M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami poslankyňa Gibalová, Sabolová, Rošková, Kahanec, Podmanický. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámku. Slovo má pani poslankyňa Gibalová.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ja som si myslela, že tento zákon sa už pokaziť nedá. Ale vy ste to ešte vylepšili. Podmieňujete poskytovanie sociálnej služby u neverejných poskytovateľov, ak nemôže poskytnúť sociálnu službu, ani zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby, potom môže aj ten neverejný poskytovateľ. Ale na druhej strane neverejný poskytovateľ je povinný a musí poskytnúť, ak toto je problém, nie je to jasná formulácia. Čiže iba ak nemôže poskytnúť službu, poskytne finančné prostriedky neverejnému poskytovateľovi, a to bude určujúce pre financovanie neverejných poskytovateľov. Nie to, čo si želá klient. Je to privatizácia služieb zo strany štátu. A je to, nanovo sa vraciame k centralizácii, znesvojprávňujeme človeka, občana, klienta.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcela by som sa dotknúť prv takej legislatívnej podoby, potom možno trochu vecne. Toto bol asi dôvod takýto pozmeňujúci návrh skoro ako jeden nový návrh zákona na to, aby sme rokovali v takýto čas, aby nebolo jasné, že zákon, ktorý bol predložený do Národnej rady, je ukážkou kvality.

Vy ste, pani poslankyňa, na začiatku povedali, že je proklientsky a Sabolová tu mala nejaké výhrady, že sa dlho nepripravoval a pozrite, už je tu. Ale pripravovať radšej dlho zákon, ale pripraviť ho kvalitne. Tento váš pozmeňujúci návrh patrí do výboru pre sociálne veci. Mali by sme vrátiť celý tento návrh zákona opäť na prerokovanie vo výbore, pretože tak, ako ste ho čítali, tak komplikovaným textom, ktorý bude veľmi ťažko vykladaný do budúcnosti pre používateľov, pre poskytovateľov a bude opäť nejasným, chaotickým zákonom pre to, aby niečo bolo možné, niečo bolo povinné. Veľmi ľahko sa zavedú povinnosti pre poskytovateľov a pre obce, mestá, VÚC-ky, ale veľmi ťažko sa budú možno v realite napĺňať, lebo je veľmi, veľmi komplikovaný text.

Na záver možno snáď ešte dve poznámky. Hovoríte stále neverejný poskytovateľ, zisky. Mám vo vašom podtóne vždy predstavu, že všetci neverejní poskytovatelia sú len tí, ktorí chcú zisky a ktorí chcú na sociálnych službách zbohatnúť. Myslím si, že toto je vážna chyba, ak to takto v podtóne cítiť. A druhá krátka poznámka. Viac zdravotnej starostlivosti a kombinácie zdravotno-sociálneho systému malo byť v tomto zákone a potom by ste vy nevyčítali cystickej fibróze alebo, že... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Rošková.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja by som chcela, naopak, podporiť tento poslanecký návrh a dotknúť sa práve tu spomínanej tej voľby občana, či môže, alebo nemôže si vybrať. Podľa mňa sa nezužuje právo voľby občana, pokiaľ ide o poskytovateľa sociálnej služby medzi verejným či neverejným poskytovateľom, lebo občan si môže vybrať podľa toho, či chce, alebo nechce participáciu tých verejných prostriedkov. A následne, ak chce tú spoluúčasť, uplatňuje sa režim sprostredkovania poskytnutia sociálnej služby obcou alebo vyšším územným celkom, nakoľko potom preberajú aj garanciu za to poskytovanie sociálnej služby v rozsahu ich pôsobnosti. Takže ja sa prikláňam k tomuto návrhu. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Určite sa nechcem miešať do sociálnej problematiky v tomto zákone z hľadiska profesionálneho, ale chcem sa spýtať na pár vecí vo vašom predloženom návrhu, pani ministerka. V dvoch odsekoch hneď na začiatku sa hovorí, že obec poskytne sociálnu službu, respektíve zabezpečí poskytovanie sociálnej služby. To isté platí v ďalšom bode pre vyšší územný celok, že poskytne, respektíve zabezpečí, to znamená, že bude povinný zabezpečiť túto službu.

Chcem sa spýtať. Kým, čím, respektíve ako je zabezpečený dostatok zdrojov pre obce a VÚC-ky? A chcem sa spýtať, čo urobí napríklad malá obec s nepriaznivým či nezvládnuteľným pomerom fyzických osôb, ktoré sú odkázané na sociálnu službu, keď má málo zdrojov? To je prvá vec.

Druhá vec. Na strane 3 v bode 15 máte vetu, ktorá je formulovaná: "Ak poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, o ktorej zabezpečenie poskytovania požiadali obec alebo vyšší územný celok, prijímateľ sociálnej služby neplatí úhradu za." Chcem sa opýtať za čo? Lebo mi to tam chýba.

A po tretie. Keď je obec v bode 26 povinná poskytovať finančný príspevok iba takému neverejnému poskytovateľovi, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, tak chcem sa spýtať, kto a ako to bude zasa posudzovať? A ako sa bude napríklad zohľadňovať neprimerané financovanie manažmentu poskytovateľa služieb bez zisku?

No a úplne na záver sa chcem spýtať, či je náležité a dôstojné prerokovať takéto vážne zákony v takomto čase? Ešte len začíname rokovanie o šiestich zákonoch zo súboru zákonov z rezortu práce a sociálnych vecí a je o chvíľu pol ôsmej večer.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Podmanický.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne. Ja chcem predovšetkým povedať, že na stole máme zákon, ktorý výrazným spôsobom zvyšuje komfort sociálnej starostlivosti o našich občanov. Zavádza množstvo nových nástrojov sociálnej služby, ktoré myslím si, že naozaj budú výraznou pomocou pre sociálne odkázaných občanov.

Na druhej strane každé zvyšovanie sociálneho komfortu si vyžaduje aj finančné prostriedky a vo finančnom vyhodnotení tohto zákona máme odhad zhruba 2,1 miliardy korún. Práve preto ja vítam tento pozmeňujúci návrh pani poslankyne Vaľovej, ktorá zohľadňuje skutočnosť, že celé bremeno alebo gro, najväčšie bremeno v tomto zákone preberajú na seba obce, mestá a vyššie územné celky a práve preto dostávajú aj možnosť v prvom rade umiestňovať klientov vo vlastných sociálnych zariadeniach, poskytovať sociálne služby najskôr vlastným aparátom a vlastnými zariadeniami. Až po vyčerpaní vlastných možností obec financuje pobyt občanov v zariadeniach sociálnej starostlivosti, v ďalších zariadeniach, ktoré sú, povedzme, neverejného charakteru. Takže myslím si, že je to aj odpoveď pre pána poslanca Kahanca. Každé zvýšenie komfortu znamená aj určitú záťaž, a ak majú obce a mestá zvládnuť tento nový zákon, tak práve ten pozmeňujúci návrh pani poslankyne Vaľovej môže tomu výrazne napomôcť. Takže ja ho maximálne podporím a vyzývam všetkých, aby tento pozmeňujúci návrh podporili.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Nebudem odpovedať menovite, ale poviem stručne v krátkosti. Samozrejme, keď ste si dobre prečítali tento zákon, tak tento zákon delí poskytovateľov na tri druhy. To sú verejné, VÚC-ky, mestá, potom sú to neziskové organizácie a potom sú to súkromní podnikatelia, ktorí vytvárajú zisk. My vôbec nemáme nič proti tomu, ak niekto vytvára zisk. Ale ten zisk niekto musí zaplatiť. A ak si klient vyberie, že nepotrebuje, ako povedala pani Rošková, participáciu verejných prostriedkov a chce ísť do súkromného zariadenia, nikto mu v tom nebráni.

Čiže my vôbec nemáme nejakú ironickú poznámku ani vôbec voči podnikateľom. Keby sme to takto nechceli, tak to do tohto zákona ani nezapracujeme. Ale my sme za, nech sú na trhu aj takíto, ktorí vytvárajú zisk.

Klient má možnosť výberu jednoznačne, pretože, tak ako sme hovorili, ak chce participáciu verejných prostriedkov, tak pôjde do zariadení, ktoré majú vyššie územné celky, mestá a obce, ktoré majú aj povinnosť vlastne financovať tieto zariadenia a chcela by som povedať, že vlastne je to jasné. Pred chvíľou som to vysvetlila. Keď máme súkromné školy, tak štát do nich nalial peniaze, ale súkromná škola môže vyberať poplatok. Takisto vyššie územné celky rovnako by mali najprv zabezpečiť svoje zariadenia a potom zariadenia, kde klienti platia ďalšie finančné prostriedky. Rovnako tí, ktorí vytvárajú zisk. A ja si vážim všetkých, ktorí budú robiť dobré služby. Nemajú povinnosť v celom rozsahu nechávať ochranu zostatku z príjmu klientovi za služby vo výške trojnásobku životného minima. Ale VÚC-ky a mestá túto povinnosť majú.

A pre pána poslanca Kahanca by som chcela povedať, že odsek 15, ak sa tam končí za úhradu za, tak nech si pozrie zákon, lebo to je zo zákona pozmeňujúci návrh a tam je v § 72 ods. 7 dokončený a bude to takto ďalej v zákone pokračovať, pán Kahanec.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Takže pokračujeme v rozprave. Slovo má pán poslanec Goga, pripraví sa pani poslankyňa Sárközy.

P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal krátky návrh na zmenu a doplnenie návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 740).

V § 73 ods. 1 sa za slová "opatrovateľskú službu" vkladá "čiarka" a slová "prepravnú službu". Krátke odôvodnenie doplním. Týmto doplnením sa zabezpečuje právna ochrana prijímateľa sociálnej služby, ktorou je prepravná služba pred platením úhrady za túto sociálnu službu neprimeranej jeho príjmu a majetkovým pomerom. Zabezpečuje sa tým cenová dostupnosť tejto sociálnej služby. Aj v prípade poskytovania prepravnej služby, ktorá je garantovanou sociálnou službou poskytovanou v rámci delenej kompetencie obcou je opodstatnené, aby po zaplatení úhrady za túto sociálnu službu prijímateľovi tejto sociálnej služby bol garantovaný zostatok z príjmu vo výške 1,3-násobku sumy životného minima, ktorý zabezpečí tomuto prijímateľovi poskytnutie nákladov na životné potreby.

Ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem za slovo. Skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, teda zostatok poslancov a poslankýň, ktorí v túto dobu sa rozhodli tak, že budú počúvať predloženie takýchto dôležitých zákonov. Na začiatok chcem povedať, že je to nedôstojné, aby sa takéto zákony prerokovali v takúto dobu a pred takýmto auditóriom. A je to nedôstojné, pani ministerka, aj z vašej strany, pretože v každej druhej vete hovoríte vy a vládna koalícia, že ste sociálne orientovaná vláda a robíte všetko, aby som hovorila, ako to zvykne hovoriť klasik, pre ľud tejto krajiny a keby ste to tak vyjadrili, tak asi tí poslanci, ktorí sú z vašej strany, to asi nemyslia, pretože je ich tu dokopy asi desať.

Ale my sme opoziční poslanci, my nehovoríme v každej druhej vete, že robíme všetko pre ľud tejto krajiny, ale my konáme a nemáme prázdne slová a gestá. A hovorím to kvôli tomu, že všeobecne sa chcem vyjadriť a potom predložím pozmeňujúci návrh.

Pani ministerka, predkladáte vládny návrh zákona. Mesiace počúvame o tom, aký je tento návrh zákona skvelý. Je súčasťou sociálneho balíčka, ktorý príde do Národnej rady a bude to vyhovovať pre všetkých. No keby tento zákon bol taký vynikajúci a dobrý, tak by nepotreboval asi, keď sa dobre pamätám, pani poslankyňa predkladala minimálne 51 pozmeňujúcich návrhov a ešte tých návrhov je viac.

Keby som chcela postupovať tak, ako sa na slušný parlament patrí, tak by som navrhla, aby tento pozmeňujúci návrh išiel na rokovanie do výboru pre sociálne veci a bývanie, ale nenavrhnem to. Pretože je to úplne zbytočné. Je to úplne zbytočné preto, lebo sme tu videli pred chvíľou, ako sa vládna koalícia postavila k pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli predkladané k vládnemu návrhu zákona, ktoré sa týkali kompenzácií. Ani jeden jediný pozmeňujúci návrh opozičných poslancov, ani jeden jediný pozmeňujúci návrh, ktorý prijal výbor pre ľudské práva, národnosti nebol prijatý, takže myslím si, že taký istý osud by postihol tento pozmeňujúci návrh, ale teraz z opačnej strany. Hlasy opozičných poslancov by neboli vôbec vypočuté a vy by ste hlasovali, tak ako je to zvyčajné. Ešte raz poviem to, že karty sú rozdané, návrh je prijatý. Takže preto nenavrhnem, aby to išlo.

Neprihlásila som sa s faktickými poznámkami, ale musím reagovať na niektoré veci, ktoré tu odzneli predtým, ako predložím ten svoj pozmeňujúci návrh. Bolo povedané, že tento vládny návrh zákona výrazne zlepšuje sociálny komfort. No určite je to tak a som rada, že sa k prílohe dostal aj bod 4, čo sa týka osobnej hygieny a hlavne bod mejkap. Myslím si, že k tomu sociálnemu komfortu absolútne už nič iné nechýba, len toľko. Takže som rada, že ten komfort bude vyšší.

Potom sa chcem pozastaviť nad tým, že ako je dobré, že návrh zákona je na svete. Aký prospech to bude mať pre samosprávy a každý sa bude môcť rozhodnúť, čo a aký spôsob si z toho vyberie. Len jedno ste zabudli povedať, že účinnosť tohto zákona v mnohých bodoch sa presúva na roky 2011 a 2013 práve v tých bodoch, ktoré sa týkajú samosprávy.

A bola by som rada, pani ministerka, keby ste mi vysvetlili jednu jedinú vetu. Chcem to vysvetlenie od vás, pretože tento zákon predkladáte vy. Na pozmeňujúci poslanecký návrh obce a mestá majú právo. Ešte keby som citovala. "Obce a mestá majú právo na tento pozmeňujúci návrh." Aby ste mi to vysvetlili.

A teraz už predložím ten svoj pozmeňujúci návrh. Myslím si, že môj názor prezentovala pani poslankyňa Gibalová. Ten pozmeňujúci návrh, ktorý ona predložila, sme robili spoločne aspoň v tom zmysle, že vo výbore pre sociálne veci a bývanie sme predkladali tento pozmeňujúci návrh. Niektoré predkladala ona, niektoré ja, dohodli sme sa, že sa pokúsime ešte raz tieto pozmeňujúce návrhy predložiť na pléne, aby sme mali čisté svedomie. Čisté svedomie voči všetkým, ktorí tieto pozmeňujúce návrhy od nás žiadali. Treba povedať, že aj opoziční poslanci tu niekoho zastupujú. My sme neprišli z električky č. 1 ani č. 4 alebo 5, ale nás sem poslali naši voliči a majú právo na to, aby sme ich názory prezentovali. Či sa to väčšine tohto parlamentu páči, alebo nie.

A dovoľte mi teraz predložiť pozmeňujúci návrh. V § 2 ods. 2 písm. g) sa slová "z dôvodu, že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi" nahrádzajú slovami "z dôvodu, že sa stala obeťou trestného činu". Paragraf 29 ods. 1 za slová "ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi" nahrádzajú slovami "ktorá je obeťou trestného činu".

Odôvodnenie. Po prvé. Problematika obetí trestných činov vrátane služieb pre obete, ktorých súčasťou je poskytovanie sociálneho poradenstva a prevencie upravuje rámcové rozhodnutie Rady Európskej únie z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní. To pod bodom 2001/220/JHA. Táto úprava sa nedostatočne premieta do slovenského právneho poriadku a nie je reflektovaný v predkladanom návrhu zákona.

Po druhé. Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky do popredia záujmu celého trestného systému vláda Slovenskej republiky kladie starostlivosť o obete trestných činov.

Po tretie. Poskytovanie sociálneho poradenstva v prevencii obetiam trestných činov nie je však explicitne uvádzané doteraz v platných zákonoch. Najmä zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, dôsledkom čoho je často absurdné dokazovanie, či takúto službu zákon upravuje, alebo nie.

Po štvrté. Praktickým dôsledkom sú v praxi jestvujúce služby, ktorých zabezpečenie je však kritické, a to napriek tomu, že s nimi počítajú iné právne predpisy. Konkrétne Trestný poriadok. V rutinnej praxi využívajú orgány činné v trestnom konaní a ďalšie štátne orgány a inštitúcie a sú súčasťou stratégie prevencie kriminality v Slovenskej republike na roky 2007 a 2010 schválené vládou Slovenskej republiky 15. augusta 2007 uznesením č. 681, čiže schválenie vládou Roberta Fica.

Po piate. Predkladaný návrh explicitne menuje iba obete jedného trestného činu, ktorým je trestný čin obchodovania s ľuďmi. Skupina obetí obchodovania s ľuďmi je evidentne podložená skupinou obetí všetkých trestných činov.

Po šieste. Rámcové rozhodnutie Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi bolo prijaté 19. júla 2002. Nadväzuje na vyššie citované rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a špecifikuje problematiku a postupy týkajúce sa tejto špecifickej skupiny obetí trestných činov.

Po siedme. Predkladaný návrh zákona reflektuje rámcové rozhodnutie Rady z roku 2002, ale obchádza rámcové rozhodnutie Rady z roku 2001, a tak rieši danú problematiku iba čiastočne.

Po ôsme. Poskytovanie služieb obetiam trestných činov je teda obsiahnuté v európskej legislatíve, v Trestnom poriadku, v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, v stratégii prevencie kriminality z roku 2007 a je žiaduce, aby boli reflektované takým dôležitým zákonom, ako je zákon o sociálnych službách. To bol pozmeňujúci návrh.

Pani ministerka, ešte raz vám dávam, bolo by dobré, keby ste sa rozhodli, či to pre vás nie je ponižujúce, takéto dôležité zákony, ktoré sa týkajú niekoľko stotisíc ľudí predkladáte v takomto čase a pred takýmto auditóriom. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky pani poslankyne Vaľová a Rošková. Končím možnosť prihlásiť sa.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som na názor pani poslankyne Sárközy povedala o tej dôstojnosti a nedôstojnosti. Je 19.30 hodín, keď pani Sárközy pristúpila k tomuto rečníckemu pultu. Takže rokujeme bežne do 19.00 hodiny, takže by sme aj tak napriek tomu rokovali o tomto zákone, takže nechápem, o akej nedôstojnosti tu rozprávame, pretože je 43 minút, keď ste skončili svoju rozpravy. Takže my by sme do 19.00 hodiny rokovali, tak aký nedôstojný čas? Aký nedôstojný čas? Prosím vás pekne, zvážte slová, lebo vy tie slová nevážite a hádžete ich fakt od boku hore-dole.

Ďalej pozmeňujúce návrhy ste tu mali dva až tri dni predtým. A čo sa týka môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý mal 51 bodov, chcem povedať, že viac bodov a viac ako 20 bodov bolo precizovanie zákona.

A ešte jedna vec, pani poslankyňa, vy ma dokážete stále prekvapiť a stále udiviť. Viete, tento zákon nie je pre modelky, aby sa líčili mejkapom. Nie je pre zdravé modelky. Tento zákon je pre chorých ľudí. A vy ste lekárka a mňa strašne prekvapujete, čo rozprávate. Veď predsa mnoho ľudí môže mať na tvári rôzny defekt, mnoho ľudí môže mať chorobu kožnú alebo spálenú tvár, alebo nejakú alergiu a cíti sa menejcenný v spoločnosti. A vy vypichnete mejkap. No, prekvapujete ma ako lekárka skutočne a myslím si, že keď to budú ľudia vidieť, tak možno prekvapíte určite aj ich. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Rošková.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som chcela reagovať tiež na mejkap, trošku ma to prekvapilo. Ja si myslím, že práve naopak by sme mali vyzdvihnúť, ak ľudia starí a chorí na lôžku chcú dobre vyzerať a mali by sme to brať ako také pozitívum, že napriek svojmu zdravotnému stavu chcú, aby pôsobili pozitívne na tých svojich blízkych a určite sa to nemyslí mejkap taký, že pôjde ako fotomodelka, ale že ten človek bude aj primerane vyzerať a bude sa cítiť v tom svojom zložitom zdravotnom stave prirodzene a lepšie. Ja len toľko.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, vaša reakcia.

K. Sárközy, poslankyňa: No, ja neviem, či ja, alebo niekto iný neovláda rokovací poriadok Národnej rady. Ale rokovací poriadok Národnej rady hovorí o tom, že rokovanie Národnej rady sa končí o 19.00 hodine. Teraz je 19.45 hodín, takže keď niekto drísta, to nie som ja.

A čo sa týka toho, že som vypichla mejkap ako lekárka. Ja si za tým stojím, pretože, ak sa dobre pamätám, my teraz prerokúvame zákon o sociálnych službách. Nie o osobnej hygiene hovoríme, ale hovoríme o zákone o sociálnych službách. A mám taký dojem, že ľudia si spravia o tom úsudok. Takže toľko.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. (Hlas v sále.) Pani spravodajkyňa, poprosím vás, dobre? Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pani ministerka, chcete k rozprave? Nech sa páči. Potom pani spravodajkyňa. Dobre?

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, je mi veľmi ľúto, že tu sedíme takto neskoro v noci. Ja som skutočne zvyknutá pracovať dlho do noci a môžem povedať (hlas v sále)... Prosím? A hovorím ale, ja som zvyknutá dlho pracovať do noci aj do skorého rána, ale, bohužiaľ, o tom, kedy parlament zasadá, určite nerozhodujem ja. Čiže vytýkať mi akúsi nedôstojnosť je, myslím si, nie veľmi namieste a na druhej strane je veľmi veľa ľudí, ktorí skutočne pracujú aj v noci a ja si ich nesmierne vážim a myslím si, že im treba vychádzať v ústrety.

Ešte poviem jednu všeobecnú vec. Ja si plne uvedomujem, že tento zákon je veľmi zložitý. Že prečítanie jeden, dvakrát, trikrát nestačí, ale chcem povedať jedno na otázku pani poslankyni Sabolovej, aký je môj názor. V celom tomto zákone ako niť sa tiahne červená niť v prvom rade poskytovanie starostlivosti občanovi doma v jeho domácom prirodzenom prostredí. Navyše, akýkoľvek druh poskytovania a rozhodovania o tom, aká služba sa bude občanovi poskytovať, je naviazaná na posudok lekára. Posudok lekára, odborníka, posudkového lekára. Čiže v tejto chvíli ja musím povedať, že ministerstvo práce má pripravený aj dokument, ktorý budeme prerokovávať a budeme hovoriť o tom, že bude na ministerstve práce jednotný útvar, ktorý bude riadiť posudkovú činnosť v celom systéme ministerstva práce, teda v celom rezorte. Považujem to za veľmi dôležité a pripomínam, že nikto nemôže povedať, že by niekto nútil niekoho do zariadenia.

Neviem, prečo stále opozícia má nejaký pocit, že Tomanová podporuje starostlivosť v zariadeniach. Určite nie. Je pravdou, že sme do operačného programu regionálneho rozvoja navrhli opatrenie vzhľadom na to, že je nedostatok miest v zariadeniach sociálnych služieb, vyčleniť osobitný balík peňazí, a je to 229 miliónov na rozvoj, rekonštrukciu, opravu, reprofilizáciu, vybavenie zariadení sociálnych služieb, zariadení sociálnoprávnej ochrany. Takže toľko len k tomu a áno, určite, ja som ten človek a tento zákon je toho svedkom, ktorý podporuje v prvom rade starostlivosť v domácom prirodzenom prostredí.

Nemožno súhlasiť s názorom, ktorý tu odznel a nechcem byť teraz veľmi osobná a skutočne sa to pokúsim povedať veľmi úprimne, citlivo tak, ako to cítim. Nemožno súhlasiť s tým, že starostlivosť v domácnosti o občana je lacnejšia a efektívnejšia ako v zariadení. A poviem aj dôvod. Len čo potrebuje občan komplexnú starostlivosť 24 hodín denne, to znamená, že potrebuje minimálne opatrovateľku raňajšiu, popoludňajšiu, nočnú službu, soboty, nedele, sviatky, to sú minimálne štyria ľudia. Ak si zoberiem len minimálnu mzdu, hoci musím povedať práve preto, že sa snažíme v zákone o sociálnych službách zvýšiť práve profesionalitu, a preto máme aj opatrovateľky zaradené vo viacerých platových triedach, a to je v 2., 3., 4., ale dokonca aj v 5. a 6., kde je požadované úplné stredné odborné vzdelanie. Čiže jednoznačne si treba uvedomiť, že potom ten plat plus odvody štyrikrát a takáto starostlivosť je skutočne potom oveľa drahšia ako v zariadení sociálnych služieb. A keď hovorím drahšia, tým nechcem povedať, čo je humánnejšie. A práve preto zákon umožňuje poskytovať aj v 24-hodinovej prevádzke starostlivosť v domácom prirodzenom prostredí. Toľko k tomu.

Ešte k tej opatrovateľskej službe. Určite nejde o rozpad a pokiaľ ide o úkony sebaobsluhy, tieto úkony sú v každom prípade poskytované zadarmo. O tom je aj bartelová stupnica. Ak zoberiete bartel a posudzovanie podľa bartela tiež hovorí jednoznačne a uprednostňuje poskytovanie starostlivosti v domácom prirodzenom prostredí.

Pokiaľ ide o odbornú prax, ktorá tu bola napadnutá, teda, že je to veľmi dlhé. Nie je to dlhé. Expertná komisia na ministerstve práce, ktorá bola pre hodnotenie pracovných činností, jednoznačne posudzovala zložitosť činností, ktoré takýto človek musí vykonávať s obdobnými inými pracovnými činnosťami vo všetkých platových triedach a rozhodla tak, ako je navrhnuté v zákone.

Pán poslanec Ivančo, poprosím, ktorý nie je tu, ale teda aby sa to dozvedel. Informácie, s ktorými tu operoval, skutočne sú zastarané, zo zákona boli vypustené akékoľvek ustanovenia, kde by sa ministerstvo práce vyjadrovalo alebo schvaľovalo návrh na odňatie účelu objektu, v ktorom sa poskytujú sociálne služby. Je to vyložene originálna pôsobnosť obce a vyšších územných celkov a ministerstvo práce v navrhnutom zákone plne akceptuje práve originálne pôsobnosti.

Pokiaľ ide o rozpočet, jednoznačne treba povedať, viac ako 6 miliárd, 7 miliárd korún je vyšší výber. Ministerstvo financií jednoznačne po rokovaní so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska a vyšších územných celkov sa dohodli, že áno, 2,1 miliardy, z toho 1 463 miliónov môže byť vyfinancovaná z nadpríjmu z prerozdelenia podielových daní pre obce a 634 miliónov pre vyššie územné celky.

Pokiaľ ide o ministerstvo práce, ministerstvo práce nemôže mať tieto prostriedky, ani nemôže financovať obce a vyššie územné celky, takýto vzťah ani nie je umožnený v rámci rozpočtových pravidiel a rozpočtových vzťahov. Tak toľko k tomu. A ja zdôrazňujem, že originálna pôsobnosť obciam a vyšším územným celkom bola odovzdaná s účinnosťou od 1. 4. 2002, 1. 7. 2002 a následne 1. 1. 2003.

Ja by som ešte k tým 90 % obsahu zákona, ak je ten zákon taký zlý, tak potom celkom dobre neviem, k čomu sa tá pani Radičová hlási a neustále sa snaží privlastňovať niektoré návrhy, viaceré návrhy právnych úprav ministerstva práce, ale ja pripomínam. Pani poslankyňa Radičová je poslankyňou zákonodarného zboru, je členkou zákonodarného zboru, má plné právo a je plne kompetentná na to, keď takáto úprava vyšla z jej pera, mohla ju tu v parlamente predložiť. Pokiaľ bola ministerkou práce, taktiež jej táto možnosť bola daná a takúto právnu úpravu mohla pripraviť.

Ja ešte raz poďakujem všetkým odborným zamestnancom ministerstva práce, ktorí sa podieľali na vypracovaní tohto zákona a ktorí postavili plne v súlade s programovým vyhlásením súčasnej vlády.

A ešte jedna vec, pán poslanec Bauer má pocit nedôvery vo vzťahu k odporúčanému normatívu zamestnancov. Tento normatív zamestnancov je jednoznačne určený, je povedané, pri maximálnom počte zamestnancov, čiže vlastne dáva aj určitý priestor, samozrejme, zriaďovateľom na to, aby si stanovili. Podstata tkvie v tom, aby bolo povedané, z celkového počtu zamestnancov aký počet musí byť odborných zamestnancov. Ja len toľko k týmto.

Ešte k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Ivanča by som uviedla toľko, že nie je ho možné akceptovať z toho dôvodu, že tento jav je ojedinelý. Ekonomicky oprávnené náklady v citovanom ustanovení sú určené na účely maximálnej výšky úhrady za poskytovanú sociálnu službu, ktorú môže vyžadovať poskytovateľ sociálnej služby verejný aj neverejný, ktorý ju poskytuje nie za účelom dosiahnutia zisku. Z uvedeného je zrejmé, že nie je ničím opodstatnené, aby tieto boli zahrnuté do výšky úhrady za poskytovanú sociálnu službu. Ekonomicky oprávnené náklady sú určené na účel maximálnej výšky úhrady za poskytovanú sociálnu službu. Akékoľvek iné výdavky, ako sú určené v bode 5 by spôsobili zvýšenú úhradu občanovi a toto zákon nechce. Z mojej strany všetko. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk).

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pani spravodajkyňa, chcete k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Pani ministerka, požiadam vás, aby ste v druhom čítaní uviedli

vládny návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 730. Spoločná správa je ako tlač 730a.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele nadobudol účinnosť 1. septembra 2005. V právnom poriadku Slovenskej republiky zákon po prvýkrát komplexne upravil obsah a postupy opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnu kuratelu. Návrh zmien a doplnení v predloženom návrhu vládneho zákona reaguje na zistenia pravidelného sledovania a vyhodnocovania aplikačných problémov zákona v praxi, ale aj na záverečné odporúčania Výboru OSN pre práva dieťaťa k druhej periodickej správe Slovenskej republiky o implementácii dohovoru o právach dieťaťa na výsledky výskumných úloh realizovaných Strediskom pre štúdium rodiny v oblasti efektivity zabezpečovania náhradného rodinného prostredia pre deti a zahŕňa aj niektoré výsledky medzinárodných projektov, napríklad v problematike resocializácie látkových a nelátkových závislostí.

Dôvodom doplnenia zmeny zákona bolo upraviť ustanovenia, ktoré umožňujú rôznu interpretáciu alebo spôsobujú interpretačné problémy v praxi, ako napríklad výchovné opatrenia alebo diagnostické skupiny v detských domovoch. Bolo tiež potrebné upraviť ustanovenia, ktoré sa v praxi ukázali ako nepraktické až nepoužiteľné, a to návrhy na osvojiteľnosť opatrenia finančného charakteru v časti povinnosti obce, tvorba priorít a spôsob poskytovania finančných príspevkov neštátnym subjektom a samospráve.

Návrh predloženého vládneho návrhu zlepšuje aj kvalitatívnu stránku výkonu sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a obsahuje najmä úpravu výslovného zákazu používania všetkých foriem telesných trestov na dieťati a iných hrubých alebo ponižujúcich foriem trestania dieťaťa pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zdôrazňujem, pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ide napríklad o výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v detských domovoch a iných zariadeniach podľa tohto zákona.

Rozšírenie možností ukladania výchovných opatrení orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a rozšírenie opatrení na predchádzanie a riešenie krízových situácií v rodine a v náhradnej rodine, zlepšenie systému sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti, podrobnú úpravu podmienok starostlivosti o deti v detských domovoch a organizačné členenie zariadení tak, aby deti prioritne boli umiestňované v profesionálnych rodinách v atomizovaných malých skupinách v samostatných rodinných domoch alebo bytoch a v prípade, že sa ústavná starostlivosť vykonáva vo väčšom objekte, ako je rodinný dom, predpokladá sa poskytovanie starostlivosti maximálne pre 40 detí.

Podrobne ďalej obsahuje tento návrh zákona podrobnú úpravu podmienok výkonu ústavnej starostlivosti v detských domovoch, najmä z obsahovej stránky výkonu súdnych rozhodnutí, napríklad skrátenie maximálneho obdobia diagnostiky detí v detskom domove v kombinácii s možnosťou diagnostiky detí priamo v samostatných skupinách alebo priamo v profesionálnych rodinách, taktiež úpravu mechanizmu na zvýšenie motivácie obcí realizovať preventívne opatrenia a programy zamerané na podporu rodín s deťmi a na pomoc ohrozeným rodinám s deťmi a, samozrejme, aj zmenu spôsobu zapojenia akreditovaných subjektov do výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí, pričom dôraz sa kladie na obsahovú kvalitu ich činností a zároveň umožňuje aj ich širšie zapojenie. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Pán spravodajca, pán poslanec Madej nás teraz bude informovať o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k predmetnému vládnemu návrhu zákona podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1003 z 11. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 473 z 15. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 175 z 21. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 390 z 15. októbra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 159 zo 14. októbra 2008.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Ide celkom o deväť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona uvedených v uzneseniach pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 9, teda o všetkých návrhoch uvedených v časti IV spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporučil spoločného spravodajcu Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a, po prvé, informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodnenie návrhu a stanoviska gestorského výboru a, po druhé, predloženie návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pod č. 190 z 21. októbra 2008.

Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram rozpravu. Písomne sa prihlásili pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Bauer a pán poslanec Palko.

Pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy a páni, vážená pani ministerka, pán predseda, pán spravodajca, vážené kolegyne a kolegovia, každá spoločnosť si kladie rôzne otázky, ktoré sú pre ňu dôležité a hodnotovo potrebné. Medzi bytostné otázky a odpovede každej zdravej spoločnosti určite patrí, prečo je dôležitá rodina, ako sa starať o deti, aké sú základné psychické potreby dieťaťa. Každá rodina a každý drobček potrebujú lásku, starostlivosť a bezpečie. A nielen dospelý, ale aj dieťa má právo na ochranu pred týraním, násilím, urážaním, zlým zaobchádzaním či vykorisťovaním.

A práve preto by som chcela rozobrať určité myšlienky k predloženej novele zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ktorá prechádza na októbrovej, čiže tejto schôdzi do druhého čítania a prináša aj ustanovenia z kvalitatívnej stránke. Zlepšuje výkon sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Práve ich orgány sú totiž povinné zabezpečiť dieťaťu náležitú ochranu a pomoc. Opatrenia sú rôzne. Od poradensko-psychologickej pomoci cez viac represívnejšie opatrenia až po najzávažnejšie - vyňatie dieťaťa z rodiny.

Pomerne búrlivú diskusiu vyvolalo už pri prvom čítaní možno zle interpretované alebo pochopené ustanovenie, doplnenie súčasného § 7 novými odsekmi, ktoré zakazujú používať všetky formy telesných trestov na dieťati, hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a trestania dieťaťa, ktoré mu môžu spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu. Akákoľvek diskusia o tom, že by mohli byť proti rodičom prijaté neprimerané opatrenia, opakujem, v prípade, že chcú capnúť dieťatko ľahko výchovne, absolútne nezodpovedá textu druhého odseku. Takéto konanie totiž nemôže byť charakterizované ako hrubá alebo ponižujúca forma zaobchádzania alebo trestania dieťaťa. Toto ustanovenie v žiadnom prípade nezasahuje do práv rodičov a detí, ale zvyšuje ochranu detí umiestnených v zariadeniach zriadených podľa tohto zákona, napríklad v detských domovoch. Ak sa však neprimerané zaobchádzanie vyskytne, je to dôvod na prijatie konkrétnych opatrení či už voči samotným zariadeniam, alebo voči zamestnancom, ktorí sa takéhoto konania dopustili.

Je nespochybniteľné, že všetky subjekty vykonávajúce opatrenia v sociálnoprávnej ochrane detí musia disponovať dostatočnými profesijnými spôsobilosťami na odborné vykonávanie opatrení. Telesné tresty či ponižujúce formy trestania jednoducho nesmú patriť medzi prostriedky usmerňujúce konanie dieťaťa zamestnancami orgánov, ktoré ho majú v podstate chrániť.

Diskusia o tom, či má byť medzi metódami práce sociálneho pracovníka, vychovávateľa či psychológa ako jedna z metód ich práce telesný trest, je prinajmenšom nepochopiteľná. Rovnako je Slovenskou jednou zo zmluvných strán dohovoru o právach dieťaťa, kde odporúčanie Výboru OSN pre práva dieťaťa je, aby Slovensko prijalo okrem iného kroky zabezpečujúce výslovný zákaz telesných trestov zákonom v každom prostredí, t. j. i v prostredí sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Navrhovaný odsek je teda okrem iného zároveň reakciou na implementáciu odporúčania Výboru OSN pre práva dieťaťa pre Slovenskú republiku.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR vo svojom návrhu navrhuje taktiež doplnenie súčasného § 7, ktorý znie: "Každý je povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa. Navrhuje novým ods. 2, kde sa navrhuje upraviť povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately uplatniť niektoré z opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak je sociálny pracovník upozornený na použitie hrubých a ponižujúcich foriem zaobchádzania a foriem trestania dieťaťa, alebo ak sám zistí pri výkone opatrení ich použitie, použitie rodičom alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, pochopiteľne, vždy zvážiť vážnosť ich povahy, ods. 2 jasne konkretizuje povinnosť orgánu zodpovedného za ochranu dieťaťa konať, pričom táto povinnosť je vynútiteľná, kým súčasné ustanovenie každý je povinný, vyjadruje skôr požiadavky morálne, etické na každého člena našej spoločnosti a ich plnenie je skôr nevynútiteľné. Z doterajšieho prípadného nesplnenia tejto povinnosti v ods. 2 je možné vyvodiť dôsledky, napríklad pracovníkom odňatím akreditácie v konečnom dôsledku so súčasným § 96 i trestnoprávne."

Trojročná prax pri vykonávaní zákona poukázala na potrebu rozšíriť opatrenia takzvaného preventívneho charakteru. Zároveň je potrebné, aby orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mali k dispozícii vo svojom repertoári opatrenia využiteľné v situáciách, keď sa problémy začínajú objavovať. Stávajú sa rizikovými pre deti a rodinu.

Novelizačný bod 3. Preto sa navrhuje doplnenie súčasných možností pomoci a odborné metódy na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine, meditáciu, rôzne adaptačné programy, nácviky, čo sú odborné metódy na prispôsobenie sa novým situáciám, ktoré bude možné vykonávať v prirodzenom rodinnom, ale i náhradnom rodinnom prostredí.

Návrh novely zákona prináša aj nové možnosti riešenia problémových situácií v rodinách s deťmi v čase, keď sa začnú objavovať problémy. Vtedy je potrebné prijať adekvátne opatrenia skôr, ako z rizikovej situácie nastane situácia krízová. Rozširujú sa možnosti, keď je možné bez represívnejších zásahov pomôcť rodine vyriešiť vznikajúci problém, zabrániť rozvratu rodiny, ovplyvniť v pozitívnom smere zdravý vývin dieťaťa, či zabrániť najkrajnejšiemu opatreniu, a to je odňatie dieťaťa zo strany rodičov.

A aby boli výchovné a sociálne programy čo najefektívnejšie, navrhuje sa na nich účasť dieťaťa aj s rodičmi či inými blízkymi osobami v súvislosti s pomocou detí s problémovým správaním a poruchami správania.

Návrh novely rozširuje možnosti skupinových programov, ktoré boli doteraz vykonávané len pobytovou formou bez rodičov. Podľa novely bude možné organizovať programy ambulantne denne i pobytovo, a to aj s účasťou rodičov.

Pokiaľ ide o náhradnú starostlivosť, budú sa na ňu môcť pripravovať aj osoby, ktoré v nej majú zverené dieťa. V novele je zahrnuté i opatrenie umožňujúce vykonávať špecializované programy pre rodiny s deťmi, ktoré sú umiestnené v detskom domove. Utvoril sa tak zákonný priestor na vykonávanie napríklad špecializovaných výcvikov smerujúcich k plneniu základných funkcií rodiny, nácvikov rodičovských zručností, riešenia konfliktov v rodine, a to priamo v detskom domove a v prípade potreby i pobytovou formou.

Cieľom novely zákona je nielen riešenie, ale predovšetkým zamedzenie vzniku problémov, čo je veľmi dôležité. Treba si uvedomiť, že hodnota rodinného života je pre deti veľmi dôležitá. Dieťa sa totiž môže plnohodnotne rozvíjať len v úprimnom a hlbokom vzťahu s rodičmi, ktorí zabezpečujú jeho potreby. Dospelým, naopak, umožňuje poznať svoje schopnosti, aby pomohli deťom vyrovnať sa so svojou minulosťou, prijať prítomnosť a byť pripravení na budúcnosť.

Na internetovej stránke Úsmev ako dar som si prečítala jednu z myšlienok. Skutočnú zmenu v starostlivosti o deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou možno dosiahnuť len dôslednou realizáciou platných právnych noriem s kombináciou s tvorivým a iniciatívnym prístupom, ktorý vedie k základnému cieľu zabezpečenia rodinného prostredia, ktoré je nevyhnutné pre zdravý vývoj dieťaťa. Plne s touto vetou súhlasím a odporúčam podporiť túto novelu zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, aby práve tieto kvalitné platné normy mohli pomôcť k dosiahnutiu základného cieľa, a tým je zdravý a kvalitný vývoj dieťaťa či už v rodine, náhradnej rodine, alebo v spoločnosti.

Zároveň však na doplnenie predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý sa takejto legislatívnotechnickej úpravy týka. Dávam pozmeňujúci návrh.

Návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Vaľovej na zmenu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 730).

Po prvé. V čl. I za bod 54 sa vkladá nový bod 55, ktorý znie: 55. V § 57 ods. 1 v prvej vete sa vypúšťajú slová "počas dojčenia" a slovo "šiestich" sa nahrádza slovom "dvanástich". V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.

Odôvodnenie. Súčasné znenie ods. 1 umožňuje detskému domovu utvoriť podmienky na pobyt tehotnej žene v rôznych rizikových situáciách, a to od začiatku šiesteho mesiaca tehotenstva a žene po pôrode aj dieťaťu počas jej dojčenia najdlhšie do 6 mesiacov veku dieťaťa. Aby sa utvoril priestor, odbornou pomocou viesť rodiča - matku k zodpovednému vykonávaniu rodičovských povinností. Súčasné ustanovenie vylučuje tie matky, ktoré nemôžu dojčiť svoje deti, a to aj napriek tomu, že potrebujú rovnakú odbornú pomoc zameranú na nácvik rodičovských a najmä materských spôsobilostí. Skúsenosti detských domovov z poskytovania tejto odbornej pomoci tiež poukazujú na potrebu predĺžiť obdobie možnosti poskytovania odbornej pomoci do jedného roku veku dieťaťa. Aj keď odborná pomoc je koncentrovaná do oblasti starostlivosti o dieťa, je nutné riešenie sociálnej situácie tejto rodiny, pričom súčasné znenie neutvára na komplexné riešenie situácie dostatočný priestor.

Po druhé. V § 55 sa v ods. 3 prvej vete za slová "metód práce s dieťaťom" vkladajú slová "umiestneným do detského domova podľa § 51 ods. 1".

Odôvodnenie. Navrhuje sa jednoznačne upraviť, že špecializované formy pomoci upravené v navrhovaných ods. 2 a 3 môžu byť v detskom domove vykonávané výlučne vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je v tomto detskom domove umiestnené na základe rozhodnutia súdu, nakoľko navrhovaná úprava vo vládnom návrhu umožňuje aj širší výklad.

Po tretie. V čl. I za 119. bod sa vkladá nový 120. bod, ktorý znie: "Materských spôsobilostí." Skúsenosti detských domovov z poskytovania tejto odbornej pomoci tiež poukazujú na potrebu predĺžiť obdobie možnosti poskytovania odbornej pomoci do jedného roku veku dieťaťa, aj keď odborná pomoc je koncentrovaná do oblasti starostlivosti o dieťa, je nutné aj riešenie sociálnej situácie tejto rodiny, pritom súčasné znenie neutvára na komplexné riešenie situácie dostatočný časový priestor. Čiže ešte raz. V čl. I za 119. bod sa vkladá nový bod 120, ktorý znie "materských spôsobilostí".

V bode 55 sa v ods. 3 v prvej vete za slovami "metód práce s dieťaťom" vkladajú slová "umiestneným do detského domova podľa § 51 ods. 1". Odôvodnenie. Navrhuje sa jednoznačne upraviť, že špecializované formy pomoci upravené v navrhovaných ods. 2 a 3 môžu byť v detskom domove vykonané výlučne vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je v tomto odseku domova umiestnené na základe rozhodnutia súdu, nakoľko navrhovaná úprava vo vládnom návrhu umožňuje aj širší výklad. V čl. I za 119. bod sa vkladá nový 120. bod, ktorý znie. (Hlas v sále.) Článok I, správne. Pardon, dobre, ospravedlňujem sa, článok I, ďakujeme. Ďakujem za pozornosť, už slabšie vidím večer. Ďakujem, v článku I.