M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ, skúste zaujať miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhovaný gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Ľubici Roškovej, nech sa páči, aby uviedla úvodnú spravodajskú informáciu.
Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov, ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 165 z 9. septembra 2008 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona, ktorý bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 754.
Predseda Národnej rady zaradil poslanecký návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 771 z 26. augusta 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Účelom predloženého návrhu zákona je rozšírenie poberateľov vianočného príspevku. V prípade, že bude tento návrh zákona schválený, sa vianočný príspevok k dôchodku poskytne ešte v tomto roku aj osobám, ktorým podľa doterajšej právnej úpravy nepatril.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju informáciu spravodajskú. Prosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Sárközy a pán poslanec Halecký. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
A pani poslankyňa Sárközy má slovo. Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k poslaneckému návrhu zákona, ktorý predkladá pán poslanec Madej a ktorý sa týka vianočného príspevku.
Pán poslanec, dovoľte mi na začiatok uviesť krátke vety zo stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo sekcie rozpočtovej politiky. Citujem: "Berieme na vedomie kvantifikácie dopadu k predloženému návrhu na roky 2008 - 2011. Konštatujeme, že predložený návrh je súčasťou sociálneho balíčka, ktorý bol odsúhlasený Koaličnou radou Slovenskej republiky. Podotýkame, že v rozpočte kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na rok 2008 sú osobitne rozpočtovo zabezpečené zdroje na vianočný príspevok v objeme 1,7 mld. korún. V tejto sume nie je zohľadnené rozšírenie počtu poberateľov v zmysle predloženého návrhu. V nadväznosti na uvedené žiadame upresniť v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny zdroje pre krytie zvýšených výdavkov štátneho rozpočtu v sume 147 mil. korún v roku 2008."
Pán poslanec, toto som citovala kvôli tomu, a pre mňa je dôležitá táto jedna veta, že tento poslanecký návrh zákona, ktorý predkladáte, je súčasťou sociálneho balíčka, ktorý bol odsúhlasený Koaličnou radou. Podčiarkujem a zdôvodňujem to kvôli tomu, že ide o poslanecký návrh novely zákona vtedy, keď táto Národná rada na tejto schôdzi včera posunula do druhého čítania otvorený zákon o sociálnom poistení. Takže moja otázka znie, či by sa do toho zákona nemohol dať aj tento kratučký zákon, ďalší článok, však to je zvykom. Ale ja na to zrejme aj odpoviem. Tak, po prvé, si poslanec najsilnejšej vládnej strany Smer prihrieva polievočku, čo nemožno uprieť. Nedali to do zákona kvôli tomu, pretože vianočný príspevok tu bude odsúhlasený ešte raz, na budúci rok pri rozpočte roku 2009, a potom prídu voľby a na vianočný príspevok sa zabudne.
Ale, pán poslanec, ja som rada, že vy ste tento návrh zákona predložili, pretože niekto v tejto snemovni počúva to, čo hovoria opoziční poslanci. Ale teraz, pretože vystupujem ja, som rada, že niekto počúva to, čo tu ja hovorím. Pri všetkých vianočných príspevkoch, ktoré boli predmetom rokovania tejto snemovne, som vystupovala. A síce som povedala, že je to nesystémový prvok, ale v každom prípade sme za to hlasovali. Ale môj problém bol vždy ten, na ktorý som upozorňovala, že vianočný príspevok nedostávajú práve tie skupiny, ktorých by sa to najviac týkalo. A sú to vdovy, vdovci a siroty. Pani ministerka mi na to odpovedala na hodine otázok, že to je asi veľa. Ale pokúsila sa na to odpovedať. To bol názor pani ministerky. Nemusí sa s tým stotožniť celá vláda. Ale ja teraz prečítam zdôvodnenie vlády. V tejto snemovni to prečítal pán podpredseda vlády Čaplovič vtedy, keď táto snemovňa odvolávala pani ministerku Tomanovú koncom augusta minulého roka. Citujem, je to prepis, môžete si to overiť. Tam sme tiež už predtým viackrát poukazovali na to, že tie tri skupiny, ktoré sú najviac ohrozené, vypadávajú. Citujem: "Poberatelia pozostalostných dôchodkov, teda vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, ako aj poberateľky dôchodku manželky sú osobitnou skupinou poberateľov dôchodkov, ktorá neparticipuje na tvorbe zdrojov sociálneho systému, a preto táto skupina nebola zahrnutá do okruhu fyzických osôb, ktorým sa poskytol vianočný príspevok. Z uvedeného dôvodu takýto prístup nemožno vnímať ako neopodstatnene diskriminačný." Toto povedal pán podpredseda vlády Čaplovič v tejto snemovni 4. 9. 2007. Som rada, pán poslanec, že vy máte na to iný názor. A teraz som už pochopila, že zrejme to preto predkladá poslanec najsilnejšej vládnej strany a poslanec sociálneho výboru, lebo pani ministerka a vláda sa doteraz nestotožnili s týmto návrhom, takže musí sa s tým stotožniť vládny poslanec.
Pokladám to aj teraz za nesystémový prvok, pretože podľa nás by sa to dalo vyriešiť úplne inak, napr. zmenou valorizácie.
Ale, pán poslanec, aj ja, aj poslanci Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja budú hlasovať za vami predložený poslanecký návrh, ktorý sa týka vianočných príspevkov, a to hlavne kvôli tomu, že sa to týka tých bodov, na ktoré som v tejto snemovni ja upozorňovala minimálne šesťkrát alebo sedemkrát. Takže môžete si to dať vytiahnuť.
No a ešte posledná veta. Vy ste povedali, že štát má záujem pomôcť týmto ľuďom. Moja otázka je: Kto je štát, kto je vláda, prečo to nerobí štát, prečo to nerobí vláda? (Hlas z pléna.) No tak ja si nemyslím o sebe, že štát som ja. Takže preto to musí robiť vládny poslanec. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy nie sú. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pretože bolo dohodnuté, že o 15.00 hodine začneme prerokúvať návrh na spoločné vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti 160. výročia prvej Slovenskej národnej rady, skôr ako začneme prerokúvať tento bod, vyhlasujem krátku prestávku do 15.00 hodiny. (Hlas z pléna.) Nie, nedokončíme to.
Prerušujem rokovanie o predchádzajúcom bode programu.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz pristúpime k prerokovaniu
Spoločného vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti 160. výročia prvej Slovenskej národnej rady.
Spoločné vyhlásenie máte rozdané ako tlač 767.
Prosím pána poslanca Vladimíra Mečiara, aby spoločné vyhlásenie predniesol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
V. Mečiar, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, ak chceme vedieť, kde smerujeme, musíme vedieť, odkiaľ sme prišli. Úcta k vlastnej histórii je úcta k vlastnej podstate, vlastnému bytiu a vlastnej ceste, ktorou obyvatelia tohto štátu, Slováci spolu s menšinami, prešli. Táto cesta od 9. až 10. storočia bola cesta plná osudov, ťažkých bojov a zápasov o fyzickú existenciu aj politickú existenciu národov.
Ak sa historické udalosti preklenuli k tomu, že zmeny vo Francúzsku, napoleonské vojny začali búrať tróny v celej Európe, súčasne okrem politických zmien prinášali aj posolstvo nových zmien v demokracii, v postavení občanov, novému priestoru pre rozvoj remesiel, manufaktúr a ďalšieho. Samozrejme, tento politický zápas, ktorý išiel celou Európou, mal pozitívne i negatívne tendencie v jednotlivých štátoch. V Uhorsku nebol prijímaný ako revolučná zmena, bol prijímaný ako návrh uskutočňovania zmien konštitučnou cestou, cez monarchu, ktorý mal občanom darovať slobody politické, hospodárske a, očakávalo sa, i národné. Ak táto konštitučná cesta nenapĺňala očakávania nikoho zo stredných a nižších vrstiev ľudí, viedla logicky k nepokojom. Tieto nepokoje, ktoré mali takisto svoju vývojovú cestu aj na území Uhorska, viedli k tomu, že nespokojnosť bola v strednej vrstve, v nižšej šľachte, v remeselníkoch, ale aj medzi roľníkmi. Tento nepokoj nebol, pravda, vo všetkých oblastiach jednotný, predstavoval niekde rozdiely náboženské, napr. medzi evanjelikmi a katolíkmi, niekde rozdiely politické, medzi radikálmi, monarchistami a republikánmi, niekde rozdiely v názoroch na demokraciu aj pravidlá ekonomického vývoja v tejto oblasti. Samozrejme, ak monarchia nenapĺňala tieto ciele, rozhodli sa radikáli pre radikálne riešenie aj na území Uhorska.
Uhorsko v tom čase bolo štátom, v ktorom bolo 40 % obyvateľov maďarskej národnosti, 60 % obyvateľov nemaďarských národností. Tento fakt je mimoriadne dôležitý preto, aby sme túto históriu sčasti pochopili. Ak začína dochádzať k pohybu všeobecne demokratickému, hospodárskemu, politickému a národnému, tak musíme povedať, že veľká iniciatíva vyšla práve z radov strednej maďarskej šľachty, ktorá sa postavila proti monarchii, začala deklarovať zmeny a sľuby na tieto zmeny, treba povedať, že tieto prvé vystúpenia, ktoré viedol vtedy Lajos Kossuth, boli na Slovensku prijímané s istým zadosťučinením a len po veľmi krátku dobu, kým sa nezistilo, že vlastne je to demokracia pre 5 % obyvateľov alebo demokracia len pre bohatých, demokracia len pre maďarsky hovoriacich. A ak tlmočila všeobecne demokratické a národné požiadavky voči Viedni, tak súčasne tá istá zmena a tá istá politická reprezentácia potláčala tieto demokratické požiadavky vo vzťahu k iným národom, ktoré žili na území Rakúska. Čiže sama chcela viesť boj proti monarchii. A sama si vytvárala vnútorného nepriateľa vo väčšine národov, ktoré vtedy v Uhorsku žili. Tento historický krok nevedela ani pochopiť, ani prekročiť, preto vyvolávala neustále napätie a neustály pohyb aj pred rokom 1848. Tento pohyb vrcholil rokmi 1848 - 1849 a pokračoval potom až po rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867.
Pokiaľ ide o tieto fakty a hodnotenie vývoja slovenskej politiky a Slovákov v nej, po počiatočnom prihlasovaní sa k zmenám, ktoré boli deklarované ako pozitívne, došlo k rýchlemu vytriezveniu a hľadali sa riešenia iné. Slováci vtedy prvýkrát v Liptovskom Mikuláši v roku 1848 sa zišli reprezentovaní približne 20 až 28 zástupcami a prijímali deklaráciu alebo hlavné zásady, ktoré sa považujú za základ štátnej doktríny a štátnej politiky Slovenskej republiky dodnes, od roku 1848 dodnes je ich všeobecná platnosť. Deklarovali svoje žiadosti a práva. Bolo to vcelku v dvanástich bodoch, z nich sa týkalo osem slobôd národných, tri slobôd ekonomických a posledná sloboda súvisela s prepustením z väzenia niektorých politických predstaviteľov. Táto deklarácia, samozrejme, nezostala bez povšimnutia uhorskou vládou. A hlavných predstaviteľov začali prenasledovať, zbavili občianskych práv, niektorí boli obesení, niektorí vykázaní, mnohí potrestaní. A začala represia voči Slovákom. V tomto období sa časť reprezentácie slovenskej utieka do Viedne a hľadá podporu vo Viedni u cisára, hľadá podporu u ostatných nemaďarských národov alebo slovanských národov, najmä u Srbov, Chorvátov a aj Čechov, kde sa hľadá širšie riešenie. To širšie riešenie časť vtedajšej politickej reprezentácie sčasti predpokladala, že vznikne nejaká austroslavistická monarchia, ktorá bude so zameraním na ochranu Slovanov a potláčanie alebo zatlačenie vývoja na území Maďarska. Časť sa domáha širšieho pochopenia v rámci slovanstva vôbec, utieka sa k ruskému cárovi, aby ten pomohol, a časť hovorí, že musíme si pomôcť sami. Práve voči týmto austroslovanom veľmi ostro vystúpil Ľudovít Štúr a hovorí: "Je Rakúsko a my padáme, ale Rakúsko padne, ale my budeme." To jeho posolstvo, ktoré má dodnes platnosť, hovorí, že odkázaní sme na svoju pomoc a spoluprácu s inými. Samozrejme, nespokojnosť tých čias išla a vyústila do ozbrojených povstaní. Také bolo v Sedmohradsku, vzbúrili a chytili sa zbraní Srbi, Chorváti, Česi počas slovanského zjazdu v Prahe a prechádza revolučné nadšenie i na Slovensko a Slováci hľadajú spojencov aj v Srbsku, odkiaľ prichádzajú peniaze na zbrane, pretože sami na vyzbrojenie vlastných ozbrojených síl nemali, a prichádzajú aj rozhodnutia k politickej spolupráci aj s Čechmi. Počas rokovaní s Čechmi a v snahe Ľudovíta Štúra utvrdiť spoluprácu s Čechmi dochádza aj k dohodám s niektorými vojenskými predstaviteľmi v Česku, aby pomohli po vojenskej stránke aj na Slovensku pripraviť ozbrojené vystúpenie.
Ak vrcholí príprava na ozbrojené vystúpenie, významný deň je 16. september, keď vo Viedni vzniká Slovenská národná rada. Slovenská národná rada mala štruktúrované usporiadanie, mala svojich predstaviteľov politických, ako boli Štúr, Hurban, Hodža, mala dvoch vojenských veliteľov, ktorí podliehali politickému vedeniu, a mala dvoch administrátorov. Táto vnútorná štruktúra Národnej rady, usporiadania, pokus o správu štátu, ale aj vedenie ozbrojených síl je verejnosti málo známe. A málo je táto minulosť osvetlená. Máme 160. výročie Národnej rady, ale v podstate o nej aj sami poslanci s výnimkou pár historikov vedia veľmi málo. Preto za obnovenie a vysvetlenie tejto histórie treba zvádzať dlhší politický zápas.
Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré Slovenská národná rada prijíma hneď v úvode, vystupuje zo zväzku s Maďarskom, vyhlasuje neposlušnosť voči maďarskej vláde. Na Slovensko prichádza 450 ozbrojených ľudí, ktorí začínajú ozbrojené povstanie. K nim sa pridávajú ľudia zo západného Slovenska a najmä z Brezovej. Rastie počet dobrovoľníkov, ktorí do dobrovoľníckej armády vstupujú, až dosahuje počet 5 000 až 6 000 mužov. O vojenskom význame vzniku Slovenskej národnej rady a krokov, ktoré podniká, sa nevie skoro nič alebo veľmi málo. Na základe toho, že Slovenská národná rada deklaruje svoje politické požiadavky, pokúsi sa organizovať obyvateľstvo, pokúsi sa koordinovať kroky s Viedňou, je presvedčená, že v jej politike ju Viedeň podporí, minimálne bude neutrálna. Táto kalkulácia bola historicky chybná a nesprávna a nikdy sa nepotvrdila. Ukázala sa ako jedna z chybných kalkulácií v celom historickom vývoji. Samozrejme, vlna prvého vojenského náporu, ktorý dobrovoľníci podnikli, skončila neúspechom, neúspechom aj preto, že boli horšie vyzbrojení aj išlo o dobrovoľníkov, roľníkov, remeselníkov, ktorí nemali vojenský výcvik, aj rôzne okolnosti. To neznamená, že týmto vojenská stránka pôsobenia dobrovoľníckych zborov pod velením Národnej rady na Slovensku skončila. Po prvé, prichádza druhá i tretia vlna... (Ruch v sále.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pán poslanec. Poprosím ostatných pánov poslancov a panie poslankyne, ktorých táto téma nezaujíma, aby sa išli porozprávať mimo rokovacej sály. Nech sa páči, pokračujte.
V. Mečiar, poslanec: Pani predsedajúca, ja mám taký dojem, že niektorí poslanci vôbec nevedia, o čom to je. Sedia v Národnej rade a nevedia, prečo to je a prečo tu sedia a načo tu sedia. Takže dajte ich zaplatiť a boh s nimi.
Pokiaľ ide o historický vývoj týchto ďalších etáp, prichádza druhá vlna, tretia vlna, kde už slovenské dobrovoľnícke zbory boli úspešné. Dokonca s doporučením cisárskej Viedne mohli mať Slováci na svojom území 20 000 vojakov domobrany. Vojenské útvary, ktoré nastupovali z tohto územia, zasahovali veľkú časť územia Slovenska a sčasti do Maďarska. Zúčastnili sa bojov proti vláde maďarskej i Kossuthovcov. Samozrejme, z maďarskej strany išli protiútoky, ale súčasne maďarská strana bola vystavená aj povstaniam v Sedmohradsku, Srbsku, Chorvátsku, aj tlakom z Viedne. Viedeň, ktorá sľubovala veľké národné slobody, ktorá sľubovala ústretovosť voči všetkým národom, do doby, kým nezískala kontrolu nad Maďarskom, bola národne ústretová. Po získaní kontroly všetky sľuby zostávali na papieri. Všade, kde prišli rakúske vojská, dávali nemeckých úradníkov, potláčali slovenský živel na celom území Slovenska a v novembri 1949 rozhodli o rozpustení dobrovoľníckych zborov na Slovensku. Čiže tieto zbory na Slovensku pôsobili 14 mesiacov vo veľkých bojových aktivitách a táto časť histórie Slovenska nie je dostatočne zdokumentovaná a ani dostatočne známa. To je vojenský vplyv Slovenskej národnej rady, vznik ozbrojených síl Slovenskej republiky, vznik útvarov, ktoré ako prvé dokázali na tomto území politiku Národnej rady podporiť vojenskou silou. A túto vojenskú silu musel brať do úvahy každý v domácom i v zahraničnom merítku.
Pokiaľ ide o všeobecne demokratické práva, samozrejme, Slovenská národná rada deklarovala nielen podporu voči vláde Maďarskej republiky, neprijatie tejto vlády, ale deklarovala aj mnohé iné práva, právo volebné, slobody tlače, zhromažďovacie, Slovenská národná rada deklarovala právo jazyka, právo na vytvorenie vlastného štátneho orgánu. Jej predstavy spočiatku boli také, že by to bola akási federalizácia Uhorska, neskoršie federalizácia Rakúska aj vo vzťahu k Maďarsku aj ostatným, ale vystupovanie vo vlastnom sneme, vo vlastnom súdnictve, vo vlastnej správe, na vlastnom území, s vlastným jazykom. To boli základné požiadavky, ktoré v tom období boli živé. Je zaujímavé, že historicky vznikajú nejaké paralely. Keď začínala sa rozvíjať revolúcia v Maďarsku, tak sa zakladali tzv. revolučné gardy, gardy sa zakladajú aj teraz, všimnite si ten istý výraz. Až potom sa historicky tieto gardy pri pôsobení Kossutha zmenili na vojenské oddiely. A pôsobili ako vojenská sila. A pôsobili veľmi silne aj voči Viedni a cisárskemu dvoru, dokonca cisársky dvor na istú dobu odišiel do Kroměříža.
Pokiaľ ide o demokratické otázky tohto pohybu, nemohli sa naplniť, aj pre nekoordinovanosť na celom území, aj pre neexistenciu jednotnej politickej štruktúry, aj pre neschopnosť pôsobiť na celom území a koordinovať činnosť centrály so župnými a miestnymi orgánmi a organizáciami. Pri krvavom potlačení podpory a povstania na Slovensku vyhaslo mnoho životov.
Pokiaľ ide o otázky hospodárske, Uhorsko bolo feudálnym štátom, sľuby na obnovu hospodárskej štruktúry boli veľmi veľké. Zmeny smerovali k tomu, aby sa potlačilo veľké vlastníctvo feudálov a nevoľníkov, aby sa odbúrali poplatky za pôdu, desiatky, ktoré ľudia odvádzali, urbárske povinnosti, ktoré nútili k tomu, aby sa muselo pracovať každý deň. Tieto všetky zásady boli prijímané a deklarované, ale nikdy naplno nie naplnené. Preto aj vývoj na území Uhorska bol nerovnomerný vo vzťahu k severu a k juhu, kde sever bol vyvinutejšou časťou Uhorska ako juh. Preto i požiadavka na zmenu na severe bola podstatne radikálnejšia.
Pokiaľ ide o otázky národných slobôd, zásadný problém, ktorý vtedy bol, súvisel práve s tým, že tí, ktorí si predstavovali revolučné zmeny v dôsledku národného vývoja, chápali tento národný vývoj tak, že veľký maďarský národ pri týchto revolučných zmenách uskutoční zmeny v celom Rakúsko-Uhorsku, ale aby tento národ bol veľkým, tak musí spojiť do jedného národného celku aj všetky ostatné národy, ktoré na území Uhorska žijú. A preto nastala ešte pred rokom 1848 asimilácia násilná, najmä jazyková. Obsadzovanie úradov nie Maďarmi bolo takmer vylúčené, zastúpenie v poslaneckých zboroch takmer vylúčené, vyučovanie v školách obmedzené, slobody jazyka a kultúry potláčané. Práve ochrana týchto práv národa na existenciu, práv na sebaurčenie viedla k rozporu, kde na jednej strane Maďarsko chcelo slobody vo vzťahu k Rakúsku, ale nie slobodu pre ostatné národy, ktoré na území Uhorska žili. Túto vec dodnes maďarská história si dobre neuvedomuje, neobjasňuje, je len málo historikov, ktorí v prameňoch uvádzajú, že o toto v tomto období išlo.
Pokiaľ ide o samotnú myšlienku Slovenskej národnej rady a jej zloženie, hovoril som o troch štruktúrach orgánov, politickom, vojenskom, správnom, pričom politický bol rozhodujúci. Omylom sa vysvetľuje tak, že z tých troch predstaviteľov bol jeden predseda Národnej rady. V skutočnosti to bolo tak, že každý bol predsedom v tom území, kde mal vplyv, aj Štúr, aj Hurban, aj Hodža, v tom území na Myjave bol jeden, v tých ostatných boli ďalší. Ak Slovenská národná rada z Viedne prichádza na Myjavu, deklaruje a začína riadiť svoju činnosť, musí sa zmieriť s tým, že najprv cisár sľubuje pod dojmom tlaku maďarských vojsk, ale akonáhle získava prevahu, zabúda na sľub a nakoniec z práv Slovákov sa nestane nič, vojská generála Heistera pomáhajú rozprášiť dobrovoľníkov, hoci predtým bojovali na strane Rakúska proti Maďarsku, obnovuje svoj vplyv na území Slovenska. V roku 1867 dochádza k maďarsko-rakúskemu vyrovnaniu. Po tomto vyrovnaní nastupuje ešte tvrdšia maďarizácia ako predtým. Časť slovenských politikov prechádza k rezignácii, časť hľadá nejaké východiská, časť zakladá politické strany a hnutia a chce pokračovať v zápase, ktorý bol existenčný a neobyčajne ťažký.
Pokiaľ ide o históriu Slovenskej národnej rady, predovšetkým musíme povedať, že myšlienky, ktoré boli vyslovené v rokoch 1848 - 1849 Ľudovítom Štúrom, všetkými jeho spolubojovníkmi, sú myšlienky nadčasové, ktoré majú čo povedať dnešku, patria k tomu, čo obohacuje históriu humanizmu, demokracie, ľudských práv a slobôd pre celú Európu, aj keď menej známe, vyjadrované viacej poeticky ako v politických prejavoch, predsa len majú nadčasovú hodnotu.
Veľmi významné je aj to, že hoci povstanie Ľudovíta Štúra sčasti chceli prezentovať maďarské vládne kruhy ako povstanie evanjelikov proti katolíkom, došlo k dohode medzi katolíkmi a evanjelikmi a vystupovali spolu, národne, dochádza k zjednocovaniu, nie k procesu trieštenia. Ten boj nebol postavený iba na jedných. Ak v tomto období deklarujú myšlienky, deklarujú nezávislosť podstate štátneho útvaru, deklarujú myšlienky slobody, demokracie, ľudských práv, deklarujú myšlienky hospodárskych slobôd, národných slobôd, hľadajú vhodné usporiadanie, išlo o rozhodnutia, názory a stanoviská, aj keď nie realizovateľné, ale platné.
Po tomto období a následne tvrdej maďarizácii aktivita politiky na Slovensku klesá. Prenáša sa najmä na dve slovenské strany, Slovenskú národnú stranu, Slovenskú ľudovú stranu, ktorú, mimochodom, na podnet pápeža zakladal maďarský gróf, až potom sa delila na maďarskú a slovenskú vetvu, a ovplyvňovali históriu spoločne, dochádza k riešeniu otázok druhej svetovej vojny, k novému pohybu Slovákov aj Čechov, k organizácii podpory hlavne v zahraničí, ozbrojenej moci, politickej moci, obnove a vzniku Česko-Slovenska.
Dámy a páni, keď sme pripravovali stanovisko Národnej rady k týmto udalostiam, dochádzalo k pochybnosti, či existuje most medzi 1. januárom 1993 a udalosťami z roku 1848. Ak by neboli udalosti v roku 1948, nebolo by 1. januára 1993, a ak by nebolo došlo k zápasu o potvrdenie a sebaurčenie Slovákov, bol by pokračoval potláčací zápas a vymazanie z mapy etník Európy ďalej do konca. Preto ak dneska máme slobodu štátnu a občiansku, ak hovoríme, že tento štát je štátom Slovákov, súčasne hovoríme, túto občiansku slobodu majú všetky národnosti, ktoré s ním žijú, rovnoprávne, nie vyvyšovane. Rovnosť, spolupráca, vzájomná úcta, spolupatričnosť, to je cesta, nie hľadanie odlišností, ale hľadanie spoločného záujmu aj spoločného vyjadrenia tohto záujmu. Preto aj dnes, keď Národná rada na tieto udalosti spomína, musí sa vracať tento orgán, jeho poslanci, ak to majú vysvetľovať kdekoľvek a komukoľvek, aj k svojim základom, k svojej histórii, k tomu, že tá prvá Slovenská národná rada nebola iba krátkym výplodom, ale bola vybojovaná krvou, politickou vôľou, väzením, prenasledovaním, smrťou mnohých ľudí. To sú základy, na ktorých táto Národná rada stojí.
Pravda, v roku 1993, keď bola snaha nadviazať na Slovenskú národnú radu a pokračovať v tomto názve, bol istý politik, ktorý namiesto SNR navrhol NR SR. Takže dneska nie sme totožní s názvom. A nie je dôvod neprihlásiť sa vo vhodnom čase aj k pôvodnému názvu, aj k dedičstvu historických udalostí, ktoré medzinárodne patria k niečomu nádhernému, krásnemu (Potlesk.), čo môže priniesť len zápas za slobodu a poznanie ceny tohto zápasu. Kto ju poznal, vie si slobodu vážiť a chrániť, kto k nej prišiel ľahko, len s ľahostajnosťou a ľahkovážnosťou sa k nej správa. Cena slobody bola cena neobyčajne vysoká. Ak dnes je a nastupuje, je na pokolení našom nadviazať na tento odkaz, prevziať jej hodnoty, odovzdať generáciám ďalšie, ako zástavu, čistú a nepoškvrnenú.
Pravda, v tom období mali Slováci zástavu bielo-červenú, neskoršie pod vplyvom Slovanského zjazdu prešli na bielo-modro-červenú. Keď sme sa stali súčasťou Českej republiky, tam prišiel potom modrý klin, boli sme Česko-Slovenskom. Vrátili sme sa naspäť k bielo-modro-červenej. A vznikla taká drobná historická úsmevná príhoda. Prišiel na návštevu minister zahraničia Ruskej federácie, hovorí, že už ho všade vítali s veľkou slávou, ale len Slováci ho vítajú s dvomi ruskými zástavami. Naša zástava v tom období práve pre spoliehanie sa na vplyv cára a na to, že cár príde a nastolí demokraciu a slobodu slovanským národom, bola tam idea nejakého zbratania sa medzi Rusmi a Bulharmi, že sa rozšíria ďalej na území Uhorska, ale cár prišiel pomôcť rakúskemu cisárovi, a nie slovanským národom, táto idea sa preniesla aj do symboliky. Potom sme rozmýšľali, ako sa odlíšiť. A zistili sme, že Slovinci majú to isté a že bielo-modro-červená farba je v mnohých vlajkách. Tak sme sa vrátili k svojmu pôvodnému znaku a symbolu, ktorý Slovensko symbolizovalo ako územný celok a štát veľa rokov.
Pokiaľ ide o historické súvislosti, do 10. storočia sa hranice Slovenska veľa razy menili. Boli to hranice, ktoré siahali na juhu Slovenska až po Balaton. Boli to hranice, ku ktorým patril Burgenland. Boli to hranice Moravského Slovácka, boli to medzištátne alebo medzinárodné zmluvy medzi Slovákmi a Srbmi. Na severe tie hranice smerovali až ku Krakovu. Na východe smerovali k Podkarpatskej Rusi, ale aj k ďalšej oblasti. Historicky sa tieto hranice menili, boli rozdielne, ale boli realitou, potvrdené historickým výskumom a faktmi. Buď ich budeme ako fakt brať, že bol pohyb národov v Európe a menili sa hranice a budeme brať súčasný stav ako existujúci, alebo sa budeme vracať k histórii tak, že bude stále deformovaná, a nie prijatá.
Slováci stoja okrem vecí stavať svoju budúcnosť aj pred odhaľovaním svojej vlastnej minulosti, nielen z hľadiska koreňov civilizácie, ale aj z hľadiska hodnôt, ducha a ceny tohto miesta, na ktorom sme žili. K hodnotám, ktoré vytvorila Slovenská národná rada v roku 1848, sa môže hrdo prihlásiť aj táto Slovenská národná rada. Je česť k tým hodnotám patriť, prijať ich, lebo majú všeobecnú platnosť slobôd, úcty k človeku, hospodárskych práv, úcty k národu. Samozrejme, na rokovaniach, ktoré predchádzali tomuto hodnoteniu, boli vyslovené rôzne názory. Zhodli sme sa na istom texte. Ten text bol politickým grémiom prijatý. Na ďalšom rokovaní boli navrhnuté zmeny textu, preto návrh nepredkladáme všetky politické strany. Hlásime sa k tomu pôvodne dohodnutému textu. A tento dohodnutý text navrhujeme prijať ako vyhlásenie Slovenskej národnej rady k tomuto výročiu.
Text tohto vyhlásenia, ktorý máte, dámy a páni, v laviciach, ktorý je doporučený Národnej rade na schválenie pri príležitosti 160. výročia, hovorí: "Národná rada Slovenskej republiky, s úctou si pripomínajúc roky 1848 a 1849, keď zásluhou významných slovenských dejateľov Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu vznikla a pôsobila prvá Slovenská národná rada ako vrcholný politický orgán bojujúci za národné požiadavky Slovákov, nadväzujúc na dejinný odkaz Slovenského povstania z rokov 1848 a 1849, keď generácia štúrovcov viedla politický zápas za prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie a za demokratické požiadavky, ktoré našli svoje historické naplnenie v roku 1993 vznikom Slovenskej republiky, pamätajúc, že mesto Myjava zohralo v činnosti prvej Slovenskej národnej rady dôstojnú úlohu, keď práve v tomto meste na ľudovom zhromaždení 19. septembra 1848 Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban vyhlásili samostatnosť slovenského národa, vypovedali poslušnosť uhorskej vláde a jej úradom a deklarovali ciele povstania, vyhlasuje, že prvá Slovenská národná rada bola významným míľnikom v slovenských dejinách a položila základy slovenského parlamentarizmu a demokracie, a teda prispela k emancipácii slovenského národa, ku ktorej sa hlási aj súčasná Národná rada Slovenskej republiky a celé Slovensko, a že národné povedomie, úcta k vlastným dejinám a budovanie historických tradícií sú základným predpokladom rozvíjania národnej a štátnej identity, ku ktorej neodmysliteľne patrí aj rešpekt k iným národom, k príslušníkom národnostných menšín a k demokratickým hodnotám."
Myslím, že toto vyhlásenie je dokument, ktorý podporiť môžeme. Ak to urobiť nechceme, nemusíme, ale môžeme tak urobiť. Ja si budem považovať vždycky za česť, že som ho mohol uviesť a že môžem za takéto vyhlásenie hlasovať. Ďakujem, dámy a páni. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie Spoločného vyhlásenia pri príležitosti 160. výročia prvej Slovenskej národnej rady.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil za klub Slovenskej národnej strany pán poslanec Rafaj, ktorý má slovo. (Hlas v sále.) Máte procedurálny, hej? Nech sa páči.
R. Rafaj, poslanec: Pani predsedajúca, vzhľadom na vývoj a vážnosť tejto situácie, ak sa vieme dohodnúť vo všeobecnom súhlase, že nik iný z kolegov by sa nemienil prihlásiť, tak nevystúpim ani ja. Čiže ak je taký súhlas a ukončíme dôstojne prijímanie tohto uznesenia, tak môžeme to aj takto uzatvoriť. Čiže poprosil by som kolegov, ak sa vieme dohodnúť alebo... (Hlasy v pléne.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takže vzdávate sa svojho vystúpenia, to chápem tak.
Teraz sa ešte musím formálne opýtať, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nech sa páči. Do rozpravy sa neprihlásil nikto, konštatujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Zároveň vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Procedurálny návrh má pán poslanec Mikloško. Nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Pani predsedajúca, ja vôbec nechcem nejako zľahčovať vážnosť tejto chvíle, ale ja sa chcem spýtať, čo to vlastne je. My tu preberáme vyhlásenie k 160. výročiu, nikto tu nie je, nikto tu nie je z vedenia parlamentu, nikto tu nie je z predsedov výborov okrem kolegov dvoch. Celkom dobre nerozumiem, čo toto je. Keby ste nám to vysvetlili, čo toto je.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Najprv vás chcem opraviť, že z vedenia parlamentu som tu ja. Dúfam, že ma dobre vidíte.
A potom chcem povedať, že taká bola dohoda, že o 15.00 hodine budeme pokračovať týmto bodom. Ja vediem schôdzu. Čiže rešpektujem túto dohodu. Bod sme prerokovali, skončili sme rozpravu. Ak potrebujete ešte nejaké vysvetlenie, môžeme to urobiť individuálne. A nebola by som rada, keďže nešlo o procedurálny návrh, pán Mikloško,...
F. Mikloško, poslanec: Chcel som sa spýtať, že kedy budeme hlasovať.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Aha, hlasovať budeme o 17.00 hodine o tomto vyhlásení.
F. Mikloško, poslanec: To je nejaké zvláštne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Verím, že tu budú prítomní naozaj všetci poslanci, ktorým záleží na tom, aby toto vyhlásenie bolo na takéto výročie prijaté.
Takže tento bod sme skončili.
Ak dovolíte, vrátime sa teda k prerokúvaniu prvého čítania
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov.
Skončili sme vystúpením pani poslankyne Sárközy, opravte ma, ak sa mýlim, na pani poslankyňu Sárközy nikto nereagoval faktickými poznámkami. Ďalej by v rozprave mal nasledovať pán poslanec Halecký, pred ním ale o slovo požiadal o vystúpenie spravodajca pán poslanec Madej, ktorý má slovo. Nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, presne ste si to pamätali, aj keď v súvislosti s tou rozdelenou rozpravou už bolo možné reagovať aj neskôr, ale dovolím si v krátkosti povedať niekoľko vecí.
Určite pani poslankyňa Sárközy ani iní poslanci nespochybňujú právo poslancov Národnej rady predkladať návrhy zákonov. Ja pevne verím, že niekedy vyslovený... (Ruch v sále.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pán poslanec, poprosím kolegov, ktorých nezaujíma táto rozprava, aby išli diskutovať mimo rokovacej sály a nerušili pána poslanca vo vystupovaní. (Reakcia z pléna.) Bez prestávky. Nech sa páči, kto nedodržiava disciplínu, tak nech si diskutuje na chodbe. Pokračujte, pán poslanec.
R. Madej, poslanec: Určite kolega Galbavý si urobí prestávku vonku.
Pani poslankyne, páni poslanci, niekedy mám pocit, že aj dobré zákony proste musia byť skritizované zo strany opozície. Je to asi prirodzené tým, že už je druhá polovica volebného obdobia. Svojím spôsobom, po slovensky povedané, ideme dole z kopca a treba vystúpiť.
A napriek prezentovanej podpore, za ktorú veľmi pekne ďakujem, musím povedať, že niektorú kritiku nechápem z jedného dôvodu. Možno opozícia rozpráva príliš veľa nahlas, niektorí pracujú zase tichšie, ku ktorým momentálne patrím. Dlho som sa usiloval, aby tento návrh zákona v takejto podobe bol predložený. A práve preto som ho predkladal s takouto snahou a s takouto dôverou, že bude v parlamente podporený.
Čo sa týka podpory ministerstva práce, ja by som v žiadnom prípade nerád spochybňoval a nedovolím spochybňovať akékoľvek vzťahy v rámci koalície. Ministerstvo práce s týmto návrhom jednoznačne vyslovilo súhlas.
Čo sa týka rozpočtových dopadov, správne bolo poznamenaných 149 mil. korún ročne v ďalších rokoch pravidelne. V prípade, ak by bol vianočný príspevok poskytnutý tak ako v minulých rokoch, uvedené rozpočtové prostriedky pôjdu z rozpočtovej kapitoly ministerstva práce a iných ministerstiev, ale gro, to maximum je štátny rozpočet, časť kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto finančné prostriedky sa alokovali. Nie je problém ich vynaložiť. Takže v tomto tiež nevidím žiadny problém.
Ja ako poslanec predkladateľ som svoju povinnosť prerokovať návrh zákona s ministerstvom financií splnil. V rámci ďalšej komunikácie ministerstvo financií bolo vyrozumené ohľadne vykrytia týchto dopadov na štátny rozpočet v tomto roku v rámci komunikácie s ministerstvom práce. Takže tuná tento návrh zákona má určite jednoznačnú podporu.
Chcem ešte poznamenať, že, prirodzene, pani poslankyňa, keď je nejaká vládna koalícia, ktorá má zámer budovať sociálny štát, zvyšovať mieru solidarity v štáte a naozaj uskutočňovať programy, ktoré podporia skupiny, ktoré sú ohrozené, tak je prirodzené, že na niektorých veciach sa dohodne koalícia, čo dáva možno väčšiu šancu na to, aby návrh zákona prešiel. Ďakujem veľmi pekne za citovanie aj so stanoviskami ministerstva financií. Je to presne tak, ako to bolo predložené. Myslím si, že kolegovia určite vedia aj sami čítať. V každom prípade ale tento návrh zákona ten okruh osôb rozširuje.
Či už je vianočný príspevok systémovou alebo nesystémovou dávkou, mohli by sme diskutovať veľmi, veľmi dlho. Jedno viem ale určite, že aj vianočný príspevok k dôchodku pomôže tým skupinám ľudí, ktoré to potrebujú. A ja osobne môžem povedať, že isté dlhé obdobie som sa snažil, aby sa tento okruh osôb rozširoval. Som rád, že u určitej časti kolegov poslancov vznikla dohoda, ktorá napĺňa toto možné rozšírenie, aby sa ďalším osobám na Slovensku, ďalším ľuďom na Slovensku pomohlo. Celkovo teda ten vianočný príspevok, si myslím, bude veľmi výraznou pomocou aj z hľadiska dopadov na štátny rozpočet približne 1,87 mld. Aj s týmto navýšením, si myslím, je to dosť výrazná pomoc, ktorú ľudia v decembri tohto roka dostanú. Ďakujem pekne.