P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Máte teraz 15 minút, počas ktorých budete odpovedať na otázky.

Prvá otázka je od pani poslankyne Tkáčovej, ktorá tu ale nie je.

Takže budeme pokračovať otázkou, ktorú položil pán poslanec Jánoš: "Vážený pán premiér, môžete nám povedať, čo oznámite komisárovi pre menové záležitosti a prezidentovi Európskej centrálnej banky (ECB) pri ich príchode na Slovensko?"

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Mal som veľmi podrobné vystúpenie k likvidácii PCB látok pre pani poslankyňu. Je mi ľúto, že som sa jej nemohol spýtať, prečo sa ma to pýta po 8 rokoch vládnutia.

Dovoľte mi, aby som sa sústredil na otázku od pána poslanca Jánoša. Ďakujem, pán poslanec, za záujem o euro, pretože keby sa dnes vládna koalícia o euro nezaujímala, tak ho nikdy nemáme pri tomto postoji slovenskej opozície, ako ho dnes vnímam.

Pokiaľ ide o pána Almuniu, komisára pre hospodárske a menové záležitosti, a prezidenta Európskej centrálnej banky pána Tricheta, zúčastnia sa 22. septembra spolu s ďalšími významnými hosťami na medzinárodnej konferencii o zavedení eura na Slovensku pod oficiálnym názvom Slovakia Euro Changeover Conference. Na tejto konferencii budú nie iba pasívni pozorovatelia, ale očakávame od nich aj zásadné vystúpenia k najnovším udalostiam, ktoré sa dejú na svetových finančných trhoch, ale určite aj s určitými predikciami vývoja v európskom priestore a s určitými odhadmi, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky.

Nepochybne môžeme prijatie eura označiť bez akéhokoľvek nadsadzovania za jeden z najväčších historických medzníkov v dejinách Slovenskej republiky. Zmena, ktorá nastane od prvého dňa v roku 2009, zasiahne do všetkých oblastí života našej spoločnosti, do ekonomiky, obchodu a v neposlednom rade aj do politiky ako domácej, tak aj medzinárodnej. Obyvatelia nášho malého štátu dostanú možnosť, aby ich mena bola jedným z najstabilnejších platidiel na svetových trhoch.

Stretávam sa teraz s viacerými politikmi pri viacerých príležitostiach z mnohých krajín a potvrdzujú, že zavedenie eura na Slovensku vnímajú ako veľký úspech Slovenskej republiky. Najmä oceňujú veľmi jasné záväzky vlády Slovenskej republiky smerom k ďalšej konsolidácii verejných financií. Oceňujú, ako nastavujeme rozpočet na rok 2009, kedy, vážené dámy a páni, a to chcem podčiarknuť niekoľkokrát, bude vláda Slovenskej republiky pracovať s historicky najnižším deficitom, aký kedy Slovenská republika mala. Hovorím to aj preto, lebo dnes je pri vládnej moci vládne zoskupenie, ktoré kladie obrovský dôraz na silné sociálne programy, ako aj na programy, ktoré majú preukázať, že solidarita je princíp, ktorý prakticky uplatňujeme v každodennom politickom živote, je princíp, na základe ktorého chceme zagarantovať, aby každý občan Slovenskej republiky videl, že aj on sám má určitý prospech zo súčasného hospodárskeho rastu Slovenskej republiky.

Dnes nakoniec sme predstavovali jeden taký program, ktorý sa skončil mimoriadne úspešne. V septembri odišlo na stredné školy v Európe zo Slovenska 330 študentov stredných škôl, ktorým vláda zo sociálnych dôvodov zaplatila všetky náklady tak, aby rok mohli tráviť v Anglicku, v Írsku, Španielsku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku alebo Rusku, aby sa mohli profesionálne naučiť jeden jazyk, čo je podľa môjho názoru štandardný prejav solidarity vlády, ktorá má silné sociálne cítenie. Pripomínam okrem iného, že ide o program, ktorý sa dotýka len tých detí a tých rodičov alebo tých rodín, ktoré si nemôžu dovoliť zaplatiť celý ročný pobyt niekde na strednej škole v zahraničí. A pre vašu informáciu, vážené dámy a páni, priemerne takýto pobyt stojí okolo 6 600 eur na jeden školský rok a študenti majú zaplatené komplet všetky výdavky, ktoré sú s tým spojené.

Rovnako chcem oceniť a chcem sa poďakovať, vám, vážené dámy a páni, za to, že pri schvaľovaní dvoch rozpočtov na rok 2007 a 2008 ste preukázali vysokú mieru politickej zodpovednosti, podporili ste konsolidáciu, hoci ste mohli mať množstvo návrhov ako pristúpiť k ďalším a ďalším výdavkom v sociálnej oblasti. V tom je najväčší úspech tejto vlády. Na jednej strane držíme hospodársky rast, máme historicky najnižší deficit, infláciu držíme pod kontrolou, veľmi oceňujem dohody sociálnych partnerov, na základe ktorých mzdy musia kopírovať predovšetkým produktivitu práce. Toto všetko dnes postavilo Slovenskú republiku medzi tie krajiny, ktoré majú nielen šancu na ďalší dobrý rozvoj, ale ktoré majú aj šancu bez nejakých väčších výkyvov prežiť ťažké časy, ktoré dnes vnímame na svetových finančných trhoch.

Pokiaľ ide o pána Almuniu a pána Tricheta, mal som možnosť hovoriť s nimi už niekoľkokrát najmä v súvislosti s rôznymi podujatiami, ktoré boli zorganizované pri zavádzaní eura na Slovensku. Som veľmi rád, že prídu a že budú môcť prezentovať svoje postoje, pretože neexistujú žiadne negatívne správy, ktoré sa týkajú Slovenska a ktoré by niekoho vyrušovali, znervózňovali. Slovensko je na dobrej finančnej, ekonomickej a sociálnej ceste.

Dovoľte mi, aby som využil túto otázku, vážený pán poslanec, aj na to, aby som vás informoval o pripravenosti Slovenska na zavedenie eura. Chcem vám poďakovať aj za to, že ste podporili návrhy vlády Slovenskej republiky, ktoré smerujú k prijímaniu opatrení týkajúcich sa aj možno prísnejšej kontroly, ako niekto očakával, ale aj opatrení, ktoré môžu v konečnom dôsledku znamenať reguláciu tam, kde dôjde k úletu cien a nebude to odôvodnené trhom, ale za týmto úletom cien budú iba konkrétne obchodné špekulácie.

Pokiaľ ide o ďalšie opatrenia, verím, že stav informovanosti slovenskej verejnosti o eure je na primeranej výške. Podľa posledných údajov, hoci ja nie som veľký priateľ prieskumov verejnej mienky, miera informovanosti je už na takej výške, že prakticky niet občana, ktorý by nevedel, že 1. januára 2009 zavádzame euro. Ľudia, ako sa blíži dátum 1. január, sa čím ďalej, tým viac intenzívnejšie zaujímajú o techniku prechodu. Zaujíma ich, ako to bude od prvej minúty 1. januára 2009, či budú môcť používať bankomaty, ako to bude s ich výplatami, ako to bude s ich dávkami, ako to bude s ich penziami.

Vláda Slovenskej republiky dnes už robí konkrétne opatrenia, ktoré sa týkajú rozvozu euromincí. Vláda robí všetky prípravy na to, aby všetky finančné inštitúcie boli v januári 2009 stopercentne pripravené na hladký prechod na úplne inú menu. Je to totálny prechod na úplne inú menu, čo vyžaduje od vlády Slovenskej republiky maximálne nasadenie a veľmi vítam, že prinajmenšom, poslanci vládnej koalície, ste pri nás a že nám v tejto snahe pomáhate. (Potlesk.)

Chcel by som znovu, vážené dámy a páni, vyzvať predstaviteľov druhého tábora politického spektra, aby sa otvorenie prihlásili k euru, alebo aby povedali, že ho nechcú. Predsa nie je možné, a povedal som to tu na tejto pôde už niekoľkokrát, aby sa všetci sociálni partneri na Slovensku dohodli - zamestnávatelia, zamestnanci, mestá, obce, župy, vláda, dôchodcovia, študenti, profesijné organizácie - všetci sa dohodli na tom, že treba dať pomocnú ruku a urobiť široký politický slovenský konsenzus na zavedenie eura. Jediný, kto s tým stále má problém, je slovenská opozícia. Tá slovenská opozícia, od ktorej sme v roku 2006 bez zaváhania prevzali záväzok 1. januára 2009 zaviesť euro. Ešte raz vyzývam, páni, buď povedzte, že nechcete euro, alebo pristúpte a podpíšte spoločenský pakt. Ak tak mohli urobiť dôchodcovia, ktorí majú 8 - 9 000 korunové príjmy a vy máte, páni v opozícii, 100-tisícové príjmy, tak sa pýtam, či to je politická vypočítavosť a s čím vlastne rátate. Rátate s tým, že 1. januára 2009 skolabuje štát? Neskolabuje. Tak ako neskolaboval v júli, v auguste 2006, hoci ste všetci na to čakali, že príde vláda, ktorá bude sociálne orientovaná, všetko rozhádže, všetko zničí. Dnes je Slovensko úspešná krajina z hľadiska financií, ekonomiky, zahraničnopoliticky sme úspešní a budeme úspešní aj po 1. januári 2009. Jednoducho garantujem, že ste sa opäť výrazným spôsobom pomýlili. A pri každej jednej príležitosti vás žiadam, páni poslanci z vládnej koalície, aby ste oznamovali, že opozícia nemá záujem na eure na Slovensku. Pretože, ak môžu dôchodcovia, ak môžu učitelia, ak môžu zamestnávatelia, odborári, všetci povedať, chceme euro, nechápem, prečo časť politického spektra špekuluje a snaží sa vytĺkať z eura politický kapitál.

Vážené dámy a páni, chcem ďalej zagarantovať, že vláda Slovenskej republiky bude prijímať ďalšie a ďalšie opatrenia, ktoré budú stabilizovať túto krajinu. Urobíme všetko pre to, aby sa do roku 2010 zlepšila cestná infraštruktúra, aby sme dostali investorov aj do iných častí Slovenska, ako iba na západné, možno na stredné Slovensko. Urobíme všetko pre to, aby naďalej pokračovala konsolidácia verejných financií. Pôjdeme podľa plánu, ku ktorému sme sa zaviazali v súvislosti so zavedením eura. Ale napriek tomu, že neprivatizujeme, že nemáme k dispozícii 300 mld. korún z predaja strategických majetkov, dávame ľuďom v tejto krajine tisíckrát viac, ako dávala niekedy pravicová vláda. (Potlesk.) Toto je najväčší úspech tejto vlády, tejto vládnej koalície a nepochybne, poslanci, ktorí sedíte vo vládnych laviciach, máte na tom obrovský podiel.

Je zrejmé, že tieto úspechy, ktoré dnes vládna koalícia na slovenskej politickej scéne má, sa ťažko trávia v žalúdku niektorých politikov. Preto sme predmetom osočovania, rôznych výmyslov, sme dnes predmetom obrovských mediálnych útokov. Ja by som len tak zo zaujímavosti dal pánom kolegom z médií do pozornosti článok v Die Presse. Prosím, vás, prečítajte si, čo napísal článok alebo autor článku v Die Presse o tom, ako sa správate k tejto vláde. Už zahraničné médiá otvorene hovoria o tom, že stačí bežné listovanie v denníkoch a v týždenníkoch a každý zistí, že všetky médiá sú absolútne zaujaté proti tejto vláde. Každý zistí, že sa vytrhávajú výroky, robia sa z toho titulky. Tak to je teda veľké vyznamenanie pre slovenské médiá, už keď renomované zahraničné denníky hovoria o tom, čo sa na Slovensku deje. (Potlesk.)

Vážené dámy a páni, samozrejme, že my sa otráviť nedáme. Chcem pánom z opozície, aj pánom z médií, ktorí tak tvrdo na nás pracujú, najmä teda opozičným médiám dať jasne najavo, že vzťahy vo vládnej koalícii sú korektné. Áno, stane sa ako v každom zoskupení, že môžeme mať rozdielny názor na niečo, ale vieme, že v tomto období musíme dotiahnuť Slovensko až do nasledujúcich parlamentných volieb tak, aby Slovensko v roku 2010 bolo posilnené, a nie oslabené. Tak ako sme ho preberali v roku 2006. Toto je naša zodpovednosť. My sme si jej absolútne vedomí a v tomto duchu, možno aj pri malých politických turbulenciách, ktoré, ako som povedal, sem-tam môžu prísť, toto všetko určite zagarantujeme občanom Slovenskej republiky. A najmä ľuďom zagarantujeme, že pri každej jednej príležitosti, samozrejme, pri zabezpečení finančnej stability tohto štátu im budeme postupne vracať to, čo títo ľudia pre túto republiku urobili. (Potlesk.) Ľudia štátu Slovenskej republike dali veľmi veľa. Dali jej veľmi veľa, pretože tvrdo pracujú často za mzdy, ktoré sú ďaleko od európskeho priemeru. Teraz je našou povinnosťou, aby štát, ak na to má k dispozícii určité zdroje, ale bez toho, aby ohrozil svoju vlastnú vnútornú stabilitu, ľuďom to vracal. Držme sa všetci spoločne princípu ľudia štátu - štát ľuďom. Venujme sa ľuďom. Ignorujme tieto nezmyselné útoky, toto okydávanie, tieto vedrá špiny, ktoré sa na nás lejú z médií a od opozície. Venujem sa ľuďom. Ak sa budeme venovať ľuďom, v roku 2010 tu znovu takto budeme, ako sme tu teraz.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda vlády, váš čas 15 minút, ktorý ste mali k dispozícii, už uplynul. Takže ani sa nespýtam pána poslanca, či chce položiť doplňujúcu otázku.

A budeme pokračovať teraz odpoveďami na otázky, ktoré boli vyžrebované na jednotlivých členov vlády.

A prvá otázka je od pani poslankyne Gibalovej, je tu, takže bude na ňu odpovedať pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová. A otázka znie: "Pani ministerka, prosím, uveďte, koľkým evidovaným uchádzačom o zamestnanie nebola priznaná dávka v nezamestnanosti pre nesplnenie podmienky ustanovenia § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v roku 2004, 2005, 2006 a 2007."

Pani ministerka, máte slovo.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, bez nároku na dávku v nezamestnanosti v roku 2004 to bolo 139 734 ľudí, v roku 2005 - 111 813, v roku 2006 - 99 066, v roku 2007 - 84 155 a v roku 2008 do konca 8. mesiaca - 43 318.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, doplňujúca otázka?

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani ministerka, za odpoveď. A v súvislosti s týmto ustanovením § 104 zákona o sociálnom poistení sa chcem opýtať, či sa nenazdávate alebo aký máte názor, že toto ustanovenie je v tej časti, že sa vyžaduje najmenej 3 roky zo štyroch byť poistený pred zaevidovaním do evidencie nezamestnaných, trošku tvrdá podmienka. Váš názor poprosím. Ďakujem pekne.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: V súčasnosti prehodnocujeme a vykonávame analýzu dopadu ustanovení zákona o službách zamestnanosti jednotlivých ustanovení a po vykonaní tejto analýzy, samozrejme, budeme korigovať aj zákon o službách zamestnanosti. Skončila som.

P. Paška, predseda NR SR: Skončili ste, pani ministerka? Dobre.

Takže ďalšiu otázku mal pán poslanec Pataky. Ten tu nie je.

Ďalšiu otázku má pán poslanec Fakras a je na pána ministra Becíka, ministra pôdohospodárstva a znie: "Pán minister, kedy zverejníte výzvu na predkladanie projektov obcí na dotácie z Programu rozvoja vidieka?"

Nech sa páči, bude odpovedať v zastúpení pán minister pre výstavbu a regionálny rozvoj.

M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni, výzvu na predkladanie projektov v rámci opatrení základné služby pre vidiecke obyvateľstvo a obnova a rozvoj obcí Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 až 2013, v rámci ktorých sú prijímatelia pomoci obce nezaradené do pólov rastu, predpokladáme zverejniť do konca roku 2008. Tento termín objektívne ovplyvnilo viacero faktorov a to najmä:

1. Pri podpore obcí z Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 až 2013 je špecifická situácia, nakoľko v zmysle ustanovení nariadenia Rady Európskeho spoločenstva č. 1698 z roku 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka je v prípade obcí DPH neoprávneným výdavkom. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vyvinulo maximálne úsilie o vyriešenie tohto problému, nakoľko rozpočty väčšiny menších obcí neumožňujú hradenie DPH vo výške 19 % z vlastných zdrojov. Predmetná problematika bude doriešená v rámci schvaľovania štátneho rozpočtu na rok 2009. Nebolo by preto od ministerstva pôdohospodárstva korektné vyhlásiť výzvu na predkladanie žiadostí za podmienky, že žiadatelia o podporu nebudú vedieť, či DPH bude oprávneným výdavkom a či teda budú môcť zrealizovať svoje projekty bez použitia ďalších vlastných zdrojov.

2. Skúsenosti ministerstva pôdohospodárstva už z programu SAPARD nasvedčujú, že pred vypísaním výzvy je potrebné uskutočniť masívnu vzdelávaciu kampaň pre starostov obcí. Preto ministerstvo pôdohospodárstva v najbližšej dobe uskutoční viacero vzdelávacích aktivít zameraných na oboznámenie zástupcov samosprávy so stanovenými kritériami a ďalšími podmienkami, ktoré musia byť splnené pre akceptovanie žiadostí obcí o podporu.

3. Za účelom zosúladenia vyhlasovania výziev na jednotlivé opatrenia Programu rozvoja vidieka, vyhodnocovania žiadostí, podpisovania zmlúv a refundáciu žiadostí o platby musel byť stanovený časový harmonogram vyhlasovania jednotlivých výziev. V súčasnom období Pôdohospodárska platobná agentúra eviduje vyše 4 000 žiadostí o nenávratný finančný príspevok, ktoré priebežne spracúva, preto i vzhľadom k jej obmedzeným personálnym kapacitám nebolo možné vyhlásiť výzvy na všetky opatrenia v jednom termíne.

Ďakujem, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Farkas, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, možno by nebolo korektné, keby som vám teraz dal doplňujúcu otázku, nakoľko tu nie je pán minister pôdohospodárstva. Ale vzhľadom na to, že aj vy ste odborníkom v tejto oblasti, tak dovoľte, aby som predsa len tú otázku položil. Z programového obdobia 2007 až 2013 uplynul rok a deväť mesiacov. Ja sa pýtam, čo ste robili doteraz. Totiž obce a najmä malé obce netrpezlivo čakajú na túto jedinú možnosť uchádzať sa o dotáciu z fondov Európskej únie. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem za otázku. Pán poslanec, doteraz sme veľmi, veľmi tvrdo pracovali. Viete veľmi dobre, že ten systém N+3, ktorý navrhla Európska komisia pri rozbehu nového programového obdobia, je preto N+3, pretože ďalšie pokračovanie býva N+2. Na vysvetlenie N+2, to znamená roky, prvý rok je vždy rozbehujúci, to znamená, vtedy sa veľmi intenzívne rokuje aj rokovalo a vyrokovali sa veľmi dobré veci s Európskou komisiou, čiže tento rok, ten prvý rok, o ktorom hovoríte alebo sa pýtate, čo sme robili, veľmi tvrdo sme pracovali. A myslím si, že toto môžem povedať aj za ministerstvo pôdohospodárstva.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy a položila ju ministrovi školstva Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Jánovi Mikolajovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, mohli by ste uviesť, koľko študentov stredných škôl začalo svoj ročný štipendijný pobyt na zahraničných stredných školách, ktoré sú to školy a koľko financií sa vyplatilo týmto študentom z rozpočtu vlády?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa, ročný pobyt na zahraničných stredných školách v školskom roku 2008 - 2009 začne 323 študentov. Ide o stredné školy v nasledovných krajinách: Írskej republiky, Veľká Británia, Rakúska republika, Spolková republika Nemecko, Ruská federácia, Španielske kráľovstvo, Talianska republika, Francúzska republika.

Pokiaľ ide o náklady a počet žiakov, tak v Írsku máme 130 žiakov, náklady celkové sú 991 900 eur, Veľká Británia 36 žiakov, 320 400 eur, Nemecko 31 žiakov, 216 473 eur, Rakúsko 19 žiakov, 101 704 eur, Španielsko 31 žiakov, 159 064 eur, Taliansko 10 žiakov, 64 000 eur, Francúzsko 62 žiakov, 325 260 eur, Rusko 4 žiaci 30 060 eur, spolu 12 mil. 131 861 eur. Celkový priemer na žiaka, ktorý sme plánovali vo výške okolo 7 700 eur, sa takto znížil na 6 600 eur.

Pokiaľ ide o štruktúru nákladov na sociálne štipendiá, je to okolo 600 eur, na učebné pomôcky im dávame 100 eur v priemere, na poistenie 30 eur, asi 1 050 korún a cestovné náklady v priemere sú 430 eur.

Pokiaľ by ste chceli vedieť, v ktorých mestách máme jednotlivých žiakov umiestnených, mám pre vás pripravené tabuľky, ktoré vám môžem odovzdať. Ale pre základnú informáciu pre každý štát máme vypracovanú tabuľku - toto nebudem, samozrejme, čítať -, kde vám môžem povedať napríklad v Írskej republike mesto Mayo 42 žiakov, Limerick 30, Cork 28, Kerry 19, Tipperary 11 atď., čiže presnú lokáciu vám môžem dať, aj skutočné náklady. Všetci žiaci sú, teda okrem Španielska, odcestovaní. 20 žiakov vo Veľkej Británii, ktorých nám Veľká Británia neprijala, pretože Veľká Británia si robí individuálne skúšky z jazyka, nie tie, ktoré my sme na základe stupnice B1 alebo B2 medzinárodnej, medzinárodného štandardu vykonali, sa nám podarilo presunúť do Írska, takže v podstate celá kapacita je vyčerpaná.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister.

Ja som vám túto otázku položila kvôli tomu, že vláda na svojom rokovaní 27. februára vyčlenila 270 miliónov korún cca pre 1 000 stredoškolákov, ktorí by mali získať sociálne štipendiá. Ja som si to vydelila a mne tá suma nevychádza, pretože ste povedali, že na jedného žiaka by teda podľa toho, ako bolo v pláne, bolo plánované 7 730 eur, doobeda ste mali tlačovku, kde ste povedali, že to je 6 600 eur. Moja doplňujúca otázka je, či sa vyčerpalo všetkých 270 miliónov korún? Prečo je tam len 323 žiakov, keď plánovaných bolo 1 000 žiakov? Prečo tieto peniaze išli z rozpočtu ministerstva obrany? Malo to ísť z rozpočtu úradu vlády. Ja som zrejme položila zle tú otázku, lebo mňa zaujímali tie stredné školy, odkiaľ išli žiaci na sociálne štipendiá, naše stredné školy, ako to je rozvrhnuté. A ešte, pretože sú to sociálne štipendiá, mňa by zaujímala tá hranica príjmu pre rodinu, kde sa stanovila. Pretože priemerný plat na Slovensku je 23 000 korún, ale tie priemerné platy sú iné napríklad v Bratislave a iné v Prešovskom alebo Banskobystrickom kraji. Takže, keby ste mi vedeli odpovedať ešte na tieto otázky.

Ďakujem pekne.

 

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Dobre, pokúsim sa. Pokiaľ ide o naše slovenské, tak vám môžem takisto dať tabuľku, kde je, pretože zriaďovateľmi strednej školy sú samosprávne kraje alebo krajské školské úrady pre bilingválne gymnáziá. Takže je tu presne stanovený počet, počet všetkých pridelených, počet prihlásených študentov a počet vybraných študentov. Prihlásených naozaj bolo takmer 1 000, ale nie všetci urobili jazykové skúšky. Ako som povedal, tie kritériá sú veľmi prísne, pretože, aby tento pobyt bol efektívny, však to ide zo štátnych peňazí, tak každý žiak musí tú cudziu reč vedieť. Ide o zdokonalenie sa, tam sa nikto z nuly alebo nikto sa nenaučí cudziu reč, čiže, to je po prvé.

Po druhé, ako som vám povedal, veď tie zahraničné štáty majú veľmi tvrdé kritériá, veľmi ťažké, niekde musia bývať v rodinách, niekde musia byť na internáte, niekde musia mať poručníka. Čiže s každým štátom je zmluva, o každého žiaka je individuálne postarané, každý žiak má miesto v triede, každý žiak má miesto v rodine alebo na internáte, každý má zabezpečené poistenie, každý má zabezpečenú dopravu, každého sme dopravili, všetci nám prídu na Vianoce domov, to sme z tej úspory zaplatili. Pretože naozaj sme predpokladali, že okolo 250 miliónov korún, ale tým, že o 1 000 eur sú menšie náklady, to svedčí aj o tom, že sa snažíme peniaze šetriť a kde sa dá, lietadlom, kde nie, tak ide autobus. Čiže snažíme sa, aby ten projekt bol efektívny. A potom, pokiaľ ide o kritériá, tak to nám pomohlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré stanovilo, aké sú kritériá. A myslím si, že aj dvoma vyhláškami to presne stanovilo. Čiže tam sme postupovali podľa toho, aké kritériá sú. Ale môžem vám povedať, že ani jeden žiak nie je taký, ktorý by tieto kritériá nesplnil.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Všetko, pán minister?

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Áno.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Branislav Bačík, otázku položil znova ministrovi školstva Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Jánovi Mikolajovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, aké sú plány ministerstva školstva ohľadom možnosti podnikania verejných a štátnych vysokých škôl?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec, už súčasný zákon o vysokých školách umožňuje verejným vysokým školám vykonávať podnikateľskú činnosť, pričom je tam jedna podmienka, že výnosy z podnikania musia pokrývať náklady a nesmie to byť z verejných dotácií a nesmú využívať vlastný majetok, ale z podnikateľskej činnosti verejné vysoké školy podnikať dnes môžu.

Vzhľadom na to, že sa aj v programovom vyhlásení vlády hovorí o viaczdrojovom financovaní vysokých škôl, je záujem zvyšovať podiel finančných prostriedkov, ktoré verejné vysoké školy získavajú zo súkromných zdrojov a z vlastnej činnosti. Súčasne je záujem podporiť univerzitný výskum, ktorého výstupy budú využívateľné v priemysle a v spoločenskej praxi.

Na dosiahnutie tohto cieľa v súčasnosti pripravujeme novelu zákona o vysokých školách, ktorá umožní verejným vysokým školám vstup do obchodných spoločností a to prostredníctvom partnerstiev so súkromným sektorom v rámci uskutočňovania podnikateľskej činnosti v podstatne väčšom rozsahu, ako je v súčasnosti, s cieľom prepojenia potrieb a s rozvojom vedy a výskumu a ich aplikácie pre prax. V takýchto spoločnostiach bude verejná vysoká škola ručiť len za záväzky svojho vkladu. Vzhľadom na to, že kapitálový vstup verejných vysokých škôl do obchodných spoločností bude novým prvkom v našom právnom poriadku, nastavíme osobitné podmienky pre takýto režim. Očakávam však, že v prípade takýchto partnerstiev sa vysoké školy budú podieľať na ich činnosti skôr svojimi znalosťami, svojím know-how, teda prostredníctvom patentov, prostredníctvom licencií ako nejakým kapitálovým vstupom, poprípade vstupom svojho majetku, snáď okrem laboratórií a experimentálnych pracovísk.

Chcem vás ale ubezpečiť, že vzdelávanie a výskum zostanú naďalej prvoradými úlohami vysokých škôl, pretože to je ich činnosť, a nie podnikať v hospodárstve. Máme tiež záujem, aby sa vysoké školy aktívne podieľali na vzniku špecializovaných organizácií vedy a techniky, ako sú centrá excelentnosti, technologické parky, inkubátory, spin off, start up a niektoré ďalšie, dovolím si povedať, moderné inštitúcie, ktoré zabezpečujú pre nás prenos poznatkov do praxe. V prípade štátnych vysokých škôl je situácia iná, keďže ide o príspevkové organizácie a ich hospodárenie sa riadi osobitnými predpismi.

Vo veci podnikania súkromných vysokých škôl je potrebné posudzovať ich možnosti podnikania podľa právnej formy právnickej osoby, ktorej bol udelený štátny súhlas na pôsobenie ako súkromná vysoká škola. Ak ide o obchodnú spoločnosť, jej podnikateľská činnosť sa riadi Obchodným zákonníkom, v prípade ak ide o neziskovú organizáciu zákonom o neziskových organizáciách.

Ak ide o zahraničnú vysokú školu, poskytovanie vzdelávania sa riadi právnymi predpismi štátu jej sídla.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec Bačík, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Simon. Otázku položil pánovi ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky pánovi Stanislavovi Becíkovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, kedy sa budú môcť malé obce uchádzať o prostriedky na rozvoj? Kedy poľnohospodári dostanú prvé platby na rozvojové aktivity z prvého kola výziev na roky 2007 - 2013?"

Zastupovať pri odpovedi pána ministra Becíka bude pán minister Janušek. Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec, milé dámy, vážení páni, žiadosti o nenávratný finančný príspevok poľnohospodárov, ktorých v rámci opatrení 1.1 Modernizácia fariem, 1.2 Pridávanie hodnoty do poľnohospodárskych produktov a produktov lesného hospodárstva a 3.1 Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam obdržala Pôdohospodárska platobná agentúra 2 549, sú v zmysle schválenej metodiky vyhodnocované a v súčasnom období sú už podpisované prvé zmluvy.

Po splnení ďalších stanovených podmienok súvisiacich s ochranou vynaložených verejných zdrojov budú môcť poľnohospodári následne podať na Pôdohospodársku platobnú agentúru žiadosti o platbu. A po ich vyhodnotení budú v zmysle platnej metodiky najneskôr do štyroch mesiacov po ich podaní finančné prostriedky prevedené na účet príjemcu podpory.

Ďakujem pekne za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec Simon, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, je mi ľúto, že vy odpovedáte na tú otázku. Ja chápem, že zastupujete svojho kolegu z vlády, ale nedá mi, aby som nepoložil doplňujúcu otázku.

Moja prvá otázka bola totožná alebo takmer identická s tým, čo položil pán poslanec Farkas. A doplňujúca otázka bude smerovať jednak k tejto prvej časti. Považujete za spravodlivé, že z 2 900 obcí na Slovensku 1 900, ktorých počet obyvateľov je menej ako 800, nemá od roku 2004 umožnené uchádzať sa o rozvojové aktivity? Je to správny prístup podľa vás, že tieto malé obce nemajú možnosť sa rozvíjať? Problematika DPH, ktorú ste spomenuli v predchádzajúcom vystúpení na poslanca Farkasa, je podľa vás opodstatnená, keď dneska zavádzate tie isté riešenia, ktoré už vláda v roku 2004 uplatňovala a riadila z hľadiska vratky DPH?

A čo sa týka poľnohospodárov. Do koľkých bodov bodového hodnotenia projektov žiadatelia z tých 2 540 žiadateľov dostane pozitívne posúdené projekty a podpísané dohody?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.

M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem. Čo sa týka toho spravodlivý, nespravodlivý, viete, pri tých rokovaniach s Európskou komisiou tí nám, nechcem povedať, že vyčítali, to nie, ale konštatovali, že Slovensko je strašne maličké, máme strašne veľa obcí, ďalej aj strašne veľa komunikácií a tak ďalej. Preto aj nám nejakým spôsobom radili, aby sme čo najefektívnejšie využívali tie fondy. To znamená, aby sme vlastne ich využívali len tam, kde sú väčšie obce. Nepriamo povedané, žiaľ, situácia je taká, že niektoré maličké obce pomaličky možno pôjdu k zániku, žiaľ, ale to je taká situácia, ktorá je aj inde vo svete, kde je takéto veľmi veľké množstvo, teda taká atomizácia. Takže, ja s tým nesúhlasím, samozrejme, tiež, ale žiaľ, situácia je taká a peňazí je toľko, ako je. A čo sa týka tých ostatných otázok, to sa potom s pánom ministrom Becíkom porozprávajte. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pavol Minárik. Otázku položil ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, akú stratégiu by ste zvolili na udržanie trvalo nízkych cien plynu pre domácnosti, keď krížové dotácie Európska únia zakazuje, v Rusku pre vlastné obyvateľstvo pripravujú radikálne zvýšenie cien a regulačný úrad má byť nezávislý? Ste na túto úlohu pripravený, keď vás, vzhľadom na premiérom opakovane spomínané vyvlastnenie SPP, možno očakáva?"

Za neprítomného pána ministra Jahnátka bude odpovedať pán minister Vážny. Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, otázka cien plynu pre odberateľov, domácnosti je vnímaná veľmi citlivo. Vláda Slovenskej republiky nehovorí o trvalo nízkych cenách, ale o cenách, ktoré by boli spravodlivé a zohľadňovali v čo možno najväčšej miere kúpyschopnosť obyvateľstva.

Ako správne uvádzate, pán poslanec, krížové dotácie sú v zmysle európskej legislatívy zakázané. Avizované zvýšenie cien pre obyvateľstvo v Rusku však nie je možné priamo spájať s vývojom na Slovensku aj z dôvodu výrazných odlišností oboch trhov.

Vláda Slovenskej republiky uznáva, že pohyby cien plynu na Slovensku sú závislé od svetových cien energií. Vzhľadom na to, že ceny plynu na Slovensku sú vo vzťahu k mnohým krajinám vyššie, je potrebné lepšie monitorovať ich vývoj a predovšetkým zlepšiť kontrolu nákladov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by mal dôsledne vylúčiť všetky náklady, ktoré nespadajú pod oprávnené. Predbežné výsledky však ukazujú, že monopolní dodávatelia si bežne zaratávali do nákladových položiek také aktivity, ktoré jednoducho nesúvisia s dodávkou, resp. boli nadhodnotené oproti skutočnému stavu. Tomuto by sme chceli zabrániť.

Pozorne vnímame proces nárastu cien plynu v okolitých krajinách, ale vzhľadom na výšku cien na Slovensku predpokladáme, že existuje priestor na zníženie niektorých nákladových položiek, ktoré vstupujú do výpočtu cien plynu. Je potrebné aj rozvážne zhodnotiť rast nákladovej položky, ktorá sa odvíja od nákupnej ceny plynu. Iste je vám známe, že ceny zemného plynu súvisia s cenami ropy jednak cez existenciu dlhodobých kontraktov naviazaných na cenu ropných produktov, ale tiež ako určité priemerné ceny na komoditných burzách založených na báze vážených priemerov viacerých komponentov. Ak však niekto v snahe štatisticky upraviť podklady pre tvorbu cien zámerne zmení štruktúru váh jednotlivých komponentov, tak zmení aj výslednú kalkuláciu regulovaných cien a dožaduje sa ich rastu.

V poslednom čase sa cena ropy a teda aj produktov znížila a je predpoklad, že pod vplyvom finančnej krízy nebude priestor na komoditné špekulácie, ktoré by výrazne zvýšili jej cenu. Riešením je jednoznačné a nespochybniteľné špecifikovanie oprávnených nákladových položiek, ktoré vstupujú do vzorcov určených úradom pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré sa používajú pri návrhu ceny. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je zo zákona účastníkom cenového konania a vyjadruje sa k predloženým návrhom cien a dáva k nim stanovisko. Konečné rozhodnutie o cenách vydáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorého nezávislé postavenie plne rešpektujeme.

Vážený pán poslanec, v mene ministra hospodárstva vás ubezpečujem, že ministerstvo hospodárstva je pripravené uplatniť všetky zákonné prostriedky, aby zabezpečilo splnenie vládou uložených úloh. So spoločnosťou SPP sa však predovšetkým pokúsime nájsť zhodu na základe ďalších rokovaní, pričom predpokladáme, že nebude potrebné pristúpiť k ráznejším opatreniam.

Skončil som. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec Minárik, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, vy schytávate skoro neriešiteľné úlohy, lebo za túto vládu odpovedať na túto otázku bolo asi nie ľahké pri tom, aby ste nemuseli hovoriť nie úplné pravdy. Dostali ste úlohu, aby ste do 2010 spojili západ s východom, to je ďalšia neriešiteľná úloha. Ja vás skoro ľutujem a nechcem vás ani moc týrať ďalšími nepríjemnými otázkami, na ktoré nebudete vedieť odpovedať. Ale predsa, keď už ste sa podujali za pána ministra hospodárstva. Čo robia vaši ľudia v dozornej rade, kde máte väčšinu, ale aj v správnej rade, kde síce máte menšinu, ale ste, keď hovoríte, že v SPP sa používajú nekalé praktiky na zavádzanie niektorých položiek neoprávnených do nákladov. Ďalšie otázky by mohli vyvstať, napríklad pán premiér pred chvíľou hovoril, že dávate ľuďom tisíckrát viacej, ako dávala predchádzajúca vláda. Skadiaľ na to beriete, nie náhodou aj z dividend SPP? A ako používate na kompenzácie drahého plynu pre ľudí mimoriadne dividendy 8,1 mld., ktoré ste zobrali z SPP? Bolo pre ľudí snáď 1,7 mld. to, čo ste zvýšili, základné imanie záručnej banky? Alebo bolo pre ľudí to, čo ste navyšovali, základné imanie Vojenských opravárenských podnikov? To išlo podľa vás ľuďom?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Najprv ten rok 2010. Je potrebné prečítať si uznesenie vlády. V uznesení vlády je predpokladaný termín ukončenia netunelových úsekov do roku 2010 na diaľnici D1. A predpokladaný termín ukončenia tunelových úsekov do roku 2012. Treba zdôrazniť ešte raz to slovíčko "predpokladaný", ktoré je v uznesení vlády. Čiže, uznesenie vlády naplníme, pretože je tam to slovíčko predpokladaný. A nikto z nás nepredpokladal, ja osobne tiež nie, že proces PPP z hľadiska finančného, technického, obchodného bude taký náročný proces, aký náročný je. A čo mám avíza od uchádzačov, ale i od iných, ktorí sa mohli zoznámiť s koncesnou dokumentáciou a so súťažnými podkladmi, tak väčšina nás ozaj chváli, že sme urobili veľký kus práce a že ideme ozaj veľmi rýchlym tempom, neobvyklým vo svete pri projektoch PPP. Pre mňa bude veľkým zadosťučinením to, keď v roku 2010 budú tie stavby, ktoré sme si predsavzali ani nie ukončené, ak sa podarí ukončiť, budem rád, ale ak budú rozostavané na 80 - 90 %, k čomu určite dospejeme.

Čo sa týka právomocí v SPP, hovoríte, že koalícia má ľudí väčšinu, že teda prečo nezasahujeme ráznejšie. Na to odpovedám toľko, že to je práve problémom, že hoci je ľudí väčšina, ich kompetencie sú menšinové a to je problém celého SPP. Myslím, že to dobre poznáte.

Čo sa týka dividend SPP, samozrejme, aj dividendy SPP sú súčasťou príjmovej časti štátneho rozpočtu a, samozrejme, sa prerozdeľujú ako súčasť štátneho rozpočtu. Takže, v tomto ja nevidím žiadny problém a myslím si, že o správnej sociálnej politike súčasnej vládnej koalície nepochybuje už na Slovensku nikto, len tí, ktorí chcú úmyselne o nej pochybovať.

Ďakujem.