P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, poprosím vás. Ďakujem pekne. Pán poslanec Fronc faktická poznámka. Končím možnosť sa prihlásiť.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa, celkom iste treba deti chrániť, ale musím povedať aj to, že nepoznám normálneho rodiča a vychovávateľa alebo učiteľa, ktorý by neprimerane deti fyzicky trestal. A v tejto súvislosti musím vysloviť nesmierne počudovanie, pretože SMER ako priamy dedič komunistickej strany, vy si to, pani kolegyňa, možno nepamätáte, ale nás všetkých presviedčal o výchove zavedenej sovietskym vychovávateľom Makarenkom. A dokonca to bola taká "láskavá výchova", že prešla aj do bežného jazyka, a keď rodič povedal, prestaň vyvádzať, lebo vezmem na teba Makarenka, tak dieťa vedelo, že nasleduje fyzický trest - trstenica alebo niečo podobné. A teraz prechádzate na úplne inú druhú krajnosť. Ja som presvedčený, že dieťa treba chrániť, ale takisto nemožno a nie je dobré v tomto smere obmedziť rodiča. Rodič, ak udrie svoje dieťa, tak vždy to robí s výchovným cieľom a určite i s láskou.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, chcete reagovať? Pani poslankyňa Vaľová, chcete reagovať? Pani poslankyňa, dobre, nechcete reagovať. Do rozpravy pán poslanec Bauer, nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, pán predseda, kolegovia, kolegyne, tento zákon by asi nevzbudil veľkú pozornosť, keby sa tam ministerstvo práce, sociálnych vecí nepokúsilo vpašovať absolútny zákaz fyzických trestov na dieťati, čiže takzvanú nulovú toleranciu fyzickým trestom.

Pani poslankyňa Vaľová o tom hovorila, že to nie je tak, ale tak, ako to ja čítam § 4, ktorý hovorí o tom rozsahu, kde sa tento zákon a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, na čo sa vzťahujú. Je tam aj prirodzené rodinné prostredie, otvorené prostredie. Toto rozpútalo na Slovensku celkom zaujímavú diskusiu a chcel by som krátko prezentovať niektoré názory odborníkov a chceme, pán kolega Palko potom predloží pozmeňujúci návrh k tomuto ustanoveniu.

Bratislavský psychológ a pedagóg z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Emil Komárik hovorí, že zákaz akýchkoľvek telesných trestov by bol vyhlásením jednostranného odzbrojenia. Filozofiu zákona prirovnáva k zrušeniu polície a väzníc. Obáva sa takzvaných collateral damage, teda vedľajších následkov, ako keď napadnete nepriateľa, ale zničíte pritom štyri dediny s civilistami.

Komárik pre zákaz telesných trestov nevidí dôvod a upozorňuje na situáciu v školstve, kde zákaz fyzických trestov platí už dávnejšie. Hovorí: "Ešte som nepočul nikoho tvrdiť, že deti dnes sú lepšie, mravnejšie alebo majú menej porúch ako deti v minulosti," hovorí Komárik. Psychológ pritom zdôrazňuje, že nie je žiadnym prívržencom telesných trestov. Odmieta ich najmä ako súčasť vedomostného vzdelávania. Naopak, svoje miesto môžu mať podľa neho v súvislosti s mravnou výchovou, ktorá sa odohráva primárne v rodine, ale aj v škole. Nesúhlasím s trestaním za vysvedčenie. Je to principiálne nesprávne. Naopak, dieťaťu do troch rokov sa nedá niekedy rozumným spôsobom vysvetliť, že zlé môže byť niečo, za čo sa netrestá. Koncepcia mravného vývinu hovorí, že čo je zlé, za to sa trestá, dodáva Komárik. Trest musí byť preto zrozumiteľný, tresty a odmeny treba distribuovať spôsobom, ktorému dieťa rozumie. Ak teda rodičovi zoberiem možnosť dieťa zorientovať v tomto období, poškodí to jeho výchovu, tvrdí psychológ. Za zdanlivo banálnou zápletkou o výchovnú facku či capnutie po zadku sa tak otvára spor o trest a morálku. Napokon práve násilie medzi deťmi v škole, nahrávanie mučenia a týrania zvierat na mobilné telefóny či zastrašovanie učiteľov sú dnes spoločenskými témami aj na Slovensku.

Zákazy telesných trestov riešia celkom umelý problém a situáciu vlastne ešte zhoršujú. Ako? Základom násilia je beztrestnosť. Ak dieťa vie, že môže urobiť čokoľvek, urobí to, dôvodní Komárik a dodáva, trest má význam presahujúci samotné potrestanie vinníka. Udelenie trestu ovplyvňuje okolie a paradoxne práve trest dáva trestajúcemu aj trestanému slobodu. Problém porušenia pravidiel sa ním vyrieši a môže sa ísť ďalej. Ak k takejto katarzii nedôjde, nedoriešené veci nás začnú zaťažovať viac než problémy, a to sa stáva zdrojom budúcej úzkosti, hovorí Emil Komárik,

Pohnútkam zástancov zákazu telesných trestov, ako to už boli mnohí a v iných európskych krajinách nerozumie ani Ondrej Kačšák z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorý sa zaoberá aj kultúrou a dejinami detstva. Tie zákazy nereagujú na nijakú reálnu spoločenskú potrebu. Problém telesnej disciplinácie je dnes len zaujímavou mediálnou udalosťou. V skutočnosti celá spoločnosť veľmi citlivo reaguje na akékoľvek násilné excesy. Klasické výskumy jasne dokazujú, že rodina sa v minulých storočiach zriekala uplatňovania prísnych telesných trestov a úlohy týchto trestov preberali iné prvky. Preto sa mi takéto zákazy javia ako bezpredmetné, odhliadnuc od toho, že facka je občas jedinou možnosťou, ako zastaviť priebeh neželaného správania u dieťaťa. Stačí sa opýtať v špeciálnych školách.

Napokon aj renomovaný český psychológ Zdeněk Matějíček vo svojej knihe Po dobrom alebo po zlom píše: "Na malého zlostníka v dvoch či troch rokoch bude dobre platiť, keď ním trochu zatrepeme, jednu mu šupneme na zadoček a vystrčíme ho na chvíľku za dvere." Viete dobre, že v Čechách bol taký istý pokus upraviť legislatívu. Pani ministerka s tým neuspela, dokonca sudcovia sa postavili proti tomu a tento fackovací zákon, ako ho nazývali v Čechách, bol stiahnutý.

Základným ideologickým východiskom tohto návrhu podľa mňa je, že deti sú si s rodičmi rovné. Podporuje sa teda ochrana jeho novo definovaných práv a zvyšuje sa takzvaná participácia na výchove. Ale je to naozaj tak? Ľudia sú si v právach rovní. To je v poriadku. Je to základ našej kultúry a politického režimu. Muži, ženy, čierni alebo bieli. V rodine však prirodzene vládne nerovnosť, čo je lepšie povedané, nerovnakosť rolí, ktoré jej jednotliví členovia plnia. Muž sa líši od ženy, žena od muža a rodičia od detí. Ideologická politika na tieto rozdiely útočí. Nerovnakosti matky a otca čelí návrhom na uzákonenie manželstva osôb rovnakého pohlavia, nerovnakému postaveniu detí s rodičmi, ktorí ich majú vychovávať konceptom detských práv. Detské práva, samozrejme, nie sú zhubné ako také. Dôležité je, čo sa za ne považuje. A práve tu vzniká priestor na intervenciu štátu. Vyhlásime rovnosť dieťaťa s rodičom, a keďže dieťa je fyzické slabšie, musí jeho práva pred rodičom niekto garantovať, prípadne ochrániť. Ponúka sa osvietený úradník. Ten spochybní právo rodičov vychovávať vlastné deti podľa svojho svedomia, či trestať ho v úvodzovkách výchovnou fackou.

Prirodzene postupná strata právomoci trestať znamená, že rodič či učiteľ stráca pri výchove potrebnú autoritu. Štát vie napokon lepšie ako rodič, čo je pre dieťa dobré, a preto zákonmi bráni jeho právo na vyjadrenie názoru, právo na vlastný výber vierovyznania a podobne. Je pravda, že štát tým rodičov uráža a vysmieva sa im. Povedané slovníkom súčasnej vlády, dieťa z rodiny vyvlastňuje a spupne im odkazuje, že dobro ich dieťaťa ochráni lepšie. Nemenej zaujímavé je, čo všetko sa taktne zatajuje. Napríklad, že neprimeranému násiliu na deťoch dochádza častejšie medzi nezosobášenými pármi či v rodinách po rozvode.

Dámy a páni, nebudem dlhšie citovať odborníkov. Pokladám, že v tom by sme sa mali zhodnúť. Nie nulová tolerancia k fyzickým trestom, ale primerané tresty, za ktoré sú zodpovední rodičia svojich detí. Tento antifackovací zákon, tak ako je napísaný, je zle napísaný. Podporujem pozmeňujúci návrh, ktorý predloží môj kolega Vladimír Palko. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky pán poslanec Halecký, Jasaň a Fronc. Končím možnosť sa prihlásiť.

Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcel by som na vystúpenia pána Bauera poukázať, že v otázke telesných trestov myslím, že už je všeobecne akceptovaný princíp nulovej tolerancie fyzických trestov ako princípu. Zaiste, že variácie bežnej rodinnej výchovy domácej sú možnože modifikované, ale ja by som chcel viacej upozorniť na to duševné trýznenie, týranie a hlavne nevšímavosť v rodinách u rodičov alkoholikov, drogovo závislých, kde dieťa nemá impulzy, kde nemá pozitívne vzory a tam dochádza k tomu, že dochádza ešte k väčším násilnostiam tohto charakteru ako pri telesných trestoch. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Jasaň.

V. Jasaň, poslanec: Ja len tri poznámky. No ja som skoro žasol pri niektorých výrazoch, akože získať si autoritu trestaním. Tak to je veľmi zaujímavé. A podľa toho, čo som tu počul, mi vychádza z toho, že vy by ste chceli urobiť akési pravidlá trestania? Kedy sa môže, ako sa môže zauškovať, facku alebo ako. Ja neviem, tomu nerozumiem. Ja som rodič, ktorý vychoval dve deti, dnes už dospelé, vysokoškolsky vzdelané a v živote som ich nemusel udrieť. Nemusel som ich udrieť. (Potlesk.) Mám to z mojej rodiny vlastnej a ako výchovný prostriedok vždy som využíval rozhovor. A už 29 rokov robím detské tábory, tak dva mesiace trávim medzi deťmi, z toho zhruba 40 % sú zo sociálne odkázaných rodín a ani tam sme nemuseli používať ani fyzické, ani telesné tresty, ani žiadne iné. Jednoducho, ak to dieťa je vychovávané v rodine, slušnej rodine, dobrej rodine, kde je takéto niečo, ja si to neviem jednoducho predstaviť. A určite to je posledná poznámka, viete, ak dáte maličkú možno výchovnú facku, kto to odkontroluje, aká je to facka. Facka od 120-kilového otca alebo od nežnej 52-kilogramovanej ženy? To je predsa rozdiel. Bitka nepatrí ani do školy, nepatrí ani do rodiny, a ak niekto presadzuje ten názor, že autorita sa dá získať trestaním a deti vychovávať trestaním, tak ja mu to neberiem, len ho ľutujem. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ešte raz by som zopakoval, čo pokladám za dôležité. Žiaden normálny rodič, vychovávateľ alebo učiteľ fyzicky netrestá tvrdo zbytočne. Nemyslím si to. Ak trestá, trestá naozaj z potreby a lásky. A poviem dva prípady, ktoré som osobne zažil. Jeden, keď malý chlapec z rodiny nedal si povedať, poskakoval okolo horúceho hrnca a stiahol ho na seba, obaril sa a bolo to veľké trápenie, ktorého ho čakalo.

A druhý prípad, ktorý som ja urobil, keď okolo sporáka moje malé dieťa, ktoré si to nedalo vysvetliť, nebolo to schopné pochopiť, poskakovalo stále a obával som sa oňho, tak som mierne prihrial platňu a priložil mu prst na tú platňu. Odvtedy sa sporáku vyhlo. Bol som "krutý otec", pravda, keď som ho takýmto spôsobom chránil. Ja si myslím, že občas z lásky daný malý trest ochráni dieťa pred mnohými veľkými utrpeniami. Tak ako to bolo utrpenie, keď prevrátil vriaci hrniec na seba ten chlapec z rodiny.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Bauer, nech a páči, vaše reakcia na faktické poznámky.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem. Prvé, čo chcem povedať, že vidím rozpor v tom, keď na jednej strane hovoríte, že však ten zákon sa nevzťahuje akože na rodinné prostredie, a na druhej strane uvádzate príklady, ako ste nikdy nepotrestali alebo neudreli svoje deti.

Pán poslanec Halecký, ja beriem, že existuje princíp nulovej tolerancie fyzických trestov, ale hovorím o inom, že rodina vo svojej výchove, rodičia vo svojej výchove by mali byť autonómni a nemal by tam vstupovať štát. Čiže, keď ten rodič, ktorý má trojročné dieťa a nevidí inú možnosť, a to dieťa skúša jeho trpezlivosť, že či môže strčiť ruky do elektrickej zásuvky, alebo nie, nevidí inú možnosť len, že proste mu dá jednu na zadok a že takto mu zabráni a chráni ho a s láskou to robí, a to dieťa zabudne proste na to, nepamätá si, tak si myslím, že ten rodič má na to právo.

Ja som tiež vychoval tri deti a tiež som vychovával deti bez bitky a s dohovorom, ale tvrdím, že tí rodičia, ktorí si myslia, že sú situácie, a v tej situácii kvôli svojim deťom, aby mali svoju autoritu, aby ochránili tie deti, chcú použiť aj takýto trest, že majú na to právo, a to je rozdiel. Vy to zľahčujete tým, že vy ste tí dobrí, ktorí netrestajú, a tí, čo hovoria, že rodičia majú svoje právo, aby rozhodli o tom, akým spôsobom a aký trest použijú, že tí sú tí zlí. Tak to je tá ideológia. To je tá ideológia, o ktorej som hovoril a ktorú sa takýmto spôsobom snažíte presadzovať.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Palko do rozpravy.

V. Palko, poslanec: Vážený pán predseda, vážená ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, 20. storočie bolo takým storočím utópií. Jednou takou utópiou bol komunizmus založený na tom, na myšlienke, ktorá bola predstavovaná ako krásna, a pritom bola úplne odtrhnutá od života, od podstaty človeka a od podstaty ľudskej spoločnosti.

Musím povedať, že to, čo nám teraz ponúka vláda pána premiéra Fica a pani ministerky Tomanovej v tomto zákone, tak to je opäť taká utópia, že komunizmus bol oproti tomu šuviks. Ešte pripomeniem, aby bolo úplne jasné, o čom sa bavíme. Tento návrh novely je výslovným zákazom používania všetkých foriem telesných trestov proti deťom. Lebo niektorí to tu spochybňovali. Ako už povedal kolega Bauer, považujem aj ja za potrebné to pripomenúť. Paragraf 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane hovorí jasne, že opatrenia sociálnoprávnej ochrany sa vykonávajú a teraz sa vymenovávajú všetky prostredia. Je tam aj rodinné prostredie, aj náhradné rodinné prostredie, aj otvorené priestranstvo. To znamená, že sa to týka rodičov, aj vychovávateľov, aj učiteľov. A opäť, aby sme nesplietali. Aby sme nesplietali. Lebo pán poslanec Halecký už hovoril o tom, že ako treba chrániť deti v prostredí alkoholikov, v prostredí drog a tak ďalej.

Aby bolo jasné, táto novela pani ministerky nejde proti násilným rodičom, ktorí používajú neprimerané násilie voči svojim deťom. Proti týmto ide Trestný zákon. Trestný zákon ide proti nemu už roky, proti takýmto násilníkom idú súdy, prokuratúra, polícia a tresty v Trestnom zákone sú prísne. A keď som bol ministrom vnútra, tak polícia začala stíhať o niekoľko 100 % viac prípadov násilia v domácnosti, pretože mi záležalo na tom, aby si polícia nezatvárala oči pred týmto problémom. Ale tento zákon nejde proti násilným rodičom.

Treba povedať jasne, že idete proti státisícom normálnych rodičov, ktorí áno, niekedy použijú umiernený telesný trest, ale pritom vychovávajú deti s láskou, obetovali by za ne život a vychovávajú ich dobre sebe na radosť a tým deťom samotným na prospech v ich budúcom živote a na prospech celej spoločnosti.

Proste spoločnosť je, niekto presadzuje pravidlo, že na dieťa nemožno položiť ruku nikdy, nikto akokoľvek mierne, nech by sa to dieťa dopustilo čohokoľvek a opakovane. Tak prepáčte, takáto spoločnosť to je utópia. To je utópia. A prečo chcete postaviť tieto státisíce normálnych rodičov aj učiteľov a vychovávateľov mimo zákona? Prečo? A neochkajte mi, pani ministerka. Ešte mám zmysel pre logiku.

Ak rodič nemôže dať dieťaťu facku akokoľvek miernu, tak potom ho oberáte o autoritu a potom mu sťažujete jeho povinnosti pri výchove detí. A ak také niečo presadzujete, tak potom vyhlasujete vojnu rodičom, učiteľom, a najmä teda vyhlasujete totálnu vojnu zdravému rozumu a ľudskej skúsenosti. Prastaré matere by sa tomuto smiali. To nemali ani maturitu, ani skončenú základnú školu.

Pani poslankyne, páni poslanci z vládnej koalície, vy naozaj máte pocit, že situácia, čo sa týka výchovy mládeže sa nejako zlepšuje? Máte pocit, že situácia na školách nejako prekvitá? Veď tam sa dejú veci, o ktorých sa vám pred nejakými 20, 30, 40 rokmi nesnívalo. Učitelia sú často zúfalí a psychicky sa rúcajú. Policajné psy nám chodia a kontrolujú drogy po školách. Pomaly budú prechádzať deti pri príchode do školy cez detektor. A hovorí sa o zavádzaní kamerových systémov na školách.

Vy máte pocit, že toto je situácia, keď treba oslabovať autoritu rodičov, vychovávateľov, učiteľov? Ja teda ten pocit nemám. Viete, čo bude výsledkom týchto utopických opatrení? Že tu budú nastupovať generácie nespratníkov, ktorí nebudú vedieť, čo so sebou. Nebudú schopní sami seba obmedzovať a nebudú sa potom vedieť ani postarať o tie staršie generácie v starobe, keď budú potrebovať opatrovanie.

A ja by som si dovolil vám vysloviť určité počudovanie nad tým, že ako sa to správa, to hovorím preto, lebo tu sa kopírujú nejaké uznesenia Rady Európy, ako sa tak správa táto vaša vláda, ktorá sa tvári ako národne orientovaná, a keď je tu doma na Slovensku, tak je to samý Svätopluk, samý Jánošík a Štúr a Matica, a keď vystrčíte päty podaktorí, tak zrazu v tom zahraničí preberiete úplne hocijaký nezmysel, úplne hocijaký nezmysel, o ktorom sa ľuďom v tejto krajine ani nesnívalo.

Raz pán minister Kubiš podpíše dokument o tom, ako je to úžasné, keď si homosexuálne páry adoptujú deti a teraz zase absolútny zákaz akýchkoľvek fyzických trestov. Keď ste vonku, tak sa proste správate nesvojprávne. Tam neviete povedať na nič nie. Toto už nie.

V rámci zachovania teda posledných zvyškov zdravého rozumu chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh. Teda je to návrh k čl. I bod 2 zákona. Znenie bodu 2 sa upravuje nasledovne: Bod 2. Doterajší text § 7 sa označuje ako ods. 1 a dopĺňa sa ods. 2 a 3, ktoré znejú: Odsek 2. "Ak je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately upozornený na použitie hrubých alebo ponižujúcich foriem zaobchádzania a foriem trestania dieťaťa napĺňajúci skutkovú podstatu trestných činov Trestného zákona osobitne podľa § 155, § 156, § 157, § 158 alebo § 208 Trestného zákona, alebo ak pri výkone opatrení podľa tohto zákona zistí použitie rodičom alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, je povinný informovať políciu a v závislosti od ich povahy a závažnosti uplatniť niektoré z opatrení podľa tohto zákona." Odsek 3. "Pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona je zakázané používať hrubé fyzické násilie proti dieťaťu, napĺňajúce skutkovú podstatu podľa § 155, § 156, § 157, § 158 alebo § 208 Trestného zákona." Koniec textu pozmeňujúceho návrhu.

Odôvodnenie. Keďže návrh novely zákona navrhuje výslovný zákaz používania všetkých foriem telesných trestov, je to neopodstatnený zásah do rodičovských práv, ktorý znefunkčňuje zodpovednú výchovu a ktorý nerobí rozdiel medzi výchovným primeraným trestom na jednej strane a týraním dieťaťa trestným podľa platného znenia Trestného zákona na strane druhej. Tak navrhovaný bod 2 v čl. I sa navrhuje doplniť o odkazy na trestné činy Trestného zákona proti zdraviu a proti rodine a mládeži. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktická poznámka pán poslanec Podmanický a Halecký. Končím možnosť sa prihlásiť.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Palko, ja sa priznám, že súhlasím s tým, že absolútny zákaz použitia aj tých malých primeraných telesných trestov pri výchove detí rodičmi by bolo choré a tiež sa obávam toho, že by to nebolo celkom správne. O to väčšmi som sa teda zameral na textové znenie tohto návrhu zákona a musím naozaj povedať, že aj podľa môjho názoru to ustanovenie, ktoré zakazuje telesné tresty sa netýka prirodzenej výchovy rodičov v rodinnom prostredí. Poviem prečo.

Ten sporný text, ktorý je navrhnutý, znie, že pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona je zakázané používať všetky formy telesných trestov. Čiže pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona je zakázané, no a za opatrenia sa v § 10 považujú napríklad organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch, tréningoch a aktivitách zameraných na podporu plnenia rodičovských práv a povinností, plnenia funkcií rodiny a tak ďalej. Alebo organizovanie, alebo sprostredkovanie účasti na programoch a aktivitách zameraných na predchádzanie sociálno-patologických javov. Sprostredkovanie kultúrnych, záujmových a iných aktivít a tak ďalej. Čiže sú tu presne vymenované, pri ktorých opatreniach sa tie telesné tresty nemôžu používať a nie je tu uvedené, povedzme, prirodzené rodinné prostredie. Je to § 10 súčasne platného zákona, ktorý vlastne zostane zachovaný. Takže si myslím, že si to pozrite a na základe toho budete vidieť, že bez problémov môžete za ten zákon zahlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja by som chcel upozorniť na jeden aspekt tejto problematiky, o ktorom sa veľmi nejako ešte nehovorí, a to je používanie medikamentov v tejto problematike hlavne u takzvaných detí nepokojných, dokonca v predškolskom veku neovládateľné deti, ktoré v neskoršom veku sa stanú záškolákmi, potom užívajúcimi alkohol, drogy a podobné veci až po kriminalitu.

Chcem upozorniť na to, že sú vedecké práce, ktoré dokazujú, že užívanie liekov, ktoré pôsobia na sérotonínové receptory v mozgu v primeranej dávke v dlhodobom pôsobení dokáže tieto deti vyliečiť. Minimálne ich zmierniť. Takže v tejto problematike chcem upozorniť na taký vedeckejší prístup, pretože iba pasívne ochranné opatrenia a organizovanie rôznych protiopatrení je len sekundárne a rieši tie následky. Takže táto oblasť má aj svoj podklad medicínsko-odborný. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, reakcia.

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Podmanický, to je nedorozumenie. Paragraf 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane hovorí, že opatrenia sociálnoprávnej ochrany sa vykonávajú v rôznych prostrediach. A je tam aj prostredie rodinné, aj otvorené prostredie a tak ďalej.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani ministerka, chcete sa vyjadriť?

Prepáčte. Ešte dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Boli písomne prihlásení. Teraz ešte... Len pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som ešte doplnila k svojmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý máte v písomnej podobe. Ale napriek tomu, aby nevznikli nejaké nezrovnalosti, prečítala by som ešte raz bod 3, kde v čl. I sa za bod 119 vkladá nový bod 120, ktorý znie. V bode 120 v § 93 ods. 3 sa slová "podľa § 73 ods. 2 písm. b) ôsmeho bodu" nahrádzajú slovami "podľa § 73 ods. 2 písm. b) deviateho bodu". V tejto súvislosti sa vykonáva prečíslovanie novelizačných bodov.

Odôvodnenie. V súvislosti s rôznymi zmenami v ustanoveniach upravujúcich spôsobilosť je potrebné vykonávať legislatívnotechnickú úpravu súčasného § 93 ods. 3, nakoľko tento sa vzťahuje obsahovo na výkon sociálnej kurately, pričom odkaz, ktorý je v texte ustanovenia, odkazuje na ustanovenia, ktoré sa netýkajú sociálnej kurately. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Len pre upresnenie. Pani poslankyňa, váš pozmeňujúci návrh, ktorý ste uviedli pri svojom prvom vystúpení, ste teraz a je rozdaný a majú ho... Dobre. Ďakujem pekne.

J. Vaľová, poslankyňa: Áno, majú všetci v písomnej podobe. A celý som ho prečítala. Áno, len som ešte raz opravila bod 3. Celý bol prečítaný.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pani poslankyňa bola jediná ústne prihlásená. Tentoraz vyhlasujem rozpravu za skončenú. A, pani ministerka, nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Ja len, aby som to uviedla na pravú mieru. Skutočne výkon týchto telesných trestov je zakázaný pri výkone opatrení sociálnoprávnej ochrany, ktorú je možné vykonávať aj v domácom prostredí, lebo to dieťa môže byť doma. Ale v zákone sú presne ustanovené, ktoré sú to opatrenia a je povedané, kto ich môže robiť. Môže ich robiť obec, vyšší územný celok, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Okrem toho osoby, ktoré sú akreditované subjekty. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka. Pán spravodajca, nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o 

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Je to tlač 727.

Opäť poprosím pani ministerku, aby uviedla tento vládny návrh.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o výkone prác vo verejnom záujme je zabezpečiť profesionálnu kvalitu, efektivitu a účinné vykonávanie práce vo verejnom záujme s cieľom skvalitniť verejnú správu.

Ďakujem, pán predsedajúci.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Určenou spravodajkyňou je pani poslankyňa Rošková. Poprosím ju, aby nás informovala o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch a stanovisku gestorského výboru.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Dovoľte mi, pán predseda, pani ministerka, predniesť spoločnú správu k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1000 z 11. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 409 zo 14. októbra 2007, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 475 z 15. októbra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 172 zo 14. októbra 2008.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť.

Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Ľubicu Roškovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a, po prvé, informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. A po druhé, predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 187 z 21. októbra 2008.

Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A poprosím teraz pani ministerku, aby nám v druhom čítaní odôvodnila

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 728. Spoločná správa výborov je tlač 728a.

Nech sa páči, pani ministerka.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni, účelom vládneho návrhu zákona je čiastočná liberalizácia odmeňovania zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme rozšíriť pôsobnosť zákona aj na umeleckých zamestnancov a stanoviť spôsob ich odmeňovania. Ustanoviť, aby tarifný plat zamestnancov, ktorí vykonávajú odborné činnosti z oblasti sociálnej práce a psychológie v zariadeniach sociálnych služieb sa určoval podľa osobitnej stupnice platových taríf uvedenej v prílohe č. 4, upraviť poskytovanie zahraničného funkčného platu a zahraničného príspevku vo väzbe na menu euro. A napokon ustanoviť spôsob zaokrúhľovania zložiek platu po zavedení meny euro.

Ďakujem, pán predsedajúci.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Madej je opäť spravodajcom. Poprosím ho, aby nás informoval.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor predkladá túto spoločnú správu výborov.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1001 z 11. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Návrh zákona odporúčali schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

Výbory Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Ide celkovo o dva pozmeňujúce návrhy.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, ako aj stanovísk poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o oboch návrhoch uvedených v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom a odporúčaním schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade a na informovanie Národnej rady o výsledku rokovania výborov a odôvodnenie návrhu a stanoviska gestorského výboru a predloženie návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci a bývanie č. 188 z 21. októbra 2008.

Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce kolegyne, kolegovia, niekto vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím opäť pani ministerku, aby odôvodnila v druhom čítaní

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Je to tlač 729. Spoločná správa výborov má č. 729a.

Nech sa páči, pani ministerka.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predkladaného vládneho návrhu je odstrániť aplikačné problémy pri poskytovaní náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách pri výkone práce v zahraničí, respektíve pri dočasnom vyslaní zamestnanca na výkon práce do cudziny, náhrad výdavkov za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.

Tento vládny návrh zákona reaguje aj na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

Ďakujem vám, vážený pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka. Pani poslankyňa Rošková bude spravodajkyňou a poprosím ju o informáciu o priebehu rokovania vo výboroch.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dovoľte predniesť spoločnú správu výborov k predmetnému vládnemu návrhu.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1002 z 11. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 477 z 15. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 174 zo 14. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 394 z 15. októbra 2008. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť.

Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a, po prvé, informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh, stanovisko gestorského výboru. Po druhé, predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 189 z 21. októbra 2008.

Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu, pán predseda.