Šiesty deň rokovania

28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

29. októbra 2008 o 9.02 hodine

M. Číž, podpredseda NR SR: Takže dobré ráno. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 28. schôdze Národnej rady požiadali podpredsedníčka Národnej rady Anna Belousovová, podpredseda Národnej rady pán Viliam Veteška a poslanci Vladimír Mečiar a Tibor Mikuš.

Podľa schváleného programu vrátane zmien pristúpime k druhému čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti obrany v súvislosti so zavedení meny euro v Slovenskej republike.

Tento vládny návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 734 a spoločnú správu výborov máte pod číslom 734a.

Vládny návrh zákona odôvodní v druhom čítaní pán minister Jaroslav Baška. Má slovo.

J. Baška, minister obrany SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti obrany v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike. Účelom návrhu zákona je reagovať v piatich zákonoch pôsobnosti rezortu ministerstva obrany na zavedenie meny euro v Slovenskej republike vo väzbe na prepočet súm, ako aj na ich zaokrúhľovanie. Zaokrúhľovanie sa navrhuje v súlade so zákonom o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahor v prospech občana. Pripomienka, ktorá vyplýva zo spoločnej správy výborov o prerokovaní vládneho návrhu, s touto pripomienkou, jedinou pripomienkou, súhlasíme. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Emilovi Vestenickému a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov k tomuto návrhu a aby odôvodnil návrh a stanoviská gestorského výboru.

Máte slovo, pán spravodajca.

E. Vestenický, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení prítomní, pán predsedajúci, pán minister, želám všetkým dobré ráno. Dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré záklony v oblasti obrany v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (tlač 734a).

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 983 z 10. septembra tohto roka pridelila tento návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s prerokúvaným návrhom a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkou, ktorú máte v tlači 734a uvedenú.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Zdá sa, že nikto. Takže uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem, pán minister, za účasť. Ďakujem, pán spravodajca.

Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz v zmysle schváleného postupu budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 733).

Poprosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Vieru Tomanovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, rovnako ako spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Janu Vaľovú, aby rovnako zaujala miesto pre spravodajcu. Pozorujem ale, že pani Vaľová nie je prítomná v sále. (Hlasy v sále.) Dobre, tak ako spravodajca zastúpi pani poslankyňu Vaľovú predseda výboru pán Halecký. Takže ho poprosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Vážené kolegyne, kolegovia, včera sme v rámci tohto bodu vykonali uvedenie návrhu zákona, ktorý robila pani ministerka. Počuli sme aj spravodajskú správu, ktorú uviedol určený spravodajca. Takže rovnako sme otvorili rozpravu a v rámci rozpravy sme zaregistrovali písomnú prihlášku pána poslanca Nagya. Je tu. Takže slovo má pán poslanec Nagy a predseda výboru.

L. Nagy, poslanec: Dobré ráno, vážený pán podpredseda Národnej rady, dobré ráno, pani ministerka, dobré ráno, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod svojho vystúpenia by som chcel podstatu svojho vystúpenia zhrnúť nasledovne. P počas študovania a prípravy na rokovanie tohto veľmi vážneho návrhu zákona som riešil v podstate tri základné otázky. V prvom rade okrem merita samotného zákonu, v prvom rade som riešil otázku, či tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, po druhé, či predloha zákona je v súlade s Občianskym poriadkom a, po tretie, či existuje súlad alebo istá harmónia s ustanoveniami Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dohovoru, ktorý bol prijatý v roku 2007.

Odpovede na tieto tri otázky sú v podstate definovateľné a čo sa týka prvých otázok súladu s ústavou a otázky súladu s Občianskym poriadkom, pokiaľ som videl problémy, tak som videl ich riešiteľné aj v podstate s jednoduchými obyčajnými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré som aj urobil počas rokovania výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a tieto návrhy sú obsiahnuté aj v spoločnej správe.

Trošku komplikovanejšie sa mi zdá otázka súladu s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, lebo tam v podstate, pokiaľ ide o súlad, by išlo vlastne o program zabezpečenia súladu, ktorý má oveľa širší záber a prostriedky, ako je možné riešiť jednoduchými pozmeňujúcimi návrhmi. Ale ja predpokladám, že pani ministerka bude reagovať aj na tú moju tretiu v podstate otázku a dostaneme odpoveď otázky prípravy aj ratifikácie, ale aj potom zabezpečenia súladu a rozvoja harmonizácie nášho právneho poriadku s týmto vážnym dohovorom. Toľko teda na úvod.

A dovoľte, aby som vám uviedol, že podobne, ako sa vyjadrovali niektoré aj opozičné poslankyne v prvom čítaní tohto vládneho návrhu zákona, aj ja osobne som pozitívne hodnotil základné ustanovenia zákona už počas rokovania Výboru Národnej rady pre ľudské práva národnosti a postavenie žien.

Spolu s poslankyňou Radičovou si myslím, že potreba jasne a spravodlivo zadefinovať podmienky podpory, začleňovania občanov so zdravotným postihnutím je na Slovensku akútna už niekoľko rokov. A preto je predloženie tohto návrhu do parlamentu krokom vpred. Na druhej strane nemôžem zamlčať ani tú skutočnosť, že už aj počas pripomienkového konania zákona, ale najmä po predložení návrhu zákona do Národnej rady Slovenskej republiky ma vyhľadali mnohí občania, ako aj predstavitelia organizácie občanov so zdravotným postihnutím.

Dôvodom našich stretnutí bola ich nespokojnosť so skutočnosťou, že neboli prijaté a zohľadnené ich požiadavky vznesené počas pripomienkového konania. Určite vás bude zaujímať, pani poslankyne a páni poslanci, čo ľudia, predstavitelia spoločenských a odborných organizácií postihnutých namietali.

Najprv však budem hovoriť o tom, s čím vyjadrovali spokojnosť. V prvom rade vyjadrovali spokojnosť, že ministerstvo práce vypracovalo a predložilo zákon. Ďalej. S uspokojením zaregistrovali snahu ministerstva znova zadefinovať podmienky podpory a začleňovanie občanov so zdravotným postihnutím do spoločnosti. Ďalej. Pozitívne registrovali snahu o objektívnejšie posudzovanie kritérií nároku na kompenzáciu, valorizáciu príspevkov a podobne.

Na druhej strane však vám chcem priblížiť aj obsah kritiky a nespokojnosti. Tak ako som už v úvode uviedol, táto nespokojnosť, respektíve kritika je zhmotnená v obsahu mojich pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy a tie pozmeňujúce návrhy boli na rokovaní Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien aj schválené a sú teda obsiahnuté v spoločnej správe, žiaľ, s hodnotením gestorského výboru tieto pripomienky neprijať.

Pozmeňujúce návrhy, o ktorých hovorím, sa opierajú aj o právnu analýzu expertov právnickej kancelárie MeGray and Arthur, podľa ktorých niektoré ustanovenia predloženého návrhu zákona sú v rozpore s ústavou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

A ešte do tretice dodávam, že pozmeňujúce návrhy, o ktorých hovorím, taktiež sa opierajú o ustanovenia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, dohovoru, ktorý bol prijatý v roku 2007.

Najprv však budem hovoriť o rozpore niektorých ustanovení návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Podľa ustanovenia čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa ustanovenia čl. 12 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Podľa ustanovenia čl. 12 ods. 4 pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Z uvedeného, vážené kolegyne a vážení kolegovia, vyplýva, že návrh zákona je v rozpore s predmetnými ustanoveniami ústavy vzhľadom na to, že navrhuje zaviesť pre kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia občanov takzvaný majetkový cenzus a obmedzený prístup k týmto kompenzáciám z dôvodu veku. Podľa návrhu v prípade, že majetok ťažko telesne postihnutého občana, ktorý inak spĺňa všetky predpoklady na to, aby mu štát kompenzoval sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, presahuje sumu 800-tisíc Sk, peňažný príspevok sa mu neposkytne, respektíve odníme.

Podľa uvedeného návrhu je možné telesne postihnutých segregovať do dvoch kategórií a posudzovať občanov s identickým zdravotným postihnutím len na základe rozdielnej hodnoty majetku v jeho vlastníctve, čo odporuje ustanoveniu čl. 20 ods. 1 ústavy, podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Z rovnakého dôvodu je v rozpore s ústavou, ale i inými antidiskriminačnými právnymi normami Slovenskej republiky obmedzovanie prístupu zdravotne postihnutých ku kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia na základe veku. Je nemorálne, aby bolo právo, ktoré môže byť aplikované na občana mladšieho ako 65 rokov nedostupné pre občana staršieho ako 65 rokov v prípade, že iné podmienky stanovené právnym predpisom sú splnené. To teda bola otázka súladu predloženého návrhu zákona ustanoveného v Ústave Slovenskej republiky.

Druhý okruh otázok sa týka súladu ustanovení predloženého návrhu zákona s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ustanovenia predkladaného návrhu zákona teda podľa môjho hodnotenia sú už v rozpore aj so základnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ustanovenie Občianskeho zákonníka ako základnej právnej normy upravujúcej podobu vzťahov medzi subjektmi súkromného práva, ale aj medzi týmito subjektmi a štátom nemôžu byť v rozpore s návrhom.

Návrh zákona musí rešpektovať nadradenosť Občianskeho zákonníka ako lex generalis najmä v otázkach. Po prvé. V otázkach úpravy podoby nadobúdania práv a povinností ťažko zdravotne postihnutých občanov v procese kompenzácie, ale aj orgánov zastupujúcich štát. Po druhé. V otázkach súladu jednotlivých ustanovení návrhu s dobrými mravmi. Po tretie. V otázkach možnosti ochrany osobnosti ťažko zdravotne postihnutých občanov v prípade neoprávneného zásahu do takéhoto jeho práva.

Najprv k prvému ustanoveniu. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vznikajú narodením. Podľa návrhu zákona, o ktorom rokujeme, však ťažko zdravotne postihnutý občan nemá garantovaný nárok na peňažný príspevok, ale orgán štátu má možnosť bez uvedenia podmienok, teda podľa svojej ľubovôle prideliť peňažný príspevok alebo toto podľa ústavy neodňateľné právo odňať.

K druhému ustanoveniu. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Návrh zákona tým, že ustanovuje rôzne podmienky nezávisle od existencie telesného postihnutia zasahuje do základných práv ťažko telesne postihnutých občanov, čo možno veľmi jasne deklarovať ako porušenie ustanovení Občianskeho zákonníka a postup štátu je v rozpore s dobrými mravmi. Nie je preto možné zo strany štátu pri aplikácii návrhu slepo uplatňovať text návrhu bez toho, aby štát a jeho orgány nesledovali, či je ich konanie v súlade s dobrými mravmi.

Teraz k tretiemu predmetnému ustanoveniu súladu Občianskeho zákonníka a návrhu zákona. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy. V prípade, že počas procesu uplatňovania práva ťažko zdravotne postihnutej osoby na peňažný príspevok dôjde zo strany štátu, jeho orgánov, ale aj tretích osôb k narušeniu integrity osobnosti tejto osoby, je možné vymáhať nápravu tohto stavu a zadosťučinenie na základe týchto ustanovení Občianskeho zákonníka.

Návrh, o ktorom rokujeme, obsahuje viacero ustanovení, ktoré v terajšej podobe zakladajú pri svojej aplikácii právo ťažko zdravotne postihnutej osoby na ochranu jej osobnosti už tým, že príslušné orgány štátu si uzurpujú právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach občanov nie podľa pevne stanovených pravidiel, ale podľa neurčitých alebo ťažko určiteľných podmienok. V súvislosti s uvedenými okruhmi je potrebné ešte raz zdôrazniť teda prioritu Občianskeho zákonníka pri aplikácii návrhu tohto zákona. To teda bol okruh nesúladu návrhu zákona s Občianskym poriadkom.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, a do tretice uvádzam ešte súvislosti z dokumentu Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Pred rokom, presnejšie pred 13 mesiacmi prezident Ivan Gašparovič v New Yorku na pôde OSN v mene Slovenskej republiky podpísal významný medzinárodný dokument Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dokument do platnosti vstúpil v máji 2008.

Na úvod svojho vystúpenia k tejto otázke dovoľte, aby som z tohto dohovoru odcitoval aspoň všeobecné zásady. Tento dohovor sa zakladá na nasledujúcich zásadách. Po a na zásade rešpektovania prirodzenej dôstojnosti, osobnej nezávislosti vrátane slobody voľby a samostatnosti osôb, po b na zásade nediskriminácie, po c na zásade plného a účinného zapojenia sa a začleňovania osôb postihnutých alebo zdravotne postihnutých do spoločnosti, ďalej na zásade rešpektovania odlišnosti a prijímania osôb so zdravotným postihnutím ako súčasti ľudskej rozmanitosti a prirodzenosti, ďalej na zásade rovnosti príležitosti týchto osôb s ostatnými osobami, ďalej na zásade prístupnosti, ďalej na základe rovnosti medzi mužmi a ženami a napokon na zásade rešpektovania rozvíjajúcich sa schopností detí so zdravotným postihnutím a rešpektovanie práva detí so zdravotným postihnutím na zachovanie vlastnej identity.

Toto sú teda všeobecné zásady, ktoré sú obsiahnuté a na ktorých je budovaný celý dohovor. Predkladateľ by mohol tvrdiť, že filozofia nášho zákona, o ktorom rokujeme, rešpektuje uvedené zásady. Nenamietam, ale ak sa pozrieme na podrobnosti, na jednotlivé ustanovenia dohovoru, tak vznikajú pochybnosti o súlade návrhu zákona s dohovorom. A absencia tohto súladu, ako som už spomínal v úvode, je rozsiahlejšieho, vážnejšieho charakteru, ktorý nie je možné odstrániť jednoduchými pozmeňujúcimi návrhmi. Je to otázka následného programu zosúladenia nášho právneho poriadku v tejto oblasti s ustanoveniami dohovoru.

Napríklad uvediem aspoň tri také príklady nesúladu. Napríklad čl. 4 ods. 3 dohovoru uvádza. Pri vytváraní a uplatňovaní zákonodarstva a politík zameraných na vykonávanie tohto dohovoru a pri rozhodovaní o otázkach týkajúcich sa osôb so zdravotným postihnutím štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, budú dôkladne konzultovať s osobami so zdravotným postihnutím vrátane detí so zdravotným postihnutím a budú s nimi aktívne spolupracovať prostredníctvom ich reprezentatívnych organizácií.

Aká bola skutočnosť pri príprave tohto zákona? Bola dôkladná konzultácia s predstaviteľmi? Boli akceptované návrhy reprezentantov organizácií telesne a ináč zdravotne postihnutých osôb? Podľa mojich informácií boli rokovania, ale neboli dôkladné, respektíve neboli dôkladne rešpektované požiadavky.

Druhý taký príklad. Článok 8 dohovoru hovorí o zvyšovaní povedomia. Po prvé. Zmluvné strany sa zaväzujú prijať okamžité účinné a primerané opatrenia na zvýšenie povedomia v celej spoločnosti, a to aj na úrovni rodín o postavení osôb so zdravotným postihnutím a na podporenie rešpektovania práv a dôstojnosti osôb so zdravotným postihnutím. Ďalej. Okamžité účinné a primerané opatrenia na boj proti stereotypom, predsudkom a škodlivým praktikám vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím vrátane tých, ktoré sa zakladajú na pohlaví a veku vo všetkých oblastiach života.

Po druhé. Medzi opatrenia prijaté na tento účel patria po a iniciovanie a uskutočňovanie účinných kampaní na zvyšovanie povedomia verejnosti. Po b presadzovať postoj v rešpektovaní práv osôb so zdravotným postihnutím na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému a u všetkých detí už od ich ranného veku. Nielen teda u detí postihnutých, ale u celej populácii. A po c nabádať všetky prostriedky masovej komunikácie, aby zobrazovali osoby so zdravotným postihnutím spôsobom, ktorý je v súlade s účelom tohto dohovoru. Po d podporovať vzdelávacie programy zamerané na zvyšovanie podvedomia vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím a k právam osôb so zdravotným postihnutím. Toto sú základné odporúčania, ktoré by sa mali realizovať okamžite.

Vážené kolegyne, kolegovia, posúďte sami, či sa to deje, alebo či je to aj typická situácia pre Slovenskú republiku alebo nie. A napokon tretí príklad súladu dohovoru a nášho zákona, o ktorom rokujeme. Ide o zásadu prístupnosti zdravotne postihnutých osôb, a tu sú základné úlohy, ktoré sú odporúčané z dohovoru.

Zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými prístup k fyzickému prostrediu k doprave, informáciám a komunikácii vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov, ako aj k ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti, a to tak v mestských, ako aj vo vidieckych oblastiach. Tieto opatrenia, ktoré budú zahŕňať identifikáciu a odstraňovanie prekážok a bariér brániacich v prístupnosti a budú sa vzťahovať okrem iného po a na budovy, cesty, dopravné a iné vnútorné a vonkajšie zariadenia vrátane škôl, obytných budov, zdravotníckych zariadení a pracovísk. Po b informačnej, komunikačnej a inej služby vrátane elektronických a pohotovostných služieb. A mohol by som pokračovať ďalej. Len tým poslankyniam a poslancom pripomínam, ktorí sledovali už osud tohto zákona počas rokovania vo výboroch, pripomínam iba to, že práve pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú napríklad prístupnosti k informačným technológiám, neboli prijaté, neboli akceptované, boli vyčiarknuté. Ďalej v tejto súvislosti stačí si uvedomiť, aká je prístupnosť našich verejných budov, štátnych orgánov, orgánov verejnej správy, budov, služieb, kultúrnych zariadení, obchodov, škôl a podobne.

Ak dovolíte, len v zátvorke uvediem taký konkrétny príklad k otázke prístupnosti. Nedávno asi pred mesiacom som bol nútený vyhľadať lekára, nášho lekára, ktorý bol zastupovaný lekárom ministerstva vnútra, ktorý má svoje sídlo v budove, v ústrednej budove Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Tohto lekára som vyhľadal so svojou dcérou, ktorá je zdravotne postihnutá, je vozičkárka. Predstavte si situáciu, ak poznáte budovu ministerstva vnútra pri Starom moste, že, po prvé, nebolo kde možné zaparkovať auto. Po druhé, do budovy vedie 18 širokých schodov bez rampy. Po tretie, nebolo možné dostať informáciu, ako je možné osobám so zdravotným postihnutím dostať sa do tejto budovy. Napokon asi po pol hodine sa našli dve také koľajnice, ktoré namontovali pracovníci ministerstva vnútra zo zadného vchodu a potom sme našli dvoch mladých šuhajov, takých mocnejších, ktorí vyviezli moju dcéru po strmých schodoch na prízemie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. A keď som sa pýtal službukonajúcich ľudí, či to je prvá návšteva vozičkára v tejto budove, že nikdy takýto problém ešte nebol? Povedali, že tak aj áno, aj nie. Nevedeli dať odpoveď. Ak ministerstvo vnútra takto laxne pristupuje k otázke prístupnosti svojich priestorov pre zdravotne postihnutých, čo je možné očakávať od iných orgánov verejnej moci, od občanov, ako budú pristupovať.

Čiže ja nevytýkam tomuto zákonu nesúlad s ustanoveniami dohovoru v tom zmysle, že zanedbali alebo nezakomponovali do tejto predlohy všetky odporúčania ani z časových dôvodov, ale najmä z náročnosti nebolo možné. Ale očakávam od pani ministerky, že zareaguje na potrebu zohľadňovania nášho zákonného poriadku a najmä skutočnosti reálií v Slovenskej republike s odporúčaniami dohovoru.

A napokon na záver, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ešte niečo v súvislosti tejto predlohy zákona o výške finančných prostriedkov. Pri raste životnej úrovne v Slovenskej republike v posledných rokoch, pri rapídnom raste hrubého domáceho produktu, pri tempe hospodárskeho rastu výška nárastu príspevkov na kompenzáciu podľa návrhu tohto zákona nie je ani na úrovni medziročnej inflácie. Ja viem, že otázka finančných prostriedkov a možnosti vlády vždy je komplikovaná otázka a je možné sa vyhovoriť na rôzne iné potreby, ale uvedomme si jednu vec, čo pre vás je známe, že finančné prostriedky, ktoré vláda má možnosť prerozdeliť v súčasnosti v budúcom rozpočtovom roku, je o 180 miliárd vyššia táto suma, ako to bola pred dvoma rokmi. A ak pri tejto možnostiach rast alebo nárast finančných prostriedkov určených na kompenzáciu a kompenzačné prostriedky nepredstavuje ani otázku inflačnej miery, tak je to vážna úvaha alebo vážny dôvod na zamyslenie.

Teda, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, pani ministerka, pán podpredseda, toto sú dôvody nespokojnosti predstaviteľov organizácií. A toto je aj zdôvodnenie pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe pod č. 8, 10, 12, 14. Poprosím pani spravodajkyňa, aby ste zapísali, čo hovorím, lebo to čítam aj pre vás. Tak ešte raz. Ja som zdôvodňoval pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe tohto zákona pod č. 8, 10, 12, 14, 15, 16, 17, 18, 23, 24, 25, 27. O týchto pozmeňujúcich návrhoch obsiahnutých v spoločnej správe žiadam jednak, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie a o každom návrhu prosím, aby sme hlasovali zvlášť s odporúčaním, samozrejme, ich prijať. Ďakujem vám pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca spravodajkyňa Vaľová a pani poslankyňa Monika Gibalová. Je to všetko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja by som reagovala na predrečníka. Samozrejme podľa článku ústavy, ktorý pán poslanec menoval, je čl. 20 - každý má právo vlastniť majetok. Potom menoval čl. 38 - ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky. Rovnako čl. 39 - občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri starobe živiteľa. Každý, kto je v hmotnej núdzi má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.

Ale do pozornosti by som pánu poslancovi dala § 51, ktorý hovorí. Domáhať sa práv uvedených v týchto článkoch, je tu viacero článkov, aj 35, 36, 37 čl. 4, 38, 42, 44 a 46 tejto ústavy, sa môžeme len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Čiže ja považujem, že tento zákon určite nejde v rozpore s ústavou a dodržiava Ústavu Slovenskej republiky.

Takisto, pán kolega, tieto vaše pozmeňujúce návrhy som si zapísala, ale sú v spoločnej správe, takže mám o nich vedomosť a vyjmem ich na hlasovanie. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Gibalová.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem vám, pán poslanec, za váš príspevok, ktorého obsahom bola hlavne fundovaná komparácia s dohovorom. Verím, že tieto argumenty presvedčia pani ministerku a bude akceptovať aspoň tie pozmeňujúce návrhy, ktoré majú tendenciu zmeniť zásadný postoj k osobám so zdravotným postihnutím. To hovorím v mene svojom, ale aj v mene osôb so zdravotným postihnutím. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou pán poslanec Nagy. Pani Sárközy, vy máte procedurálny návrh? Jasné. Takže teraz má slovo pán poslanec Nagy s reakciou na faktické poznámky.

L. Nagy, poslanec: Vážené kolegyne, ďakujem pekne za pripomienky. Pani spravodajkyňa, samozrejme, zrejme my sme v diskusii, čo sa týka súladu a súladnosti, to bol váš názor. No ja som predložil právny názor renomovanej právnej kancelárie, ale i môj názor. Samozrejme, máme právo a povinnosť rozhodnúť hlasovaním. A, napokon, ak by prešli, respektíve neprešli moje pozmeňujúce návrhy, tak ešte ďalej je možnosť postupovať na iných kompetentných fórach. Ďakujem aj pani poslankyni Gibalovej.

Naozaj to, čo som ja predkladal a čo som zdôvodňoval, sú návrhy, ktoré pochádzajú z organizácií, ktoré zastupujú zdravotne postihnutých občanov a predpokladám, že budú práve preto, lebo vychádzajú z praxe, budú aj rešpektované.

A napokon využijem ešte túto príležitosť, teda odpovede na vaše pripomienky, že ja chápem tento proces prijímania zákona tak, že predloha, ktorá ozaj v mnohých častiach je dobrá, je vlastne takým základným diskusným príspevkom k tomu, aby sme to mohli ešte vylepšiť.

A, pani ministerka, predpokladám, že aj kolegyne a kolegovia z koaličných politických strán budú načúvať pozorne a budú mať rovnako snahu rešpektovať dobré návrhy, ako sme to rešpektovali my pri predkladaní svojich návrhov. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vystúpenie pána Nagya bolo vystúpenie poslanca, ktorý sa do rozpravy prihlásil písomne. Teraz prosím, pani Sárközy sa bude hlásiť do rozpravy, keď dám tú možnosť, tak keby ste ju vymazali z tabule.

Teraz, vážené kolegyne, sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pani Sárközy, registrujem pána predsedu Haleckého. Ešte niekto prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Sárközy, pripraví sa pán predseda výboru Halecký.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v rozprave k vládnemu návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Najprv zopár všeobecných poznámok. Pokračovala by som tam, kde prestal môj kolega z klubu pán poslanec Nagy. Ešte na začiatok by som chcela doplniť, on povedal takmer všetky body, ktoré si vyňal na osobitné hlasovanie. Ja by som k tomu dodala ešte bol 28, na ktorý pán predseda výboru zabudol.

Keď sme vystupovali k tomuto návrhu zákona, či už pri prvom čítaní, alebo vo výbore, tak okrem iného sme upozorňovali na to, že okrem toho, že máme svoj vlastný názor, obhajujeme názor tých ľudí, ktorých sa tento zákon bezprostredne bude týkať. Ja som už aj vtedy povedala a nakoniec som si potom pozrela ešte raz internetovú stránku Úradu vlády, pretože tí občania, ktorí nás vyhľadali, hovorili o tom, že mali 19 zásadných pripomienok k tomuto návrhu zákona a z tých 19 zásadných pripomienok bola prijatá len 1. Keď som to ja povedala, tak pani ministerka mi na to odpovedala, že to nie je pravda, pretože tento návrh zákona do vlády išiel bez rozporu. Ja nie som sudkyňa, aby som rozhodla o tom, kto má pravdu. Pre mňa sú dôležití všetci občania alebo všetci voliči. A tobôž ako pre poslankyňu, ktorá pôsobí vo výbore pre sociálne veci a bývanie, ale aj pre poslankyňu, ktorá je poslankyňou Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja, pre mňa je dôležitá aj obhajoba menšiny a medzi tú menšinu občania so zdravotným postihnutím patria.

Teraz, keď môj kolega, predseda výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien vystúpil a myslím si, že nám tu povedal právnu analýzu aj svoj vlastný názor, a ten vlastný názor bol pre mňa o to väčší alebo prínosnejší, že tu prehovoril otec dievčaťa, ktoré je ťažko zdravotne postihnuté. Takže tie svoje veci, ktoré tu hovoril a obhajoval, hovoril z vlastnej praxe. A teraz som sa cítila asi tak ako včera, nie je to správne asi porovnávať, ale včera nás väčšina presviedčala o tom, že hybridné učebnice sú dobré pre deti aj pre rodičov, aj pre pedagógov, ktorí sa s týmito učebnicami dostávajú do styku, a teraz nás väčšina presvedčuje o tom, že tento zákon je dobrý pre tú menšinu. Je dobrý bez rozporu pre občanov so zdravotným postihnutím.

Vo výbore pre sociálne veci a bývanie v tomto volebnom období, ak sa dobre pamätám, prvýkrát sa stalo to, čo sa stalo pri prerokovaní tohto návrhu zákona, pretože ja sa pamätám na predchádzajúce prerokovanie takýchto alebo podobných zákonov, keď boli vždy prítomní predstavitelia, ktorých sa to týkalo a v tomto volebnom období mi títo ľudia nejako v tom výbore chýbali. Teraz tam boli a povedali si svoje názory na tieto veci a mala som taký dojem, že vládna koaličná väčšina prvýkrát stála zoči-voči tým, ktorých sa tieto zákony týkajú a v niektorých pasážach to bolo pre nich nepríjemné, čo tí ľudia hovorili, lebo jedna skutočnosť je to, čo tu máme zo strany vlády a pani ministerky povedané, a druhá skutočnosť je tá, ktorú tam prezentovali ľudia.

Bol tam napríklad otec dieťaťa, ktoré má cystickú fibrózu, ktorý hovoril úplne inak, ako som sa ja mohla dočítať na internetovej stránke ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, kde po stretnutí, keď sa predstavitelia ministerstva stretli s predstaviteľmi rodičov detí s cystickou fibrózou, ktorí neboli spokojní s tým, čo pre nich vláda pripravila, alebo s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli prijaté.

Vo výbore sme sa okrem iného dopočuli aj o tom, aký je tento zákon dobrý, pretože hodinovú mzdu pre opatrovateľov zvyšuje z 55 korún na 75 korún. Áno, je to pozitívne, lenže predstavitelia občanov so zdravotným postihnutím na to reagovali asi v tom zmysle, pretože tento príspevok sa od roku 2004 nevalorizoval a keby sa brala do úvahy len inflácia, táto suma by už dnes mala byť, presne som si to zapísala, 81 korún 90 halierov.

Nestáva sa často, aby v tomto volebnom období ľudia demonštrovali pred Úradom vlády. Pri tomto, keď bola predložená táto predloha alebo táto novela zákona ešte len v pripomienkovom konaní a potom následne pred rokovaním vlády, dvakrát predstavitelia občanov so zdravotným postihnutím demonštrovali pred Úradom vlády. Prvýkrát to bolo prekvapenie, pretože zrejme to nikto nečakal, pretože táto vláda v každej druhej vete hovorí o tom, aká je sociálne citlivá, a druhýkrát sa pokúšali ešte raz demonštrovať, keď už išlo do tuhého, keď už o tom vláda rokovala, pán premiér im odkázal, keď tu rozvinú transparenty pred Úradom vlády, tak nedostanú nič. Boli to tvrdé slová. Jeden môj známy sa spýtal, či náhodou môžu zdvihnúť barlu, ktorú držia v ruke nad hlavu, či im to bude povolené?

Pán poslanec Nagy, pán predseda výboru tu hovoril svoje posledné zážitky v úvodzovkách o tom, ako sa nevedel dostať na ministerstve vnútra na lekárske ošetrenie s vozíčkom, sprevádzal svoju dcéru. Pamätáme sa na to, ak sa dobre pamätám, to bolo ešte v minulom volebnom období, keď sa prijímal zákon o bezbariérovom bývaní a ten zákon o tom, že všetky verejné budovy musia byť prístupné pre vozičkárov, tak niekoľko ľudí z médií si na jeden deň sadlo do vozíka a pokúsilo sa vžiť do situácie ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Títo ľudia sa nevedeli dostať do úradov, nevedeli sa dostať na ministerstvá a už nehovoriac o tom, že sa nevedeli dostať do divadiel a do kín. Oni vtedy spravili prieskum a zistili, že vo väčšine úradov aj vrátane samospráv, napríklad sociálne oddelenia sú na treťom poschodí bez toho, aby sa tam mohli dostať. Ja sa pamätám, ako sa nedostanú ľudia do úradov, ktorí sú na vozíku.

A teraz hovorme kritiku do vlastných radov. Národná rada bezbariérový spôsob prístupu jednak do rokovacej sály aj do celej budovy vybavila v minulom volebnom období, keď sme tu mali jedného poslanca Petra Bódyho, ktorý bol na vozíku. Takže to sú veci, ktoré sú realitou a skutočnosťou.

A teraz po týchto všeobecných poznámkach mi dovoľte predložiť pozmeňujúce návrhy. Tieto pozmeňujúce návrhy predkladám spolu s kolegyňou z výboru pre sociálne veci a bývanie s pani Monikou Gibalovou. Predkladáme ich spolu kvôli tomu, že tieto pozmeňujúce návrhy sme predložili aj vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Zvlášť som ich predložila ja, zvlášť pani kolegyňa, a pretože všetky tieto naše návrhy boli odmietnuté, tak nemáme inú možnosť, len predložiť to ešte raz tu.

Ja sa dopredu ospravedlňujem, ale tých pozmeňujúcich návrhov je veľa, takže musíte mať trošičku trpezlivosť, pretože podľa rokovacieho poriadku ich musím prečítať všetky. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia.

V čl. I. Po prvé. V § 14 ods. 4 sa za slová "podľa osobitného predpisu 10" vkladajú slová "alebo je nevidiaca, alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň odkázanosti je najmenej IV podľa osobitného predpisu."

Odôvodnenie. Podľa predloženého návrhu s prihliadnutím zmeniť prílohu č. 4, v zákone o sociálnych službách bude možné peňažný príspevok na opatrovanie poskytovať len osobám, ktoré opatrujú imobilné osoby alebo osoby, ktoré vyžadujú sústavný dohľad. Nevidiace a prakticky nevidiace, najmä staršie osoby so stupňom odkázanosti IV vyžadujú už opatrovanie vzhľadom na nemožnosť kontrolovať bežné činnosti zrakom, čo príloha č. IV napriek tomu, že bola doplnená a upravená i pre posudzovanie odkázanosti zrakovo postihnutých osôb dostatočne nemôže zohľadniť, pretože Bartelov index je koncipovaný a prioritne určený pre posudzovanie odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby osôb s telesným postihnutím.

Po druhé, § 14 ods. 6 písm. c) znie: "Zvládnuť z dôvodu ťažko zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobrasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti z ťažkého stupňa, cystickej fibrózy alebo ťažkej poruchy sfinkterov."

Odôvodnenie. Cystická fibróza je geneticky podmienené multiorgánové ochorenie postihujúce sinobronchopulmonálny systém, pankreas, črevo, pečeň, metabolizmus, reprodukčné orgány, kostný systém, sekundárne aj srdcovocievny systém svojimi prejavmi spôsobuje, že fyzická osoba s cystickou fibrózou nie je schopná zvládnuť z dôvodu zdravotného postihnutia prepravu vo vozidle hromadnej dopravy a v prostriedkoch železničnej dopravy najmä z dôvodov. Sú to jednak záchvaty kašľa s vykašliavaním patogénov do okolia, vykašliavanie hnisavých hlienov vzbudzujúce odpor u spolucestujúcich, záchvaty dušnosti pre funkčné pľúcne poruchy, akútne črevné a tráviace problémy bez možnosti prerušenia prepravy, nadmerné potenie bez možnosti prezlečenia sú neriešiteľné situácie v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy pre osoby s cystickou fibrózou a znižujú ich dôstojnosť.

Dôležité je uvedomiť si, že ide prevažne o deti, adolescentov a mladých ľudí, priemerný vek je 19 rokov, teraz sa dožívajú, pár ľudí z nich má 21 až 23 rokov. Doteraz sme sa stretávali len s deckami, ktorí sa musia prepravovať do školského zariadenia, zamestnania, do cystickofibrického centra, na Slovensku sú v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach, na kultúrne a športové podujatia.

Odkázanosť osoby s cystickou fibrózou na individuálnu prepravu umožní jej začlenenie do spoločnosti a zlepší kvalitu jej života. Ak táto podmienka nie je splnená, osoba musí byť hospitalizovaná, tým vyčlenená na určité obdobie zo svojho aktívneho života.

Po tretie. V 18 ods. 19 písm. d) sa na konci textu pripájajú tieto slová "alebo jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 105-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu".

Odôvodnenie. Nesúhlasíme s tým, aby sa do hodnoty majetku nezahrnovalo len to osobné motorové vozidlo, ktoré fyzická osoba používa na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia. Navrhujeme, aby sa do majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nezahrnovalo osobné motorové vozidlo do hodnoty cca 550-tisíc Sk, i keď fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je odkázaná na individuálnu prepravu.

Osobné motorové vozidlo je významným prostriedkom kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia aj pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré nie sú uznané za odkázané na individuálnu prepravu. Jeho používanie znižuje zvýšenú úroveň ich fyzickej a psychickej záťaže a časovej náročnosti spôsobenú zdravotným postihnutím pri premiestňovaní sa samostatne, s asistentom, s rodinným príslušníkom alebo inou osobou. Znižuje záťaž rodiny spôsobenú zmenou deľby práce a zvýšenou potrebou a časovou náročnosťou pomoci členov rodiny pri realizácii mnohých každodenných aktivít a pri vybavovaní rôznych úradných, rodinných i osobných záležitostí. Osobné motorové vozidlo do tejto hodnoty nie je považované za luxus pre osoby bez zdravotného postihnutia, a tým skôr nemôže byť považované za luxus pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a trestať fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v prípade jeho vlastnenia odňatím príspevkov na kompenzáciu.

Po štvrté. V § 21 ods. 3 znie: "Do rozsahu hodín osobnej asistencie sa nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje denná pobytová sociálna služba alebo týždenná pobytová sociálna služba. Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, možno poskytnúť osobnú asistenciu na jej sprevádzanie do školského zariadenia a školské zariadenie je mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb alebo mimo priestorov zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sprevádzanie do zamestnania, respektíve na spoločenské aktivity mimo tohto zariadenia.

Odôvodnenie tohto bodu. Aj osoby umiestnené v celoročnom zariadení majú právo sa zamestnať a právo individuálnej účasti na spoločenskom živote podľa vlastného výberu a má im byť poskytnutá pomoc porovnateľná s pomocou poskytovanou osobám žijúcich v rodinách alebo samostatne. Myslíme si, že aj pre človeka, ktorému sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, je potrebné zabezpečiť možnosť osobnej asistencie pri jeho aktivitách a potrebách, ktoré nie je možné pokryť pomocou personálu zariadenia, v ktorom je umiestnený.

Po piate. V § 21 ods. 4 sa vypúšťajú slová " a vykonáva zamestnanie alebo". Odôvodnenie. Oproti súčasnému stavu dochádza k zásadnej zmene v zozname činností, ktoré môže vykonávať osobitný asistent pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím - vyradenie pomoci pri pracovných a vzdelávacích aktivitách. Ide o zmenu, s ktorou nie je možné v žiadnom prípade súhlasiť. Podľa dôvodovej správy asistencia na pracovné účely môže a má byť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím zabezpečená prostredníctvom pracovného asistenta. Hovorí sa o tom v zákone o službách v zamestnanosti. Pracovný asistent vyhovuje prevažne zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú na jednom pracovisku alebo v chránenej dielni viac zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorí sú na jeho pomoc odkázaní. I výška príspevku sa odvíja okrem iného od počtu zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorým počas práce poskytuje asistenciu. Poskytovanie pomoci pri pracovných aktivitách pracovným asistentom sa ukazuje ako problematické až neriešiteľné, ak zamestnávateľ zamestnáva len jedného zamestnanca so zdravotným postihnutím. Zamestnanec so zdravotným postihnutím obvykle nepotrebuje pomoc pracovného asistenta počas celej pracovnej doby, prípadne ho potrebuje len nárazovo, napríklad v prípade, že zamestnanec si vyžaduje cestovanie. V takomto prípade, pokiaľ sa zamestnávateľ vôbec rozhodne pre pracovného asistenta, musí jeho funkciu spojiť s vykonávaním iných činnosti, čo je už komplikácia. Domácku prácu môže zamestnanec s ťažkým zdravotným postihnutím bez problémov vykonávať za pomoci osobného asistenta. Po zrušení tejto možnosti bude musieť zamestnanie ukončiť, pretože ak zamestnávateľ hromadne zamestnáva na domácku prácu viac osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, nebude každému z nich zabezpečovať pracovného asistenta. Preto v takýchto prípadoch ako efektívnejšia sa ukázala pomoc osobného asistenta pri pracovných aktivitách, ktorého si zamestnanec so zdravotným postihnutím alebo samostatne zárobkovo činná osoba sám riadi podľa svojich individuálnych potrieb. Zamestnanec so zdravotným postihnutím tým nezaťažuje svojho zamestnávateľa a má väčšiu šancu na získanie individuálneho pracovného miesta.

Považujeme preto za úplne opodstatnenú alternatívnu existenciu dvoch nástrojov, ktoré podporujú pracovnú aktivitu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, pretože každý z nich je vhodný pre inú situáciu. Chápeme síce námietku nevhodnosti financovania pomoci pri pracovných aktivitách v dvoch systémoch, ale nepovažujeme za natoľko opodstatnenú a závažnú, aby sa kvôli tomu zrušil systém, ktorý sa v praxi osvedčil. Prioritou by mala byť podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím, nie systém, ktorému sa táto podpora poskytuje.

Sústavným problémom bude vykazovanie hodín osobnej asistencie a pracovnej asistencie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť, pretože na rozdiel od zamestnancov nemá a ani nemôže mať samostatná zárobková činná osoba stanovenú presnú pracovnú dobu.

Po šieste. V § 22 ods. 2 druhá veta znie: "Po dovŕšení 65. roku veku môžu tento príspevok poskytovať, len ak bola fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podľa vydaného posudku odkázaná na osobnú asistenciu pred dovŕšením 65. rokov veku."

Odôvodnenie. Navrhujeme, aby podmienkou pre možnosť poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu po dovŕšení 65. roku veku nebola skutočnosť, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím poberala tento príspevok pred dovŕšením tohto veku, ale skutočnosť, že podľa vydaného posudku bola odkázaná na osobnú asistenciu. Umožní sa tým poberať peňažný príspevok na osobnú asistenciu po dovŕšení 65. roku veku osobám, ktoré mali síce priznané hodiny osobnej asistencie, ale pre prekročenie hranice príjmu im bola výplata peňažného príspevku zastavená a pomoc inej fyzickej osoby si hradili z vlastných prostriedkov. Po ukončení pracovnej činnosti im poklesnú príjmy, pomoc inej fyzickej osoby si už nemôžu uhrádzať z vlastných prostriedkov a nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu im nevznikne, pretože pred dovŕšením 65. roku veku napriek odkázanosti na osobnú asistenciu peňažný príspevok nemohli poberať.

Po siedme. V § 22 ods. 4 sa vypúšťa prvá veta. Odôvodnenie také isté, ako bude pri bode 10.

Po ôsme. V § 22 sa vypúšťa ods. 5 a 6. Doterajšie odseky 7 až 15 sa označujú ako odseky 5 až 13. Odôvodnenie bude také isté ako pri bode 10.

Po deviate. V § 22 ods. 9 sa slovo "trojnásobok" nahrádza slovom "štvornásobok", slovo "trojnásobku" nahrádza slovom "štvornásobku" a slovo "trojnásobkom" nahrádza slovom "štvornásobkom".

Odôvodnenie. Žiadame, aby pri poskytovaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu bola hranica príjmu, po dosiahnutí ktorej sa tento príspevok kráti, zvýšená z trojnásobku na štvornásobok životného minima. Spôsob stanovenia príjmu je diskriminačný voči osobám, ktoré sa posudzujú samostatne.

V rámci MPK sme preto navrhovali, aby sa v prípade nároku na výplaty príspevku na osobnú asistenciu príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím neskúmal. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny s týmto návrhom nesúhlasilo. Hranica príjmu trojnásobok životného minima v návrhu zostala nezmenená napriek tomu, že v rámci prípravy zákona sa uvažovalo s jej zvýšením na štyri- až päťnásobok životného minima. Teraz navrhujú štvornásobok.

Ak osobná asistencia má podporovať aktívnych občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, práve tí najaktívnejší a najschopnejší ju nemôžu využívať, respektíve si ju musia uhrádzať z vlastných príjmov, pretože po dosiahnutí príjmu presahujúcom sumu trojnásobku životného minima, ktorý je v súčasnosti 16 170 Sk, sa im príspevok na osobnú asistenciu začína príslušne krátiť podľa dosiahnutého príjmu až na 0. Treba si uvedomiť, že sumu 16 170 Sk prekročí poberateľ invalidného dôchodku, ktorý sa posudzuje samostatne už pri príjme zo zárobkovej činnosti blížiacom sa výške minimálnej mzdy.

Po desiate. V § 23 ods. 5 sa vypúšťa tretia veta.

Teraz odôvodňujem aj body 7, 8 a 10. Vylúčenie rodinných príslušníkov z vykonávania osobnej asistencie obmedzia zdravotne ťažko postihnutého človeka v slobodnom rozhodovaní a vo výbere podľa vlastného záujmu a pretože je diskriminovaný určitý okruh ľudí, vykonáva danú činnosť na základe príbuzenského vzťahu. Žiadame preto zrušiť vylúčenie rodinných príslušníkov z osobnej asistencie a umožniť, aby si občan mohol zvoliť za osobného asistenta rodinného príslušníka, aby osobnú asistenciu mohol vykonávať aj rodinný príslušník bez obmedzenia kritériami celkovej potreby 3 650, respektíve limitom pre rodinného príslušníka 1 460 hodín, pretože existuje mnoho situácií, kde nie je prítomnosť cudzej osoby vhodná, napríklad pri pobyte v kúpeľoch, vybavovanie finančných a majetkových záležitostí, pri niektorých návštevách zdravotníckych zariadení, v intímnej hygiene a podobne.

Po jedenáste. V § 24 ods. 3 znie: "Peňažný príspevok na kúpu pomôcky, peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky a peňažný príspevok na úpravy pomôcky možno poskytnúť, len ak sa pomôcka neposkytuje a ani nepožičiava na základe verejného zdravotného poistenia s výnimkou druhého mechanického vozíka, druhého elektrického vozíka, druhého načúvacieho aparátu alebo druhého inhalačného prístroja. Druhý mechanický vozík a druhý jednoduchý kočík alebo druhý špeciálne upravený kočík."

Odôvodnenie. Cystická fibróza je charakteristická tvorbou veľmi hustého hlienu v pľúcach a v tráviacom trakte. Hustý hlien pľúca upcháva a je živnou pôdou pre baktérie, pretože osoba s cystickou fibrózou trpí opakovanými infekciami dýchacích ciest. Postupne sa tu tvoria nenapraviteľné zmeny, ktoré spôsobujú predčasnú smrť. Odstrániť hlieny v pľúcach sa dajú len špeciálnymi fyzioterapeutickými postupmi po inhalácii mukolytík, ktoré musí osoba s cystickou fybrózou vykonať viackrát denne po celý život. Po očiste pľúc nasleduje ešte inhalácia antibiotík. Inhalačný prístroj je pomôcka, ktorá pomáha odstraňovať hustý hlien z pľúc, uľahčuje dýchanie, minimalizuje záchvaty kašľa, predlžuje život osobe s cystickou fibrózou, umožňuje jej začleniť sa do spoločnosti.

Zákon, ktorého cieľom je podpora začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti by to mal umožniť aj 416 osobám, z toho je 211 detí a 205 dospelých postihnutých cystickou fibrózou. Takže hovoríme o počte 416 osôb.

Po dvanáste. V § 29 ods. 4 znie: "Do zoznamu pomôcok nemožno zaradiť pomôcku, ktorá svojím účelom a charakterom je porovnateľná s pomôckou uvedenou v zozname zdravotníckych pomôcok, ktoré sú poskytované na základe verejného zdravotného poistenia s výnimkou druhého mechanického vozíka, druhého elektrického vozíka, druhého načúvacieho aparátu alebo druhého inhalačného prístroja." Odôvodnenie je podobné, ako bolo v bode 4 a vyššie.

Po trináste. V § 32 ods. 4 znie: "Peňažný príspevok na opravu pomôcky možno poskytnúť na opravu pomôcky, ktorá sa neposkytuje, ani nepožičiava na základe verejného zdravotného postihnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Peňažný príspevok na úpravu pomôcky možno poskytnúť len na opravu druhého mechanického vozíka, druhého elektrického vozíka, druhého načúvacieho aparátu alebo druhého inhalačného prístroja, na ktorý bol poskytnutý peňažný príspevok na kúpu pomôcky alebo na opravu mechanického vozíka, alebo elektrického vozíka, ktorý fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím získala darom alebo kúpou." Odôvodnenie je rovnaké, ako bolo v bode 6 vyššie.

Po štrnáste. V § 37 ods. 3 prvá veta znie: "Za úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa považujú zmeny, ktorými sa upravuje existujúce zariadenie v byte, v rodinnom dome alebo v garáži a vybudovanie novej kúpeľne a splachovacieho WC v rodinnom dome, ak sa tieto v dome nenachádzajú." Odôvodnenie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)