M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto s faktickou poznámkou prihlásiť na vystúpenie poslanca v rozprave. Nie je to tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A teraz ako poslednej prihlásenej do rozpravy k tomuto návrhu zákona dávam slovo pani poslankyni Jane Vaľovej, nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Vážim si iniciatívu pani poslankyne Kláry Sárközy, ale musím v tomto prípade a v tomto návrhu uviesť vážne rozpory, ktoré sú v tomto zákone.

K predmetnému návrhu mám nasledovné pripomienky. Návrh pani poslankyne Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodku a sporení, mení podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok zo systému starobného dôchodkového sporenia a zavádza do tohto systému nový prvok, ktorým je programový výber bez doživotného dôchodku, v čom vidím rozpor s účelom deklarovaným v § 2 zákona, t. j. účelom zabezpečiť sporiteľovi príjem v starobe. Úspory podľa návrhu môžu byť sporiteľovi vyplatené v podobe programového výberu, čo v praxi znamená, že si ich môže vybrať jednorazovo alebo v ľubovoľnom počte splátok. Kto k tomu by mohol tak postupovať, sú podľa návrhu potrebné dve odmietnutia od životných poisťovní, v ktorých mu potvrdia, že jeho úspory mu nestačia na zakúpenie doživotného starobného dôchodku vo výške podľa prílohy č. 1 zákona. Navrhovaný spôsob takto obsahuje nasledovné sporné body, resp. otvára priestor pre viaceré riziká, kvôli ktorým neodporúčam tento poslanecký návrh podporiť.

Návrh zákona ďalej odstraňuje z platnej právnej úpravy podmienky vzniku nároku na vyplácanie starobného dôchodku v podobe programového výberu s doživotným dôchodkom alebo formu doživotného dôchodku. Odstraňuje teda podmienky, ktoré sú zhodné s podmienkami určenými v systéme dôchodkového sporenia, čím v konečnom dôsledku odstraňuje základné atribúty dôchodkového systému.

Návrh predpokladá, že navrhovaný mechanizmus sprístupnenia dôchodkových úspor bude aplikovaný v prípade, že dve životné poisťovne odmietnu sporiteľovi žiadajúcemu o výplatu anuity, čo je v rozpore s ustanovením § 33 ods. 3 zákona, podľa ktorého je príslušná poisťovňa povinná uzatvoriť so sporiteľom zmluvu o vyplácaní doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku, a to najmenej v sume určenej podľa prílohy č. 1 zákona, pričom táto suma je určená všeobecným vzorcom a závisí od výšky úspor určených na doživotný predčasný starobný dôchodok. Podľa súčasnej právnej úpravy nemôže vzniknúť situácia, že príslušná životná poisťovňa odmietne klienta sporiteľa, ktorý sa na ňu obráti so žiadosťou o vyplácanie doživotného dôchodku, čiže anuity. Tento rozpor však tento návrh zákona nerieši.

Návrh umožňuje životnej poisťovni odmietnuť tých sporiteľov, ktorí sú pre ňu neatraktívni. Pripustenie takejto možnosti môže viesť k tomu, že životné poisťovne si v konečnom dôsledku budú vyberať sporiteľov, ktorým budú v budúcnosti vyplácať životné dôchodky a ktorým nie. Zákon totiž žiadnym spôsobom neupravuje postup, aké majú životné poisťovne počítať doživotné dôchodky. V skutočnosti môže každá životná poisťovňa používať vlastnú metodiku, o štruktúre ktorej nebude mať nikto detailnejšie informácie, no jej výsledkom bude to, že doživotnú anuitu si budú môcť dovoliť len najbohatší sporitelia.

Prijatím takejto úpravy v bode otvorenia druhého piliera by mohlo dôjsť k vlne špekulatívneho postupovania občanov do druhého piliera bez ohľadu na skutočnosť, koľko rokov im do dosiahnutia dôchodkového veku chýba. Uvedené riziko sa týka najmä poistencov, ktorí majú pomerne blízko k dosiahnutiu dôchodkového veku.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Vaľová bola posledná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Chcete zaujať, pani navrhovateľka, stanovisko? Máte slovo.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, milá snemovňa, dovoľte mi pár vetami reagovať na to, čo tu odznelo včera a dnes. Ďakujem všetkým diskutujúcim, ktorí vystúpili k môjmu návrhu zákona.

Začnem od začiatku. Pán poslanec Petrák vystúpil včera, boli veci na začiatku, ktoré pokladal za pozitívne, to treba oceniť, potom povedal svoj názor. Ja som aj včera hovorila, keď som predkladala tento návrh zákona, hovorím to aj teraz, sme v prvom čítaní, ja som pripravila niečo, reagujem na situáciu, ktorá v zákone nie je riešená. Myslím si, že na tom sa zhodneme všetci. A reagovala som na túto situáciu práve kvôli tomu, že tu nastala zmena pravidiel počas hry, to znamená od 1. januára 2008 sa zvýšila povinná doba sporenia z 10 na 15 rokov a po druhé tá aktualita teraz úplne náhodná je tá, že práve pred chvíľkou sme odsúhlasili vládny návrh zákona, vlastne snemovňa odsúhlasila, že znova sa otvára druhý pilier.

Pokladám to za dôležité, aby sme sa touto problematikou zaoberali, pretože vtedy, keď sa prijala nová dôchodková reforma, boli sme si vedomí toho, že v tom zákone je viac vecí, ktoré treba dotiahnuť do konca, ale vtedy sme vedeli, že máme na to 10 rokov, podľa novej legislatívy máme na to 15 rokov.

Miesto toho, aby sa vládna koalícia alebo ministerstvo zaoberalo zmysluplnými vecami a vyriešilo tú situáciu, ktorá v tomto zákone nie je dotiahnutá do konca, tak musím povedať, že pri všetkých vystúpeniach, použijem to slovo, straší sporiteľov a tých, ktorí sú v druhom pilieri. Už som myslela, že éra pána bývalého generálneho riaditeľa Bernátka sa skončila, keď on hovoril o tom, no čo sa stane, keď tí ľudia odtiaľ vyberú peniaze a kúpia si za to napr. elektroniku. Včera sme tu počuli v pléne, že čo sa stane, keď si za tieto peniaze kúpia autá. Ja som sa pokúsila reagovať na túto situáciu a riešiť túto situáciu. A doteraz to nebolo spomenuté, ale keď som to predkladala minule, tak som to spomenula, táto moja novela zákona reaguje na tú situáciu, s ktorou mnoho ľudí nepočíta, ale môže sa to týkať každého z nás, čo sa stane vtedy, keď niekto sporí v druhom pilieri 15 rokov alebo 14, alebo 13 rokov, a zostanem pri tom príklade, že 13 rokov, a stane sa mu nejaká autonehoda. Môže sa stať hocičo, ale myslím si, že dnes v tom uponáhľanom svete je to asi najčastejšie, každý, kto si sadá do auta, je si toho vedomý. Zostanú tam jeho peniaze, pretože 1. januára sa vylúčila možnosť, aby tí, ktorí dostávajú invalidný dôchodok, boli účastníkmi sporenia v druhom pilieri, tak ten človek tam má nasporené peniaze v druhom pilieri, ktoré si tam sporil 13 rokov, tá suma nemusí byť nízka a on sa k tým peniazom nedostane. Tento môj návrh zákona rieši okrem iného aj túto situáciu.

Ešte raz zdôrazňujem, že sme v prvom čítaní. Ja som vás prosila aj minule, aj teraz vás prosím, dajte možnosť, aby tento zákon prešiel do druhého čítania. Určite sú tam veci, ktoré treba sprecizovať, ktoré treba spresniť. A tu by som privítala ten konsenzus, o ktorom tu hovoril pán poslanec Frešo. A ja som naschvál nehovorila o paragrafovom znení, pretože prvé čítanie je o tom, či sa s týmto návrhom bude snemovňa zaoberať, alebo nie.

A, pán poslanec Petrák, včera ste ešte povedali, že odmietate politické debaty, pretože je to čisto odborná záležitosť, myslím si, že ten návrh zákona, ktorý som predložila, je čisto odborná záležitosť. Ale nemôžeme alebo nemôžete odmietať politickú debatu, pretože pokiaľ tá debata je v pléne Národnej rady, tak už je to politická debata. Ja sa pamätám na to, aká tu bola debata alebo nebola, len poslanci odsúhlasili napríklad stostránkovú kategorizáciu liečiv, nevedeli absolútne, a nechcem teraz nikoho osočovať, či vedeli, čo v tom zákone je, alebo nie, ale to je čisto odborná záležitosť. Podarilo sa nám túto kategorizáciu zmeniť, to už teraz neodsúhlasí Národná rada.

Ale nech bude hociktorá vláda pri moci, či táto, alebo po budúcich voľbách nejaká iná, tematika dôchodkov sa nezaobíde bez politiky. Pretože s tematikou dôchodkov a dôchodcov súvisí demografická kríza a mnoho iných vecí a už potom je to politika. Takže ja som tuto moju novelu predkladala kvôli tomu.

A ešte raz vás prosím, dajte šancu, ja som sa pokúsila túto situáciu riešiť, čakala som to zo strany vlády, dajte šancu na to, aby tento môj návrh zákona prešiel do druhého čítania, a vytvorme si konsenzus k tomu alebo na to, aby sme tento zákon spresnili. Ja vás ešte raz prosím o podporu môjho návrhu zákona.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani navrhovateľka. Pán spravodajca sa nehlási o slovo. Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz v zmysle schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o rušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

Tento návrh má tlač 783 a návrh na jeho pridelenie je v rozhodnutí predsedu č. 785.

Slovo má pán poslanec Vladimír Palko a žiadam, ho, aby tento návrh zákona v mene skupiny poslancov predniesol.

V. Palko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky sa bude dnes, myslím, po piatykrát zaoberať návrhom ústavného zákona o zrušení amnestií, ktoré udelil Vladimír Mečiar páchateľom trestného činu zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny v roku 1995.

Dámy a páni, naposledy sme to riešili pred jeden a pol rokom. Možno sa spýtate, a čo sa odvtedy prihodilo nového, že to predkladáme opäť. Nuž prihodilo sa všeličo. Dovoľte však, vážené panie poslankyne a poslanci, aby som vám ešte predtým, než povieme, čo sa prihodilo nového, aby som vám prečítal záznam legendárneho rozhovoru. Je to rozhovor medzi ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom a riaditeľom Slovenskej informačnej služby Ivanom Lexom z roku 1995. Prečítam celý záznam tohto rozhovoru:

"Sekretárka Ivana Lexu: "Pán minister?"

Ľudovít Hudek: "Pri telefóne."

Sekretárka: "Pán minister, dobrý večer prajem. Pán riaditeľ Lexa chce ešte s vami hovoriť."

Hudek: "Haló."

Ivan Lexa: "Servus, Ľudovít."

Hudek: "Servus, Ivanko."

Lexa: "Ku..., do p..., tak som to nechal, ale som tu našiel nejaký odkaz."

Hudek: "Chvalabohu, už to došlo."

Lexa: "A čo došlo?"

Hudek: "No od tých susedov z toho bližšieho mestečka, tri strany."

Lexa: "Hej?"

Hudek: "No, som bol aj za starým."

Lexa: "Si mu to dal?"

Hudek: "No, ukázal som mu, on si to prečítal."

Lexa: "No, lebo mi hovoril, vieš, bol som s ním."

Hudek: "No avšak som mu aj povedal, že ako budeme postupovať ďalej."

Lexa: "A dáme ešte tomu vyšetrovateľovi, hej?"

Hudek: "No však ten, toho kopneme do g..."

Lexa: "Tak zajtra ho kopneš do g...? Keď ho kopneš do g..., dám ti pusu na čelo."

(Smiech obaja.)

Hudek: "Ja si myslím, že to už je rozhodnuté. To som dneska dal pokyny, ako to má vyzerať."

Lexa: "Hej?"

Hudek: "No."

Lexa: "A spraví to tento prokurátor alebo ty?"

Hudek: "No tak je to, nie, oni to vyberú, to je super, že keď dvakrát spravil to isté."

Lexa: "Jasné, jasné."

Hudek: "Takže ráno by sa to malo odohrať."

Lexa: "Hm."

Lexa: "A toho Kajského, toho odje..., tiež? Vieš, toho našeho."

Hudek: "To postupne. Však to som im naznačoval, že ako toto, vieš, no."

Lexa: "Jasné."

Hudek: "Ja si myslím, že teraz sa to dobre vyvíja."

Lexa: "Dobre. Toto je dobré."

Hudek: "Ty, mám lepšiu náladu."

Lexa: "Ku..., aj ja mám lepšiu náladu, mne to šéf hovoril, vieš."

Hudek: "No, no."

Lexa: "No, že si to dostal. A tuto keď som došiel večer, tak akurát som došiel pred chvíľkou, tak mi hovorí dievča, že si mi nechal odkaz."

Hudek: "Pozerá po mne, vieš kto."

Lexa: "Viem."

Hudek: "Že čo máte dobré zvesti. Hovorím, ja sa stále usmievam, že musíme, aspoň ja mám viacej optimizmu. Pozerá po mne, hej, že či akú mám náladu."

Lexa: "Jasné."

Hudek: "No a."

Lexa: "Počúvaj, Ľudko, bol tu Macuška u mňa dneska."

Hudek: "No?"

Lexa: "A hovorí, že Černák na nejakom mítingu tam ukazoval nejaký výpis z počítača. To je možné?"

Hudek: "Pozri sa, prezídium to robilo."

Lexa: "Jožko Holdoš?"

Hudek: "Tak oni to niekde tam, oni to, vieš ako, policajti debili, oni to zosumarizovali. Pozri sa, toto nie je doklad."

Lexa: "Áno."

Hudek: "My dáme len ten doklad dočasne takto, že to obnáša."

Lexa: "Môžu, čo chcú. Oni to zrejme sa k niečomu dostali."

Hudek: "Ale však, potrebujem s tebou hovoriť, v stredu by sme sa mali stretnúť."

Lexa: "V stredu?"

Hudek: "No."

Lexa: "Ty počúvaj, kedy ty chodíš tenis hrávať? Či už nechodíš? Tenis chodíš ešte hrávať?"

Hudek: "Teraz nemôžem, však mi to koleno."

Lexa: "Máš to koleno, hej."

Hudek: (nezrozumiteľne)

Lexa: "Rozumiem."

Hudek: "Mám aj veľa objednaných áut."

Lexa: "Dobre."

Hudek: "Tak v stredu by sme si mohli sadnúť na dve hodinky."

Lexa: "Dobre."

Hudek: "Dobre?"

Lexa: "Dobre, dobre, Ľudko. Čauko!"

Hudek: "Nazdar!""

Je dobré, aby v análoch Národnej rady zostal tiež prepis celého kompletného rozhovoru týchto dvoch ľudí, jedného bývalého ministra vnútra za HZDS a bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, a čo vyplýva z tohto rozhovoru?

Odpoveď na túto otázku je táto: "Predmetom tohto rozhovoru je nezákonné zasahovanie ministra vnútra do vyšetrovania trestného činu zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny."

Dámy a páni, ja toto tvrdenie zopakujem ešte raz: "Predmetom tohto rozhovoru je nezákonné zasahovanie ministra vnútra do vyšetrovania trestného činu zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny." Koniec tvrdenia.

Dámy a páni, a kto tvrdí toto tvrdenie? Sme to my, je to iba politická opozícia? Opozícia, ktorá, ako tvrdí pán Robert Fico, je frustrovaná a nemá čo ponúknuť? Nie, to nie je tvrdenie opozície. Tvrdia to vari zlomyseľné médiá? Tvrdí to nejaký bulvár? Tvrdí to Nový Čas alebo Plus 1 deň, alebo Televízia JOJ? Nie. Kto teda vyslovil túto vetu, toto tvrdenie? A zopakujem to ešte raz: "Predmetom tohto rozhovoru je nezákonné zasahovanie ministra vnútra do vyšetrovania trestného činu zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny."

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, túto vetu vyslovil nezávislý súd. Túto vetu vyslovil Krajský súd v Bratislave. Vyslovil ju v odôvodnení rozsudku v spore medzi bývalým ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom a denníkom SME. Vyslovil ju na tretej strane rozsudku.

Dámy a páni, tu je ten rozsudok. "Rozsudok v mene Slovenskej republiky. Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné." Dátum "V Bratislave 27. mája 2008", podpis, pečiatka, predseda senátu.

Vážené dámy a páni, to je napríklad to nové, čo sa prihodilo za toho jeden a pol roka, odkedy sme naposledy prerokovávali zrušenie Mečiarových amnestií.

Vážené panie poslankyne a páni poslanci zo SMER-u, ten minister vnútra bol za HZDS, bol za vášho dnešného koaličného partnera.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci najmä zo strany SMER, vážený pán premiér Fico, vážený pán minister vnútra Kaliňák, tak bývalý minister vnútra Hudek maril vyšetrovanie teroristického činu únosu. Čo myslíte, nemal by byť trestne stíhaný za zneužitie právomoci verejného činiteľa? No samozrejme, že by mal. A môže byť trestne stíhaný? Nemôže. Preto, lebo to marenie vyšetrovania je trestný čin súvisiaci so zavlečením, a preto sa naň tiež vzťahuje Mečiarova amnestia.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci najmä zo strany SMER, máte pocit, že toto všetko treba nechať len tak? Bývalý riaditeľ SIS dal pusu na čelo tomuto exministrovi vnútra za to, že bol ochotný vyšetrovanie mariť. Tento bývalý riaditeľ SIS sa tvári, že mu niekto strašne ublížil. Tvári sa ako obeť. Dnes chce žalovať mnohých ľudí - on!

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, máte pocit, že je to všetko v poriadku, že máme ostať nečinní? Po tomto všetkom chcete brániť vášho koaličného partnera? Robert Fico už bráni Mečiara celé roky práve v tomto preňho najcitlivejšom, najzraniteľnejšom mieste.

Dámy a páni, my taký pocit nemáme. Nemyslíme si, že by sme mali ostať nečinnými. My sme presvedčení, že tých lží už bolo dosť, a chceme, aby sa na súde ukázala celá pravda, nielen čiastočky. Lebo ak sa takto beztrestne môžu správať predstavitelia štátu, tak žiadny slušný občan si nikdy nebude istý, že sa dovolá svojej pravdy. A nikdy tu nebude právny štát.

Vážené panie poslankyne a páni poslanci, pred témou Mečiarových amnestií sa nedá ujsť. Vyhodíte ich oknom, vrátia sa dverami. A preto, dámy a páni, predkladáme opätovne zrušenie nemravných amnestií, ktoré sú cynickým výsmechom všetkých slušných ľudí.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pravdepodobne na vystúpenie navrhovateľa to nepôjde. Ďakujem pekne. Takže pán poslanec Palko predniesol informáciu o návrhu, ktorý predložil v mene skupiny poslancov.

Teraz dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru, teda z gestorského výboru, poslankyni Jane Laššákovej a prosím ju, aby predniesla spravodajskú správu.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predložila v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 15. októbra 2008 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, ktorú máme ako tlač 783. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh ústavného zákona nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie. O tomto ústavnom zákone rokovala Národná rada už v minulom volebnom období aj v tomto volebnom období a nebola vôľa, aby sa takýto návrh prijal.

Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu predmetného ústavného zákona.

Ďakujem pekne za pozornosť a prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili títo poslanci: pán poslanec Palko, Mikloško, Bauer a Minárik. Takže pristúpime k ich vystúpeniam.

Slovo má pán poslanec Palko, pripraví sa pán poslanec Mikloško.

V. Palko, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne a páni poslanci, to je zaujímavé, že s akou ľahkosťou sa dá vysloviť veta: "Nebola ani v minulosti politická vôľa." A dokedy budeme žiť s týmito nehoráznosťami? - sa pýtam. Dokedy?

Bolo by vhodné, žiaduce, aby pre históriu, prinajmenšom pre históriu, aby v análoch Národnej rady si mohol budúci nejaký študent alebo historik, aby si mohol podrobne prečítať, aké postoje sa tu zaujímali, politické, mravné, morálne, právne, a o čom táto kauza presne bola. A aby budúci historik alebo študent v týchto análov Národnej rady vedel, o čom táto kauza bola, tak je dobré, aby tam mal zaznamenanú celú obžalobu, ktorú podala Krajská prokuratúra Bratislava voči ľuďom, ktorí sa podľa nej mali dopustiť tohto trestného činu zavlečenia.

Preto si dovolím prečítať túto obžalobu. Budú mi aj nápomocní potom moji kolegovia poslanci. Takže čítam obžalobu:

"Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, 812 56 Bratislava.

Bratislava 27. 11. 2000.

Okresný súd Bratislava III, Bratislava.

Podľa § 176 ods. 1 Trestného poriadku podávam obžalobu na obvinených:

1. Ing. Ivana Lexu, narodeného 18. 8. 1961 v Bratislave, trvale bytom Bratislava, Drotárska cesta č. 1892/43, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, vo väzbe od 15. apríla 1999 do 19. 7. 1999,

2. na JUDr. Gejzu Valjenta, CSc., narodeného 21. 11. 1943 v Trnave, trvale bytom Bratislava, Gelnická ulica č. 10, bez pracovného pomeru,

3. Mgr. Róberta Beňu, narodeného 12. mája 1962 v Piešťanoch, trvale bytom Zohor, ulica Nový rad č. 929/12, okrem Malacky, bez pracovného pomeru, vo väzbe od 1. februára 1999 do 5. mája 1999,

4. JUDr. Milana Lovicha, narodeného 15. októbra 1951 v Prahe, trvale bytom Bratislava, Wolkrova ulica č. 1132/15,

5. Petra Skruteka, narodeného 10. 4. 1961 v Bratislave, trvale bytom Bratislava, Cyrilova ulica č. 7, vo väzbe od 7. 4. 1999 do 23. 7. 1999,

6. Romana Kuciaka, narodeného 27. 6. 1962 v Bratislave, trvale bytom Bratislava, Ulica Jána Smreka č. 1663/26, ekonomického poradcu s. r. o. TAPARO Kežmarok,

7. Igora Kurtiša, narodeného 19. 9. 1964 v Bratislave, trvale bytom Bratislava, Hanulova ulica č. 5, bezpečnostného pracovníka SBS OMAR Bratislava,

8. Mgr. Michala Hrbáčka, narodeného 3. novembra 1963 v Bratislave, trvale bytom Bratislava, Škultétyho ulica č. 2, bez pracovného pomeru, vo väzbe od 3. 6. 1999 do 3. 12. 1999,

9. Ing. Ľuboša Kosíka, národného 16. 5. 1965 v Piešťanoch, trvale bytom Bratislava, Vrbová ulica č. 2, zamestnanca SBS IBeA Bratislava,

10. Ing. Martina Lieskovského, narodeného 29. 8. 1969 v Bratislave, trvale bytom Bratislava, Ulica Ľuda Zúbka č. 5, obchodného zástupcu Viaspol, spol. s r. o., Bratislava, vo väzbe od 19. októbra 1999 do 30. marca 2000,

11. Miroslava Šegitu, narodeného 14. 6. 1970 v Topoľčanoch, trvale bytom Senec, Lichnerova ulica č. 94/33, bez pracovného pomeru, vo väzbe od 20. 10. 1999 do 30. 3. 2000;

12. Jozefa Zoššáka, narodeného 28. 11. 1973 v Martine, trvale bytom Martin, Ulica Aurela Stodolu č. 5015/5, bez pracovného pomeru,

13. Igora Majtána, narodeného 13. septembra 1961 v Bratislave, trvale bytom Bratislava, Mánesovo námestie č. 1233/8, bez pracovného pomeru,

že

1. obvinení Ing. Ivan Lexa, JUDr. Gejza Valjent, CSc., Mgr. Róbert Beňo, JUDr. Milan Lovich, Peter Skrutek, Roman Kuciak, Igor Kurtiš a Mgr. Michal Hrbáček ako príslušníci štátneho orgánu Slovenskej informačnej služby v rozpore s jej pôsobnosťou uvedenou v § 1 ods. 2, úlohami uvedenými v § 2 a povinnosťami príslušníkov informačnej služby podľa § 7 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, obvinení Ľuboš Kosík, Ing. Martin Lieskovský, Miroslav Šegita a Jozef Zoššák ako civilné osoby nespĺňajúce predpoklady podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe a členovia organizovanej skupiny, v ktorej boli rozdelené úlohy v úmysle poškodiť Ing. Michala Kováča, narodeného 15. 12. 1961, na jeho ústavou zaručených právach tým, že po sledovaní, násilnom zadržaní a omámení bude daný k dispozícii rakúskej polícii spolu s jeho osobným motorovým vozidlom vyvezením do Rakúska, na území ktorého bol účinný na neho vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz z 18. 11. 1994, podieľali sa na spáchaní skutku tak, že obvinený Ing. Ivan Lexa v postavení riaditeľa Slovenskej informačnej služby v rámci vertikálneho systému riadenia ústnym pokynom Mgr. Michalovi Hrbáčkovi, príslušníkovi SIS zaradenému na oddelení obrany, ochrany a výcviku, presne nezisteného dňa v letných mesiacoch 1995 v objekte SIS v Bratislave na Kutuzovovej ulici prikázal vytvoriť organizovanú skupinu osôb z civilného sektoru na plnenie špeciálnych úloh pre potreby SIS, ktorý skupinu vytvoril a použil pri zadržaní Michala Kováča dňa 31. augusta 1995. JUDr. Gejzovi Valjentovi, CSc., riaditeľovi 46. odboru SIS sledovania a operatívnej techniky, presne nezisteného dňa v mesiaci auguste 1995 v rozpore s § 10 ods. 1 zákona č. 46/1993 Z. z. nariadením riaditeľa SIS č. 17/1994 o sledovaní osôb a vecí prikázal použitie informačno-technických prostriedkov podľa § 12 ods. 1 písm. c) v rozpore s § 13 ods. 2 zákona č. 46/1993 Z. z. na sledovanie Braňa Chila-Ptáka a Michala Kováča, ktorý v rozpore s čl. 7 ods. 1 nariadenia riaditeľa odboru sledovania a operatívnej techniky SIS č. 4/1994 z 15. 7. 1994 nariadil sledovanie osoby Braňo Chilo-Pták, ktoré sa začalo 13. 8. 1995 o 10.30 hod. v Bratislave na Hraničnej ulici č. 5, hoci sledovací spis č. 4600/337 pod krycím názvom Únik bol založený až dňa 14. 8. 1995, a Michala Kováča, ktoré sa začalo v meste Svätý Jur dňa 23. 8. 1995, hoci nebol založený sledovací spis a splnené podmienky uvedené v čl. 7 ods. 1 nariadenia č. 4/1994. JUDr. Jaroslavovi Svěchotovi, riaditeľovi vnútorného spravodajstva 2. sekcie SIS, dňa 28. 8. 1995 prikázal zabezpečiť pristavenie piatich osobných motorových vozidiel rôznych značiek z prostriedkov SIS na parkovisko pred Zimný štadión v Ružinove na deň 29. 8. 1995 a dňa 29. 8. 1995 prikázal určiť dvoch príslušníkov oddelenia špeciálnych operácií SIS s osobným motorovým vozidlom, ktorí mali na stanovišti na Dolnozemskej ceste v Bratislave pri Interporsche Auto prevziať osobné motorové vozidlo s poškodeným Michalom Kováčom a vyviezť ho do Rakúska, ktorý príkazy splnil a informoval o tom obvineného Ing. Ivana Lexu. V dobe od 28. 8. 1995 do 31. 8. 1995 prostredníctvom obvineného JUDr. Gejzu Valjenta, CSc., od vedúceho 1. oddelenia 46. odboru SIS, obvineného Mgr. Róberta Beňa preberal informácie o priebehu operatívneho rozpracovania a sledovania Michala Kováča, prijímal rozhodnutia a dával ústne pokyny riaditeľovi 2. sekcie SIS a obvinenému JUDr. Valjentovi, CSc., smerujúce k vzájomnej koordinácii činnosti jednotlivých skupín realizujúcich sledovanie, zadržanie a prevoz poškodeného cez hranicu, ktoré vyústilo dňa 31. 8. 1995 o 10.47 hod. k zadržaniu Michala Kováča za použitia hrozby strelnou zbraňou.

Obvinený JUDr. Gejza Valjent, CSc., v postavení riaditeľa 46. odboru SIS dňa 13. 8. 1995 v Bratislave na Kukučínovej ulici v objekte SIS v rozpore s § 10 ods. 1 zákona č. 46/1993 Z. z. a nariadením riaditeľa SIS č. 17/1994 o sledovaní osôb a vecí dal ústny pokyn podriadenému vedúcemu 1. oddelenia obvinenému Mgr. Róbertovi Beňovi na použitie informačno-technických prostriedkov podľa § 12 ods. 1 písm. c) zákona č. 46/1993 Z. z. v rozpore s § 13 ods. 2 zákona č. 46/1993 Z. z. na sledovanie osoby menom Braňo Chilo-Pták, ktoré sa začalo o 10.30 hod. v Bratislave na Hraničnej ulici č. 5 za účasti 13 príslušníkov Slovenskej informačnej služby, 8 osobných motorových vozidiel a technických prostriedkov, pričom sám vykonával kontrolu nad sledovaním napriek tomu, že vedel o nezákonnom postupe, nakoľko na použitie informačno-operatívnych prostriedkov nemal písomný súhlas riaditeľa SIS alebo ním poverenej osoby a na použitie informačno-technických prostriedkov predchádzajúci písomný súhlas službukonajúceho sudcu bývalého Mestského súdu v Bratislave. Dňa 14. 8. 1995 po prerokovaní postupu s riaditeľom 2. sekcie SIS na základe toho dňa založeného sledovacieho spisu č. 4600/337 pod krycím názvom Únik prikázal podriadeným príslušníkom SIS obvinenému Róbertovi Beňovi a obvinenému Petrovi Skrutekovi pokračovať v sledovaní Braňa Chila-Ptáka do 26. 8. 1995. Dňa 24. 8. 1995 v rozpore s nariadením riaditeľa SIS č. 17/1994 o sledovaní osôb a vecí a čl. 7 ods. 1 nariadenia riaditeľa odboru sledovania operatívnej techniky č. 4/1994 obvinenému Róbertovi Beňovi, vedúcemu 1. oddelenia 46. odboru SIS, dal ústny pokyn na sledovanie Michala Kováča v meste Svätý Jur a okolí, od ktorého prijímal a sám podával riaditeľovi SIS obvinenému Ing. Ivanovi Lexovi informácie o priebehu operatívneho rozpracovania a sledovania Michala Kováča. V dňoch 30. 8. a 31. 8. 1995 riadil sledovanie, osobne, prípadne prostredníctvom mobilného telefónu informoval riaditeľa 2. sekcie SIS a riaditeľa SIS obvineného Ivana Lexu o sledovaní, prijímal od nich pokyny a prostredníctvom obvineného Mgr. Róberta Beňa, ktorý sa nachádzal v meste Svätý Jur, riadil príslušníkov sledovacieho odboru. Potom, ako Michal Kováč dňa 31. 8. 1995 o 10.30 hod. odišiel z domu osobným motorovým vozidlom značky Mercedes Benz 190 D, ŠPZ BLD 46-41, dal pokyn na jeho sledovanie a po jeho zastavení pod hrozbou použitia strelnej zbrane a zadržaní na zablokovanie štátnej cesty č. II/502 osobnými motorovými vozidlami sledovacieho útvaru.

Obvinený Róbert Beňo v postavení vedúceho 1. oddelenia 46. odboru SIS potom ako v rámci vertikálneho systému riadenia dostal pokyn od riaditeľa 46. odboru obvineného JUDr. Gejzu Valjenta, CSc., na použitie informačno-operatívnych prostriedkov podľa § 11 a informačno-technických prostriedkov podľa § 12 zákona č. 46/1993 Z. z. na sledovanie osoby Braňo Chilo-Pták dňa 13. 8. 1995 v Bratislave v objekte SIS v rozpore s § 10 ods. 1 zákona č. 46/1993 Z. z., nariadením riaditeľa SIS č. 17/1994 a čl. 7 ods. 1 nariadenia riaditeľa odboru sledovania a operatívnej techniky č. 4/1994 prikázal podriadeným príslušníkom SIS osobnými motorovými vozidlami sledovať Braňa Chila-Ptáka, hoci vedel, že na použitie informačno-operatívnych prostriedkov nebolo vydané rozhodnutie riaditeľa SIS alebo ním poverenej osoby podľa § 11 ods. 2 a na použitie informačno-technických prostriedkov podľa § 12 ods. 1 písm. c) nedal predchádzajúci písomný súhlas službukonajúci sudca bývalého Mestského súdu v Bratislave podľa § 13 ods. 2 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe. Dňa 27. 8. 1995 v Bratislave na Kukučínovej ulici v objekte SIS v rozpore s § 10 ods. 1 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe nariadením riaditeľa SIS č. 17/1994 o sledovaní osôb a vecí a čl. 7 ods. 1 nariadenia riaditeľa odboru sledovania a operatívnej techniky č. 4/1994 prikázal svojmu zástupcovi obvinenému Petrovi Skrutekovi a ďalším príslušníkom oddelenia z osobného motorového vozidla značky Mercedes Benz 208 D, ŠPZ BHH 42-69, ktorý dal umiestniť v meste Svätý Jur, sledovať rodinný dom Michala Kováča a osobnými motorovými vozidlami SIS jeho pohyb mimo mesta a informovať ho o výsledku sledovania, hoci vedel, že o použití informačno-operatívnych prostriedkov podľa § 11 ods. 2 zákona č. 46/1993 Z. z. nerozhodol riaditeľ SIS alebo ním poverený príslušník a o použití informačno-technických prostriedkov podľa § 12 ods. 1 písm. b), c) príslušný službukonajúci sudca bývalého Mestského súdu v Bratislave. Dňa 31. 8. 1995 v meste Svätý Jur pomocou vysielačky a mobilného telefónu vydával pokyny poriadeným príslušníkom SIS a informoval o priebehu sledovania riaditeľa 46. odboru SIS obvineného JUDr. Gejzu Valjenta, CSc., a potom, ako bol o 10.47 hod. za použitia hrozby strelnou zbraňou zadržaný Michal Kováč, podieľal sa osobne motorovým vozidlom Mazda 626, ŠPZ BLE 58-92, na blokovaní štátnej cesty II/502 pred prichádzajúcimi vozidlami.

Obvinený Peter Skrutek ako príslušník SIS v postavení zástupcu vedúceho 1. oddelenia 56. odboru SIS potom, ako v rámci vertikálneho systému riadenia dostal ústny pokyn od riaditeľa 46. odboru SIS a vedúceho 1. oddelenia na použitie informačno-operatívnych prostriedkov podľa § 11 a informačno-technických prostriedkov podľa § 12 č. 46/1993 Z. z. na sledovanie osoby Braňo Chilo-Pták dňa 30. 8. 1995 v Bratislave v objekte SIS v rozpore s § 10 ods. 1 zákona č. 46/1993 Z. z., nariadením riaditeľa SIS č. 17/1994 a čl. 7 ods. 1 nariadenia riaditeľa odboru sledovania a operatívnej techniky č. 4/1994, prikázal podriadeným príslušníkom SIS osobnými motorovými vozidlami sledovať Braňa Chila-Ptáka, hoci vedel, že na použitie informačno-operatívnych prostriedkov nebolo vydané rozhodnutie riaditeľa SIS alebo ním poverenej osoby podľa § 11 ods. 2 a na použitie informačno-technických prostriedkov podľa § 12 ods. 1 písm. c) nedal predchádzajúci písomný súhlas príslušný službukonajúci sudca bývalého Mestského súdu v Bratislave, pričom osobne vykonával kontrolu sledovania a o jeho priebehu informoval riaditeľa 46. odboru SIS obvineného JUDr. Gejzu Valjenta. Potom, ako dňa 27. 8. 1995 od riaditeľa 46. odboru prostredníctvom vedúceho 1. oddelenia dostal pokyn na sledovanie Michala Kováča vo Svätom Juri, bol dňa 28. 8. 1995 na Novej pezinskej ulici č. 2 umiestnený Mercedes Benz 208 D bielej farby, ŠPZ BHH 42-69, z ktorého príslušníci SIS pozorovali dom Michala Kováča a rádiostanicou hlásili jeho odchod a motorovými vozidlami sledovali pohyb, pričom prostredníctvom mobilného telefónu informoval o priebehu sledovania vedúceho 1. oddelenia obvineného Róberta Beňa. Dňa 31. 8. 1995 plnil úlohy plánu zavlečenia tým, že po odchode Kováča z domu o 10. 30 hod. osobným motorovým vozidlom značky Mercedes Benz 190 D, ŠPZ BLD 46-41, smerom na Bratislavu jazdil za ním osobným motorovým vozidlom značky Toyota Camri, ŠPZ BLH 09-05, a potom, ako o 10.47 hod. bol s hrozbou použitia strelnej zbrane zastavený na štátnej ceste II/502, spolu s ďalšími vozidlami sledovacieho útvaru zablokoval príjazdovú cestu.

Obvinený Mgr. Michal Hrbáček ako príslušník Slovenskej informačnej služby na základe pokynu riaditeľa SIS obvineného Ing. Ivana Lexu v presne nezistených dňoch mesiaca august 1995 zorganizoval skupinu, v ktorej boli obvinení Ing. Ľuboš Kosík, obvinený Martin Lieskovský, obvinený Miroslav Šegita a obvinený Jozef Zoššák, a následne plnil úlohy koordinátora medzi organizátormi zavlečenia a členmi tejto skupiny, s ktorou dňa 29. 8. 1995 na parkovisku na Ružinovskej ulici v Bratislave prevzal osobné motorové vozidlá patriace SIS, ktorými v nasledujúcich dňoch sledoval v meste Svätý Jur a v Modre pohyb Ing. Michala Kováča s cieľom zadržať ho a odovzdať ďalším príslušníkom SIS, ktorí ho mali prepraviť do Rakúskej republiky. Dňa 31. 8. 1995 o 10.30 hod. potom, ako z informácie príslušníka SIS zo sledovacieho Mercedesu Benz 208 D sa dozvedeli, že Michal Kováč odišiel z domu smerom na Bratislavu, obehli kolónu osobných motorových vozidiel SIS sledujúcich jeho Mercedes. O 10.47 hod. na štátnej ceste č. II/502 pri poľnohospodárskom družstve osobným motorovým vozidlom Seat Toledo červenej farby spredu a Seat Ibiza zelenej farby zboku zablokovali osobné motorové vozidlo s Michalom Kováčom. S namierenou pištoľou vyzvali Michala Kováča mladšieho, aby vystúpil z auta, a keď nereagoval, násilne ho vytiahli a hoci sa bránil, premiestnili ho do zadnej časti Seatu Toledo. Nasadili mu na hlavu modré vrece a na ruky putá a zmocnili sa jeho osobného motorového vozidla značky Mercedes Benz 190 D, ŠPZ BLD 46-41. Potom, ako počas jazdy smerom na Vajnory pokúsil sa Michal Kováč vyskočiť z auta, udierali ho päsťami po tvári, paralyzátorom mu dávali elektrošoky na pohlavný úd a násilím ho prinútili vypiť z dvoch fliaš whisky, čím ho uviedli do stavu opitosti. Obvinený Michal Hrbáček o priebehu akcie mobilným telefónom informoval riaditeľa 2. sekcie SIS a ten obvineného Ing. Ivana Lexu. Takto ho previezli na Dolnozemskú cestu v Bratislave, kde Michala Kováča mladšieho odovzdali ďalším príslušníkom SIS.

Obvinený JUDr. Milan Lovich ako príslušník SIS zaradený vo funkcii vedúceho oddelenia inšpekcie 2. sekcie SIS v rámci vertikálneho systému riadenia plnil pokyny riaditeľa SIS obvineného Ing. Ivana Lexu a riaditeľa 2. sekcie SIS pri sledovaní osoby Braňo Chilo-Pták, hoci vedel, že na použitie informačno-operatívnych prostriedkov nebolo vydané rozhodnutie riaditeľa SIS alebo ním poverenej osoby podľa § 11 ods. 2 zákona č. 46/1993 Z. z. o SIS a v jednom prípade túto osobu doprevádzal z Bratislavy do Levoče a späť a kryl jej prejazd bez dokladov cez hranicu do Rakúska a z Maďarska a v dňoch 30. a 31. 8. 1995 na hraničnom priechode Bratislava - Berg a Jarovce - Kittsee zabezpečoval bezproblémový prechod štátnej hranice cez hraničný priechod Bratislava - Berg pre obvinených Romana Kuciaka a Igora Kurtiša, ktorí osobným motorovým vozidlom značky Mercedes Benz 190 D, ŠPZ BLD 46-41, previezli poškodeného Ing. Michala Kováča do Rakúska.

Obvinený Roman Kuciak a obvinený Igor Kurtiš ako príslušníci oddelenia špeciálnych operácií 2. sekcie SIS v rámci vertikálneho systému riadenia plnili úlohy riaditeľa 2. sekcie SIS tým, že dňa 30. 8. 1995 v Bratislave-Petržalke pri objekte Interporche Auto, spol. s r. o., na Dolnozemskej ceste čakali na osobné motorové vozidlo s Michalom Kováčom, ktorého mali previezť do Rakúska. Nakoľko sa v uvedený deň plán nerealizoval, dňa 31. 8. 1995 asi o 14.00 hod. na rovnakom mieste prevzali od obvineného Mgr. Michala Hrbáčka, obvineného Miroslava Šegitu a obvineného Jozefa Zoššáka osobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz 190 D, ŠPZ BLD 46-41, s Michalom Kováčom, ktorý bol v bezvedomí, a na zadnom sedadle ho previezli cez diplomatickú zónu hraničného priechodu Petržalka - Berg. Nakoľko na parkovisku v Bergu sa nenachádzal príslušný pracovník rakúskej pasovej kontroly, telefonicky sa spojili s riaditeľom 2. sekcie, ktorý na príkaz obvineného Ing. Ivana Lexu dal pokyn odviezť poškodeného do Hainburgu. Na pokyn obvineného Ing. Ivana Lexu bol do Rakúska poslaný príslušník SIS, ktorý oznámil na Policajnú stanicu v Hainburgu výskyt vozidla s hľadanou osobou. O 16.30 hod. obvinený Ing. Ivan Lexa mobilným telefónom oznámil Karolovi Martinkovi výskyt poškodeného s autom v Hainburgu a o 17.00 hod. na základe telefonátu bol Michal Kováč zadržaný rakúskou políciou, pričom fyzickým útokom obvinených mu boli spôsobené drobné poranenia a vyvezením do Rakúska a následným vzatím do väzby bol porušený čl. 23 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, nemožno ho vyhostiť ani vydať inému štátu. Poškodenému Michalovi Kováčovi bola spôsobená škoda v súvislosti s jeho pobytom v Rakúsku, nákladmi na právne zastupovanie v celkovej sume 478 241 šilingov.

2. Obvinený Igor Majtán ako príslušník SIS dňa 6. 9. 1995 na základe pokynu priameho nadriadeného vedúceho 1. oddelenia 46. odboru SIS Mgr. Róberta Beňa skontaktoval sa s príslušníkom Policajného zboru v obci Vojka nad Dunajom, okres Dunajská Streda, od ktorého žiadal formou úradného záznamu potvrdiť, že skriňové motorové vozidlo značky Mercedes Benz 208 D, ŠPZ BHH 42-59, bielej farby sa v dňoch 28. 8. 1995 až 31. 8. 1995 nachádzalo v jeho služobnom obvode. Potom, ako príslušník Policajného zboru odmietol splniť túto požiadavku, dňa 13. 9. 1995 asi o 13.00 hod. v Bratislave na Jurigovom námestí v sklenárstve Ložan dali vyrezať priehľadné sklá v hodnote 2 766 korún, ktorými nahradili sklá s nepriehľadnou fóliou na Mercedese Benz 208 D s tým, aby svedkovia v trestnom konaní zavlečenia Michala Kováča do cudziny vozidlo nespoznali ako to, ktoré parkovalo na rohu Novej Pezinskej ulice a Krajinskej cesty pred domom č. 2 a z ktorého príslušníci SIS sledovali dom Michala Kováča v dňoch 28. 8. 1995 až 31. 8. 1995, hoci vedel, že dňa 31. 8. 1995 pri jazde do Bratislavy na štátnej ceste II/502 bol zablokovaný Mercedes Michala Kováča, ktorého sa za použitia násilia zmocnili a zavliekli do Rakúska, kde bol v Hainburgu zadržaný rakúskymi policajnými orgánmi vo svojom motorovom vozidle, pričom konal tak v úmysle, aby nevyšlo najavo, že trestný čin spáchali príslušníci SIS, a aby osoby podieľajúce sa na trestnom čine zavlečenia unikli trestnému stíhaniu,

teda

v bode 1

obvinení Ing. Ivan Lexa, JUDr. Gejza Valjent, JUDr. Milan Lovich, Mgr. Róbert Beňo, Peter Skrutek, Mgr. Michal Hrbáček, Roman Kuciak a Igor Kurtiš spoločným konaním ako verejní činitelia v úmysle spôsobiť inému škodu vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Spoločným konaním iného zavliekli do cudziny a spáchali tento čin ako členovia organizovanej skupiny. Spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchali tento čin ako členovia organizovanej skupiny a so zbraňou spoločným konaním iného násilím nútili, aby niečo konal, a spáchali tento čin ako členovia organizovanej skupiny a so zbraňou,

obvinení Ing. Ľuboš Kosík, Ing. Martin Lieskovský, Miroslav Šegita a Jozef Zoššák spoločným konaním iného zavliekli do cudziny a spáchali tento čin ako členovia organizovanej skupiny. Spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchali tento čin ako členovia organizovanej skupiny a so zbraňou. Spoločným konaním iného násilím nútili, aby niečo konal, a spáchali tento čin ako členovia organizovanej skupiny so zbraňou,

v bode 2

obvinený Igor Majtán páchateľom trestného činu pomáhal v úmysle umožniť im, aby unikli trestnému stíhaniu, trestu alebo ochrannému opatreniu, alebo ich výkonu,

čím spáchali

v bode 1

obvinení Ing. Ivan Lexa, JUDr. Gejza Valjent, CSc., JUDr. Milan Lovich, Mgr. Róbert Beňo, Peter Skrutek, Mgr. Michal Hrbáček, Roman Kuciak a Igor Kurtiš trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, trestný čin zavlečenia do cudziny podľa § 233 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona,

obvinení Ing. Ľuboš Kosík, Ing. Martin Lieskovský, Miroslav Šegita, Jozef Zoššák trestný čin zavlečenia do cudziny podľa § 233 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. Trestného zákona, trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 Trestného zákona, trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona,

v bode 2

obvinený Igor Majtán trestný čin nadržovania podľa § 166 ods. 1 Trestného zákona z týchto dôvodov:"... (Rečník skončil svoje vystúpenie.)