P. Paška, predseda NR SR: Dobré ráno! Ja som sa zľakol, keď som vošiel, že či niekto mimo mňa nezrušil dnešné rokovanie. No, budeme mať pomaly aj rodovú rovnosť, Tomáš, sme traja. (Smiech predsedajúceho.)

Takže pekné dobré ráno, kolegyne, kolegovia, otváram tretí rokovací deň 28. schôdze.

O ospravedlnenie požiadali písomne pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a páni poslanci Mamojka, Mečiar, Micheľ, Mikuš, Mušková a pán poslanec Slota.

Ešte znovu len zopakujem, že vzhľadom na návštevu britskej kráľovnej nebudeme hlasovať o jedenástej a budeme hlasovať o prerokovaných bodoch až poobede.

Takže teraz poprosím pána poslanca Galbavého, aby predniesol v prvom čítaní návrh svojho zákona, ktorým mení a dopĺňa zákon č. 16 o Slovenskej televízii, je to tlač 808.

[Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov (tlač 808) a o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov (tlač 809).]

T. Galbavý, poslanec: Pekne ďakujem. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám prezradil ambície dvoch noviel zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase. Chcem na úvod povedať, prečo som sa rozhodol novelizovať a zmeniť systém kreovania mediálnych rád a čo by to vlastne mohlo priniesť pre verejnoprávne médiá. Rozprava, myslím si, že je zlúčená, budem hovoriť o obidvoch zákonoch, pretože ide o zámer analogický.

Ctené kolegyne, kolegovia, udalosti posledných dní ma presvedčili o tom, že nadišiel čas na komplexnú zmenu pravidiel pri tvorbe mediálnych rád, teda Rady STV a Rady SRo. Dovoľte, aby som sa vrátil do histórie, do roku ´89, do roku ´90. Mediálne rady vznikli v roku 1990, keď sa televízia, rozhlas dostali spod orgánu Komunistickej strany Slovenska. Vtedy sa ako vzor prijal nemecký a rakúsky model. Deväť členov rady vymenúval parlament, troch vláda a štyroch samotní zamestnanci televízie a rozhlasu, ako zástupcovia verejnosti pôsobili v každej rade traja členovia, takzvaný konzultačný zbor. Tých navrhovali občianske združenia, občianske iniciatívy, inštitúcie verejného života, teda organizácie tzv. tretieho sektora, ale aj cirkví, odborov a podobne. Podľa názoru niektorých odborníkov, analytikov a dokonca aj pracovníkov médií sa paradoxne hovorí, že išlo do dnešného dňa o relatívne najmenej závislé a najslobodnejšie verejnoprávnej médiá, najmä Slovenskú televíziu.

K prvej zmene došlo v roku 1992, vtedy sa rozhodlo, že všetkých členov rady STV a SRo bude voliť parlament. Tým sa kreovanie mediálnych rád stalo výlučne politickou záležitosťou a stalo sa predmetnom politického boja. Politický vplyv sa posilnil aj tým, že ústredného riaditeľa STV a SRo volil parlament. Čo bolo výsledkom? Výsledkom bol marazmus, do ktorého sa STV dostala v rokoch ´93, ´95 až ´98. Hovorím o období, ktoré bolo veľmi krikľavé, niektoré následky tohto obdobia ohrozujú STV doteraz. Tým nemám na mysli len súdny spor so Štúdiom Beta, ale aj skutočnosť, že práve tento marazmus STV výrazne pomohol - a to je pravda, pomohol k úspešnému štartu konkurenčnej súkromnej Televízii Markíza. Nehovorím to preto, že by som bol proti pluralite, ale preto, že keď verejnoprávna televízia si v spoločnosti neplní verejnú službu, tento mediálny priestor je ochudobnený, a preto dáva možnosti iným, v tomto prípade súkromným televíziám.

V rokoch 2003 a 2004 boli prijaté zákony o STV a SRo, ktoré priniesli zmeny v kreovaní mediálnych rád. Stále ešte volil členov rád parlament, ale návrhy kandidátov predkladali organizácie z prostredia audiovízie, z novinárskej obce a z prostredia cirkví, umelecké spolky a tak ďalej. Zároveň sa na rady preniesla kompetencia voliť riaditeľa STV a SRo. Toto je model, ktorý v roku ´94 prijal tento parlament.

Prečo ho prijal? No bol to pokus vzdialiť túto oblasť spod politického vplyvu. Treba si sebakriticky priznať, že tento pokus nesplnil očakávania, aby totiž mal nejaký kandidát šancu na zvolenie, musela si ho osvojiť niektorá politická strana a musela pre neho získať dostatočnú podporu v parlamente. A niekedy sa stalo, že pri voľbách neuspel ani jeden z kandidátov, takže rada bola neúplná. Politika sa teda dostala takpovediac zadnými vrátkami, čo, samozrejme, nie je dobré. Prečo? No vedie to k spochybňovaniu ich nezávislosti a nestrannosti, znižuje to ich dôveryhodnosť a prakticky deklasuje štatút verejnoprávnosti.

Vážené kolegyne, kolegovia, návrh, ktorý teraz predkladám, je priamym pokračovaním našich snáh o odstrihnutie verejnoprávnych médií od politiky tým, že sa oslabí vplyv politikov na kreovanie mediálnych rád. Oslabí sa vplyv politikov na kreovanie mediálnych rád.

V čom je podstata nášho návrhu? Parlament by už nevolil 15 členov každej z mediálnych rád, ale len dvoch. Zvyšok by vymenúvali zákonom ustanovené inštitúcie, a to spravidla na základe návrhov združení, spolkov, prípadne iných právnických osôb, ktoré pokrývajú čo najširší okruh činnosti, a teda verejnosti. Návrh vychádza z presvedčenia, že ak je médium verejnoprávne, mala by verejnosť byť zapojená do jeho riadenia a do kontroly jeho činnosti, o to viac, že sa zmenilo postavenie STV a SRo. Vami presadený zákon o úhrade verejnej služby poskytovanej verejnoprávnymi médiami jednoducho definoval službu STV a SRo ako verejný statok, ktorý má význam sám osebe. To je váš zákon.

V súčasnosti je to celá verejnosť, každá domácnosť, ktorá tieto médiá financuje. Dokonca aj v prípade, že domácnosť nie je pokrytá signálom. Inými slovami povedané, že aj keby chcela a mala niekoľko televíznych či rozhlasových prijímačov, signál jej nedovolí, aby estévečku mohla sledovať. A takých domácností, dámy a páni, je okolo 40-tisíc.

Treba vysvetliť tiež, na základe akého kľúča sme určili inštitúcie, ktoré dostanú do vienka právo vymenúvať členov mediálnych rád. V každom prípade ide o inštitúcie, ktorých činnosť je daná ústavou, vznikli na základe zákona, prípadne majú zo zákona určité funkcie a postavenie. Zároveň sme vychádzali zo zákonov o STV a SRo. Budem citovať zo zákona o STV, ale presne to isté obsahuje aj zákon o Slovenskom rozhlase: "Slovenská televízia je verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia. Programovú službu Slovenskej televízie tvoria spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, umelecké, hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie programy, žánrovo rôznorodé programy pre deti, mládež a iné programy, ktoré sú založené na zásadách demokracie a humanizmu a prispievajú k právnemu vedomiu, etickému vedomiu, k environmentálnej zodpovednosti Slovenskej republiky."

Som presvedčený, že nami zvolené inštitúcie korešpondujú náplňou svojej práce s úlohami, ktoré majú plniť verejnoprávne inštitúcie. Predovšetkým je to Národná rada Slovenskej republiky. Ako priamo volení zástupcovia občanov sa nemôžeme celkom vzdať spoluzodpovednosti za kreovanie mediálnych rád a za ich činnosť. Preto sa domnievame, že Národná rada by mala vymenúvať dvoch členov, len dvoch, pretože základným cieľom tohto zákona je odpolitizovanie. Bude našou zodpovednosťou zvoliť zodpovedných zástupcov.

Ďalších troch členov rád vymenuje prezident Slovenskej republiky, tu však už bude konať na základe návrhov príslušných organizácií, teda jeden člen rady vzíde na základe návrhu cirkví, náboženských spoločností a organizácií zaoberajúcich sa rozvojom a ochranou duchovných hodnôt. Ďalší člen bude vymenovaný na základe návrhov organizácií z oblasti kultúry a tretí z oblasti životného prostredia.

Mysleli sme aj na vládu. Vláde sme zverili kompetenciu vymenovať jedného člena mediálnej rady, toho, ktorý vzíde na základe návrhu organizácií z oblasti ochrany spotrebiteľov. Ich okruh je presne stanovený zákonom. Čiže zoznam je presne určený zákonom.

Ďalšieho člena rady bude vymenúvať ombudsman, a to na základe návrhov združení pôsobiacich v oblasti ochrany ľudských práv. Pretože ľudské a občianske práva sú veľmi významnou sférou, považovali sme za potrebné zaangažovať aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a Ústav pamäti národa. Dôvodom je skutočnosť, že Slovenské národné stredisko pre ľudské práva má v náplni práce ochranu pred diskrimináciou, či už z hľadiska národnosti, ale aj z dôvodov príslušnosti k určitému pohlaviu, etniku, prípadne zdravotného postihnutia. Ústav pamäti národa zasa má v náplni práce nielen bádanie v archívoch, ale aj ich sprístupňovanie v záujme zachovávania demokracie.

Ďalšími inštitúciami, ktoré budú vymenúvať členov rady, sú Slovenský olympijský výbor, Slovenský Červený kríž, Slovenská akadémia vied, Slovenská rektorská konferencia, Slovenská advokátska komora a, samozrejme, aj Rada pre vysielanie a retransmisiu. Dôvody sú nasledovné: Slovenský olympijský výbor nemožno vnímať len ako vrcholnú inštitúciu v oblasti športu, ktorý tvorí významnú časť vysielania verejnoprávnych médií. V zákone, ktorý upravuje pôsobenie olympijského výboru, sa píše, že jeho úlohou je predovšetkým "pôsobiť tak, aby šíril ideály fair play, ale aj vzájomného porozumenia a priateľstva".

Nezastupiteľná úloha je úloha Slovenského Červeného kríža, teda inštitúcie priamo zameranej na oblasť humanity a ľudskej spolupatričnosti bez ohľadu na hranice. Slovenská akadémia vied je zasa vrcholná organizácia z oblasti vedy a výskumu, teda zo sféry, ktorá sa priamo týka kvality života celej spoločnosti.

Slovenská rektorská konferencia je občianskym združením, avšak podľa zákona o vysokých školách je jedným z reprezentantov vysokého školstva u nás. Zvolili sme ju tiež preto, že rektori vysokých škôl by mali byť alebo mali by predstavovať esenciu vzdelanosti, mali by to byť, a spravidla to aj sú, osobnosti, ktoré sa tešia veľkej úcte vo verejnosti.

Možno prekvapí, že medzi inštitúcie, ktoré by mali vymenúvať členov mediálnych rád, sme zaradili Slovenskú advokátsku komoru. Dôvodom sú nasledovné slová zákona o advokácii: "Advokácia pomáha uplatňovať ústavné práva fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických a právnických osôb." Teda ide o činnosti, ktoré korešpondujú s náplňou práce STV a SRo ako médií poskytujúcich služby verejnosti.

Ako bude podľa nášho návrhu prebiehať forma mediálnych rád? Každá z inštitúcií, ktoré budú mať právo vymenovať svojho zástupcu v rade, osloví príslušný okruh právnických osôb a vyzve ich, aby navrhli kandidátov.

Ako príklad uvediem činnosť Slovenskej akadémie vied. Pri prvom vymenúvaní rady, prípadne vtedy, ak sa bude blížiť koniec funkčného obdobia, jej predstaviteľa v mediálnej rade osloví predseda Slovenskej akadémie vied združenia, spolky a inštitúcie pôsobiace v smere výskumu a vedy, požiada ich, aby navrhli osobnosti, ktoré by podľa ich názoru mali pôsobiť v rade. Pripomínam, že to vôbec nemusí byť nejaký špičkový vedec, trebárs atómový fyzik. Môže to byť aj známy novinár alebo publicista zameraný na oblasť vedy a techniky. To ostáva plne v kompetencii oslovených inštitúcií. Od ich schopnosti kooperovať a dohodnúť sa bude tiež závisieť, či predsedovi Slovenskej akadémie vied navrhnú jedného alebo niekoľkých kandidátov. Ak navrhnú jedného, predseda SAV ho vymenuje za člena príslušnej mediálnej rady. Ak navrhnú niekoľko mien, bude mať predseda SAV posledné slovo a ním určená osobnosť zasadne v rade. Obdobne to bude prebiehať v prípade ostatných inštitúcií.

Alebo ináč. To, kto zasadne v mediálnej rade, bude výlučne v réžii inštitúcií, ktoré budú vymenúvať členov rád, a príslušného okruhu organizácií, ktoré budú spadať do jej príslušnej oblasti pôsobenia. Preto som presvedčený, že toto opatrenie zabezpečí aj odbornú spôsobilosť členov rád. Len ťažko si viem predstaviť, že by napríklad Slovenská akadémia vied, prípadne Slovenská rektorská konferencia, alebo Slovenský Červený kríž vymenovali totálne nespôsobilú osobu, veď ich nominant bude ich zástupcom, bude ich vizitkou. Som presvedčený, že všetky inštitúcie a organizácie, ktoré dostanú možnosť vyslať do rád svojich zástupcov, túto príležitosť a možnosť využijú a svojich predstaviteľov aj naozaj vyšlú. Napokon dokazujú to skúsenosti, ktoré máme z doterajšieho vývoja. Nepochybujem tiež o tom, že sa budú snažiť o to, aby ich v rade zastupoval odborník, nezávislá a kompetentná osobnosť.

Vážené kolegyne, kolegovia, som si vedomý toto, že ani týmto zákonom možno nedokážeme celkom a absolútne vylúčiť akýkoľvek zásah politiky do činnosti médií. Dôvodom je skutočnosť, že niektorých členov rady bude vymenúvať parlament a vláda, ale aj skutočnosť, že niektoré z inštitúcií sú obsadzované na základe voľby v parlamente. To sa týka ombudsmana, ale aj vedenia Ústavu pamäti národa, vedenia Slovenského národného strediska pre ľudské práva či Rady pre vysielanie a retransmisiu. Platí tu však to isté čo v prípade prezidenta, ktorý tiež má vždy svoje politické pozadie. Ak majú tieto inštitúcie a osobnosti, ktoré stoja na ich čele, naozaj plniť úlohy, ktoré im vyplývajú z ústavy a zákonov, mali by byť nezávislé, nestranné a mali by stáť nad politikou.

Ďalším orgánom, ktorého sa zákon týka, je Dozorná komisia STV a SRo. Tu navrhujeme, aby jej členov vymenúvalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Slovenská komora audítorov a predseda Úradu pre verejné obstarávanie. Stanovujeme tiež podmienky, aké musí spĺňať člen tohto orgánu. Teda právnické alebo ekonomické vzdelanie a 5-ročnú prax v odbore, samozrejmá je trestnoprávna bezúhonnosť. Dôvody sú nasledovné: Dozorná komisia sa prednostne zaoberá ekonomickými záležitosťami, teda kontroluje finančné toky v STV, prípadne SRo, kontroluje zmluvy, ktoré sa v médiách uzatvárajú, preto považujeme za nevyhnutné, aby členovia dozorných komisií mali vzdelanie a schopnosti tieto úlohy plniť.

Kolegyne, kolegovia, náš návrh predkladám v presvedčení, že prispeje ku skvalitneniu pôsobenia verejnoprávnych médií tým, že zníži riziko politických vplyvov na ich vedenie, tým prispeje aj k zvýšeniu ich nezávislosti, objektívnosti, vyváženosti a následne aj k obnoveniu ich dôveryhodnosti v očiach verejnosti, preto vás žiadam o podporu tohto návrhu.

Pán predseda, z mojej strany je to všetko, ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za návrh vášho zákona.

Pán Senko je spravodajcom. Poprosím vás, pán poslanec, aby ste nás informovali.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, a na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov.

Uvedené poslanecké návrhy boli doručené poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku v zmysle § 72 ods. 1 pre doručenie návrhov najmenej 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční ich prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedené návrhy podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ich v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

Konštatujem, že oba návrhy spĺňajú z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrhy zákonov obsahujú paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia zákonov je zrejmý účel navrhovaných úprav, že všeobecná časť dôvodových správ obsahuje informáciu o súlade návrhov zákonov s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dôvode potreby nových právnych úprav, o finančnom dopade na verejné financie, zamestnanosť a podnikateľské prostredie a stav životného prostredia. Osobitná časť dôvodových správ obsahuje aj odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrhy zákonov obsahujú doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

K zákonu by som sa krátko vyjadril. Podľa môjho názoru navrhované právne úpravy vytvárajú komplikovaný a nevhodný systém kreovania orgánov Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Názorovú pluralitu a nezávislosť, podobne ako aj účasť verejnosti pri kreovaní príslušných rád zabezpečuje už aj súčasný spôsob navrhovania kandidátov za členov rád, keďže podľa príslušných paragrafov návrhy kandidátov na členov rád predkladajú príslušnému výboru Národnej rady okrem poslancov aj právnické osoby pôsobiace v oblasti rozhlasovej či televíznej tvorby, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia a ochrany zdravia reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín, iných menšín alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. Z ustanovení zákonov o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii vyplýva aj zodpovednosť príslušných rád voči Národnej rade Slovenskej republiky. Rozhlasová a televízna rada sú jej povinné každoročne predložiť správu o svojej činnosti. Národná rada volí aj odvoláva členov rady atď. Podľa predložených návrhov zákonov však Národná rada volí len dvoch členov rád, ostatných členov vymenúvajú aj iné subjekty, prezident, vláda, verejný ochranca práv, predseda Slovenskej akadémie vied atď., tak ako o tom hovoril predkladateľ tohto zákona. Návrh zákona napriek tomu ponecháva zodpovednosť rozhlasovej a televíznej rade a jej členov voči Národnej rade s výnimkou kreovania príslušných rád nezmenenú. Národná rada by tak naďalej ostala jediným subjektom, ktorý môže alebo mohla odvolať členov rád, aj keď väčšinu jej členov by nevolila. Ostatné subjekty by mohli príslušného člena rady vymenovať, ale nie však odvolať.

O nepochopení základného postavenia člena Rozhlasovej rady a Rady STV a člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a vyššie zmienených zodpovedných vzťahov svedčia aj novelizačné body, v ktorých sa o týchto členoch hovorí ako o zástupcoch orgánov a inštitúcií, ktoré ich volia alebo vymenúvajú. Rozhlasová či Rada STV, ani Dozorná komisia Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie však nie sú orgánmi zastupiteľského typu. To potvrdzujú aj zákony o uvedených inštitúciách. Pri výkone funkcie člena rady je člen rady povinný konať nestranne a zdržať sa konania, ktorým sa uprednostňuje osobný záujem nad verejným záujmom. Členstvo v rade je nezastupiteľné. Členovia rady, ale aj členovia dozornej komisie sú povinní konať nestranne, v žiadnom prípade nezastupujú subjekty, ktoré ich do funkcie kreujú. Ich úlohou je zastupovať záujmy verejnosti.

Takže vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

Vážený pán predseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či chce niekto do rozpravy... Pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť.

Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, dámy a páni, keď som čítal návrh kolegu Galbavého na novelizáciu zákona o Slovenskej televízii, mal som pocit, akoby sa zrazu kalendár otočil o desať rokov dozadu. Z parlamentnej tlače 808, alebo keď chcete, aj 809, ten istý pán kolega navrhuje rovnaké kroky smerom k Slovenskému rozhlasu, to totižto zaváňa, ak nie priamo, použijem ešte silnejší výraz, pre mňa nepochopiteľnou snahou "podkúriť" verejnoprávnym médiám. Nikomu neberiem jeho názor a verte mi, že v tejto chvíli tá polemika, ktorá medzi nami určite vznikne, medzi pánom kolegom Galbavým a mnou, určite nie je osobnou polemikou, ale som presvedčený, že aj z jeho strany ide o vec a mne, samozrejme, tiež ide o vec, je tu isté "tríbenie" názorov, ktoré už trvá, by som povedal, niekoľko rokov.

Ešte raz, neberiem nikomu jeho názor. Náš mediálny priestor treba úplne a dôsledne ponechať komerčným aktivitám, ale v tom istom parlamente sme sa zatiaľ väčšinou dokázali dohovoriť na tom, že nekomerčné médiá poskytujúce verejnosti služby, ktoré nie sú pre súkromníkov zaujímavé, jednoducho zatiaľ potrebujeme. To bola istá celoparlamentná zhoda ešte nedávno. Preto STV a SRo prežili aj dve vlády vedené politikmi, ku ktorým sa kolega pán poslanec Galbavý hlási.

Možno si ešte niekto z vás spomenie na návrh zákona č. 335/1998 Z. z. zo 6. novembra 1998, ktorým sa menil a dopĺňal zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov. Tak ako dnes kolega Galbavý, predkladal ho vtedy pán poslanec Budaj a zámer bol vtedy rovnako jasný ako dnes. Vtedy sa to však dialo v inej situácii. Bolo krátko po nástupe novej vládnej koalície, návrh mal podporu neústavného riadiaceho orgánu, tzv. koaličnej rady, a pre úplnosť dodajme, že bol aspoň úsporný, lebo v jednom balíčku riešil všetky vtedajšie mediálne predstavy koalície.

Predtým ako vaša, hovorím o roku 1998, povestná deväťdesiatka, to bolo hneď po voľbách, kým vám poslanci nezačali utekať, povedal som presne z tohto miesta po tom predložení návrhu, ktorý predkladal pán poslanec Budaj: "Chcem na záver skonštatovať, že táto novela zákona nerieši nič okrem účelových personálnych výmen. No a myslím si, že sme sa všetci na záver veľmi zhodli na tom v tom zmysle, že vlastne vy túto novelu robíte kvôli výmene manažmentu Slovenskej televízie a my vám veríme, že ju kvôli tomu robíte." Tak sa aj stalo. Ten vývoj potom bol veľmi zaujímavý, prišli noví riaditelia a dnes Slovenská televízia na rozdiel od vtedajšej Slovenskej televízie bojuje o existenčné prežitie, ale teraz už nie na základe nejakej ideológie, ale na základe obyčajných peňazí, ktoré jej chýbajú.

Pán kolega Galbavý na tej schôdzi nastúpil ako náhradník za poslanca Vaškoviča, takže sa na to možno aj pamätá. Kolega Galbavý sa rozhodol podniknúť dnes pokus o reprízu, keďže od čias, keď disponoval 90 hlasmi, ho delí dosť veľká priepasť, skúša to v tejto chvíli inak. Nie jednoduchou hrubou silou, ako bývala koalícia zvykla presadzovať svoje legislatívne predstavy. Od roku 1991, keď sme po prvý raz zákonom zadefinovali Slovenskú televíziu a vytvorili Radu Slovenskej televízie ako kontrolný orgán, mala Rada Slovenskej televízie 9 členov. Nech už bolo, ako bolo, nikdy som nezaznamenal, že by sa Rada Slovenskej televízie sťažovala, že 9 členov je málo, že by potrebovala personálne posilniť. To až kolega Galbavý dnes náhle prišiel na číslo 15 ako ideál početnosti televíznych radcov. Ale tá pätnástka je tam možno preto, aby sme sa bavili o nej, nie o tom, ako ju kolega Galbavý chce dosiahnuť. Podľa jeho návrhu by sme totiž dvoch členov Rady STV mali zvoliť my v parlamente, troch by vymenoval prezident, jedného vláda, jedného ombudsman, jedného predseda Slovenskej akadémie vied, jedného Rektorská komisia, jedného Správna rada Národného strediska pre ľudské práva, jedného Správna rada Ústavu pamäti národa, jedného Národný olympijský výbor, jedného zase Červený kríž, jedného Slovenská advokátska komora a jedného Rada pre vysielanie a retransmisiu.

Zaujímavé je, že kolega Galbavý naďalej ponecháva zodpovednosť na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Nuž kladiem si otázku, prečo mám ja ako poslanec, prečo my ako členovia výboru alebo kolektívna Národná rada máme zodpovedať za to, čo budú robiť v Rade Slovenskej televízie ľudia, na ktorých zodpovednosť za dianie v rade končí vždy návrhom na členov rady? Ak by to malo byť tak, ako navrhuje kolega Galbavý, potom treba na kohosi preniesť aj zodpovednosť za vývoj v našich verejnoprávnych médiách. Žeby sme to posunuli napríklad Rybárskemu zväzu alebo trebárs Lekárskej komore, keď už na ich členov kolega Galbavý zabudol? Jednoducho nie je možné, aby sa preniesla zodpovednosť takýmto spôsobom na parlament, keď vlastne kreovanie ľudí sa kreuje na základe týchto spoločností, ktoré majú dodať členov do Rady STV bez toho, aby bolo jasné, aké kritériá, ja neviem, vzdelanostné, neviem, akékoľvek majú títo členovia rady mať.

Mohol by som teraz začať vyratúvať, na čo všetko kolega Galbavý zabudol. Aké významné skupiny populácie ignoruje či neberie do úvahy. Prečo napríklad Advokátska komora má mať na Slovenskú televíziu priamy dosah, ale záujem ani mladých ľudí, ani dôchodcov, ktorí nepochybne patria k najčastejším divákom Slovenskej televízie, nebráni podľa Galbavého návrhu ani noha. Prečo olympijský výbor áno, ale masové telovýchovné organizácie nie? Prečo je povinnosťou prezidenta vybrať jedného z troch nominantov spomedzi predstaviteľov cirkví a nakoniec, prečo len z troch, ale niekoho, kto televízii rozumie, tam nemusí nominovať nik. A ak už chceme Radu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu kádrovať, prečo Ústav pamäti národa áno, ale Slovenská informačná služba napríklad nie?

Ale to nemá zmysel. Tak sa dostaneme iba ak k predstavám spred rokov, že každý koncesionár by mal mať právo navrhnúť niekoho, koho považuje za vhodného zástupcu do Rady STV a potom by sa korešpondenčne mohli všetci koncesionári k takejto kandidátke vyjadriť. Naozaj to sú úvahy, ktoré sa priamo nabádajú po takomto návrhu zákona preto, lebo to skutočne sa prenášajú isté veci až do absurdnosti.

Myslím si, že ak kolega Galbavý cítil potrebu niečo so zákonom o STV urobiť, a verím, že úprimne sa, samozrejme, snaží niečo s tým zákonom o STV urobiť preto, lebo ten zákon nie je dobrý, podľa môjho názoru mal sa zahĺbiť predovšetkým nad tým, ako do zákona dostať pravidlo, že členovia Rady STV alebo SRo by mali byť ľudia, ktorí o televízii a verejnej službe čosi vedia, jednoducho ako zákonom garantovať kompetentnosť rady, nielen jej kompetentnosť, a teda nielen jej kompletnosť. Veď pre dozornú komisiu sme sa bez nijakých zvád jednoducho dohodli na podmienke právnického alebo ekonomického vzdelania. A ukazuje sa, že to bol dobrý krok. A okrem toho si myslím, že dnes situácia v médiách je úplne iná, ako bola situácia pred 10 rokmi, keď vznikali ako prvé náznaky, alebo vznikali zákony o verejnoprávnych médiách, resp. ich novelizácie, dnes sa naozaj toto špecifikum ako posunulo do tej miery, že by sa mali členovia rady, manažmenty a tak ďalej atď. skôr profesionalizovať, ako vyberať z náhodných okoloidúcich, aby som to parafrázoval.

Pán poslanec, chápem vašu motiváciu, veď ak by náhodou táto, s prepáčením, motyka vystrelila, podarilo by sa vám dosiahnuť, že Rada STV bude istý čas nefunkčná. No a kto bude prvý burcovať verejnosť z hľadiska nefunkčnosti Rady a Slovenskej televízie? No myslím naozaj, že v tejto chvíli vy ako opozičný poslanec a máte na to prvé plné právo.

Chápem aj etický podtext vášho návrhu. My sme sa napriek všetkému pred dvomi rokmi neznížili k tomu, aby sme skopírovali váš postup po nástupe k moci. Nevpochodovali sme do verejnoprávnych médií s dozorcami koncentračného strediska na 28. poschodí, nevymenili sme pod rúškom nočnej tmy obe mediálne rady tak, ako v nich koalícia mala pohodlnú štvorpätinovú väčšinu, no a tak sa pokúšate, aby v zozname novelizácii zákonov bola aj tzv. novela zákona o STV z čias Ficovej vlády, aby ste mohli ľahšie dýchať. My sme sa rozhodli ctiť platný zákon a nemeniť ho účelovo. A myslím, že ešte aj opozícia musí uznať, že táto vláda teda nie je nijakým "liblingom" médií, a ani tých verejnoprávnych.

Dámy a páni, myslím, že takéto novely zákona o STV a zákona o Slovenskom rozhlase, ako predložil kolega Galbavý, to je isté, s prepáčením, vypúšťanie hmly, ktorá má prekryť efekt, že je veru najvyšší čas, aby sme prišli s komplexnou legislatívnou úpravou postavenia verejnoprávnych médií a ich financovania. Iste, môžeme ešte nejaký mesiac sa tváriť, že verejnoprávnosť STV spasí, ak do rady zasadne všeobecne uznávaná spoločenská osobnosť, najlepšie dobre medializovaná, ale to je skutočne už teraz málo. Základný problém, teda napätie medzi reálnou potrebou vysielania STV a SRo a zdrojmi, ktoré v súlade s kúpyschopnosťou našich občanov je možné zinkasovať formou poplatku za verejnú službu alebo koncesionárskeho poplatku, ten sa takouto kozmetikou vyriešiť nedá.

Jednoducho navrhujem preto, aby sme tento zákon neprerokovávali. Ďalej dovoľujem si ešte procedurálne navrhnúť, aby ste môj príspevok chápali aj ako príspevok k tlači 809 s rovnakým záverečným návrhom nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. No aby som bol presný, podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, aby sme nepokračovali ďalej v rokovaní o návrhu zákona.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie neboli. Chcem vás len upozorniť, že procedurálny návrh k nasledujúcej tlači budete musieť podať teraz. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete?

Nech sa páči.

T. Galbavý, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, veľmi ťažko sa mi reaguje. Pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Senko, keby ste ma počúvali, tak ja som v rozprave veľmi podrobne argumentoval, prečo sme sa rozhodli pre tieto inštitúcie, že sú to inštitúcie, ktoré ustanovuje ústava, sú to inštitúcie ustanovené zo zákona, a inštitúcie, ktorým zákon uložil kompetencie. Teraz zrazu vy pochybujete o tom, že tieto inštitúcie sú nekompetentné, nemajú právo vymenúvať ani navrhovať.

No a poznámku pána poslanca Jarjabka, že prečo to nebol zväz rybárov alebo prečo dôchodcovia a mladí ľudia, prečo nie ľudia, ktorí televízii rozumejú, no, môžu to byť aj dôchodcovia, môžu to byť aj mladí ľudia, len na rozdiel od súčasného systému to nebude v našej kompetencii. Budú o tom rozhodovať inštitúcie, občianske združenia, ktoré zastupujú široký okruh verejnosti.

Nedá mi, aby som nepripomenul, že aj pri týchto vašich vystúpeniach je cítiť, že politici, vy politici sa nechcete vzdať tejto kompetencie, pretože slovenská verejnoprávna televízia a slovenský verejnoprávny rozhlas má okrem toho, že slúži a poskytuje službu verejnosti, slúžiť aj vám politikom. Nepochopili ste spoločenskú úlohu a poslanie verejnoprávnych médií do dnešného dňa. Vy sa snažíte verejnoprávne médiá prostredníctvom kreovania mediálnych rád a prostredníctvom svojich politickým stranám blízkych ľudí presvedčiť, aby volili aj vami zvoleného generálneho riaditeľa a top manažment. Toto je nefér! Ja som sa pokúsil o niečo iné, zobrať parlamentu túto kompetenciu, lebo za 15 rokov kreovanie mediálnych rád v parlamente sa jednoducho neosvedčilo.

Pozrime sa dnes, po 15 rokoch, ako vyzerajú verejnoprávne médiá. Čo ste vy urobili, aby boli na vyššej úrovni? Minister kultúry Marek Maďarič je zodpovedný za krízový stav vo verejnoprávnych médiách. Je zodpovedný za to, že verejnoprávne médiá sú ohrozené, je ohrozená ich funkcia, je ohrozená verejnoprávnosť a celý duálny systém. Viete, na čo ste sa zmohli? Schválili ste trápny zástrčkový zákon, ktorý ohrozuje nezávislosť, ohrozuje finančný stav verejnoprávnych médií a ľuďom berie 1 700 korún na druhej strane z vačku. Zmohli ste sa na to, aby ste Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas ovládli. Výrok pána premiéra nie je ďaleko, to sme nepovedali my, ale povedali ste to vy, že chcete kreovať rady, chcete tam mať nie odborníkov, pán kolega Jarjabek, svojich ľudí, ktorí budú reprezentovať vaše názory a vaše záujmy. To je váš zámer, ktorý sa nehanbíte verejne prezentovať a ktorý netajíte.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie? Chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Predmetné návrhy zákonov o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase majú za cieľ iné kreovanie, tak ako to už bolo povedané, členov ich rád a dozorných komisií, ako je to podľa súčasne platných zákonov, ktoré boli prijaté minulým parlamentom, v ktorom mala rozhodujúce slovo súčasná opozícia a v ňom dominantná SDKÚ - DS, a to takým spôsobom, že ich členov podľa názoru predkladateľa navrhovali presne zadefinované inštitúcie, ktoré sú podľa jeho názoru vybrané s ohľadom na ich odbornú spôsobilosť, sú reprezentantmi verejnosti, a tým by mohli podľa navrhovateľa zabezpečiť v týchto médiách nezávislosť, objektívnosť a nestrannosť.

V žiadnom prípade nechcem znevažovať všeobecne deklarovanú odbornú spôsobilosť príslušných inštitúcií a nimi prípadne navrhovaných členov do predmetných rád a komisií. Ale zároveň sa pýtam, či takto presne zadefinované inštitúcie, tak ako to bolo povedané aj v rozprave, sú predpokladom toho priameho vplyvu verejnosti na činnosť uvedených verejnoprávnych inštitúcií a či práve ony sú tými pravými reprezentantmi verejnosti, ktoré by kontrolovali činnosť týchto verejnoprávnych inštitúcií?

Z hľadiska takéhoto vami predloženého pohľadu na kreovanie rád a komisií môžeme viesť ozaj ďalekosiahlu diskusiu na túto tému. Z tohto pohľadu môžeme diskutovať o tom, že či by v takomto prípade nemali byť napríklad v uvedených radách zástupcovia, ako to už bolo povedané, Konfederácie odborových zväzov alebo zástupcovia dôchodcov, či zástupcovia Matice slovenskej, prípadne iných reprezentatívnych organizácií verejnosti našej spoločnosti, alebo iných reprezentatívnych podnikateľských inštitúcií. To môžeme viesť diskusiu, nenájdeme konca.

Možnože z vašej strany išlo o úprimný návrh, ktorého cieľom je zabezpečiť reprezentatívnosť našej spoločnosti v týchto orgánoch verejnoprávnych inštitúcií, a možno tým akože zabezpečiť aj väčšiu kontrolu verejnosti nad činnosťou uvedených inštitúcií. Ja si to ale osobne nemyslím. Je to len vaša snaha nájsť si problém a prezentovať sa pred verejnosťou ako osoba riešiaca problém. Nič na tom, samozrejme, nie je zlé, zavádzajúcim sa ale javí skutočnosť, že k tomuto cieľu využívate zákony, ktoré ste ako člen bývalého vládneho zoskupenia využívali v mediálnej praxi, ktoré boli vaším vládnym zoskupením reprezentovaným SDKÚ - DS v parlamente už novelizované a nakoniec aj v praxi uplatňované. Vyvoláva to dojem, že reprezentatívnosť uvedených orgánov bola za vášho pôsobenia akoby zabezpečená a činnosť týchto orgánov akože prispievala k verejnoprávnejšiemu pôsobeniu uvedených inštitúcií. Samozrejme, že to tak nie je.

Uvedomujem si, že isté problémy z hľadiska financovania, riadenia alebo kontroly v týchto inštitúciách sú a bude asi potrebné sa pozrieť na tieto problémy aj v budúcnosti komplexnejšie, možno aj cez podstatnú novelizáciu predmetných zákonov. Nakoniec aj vy sám priznávate, že v tejto oblasti sa počas vášho pôsobenia vo vládnom zoskupení nakopilo dosť problémov, verejnosť ich sledovala, vnímala a určite aj vyhodnocovala a bude vyhodnocovať.

Takže ešte raz, obraciam sa na kolegov poslancov, kolegyne poslankyne, aby podporili návrh nepokračovať v rokovaní o týchto dvoch predložených návrhoch zákonov z dielne pána poslanca.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 619 o Slovenskom rozhlase, je to tlač 810.

[Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov (tlač 810).]

Nech sa páči, pán poslanec Mikloš za navrhovateľov uvedie návrh.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

Meritom tohto predloženého poslaneckého návrhu zákona je zrušenie tzv. zástrčkového zákona, čiže zrušenie toho spôsobu platenia koncesionárskych poplatkov, ktorý bol zavedený zhruba pred rokom a ktorý teda v súčasnosti na Slovensku platí, a to je odvádzanie koncesií zo strany každého, kto má zavedený elektrický prúd. Už pri schvaľovaní tohto zákona sme ho kritizovali pre jeho nespravodlivosť, ale aj pre jeho nákladnosť a predpokladali sme, že aj neefektívnosť. Dnes po niekoľkých mesiacoch jeho fungovania môžem konštatovať, že všetky naše obavy a naše kritické výhrady sa naplnili.

To, že tento zákon je nespravodlivý, je evidentné z toho, že je to vlastne daň z hlavy, že tento zákon rovnakým spôsobom zaťažuje ľudí s minimálnymi príjmami ako milionárov a miliardárov, že tento zákon dokonca viaže povinnosť platiť koncesionárske poplatky bez ohľadu na to, či človek má televízor alebo rozhlasový prijímač a či teda prípadne, ak ho má, či sleduje vysielanie verejnoprávnych médií, alebo ich nesleduje.

Čo sa týka neefektívnosti tohto zákona, poukazovali sme na to, že dodatočné náklady administratívna záťaž, ktorá je spojená s inštitúciou, ktorá tieto poplatky vyberá vo výške zhruba 110 mil. korún, sú zbytočne vyhodenými peniazmi. A poukazovali sme tiež na to, že financovanie takýmto spôsobom bude nedostatočné, a tým pádom tu bude ďalšia potreba dofinancovávania týchto verejnoprávnych médií, a tým pádom aj možnosť manipulácie, politickej manipulácie podmieňovania napríklad ďalšieho doplatenia peňazí politickými ústupkami alebo jednoducho politickým tlakom zo strany vlády. Všetko toto sa ukázalo byť realitou.

Tento zákon znamenal ďalšie zvýšenie poplatkového daňového odvodového zaťaženia aj ľudí, aj podnikateľskej sféry, znamená zaťaženie rodiny v priemere o 1 700 korún ročne. Sme presvedčení, že omnoho efektívnejšie, spravodlivejšie, ale aj systémovejšie opatrenie alebo riešenie, zároveň riešenie, ktoré by neumožňovalo politický nátlak a politickú manipuláciu a ktoré by zabezpečovalo skutočnú nezávislosť verejnoprávnych médií, je ich financovanie priamo zo štátneho rozpočtu, teda z príjmov daní, na ktorých sa nepodieľajú všetci občania rovnakou sumou, ale práve aj z hľadiska výšky ich príjmu a nízke príjmové skupiny neplatia žiadne priame dane. Teda v tomto zmysle je to aj omnoho spravodlivejšie a omnoho spravodlivejšie rozvrhnuté práve z hľadiska vo vzťahu k výške príjmu ľudí. Zároveň by sa tým ušetrili administratívne náklady vo výške 110 mil. korún a pri dobrom nastavení spôsobu platieb zo štátneho rozpočtu by to znamenalo aj dostatočné príjmy pre televíziu a rozhlas a aj zrušenie možnosti politického zasahovania, politického ovplyvňovania, a teda skutočné zabezpečenie nezávislosti verejnoprávnych médií.

Náš návrh teda spočíva v tom, a chcem povedať, že podľa nášho návrhu by Slovenskej televízii sa zvýšili príjmy o 530 mil. korún oproti súčasnému stavu a Slovenskému rozhlasu o 400 mil. korún, čo by zároveň vytváralo možnosť, pretože tieto dostatočné príjmy by vytvárali možnosť naozaj zavedenia toho, čomu ekonómovia hovoria tvrdé rozpočtové obmedzenie, teda prísnych pravidiel, na základe ktorých by boli manažmenty, najmä riaditelia televízie a rozhlasu zaviazaní, že by nesmeli produkovať žiadne ďalšie dlhy, že by táto povinnosť bola viazaná aj na ich hodnotenie, na ich motiváciu, na ich prémie, dokonca aj na ich možné odvolanie z funkcie. Myslíme si, že takéto dostatočné financovanie by umožnilo napríklad aj vznik pôvodnej tvorby a viedlo by k tomu, že by sa konečne vo verejnoprávnych médiách urobil poriadok a že by bola motivácia manažmentov verejnoprávnych médií, aby hospodárne nakladali s prostriedkami, ktoré majú k dispozícii.

Preto navrhujeme, aby Slovenská televízia bola financovaná pevným podielom na výdavkoch štátneho rozpočtu vo výške 0,6 % a Slovenský rozhlas vo výške 0,3 %. Ide o výnimočný model, ktorý nenavrhujeme pri iných inštitúciách, ale tá výnimočnosť je zdôvodnená tým, že ide práve o verejnoprávne inštitúcie, kde je potreba zabezpečiť ich nezávislosť od vlády. Ak by to bolo dané zákonom a zákonom určeným podielom z výdavkov štátneho rozpočtu, tak by bola zaručená táto nezávislosť po prvé a po druhé by bola zaručená aj valorizácia, keďže výdavky štátneho rozpočtu rastú a takto by rástli v absolútnom vyjadrení, vlastne by rástli aj príjmy televízie a rozhlasu, keďže sú určené podielom.

Považujeme tento náš návrh za riešenie problémov, ktoré sú, ktoré priznal vo svojom vystúpení aj pán Jarjabek, pričom za tieto problémy nesie plnú zodpovednosť vládna koalícia, ktorá vládne už tretí rok, a nedostatok peňazí nemôže byť argumentom. V budúcom roku bude mať vláda k dispozícii o 130 mld. korún viac, ako mala naša vláda v poslednom roku vládnutia, v roku 2006. Za tri roky nárast o takmer 50 %, za tri roky nárast o 130 mld. korún - vďaka reformám, vďaka rastu ekonomiky, vďaka rastu daňových a iných príjmov, toto nemôže byť argument, že peňazí je nedostatok. Ak by ste chceli hľadať rezervy, nech sa páči, je tu prezamestnanosť vo verejnej sfére, ktorú ste vy sami zadefinovali , dali ste si úlohu znížiť ju o 20 %, na budúci rok zvyšujete zamestnanosť vo verejnom sektore. Ak tomu neveríte, pozrite sa do štátneho rozpočtu. Len jeden tender, tender na diaľničné mýto, robíte tak, že na ňom štát prerobí 10 mld. korún. Takže peniaze, nedostatok peňazí nie je a nemôže byť serióznym argumentom.

Tento návrh je súčasťou širšieho programu, programu, ktorý má za cieľ výraznejšie podporiť strednú vrstvu, ale aj rodiny s nízkymi príjmami a tento návrh je práve taký, ktorý podporuje nielen strednú vrstvu, ale aj ľudí s nízkymi príjmami, a zároveň ten širší balík opatrení, ktoré sme pripravili, má popri podpore, výraznejšej podpore strednej vrstvy rodín, najmä rodín s deťmi, aj vytvoriť podmienky na udržateľný ekonomický rast do budúcnosti. Doteraz rástla ekonomika a žali ste plody toho, čo ste nesiali, ale efekt a vplyv reforiem sa postupne vytráca a Slovensko potrebuje ďalší impulz, slovenská ekonomika potrebuje ďalší impulz a tým impulzom môže byť zlepšovanie podnikateľského prostredia, znižovanie daňového odvodového zaťaženia. Tento návrh je súčasťou tohto plánu, ktorý je širší a ktorý znamená teda nielen zníženie daňového a odvodového zaťaženia z hľadiska celku, ale aj zlepšenie situácie pre ľudí s nízkymi a strednými príjmami.

Preto ak chcete, ak naozaj chcete pomôcť riešeniu situácie v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase, a to, že tá situácia je neradostná aj z hľadiska nehospodárnosti, neefektívneho narábania s verejnými zdrojmi, o tom svedčia nakoniec sami ľudia z televízie, ktorí až potom, keď odídu, sa odvážia rozprávať, aké pomery vlastne v Slovenskej televízii vládnu. Ale myslím, že bezútešnosť situácie v Slovenskej televízii je zrejmá aj pre každého bežného diváka, ktorý Slovenskú televíziu pozerá a ktorý môže porovnať výkony tejto inštitúcie s inými podobnými verejnoprávnymi inštitúciami. Navyše o zlej situácii svedčí aj to, a o zlom systéme, ktorý bol zavedený tzv. zástrčkovým zákonom, svedčí aj to, že sa nevyberá ani predpokladaný objem peňazí a že Slovenská televízia už dnes otvorene otvorí, že vyprodukuje z tohto dôvodu dlh a žiada vládu o dodatočných 160 mil. korún.

Takže myslím si, že argumentov je veľa a že všetky tieto argumenty svedčia v prospech návrhu zákona, ktorý predkladáme a o ktorého podporu vás týmto žiadam.

Ďakujem pekne.