Siedmy deň rokovania
28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
30. októbra 2008 o 9.00 hodine
M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem vám všetkým príjemný deň.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali: podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky pani Anna Belousovová, ďalej podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Viliam Veteška, ako i poslanci Peter Gabura, Martin Kuruc, Vladimír Mečiar a Ľuboš Micheľ.
Pristúpime teraz k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 712 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 712a.
Vítam na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky pána ministra zdravotníctva, pána Rašiho a prosím ho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Pán minister, nech sa páči.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.
Návrh zákona upravuje postup detekcie alkoholu, omamných látok a psychotropných látok u osoby. V predloženom návrhu sú zadefinované maximálne povolené hodnoty obsahu alkoholu v krvi, resp. miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu u osoby pri vyšetrovaní dychovou skúškou prístrojom a pri lekárskom vyšetrení plynovou chromatografiou. Návrh zákona ďalej definuje postup pri detekcii na prítomnosť omamných látok a psychotropných látok u osoby príslušníkom Policajného zboru až po potvrdenie požitia omamnej a psychotropnej látky a to laboratórnym vyšetrením realizovaným v toxikologických laboratóriách zo vzorky krvi odobratej v zdravotníckom zariadení.
V návrhu zákona sa súčasne upravuje zriaďovanie a prevádzkovanie protialkoholickej záchytnej izby, ktorú bude môcť zriadiť obec všade tam, kde si to bude vyžadovať spoločenská situácia v dôsledku častého rušenia verejného poriadku a násilností pod vplyvom alkoholu.
Ďalej návrh zákona vypúšťa povinnosť prevádzkovať protialkoholické záchytné izby pri zdravotníckom zariadení, čím sa rozširuje možnosť obciam zriadiť záchytnú izbu ako zariadenie obce alebo je prevádzkované inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou po dohode s príslušnou obcou. Súčasne sa upravuje aj kompetencia obcí pri zriaďovaní protialkoholických záchytných izieb, definujú sa skutkové podstaty priestupkov a ukladanie pokút.
Vážený pán predsedajúci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého zákona. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Antonovi Bobríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Pán spravodajca, nech sa páči.
A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, verejnosť, máme jednu zastúpenú, takže aj tú vítam, predkladám spoločnú správu gestorského výboru tak, ako ma poveril svojím uznesením výbor na základe rokovacieho poriadku § 80.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čo je tlač 712.
Podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladám túto spoločnú správu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 997 z 11. septembra 2008 určila prerokovanie tohto predloženého návrhu zákona a bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, kde bol návrh zákona schválený so zmenami a doplnkami - uznesenie č. 482 z 15. októbra 2008, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý prerokoval a návrh zákona odporučil schváliť so zmenami a doplnkami v zmysle uznesenia č. 212 z 9. októbra 2008. Takisto Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokoval vládny návrh zákona a dňa 14. októbra 2008 neprijal uznesenie, nakoľko pri hlasovaní o návrhu uznesenia nebol uznášaniaschopný, je to výpis zo zápisnice č. 37 schôdze výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona dňa 13. októbra 2008 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, to je uznesenie č. 116 z roku 2008.
Gestorský výbor odporúča schváliť návrh zákona s odporúčanými doplnkami a návrhmi. Súčasne gestorský výbor navrhuje hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 5, 7, 8, 9 spoločne s odporučením schváliť a body 4, 6, 10 s odporučenom neschváliť. Zároveň ma výbor schválil a poveril ako spravodajcu predložiť túto spoločnú správu.
Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu prihlášku písomne, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Katarína Tóthová, pán poslanec Viliam Novotný, pán poslanec Peter Markovič a pán poslanec Tomáš Galbavý. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona.
A slovo dávam pani poslankyni Kataríne Tóthovej. Pani poslankyňa, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa úvodom svojho vystúpenia odvolala na moje vystúpenie v prvom čítaní, kde som upozorňovala, že tento legislatívny návrh v podobe, v ktorej je predložený, nedosiahne ten zámer a cieľ, ktorý je proklamovaný predkladateľom a upozorňovala som, že ide o vážny spoločenský problém, že Slovenská republika je jediná krajina, ktorá nemá záchytné izby pre opilcov, myslím, v strednej Európe. Upozorňovala som, že takúto inštitúciu sme mali. Žiaľ, počas Dzurindovej vlády tieto záchytné izby zanikli a vytvárali sa len akési oddelenia pri nemocniciach, poprípade vozili ľudí pod vplyvom alkoholu a návykových látok do nemocníc, kde medzi bežnými pacientmi boli nežiaduci prvok. Nepredpokladala som, že onedlho v tlači nie v jednom článku, ale v plejáde článkov obdobné pripomienky zaznejú a budú poukazovať ešte na viaceré nedostatky predloženého legislatívneho návrhu, ako som ja poukázala v prvom čítaní.
Je mi veľmi ľúto, že toto musím konštatovať o vládnom návrhu, ale ja som už dávno v minulosti upozorňovala v tlači na potrebu vzniku a zriaďovania takýchto záchytných izieb, či už v súvislosti s riešením domáceho násilia, kde časť tých násilníkov, ktorí sú pod vplyvom alkoholického nápoja, možno týchto ľudí umiestniť v týchto zariadeniach. A dnes, keď sme v parlamente prerokovali legislatívny návrh, kde na 48 hodín domáci násilník môže byť vykázaný z bytu, v ktorom spôsobuje násilie, je táto otázka zo systémových pohľadov ešte aktuálnejšia, pretože práve realizácia aj tohto kroku pri eliminácii domáceho násilia môže byť užitočná, teda, myslím, záchytné izby pre opilcov.
Dovoľte, aby som citovala stanovisko zo Sme z 18. októbra tohto roku, kde v mene Združenia miest a obcí Slovenska podpredseda združenia pán Jozef Turčány uviedol, že na základe predloženého legislatívneho návrhu vznik záchytných izieb pre opilcov je v praxi nereálny. "Za takýchto podmienok," citujem z jeho vyjadrenia, "aké sú v predloženom legislatívnom návrhu, nevznikne ani jedna záchytka." Nuž, potom sa pýtam, načo legislatívny návrh a ako bude v praxi tento právny predpis realizovaný. Veď predsa prijímame právne ustanovenia, pravidlá správania sa nie na to, aby sme sa tu pobavili v parlamente, ale na to, aby sme riešili problémy spoločnosti, ktoré skutočne sa budú aplikovať v praxi.
Ďalej dovoľte, aby som citovala zo Staromestského kuriéra pod názvom Záchytné izby problém s alkoholom nevyriešia, no pre mesto sú nevyhnutné. Áno, Bratislava prezentuje nevyhnutnosť, ale taktiež autorka uvádza, že "za daného stavu možno vznikne len v Bratislave a nikde inde." Ďalej, Bratislavské noviny z 9. 10. 2008: "Mestá chcú záchytky, ale s podmienkami." Tam sa uvádza, čo všetko nie je v predloženom legislatívnom návrhu doriešené. Ďalej, Spravodajstvo zo dňa 3. októbra 2008: "Záchytky pre opilcov nemajú budúcnosť v takej legislatívnej podobe, ako sú predložené." Je tu kritika, citujem: "Ministerstvo vnútra si presadilo, aby aj dopravu opilcov zabezpečoval prevádzkovateľ, teda obec. Na to si však sotva niekto trúfne." Ja si dovolím povedať, že mnohé obce, ak nie takmer všetky, si netrúfnu. Ďalej je tu článok primára Novotného - nie je to článok nášho pána poslanca Novotného, aby som vec uviedla na pravú mieru -, ktorý jednoznačne hovorí, že záchytky sú aj problém zdravotný, že je to otázka, kto bude vykonávať službu v záchytke, doslova citujem "Opitý človek je chorý človek. Alkohol je sociálne akceptovaná droga a ten, kto ju akceptuje, musí garantovať aj zdravie." Nuž, štát akceptuje, štát, ako som už v prvom čítaní uviedla, vyberá dane z predaja alkoholických nápojov, nemalé dane, preto osobne zastávam stanovisko, že nemožno túto kompetenciu presunúť iba na obce a štát povie - ja nič, ja muzikant - a dokonca do originálnej pôsobnosti.
Ja súhlasím s názorom, ktorý v minulom rokovaní vyslovil vo faktickej poznámke pán poslanec Petrák, že tento problém nie je komunálny problém, je to aj celospoločenský problém, preto nemôžeme presunúť kompetenciu výlučne na obce bez toho, že by sme finančné prostriedky nedali, bez toho, že by sme nezabezpečili zakotvenie, že to nie je originálna pôsobnosť. Veď predsa nemôže byť originálna pôsobnosť obce, keď to doteraz bolo v kompetencii ministerstva. Čiže, keď sa nezakotví skutočnosť, že uvedená kompetencia je prenesený výkon štátnej správy, čo už bude akosi navodzovať aj povinnosť finančne zabezpečiť, pretože v ústave táto otázka je riešená, pokiaľ ide prenesený výkon štátnej správy, štát je povinný zafinancovať. Pokiaľ nebude doriešené zabezpečenie dovozu osôb, ktoré sú pod vplyvom alkoholu tak silno, že je nutné ich umiestniť v príslušných záchytných izbách, pokiaľ nebude doriešená otázka, ako to bude s platením u nesolventných, tzv. návštevníkov týchto izieb a pokiaľ nebude aj doriešená personálna otázka.
Je predložených viacero pozmeňujúcich návrhov, ja preto so svojimi pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi nevystupujem. Budem čakať, čo z navrhnutých pozmeňujúcich návrhov bude hlasovaním prijaté. Osobne očakávam, že by sa ešte pán minister vyjadril, ako bude zabezpečený zdravotný dohľad v týchto záchytných izbách.
Ďalej upozorňujem, že zo zákona, pretože som tak porozumela vaše pôvodné vyjadrenie, pán minister, v prvom čítaní, že nemocnice už nebudú mať s touto problematikou čo dočinenia, upozorňujem, že v platnom práve je jasne zakotvené, že osoby maloleté a mladistvé nemožno umiestniť v záchytných izbách pre opilcov. To znamená, že táto otázka naďalej ostáva v kompetencii nemocníc a to by som tu chcela zdôrazniť, že na to nemôžeme zabudnúť pri prezentácii tohto legislatívneho návrhu. A keďže dnes, žiaľ, je veľký počet maloletých a mladistvých, ktorí pijú systémom opiť sa do nemoty, sú na to nielen dôkazy v praxi, ale už aj lekári a sociológovia poukazujú na tento neželateľný trend, tak chcem upozorniť, že to je úloha, ktorú bude musieť zdravotníctvo plniť.
Vraciam sa k pôvodnej myšlienke, teda, ak neprejdú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú predložené, ja tento legislatívny návrh nepodporím a obdobnú tendenciu vnímam aj u niektorých svojich kolegov. Pretože prijať zákon, o ktorom už dopredu vieme, že nebude na základe neho riešené to, čo je aktuálne k riešeniu, lebo opakujem, Slovensko nutne potrebuje záchytné izby pre opilcov, tak ak neprejdú pozmeňujúce návrhy, nemôžeme tento legislatívny návrh podporiť ani pri najlepšej snahe, ktorú máme pri prerokúvaní vládnych návrhov.
Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa prihlásili pán Alexander Slafkovský, Viliam Novotný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámku na vystúpenie rečníka v rozprave.
Slovo má pán poslanec Alexander Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Mňa akosi vybudila k faktickej poznámke poznámka, že za Dzurindovej vlády zanikli záchytky. Ja si pamätám, že už v roku 1993, 1994 boli s tým problémy, takže to bolo dávno pred pánom Dzurindom a ten problém sa ťahá už dlhé roky. Bohužiaľ, nevieme ho seriózne riešiť, pretože je to problém, ktorý potrebuje veľké množstvo peňazí. Na vlastné oči som videl v Helsinkách na ulici, ako zastavilo policajné auto za bieleho dňa, potácajúceho sa človeka bafli popod pazuchy, naložili do auta a odviezli. Evidentne opitý človek na ulici vo Fínsku nemá čo robiť. Majú to vymyslené, ako to urobia. Urobila to štátna polícia a zaviezla ho do zariadenia, ktoré má pod dohľadom štát. Ja si neviem predstaviť, že by sme toto mohli, že na základe tohto zákona my dnes u nás by sme mohli na ulici evidentne opitého človeka zobrať a odniesť do záchytnej stanice. Takže do záchytnej stanice sa dostane v podstate len človek, ktorý bude blízko bezvedomia, ktorý bude blízko toho, že ohrozuje na zdraví predovšetkým seba a keď sa preberie a naozaj sa vážne ohrozil, tak mu dôjde, čo všetko sa mu stalo a on bude žalovať obec, ktorá prevádzkuje záchytnú izbu za to, že sa mu niečo stalo, pretože to nebolo zabezpečené tak, ako to má byť. Tých sporov a náhlych úmrtí, úrazov a poškodení na zdraví, ktoré sa v stave opitosti, agresivity môžu stať, je nespočetné množstvo, preto si myslím, že v takejto podobe ani jedna obec do rizika otvorenia záchytnej stanice nepôjde.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. A ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Viliam Novotný. Nech sa páči.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som oceniť vystúpenie pani poslankyne Tóthovej. Možno len trošku pripomeniem, že prednedávnom sme prerokúvali aj jej návrh zákona, ktorý riešil problematiku ochrany pred zneužívaním alkoholických nápojov a trošku tam vidím tú paralelu, ako keby sme sa vždy snažili vo chvíli, keď si uvedomujeme, že štát nezvláda niektorú zo svojich kompetencií alebo oblastí, v ktorej by mal ponúkať verejné služby občanom, prehodiť na obce. Aj tam to bolo naznačené, ja viem, že hovorím o inej súvislosti, len to spomínam preto, lebo nie je to dobrý trend. Mali by sme povedať, že ak chceme delegovať na obce niečo, čo doteraz vykonával štát, mal by to byť prenesený výkon štátnej správy. Keď to takto zadefinujeme a dohodneme sa s obcami, myslím, že nebude žiaden problém, keď to obce, samozrejme, fyzicky vedia urobiť. Vo svojom vystúpení o chvíľu budem hovoriť aj o tom, že keď dáme obciam úlohu, aby opitého človeka previezli do protialkoholickej záchytnej izby, to celkom nejde, lebo obec, úradník obecného úradu nemôže obmedziť osobnú slobodu občana na ulici. To môže len polícia, štátna alebo mestská. Takže nie vždy sa to dá, ale určite by sa dal nájsť nejaký konsenzus so ZMOS-om, pretože ZMOS má záujem o to, aby protialkoholické záchytné izby vznikli, len treba nájsť nejaký konsenzus.
A čo sa týka záveru vystúpenia mojej predrečníčky, pani poslankyne Tóthovej, chcem len podotknúť, že mňa ako opozičného politika vždy poteší, keď koaličný vyjadrí nesúhlas s tým, čo prináša vládny návrh. Len, bohužiaľ, väčšinou sa to potom pri hlasovaní neprejaví. Tak verím, že v tomto prípade to tak nebude. Myslím, že tie odvolávky na pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe boli zrozumiteľné. Ja ich aj vyjmem na samostatné hlasovanie.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky sa hlási pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Samozrejme, pán poslanec Novotný, musí ísť o prenesený výkon štátnej správy, lebo potom je aj nárok na financie. Ja som sa len dotkla tej otázky, ktorú ste vy rozviedli, otázka dopravy do týchto záchytných izieb. Myslím, že tam sa zhodneme, pretože v prvom čítaní som to už jasne uvádzala.
Pokiaľ ide o pána poslanca Slafkovského, nuž, pán poslanec, ja nezvyknem hovoriť niečo, čo si neoverím. Posledná záchytná izba zanikla v roku 2004 - bola to záchytná izba v Bratislave - z dôvodu, že ju návštevník absolútne zdemoloval. Mečiarova vláda odišla v roku 1998. Na území republiky boli vtedy ešte viaceré záchytné izby. Trend nešiel v rozširovaní, v udržaní, v zabezpečení ich činnosti, trend išiel v postupnom upadaní a likvidácii týchto izieb. Pokiaľ by ste mne neverili, odkazujem na Staromestský kuriér, môžem vám to v momente ukázať a odkazujem aj na ďalšie články, ktoré taktiež mám tu. Ak máte záujem, v momente si to môžete tiež overiť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ďalej do rozpravy k tomuto návrhu zákona je prihlásený predseda výboru pre zdravotníctvo, pán poslanec Viliam Novotný. Nech sa páči.
V. Novotný, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som do určitej miery pokračoval v tých myšlienkach, ktoré som tu prezentoval v prvom čítaní k predmetnej vládnej novele zákona.
Chcel by som sa vyjadriť k dvom zásadným momentom, ktoré táto novela prináša. Ide o zvýšenie maximálne povolenej hladiny alkoholu u vodičov motorových vozidiel pri dychovej skúške na úroveň 0,1 ‰, resp. na 0,2 ‰ vo vyšetrovanej krvi. Navrhované ustanovenie považujem za nešťastné a škodlivé pre bezpečnosť cestnej premávky. Za nešťastný považujem tento návrh preto, lebo o tom uvažoval aj široko popularizovaný a medializovaný cestný zákon, ktorý ale Národná rada Slovenskej republiky po tom, čo ho nepodpísal prezident Slovenskej republiky, neschválila. Dnes v platnej legislatíve je povolená hladina alkoholu v krvi 0 ‰. Tento zákon teda ide cestou liberalizácie, s ktorou nemôžem súhlasiť. Táto liberalizácia je z pohľadu bezpečnosti premávky na pozemných komunikáciách škodlivá. Prečo? Ruší totižto psychologickú hranicu, ktorá je vžitá v celej slovenskej spoločnosti. Tá hranica by sa dala jednoducho pomenovať, keď šoférujem, nesmiem vypiť ani kvapku alkoholu.
Ja si uvedomujem, že v mnohých krajinách vyspelého sveta je pri šoférovaní nejaká minimálna hladina alkoholu v krvi povolená. Uvedomujem si ako lekár aj tú skutočnosť, že existujú také zdravotné okolnosti, dietetické alebo metabolické, pri ktorých môže byť dychová skúška pozitívna, aj keď vodič nepožil alkoholické nápoje. Viem aj to, že krvná skúška, ktorú dnes bežne používame - plynová chromatografia, o ktorej hovoril pán minister - dokáže bezpečne preukázať hladinu alkoholu v krvi až nad 0,2 ‰. Napriek tomu, uvedomujúc si za aj proti tomuto návrhu, prikláňam sa k názoru, že by sme mali zachovať status quo.
Dnes platí nulová tolerancia voči alkoholu za volantom a treba ju zachovať. Myslím si, že nikto nebol na Slovensku potrestaný za to, že mal pozitívnu dychovú skúšku na alkohol, keď krvná skúška, resp. lekárske vyšetrenie dokázali, že príčinou je zdravotno-metabolický dôvod. Preto tento návrh na liberalizáciu povolenej hladiny alkoholu za volantom nepodporím. Považujem ju totiž za zbytočnú a dokonca škodlivú, lebo ruší už spomínanú psychologickú hranicu. Zdravým, ktorí nemajú metabolický ani dietetický, ani iný zdravotný problém, akoby tak nevdojak povedala, že trošku vypiť môžu. A toto trošku vypiť môžu, je, to zas vieme my lekári a zdravotníci, veľmi nepresné. Záleží to od hmotnosti, od únavy, možno aj od fázy dňa, kedy človek alkohol požije a môže to spôsobiť veľa nešťastia v premávke na pozemných komunikáciách. To "trošku vypiť môžem" je veľmi nebezpečné. Na Slovensku je určite bezpečnejšia psychologická hranica, keď šoférujem, nemôžem vypiť ani kvapku alkoholu.
Druhý moment tohto zákona, ktorý považujem za možno ešte dôležitejší alebo rovnako dôležitý, je skutočnosť, o ktorej už hovorila pani poslankyňa Tóthová, že ministerstvo zdravotníctva sa veľmi elegantne, ale dosť nezodpovedne zbavuje problematiky zriaďovania protialkoholických záchytných izieb. Ich zriaďovanie prehadzuje na obce so značne vágnou formuláciou. "Protialkoholickú záchytnú izbu môže zriadiť obec." Citát zo zákona. Môže zriadiť obec. Považujem to za zlé riešenie.
V jednom sa iste s pánom ministrom zdravotníctva zhodneme, záchytná izba nie je zdravotníckym zariadením a ani sa v nej občanovi neposkytuje zdravotná starostlivosť. Súhlasím. Záchytná izba je zriaďovaná a prevádzkovaná na účel zabezpečenia verejného poriadku v meste alebo obci. Súhlasím. Naozaj je to pravda. Navrhnuté riešenie je ale nezodpovedné a alibistické. Novela zákona navrhuje, povedané voľnými slovami, teda nech si to zriadia obce ako originálnu kompetenciu, nech si tam nejako vozia opilcov a starajú sa o nich a nech si to aj zaplatia, keď to chcú. Že prevádzkovanie záchytnej izby nie je zdravotná starostlivosť, s tým súhlasím. Ale že udržiavanie verejného poriadku a ochrana pred zneužívaním alkoholických nápojov nie je len záležitosťou obcí, na tom trvám. Udržiavanie verejného poriadku a boj proti alkoholu sú celospoločenské problémy, ktoré vláda nemôže len tak hodiť na krk obciam bez peňazí a na základe ich svojvôle. Ako to bude vyzerať v praxi? Bohaté mestá a obce, kde je, povedzme, aktívny starosta, si tieto záchytné izby zriadia. A čo zvyšok územia Slovenska? Chceme záchytné izby len v Bratislave a Košiciach a v niekoľkých vybratých mestách? Alebo tak, aby pokrývali celé územie Slovenska? To ochrana verejného poriadku už štátu nenáleží? Štát rezignoval na túto úlohu? Ochrana pred zneužívaním alkoholu je vecou obcí alebo problémom celospoločenského významu?
Služby štátu sa za tejto vlády pomaly zhoršujú. Ľudia platia dane a odvody, vďaka ekonomickému rastu platia stále viac, ale štát nezlepšuje svoje služby verejnosti. Ba práve naopak, rezignuje na ne a prehadzuje ich na samosprávu. Rušenie verejného poriadku, opitý človek na ulici, ktorý ruší nočný kľud alebo spí na chodníku, už viac nie je problémom štátu ani ministerstva vnútra, ani ministerstva zdravotníctva, nech sa stará obec.
Podľa návrhu zákona je dokonca aj prevoz opitého človeka do záchytnej izby vecou obce. A ako to má obec urobiť? Štátna polícia už pri rušení verejného poriadku opitou osobou nezasiahne alebo zasiahne a zavolá na mestský úrad, nech si ho odvezú. Ministerstvo zdravotníctva môže povedať, že prevádzkovanie záchytnej izby nie je zdravotná starostlivosť, s tým, ako som už povedal, súhlasím. Ale nemôžem súhlasiť s tým, že ministerstvo zdravotníctva rezignovalo na to, ako má vyzerať záchytná izba a kto by tam mal pracovať. Má tam byť toaleta, umývadlo, posteľ, dvaja na izbe, 15 na izbe, prádlo sa bude meniť každý deň, alebo sa nebude meniť, posteľ bude gumená, pacient bude osprchovaný, resp. klient, alebo nebude, keď sa náhodou povracia, očistia ho, alebo ho nechajú do rána ležať v zvratkoch? O tom sa nič nehovorí. To je vec obce. Obec nech si to vyrieši.
Bude tam vyškolený zdravotnícky pracovník? Alebo aspoň pracovník, ktorý vie rozoznať zdravotné riziká? Kto prevezme zodpovednosť? To už odznelo vo faktickej poznámke pána poslanca Slafkovského. Kto prevezme zodpovednosť, ak opitý človek v záchytnej izbe zomrie? Kto posúdi, či mal byť radšej hospitalizovaný v nemocnici alebo ponechaný na záchytke? Myslím, že ministerstvo zdravotníctva by to malo zadefinovať. Ako má vyzerať protialkoholická izba a ako má byť vyškolený pracovník, ktorý tam pracuje, aby vedel posúdiť potrebu prevozu opitého na ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia?
Dámy a páni, s navrhovanou novelou nesúhlasí ZMOS, nesúhlasí ani hlavné mesto Bratislava napriek tomu, že práve ZMOS a hlavné mesto Bratislava boli iniciátormi toho, aby sa nejako legislatívne riešili aj protialkoholické záchytné izby. Z toho jasne vyplýva, že sme nenašli dobré riešenie. Pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe, ktoré schválil gestorský výbor, síce vyriešili prevoz opitej osoby na záchytnú stanicu, zostáva to úlohou štátu, teda štátnej polície, resp. tam, kde nie je, obecnej polície. Ale pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli vo výbore pre verejnú správu, žiaľ, gestorský výbor nepodporil. Preto dávam návrh vyňať na samostatné hlasovanie body 4 a 10. Čiže dávam návrh vyňať na samostatné hlasovanie body 4 a 10. Tieto body riešia zriaďovanie záchytných izieb formou preneseného výkonu štátnej správy. Obce by ich zriaďovali v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva.
Dámy a páni, SDKÚ - DS pripravila pozmeňujúce návrhy, ktoré predstaví za mnou idúci pán poslanec Markovič, čiže ja len veľmi okrajovo spomeniem tie, ktoré podľa môjho názoru predstavujú alternatívu k pozmeňujúcim návrhom výboru pre verejnú správu, alebo, keď chcete, ZMOS-u. Podľa mňa sú ešte prepracovanejšie a idú ďalej v riešení tejto problematiky. To znamená, že pri hlasovaní v druhom čítaní budeme mať na výber, či schváliť pozmeňujúce návrhy, ktoré pochádzajú od Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré prešli vo výbore pre verejnú správu, alebo podporiť tieto alternatívne pozmeňujúce návrhy, ktoré sú podľa mňa ešte prepracovanejšie vo vzťahu k ministerstvu zdravotníctva.
Čo teda navrhujeme? Navrhujeme, aby protialkoholickú záchytnú izbu zriaďovala obec po dohode s ministerstvom vnútra. Nech je to naozaj o ochrane verejného poriadku. Čiže po dohode s ministerstvom vnútra s tým, že ministerstvo vnútra po dohode s obcou určí aj spádovú oblasť tejto záchytnej izby. Ministerstvo zdravotníctva má vydať všeobecne záväzný predpis o podrobnostiach personálneho a materiálno-technického vybavenia záchytnej izby. Na tom dosť lipnem a chcem vám to dať naozaj do pozornosti, že považujem za dôležité povedať, ako má záchytná izba vyzerať, či je to bývalá vrátnica na mestskom úrade, kde už nesedí vrátnik, alebo nejaká garáž, ktorá bola v pivnici, alebo je to nejaký priestor, ktorý musí spĺňať minimálne nejaké hygienické parametre a nejaké parametre na monitorovanie opitého človeka, minimálne kontrolovanie opitého človeka, aby sa, nedajbože, nestalo nešťastie. A, samozrejme, aj tento pozmeňujúci návrh túto činnosť obce navrhuje vykonávať v rámci preneseného výkonu štátnej správy.
Poprosil by som vás o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, či už tých, ktoré som vyňal zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie, alebo tých, ktoré predloží pán poslanec Markovič.
Ďakujem pekne za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Novotného sa nehlási nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
A ďalší v rozprave vystúpi už avizovaný pán poslanec Peter Markovič, nech sa páči.
P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ďakujem pánovi predsedovi Novotnému za komplexne vyčerpávajúci výklad cez stanovisko k predkladanému návrhu zákona, tak ja ho len tak veľmi kozmeticky doplním. Dovoľte mi teda sa pripojiť k tomu, čo tu už odznelo. Ja som už v prvom čítaní vyjadril pochybnosti o zvýšení tolerancie alkoholu v krvi za volantom, tak ako už spomínal pán predseda Novotný a osobne tiež rozumiem odborným argumentom, dokonca som ochotný aj ich akceptovať a v istom prípade aj podporiť. Argument to, že je to trend v rámci Európskej únie, že sme na to dostali nejaké odporúčanie, je podľa mňa veľmi slabý pri takej závažnej zmene a myslím si, že naozaj tie argumenty, ktoré odzneli, ako už bolo sprostredkovane spomínané zo strany, povedzme, prezídia Policajného zboru, sa mi zdajú pri takej závažnej zmene prinajmenšom nedostatočné. Ja si myslím, že je nebezpečné prelomiť túto psychologickú hranicu nulovej tolerancie alkoholu za volantom a absolútne sa stotožňujem s tým, čo povedal pán poslanec Novotný. Myslím si, že dnes, resp. ja osobne dnes nevidím dôvod na to, aby sme k takémuto vážnemu kroku pristupovali. Ak naozaj má Policajný zbor s týmto problém, tak si myslím, že by sa očakávala väčšia aktivita z jeho strany a nie zo strany ministerstva zdravotníctva. Myslím si preto, že by sme mali zotrvať pri súčasnej hranici nulovej tolerancie alkoholu za volantom. V tomto zmysle predložím aj pozmeňujúci návrh.
Čo sa týka problematiky záchytných izieb, tam v súznení s predsedom výboru pre zdravotníctvo chcem povedať to, čo som už spomínal v prvom čítaní, ale aj vo výbore pre zdravotníctvo, že si myslím, že napriek tomu, že sa dá súhlasiť s postojom ministerstva zdravotníctva, že táto problematika nie je problematikou zdravotníctva, na čom sme sa všetci zhodli ako v pléne, tak aj vo výbore, tak riešenie, ktoré predkladaný návrh prináša, nie je vlastne riešením. Je len zbavením sa istej povinnosti ministerstva vnútra a hodením niekde za hlavu a spoliehaním sa, že niekde to dopadne, niekto tento problém zdvihne a niekto ho vyrieši. Myslím si, že minimálne na úrovni vlády malo dôjsť k nejakej dohode a vláda mala prísť s komplexným riešením, nielen povedať, že táto vec nepatrí do pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, ale aj akým spôsobom sa toto navrhuje riešiť, nielen akým spôsobom sa navrhuje zbaviť sa tejto povinnosti, resp. kompetencie.
Preto tak, ako už avizoval pán predseda Novotný, sme pripravili komplexný pozmeňujúci návrh, ktorý túto problematiku rieši. A musím takisto povedať, že pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe, ktorý prešiel cez výbor pre verejnú správu, takisto podporujem aj ja napriek tomu, že vo výbore pre zdravotníctvo nezískal podporu. Myslím si, že je to lepšie riešenie, ako navrhuje súčasná novela zákona, aj keď sme pripravili ešte, myslím si, komplexnejšie riešenie, ktoré aj z nášho pohľadu rieši práve tú problematiku a myslím, že k absolútnej spokojnosti pána ministra, že dostáva túto problematiku úplne mimo rezortu ministerstva zdravotníctva. Takže by som očakával aj podporu nielen pána ministra, ale aj koaličných poslancov.
Dovoľte mi teda, aby som predložil 2 pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona.
"K bodu 7, vypúšťa sa celé navrhované znenie § 5 ods. 5."
Zdôvodnenie. Navrhujeme ponechanie doterajšej platnej úpravy, teda zachovanie nulovej tolerancie na alkohol za volantom.
Druhý pozmeňujúci návrh sa týka práve riešenia protialkoholických záchytných izieb.
"V čl. 1 bod 9 znie, § 6 vrátane nadpisu znie: "Zriadenie protialkoholickej záchytnej izby. Protialkoholickú záchytnú izbu, ďalej len záchytná izba, zriaďuje obec po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Spádové územie záchytnej izby určuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s obcou, ktorá záchytnú izbu zriaďuje. Spádové územie záchytnej izby môže byť určené aj pre viaceré obce po dohode s obcou, ktorá záchytnú izbu zriaďuje. Podrobnosti o personálnom a materiálno-technickom vybavení záchytnej izby ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky."."
"Bod 2. Čl. 1 sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie: "V § 11 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie: (4) Činnosti zverené obci podľa § 6 vykonáva obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy."."
Navrhované riešenie, ktoré prinášame, je vylepšením podľa nášho názoru pozmeňujúceho návrhu, ktorý máte v spoločnej správe, ktorý v súzvuku aj s pánom ministrom a s koaličnými poslancami vyjadruje ten názor, že naozaj zriaďovanie protialkoholických záchytných izieb nie je vecou zdravotníctva, ale je to skôr otázka verejného poriadku, ale mali by ich zriaďovať obce, ktoré najlepšie vedia a po dohode prípadne si aj určiť spádové územie aj pre viaceré obce, ktoré na tejto činnosti môžu participovať. V každom prípade je však potrebné tak, ako už obšírnejšie hovoril pán poslanec Novotný, určiť isté štandardy personálneho, ale aj materiálneho, technického zabezpečenia vzhľadom na to, že hrozí práve pri opitých ľuďoch poškodenie zdravia, preto celkom nemôžeme rezignovať práve na túto funkciu, a preto si myslím, že riešenie toho, že ministerstvo zdravotníctva vydá všeobecne záväzný predpis, ktorý určí takéto štandardy, bude dobrým riešením práve, aby sme predchádzali nešťastným udalostiam, ktoré by sa mohli v takýchto situáciách stať.
Preto vás teraz, panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré vecne, ale myslím si, že aj dobre riešia navrhovanú problematiku tak, aby obce mohli zriaďovať protialkoholické záchytné izby, aby tento problém bol riešený, pretože sme v zhode tu skonštatovali, že tento problém je potrebné riešiť, ale tak, aby sa naozaj nestalo, že súčasná legislatívne navrhovaná norma práve spôsobí, že toto vákuum v našej spoločnosti bude naďalej pokračovať.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Markoviča sa prihlásili pán poslanec Martin Pado, pán poslanec Alexander Slafkovský, čiže dvaja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Martin Pado, nech sa páči.
M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, podpredseda. Ja by som chcel hovoriť možno v dvoch rovinách. V prvej tak kratšie a to je otázka preneseného výkonu štátnej správy. Tá tu zostáva naďalej. Môžeme hovoriť o priestupkovom konaní v prípade, že ide o narušenie verejného poriadku, ale to nie je predmetom môjho vystúpenia.
Tá druhá časť je ohľadom tolerancie na alkohol. Ja chcem povedať, že akýkoľvek náznak tolerancie viac ako nula zvádza k prekročeniu hranice. Či sa nám to páči, alebo nie. A nie každý tomu porozumie tak, ako je to myslené. Niekomu bude stačiť, že si vypočuje, že je tolerované určité množstvo alkoholu v krvi pri riadení motorového vozidla, zvyšok ho nebude zaujímať.
Po ďalšie, nie všetci konzumenti alkoholického nápoja majú rovnaké znášanie určitého množstva alkoholu. Okrem toho, že nie na každého zaberá rovnako či malé pivo alebo deci vína. A ako to potom dopadne s nalievaním alkoholických nápojov v našich reštauračných zariadeniach? Chcel by som sa potom opýtať, ako to dopadne so záväzkom Slovenskej republiky znížiť počet usmrtených o 50 %. Takýto krok, takéto odstránenie nulovej tolerancie určite nepomôže k splneniu tohto záväzku. Treba povedať, že alkohol za volantom nemá absolútne nič spoločné s modernou spoločnosťou a alkohol za volant nepatrí v nijakom množstve, v nijakej miere.
A len na margo, spomeňte si na čas, keď v Holandsku boli tolerované mäkké drogy... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Alexander Slafkovský, nech sa páči.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. V krátkosti doplním kolegu Markoviča v tom zmysle, že záchytky, ktoré boli na našom území funkčné niekedy až do roku 1992 - 1993, kedy určitou zmenou zákona došlo k tomu, že zdravotnícke zariadenia, ktorých boli integrálnou súčasťou, ich postupne z vlastnej vôle začali zatvárať. Zatvárali ich preto, že na to nemali peniaze. Preto plne podporujem to, čo hovoril kolega Markovič, že je potrebné ich zriadiť, ale náklady na ne musia byť vyčíslené a musia byť presne zadefinované. Nie je možné povedať, že obce to znesú v rámci svojich originálnych kompetencií. Nejdem rozvádzať, koľko peňazí na to asi treba. Chcelo by to takú možno trošku detailnejšiu štúdiu k tomu. Ale viem si predstaviť, že rádovo na Slovensku to pôjde možno ročne nad 100 miliónov korún, bude potreba na zriadenie takýchto zariadení a na ich prevádzkovanie. Preto nie je možné ich prehodiť na mesto a obce tak, ako sa to snaží ministerstvo práce, sociálnych vecí pri prehodení sociálnych služieb na plecia obcí s tým, že povie, že však obce dostanú viacej peňazí z podielových daní na dani z príjmu fyzických osôb. Ale čo budú robiť obce, keď stúpne nezamestnanosť a príjmy nebudú stúpať a porastie inflácia? Takže v tomto smere tam riešenie nie je. Ak je to taký závažný spoločenský problém, ako sa to snažíme prezentovať, tak si to musí spoločnosť ako-taká uvedomiť a nemôže to hádzať na bedrá obcí bez finančných prostriedkov.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Reagovať na faktické poznámky chce ešte pán poslanec Peter Markovič. Nech sa páni.
P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne za faktické poznámky. Ja by som chcel dodať len jednu vec. Presne v zmysle toho, v ktorom sa vedie táto diskusia, je práve to, na čo poukazujeme, že zmysel toho zákona a jeho pochopenie bude mylné. Pretože diskutujeme o tom, resp. mnohí rečníci sa už vyjadrili, že trošku sa môže a nikto nebude vedieť, či jedno pivo alebo deci vína, dve deci vína a to je práve chyba. Pretože zámer zákona, ktorému ja rozumiem, ale myslím si, že dôvody sú nedostatočné na to, aby sme to zmenili, je, nie aby sa mohlo trošku vypiť, ale preto, aby neboli sankcionovaní ľudia, ktorí nepožili alkoholický nápoj, ale z nejakých iných dôvodov, či už medicínskych alebo iných, skonzumovali nejakú potravinu alebo liek a, povedzme, dychovou skúškou im bola namerané nízka hladina alkoholu. Ale aj táto diskusia dokazuje, že úplne sa mení zmysel zákona a myslím si a na čo poukazujeme, je práve to, že chybné bude pochopenie toho zákona. Že nie, aby neboli sankcionovaní ľudia, ktorí nepožili alkoholický nápoj a došlo k nejakej chybe, resp. bol im nameraný alkohol z iného dôvodu, ale že sa bude môcť trošku vypiť. A preto si myslím, že by sme nemali podporiť zmenu a mali by sme mali zostať pri nulovej tolerancii tak, ako to bolo doteraz. Ďakujem.