Š. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne a ďakujem pánu kolegovi Petrákovi za veľmi, sa mi zdá, dobre podložený rozbor prvého piliera. Toto bol, sa mi zdá, taký zásadný prejav poslednej doby zo strany poslanca SMER-u a presne poukázal na to, ako SMER chce riešiť problém prvého piliera.

Jasne nám povedal, že treba zvýšiť odchod veku do dôchodku. Povedal to, že každá vláda, ktorá bude v tej dobe rokov 2025 - 2030, bude musieť zvýšiť vek odchodu do dôchodku. Myslím si, že to je zásadný rozdiel medzi nami a pán Petrák to úplne presne pomenoval. My hovoríme o tom, ľudia našetrite si na dôchodok, aby, keď ste mali dosť, nemusel sa vám predlžovať, nemuseli ste ísť neskôr do dôchodku.

Pán Petrák jasne povedal, prvý pilier, a na tom oni stavajú, sa bude musieť riešiť neskorším odchodom do dôchodku, a to povedal aj mne, lebo ja v roku 2025, keď budú prvé problémy s prvým pilierom, ako povedala pani ministerka, budem mať nejakých 62, 63 rokov, v roku 2030, keď podľa slov pani ministerky už bude vážny problém, ešte by som sa mal dožiť podľa toho, čo povedal pán Petrák, aký bude priemerný vek muža. Čiže predstavil mi víziu pre mňa predĺženia veku odchodu do dôchodku. Ďakujem pekne za túto SMER-ácku víziu, aj ďakujem za to, že bola prvýkrát poctivo povedaná zo strany poslanca SMER-u. Ja si radšej budem šetriť a pevne verím, že budem mať skôr než v nejakej sedemdesiat... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ján Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V prvom rade chcem oceniť vystúpenie kolegu Petráka a chcem poukázať na to, že nie to, čo tuná kolegovia z opozície stále donekonečna rozprávajú, že vláda chcela otvoriť druhý pilier, že predseda vlády Robert Fico chcel otvoriť druhý pilier. To treba povedať dorovna, jednoznačne, nech to počujú aj občania.

Svetová finančná kríza spôsobila a donútila vládu otvoriť druhý pilier. Urobila to preto, pretože sú znehodnocované penzijné úspory v druhom pilieri. Toto je podstata celého problému, vážení páni. Darmo vy tu rozprávate a všeličo sme si tuná vypočuli od vás. Tu treba povedať jednoznačne, vláda sa správa tak, ako jej prináleží. Vláda sa správa tak, pretože je to jej povinnosť. Vláda sa stará o všetkých občanov, aj občanov, ktorí sú v druhom pilieri.

Ale na poukázanie, keď tuná v mnohých prípadoch bolo povedané, že prirovnávanie k nebankovým subjektom, k druhému pilieru, no tak na to by som poukázal asi toľko, že keby vláda Mikuláša Dzurindu bola upozornila vtedy, že čo sa bude diať v nebankových subjektoch, tak dneska tento problém s nebankovými subjektmi nemusel byť. A preto ja si myslím a je potrebné ozaj oceniť, že vláda našla takýto spôsob, takýto systém a umožnila ľuďom slobodne a dobrovoľne sa rozhodnúť, aby si naložili so svojím pôsobením vo svojich pilieroch. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej pán poslanec Martin Pado s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V prvom rade, pán kolega, jeden aj druhý. (Hlasy v sále.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prosím vás, dajte pánovi Padovi ešte raz nový čas a tí, ktorí sa neviete trošku umravniť, tak sa umravnite. Ďakujem.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Petrák, v prvom rade nie kríza, nie finančná kríza, ale bezbrehé a nezodpovedné rozdávanie finančných prostriedkov na kupovanie potenciálnych voličov spôsobuje to, že chcete opätovne otvoriť druhý pilier. Žiadna finančná kríza tomu na vine nie je. Žiadna, a to treba otvorene povedať. Môžete to zakrývať stokrát, tisíckrát, nie je to o tom, je to o miliardách korún, ktoré si ľudia našetrili a ktoré takýmto spôsobom chcete vytiahnuť a použiť na niečo úplne iné. Po prvé.

Po druhé. Privatizácia, pán kolega, skúste sa zamyslieť nad tým, ako to vlastne s privatizáciou bolo, kto šéfoval privatizácii a nie ste prvý, kto verejne napadol privatizáciu ako najväčšie zlodejstvo. Ja som to počul z úst jedného pána, ktorý vtedy sedel, nebolo to v tejto budove, ale bolo to v inej budove, na najvyššom stolci, alebo tu vlastne, za ktorého éry sa zákony prijímali, ktorý sa podieľal na privatizácii a dnes vlastne ľudí, ktorí tú privatizáciu zabezpečovali riadili, mali z nej najväčší profit, vy ich máte ako koaličných partnerov, pán poslanec.

Spomeňte si na rozdávanie za podpredsedovania jedného pána, no, nebudem radšej nijakým spôsobom narážať. Ako sa privatizovalo cez svokry a všetko možné, pán kolega Petrák. Keď chcete kritizovať privatizáciu, tak sa pozrite na vašich koaličných partnerov a na ľudí, ktorí v rokoch 1994 až 1998 tieto firmy, ktoré sa privatizovali, získali. Takže, ak chcete kritizovať fajn, aj privatizáciu, ale uberajte sa tým správnym smerom, pán Petrák. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda. Dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k tomu, čo tu odznelo z úst pána poslanca Petráka.

Pán poslanec, Národná rada na tejto schôdzi bude okrem iného prerokovávať Národnú správu o stratégiách sociálnej ochrany a sociálne impulzy na roky 2008 až 2010. Pár viet. "V nasledujúcich rokoch sa Slovensko podobne ako i ostatné krajiny Európskej únie bude musieť vyrovnať s takými demografickými zmenami, akými sú klesajúca pôrodnosť a starnutie obyvateľstva."

Ďalej. "Zavedenie výstavby dvojpilierového dôchodkového systému má na jeho priebežne financovanú časť V finančné efekty. Prvým efektom, ktorý je nepriaznivý pre jeho bilanciu, je neustály odtok poistenia do kapitalizačného piliera. Ten ale druhý efekt," už som to tu raz hovorila, ktorý ma prekvapil, pripravovala túto správu vláda aj prijala, "je o tom, ktorý je priaznivý pre jeho bilanciu a spočíva v tom, že od okamihu, keď začnú odchádzať do dôchodku poistenci, ktorí sú účastníkmi dvojpilierovej výstavby, ich dôchodkové nároky v priebežne financovanom pilieri budú zmenšene úmerné príspevkom, ktoré odviedli do kapitalizačného piliera." Citujem ešte raz z materiálu vlády.

A, pán poslanec, vy ste položili rečnícku otázku. No, čo sa stane s peniazmi sporiteľov, ktorí si nenasporia dostatočnú sumu. No, ja vám poviem. Je na to návrh zákona, ktorý predkladám druhýkrát tejto snemovni, ktorý túto situáciu rieši. Treba za to zahlasovať. A keď nechcete zahlasovať, zosobnite si môj návrh, mne to nevadí. Robíte to aj inokedy. Dajte to do svojho návrhu alebo predložte to ako koaličný poslanec a bude vyriešená táto problematická situácia. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Petrák, spomínali ste tam určité citáty. Ja mám tu tiež poruke jeden citát, ktorý potvrdzuje, že pán guvernér Národnej banky považuje regulačné nástroje z pohľadu na druhý dôchodkový pilier za O. K., teda, že druhý dôchodkový pilier je regulovaný dobre a citujem: "Z hľadiska zodpovednosti Národnej banky máme v rukách také nástroje, aby sme mali dostatočný dohľad nad týmito inštitúciami, dokázali prijímať opatrenia, mali informácie, ale, samozrejme, je to potrebné stále zefektívňovať."

Teda guvernér Národnej banky nespochybnil fungovanie druhého piliera a dokonca potvrdil aj to, že najmä z dôvodu očakávaného demografického vývoja podľa neho bola táto dôchodková reforma na Slovensku potrebná.

A čo ešte zdôraznil, a to sa už týka súčasnej vlády, že Centrálna banka nedohliada nad výkonnosťou dôchodkových fondov. Ale guvernér pripomenul aj to, že výnos v druhom pilieri závisí aj od toho, ako dobre fungujú kapitálové trhy. A tie určite nebudú fungovať vtedy, ak budete do nich vnášať destabilizáciu. A spomenul aj prvý pilier, citujem: "Ak zostane niekto v prvom pilieri, tak musí dôverovať tomu, že štát bude ďalej dobre hospodáriť. To si musí každý naozaj zvážiť." Koniec citátu. To znamená, že aj v prvom pilieri treba dobre hospodáriť. A myslíte si, že táto vláda dáva garanciu dobrému hospodáreniu? Keď na jednej strane otvorí druhý pilier a vyhlási, že ho už nebude otvárať a krátko na to ho opätovne otvára? Prispieva tým k stabilizácii? Myslíte si, že riziková skupina nebude práve skupina občanov v prvom pilieri pri takýchto podmienkach zo strany vlády?

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Tri krátke poznámky. Prvá poznámka. Argentína. No, ste na tom biedne v argumentácii, keď používate Argentínu, jej hospodárstvo a režim na zdôvodňovanie svojich krokov. To nie je veľmi dobré.

Po druhé. Vy svojimi krokmi a dnešným vyháňaním ľudí z druhého piliera ohrozujete dnešnú strednú a mladú generáciu. Viete, v čom je najväčšia zákernosť vášho riešenia a vašej komunikácie otvárania druhého piliera? V tom, že riešite dnes len súčasnosť, len dnešných dôchodcov, ktorí úplne samozrejme žijú dôchodkom a veľmi vnímajú každý jeden krok v dôchodkovom systéme. A zákerne kalkulujete s tým, že dnešná mladá a stredná generácia, ktorá pôjde do dôchodku o 20, 40 rokov, nie tak citlivo vníma všetky zmeny v dôchodkovom systéme. Preto si ich trúfate oklamať, preto si ich trúfate okradnúť. Toto je zákernosť na strednej a mladej generácii.

Tretia poznámka. Privatizácia. Pán kolega, pozrite sa od seba vľavo a vpravo na koalíciu. Na jednej strane máte HZDS, na druhej strane máte SNS, roky 1994 - 1998, keď sa rozdával majetok. A pozrite sa aj do vlastných radov. Pohltili ste aj Združenie robotníkov Slovenska, ktoré skončilo v SMER-e. Keď si to vyskladáte, tak tí, ktorí rozdávali majetok a privatizovali 1994 - 1998, dnes vládnu Slovensku.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcete reagovať na faktické poznámky? Skúste sa prihlásiť. Nech sa páči, zapnite pána poslanca.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne kolegom za ich reakcie na moje vystúpenie. No, pán kolega Kužma, to, čo ste mi dali do úst, som ja určite nepovedal, že SMER chce zvýšiť vek odchodu do dôchodku. Ja som pomenoval, že ak dôjde v roku 2030 až 2040 k problémom a k deficitu dôchodkového systému vo výške 30 - 40 miliárd korún ročne, tak vláda, ktorá v tom období bude pri moci, možno vlády, ktoré budú predtým sa s týmto problémom budú musieť zaoberať a jedným z riešení je aj zvýšenie veku odchodu do dôchodku. Toto som povedal. Ak nám prajete, aby sme boli do roku 2040 pri vláde, ako ďakujem, radi to uskutočníme.

Pán poslanec Pado. Bezbrehé rozdávanie z našej strany. No, asi preto vy ste pripravili balíček, ktorý žiada o dve miliardy viacej, ako predstavilo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Takže ak nám vyčítate, že chceme bezbreho rozdávať, že sme socialisti, tak akože, vy čo chcete urobiť?

A keď budeme hovoriť ďalej o zodpovednosti, tak ak spomeniem privatizáciu, tak sa vrátim k privatizácii SPP, kde stále tvrdíme, že SPP bolo predané pod cenu 50 až 80 miliárd Sk a opätovne hovorím, že ak boli transformačné náklady odhadované vo výške 500 až 700 miliárd Sk, tak ste nemali odložiť v období privatizácie 65 miliárd Sk, ale možno 200 alebo 300 miliárd Sk. Ak budeme hovoriť, že niekto prejedol, alebo prejedá financie, no, vy ste prejedli prostriedky z privatizácie bez zodpovedného prístupu k budúcnosti. Toto je celá pravda, ku ktorej sa hrdo prihláste.

Pani poslankyňa Sárközy, a tam budem musieť končiť z hľadiska času. No, ja musím povedať, ja si nepotrebujem prisvojovať vaše návrhy a zase nemyslite si, že jedine vaše návrhy sú správne a máte patent na rozum.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Petrák bol posledný, kto sa prihlásil do rozpravy. Vidím, že sa nehlási ani pani ministerka, ani pán spravodajca. Viem, ale do rozpravy pani ministerka alebo do záverečného slova? Čiže vyhlasujem rozpravu za skončenú. A teraz sa pýtam, či sa chce k rozprave vyjadriť pani ministerka? Nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ale, ak by sme vystúpili, tak budeme tu do rána. Skutočne, to ako ja v tom nevidím problém z vašej strany. Nedá mi, aby som nezareagovala na... nedá mi, aby som nezareagovala na vystúpenie pána poslanca Mikloša. A ja budem hovoriť o úbohosti ducha, charakteru, o ohromnej samoľúbosti a zase vkladaní mi do úst toho, čo som nepovedala. A viete, ak tu odznievajú také krivé slová na adresu premiéra Slovenskej republiky, že kradne dôchodky a používa ich, ja neviem, či nami toto bolo povedané či ako, tak skutočne nenachádzam slov nad tým, ako sa vyjadriť a čo vlastne povedať na adresu týchto ľudí, ktorí tu vystúpili.

Alebo keď sa dozviem, že máme podporovať a nič nerobíme pre rodiny s väčším počtom detí, tak je mi do zúfania, pretože, ak si len zoberiem, čo ste v predchádzajúcej vláde opozícia urobili, a ja to len veľmi stručne zhrniem, protiústavné odňatie, zníženie vyplácania invalidných dôchodkov pre viacej ako 23-tisíc invalidných dôchodcov, sprísnenie vyplácania, zníženie výšky prídavkov na deti. Sprísnenie podmienok na súbežné poskytovanie rodičovského príspevku obidvom rodičom a podobne. Sprísnenie podmienok na vyplácanie, ale predovšetkým zúženie rozsahu vyplácania kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia zdravotne postihnutým a úspora jednej a pol miliardy korún.

A napokon nechcem hovoriť o tom, ale predsa len sa zmienim. Totálne zdecimovanie rodín, najmä rodín s väčším počtom detí pri pomoci v hmotnej núdzi. O tomto ste chceli počuť? Alebo chcete počuť o tom, ako bolo tesne pred voľbami prijatých 22 sociálnych zákonov a následne po voľbách zrušených? O tomto máme hovoriť? Alebo treba hovoriť o tom, že predchádzajúca vláda, teda počas dvoch vlád rozdala majetok bezmála za 280 miliárd korún. Do oddlženia bánk sa nalialo zhruba 120 miliárd korún. Za čo boli predané? Za smiešnych necelých 30 miliárd korún. O tomto tu je potrebné hovoriť? Myslím si, že nie.

Ja v tejto chvíli poviem len jedno, a to je skutočne absolútna pravda. Zavádzanie, klamanie ľudí, ktorí sú v druhom pilieri, vám išlo výborne aj počas vašej vlády. Urobili ste obrovskú kampaň, kde ste počítali, že do druhého piliera vstúpi 400-, maximálne 600-tisíc ľudí. Vstúpilo 1 563-tisíc. Dnes sú tam ľudia, je tam 330-tisíc ľudí bez akéhokoľvek príjmu za uplynulých tri a pol roka. Myslíte si, že títo ľudia tam majú zotrvať? Myslíte si, že títo ľudia prinesú akékoľvek prostriedky do Sociálnej poisťovne, pretože, keď nemajú príjem, tak neplatia ani do prvého piliera. Je to, prosím, dámy poslankyne, páni poslanci, je to o tom, že je potrebné skutočne vrátiť sa k prvým podmienkam nastavenia tohto piliera.

Ešte sa vrátim k jednej veci. Ja si veľmi dobre pamätám v čase, keď pán Kaník, vtedy minister práce predkladal materiál na rokovanie a bolo rokovanie na ministerstve financií, kde práve minister financií, terajší pán poslanec Mikloš sa nesmierne bránil proti deväť ku deväť a ja som si ho vtedy veľmi vážila, pretože si pamätám aj na materiál, ktorý bol schválený vo vláde v auguste 2002, kde materiál jednoznačne obsahoval údaje, že 6 % do druhého piliera je neutiahnuteľný, že to môžu byť maximálne 3 %. Dnes toto všetko nie je pravda? Dnes hovoríte o znižovaní odvodov, keď Slovenská republika patrí medzi stred a nepatrí medzi krajiny, ktoré majú vysoké odvody. Skutočne nie je v rámci stredu krajín, ktoré by urobili porovnanie skutočne odborníci a ekonómovia.

A v tejto súvislosti poviem už len jednu záverečnú vetu. Otvorenie druhého piliera je jednoznačne správne. Poukazuje na to aj Európska komisia. Treba si prečítať výrok z tlačovej konferencie pána eurokomisára Špidlu, ktorý upozorňuje práve na problémy a krízu, finančnú krízu a dopad finančnej krízy na súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti. Asi toľko. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi len stručne a krátko reagovať na uplynulú rozpravu. Myslím si, že tu bolo povedaných množstvo slov. Niektoré mnohé nepresnosti, niektoré polopravdy a niektoré aj zavádzania.

Ja by som chcel na margo toho, čo povedal aj pán poslanec Mikloš, uviesť, že je síce pekné, že v priemere za nejakých 100 rokov sa môže dať nájsť rast na akciových trhoch a kapitálových a finančných v priemere 6 %. Ale ja sa pýtam, že či obdobie 100 rokov je práve to, pre ktoré máme porovnávať tieto hodnoty rastu, nakoľko nepredpokladám, a veľmi by som si to prial, aby vôbec priemerná dĺžka dožitia ľudí bola takéto časové obdobie.

Práveže kratšie obdobia, možno aj tých 30 rokov, možno 20 rokov, možno 15, možno 10 sú obdobia, kde takzvané krátkodobé výkyvy môžu byť aj strednodobými a môžu byť aj dlhodobými. Nikto to nevie. Nikto nepredpokladal, že aj situácia, ktorá nastane teraz, bude taká vážna, a nikto nevie a mnohí ale očakávajú, že sa bude prehlbovať a ešte zhoršovať.

Faktom je, že na dlhopisoch od spoločnosti Lehman Brothers bolo z DSS-iek investovaných 500 miliónov korún. Faktom je, že momentálne sa oceňujú na 30 % hodnoty istiny.

Chcem upozorniť aj na to, že včera vydala Európska komisia správu, kde sa komisia zaoberá tým, že je ďalej potrebná lepšia právna úprava, ktorá by ľuďom zabezpečila lepšie dôchodky. Hovorí sa aj o tom, že by mali byť poskytované tieto služby vo fondoch v druhom pilieri na nižších poplatkoch za správu na týchto dôchodkových účtoch. Tvrdí sa, že ak by boli príliš vysoké, v budúcnosti by si ľudia nenasporili primerané dôchodky v rámci zabezpečenia v starobe. Napríklad citujem komisiu: "Ročné správne poplatky vo výške 1 % za 40 rokov sporenia, čo je u nás cca na tejto úrovni, sporiteľom do odchodu do dôchodku predstavujú celkovo 18 % vložených vkladov." Toto tvrdí aj komisia vo svojej správe.

Faktom je, že tak ako v minulosti opozícia nadizajnovala starobné dôchodkové sporenie v dĺžke trvania 10 rokov, že za posledných tri a pol roka, viac ako tri a pol roka od prijatia zákona, viac ako 4 roky, kde bola bombastická kampaň, štát dával desiatky miliónov korún, súkromné spoločnosti dávali na kampaň a prijímanie ľudí do druhého piliera v stovkách miliónov korún. Celkové náklady, rádovo súkromný aj verejný sektor, sa pohybujú v niekoľkých miliardách korún, vstúpilo veľa ľudí a výsledok je taký, že sme v druhej tretine minimálneho obdobia sporenia podľa minulej vlády, tak ako to nastavil bývalý minister práce Kaník. Sme už v druhej tretine obdobia tých desiatich rokov a dôchodková jednotka v najslabšej spoločnosti dôchodkovej v rastovom fonde je 1,0126, teda o 1,26 % boli zhodnotené vklady na istine za celé obdobie sporenia týchto ľudí.

Keď si predstavíte, otázka len na vás, spočítajte si za celé to obdobie, koľko bola inflácia? Zarobili tí ľudia alebo prerobili? Môžete tvrdiť, že v dlhodobom meradle tie akciové trhy budú rásť. Ja sa pýtam, čo tí ľudia majú za týchto tri a pol roka, viac ako tri a pol roka s prihliadnutím na to, že sme v druhej tretine minimálneho obdobia sporenia, ktoré ste nadizajnovali vy.

Faktom je, že najdynamickejšie rozvíjajúci sa rastový fond v tej najaktívnejšej spoločnosti, ktorá, žiaľ, najviac klesla. Kleslo zhodnotenie o 1,31 %. Takto klesli úspory za rok od 10. októbra 2007 do 10. októbra 2008. Zhodnotenie 1,31.

Dôchodková správcovská spoločnosť, ktorej klesla hodnota najmenej vkladov sporiteľov je 6,2. Takmer polovica, to znamená dvojnásobný rozdiel poklesu hodnoty. Jednoducho si investori povedali v jednej spoločnosti, ideme nakupovať akcie, sme na dne hodnoty tých akcií a budú len rásť. Ale akcie ešte viacej prednedávnom klesli.

Otázka je, že či chceme povedať ľuďom a či my budeme tvrdiť ľuďom, že áno, bude lepšie 1,26 % napríklad v tomto rastovom fonde bude zrazu raketovo rásť, že predbehnete konzervatívne fondy, kde máte zhodnotenie 13 % za toto obdobie a že 1,26 % je v poriadku, vám stačí. Ja tvrdím, že nestačí s prihliadnutím na infláciu a ďalšie veci.

Spoločnosti máme tie, ktoré sú tam. Niektoré zhodnocovali úspory konzervatívnejšie, niektoré rizikovejšie a rovnako sa to prejavilo na strate. Strata ale za posledný rok od októbra do októbra bola výrazná. Od 6 do 11 % stratili ľudia na svojich vkladoch.

Preto si myslím, že aj s prihliadnutím na tieto skutočnosti treba, aby sa ľudia mohli rozhodnúť. My nevieme a vy nemôžete povedať, že viete, ako budú rásť akciové trhy. Ak by ste to chceli povedať, že najbližšie tri, štyri, päť, šesť, sedem rokov, tak ako ste vy napríklad nadizajnovali dĺžku starobného dôchodkového sporenia, budú akciové trhy rásť. Garantujete v mene štátu, že to tak naozaj bude, že sa to ľuďom viacej oplatí. Ja by som si to tvrdiť nikdy nedovolila, a preto osobne podporujem otvorenie druhého piliera, aby aj s prihliadnutím na tie skutočnosti, že je situácia momentálne veľmi nejasná, sa ľudia mohli sami rozhodnúť. Nie je pravda, že sa ľudia vyháňajú. Situácia je taká, aká je. A nikto by ich nemal nútiť, aby v nevýhodnom systéme sporenia, v rizikovom systéme sporenia zotrvali. Je to len o tom, aby sa mohli rozhodnúť sami. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A teraz hlasovať budeme, samozrejme, zajtra o 11.00 hodine. Pán spravodajca, zastavte sa potom ešte chvíľu pri mne, poprosím.

Ďalej nasleduje na základe rozhodnutia Národnej rady prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 798, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 809.

Prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona uviedol.

Pán minister, nech sa páči.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zabránenie zneužívania inštitútu žiadosti o nápravu a námietok smerujúcich proti inému úkonu verejného obstarávateľa a obstarávateľa, a tým k neúmernému predlžovaniu procesu verejného obstarávania, čo spôsobuje zvyšovanie finančných a administratívnych nákladov verejného obstarávateľa a obstarávateľa vo väzbe na samotné zabezpečenie výkonu verejného obstarávania.

Predlžovanie procesu verejného obstarávania môže viesť v budúcnosti a v niektorých prípadoch aj vedie v súčasnosti k značným hospodárskym škodám. V návrhu zákona je aj úprava ustanovení na zabezpečenie vydávania Vestníka verejného obstarávania len v elektronickej podobe a posielanie elektronických oznámení používaných vo verejnom obstarávaní, čím sa napĺňajú ciele Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy a stratégie informatizácie verejnej správy v oblasti verejného obstarávania.

Predkladaný návrh novely zákona o verejnom obstarávaní je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a tiež je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania a o jeho následné schválenie, čím sa vytvoria nevyhnutné legislatívne predpoklady k zabráneniu zneužívania inštitútu námietok a vytvoria sa predpoklady pre elektronizáciu verejného obstarávania. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby uviedol v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 415 zo 14. októbra 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 798).

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 809 z 3. októbra 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.

Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Stanislava Kahanca, ktorý vystúpi za poslanecký klub KDH a ďalej sa písomne do rozpravy prihlásil pán poslanec Pavol Prokopovič. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Kahancovi, nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi vystúpiť za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia k predloženej novele zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní.

V dôvodovej správe celá strana zdôvodňuje, že legislatívna úprava pravidiel verejného obstarávania je zameraná na vydávanie elektronického Vestníka verejného obstarávania, posielania elektronických oznámení a je naplnením cieľov Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy a stratégie informatizácie verejnej správy, ktoré boli schválené uznesením vlády.

Nebudem sa teraz sporiť o predpokladaných prínosoch, ktoré môžu ešte v začiatkoch svojho uvádzania, teda elektronických oznámení mať svoje problémy. Nebudem sa teda o tom sporiť, ale chcem spomenúť, že v ďalšej časti sa ešte uvádzajú aj iné problémy, že úrad zatiaľ ešte nie je registrovaným poskytovateľom služby na zverejňovanie oznámení pri zadávaní nadlimitných zákaziek a úplne v závere tejto strany, ktorá sa týka predovšetkým informatizácie sa opätovne konštatuje, že navrhovanou úpravou sa sledujú strategické ciele informatizácie verejnej správy stanovené v Stratégii informatizácie verejnej správy schválenej vládou Slovenskej republiky.

Kladiem si preto otázku, keď sa celá táto jedna strana venuje informatizácii, či je namieste zabezpečovať strategické ciele, v tomto prípade informatizácie verejnej správy, skráteným legislatívnym konaním? Či je namieste robiť takýmto spôsobom vládny návrh zákona, teda novelu zákona?

Moje skúsenosti z doterajších skrátených konaní, respektíve skrátených legislatívnych procesov, ktoré sú predovšetkým vykonávané prostredníctvom poslaneckých noviel sú skôr iné. Skrátením sa väčšinou skracuje niečo, a to niečo je obyčajne pripomienkové konanie alebo priestor na diskusiu, alebo sa niečo cez to skrátenie obchádza. Až na konci v malom odseku dôvodovej správy sa hovorí, že novelou sa taktiež navrhuje upraviť ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sa viaže na revízne postupy s cieľom zabrániť zneužívaniu inštitútu žiadosti o nápravu a námietky smerujúce proti inému úkonu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Takže ten hlavný dôvod je asi až úplne na konci veľmi krátko spomenutý, ktorý je asi hlavným dôvodom, prečo tento zákon je predložený v skrátenom konaní a prečo sa predkladá tak rýchlo. Úplne v závere sa v "peknom obale" hovorí, že účelom navrhovaných úprav je zrýchlenie a zefektívnenie riešenia revíznych postupov. Je to "pekne" povedané.

No ale skúsme si teraz pripomenúť asi ten hlavný dôvod predloženia tejto novely, a to je neuzavretý tender na elektronické mýto, neuzavretý tender na elektronický výber mýta. A to si myslím, že potvrdil svojimi vyjadreniami aj pán minister dopravy, ktorý to konštatoval pri viacerých vyjadreniach. A podľa pána ministra predloženie tejto novely by malo urýchliť tender na výber elektronického mýta, povedal to po niekoľkých rokovaniach vlády, a že tento tender nie je stále uzavretý pre opakujúce sa nové námietky neúspešných konzorcií, čo znemožnilo zavedenie mýta v plánovanom termíne od začiatku roka 2009.

No a skúsme si pripomenúť aj niektoré iné fakty napriek tomu, že boli pomerne široko medializované. Sedemnásteho októbra, teda pred pár dňami Úrad pre verejné obstarávanie zamietol už deviatu námietku v neuzavretom tendri na elektronický výber mýta. Konkrétne išlo o námietku vyradeného konzorcia Tossy. Bola to námietka proti inému úkonu Národnej diaľničnej spoločnosti. Táto formulácia sa uvádza aj v dôvodovej správe a je to formulácia, ktorá bežnému človekovi nič nehovorí. Pre ľudí je oveľa zrozumiteľnejšia konkrétnejšia formulácia námietok, a preto mi dovoľte spomenúť aspoň niektoré z nich, ktoré prebehli v celom tom dlhom procese, procese verejného obstarávania pri tendri na mýto.

Napríklad Slovak pass podal námietku, kde spochybnil odbornú kvalifikáciu členov hodnotiacej komisie Národnej diaľničnej spoločnosti pre tento mýtny tender. Konzorcium Tossy namietalo zasa skutočnosť, že koncern Siemens je technologickým dodávateľom skupiny San Tolt, ktorý sa stal na konci vlastne jediným úspešným uchádzačom San Tolt - Ibertax.

Takisto konzorcium Tossy namietalo aj k osobe konzultanta verejného obstarávateľa, o ktorom sa domnievali, že konal v záujme presadenia ponuky uchádzača, teda konkrétneho uchádzača, pred chvíľou som ho spomínal. Nechcem to tu zbytočne podrobnejšie rozvádzať, ale toto si myslím, že sú zreteľnejšie pomenované námietky. Teda nie námietka proti inému úkonu, ale námietka proti odbornej kvalifikácii členov hodnotiacej komisie, námietka proti niektorým presunom v rámci uchádzačov, námietka k osobe konzultanta a podobne.

Keď si pozrieme na reakcie Úradu pre verejné obstarávanie, tieto reakcie k týmto námietkam boli tiež, keď to povieme veľmi jemne, tak také zvláštne a povedal by som alibistické.

Na jednej strane k námietke k Slovak passu, kde sa spochybnila odborná kvalifikácia jej členov, tak pri námietke, ktorú podalo slovensko-švajčiarske konzorcium Tossy proti inému úkonu Národnej diaľničnej spoločnosti Úrad pre verejné obstarávanie reagoval, že nie je oprávnený o predmetnej námietke vecne rozhodnúť. Uvádzal na to, samozrejme, aj ďalšie dôvody. Ale toto, myslím si, že nie je celkom konkrétne vyjadrenie. Takisto pri námietke k firme Siemens od konzorcia Tossy.

Zasa tam sa konštatovalo, že komisia úradu dospela k záveru, že nakoľko záujemca v predmetnom verejnom obstarávaní nepredložil ponuku, nestal sa uchádzačom, teda zákon o verejnom obstarávaní nebráni členovi skupiny konkrétneho mena stať sa subdodávateľom. To je tiež také akože všeobecné. A takisto aj námietka, čo sa týkala osoby konzultanta, komisia opäť konštatuje z úradu, že z dokumentácie verejného obstarávateľa zistila, že namietaný konzultant sa nezúčastňoval na zjednocovaní splnenia požiadaviek komisiou a že nebol prítomný na jej zasadnutí a tak ďalej a nebolo to podkladom pre vylúčenie uchádzačov.

No ale ten hlavný dôvod asi je ukrytý niekde úplne na konci, lebo toto sú jednotlivé dôvody, ktoré môže kdekto namietať a spochybňovať a dá sa okolo toho veľa rozprávať. Ale úplne jasné dôvody sú, že sa tam pri tomto tendri nehralo o fazuľky, ale že tam išlo o ponuky, ktorých cena bola odhadovaná v úvode pri tomto tendri na mýto na 20 miliárd.

Jednotliví uchádzači ponúkali rôzne ceny, Slovak pass 19, združenie Tossy 19,6, Kapsch 22,5, a teda združenie San Tolt - Ibertax 25,6 miliardy. Približne to znamená, keď to zaokrúhlime, od tej najlacnejšej po tú najdrahšiu ponuku bol rozdiel 6 miliárd. Bolo určite zaujímavé, že vlastne všetci tí lacnejší uchádzači vypadli, lebo nesplnili podmienky a iba ten posledný San Tolt - Ibertax s ponukou o 6 miliárd drahšou a vyššou zostal v súťaži ako jediný uchádzač.

No a tu už sme sa dostali k tomu, že čo bol asi ten hlavný dôvod pri všetkých týchto predkladaniach zákona, novely zákona v skrátenom konaní a pritom, že potrebujeme veľmi rýchlo riešiť tento tender. Nikto nechce spochybňovať, že potrebujeme rýchlo vybaviť diaľničné mýto. Že zbytočne meškáme a že nám meškajú aj zdroje aj do štátneho rozpočtu. To si myslím, že nikto nebude spochybňovať. Ale keď sa obzrieme dozadu, tak od začiatku tento proces výberového konania, ktorý sa konal pri diaľničnom tendri, bol podľa mnohých vyjadrení nedostatočne transparentný a mal mnohé problémy, ktoré sa odďaľovaním len navršovali, až sa dospelo k tomu, že sa to v tomto závere chce riešiť takouto radikálnou cestou, to znamená novelou zákona, kde sa trošku priškrtia námietky. Otázka je, že či tento spôsob je ten správny spôsob?

Ja totiž pripomeniem ešte jedno vyjadrenie z Úradu pre verejné obstarávanie, a to bolo veľmi zaujímavé! Bol to citát hovorkyne Úradu pre verejné obstarávanie, ktorá hovorila v tom zmysle, že prax ukázala, že inštitút námietok, zvlášť námietky proti inému úkonu obstarávateľa môže byť zneužitý. Čím sa, samozrejme, predlžuje celý proces verejného obstarávania a čo má za následok neefektívnosť.

Ale jedno podstatné, čo povedala, a to ju citujem. Teda citujem: "Takáto situácia v doterajšej praxi nebola. Začala sa prejavovať až v tomto období." Koniec citátu. Dodala hovorkyňa Úradu pre verejné obstarávanie.

A toto je pre mňa veľmi zaujímavá otázka a myslím si, že táto otázka zaujíma aj mnohých, že prečo práve teraz, prečo práve v tomto období nastali problémy s námietkami? Veď verejné obstarávania sa robili celý čas predtým!

Výhrady voči tendrom bežali celé roky. Až teraz máme problém s tým, že máme problém s námietkami? A ideme tieto námietky priškrtiť a ideme ich vlastne regulovať cez Úrad pre verejné obstarávanie, aby nám uchádzači nerobili problémy? Tak pripravme dobré podmienky tendra. Pripravme dobré podmienky pre celý ten proces výberu a potom by sme nemali dospieť k tomu, že cez neopodstatnené námietky sa bude úplne zbytočne umelo zdržiavať. A to bola pre mňa aj zásadná vec, prečo k tomuto zákonu ja osobne, ale aj celý poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia nemôže dať podporu. Na konci sa totiž treba spýtať niekoľko otázok. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, prepáčte. Len sa chcem spýtať, na koľko to ešte máme.

S. Kahanec, poslanec: Už končím. Už, už končím. Po tom všetkom, čo tu bolo povedané, sa teda pýtam. Dajú sa politické ciele a politické aktivity Ficovej vlády presadzovať len cez nejaké také znásilňovanie legislatívneho procesu alebo znásilňovanie už aj tak dosť pokrivených paragrafov? Nemôžeme tieto veci zabezpečiť jasnými pravidlami a transparentnou cestou? Alebo sú záujmy určitých finančných skupín až také silné, že pozícia v rozhodovaní premiéra je potom slabá? No neviem? Každopádne sú to otázky na zamyslenie aj to, že práve teraz je takýto veľký problém ohľadom veľkého tendra a tendra na veľa peňazí, si myslím, že je podstatné.

Čakajú nás ešte väčšie tendre v PPP projektoch, čakajú nás veľké tendre z hľadiska budovania diaľnic. No keď pri tom 20-, 26-miliardovom máme takýto problém, čo nás bude čakať potom pri diaľniciach, keď budeme robiť tendre na sto miliárd. Možno na stopäťdesiat. Budeme potom vedieť tieto situácie zvládnuť jednoduchšie ako diaľničné mýto?

Na základe týchto všetkých faktov, argumentov i dôvodov chcem za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia povedať, že práve z týchto dôvodov nemôže poslanecký klub túto novelu zákona o verejnom obstarávaní podporiť. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi Kahancovi. S faktickou poznámkou jediný pán poslanec Anton Bobrík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Pán poslanec, nech sa páči.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážený kolega Kahanec, vybral si, samozrejme, len populistické tie veci, ktoré momentálne odznievajú v spoločnosti, ale je to určitým spôsobom vypuklý problém. Ale naozaj tento problém pretrváva v praxi s verejným obstarávaním už dlhšiu dobu. Je a zistili uchádzači a záujemcovia, že tento bod, či je to už žiadosť o nápravu, alebo námietka, ktorá sa následne podáva, je veľmi využívaná často tam, kde uchádzači a záujemcovia nevyužili predchádzajúce možnosti. A to, mohli podať žiadosti o nápravu už v procese vyhlásenia, čiže oznámenia, prečítania si súťažných podkladov, vylúčenia. Je tam ďalších sedem bodov, ktoré sú taxatívne vymenované v zákone o verejnom obstarávaní. Tento proces nevyužívajú. Ak, až keď príde k tomu, že sú jednoznačne vylúčení alebo neúspešní, tak využívajú tento proces, ktorým je iný úkon obstarávateľa. A to je v tejto praxi nie ojedinelý prípad, nie je to len teraz. Samozrejme, je týchto prípadov veľmi veľa.

Takže naozaj tento úkon robí problémy vo verejnom obstarávaní už dlhodobo. A v predchádzajúcom zákone č. 263 nebol. Dával sa tam až teraz, čiže posledné dva roky je vlastne, čiže v predchádzajúcom období nebolo možné k inému úkonu dávať žiadosť o nápravu alebo námietku. V tomto vzniká ten problém. Bolo to nedomyslené... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)