P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán predseda výboru pre kultúru a médiá, pán poslanec Abrhan, bude spravodajcom.

P. Abrhan, poslanec: Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

Uvedený poslanecký návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o finančnom dopade na verejné financie a zamestnanosť, podnikateľské prostredie a stav životného prostredia. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 6. októbra 2008 č. 817 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.

Vážený pán predseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Medzitým sme sa vymenili, pán spravodajca. Takže prajem aj ja všetkým príjemný deň.

Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Dušan Jarjabek ako jediný. Uzatváram možnosť, pardon, pán poslanec Pavol Frešo. Ešte niekto? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona.

A slovo dávam pánovi poslancovi Dušanovi Jarjabkovi, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte skutočne len krátku, krátku úvahu, krátky komentár k tomuto návrhu zákona z dielne SDKÚ o financovaní Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu zo štátneho rozpočtu.

Pred niekoľkými rokmi vláda vedená predsedom politického subjektu, ktorý dnes tento návrh predkladá, odsúhlasila pre Slovenskú televíziu takmer miliardové oddlženie, pretože ju vtedajší riaditeľ STV ubezpečil, citujem, "že po tomto oddlžení STV už nikdy nebude žiadať prevádzkové dotácie zo štátneho rozpočtu a nebude vytvárať nové dlhy". Nuž riaditeľove slová aj s ich autorom odvial čas a nech to skúšame s koncesionárskymi poplatkami alebo s poplatkami za verejnú službu akokoľvek, peňazí má STV a SRo stále menej, ako potrebujú, no a tak zarytí priblíženci deetatizácie, ľudia vychýrení ako propagátori hesla "Štát je najhorší vlastník" zrazu prichádzajú s návrhom na znárodnenie oboch verejnoprávnych médií a ich financovanie zo štátneho rozpočtu.

Nehovorme z tohto miesta v tejto chvíli o problémoch, ktoré Slovenská televízia v súčasnosti má, nakoniec na to, že tam spravíme poslanecký prieskum, sme sa dohovorili všetci koalično-opozične a opäť ide len o financie v Slovenskej televízii. V rámci Slovenskej televízie sa toho veľmi veľa zmenilo za posledné dva roky z hľadiska filozofie jej ďalšieho fungovania. Dnes už sa nebavíme úplne legitímne aj v rámci parlamentu, aj v rámci politických elít, aj v rámci vedenia Slovenskej televízie, kde vlastne toto všetko vzniklo, o tom, že bude privatizovaný druhý program, dnes sa bavíme o tom, akým spôsobom tretí program Slovenskej televízie bude mať istú sledovanosť. Dnes vedenie hľadá záujem o tretí program, resp. snaží sa tretí program kreovať tak, aby mal zmysel, presne po vzore verejnoprávnej Českej televízie. Vzhľadom na digitalizáciu, ktorá nás čaká v roku 2012, Slovenskú televíziu čaká štvrtý, tzv. spravodajský kanál a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Dnes už, chvalabohu, nikto nehovorí, ako to bolo ešte pred dvomi rokmi, o tom, že Slovenská televízia aj mala mať privatizovaný jeden program.

No čo sa stalo predtým? Veď z hľadiska tohto modelu privatizácie tie bývalé vedenia postupne prepúšťali vyše tisíc zamestnancov, najviac sa to prejavilo na rybníčkovskom vedení, kde sa vlastne absolútne zrušili kreatívne skupiny v Slovenskej televízii z interného prostredia, kde tvorcovia programov našli svoje uplatnenie v súkromných televíziách. Dnes tie súkromné televízie sú veľmi rady, že títo ľudia zo Slovenskej televízie odišli. Nuž malo to ďalší následok, že vlastne to všetko, čo Slovenská televízia vyrábala v internom prostredí, sa dnes vyrába v externom prostredí. V tom neidentifikovateľnom externom prostredí, kde jednoducho nemôžete nikoho zobrať na zodpovednosť, či dáte honorár 50, 500, 5 000, 50 000 a tak ďalej a tak ďalej, akým spôsobom podpíšete zmluvy. Hovoriť o tom, že taká alebo onaká zmluva nebola podpísaná v dobrom záujme, je dnes istým spôsobom "pofidérne" a ťažko dokázateľné - a toto je problém Slovenskej televízie.

Z hľadiska roku ´99 za riaditeľa Materáka mala televízia, resp. chcela sa televízia dopracovať k rozpočtu 1 700 mil. korún. Dnes z hľadiska takéhoto financovania televízie po rôznych tých infláciách, valorizáciách a neviem čoho všetkého by sa televízia mala dopracovať k rozpočtu 2,9 mld. korún. V súčasnosti televízia vládne rozpočtom 2,5 mld. korún, a to už nehovoriac o tom, že to Materákovo vedenie vtedy malo úplne iný pomer v televízii z hľadiska externého a interného prostredia, čo tiež bolo istým spôsobom zaujímavé práve pre finančné kreovanie tejto verejnoprávnej inštitúcie.

Čiže časy sa zmenili, no a myslím si, že všetko speje k tomu, aby o Slovenskej televízii vznikol úplne nový zákon, ktorý by kreoval nanovo povinnosti Rady Slovenskej televízie, povinnosti vedenia Slovenskej televízie, povinnosti vzťahu vedenia Slovenskej televízie k Rade Slovenskej televízie, povinnosti Rady Slovenskej televízie smerom k výboru a smerom k parlamentu. Lebo dnes aj na základe toho, čo tuná pred chvíľou hovoril kolega Galbavý, keď predkladal nový zákon o radách, teda novelu zákona Slovenskej televízie o radách, možno všetko bolo vyriešené v tom zákone inak, len nebola vyriešená jedna vec, akým spôsobom napríklad, keď parlament teda berie zodpovednosť za príslušné rady, môže tento parlament aj tie rady povedzme v najhoršom prípade odvolať, keď skonštatuje, že si neplnia svoje povinnosti. A vôbec na základe čoho môže ten parlament skonštatovať, že si Rada Slovenskej televízie alebo Rada Slovenského rozhlasu tie povinnosti neplní? Toto sú všetko veľké neznáme, ktoré, týmto by sme sa mali zaoberať, tou obsahovou časťou, obsahovou časťou a, samozrejme, s tým je aj spojené financovanie Slovenskej televízie.

Ak hovoríme o financovaní Slovenskej televízie a v tejto súvislosti hovoríme o novom zákone, no tak chcel by som len všetkým dotyčným, ktorí kritizujú nový zákon o, po starom poviem, koncesionárskych poplatkoch, povedať jednu vec, že ten zákon splnil očakávania, ktoré sa doň vkladali a nie že nesplnil očakávania, pani poslankyňa, lebo ste sa na mňa tak prekvapene pozreli. Ešte raz to zopakujem, splnil očakávania v tom zmysle, že naozaj na základe nového výberu sa vyberie pri starej výške koncesionárskeho poplatku ďaleko viac, ako sa rátalo s výberom podľa starého výberu. To, že sa vybralo menej, aké boli predpoklady, je druhá vec. O tom sa môžeme baviť. Ale vybralo sa viac a my sme predsa tuná tvrdili, niektorí, môžete si to vybrať zo záznamu, že tento zákon predkladáme z toho dôvodu, že chceme vidieť, aké je to skutočné číslo pri výbere tých stoštyridsiatich korún, aby následne nato mohla byť kreovaná zmluva štátu s verejnoprávnymi inštitúciami, to bude nakoniec ten štátny rozpočet, o ktorom vy tuná hovoríte, a budeme presne vedieť, koľko je výber koncesionárskeho poplatku, koľko je v tejto chvíli reklama, to vieme, a koľko bude dotácia zo štátneho rozpočtu.

Čiže nie je pravdou to, čo sa demagogicky hovorí, že teda výber koncesionárskeho poplatku na základe tých stoštyridsiatich korún je menší, ako bol predtým, ako bol tento návrh, resp. nový zákon prijatý, a konečné číslo budeme vedieť v decembri. Podľa tých mojich informácií, ktoré som si preveroval, všetky ukazovatele aj z hľadiska fyzických a právnických osôb a ich výberu sú vyššie, ako boli v predchádzajúcom roku. To len taký malý dodatok.

Aby som sa vrátil k predmetu tohto zákona. Pán kolega Ivan Mikloš nám tuná hovorí, teda predstavuje úsporu pre občana tento zákon, lebo nebude platiť priamo nič. Akoby štátny rozpočet bol teda nejakým darčekovým košom, ktorý medzi nás odkiaľsi vždy padne a netvorili ho, netvorili ho v podstatnej miere práve príjmy vygenerované na rôzne spôsoby od občanov štátu. Ak zvýšime taxatívne výdavky štátu, musia sa na druhej strane účtu zvýšiť aj príjmy. Tak teda čo? Keď dáme Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu jedno percento rozpočtu, prihodíme k sadzbe rovnej dane tiež jedno, nech je to teda okrúhlych dvadsať, alebo to asi nie. Veď vy súčasne, tí istí poslanci, podávate aj návrh na zníženie sadzby rovnej dane a kade chodíte, tade upozorňujete, že by sa malo viac peňazí dávať na vzdelanie, vedu, infraštruktúru, zdravotníctvo, rodinu, politiku a neviem ešte na čo, no ale to radšej nechajme tak. Možno, možno sa spoliehate skutočne, skutočne, ako v tejto chvíli pani poslankyňa povedala, na nejaký darčekový kôš.

No ďalej pán Mikloš hovorí smerom k verejnoprávnym médiám, sľubuje, že na základe fixného percenta podielu na celkových výdavkoch štátneho rozpočtu, ktoré bude zabudované v zákone o STV a zákone o SRo, sa im bude ľahšie žiť. Nuž teda pán Mikloš najlepšie vie, ako sa plnilo percento zadefinované napríklad v zákone o Štátnom fonde kultúry Pro Slovakia v čase, keď z postu predsedu vlády ním sa pripravoval štátny rozpočet alebo, keď chcete, štátne rozpočty. Za celý čas jestvovania tohto fondu, až kým ho vtedajšia vláda nezrušila, vaša vláda, pani poslankyňa, nezrušila, sa nikdy do Pro Slovakie nedostalo toľko peňazí, ako bolo zapísané v zákone. Takže nemaľujme si tu idylické obrázky. Percento v zákone o STV a SRo má len ilustratívny význam a vždy bude závisieť od politického rozhodnutia vlády, či v konkrétnom návrhu štátneho rozpočtu takéto prostriedky vyčlení, alebo nie. Napokon aj štátny rozpočet je zákonom, takže jediné, čo by oklamané verejnoprávne médiá mohli urobiť, je pozháňať si pätnásť poslancov, ktorí by podali sťažnosť na Ústavný súd. A kým súd vydá verdikt, bude tu nový zákon o štátnom rozpočte a verejnoprávne médiá už možno nie a to by možno aj niektorým dobre padlo.

Čiže, dámy a páni, je to absolútne nereálne, to, čo dnes navrhuje pravicové zoskupenie, aby Slovenská televízia a Slovenský rozhlas sa dostali znovu pod štátny dirigizmus. Na tom už sme sa dohodli. A okrem toho to financovanie, ktoré sa v tomto zákone opisuje, ako keby malo spasiť verejnoprávnu inštitúciu, jednoducho nie je nikým a ničím zaručené. A to, že nie je nikým a ničím zaručené, osem rokov nám dokazoval práve bývalý minister financií pán Mikloš.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie poslanca v rozprave sa prihlásili pán Minárik Pavol, pán Senko Ján, Abrhan Pavol, Fronc Martin, Pavol Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s reakciou vo faktickej poznámke.

A slovo má pán poslanec Pavol Minárik, nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ja s vami málokedy súhlasím a ani dnes nemôžem súhlasiť so všetkým, pretože tie odbočky, ktoré smerovali ku predchádzajúcim vedeniam, k Rybníčkovi, k prechodu do externého prostredia, tam asi, asi sa zhodnúť nemôžeme už len preto, čo bolo na poslednej televíznej rade. Napríklad pán Kákoš ako hovoril o súčasnom vedení a o prenášaní do externého prostredia, ale to nie je predmetom tohto zákona. Tam, kde ste hovorili striktne k tomuto zákonu, ste hovorili prakticky, ako som hovoril ja, keď bol podobný zákon predložený, resp. tento istý zákon predložený pred šesť mesiacmi. Áno, verejnoprávne médiá by nemali byť zatlačené do područia exekutívy, nemali by byť pod štátnym dirigizmom, preto som ja nesúhlasil. Ten príklad s fondom Pro Slovakia som v tej diskusii veľmi jasne pred šiestimi mesiacmi prezentoval, ale do rovnakého područia sa dostane verejnoprávny rozhlas, verejnoprávna televízia aj zmluvou, akýmkoľvek financovaním, ktoré bude závislé od vládnej väčšiny. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Senko, nech sa páči.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som len doplnil pána poslanca Jarjabka v súvislosti s tým, čo hovoril. Minulý rok v septembri predložila skupina opozičných poslancov z radov SDKÚ na októbrovú schôdzu Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mali meniť zákony o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii. Tento návrh je takmer totožný s predchádzajúcim návrhom. V rámci rozpravy som upozornil vtedy v októbri, že sú tu niektoré legislatívne nedostatky v tomto návrhu a nereagujú v rámci právneho systému takým spôsobom, aby súvzťažnosť medzi jednotlivými právnymi normami bola napravená a aby nedostatok alebo výpadok právnych noriem, ktoré v súvislosti s prijatím takéhoto návrhu zákona by spôsobil spoločnosti problém.

Pán poslanec Mikloš vtedy povedal, že je rád, že som na tieto veci upozornil a že nabudúce, keď budú tento návrh zákona predkladať, tak sa na to pozrú a doplnia. Nestalo sa tak. To znamená, že viac-menej ide iba o formálny návrh zákona do parlamentu, ktorým vlastne SDKÚ iba nejakým spôsobom sa chce zviditeľňovať a hľadať nejaké problémy v rámci tohto sektora. Ja nehovorím, že tu problémy nie sú, ale osobne si myslím, že pokiaľ bol pán Mikloš ministrom financií, tak určite by na takýto systém financovania verejnoprávnych médií nebol pristúpil. Keby bol chcel, tak v tom období by to bol určite sám inicioval.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej je prihlásený pán poslanec Pavol Abrhan, nech sa páči.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Jarjabek, ja by som chcel v tej časti, v ktorej ste hovorili o výbere koncesionárskych poplatkov, doplniť alebo upresniť, vy ste spomínali, že podľa novely podľa nového výberu sa vyzbiera toho roku viac, ako sa vyzbieralo predtým, čo je pravda, to s vami súhlasím. Ale treba pre korektnosť povedať, že napriek tomu sa nenapĺňajú očakávania, ktoré ministerstvo kultúry prijatím tohto návrhu zákona malo a ktoré uvádzalo aj v dôvodovej správe, a to v súčasnosti spôsobuje alebo to je jedným z problémov, ktoré Slovenská televízia v súčasnosti má, že v príjmovej časti rozpočtu mali naplánované očakávania, ktoré malo ministerstvo kultúry. A tie sa nenapĺňajú. Čiže toto treba povedať aj pre korektnosť, ktorý tento návrh zákona priniesol. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Martin Fronc, nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Jarjabek, nevybralo sa ani ďaleko viac, ani blízko viac, možnože sa vybralo oveľa viac, no ale k samotnému meritu veci. My sme to celý čas kritizovali ako zákon, ktorý je nespravodlivý vo vzťahu k občanom, a teraz sa ukazuje, že je aj nedostatočne účinný. Ja viem, že nepodporíte opozičný návrh, ale minimálne by ste sa mohli zamyslieť nad tým, ako tento zákon opraviť tak, aby bol aj spravodlivejší, aj účinný. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledný bude reagovať vo faktickej poznámke pán poslanec Pavol Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V tej časti, kde pán poslanec Jarjabek hovoril o tom, že nie je zrejmé, že kde sa to jedno percento alebo 0,9 % z rozpočtu zoberie, by som ho chcel upozorniť, že tie návrhy, ktoré predkladáme, naozaj sú aj kvantifikované, kde sa zoberú peniaze, a dokonca aj v úvode pán predkladateľ, pán poslanec Mikloš, hovoril niekoľko nápadov. Ja ich znova pripomeniem: spackaný tender na diaľničné mýto alebo debyrokratizáciu štátnej správy, ktorú máte vo vlastnom vládnom programe. Pokiaľ by ste tieto nápady naozaj realizovali, tak nie je problém s peniazmi. Zjavne to nesúvisí so žiadnymi percentami rovnej dane. A v tomto sme veľmi konzekventní, že na rozdiel možno od niektorých takých insitných ekonómov vládnej koalície veľmi, veľmi dbáme o to, aby sme svoje návrhy kvantifikovali aj povedali, z čoho budú financované. Celý ten návrh speje k tomu, že sme za to, aby ľuďom v peňaženkách zostávalo viacej peňazí, a sme za to, aby táto zbytočná extra daň bola odstránená. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou sa prihlásil pán poslanec Dušan Jarjabek, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo a zároveň ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili do tejto diskusie. A ja si myslím, že naozaj dnes je veľkým problémom vyriešiť financovanie Slovenskej televízie, ale zároveň jej veľkým problémom je, či nalejete do tej televízie 400, 600 alebo 800 miliónov, v podstate tie peniaze sa stratia preto, lebo sa stratia v externom prostredí, ktoré je istým spôsobom neidentifikovateľné. A vymyslíme najskôr spôsob kontroly zo zákona, kontroly finančných tokov Slovenskej televízie a v Slovenskom rozhlase a potom hovorme to, čo už máme v tejto chvíli, si myslím, aj čiastočne vyriešené preto, lebo my už dnes vieme odhadnúť, koľko Slovenskej televízii z hľadiska služby, ktorú od nej chceme, aby vykonávala, chýba peňazí.

Veď je tu veľmi jednoducho porovnateľná Česká televízia, a teraz nechcem hovoriť o štyroch programoch, ale o dvoch programoch, a teda perspektívne v rámci Slovenskej televízie aj o štyroch programoch, ale vyriešme, aby sa jednoducho neindendifikovateľne v Slovenskej televízii nestrácali peniaze. A verte mi, že tie peniaze sa v Slovenskej televízii strácajú. To nie je otázka pol roka, roka, dvoch rokov, piatich rokov, to je otázka v podstate od vzniku verejnoprávnej televízie, ktorá prešla mnohými údermi. Rok 1993 nepripravenosť, rok 1995 nepripravenosť na duálny systém, absolútne 600 mil. zo dňa na deň odišlo do súkromných médií. Vyriešme problém kontroly finančných prostriedkov, ktoré idú do Slovenskej televízie, aby sa neminuli svojim účelom. To si myslím, že by mal byť leitmotív aj eventuálne nového zákona, ktorý tieto veci bude riešiť.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalším prihláseným a posledným k tejto problematike ja pán poslanec Pavol Frešo.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Najprv by som chcel povedať, že tak zaujalo ma vystúpenie môjho predrečníka a nebyť jeho dvoch nemiestnych poznámok na adresu mojej kolegyne, tak by som povedal, že je k čomu sa vyjadriť a obdivoval by som tú vecnosť. Myslím si, že poslanci nielen vládnej koalície, ale tohto parlamentu nie sú na tom tak zle, aby museli nejakým spôsobom napádať svoje kolegyne. Myslím si, že by mali byť v tomto vzorom.

Prejdem k samotnému návrhu zákona. Najprv poviem o tom prostredí, v ktorom sa televízia, rozhlas nachádza. To, čo sa udialo za posledných možno desať, pätnásť rokov, je, že došlo k výraznému technologickému pokroku. A zatiaľ čo pred možno desiatimi, dvanástimi rokmi bolo veľmi uvítané, pokiaľ existovali isté privátne televízie a že sa tu zaviedol duálny systém, tak dnes nástupom technológií a všeobecnej digitalizácie a hlavne internetu je možné si na internete naladiť desiatky, možno stovky televízií, možno tisíce rádií, dokonca sú roztriedené čisto podľa hudobných žánrov. Človek si môže naozaj urobiť svoju vlastnú televíziu, svoje vlastné rádio.

Ja si uvedomujem, že to nie je niečo, čo by používala väčšina domácností, ale myslím si, že ten technologický trend je zrejmý. Zatiaľ čo pred piatimi, siedmimi rokmi si to nevedel nikto predstaviť, že by to bolo možné vôbec, tak dnes to možné je a zdá sa, že tá technológia bude pokračovať ďalej a ja ako technik musím povedať, že nevidím tam žiadnu vážnu prekážku.

To, čo je dôležité povedať, je, tento návrh zákona rieši dve veci alebo reaguje na dve súčasné výzvy. Prvou je fakt, že koncesionárske poplatky, či chceme to tak nazvať, alebo nechceme to tak nazvať, sa stali praktickou daňou za zástrčku. Môžeme to zdôvodňovať rôznymi inými modelmi, môžeme to zdôvodňovať rôznymi porovnávaniami so zahraničím, ale realita je taká, že každá rodina, keď má teda jedno odberné miesto, predpokladané, v priemere naozaj ročne zaplatí 1 700 korún absolútne bez ohľadu na to, aký má svoj ročný príjem, absolútne bez ohľadu na to, dokonca koľko tej elektriny odoberie, a už nehovorím o tom, že to vôbec nesúvisí s tým, či televíziu pozerá, alebo rozhlas počúva. Je to jedna paušálna daň pre každú rodinu v ktorejkoľvek sociálnej situácii. A na tom nič nemenia ani tie výnimky, dokonca ako som si mohol pozrieť v televízii, často veľmi ťažko vymožiteľné tie výnimky pre dôchodcov, ktoré sú urobené.

Čo treba povedať, je, že spravodlivejšie, spravodlivejšie by bolo potom tento model napojiť na daňový systém. Spravodlivejšie by to bolo aj z hľadiska sociálneho, ale aj z hľadiska vôbec takého ľudského, že ako je možné zdaňovať aj toho bohatého, aj toho chudobného rovnakou paušálnou daňou. Pre niekoho možno, kto má platy ako poslanci, pre niekoho, kto má platy ako finanční žraloci, možno pre niekoho, kto má platy ako prevádzkovatelia sociálnych podnikov, neviem, tak pre niekoho možno 1 700 korún nehrá nejakú rolu, ale 1 700 korún pre niektoré rodiny je dosť výrazná položka a stačí, keď si predstavíte, koľko učebných pomôcok pre deti sa dá za tie peniaze nakúpiť.

Prečo som hovoril v tejto súvislosti aj o digitálnej televízii alebo digitalizácii aj televízie a rozhlasu? Je zrejmé, že to konkurenčné prostredie bude len lepšie, bude ho stále viacej, a pokiaľ Slovenská televízia, Slovenský rozhlas sa v tomto konkurenčnom prostredí má udržať a má tvoriť istým spôsobom zmysluplnú súčasť celého toho mediálneho priestoru, tak by problém svojho vlastného financovania mala mať vyriešený zo zákona jednoducho naozaj napojením na štandardný daňový systém. A myslím si, že k tomuto bodu by mohla dôjsť aj súčasná koalícia, aj opozícia - k dohode.

Druhý dôvod, prečo je dobré podľa mňa napojiť na štandardný daňový systém financovanie rozhlasu a televízie, je, že napriek tomu, že výber koncesií má zabezpečiť nezávislosť televízie a rozhlasu, tak sme svedkami totálnej, ale totálnej repolitizácie. Ja to poviem len po ten bod, ktorý sa nedá odškriepiť. Nebudem hovoriť o tom, čo sa deje vnútri, budem hovoriť to, čo sa nedá odškriepiť. Tento parlament neschválil žiaden návrh, ktorý prišiel z opozície do predmetných rád. Tento parlament to jednoducho neschvaľuje. Schvaľuje len tie, ktoré sú ako keby posvätené koalíciou, ja viem, že to je v tajnom hlasovaní, sám tam tie hlasy počítam, ale považujem to za úplnú repolitizáciu.

Čo sa týka porovnania s Českou televíziou, to je presne tá istá otázka, ktorú si aj ja kladiem a je podľa mňa veľmi správna. Podľa mňa je veľmi správna, nakoľko vďaka aj tej digitalizácii, káblovým rozvodom a všetkým možným technologickým vymoženostiam hlavne mestskí ľudia nemajú problém toto porovnanie urobiť, nakoľko ju majú priamo v káblových rozvodoch. Je to jeden nejaký sen alebo je to nejaká vízia, ktorá, aj mňa by tešilo, keby Slovenská televízia mala takú povesť, akú má česká, keby mala takú úroveň, ako má česká, keby mala nejakým spôsobom, bolo možné s tým porovnať ju a bola by porovnateľná. Ale to nesúvisí s tým, ako budeme vyberať koncesionárske poplatky, to súvisí, a to kolega Jarjabek má pravdu, s manažmentom a to súvisí s kontrolou finančných tokov a na tom sa zhodneme. Ale že by naozaj výber koncesionárskych poplatkov zabezpečil väčšiu nezávislosť, to sa jednoducho nedeje a nestalo sa to.

Čo sa týka koncesionárskych poplatkov samotných ako faktu, ja si myslím, že po tých škandáloch, ktorým sú ešte dodnes vystavovaní občania, ktorým chodia rôzne prípisy o miliónových dlžobách, sám som niekoľko videl, sám som mal dokonca zážitok z jednej panej, ktorá je naša známa, ktorá prišla za mnou ako za poslancom, že sa bojí ukázať doma manželovi 270-tisícovú výzvu, ktorú dostala za to, že zaplatila na výzvu rozhlasu koncesionársky poplatok 40 Sk a niekto jej pošle návrh, dohodu o novácii za 1 000 Sk pod hrozbou 270-tisícovej dlžoby. Ja si myslím, že to bol jeden stav, ktorý som si hovoril, absolútne, absolútne by sme boli ignoranti, keby sme v tomto akokoľvek pokračovali. A je to možné. A je to možné, ľudia sú tomu stále vystavovaní, stále vidím, že súdne spory okolo vymáhania koncesií sa vlečú a moja otázka je vlastne, že prečo? Prečo? Preto, aby sme zaviedli paralelný daňový systém, ktorý, hoci ho máme teraz zo zákona, hoci, ako hovorí aj kolega Abrhan, prináša peniaze, preto musíme ľudí takýmto spôsobom stresovať? Alebo ako im vysvetlíme, že tento paralelný systém, ktorý bol predtým zlý a ktorý stresuje, a mnohí z nich majú desaťtisíce ešte žalôb po súdoch a ani o tom nevedia a sa dozvedia z platobného rozkazu, lebo aj také prípady som videl, dozvedia sa z platobného rozkazu o tom, že sú dlžní nejakých 200, 300, 400 korún? A niekto im tam ešte pripíše potom k tomu nejaký návrh na dohodu a znova rôzne miliónové penále im tam hrozí? Veď to je nenormálne!

Je to nenormálne a môj názor je, zrušme to, zaraďme to do štandardného daňového systému, nech táto republika nie je dosť veľká na to, aby mala dva daňové systémy paralelné pri sebe len preto, že sa to možno niektorým ľuďom, ktorí majú na tom svoj biznis, hodí, len preto, že niektorí z ľudí, ktorí organizovali odpredaj koncesionárskych pohľadávok v rozhlase, sú teraz na ministerstve kultúry, len preto, že niektorí ľudia na tom ešte chcú zarobiť ďalej. Jednoducho to zrušme, buďme zodpovední voči občanom a buďme zodpovední aj voči tým, ktorí sa nemôžu brániť, ale nás sem poslali, a ktorí čakajú, že prídeme s riešením, ktoré navždy znemožní podobné stresy.

Na záver by som chcel dodať, ak by sme, ak by takýto návrh zákona prešiel v tejto sále a v tomto parlamente, bol by to istý výrazný krok k tomu, po čom, a zdá sa, že volá celá odborná verejnosť aj v rámci koalície, aj v rámci opozície, že poďme sa zapodievať riadením televízie a rozhlasu, poďme sa zapodievať v nastavení systému tak, aby tieto boli v prevádzke v prospech ľudí, ale vyriešme najprv tento prvý krok, ktorý súvisí s tým, napojme to na štandardný daňový systém, na štátny rozpočet.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Dušan Jarjabek, Ján Senko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pán poslanec Dušan Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Pán poslanec, dovoľte, aby som na vás zareagoval pár vetami. Ja stále tvrdím, že tento experiment, ktorý ste, tento "ľúbivý" experiment, ktorý ste predložili, ja mu vyčítam len jednu jedinú vec, že je nereálny. On je proste nereálny, toto financovanie, tak ako vy ho tam máte popísané, verejnoprávnych televízií je nereálne a osem rokov ste dokazovali, že mám pravdu. Osem rokov! V súčasnosti odchádzajúci bývalý minister financií pán Mikloš nám dokazoval, že nie je schopný naplniť zo zákona percento Pro Slovakie. A vy teraz hovoríte o percente, ktoré by malo byť nejakým spôsobom kreované ako finančný stimul pre verejnoprávne inštitúcie. No je to nereálne, osem rokov ste dokazovali, že je to nereálne preto, lebo Pro Slovakia za osem rokov jeden jedinýkrát nebola podľa tohto zákona percentuálne naplnená, ani raz. No prečo by som ja mal vám teraz veriť, že v prípade Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu to bude inak? A minister financií tu ešte s chladnou hlavou obhajuje takýto návrh zákona. Veď naozaj to sa nedá inak komentovať, akože alebo to robíte z neznalosti, alebo to robíte preto, aby ste provokovali verejnú diskusiu na túto tému. Ja naozaj iný dôvod nevidím. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným s faktickou poznámkou je pán poslanec Ján Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec, vaše vystúpenie ma ešte viacej presvedčilo o tom, že tento predmetný návrh zákona, ktorý predkladáte, nie je z vašej strany úprimný. Využívate ho viac-menej iba kvôli tomu, aby ste hľadali tému, prostredníctvom ktorej chcete dostať z politickej biedy SDKÚ, v ktorej sa v súčasnom období nachádzate. Vaša sociálnosť, ktorou sa začínate oháňať, ma začína udivovať a zrejme začína udivovať aj celú slovenskú verejnosť. Len nechápem, že vaša strana SDKÚ sa tak sociálne nesprávala aj v minulosti. Sociálnosť z vašich úst znie smiešne. SDKÚ za osem rokov pôsobenia vo vláde získala vo verejnosti punc tvrdého pravicového subjektu. Ten zo seba nestrasiete. To tak je. Spomeniem vám niektoré pre ilustráciu vaše prípady, ktoré ste riešili z predchádzajúcich sociálnych opatrení., keďže sa tými sociálnymi opatreniami stále tu neustále oháňate. Protiústavné odňatie alebo zníženie invalidných dôchodkov vyše dvadsiatim tisícom občanov, ktoré niektorých z nich dohnali na pokraj zúfalstva, poznačil ich psychiku a rodiny vystavil pred tvrdý existenčný problém. Alebo zníženie prídavkov na deti či úpravu maximálnej výšky sociálnej pomoci pre rodiny. Sociálne dávky pre najchudobnejšie skupiny obyvateľstva klesli v priemere o 500 korún za vášho pôsobenia. Prosím vás, nevyužívajte slová, ktoré do vašich úst nepatria, a jednoducho nezavádzajte.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán Frešo, nech sa páči s reakciou.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. K tomu, čo hovoril pán kolega poslanec Jarjabek, ja si myslím, že to nie otázka toho, že či verme tomu, že či to bude fungovať, alebo neverme, či to bude fungovať, ja si myslím, že to je otázka toho, že urobme politickú dohodu a túto dohodu ďalej ctíme. Veď ten zákon nemôže prejsť v tejto situácii bez podpory koalície, a to je skutočne podaná ruka na politickú dohodu, a potom sa sústreďme na tie ďalšie problémy, ktorých, zdá sa, že aspoň v identifikácii problémov máme spoločný názor.

K vystúpeniu pána Senka. Pán Senko, poprosím vás pekne, nabudúce, keď vám niekto bude písať takýto univerzálny text, tak ho aspoň porovnajte s tým, čo som hovoril, pán Senko. Nie je to ťažké, stačí počúvať slovo za slovom a treba si trebárs odfajknúť, či som hovoril o výraze sociálny. Ja som o výraze sociálny nehovoril, vy by ste tam nemali fajku, vytiahnete iný text. Toto je moje odporúčanie, keďže vy ste si dovolili ako robiť mi nejakú konzultáciu k tomu, ako máme komunikovať, tak ja vám odporúčam, ako narábať s tými textami, ktoré vám niekto pripraví. Pripravte si viacero, vždy si odfajknite a ten správny vytiahnite. Ušetríte sa istej blamáže. Možno vám na tom nezáleží, ale treba vám to takto pripomínať a myslím si, že skôr či neskôr prídete na to, že je aj celkom dobre vyzerať, že počúvam, čo hovorí predrečník.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Frešo bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa pani navrhovateľky, či sa chce vyjadriť.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor v záverečnom slove.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán spravodajca, ja som veľmi rada, pán kolega Frešo, že pán Jarjabek spomenul, že nakoniec, keď máme nezodpovednú vládu, tak žiadna dohoda neplatí. Budeme o chvíľu hovoriť o Audiovizuálnom fonde. Tam nielenže sa vláda k ničomu nezaväzuje, ale ani nie je vôbec jasné, či do tohto fondu niekedy za horších podmienok, ako boli tieto dva roky, prispeje. Áno, ak nebudeme ctiť dohody, ak nebudeme ctiť zákony, ako napríklad zákon, ktorý prikazoval ministerstvu kultúry, aby platilo 54 mil. Slovenskému rozhlasu, áno, pokiaľ neplatia žiadne dohody, pokiaľ sa nedodržujú zákony, tak tu zbytočne sedíme. Ale ja si myslím, že my musíme urobiť všetko pre to, aby sme sa do takejto situácie na Slovensku nedostali, a som zvedavá, pán kolega, ako budete vystupovať k Audiovizuálnemu fondu v tomto zmysle.

Musím sa úplne ohradiť proti tomu, že toto je znárodňovanie verejnoprávnych médií. To potom všetko, čo je platené zo štátneho rozpočtu, je znárodnené? To je demagógia najhrubšieho zrna a proti tomu sa treba postaviť. Proti tomu treba postaviť hrádzu. Naopak, znovu opakujem to, čo sme tu povedali, lebo zrejme nie je to ešte celkom dobre vysvetlené tak, aby to všetci pochopili. Percentuálny podiel zo štátneho rozpočtu prijatý konsenzuálne znamená pre médiá verejnej služby nielen jasné a aj do budúcnosti odhady (veď predsa robíme rozpočty na tri roky), odhady, nielen jasne vypočítateľné finančné prostredie, a to znamená aj jasnú valorizáciu peňazí pre médiá verejnej služby, ale znamená aj odstránenie nespravodlivosti, kde tí, ktorí majú tesne nad minimálnu mzdu, platia presne toľko isto ako pán Široký. Ja to považujem za nespravodlivé.

A ešte pripomínam, že z tohto miesta som aj ja, aj všetci upozorňovali, že takzvaný zástrčkový zákon nie je žiadne riešenie. Pán minister Maďarič vtedy s nami odmietol diskutovať, vystupoval zásadne tak, ako má vo zvyku, až po uzavretí diskusie, takže sme na neho nemohli reagovať, a my sme mu dokazovali, že očakávaný výber z tejto novej dane nebude ideálny a že pre zákonodarcu je mimoriadne dôležité, aby nepočítal vo svojich odhadoch s ideálnym výberom, ale aby počítal s najnižším možným. To je asi tá zodpovednosť, s ktorou by sme mali pristupovať k zákonom.

A nakoniec som hovorila, že si myslím, že niektorí živnostníci sa odhlásia, aby nemuseli platiť zástrčkovú daň. To sa stalo. A dnes už vieme, aj koľko sa ich odhlásilo. Pokiaľ som sa pozerala pred tromi týždňami na posledné čísla, je to vyše 7,5 tisíca ľudí, ktorí takýmto spôsobom sa vyhli tejto dani na hlavu.

Myslím si, že znovu treba zdôrazniť, že nielen nastali problémy s vyberaním poplatkov a s financovaním médií verejnej služby, ale zo dňa 16. 10. držím v rukách list, kde píše generálny riaditeľ Slovenskej televízie Nižňanský predsedovi Dozornej komisie, že ho dôrazne žiada o to, aby novovzniknutá spoločnosť na vyberanie dane, zástrčkovej dane, mohla zvýšiť základné imanie, pretože, a citujem z tohto listu, "ocitla sa v zložitej situácii, nakoľko nie je schopná uhradiť zo svojich zdrojov finančné záväzky voči subjektom, ktoré jej na zmluvnom základe poskytujú práce a služby". Pokračujem: "Pri realizácii svojich aktivít bude naďalej dochádzať k zvýšeným nákladom, ktoré určite nebude spoločnosť RTVS", tak sa volá spoločnosť, ktorá vyberá túto novú daň, "nebude schopná kryť zo zákonom schválených 4 % financie na svoju činnosť." To znamená, že máme pred sebou ešte ďalší problém. Spoločnosť, ktorá vznikla na základe zástrčkového zákona, nie je schopná prežiť s financiami, ktoré boli v tomto zákone ustanovené.

Takže mohli by sme tu hovoriť, "vidíte, hovorili sme vám, nie je to dobrý zákon, nie je dostatočne premyslený, nerieši žiadnu situáciu", ale nerobíme to. Nerobíme to. Predkladáme nový zákon, ktorý vyrieši základný problém a to je predvídateľnosť financií pre médiá verejnej služby.

A prečo sme to neurobili predtým? Prepáčte, priatelia, ale keď odchádzal pán Rybníček z televízie, bolo v kase televízie 630 mil. a financovanie bolo vyrovnané, tak ako je dnes vyrovnané financovanie Slovenského rozhlasu. Všimnite si, že vôbec nehovoríme o rozhlase. Rozhlas nežiada žiadne peniaze. Iba tie, čo mu zo zákona patria.

Keď odchádzal pán Záhradník, v kase televízie bolo 290 mil. A v decembri, v decembri bude v kase Slovenskej televízie podľa toho, čo nám povedali na výbore pre kultúru a médiá, 641-tisíc korún. A to, prosím, nezabúdajme na to, že pán generálny riaditeľ Nižňanský dostal ako darček pri svojom nástupe 150 mil., STV 3 dostala 90 mil. a ja som s veľkým prekvapením počúvala pána poslanca Jarjabka, keď hovoril, že TA 3 hľadá svoj zmysel, pardon, STV 3, prepáčte, STV 3 hľadá zmysel svojej existencie. Zmysel svojej existencie... (Reakcie z pléna.) Áno, mýli sa to. A myslím si, že to bude treba ináč pomenovať, lebo vždycky sa bude také niečo diať. A oni už dostali 90 mil. korún. Ďalších 90 mil. korún, aby hľadali svoj zmysel?

Takže myslím si, že dnes je skôr otázka, kde minul generálny riaditeľ Nižňanský 200 mil. a čo vyrieši zmluva so štátom? Jej znenie máme už na stole. Predpokladá dofinancovanie Slovenskej televízie o 500 mil. korún. Päťsto miliónov korún, a pritom bude musieť televízia predkladať svoje plány nielen o tom, čo z týchto 500 mil. korún bude financovať, ale bude predkladať aj svoje plány, čo bude financovať zo zástrčkového zákona, to znamená aj A, aj B kapitolu. A to už nehovorím, že budeme hovoriť o tejto zmluve, ale jej znenie je mimoriadne podozrivé. Chcela by som pripomenúť, že digitalizácia Slovenskej televízie zásadne mešká. A to ešte máme pred sebou návrh koncepcie stavania mediálneho centra za 4,5 mld. korún, ktorú by mali splácať daňoví poplatníci do roku 2037.

Takže myslím si, že tých problémov, pred ktorými stojí hlavne Slovenská televízia, za ktorú už vy nesiete plnú zodpovednosť, poslanci koalície a koaličná vláda, by ste sa mali aspoň seriózne zamyslieť nad týmto návrhom, tak ako ste sa nezamysleli nad našimi výčitkami nad zástrčkovými zákonom. Toto nie je experiment. Toto rozhodne nie je experiment. Skoro podobný zákon leží už na stole poľského predsedu vlády a je len otázkou času, kedy ho predloží, tento spôsob financovanie poľských verejnoprávnych médií.

Takže chcem vás ešte raz poprosiť menom nás predkladateľov, aby ste si ho aspoň pozreli. Boli by sme veľmi neradi, keby sme o rok vám museli hovoriť, tak ako vám hovoríme dnes k zástrčkovému zákonu, prosím vás, zamyslite sa nad tým, tento zákon niečo vyrieši, nie všetko, ale základné veci určite.

Ďakujem za pozornosť.