú veci, ktoré sú potrebné verejnosti.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja tiež chcem povedať, že táto novela sa mi pozdáva. Určite nájdeme aj tu v poslaneckej snemovni ľudí, ktorí už uviazli vo výťahu, pretože tam chýbala hliníková kľučka na dverách. A myslím si, že pani predkladateľka má pravdu, že nájde podporu naprieč politickým spektrom, aj v poslaneckom klube sú poslanci, ktorí podporia tento návrh.

Mám jednu takú poznámku k textu pri zdokladovaní vykúpených farebných kovov. Uvádzate tam alternatívne, že zhotoví sa buď popis predmetov, alebo fotodokumentácia. Ak to má byť prísne, ak to má byť preukazné, nestačí popis, pretože napísať sa dá všeličo. Môj názor je, že tam striktne musí byť fotodokumentácia. Aj to teda podľa mňa sa to bude môcť dať obísť.

A ešte jedna taká malá výhrada, ako ste spomenuli pani predkladateľka. Bezpečnostná rada uložila vláde pripraviť túto novelu. A mňa to troška mrzí, lebo som presvedčená, že táto predloha, ktorú ste predložili, je z ministerstva a zase to predkladajú poslanci, že sa obchádza verejná diskusia s tými, ktorí by mohli v pripomienkovom konaní sa vyjadriť k tomuto návrhu a poprípade ho aj zlepšiť. To je toľko k tomu, ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec, nech sa páči, vaša reakcia.

L. Miklós, poslanec: Ďakujem pekne. Zdá sa, že naozaj je tu súhlas celého politického spektra. Ja by som len znovu chcel podčiarkovať všetkým kolegom, že nestačí zachytiť prvý stupeň, teda toho, čo donesie predmet, a toho, čo ho odkúpi. Musíme dávať pozor aj na ďalšie stupne. Totižto stáva sa, že niekedy v zberni sa určitý materiál ani nezastaví. Prejde to cez zberňu, ale sa to nezastaví. Ide to ďalej. A to je ten dopyt z ďalších stupňov. A treba zasiahnuť tam, v dopyte, v tom ďalšom stupni. A to je už veľmi ťažké, pretože to už zasahuje do iných sfér.

A ďalšia stránka, čo som tiež podčiarkol, to je tá kontrola. Znovu naozaj nechcem obviniť mojich bývalých kolegov ani z inšpekcie, ani z obvodných úradov, ani z obcí, ale musím povedať, že skutočne niekedy sa stáva, že skoro každý o tom vie, čo sa stalo, pričom akože nič sa nestalo.

Takže na tieto stránky by sme sa mali zamerať medzi prvým a druhým čítaním. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Je 12.00 hodín. Dámy a páni, ešte sa spýtam, či navrhovateľ sa chce vyjadriť. Môžeme dokončiť tento bod? Ďakujem pekne. Nech sa páči, pani navrhovateľka.

L. Grečková, poslankyňa: Ja sa vyjadrím len stručne. Naozaj chcem ešte raz poďakovať všetkým, ktorí veľmi konštruktívne vystúpili. A cítila som z toho naozaj, že je záujem objektívne riešiť túto problematiku. Ja by som sa k niektorým názorom a poznámkam, ktoré tu odzneli, aspoň stručne vyjadrila. Možno pôjdem odzadu.

Nemáme toto cez nás posunuté z ministerstva. Vypracovali sme tú novelu sami. Odpoviem aj zároveň, že celková novela zákona o odpadoch, ktorá rieši naozaj celú tú širokú problematiku, je v pripomienkovom konaní a mala by prísť na riešenie do parlamentu na budúci rok. Našou ambíciou naozaj bolo pružne zareagovať na tú absurdnú a ťaživú situáciu, ktorá je, myslím si, na celom Slovensku, ale na východe ju pociťujeme asi tak najzložitejšie a najťaživejšie. A skutočne v niektorých obciach už chceli občania spisovať petíciu a hľadali pomoc, ako to riešiť.

Čo sa týka toho oznamovania písomného, zamýšľali sme sa nad tým, či to nenechať len ústne, ale predsa sme sa chceli vyhnúť proste nejakým prípadom, keď by mohlo ísť o nejaké pomsty, kde by sa nemohlo čo ja viem zdokumentovať a zistiť, či je to objektívne. Máme predstavu, že by jednoduchí ľudia v obciach aj tak sa najprv obracali na obec, pretože mnohí ani nevedeli, že existuje nejaká inšpekcia životného prostredia, ktorá to má riešiť. Tak sme tam tú obec zakomponovali, aby tam naozaj mala svoje zákonné miesto s tým, že v obci by bolo jednoduché tlačivo, kde by toho občana, keď to príde nahlásiť, sa všetky náležitosti vyplnili len preto, aby bolo jasné, kto prišiel, kedy prišiel, a aby vlastne pod tým názorom nejakým a pod tým oznámením bol konkrétny človek, na ktorého sa v prípade potreby možno spätne obrátiť. Takže nemyslím si, že by to muselo byť na nejakú prekážku.

A čo sa týka tej obce tam, tak chcem povedať, že keď sme pracovali nad návrhom tohto zákona, s prekvapením som zistila, že mnohé obce a mnohí starostovia vlastne ani nepoznajú kompetencie, ktoré v tejto oblasti majú. Teda sťažujú sa na ťaživú situáciu. Ale v samotnom zákone o odpadoch je paragraf, ktorý hovorí o tom, že obec má povinnosť uzatvoriť s takýmto prevádzkovateľom výkupne zmluvu. A táto zmluva, bez ktorej vlastne tento prevádzkovateľ nemôže prevádzkovať svoju činnosť, jej dáva priestor na to, aby sa tam vložili ešte ďalšie obmedzenia. Ale priznám sa vám, že keď som náhodne oslovila niektorých starostov, tak som sa dozvedela, že takúto zmluvu ani nemali a ani o nej nevedeli. Takže tam je niekde aj v právnom povedomí nejaká diera. A už sme ako navrhovatelia v tomto smere urobili prvé kroky, aby sa aj cez ZMOS troška toto riešilo a aby aj sa pomohlo starostom a primátorom oboznámiť sa bližšie s touto problematikou, aby vedeli, aké právomoci vlastne možno ani svojím spôsobom nevyužívajú. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať o 14.00 hodine. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie kolegyne, vážení kolegovia, prajem príjemné popoludnie. Otváram popoludňajšie rokovanie Národnej rady s tým, že pristúpime teraz k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

Tento návrh ste dostali ako tlač 752 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 769.

Dávam teraz slovo navrhovateľovi poslancovi Vladimírovi Palkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

V. Palko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v obsahu predloženej novely zákona o Policajnom zbore je veľmi jednoduchá zmena, jednoduché upresnenie. Ide o inštitút agenta. Agent je policajt, ktorý je v akcii pod krytím.

Problém je v tom, že tento inštitút sa nachádza jednak v zákone o Policajnom zbore, jednak v Trestnom poriadku. A v praxi sa tu ukazuje určité nebezpečenstvo vlastne dvojakého výkladu jedného a toho istého pojmu agent. Podľa Trestného poriadku agent je policajt, ktorý pôsobí už v rámci trestného stíhania, to znamená, beží trestné stíhanie vo veci a celý proces beží pod dozorom prokurátora. No a zároveň agent je zmienený v zákone o Policajnom zbore, kde sa ním narába takým pojmom, ako keby vlastne to bol nejaký iný inštitút, ktorý môže byť použitý mimo trestného konania, čo považujeme za vlastne neprípustné, lebo jeden a ten istý pojem nemôže mať dva rôzne výklady.

Priznám sa, že toto upresnenie som navrhol pod dojmom tragédie, ku ktorej došlo v Leviciach pred mesiacom aj pol, kde bol počas nevydarenej akcie zastrelený policajt a takisto osoba, ktorá spolupracovala s políciou. To prvé vysvetlenie, ktoré som vtedy dostal od policajného prezidenta, bolo to, že ten policajt pôsobil ako agent v zmysle zákona o Policajnom zbore. Potom zase o pár dní neskôr prišla nejaká nová interpretácia z Policajného zboru toho, čo sa stalo, že teda nepôsobil ako agent podľa zákona o Policajnom zbore, ale ako kriminalista, ktorý pracuje pod krytím, to znamená, že táto novela asi nevyrieši to, keď Policajný zbor nebude dodržiavať Trestný poriadok v takýchto akciách, ako bola tá levická, ak v rozpore so zákonom nebude začaté trestné stíhanie vo veci. Ale tak či onak takéto upresnenie zákona o Policajnom zbore má svoj zmysel, pretože jeden pojem sa nemôže vykladať v dvoch rôznych zákonoch dvomi rôznymi spôsobmi. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite, pán poslanec, miesto pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Viliamovi Jasaňovi, aby predniesol pôvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, vážení páni kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Máte to ako tlač 752. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. augusta 2008 č. 769 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Pritom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

Všetko, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite tiež miesto určené pre spravodajcov.

A otváram všeobecnú rozpravu s tým, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku k tomuto návrhu zákona. A preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že budeme pokračovať hlasovaním o tomto bode o 17.00 hodine, ako aj o ďalších potom prerokovaných bodoch.

Teraz by sme mali pristúpiť k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona o vyznamenaniach Slovenskej republiky.

Konštatujem ale, že ani jeden z navrhovateľov... (Ruch v sále.) A, tak predsa, vítam pána poslanca Mamojku a prosím ho, keby predniesol návrh, ktorý ste dostali ako tlač 753, a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 770. Nech sa páči.

M. Mamojka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ide o návrh zákona, ktorým sa do určitej miery má sprecizovať a možno aj stransparentňovať udeľovanie štátnych vyznamenaní, ktoré sú svojím spôsobom nenahraditeľnou formou oceňovania mimoriadnych zásluh občanov Slovenskej republiky. A je tu možnosť aj pre organizácie, resp. inštitúcie.

Návrh zákona zachováva rady a kríže, ktoré doposiaľ poznal náš právny poriadok, zriadené zákonom Národnej rady ešte v roku 1994 o štátnych vyznamenaniach s tým, že o. i. navrhuje obnoviť udeľovanie Radu Andreja Hlinku, ktorý sa udeľoval do 1. januára 2003 vrátane. Navrhuje sa tiež zriadiť nové štátne vyznamenanie, ktorým je Medaila prezidenta Slovenskej republiky.

Právo udeľovať vyznamenania patrí v podstate k tradičným kompetenciám hláv štátov, čo platí, pochopiteľne, aj pre Slovenskú republiku.

Udeľovanie štátnych vyznamenaní podľa platnej právnej úpravy je neraz predmetom kritiky. V niektorých prípadoch sú pre navrhovanie udeľovania štátnych vyznamenaní rozhodujúce iné kritériá ako naozaj relevantné a mimoriadne zásluhy, ktoré majú vzťah k Slovenskej republike ako takej. Miera zásluh jednotlivca by mala byť rozhodujúcim kritériom naozaj pre udelenie štátneho vyznamenania ako vrcholu určitého spoločenského ocenenia a uznania. Aj preto sa navrhuje zákonom zriadiť komisiu pre posudzovanie podnetov na predloženie návrhu na udelenie štátnych vyznamenaní, kde by mali byť reprezentanti akademickej obce, akadémie vied a iné osobnosti, s rozmerom celoštátnym, ktorí by mali posudzovať najsamprv splnenie kritérií a skutočne oprávnenosť udelenia vyznamenaní.

Toľko zatiaľ, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, pán kolega.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Jánovi Podmanickému, aby uviedol pôvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predloženému návrhu zákona.

Uvedený poslanecký návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel a v súlade so zákonom o rokovacom poriadku ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie, dôvodovú správu a ostatné formálnoprávne náležitosti.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. augusta 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. A to sa hlási pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, ktorej teraz dávam slovo. Po jej vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pani kolegyňa.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Niežeby som bola odborníčkou na faleristiku, to znamená na to, ako sa majú tvoriť vyznamenania, ale bola som oslovená skupinou odborníkov z faleristiky, to je vedná disciplína, ktorí ma upozornili na niektoré zásadné problémy, ktoré táto novela zákona obsahuje. Sama som presvedčená po sedemnásťročných skúsenostiach v diplomacii, že potrebujeme určite možno aj nový zákon o vyznamenaniach. A možno potrebujeme, a to určite, spresniť jasne protokol. Preto by som rozdelila svoje vystúpenie na dve časti, na časť, v ktorej sa ja nevyznám, ale kde ma požiadali odborníci, aby som na niektoré veci upozornila, a potom pár poznámok k protokolu odovzdávania.

Odborníci si kladú otázku, prečo z návrhu zákona vypadli slová štátne vyznamenania. Totiž podľa nich sa v skutočnosti táto novela zaoberá len kategóriou štátnych vyznamenaní. Okrem štátnych vyznamenaní totiž existujú rôzne rezortné vyznamenania, vyznamenania rôznych občianskych spoločností, môže byť vyznamenanie aj súkromnými osobami a tak ďalej. A v tomto nekonkrétnom ponímaní sa potom za vyznamenanie môže považovať čokoľvek. Táto absencia pojmu "štátne" sa podľa odborníkov jasne a naplno prejavuje v § 1, kde sa hovorí o udelení štátnych vyznamenaní. A potom tie iné zákon ale vôbec nerieši. A ich definícia v § 2 návrhu zákona je potom celkom logicky príliš neurčitá a nekompetentná podľa nich. Slovo vyznamenanie totiž podľa odborníkov zastupuje široké spektrum najrôznejších podôb vyznamenaní od nehmotných foriem až po hmotné a zástupné symboly, lebo vyznamenania môžu byť aj slovné pochvaly alebo, ako bolo voľakedy v stredoveku, právo nosiť červené opätky, alebo právo sedieť v prítomnosti panovníka, pokrývka hlavy v prítomnosti panovníka a tak ďalej a tak ďalej.

Táto faleristika je naozaj veda. A ľudia, ktorí sa na Slovensku tým zaoberajú, ma upozornili, že aj rozdelenie vyznamenaní v § 2 v tomto návrhu zákona na rady, kríže a medaily je výsostne nesprávne, pretože kombinuje jeden z dvoch hlavných druhov skupín vyznamenaní, čiže rady, s pomenovaním vyznamenaní podľa ich fyzickej podoby. A to sú kríže a medaile. Terminologicky správne podľa týchto odborníkov je teda členenie na rady a dekorácie. Pritom rady sú Rad Bieleho dvojkríža, Rad Andreja Hlinku a Rad Ľudovíta Štúra a dekoráciami sú potom Kríž Milana Rastislava Štefánika, Pribinov kríž a Medaila prezidenta Slovenskej republiky.

Upozorňujú aj na to, že zákon č. 90/2001 Z. z. zmenil kompetencie prezidenta a tieto kompetencie zmenené prezidenta sa prejavili aj v terminológii, kde sa to v § 3 používa v tomto návrhu, ale kde sa už nehovorí o zapožičiavaní, ale o udeľovaní. Odborníci ma požiadali, aby som dôrazne upozornila, že rady sa vždy len zapožičiavali a nikdy sa neudeľovali, s čím súvisí povinnosť po smrti vyznamenaného rad vrátiť do kancelárie radu. Zapožičanie je dôležité z hľadiska možnosti odňatia radu v dôsledku nevhodného správania, napr. že ten človek spôsobí nejaký kriminálny čin, ide do väzenia a tak ďalej a tak ďalej. Pokiaľ ho dostane udelený, nie je možnosť žiadať ho späť. Na toto ma odborníci upozornili. Návrh totižto s možnosťou odňatia počíta iba v prípade prezidenta. Podľa odborníkov ale mala by sa táto úprava vzťahovať aj na všetkých nositeľov štátnych vyznamenaní.

Upozorňujú aj na podľa nich terminologický nezmysel, keď Kríž Milana Rastislava Štefánika a Pribinov kríž sa členia na triedy. Triedy majú mať výlučne iba rady. Dekorácie čiže kríže, medaily sa zásadne členia na stupne. Podobne vraj podľa nich § 9 ods. 3 návrhu zákona o medaile prezidenta, ktorá sa nečlení na druhy ani triedy, je preto nesprávny. Medaila nemá druhy ani stupne. Triedy aj stupne sa číslujú potom vzostupne, to znamená, I. trieda, prvý stupeň je najvyšší.

To sú teda výčitky odborníkov.

Čo sa týka protokolu, ktorý sa tiež vynára istým spôsobom z tohto návrhu zákona, dovoľte povedať pár poznámok. Každý, kto sa zúčastnil aspoň raz 1. januára na ceremónii alebo prijímania veľvyslancov, alebo pod., si uvedomí, že náš protokol má nielen ďaleko do dokonalosti, ale ďaleko aj do normálnych pomerov, ktoré sú dodržiavané aj v susedných krajinách. Napr. chcela by som upozorniť stadiaľto na mimoriadne nekultúrne odovzdávanie vyznamenaní v otvorenej etui, to znamená v krabici. Vyznamenania nikdy nemožno odovzdať v škatuli. Zásadné ich umiestňuje ten, kto vyznamenáva, na odev vyznamenaného, a to s jedinou výnimkou, keď je to in memoriam alebo keď to niekto dostáva v zastúpení. Táto vec sa vôbec nedodržiava na Slovensku, všade inde na svete sa dodržiava. Napr. náš prezident by mal mať automaticky Rad Bieleho dvojkríža. Nemôže vyznamenávať niekoho Radom Bieleho dvojkríža, keď on ho sám nemá pripnutý ako najvyššie vyznamenanie. To už súvisí vyslovene s kvalitou diplomatického protokolu. Napr. ako nosíme tie rady? Rad Bieleho dvojkríža by sa mal nosiť pred všetkými inými radmi, teda aj pred Radom Andreja Hlinku a Radom Ľudovíta Štúra, a nie až za česko-slovenskými radmi z rokov 1948 až 1990. Poradie by malo zodpovedať reálnej hierarchii.

V prílohe by som chcela upozorniť na terminologické pochybenia. Napr. stužka kruhového tvaru, to neexistuje, existuje len rozeta. Stužka kruhového tvaru nemôže byť, lebo stužka je toto a kruhový tvar je toto. Upozorňujem na tento nezmysel. Neviem, kto to písal, ale rozeta je normálna. Každý, kto dostal nejaké štátne vyznamenanie, či už slovenské alebo zahraničné, má rozetu. To je kruh. Čiže stužka kruhového tvaru je absolútny terminologický nezmysel. Napr. sa nikdy nenosí na ľavej strane, ako uvádza návrh zákona, ale zásadne v gombíkovej dierke na klope tohto obleku. Stužku nosia hlavne vojaci a nevojenské osoby ju môžu rôzne nosiť na všelijakých spolkových rovnošatách, ale vojenské osoby môžu nosiť rozetu v gombíkovej dierke saka v prípade, že nemajú oblečenú vojenskú uniformu. Toto vôbec nedodržiavame. Preto by som chcela v tej prílohe, kde sa jasne určilo, že symbolické náhrady vyznamenaní sú aj stužky aj rozety, medzitým rozlišovať, aby sa za stužku nepokladala rozeta, pretože potom ešte existuje tzv. gombíková stužka, ktorá nemá vôbec žiadne určenie, ktorého stupňa je. A nosí sa len taká uzučká v gombíkovej dierke.

Chcela by som ešte upozorniť na terminologický nezmysel, ktorý sa tu objavuje. A to sú insígnie medaily. Medaila nemá insígnie. Insígnie môže mať len rad. Medaila je medaila, kríž je kríž.

Chcela by som tu ďalej upozorniť podľa mňa na graficky slovne opísaný nezmysel, pretože sa tam píše o 12-hrotovom kríži. Vy ste už videli 12-hrotový kríž? Takýto kríž je hviezda, a nie kríž. Takže tiež by som chcela na to upozorniť.

Tento návrh zákona, bohužiaľ, nerieši niečo, čo je v našom diplomatickom protokole jedným z najväčších problémov. A to je nosenie miniatúr a radov a dekorácií. Ja si myslím, že nemožno hovoriť o zmenšenine, ale o miniatúre. Je to jednoducho zaužívaný názov. Miniatúry sa nosia zásadne na smokingu alebo na uniforme, v žiadnom prípade nie na ostatných oblekoch. A vyznamenania v originálnych veľkostiach sa nosia na uniforme a na frakoch. To tak skrátka je.

Vôbec tento návrh zákona nerieši existenciu kolany. Čo je to kolana? Kolana je reťaz. Napr. pri Rade Bieleho dvojkríža my vôbec nemáme reťaz. A táto reťaz je maximálne potrebná pre vyznamenávanie hlavou štátu. V každej civilizovanej krajine hlava štátu, keď dostáva vyznamenanie, dostáva spolu s týmto vyznamenaním aj reťaz, tzv. kolanu. Takže nám možno nič nehovoria tieto cudzie hlavy štátov, ale určite si urobia o nás a o našom diplomatickom protokole svoju mienku. Je to podľa mňa dosť výrazne faux pas.

Ináč, veľmi vítam, že sa konečne môžeme o tomto baviť a radiť, pretože myslím si, že diplomatický protokol a vôbec protokol prezidenta republiky má niekoľko závažných chýb. A jednou z nich je aj, že nemáme poriadne vypracovaný protokol, nielen vyznamenávania, to znamená nielen to, pán poslanec, čo ste hovorili, s čím vrelo súhlasím, že vlastne nevieme, koho vyznamenávame, tak, že ako sa teraz ukázalo, vyznamenávame profesora, ktorý bol profesorom vysokej školy policajnej za komunizmu, ale zároveň nemáme ani spôsob, ako dôstojne a na úrovni v Slovenskej republike odovzdávať medaily a ostatné vyznamenania. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni Vášáryovej za vystúpenie v rozprave.

Bola jediná prihlásená písomne. S faktickými sa neprihlásil nikto, a preto otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec František Mikloško ako jediný sa hlási. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A dávam slovo pánovi poslancovi Mikloškovi. Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán predkladateľ aj spravodajca, rozhodne nechcem byť odborníkom na všetko, preto bude veľmi opatrne pristupovať k môjmu diskusnému príspevku.

Chcem povedať, že prvýkrát sa ide novelizovať alebo priamo od základu meniť zákon o štátnych vyznamenaniach, preto by som povedal, že ak teda prvýkrát to ideme meniť po 16 rokoch, mali by sme to už urobiť definitívne. Čiže odporúčam veľmi, radšej by som skôr povedal, že ešte chvíľu treba počkať a dotiahnuť to do všetkých detailov, aby sme mali pocit, že to je v poriadku. Čiže po tej stránke som veľmi so záujmom počúval aj vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej. A myslím, že nikomu nebude na škodu, ak sa to obohatí aj o takéto odborné pohľady.

Ja sledujem tie vyznamenania od vzniku Slovenskej republiky, lebo to bola nakoniec svojím spôsobom súčasť aj nejakého nie politického zápasu, ale budovania tváre tejto krajiny. Čiže vyznamenania štátu, teda toho 1. septembra a 1. januára, sú vždy zaujímavým pohľadom na to, že koho oceňujeme. A vyvoláva to vždycky aj polemiky.

Ja mám teda takéto otázky skôr.

Tieto vyznamenania odovzdáva prezident republiky. Pre mňa od začiatku bolo otázkou, či vlastne by mala návrhy dávať aj vláda. Totiž ak to má byť prezident republiky, ktorý to dáva, a ja si myslím, že v tom akte a v tom geste by mala byť celá jeho vážnosť, vážnosť jeho symbolu, jeho autority hlavy, tak už tu niekde v zárodku môže byť kontroverzia, že jeho pohľad na vyznamenaného a pohľad vlády nemusí byť ten istý. Ale vyriešiť to celkom dobre neviem. Neviem, ako je to v iných krajinách, pretože, samozrejme, len ak by mu to mal dávať prezident republiky, tak zase to môže upadnúť do inej nevyváženosti, do inej jednosmernosti, ktorú predstavuje práve v tom čase prezident republiky.

Ale kladiem otázku, a bol by som rád, pán navrhovateľ, keby ste mi vedeli na ňu odpovedať. Zavádza sa tu nový pojem, pojem komisia. Tak neviem celkom, čo to má znamenať. V prvom rade myslím si, že rozhodne komisia by nemala byť pri prezidentovi republiky. Mne sa osobne zdá, že proste prezident republiky sa nemôže viazať nejakým názvom komisie a nikdy by ani takú komisiu nemal nejakým spôsobom zvolávať, pretože tam by mal byť on výlučný a jediný výlučný, ktorý môže povedať, že tohto človeka ja oceňujem. Čiže tu by som chcel odpoveď, či komisia by mala byť nejakým spôsobom aj pri prezidentovi republiky, pri kancelárii prezidenta.

Ale druhá vec je, čo vlastne tá komisia má byť. Tak dobre, vláda zozbiera návrhy a teraz ich dá tej komisii. A čo ďalej? To má byť poradný orgán, ktorý povie, že tak tento človek bol spolupracovník ŠtB, a preto pozor, alebo tento človek má takýto vrub? Čiže má ho nejako hodnotiť morálne alebo má ho hodnotiť len, pokiaľ ide o odbornú činnosť? Čo má byť tá komisia? Je to úplne nový moment. A neviem si dobre predstaviť, že ak vláda navrhne nejakých vyznamenaných, komisia ich neodporučí. Znovu vznikne spor, pretože médiá sa toho zmocnia, že vlastne je tu spor medzi odborníkmi, ktorí vidia tieto a tieto stránky, a je to politické rozhodnutie vlády alebo prezidenta, ale dúfam teda, že prezidenta sa to netýka, ktoré dáva znovu teda možnosť nejakému konfliktu o tieto základné symboly. Čiže najmä tu by som bol rád, keby ste mi odpovedali, lebo to je dosť zásadný moment, ktorý sa tam objavuje, čo tá komisia má znamenať, čo ona bude znamenať v celom tom, nazvime to, naozaj istom zápase. Totiž vyznamenanie, to je istá forma politického zápasu. To je zápas o istú tvár krajiny, o jej vzory, o to, akým spôsobom sa ďalej bude napredovať.

Otázka je podľa mňa, ja si stále myslím, že vyznamenania by mali byť spájané s finančnou odmenou. Tá finančná odmena, ktorá by nemala byť malá, je istým aj kritériom, ktoré tú komisiu alebo toho prezidenta určuje, teda nejakým spôsobom riadi, že ak tomuto človeku dám vyznamenanie, ak mu dám napr. 100 000 korún, tak on si to naozaj zaslúži. Ja si pamätám, že som pracoval na Ústave technickej kybernetiky a poslal ma raz na zasadnutie brnianskeho veľtrhu náš riaditeľ. A poprosil ma, či by som nevypýtal niekoľko vyznamenaní brnianskeho veľtrhu niektorým našim pracovníkom. A tomu človeku to som tam tlmočil. A on mi dal takú kopu podpísaných aj s pečiatkami. Čiže vyznamenanie pokiaľ je dávané len na meno a nie je za tým aj nejaká úvaha, či ten človek si ho zaslúži, nezaslúži, hocijako ale finančná odmena je vždy, by som povedal, istým kritériom, či aj štát reskíruje a dá tie peniaze, a teda aj či ten človek je hodný finančnej odmeny, tak mám pocit, že by som sa jej nebál, nevidel by som len ten čestný, by som povedal, moment toho, že dostávam najvyššie vyznamenanie. Ale viem si predstaviť, že týmto ľuďom by som, ktorí sú väčšinou z oblasti, kde sú až tak veľmi finančne nie honorovaní, finančne dal nejaké ocenenie. Nakoniec, to je aj sila cien, ako je Nobelova cena, ale aj iné ceny, ktoré sú aj finančne honorované. To finančné honorovanie dáva tomu aj vážnosť. Čiže dávam to len do úvahy.

Otázku kladiem na tú komisiu, lebo zdá sa mi, že to môže byť ďalšia oblasť sporu. Ale dávam na zváženie aj tieto veci, aby ten zákon bol, dovolím si povedať, na 10 - 20 rokov. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikloška sa prihlásila pani poslankyňa Vášáryová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A slovo dávam pani poslankyni Vášáryovej. Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Na vašu otázku by som mala jednu odpoveď. Keď niekto nechce niesť výlučnú zodpovednosť, menuje komisiu, pretože v momente keď má komisiu, môže povedať, že no ale to mi komisia navrhla a čo ja už som mohol robiť. Čiže ja sa prihováram naozaj k tomu, čo navrhoval pán poslanec Mikloško, že pán prezident, teda ten najosamelejší človek v ústavnom systéme Slovenskej republiky, musí niesť aj túto osamelú zodpovednosť. A, samozrejme, nemôžeme dávať kritériá na naše rady, medaily a vyznamenania rôzneho druhu, dajme tomu, na udeľovanie vyznamenania anglickej kráľovnej, my máme občianskeho prezidenta, to znamená prvého medzi rovnými. A tomuto sa musí prispôsobiť aj protokol a aj vyznamenanie. Ja si myslím, že celý náš protokol či už v Národnej rade alebo kdekoľvek inde sa musí podriadiť občianskemu princípu. Nie sme monarchiou. A keď si pomyslíte, že sa u nás prezidentské vyznamenávania odovzdávajú nielen teda v tej škatuli, čo je absolútne vylúčená vec v normálnom civilizovanom svete, ale že aj pri tom sedí prezident s predsedom parlamentu a ich kolená sú od seba minimálne meter a sedia takto pred televíznymi kamerami, je to skutočne obraz toho, ako my pristupujeme k tomu celému procesu vyznamenávania našich spoluobčanov. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Mikloško nechce reagovať.

Pán poslanec Mikloško bol jediný prihlásený do rozpravy ústne, takže uzatváram rozpravu.

A dávam priestor v záverečnom slove navrhovateľovi pánovi poslancovi Mamojkovi. Nech sa páči.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

To vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej, to sa dá podľa môjho názoru v mnohom akceptovať, pretože išlo vyslovene o profesionálne a odborné veci. Treba podotknúť, že to je prvé čítanie, samozrejme. A to prvé čítanie je o tom, že je to všeobecnejšia poloha. A my chceme aj s pánom poslancom Jarjabkom naozaj akceptovať všetko to, čo vylepší tento návrh zákona, a akceptovať to, čo skutočne akceptovať treba. Tam by som nevidel žiadny principiálny problém, čo bolo povedané.

Pán poslanec Mikloško aj pani poslankyňa Vášáryová spomínala tú komisiu. To je do určitej miery aj taký subjektívny pohľad, keď by sa chcelo rozhodovať alibisticky, tak, samozrejme, môže sa na komisiu vyhovoriť. Ale komisia, reagujem na pána poslanca Mikloška, podľa, myslím, § 18 ods. 8, je vyslovene povedané, je to, samozrejme, odporúčajúci orgán, ktorý by mal preskúmať všetky tie podklady a mieru zásluh toho potenciálneho vyznamenaného. A prijme uznesenie, teda rozhodnutie vo forme uznesenia odporúčajúce, ktoré dá na vedomie tomu, kto navrhoval dotyčného na vyznamenanie. A kópiu takisto uznesenia dá pánovi prezidentovi. To znamená, komisia je vyslovene odporúčajúci orgán. Ja osobne si myslím, že môže posúdiť možno kolektívne, povedal by som, asi viac hláv, viac rozumu, kvalitu toho potenciálneho vyznamenaného. A nevidel by som v tom negatívum, skôr osobne pozitívum. (Hlas z pléna.) To je komisia. Je tu technika kreovania tej komisie, kde navrhuje prezident, potom vláda, takže má 6 členov tá komisia. (Reakcia z pléna.) Nie, ona je len pri prezidentskej kancelárii, ale je kreovaná tak, že môže navrhovať dvoch prezident, dvoch, myslím, parlament, dvoch vláda. To znamená, to zloženie je tak variabilné z hľadiska kreovania. A je podstatné to, že uznesenie má len čisto odporúčajúci charakter. A prezident ho berie do úvahy alebo neberie do úvahy. To ukáže prax. No ja osobne si myslím, že keby tam boli skutočné, a verím, že to tak bude, osobnosti či už z akademickej pôdy, akadémie vied alebo iné osobnosti, že tie asi neurazia sami seba, aby podľa mňa kolektívne odsúhlasili niekoho, kto by na to nemal. Ja som v tomto reálny optimista. Ukáže to čas.

Čo sa týka tých finančných odmien, neviem, ja si myslím, že vyznamenanie takýchto vysokých stupňov a rangov by asi možno nemalo byť o peniazoch. Ide o isté spoločenské ocenenie celoživotných zásluh, aj keď, áno, dá sa o tom diskutovať. Nobelova cena je aj o tom. Ale zas ten, kto dostane podľa mňa Nobelovu cenu, to je tak významná osobnosť, že tomu zase o tie peniaze vonkoncom asi nejde a ísť nemusí a väčšinou ich dáva na charitatívne účely a podobné účely. Takže ja si osobne myslím, že tá finančná zložka by nemala byť dôležitá, prioritná, lebo ľudia sú už takí, že sa možno bude potom utláčať a potláčať význam toho vyznamenania kvôli nejakej finančnej odmene a budú ešte na seba možno žiarliť, že ty máš viac a ty máš menej. Nechcem to takto prejoratívne brať.

Opakujem, je to prvé čítanie. My budeme ešte o tom, samozrejme, uvažovať, konzultovať to aj s pánom poslancom Jarjabkom. A to, čo je odborné, profesionálne, budeme, samozrejme, akceptovať, pretože by sme boli radi, aby to bol právny predpis dlhodobejší, aby vychytal tak obsah, ako aj formu vrátane protokolu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

To bolo záverečné slovo navrhovateľa.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že takisto hlasovanie sa uskutoční o 17.00 hodine.

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov.

Návrh máte ako tlač 754. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 771.

Dávam slovo teraz poslancovi Róbertovi Madejovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som veľmi v krátkosti odôvodnil túto novelu zákona o vianočnom príspevku.

Zákon o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku bol prijímaný najmä z toho dôvodu, aby sa pomohlo sociálnej skupine, ktorú podľa programového vyhlásenia vlády považuje aj táto súčasná vláda Slovenskej republiky, vládna koalícia za prioritnú. A ide najmä o skupinu obyvateľstva, ktorá je v dôsledku svojej vekovej štruktúry, v dôsledku sociálnych pomerov ohrozenou skupinou obyvateľstva. Vianočný príspevok k dôchodku sa poskytoval dôchodcom, ktorí majú nižšie príjmy, ktorý mal riešiť ich sociálnu situáciu a byť pomocou aspoň na konci kalendárneho roka, keď sú náklady ľudí, ktorí poberajú dôchodok, najvyššie. Tento dôchodok sa teda poskytuje v súčasnosti najčastejšie dôchodcom, ktorí poberajú starobný dôchodok, invalidný dôchodok a iné druhy dôchodkov.

V novele zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku sa navrhuje rozšíriť osobný rozsah tohto zákona. Navrhuje sa rozšíriť okruh poberateľov vianočného príspevku aj o poberateľov pozostalostných dôchodkov, a to najmä vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, ako aj ďalších dôchodkov, a to prekvalifikovaného pozostalostného výsluhového dôchodku, pozostalostného výsluhového dôchodku po poberateľovi prekvalifikovaného dôchodku. U týchto poberateľov, ktorí majú tieto dôchodky ako jediný zdroj príjmu, to znamená vdov, vdovcov, ktorí poberajú vdovecký alebo vdovský dôchodok ako jediný zdroj príjmu, a rovnako aj sirôt doposiaľ poskytovaný vianočný príspevok nebol. Podľa tejto novely, ktorá sa navrhuje, sa predpokladá, že už v decembrovom výplatnom termíne by mal tak, ako určí vláda, vo výške, ako určí vláda, byť poskytnutý vianočný príspevok k dôchodku aj vdovám, vdovcom, ktorí poberajú tento dôchodok ako jediný druh dôchodku, ako aj sirotám. Predpokladané výšky by, verím tomu, mali byť podobné ako v minulom roku, 2 000, 1 500 a 1 750 korún v závislosti od výšky dôchodku, ktorý sa vypláca.

Som presvedčený, že predmetný návrh zákona je aj v súlade s programovým vyhlásením vlády, v súlade so zámerom pomáhať slabším a ohrozeným skupinám. Rozširuje pomoc štátu, ktorá sa efektívne zaviedla už na začiatku tohto volebného obdobia. Prehlbuje ju. Pomáha ďalším ľuďom, a tým preukazuje, že štát má záujem v prípade jeho prijatia skutočne pomôcť ďalším ľuďom, ktorí si to skutočne zaslúžia.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že 77 000 poberateľov, o ktorých rozšíri tento zákon množstvo poberateľov vianočného príspevku, je dostatočný dôvod na to, aby bol predmetný návrh zákona podporený. Ďakujem veľmi pekne.