M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa, pán poslanec, či chcete využiť možnosť. Chce. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi Bauerovi. Máte dve minúty, pán poslanec.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď na moju otázku. Chcem na úvod povedať, že bol som príjemne prekvapený, že som bol vylosovaný na vašu odpoveď a nie je to ako v predchádzajúcom prípade, keď naozaj tá pätnásťminútovka už je štandardne nejakým politickým školením mužstva a keď tri otázky rovnaké sú vylosované, to je hanba slovenského parlamentu.
Ale teraz k vašej odpovedi. Čiastočne ma uspokojila, čiastočne nie. Som rád, že robíte toľko aktivít, pretože naozaj situácia je veľmi vážna, keď už dnes podľa informácií z médií už je takmer tritisíc ľudí, ktorí boli prepustení a ktoviečo bude v nasledujúcich mesiacoch.
K tomu druhému opatreniu, ktoré ste spomínali. Mám trošku obavy, že takýto mechanizmus môže zase byť zakomponovaný vami presadzovaným, a pomaly už sa stáva etickou normou taký štátny klientelizmus, že len tí naši budú dostávať zvýhodnené úvery a pôžičky, či radšej by nebolo dobré nechať to na komerčné banky, kde by sa, povedzme, nejakým mechanizmom znižovali úroky pri úveroch pre všetkých a nezávisle od toho nenechali by ste si vy v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke rozhodovanie o tom, komu ten úver bude priradený alebo schválený, alebo nie. Ostatné veci, čo sa týka aj programovacieho alebo monitorovacieho výboru, aj čo ste hovorili, že ak bude záujem, ja osobne prejavujem záujem, aby poslanci Národnej rady boli pravidelne informovaní o tom, čo robíte, aké opatrenia prijímate na zmiernenie krízy aj voči malým, stredným podnikateľom, voči všetkým podnikateľským subjektom na Slovensku.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Pán minister, nech sa páči.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Pokúsim sa odpovedať na vašu otázku. Vláda Slovenskej republiky začala konkrétne rokovania s jednotlivými subjektmi, ktoré môžu svojou činnosťou nejakým spôsobom vstúpiť, zmierniť, eliminovať alebo predlžiť nejaký proces spomaľovania na slovenskom hospodárskom trhu. Zatiaľ boli dve rokovania. Boli so slovenskými bankami a boli so zamestnávateľmi. Bol som na oboch rokovaniach. O 15.00 hodine by som sa mal zúčastniť na treťom rokovaní, pokiaľ ma tu dlho nebudete zdržiavať, tak ja by som sa veľmi rád zúčastnil aj na rokovaní so sociálnymi partnermi práve k otázke krízy.
Ale na základe tých dvoch uskutočnených rokovaní môžem povedať, že boli diametrálne odlišné. Naproti tomu, čo podnikatelia došli s konkrétnymi návrhmi, s konkrétnymi problémami, s konkrétnymi víziami ako ísť na to, čo mi bolo veľmi blízke a bol som veľmi rád, že sme vstúpili do takej konštruktívnej diskusie a odložili sme nejaké politické názory a všetko ostatné a sústredili sme sa skutočne na ochranu slovenského podnikateľského trhu, tie banky sú banky vždy a ony zostanú bankami aj v čase krízy. A viete, ľudovo sa hovorí, že banka vám ponúkne dáždnik, len keď neprší, ale keď prší, vtedy vám ho neponúkne a, samozrejme, priniesli aj ony návrhy, ale tie návrhy skôr boli o tom, ako banky zarobia aj na tejto kríze. Preto vznikla myšlienka, bolo tam napríklad veľmi jasne formulované zo strany ministerstva hospodárstva - prosím, pokiaľ ste urobili chyby a vymkli sa vám spod kontroly rôzne developerské pôžičky, my nie sme proti tomu, urobte si s úrokmi, urobte so zaručením takýchto úverov čokoľvek chcete, ale musíte prísne odlíšiť prevádzkové úvery podnikateľských subjektov a musíte odlíšiť investičné projekty, ktoré smerujú k inovácii produkcií na Slovensku, lebo bez inovácie sa naše podniky z tohto problému, z tej zníženej konkurencieschopnosti nedostanú. Preto bolo povedané, pozor, my nemáme priamy vplyv na banky, my nevieme bankám nadiktovať, že vy môžete len takúto mieru úrokov pýtať. Tak sme povedali, poďme s modelom, že teda dobre, nech sa banky trhovo správajú, ako chcú, ale my musíme ochrániť podnikateľov. My musíme totiž celú tú krízu rozdeliť do niekoľkých etáp.
Prvá etapa je etapa záchrany. Etapa, kedy musíme čo najdlhšie predlžiť životaschopnosť našich podnikov. To urobíme len vtedy, pokiaľ im umožníme zdravé, rozumné a konkurencieschopné prevádzkové úvery. K tomu smeruje tá aktivita so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou. Predlžiť ten čas, pokiaľ sa to v zahraničí upokojí, aby naše podniky mohli ďalej pokračovať. V žiadnom prípade, možno som sa zle vyjadril pri tej svojej prezentácii, nebude ministerstvo hospodárstva poskytovať tieto kompenzácie. Bude to robiť Slovenská záručná a rozvojová banka, čiže tá má na to nastavený mechanizmus a toto bude absolútne v jej kompetencii. My sme len zodpovední za prípravu nejakého materiálu, na základe ktorého by sa takáto kompenzácia mohla zrealizovať. Takže my si nezgrupujeme teraz do rúk nejaké rozhodovacie právomoci, len hľadáme mechanizmy. A ja skutočne privítam každý rozumný názor, ktorý prispeje k tomu, aby sme naše podnikateľské prostredie čo najviac ochránili.
Všetko asi. Ďakujem pekne. Skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď.
Ako ďalšiu otázku overovatelia vyžrebovali otázku pani Kláry Sárközy, ktorú položila ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu: "Vážený pán minister, v septembri ste sa stretli s predstaviteľmi Bratislavského samosprávneho kraja. Témou vašich rozhovorov bolo okrem iného aj obchvat okolo Bratislavy. Mohli by ste nás informovať o výsledku tohto rokovania?"
Prosím o odpoveď, pán minister, a prosím aj oznámiť ukončenie odpovede. Máte slovo.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, predmetom rokovania s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja bola najmä príprava a výstavba diaľnice D4, ktorá je definovaná v programe prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010 v schválenom uznesení vlády č. 1084 v decembri 2007. Do konca roka 2009 sa predpokladá ukončenie procesu EIA, resp. predpokladáme ukončenie procesu EIA a ďalšia projektová príprava bude sa uskutočňovať na D4 v rokoch 2010 až 2011. Do začatia výstavby sa budú hľadať alebo budeme hľadať spôsoby financovania stavby diaľnice.
Jedným z bodov rokovania s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja bola jeho aktivita, resp. aktivita predsedu samosprávneho kraja bratislavského a primátora Bratislavy pána Ďurkovského, kde chceli založiť nejakú komisiu, ktorá by, alebo pracovnú skupinu a komisiu, ktorou úlohou by bola realizácia konkrétnych opatrení a krokov nápomocných tomuto procesu. Ja som sa následne stretol aj s primátorom Ďurkovským, kde som im vysvetlil, že v tomto štádiu komisia nie je potrebná, pretože a, samozrejme, my s prípravou tejto diaľnice nespíme, lebo to je okrem tých v súčasnosti pripravovaných formou PPP asi najproblematickejší úsek na Slovensku a je veľmi nevyhnutné túto D4 stavať, takže my prípravu zabezpečujeme, zabezpečujeme ju tak, že proces EIA je pred ukončením a okamžite rozbehneme územné konanie a stavebné konanie na túto stavbu. Toto vieme riešiť vo vlastnej réžii.
Ale aby sa nestalo to, že táto stavba bude pripravená na začatie v roku 2013, čo by spôsobilo, myslím si, obrovský kolaps, je preto potrebné schváliť v Národnej rade zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri príprave a výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, kde bolo ukončené prvé čítanie na tejto schôdzi a my máme ambíciu, aby ten zákon bol schválený a účinný od 1. 1. 2009. Tento zákon práve umožní to, aby sa mohla rozbehnúť príprava aj D4 v takých termínoch, ako som tu deklaroval, pretože jedným z bodov toho zákona je to, že musíme znížiť kompetenciu obcí, lebo jednoducho obce nám stále dávajú negatívne stanoviská k výstavbe a nedá sa takto postupovať, pretože ja mám veľa petícií na stole o tom, že "stavajte diaľnicu", a keď ju začneme stavať, tak sú zase ďalšie petície, "ale nie cez náš kataster". Takže jednoducho hľadáme tie riešenia, aby sme to vedeli zrýchliť.
Čo sa týka D4, to je, ako som povedal, najpotrebnejší úsek momentálne na Slovensku, pretože situáciu v tom tranzite na Prístavnom moste, ako aj v iných úsekoch, myslím, že veľmi dobre poznáte. Takže my nespíme, robíme, s tým, že som odpísal aj predsedovi Bratislavského samosprávneho kraja, aj primátorovi Ďurkovskému, že má význam stretnúť sa k tomuto problému vtedy, keď bude schválený zákon. To znamená, dúfam, že v januári 2009 a vtedy si povieme, čo, kto môže pomôcť tomu procesu, aby sa zrýchlila táto stavba. A komisia zložená z pracovníkov ministerstva dopravy, magistrátu Bratislavy a samosprávneho kraja to je, myslím si, že príliš malá, lebo do toho vstupujú rôzne ďalšie subjekty obce, životné prostredie a hygiena, zdravotníctvo a veľa, veľa subjektov. Čiže má zrejme význam potom zvolať nejaké pracovné rokovania a spolu hľadať spoločný ťah na bránku, aby sa ozaj tá príprava ukončila a aby sme vedeli, a našou je, aby sme vedeli 2011 začať s touto stavbou. Ak by sme vedeli tie procesy zrýchliť, tak aj ku koncu roku 2010.
Tá stavba trvá asi tri a pol roka s tým, že mojou ambíciou vždy bolo riešiť financovanie tejto stavby formou PPP projektov, pretože tak ako tie PPP projekty, ktoré teraz robíme, ich mottom je odstraňovanie regionálnych disparít a posunutie sa na východ Slovenska, tak taký pravý a správny PPP projekt je práve táto D4, pretože u tých projektov, ktoré teraz robíme a ktorých mottom je odstraňovanie regionálnych disparít, sme si vláda a štát uvedomili, že budeme musieť doplácať investorovi za vybudovanie týchto diaľnic a za ich prevádzkovanie, pretože výber z mýta nepokryje tie náklady, ktoré budú definované v súťaži. Naopak, D4 z hľadiska intenzity dopravy je taká, že tam by sa mohol uplatniť čistý PPP projekt bez následného doplácania, medziročného štátom.
Čiže, toto je taká naša ambícia s D4. Skončiť by sme ju chceli v 2014 - 2015. Ja veľmi dobre viem, že keby bola skončená zajtra, už je neskoro, ale jednoducho tie procesy boli nastavené tak, ako boli. My sme našli prípravu tejto stavby tak, že nebolo urobené nič, keď sme nastúpili do funkcií a jednoducho za ten rok aj trištvrte, resp. za tie dva roky sme spravili to, že sa zadefinovala tzv. technická štúdia, kde sa definovala konkrétne trasa vo viacerých variantoch a následne je pred ukončením proces EIA, čo je takisto proces, ktorý trvá spravidla rok, rok a pol.
Takže môžem pozitívne zhodnotiť to, že na tejto stavbe sme nezanedbali ani deň a pracujeme na nej urýchlene, ale jej dokončenie do stavebného povolenia si bude vyžadovať ten zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach, ktorý som spomenul.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Chcem sa opýtať, pani poslankyňa, chcete využiť možnosť položiť doplňujúcu otázku. Prosím zapnúť mikrofón pani poslankyni Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pán minister. Dovoľte mi položiť ešte doplňujúcu otázku. Včera na rokovaní vlády bola táto problematika, teda čo sa týka výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií. Mňa by zaujímala rýchlostná komunikácia R7, ale hlavne trasa medzi Dunajskou Stredou a Bratislavou. Pretože dovolím si tvrdiť, že tá situácia je katastrofálna. Ja som vám túto otázku už raz dala. Vtedy ste hovorili, že budete to skúmať. Myslím si, že ten čas na skúmanie uplynul a mňa by zaujímalo, ako sa staviate k tejto problematike, aj ten časový horizont, kedy by tá cesta mohla byť dokončená, teda najprv začatá.
A ešte jednu poznámku k PPP projektom. Súčasná hospodárska kríza, myslím si, že týmto projektom až tak nefandí, keď už by som spomenula len vyjadrenia pána premiéra zo včerajška.
Ďakujem pekne.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. R7 - takisto v tom zákone o jednorazových mimoriadnych opatreniach, ktorý ste postúpili do druhého čítania, je aj R7 zahrnutá. To znamená, takisto aj na R7 bude treba uplatniť ten postup, ktorý je definovaný v tejto novele zákona, inak sa nepohneme ďalej, pretože konkrétne aj na R7 sú tie petície od starostov, ktoré som dostával, aby sme začali stavať, a keď ideme stavať, tak sa zase píšu petície, že nie cez náš kataster.
Napriek tomu všetkému našou ambíciou je zabezpečiť, momentálne máme ukončenú technickú štúdiu, ideme začať proces EIA, ktorý podľa súčasných pravidiel trvá cca rok a nie je závislý od nás a chceli by sme do roku 2011 dotiahnuť stavebné povolenie a v roku 2011 začať s prvým úsekom, to je Bratislava - Šamorín a ten by sme chceli ukončiť do roku 2012 a takisto začať aj s úsekom po Dunajskú Stredu, ktorý by mal byť ukončený v roku 2014. Takéto sú plány v programe, ktorý sme včera predostreli s tým, takisto si uvedomujem, že najmä po Šamorín je tá situácia ozaj katastrofická a treba ju riešiť a takisto vás ubezpečujem o tom, že po D4 je asi najproblematickejšia táto R7 na Slovensku. Samozrejme, okrem tých projektov, ktoré som povedal, že už pripravujeme a už sú pred realizáciou alebo sa realizujú, ako sú PPP projekty, resp. tie úseky popod Strečno atď. Čiže, myslím na to s plnou vážnosťou a budeme to riešiť. Ale potrebujeme v tej príprave naše ramená, inak nám budú znepríjemňovať a predlžovať čas prípravy všetky zainteresované subjekty, ktoré v tomto procese vystupujú.
Čo sa týka finančnej krízy, samozrejme, ja som sa tiež vyjadril, že predtým sme mali pretlak ponúk bánk a teraz ten pretlak ponúk bánk nemôžem tak hodnotiť, naopak, je nejaká ochabnutosť bánk, ale napriek tomu všetkému uvidíme 12. 11., kedy je predkladanie ponúk na ten prvý balík, tú R1 a tam uvidíme, aké ponuky vlastne budú a ako budú bankami kryté s tým, že z koncesného dialógu, ktorý sme viedli a už sme ho uzatvorili, vyplynulo to, že zo štyroch uchádzačov, ktorí sú v hre, minimálne traja dajú ponuky a ten štvrtý takisto, zrejme, dá ponuku. Takže ešte to neviem, uvidím a môžem vám to oznámiť 12. 11. Ja pevne verím, že aj napriek finančnej kríze budú právoplatné ponuky, aby sme vedeli ten proces posunúť ďalej na tento prvý balík, pretože objemovo nie je až taký veľký a, samozrejme, tá ochota a chuť či už stavbárov, tak aj bánk, ktoré ešte sú ako-tak zdravé, je veľká a myslím, že dospejeme k zdarnému koncu na tom prvom balíku PPP projektov a tie ostatné zase uvidíme, až keď budú ponuky na tie ďalšie.
Ďakujem. Skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ako tretiu otázku vyžrebovali overovatelia otázku poslankyne Jarmily Tkáčovej, je prítomná v sále, ministrovi pôdohospodárstva Stanislavovi Becíkovi. Otázka znie: "Pán minister, ako sa vyvíjajú ceny potravinárskeho obilia a ceny múky?"
Pán minister, máte slovo, prosím oznámiť ukončenie odpovede.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, vďaka klimatickým podmienkam, ktoré boli pre husto siate obiloviny veľmi priaznivé, sa dosiahla hektárová úroda u obilovín, konkrétne u pšenice 4,87 tony. Za rok 2008 je to o 27,5 % viac, ako bolo vlani a dosiahlo sa o 443 tisíc ton viac, ako bola úroda v roku 2007. Samozrejme, že toto malo vplyv aj na cenu, ktorá začala oscilovať už pri zbere zo žatvy 2009 na úrovni 6 800 - 6 900 korún za tonu, postupne táto cena klesala a v polovici mesiaca september už cena potravinárskej pšenice dosiahla úroveň len 5 304 korún, čo je vykázané podľa Štatistického úradu. V 43. týždni vykazuje Štatistický úrad, je to dátum od 20. 10. do 26. 10., len 4 257 korún a cena potravinárskej pšenice má naďalej klesajúcu tendenciu.
Samozrejme, zatiaľ čo cena potravinárskej pšenice mala klesajúcu tendenciu od žatvy až do dnešného dňa, cena múky súbežne s cenou pšenice neklesala, pretože mlyny mleli múku z pšenice, ktorá sa nakupovala v mesiacoch marec, apríl, máj, jún, to znamená, keď ceny pšenice dosahovali úroveň až 8 tisíc korún za tonu a v septembri sa cena múky v porovnaní s cenou z júna znížila len o 5,3 %, v mesiaci október to už bolo vyššie percento a dosiahla úroveň 17,4 %. Priemerná cena pšeničnej múky polohrubej v 29. dekáde, to je od 11. 10. do 20. 10., sa pohybovala na úrovni 14,32 Sk a tak ako pri múke, aj pri obyčajnom rožku v 29. dekáde cena klesla na 1,85 Sk.
Samozrejme, ako rezortný šéf alebo šéf rezortu pôdohospodárstva nie som s vývojom cien pekárenských výrobkov spokojný, pretože by mali viac oscilovať alebo kopírovať ceny potravinárskej pšenice, nakoľko v súčasnej dobe sa cena potravinárskej pšenice pohybuje na 50-percentnej úrovni v porovnaní s cenou pšenice v mesiacoch marec, apríl, máj, jún a, samozrejme, že výstupná cena pekárenského výrobku na pulte pre spotrebiteľa nie je na adekvátnej úrovni. Aj keď sedenie spolu s prvovýrobcami, spolu s mlynármi a pekármi ukázalo, že ten konečný, finálny efekt tej marže zostáva u toho štvrtého, ktorý si stanovil svoju maržu konštantnú a drží ju, a to je obchod. Takže z toho pohľadu je to svojím spôsobom, nechcem povedať, že nekresťanské, ale vo vzťahu k spotrebiteľovi neadekvátne, keď prvovýrobca v súčasnosti realizuje svoj produkt aj pri vyšších hektárových úrodách v porovnaní s vlaňajším rokom za polovičnú cenu.
Pán predsedajúci, vyčerpal som svoj príspevok.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď.
Pýtam sa pani poslankyne, či chce využiť právo položiť doplňujúcu otázku. Áno. Zapnite, prosím, pani poslankyni mikrofón.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, troška sa tou témou zaoberám a nedospela som k rovnakým záverom ako vy, pretože, isteže ceny pekárskych výrobkov sa odvíjajú od ceny múky a sám ste povedali, že ceny múky klesajú oveľa-oveľa pomalšie ako cena potravinárskej pšenice. Cena múky v roku 2007 stúpla veľmi prudko až o 75 % a dosahovala okolo 14, 15 korún vrátane DPH, ale klesla ešte len na 13 korún. Keď hovoríte, že potravinárska pšenica išla dole o polovicu a v mlynoch melú zásoby z marca, tak sa pýtam, či ten nedostatok potravinárskej pšenice, ktorý spôsobil vlastne zvýšenie jej cien, nebol umelo vytvorený. Keď my ešte v septembri máme zásoby nakúpené v marci. To je prvá poznámka.
A ešte by som chcela mať doplňujúcu otázku aj k nepotravinárskemu obiliu, teda ku kŕmnemu obiliu. Vy ste včera predložili vo vláde návrh riešenia krízovej situácie na trhu s vybranými obilninami v dôsledku nadbytku úrody z roku 2008, hovorili sme o tom už aj na výbore, a vy navrhujete alebo ministerstvo navrhuje riešiť to intervenčným nákupom a jednak aj nákupom do hmotných rezerv a spôsob financovania by mal ísť cez navýšenie prostriedkov Európskych spoločenstiev o 300 mil. korún, ale navrhuje ministerstvo využiť aj údajný dostatok voľných finančných zdrojov z hospodárenia Slovenského pozemkového fondu. Je pravda, že má ísť o návratný príspevok, o návratnú finančnú pomoc, ale nemohli by sa tieto prostriedky prednostne využiť na to, na čo sú určené? Na ukončenie ROEP-ov na vysporiadanie pozemkového vlastníctva?
Ďakujem za odpoveď.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán minister, prosím oznámiť ukončenie odpovede.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Áno. Ak dovolíte, pani poslankyňa, nakoľko som bol v Luxemburgu v pondelok, utorok neúspešný, pretože došlo k takému malému kontroverznému vystúpeniu medzi mnou a pani komisárkou a pánom ministrom predsedajúcej krajiny Michelom Barnierom, francúzskym ministrom pôdohospodárstva, kde som nakoniec reagoval spôsobom takým, aký som cítil, že je potrebné povedať, keď som mu povedal, že ja som, pán minister, taký istý prezident ako vy na rozdiel od vás s tým, že som z malej krajiny s veľkými problémami a vy ste z veľkej krajiny s malými problémami. Ja nie som poštár slovenskej vlády, ktorý bude prenášať informácie z Bruselu alebo z Luxemburgu do vlastnej krajiny a informovať pôdohospodárov alebo roľníkov o tom, aké sú príkazy, zákazy alebo nariadenia. Pretože Európska únia si stanovila kvótu nákupu kŕmneho obilia do intervenčného fondu na úrovni 700 tisíc ton a pri nadprodukcii, ktorá je u nás, pretože máme osiate podľa štatistického úkazu 158 tisíc ha kukurice, len pri 7-tonovej úrode je to vyše milióna ton. Ak by sme pri najlepšej vôli potrebovali len okolo 650 - 700 tisíc ton na potravinárske účely, na kŕmne účely, tak 350 tisíc ton minimálne ponúkame na intervenciu pre Brusel. Samozrejme, zo 700-tisíctonovej kvóty je to 50 % a viac. Pritom Maďarská republika ponúka 2 milióny ton, nehovorím o ďalších štátoch, ktoré sa uchádzajú o naplnenie tejto kvóty alebo dostatie sa do tejto kvóty. A samozrejme, stanovisko Bruselu bolo jednoznačné, kvótu nie je možné prekročiť, aj keď toto číslo smerné bolo prijaté v mesiaci máj, keď ešte nikto nevedel, aká úroda kukurice vďaka klimatickým podmienkam tu bude, samozrejme, vďaka klimatickým podmienkam je aj nadúroda pšenice.
Takže otázka bola ďalej, či je možné, aby sme riešili túto nadúrodu podporou rozvoja chovu ošípaných, ktoré boli zdecimované z ekonomických dôvodov. No, a keď aj tam bola relatívne zamietavá odpoveď, tak moje stanovisko bolo také, aké bolo s tým, že potom dohoda bola, že sa stretneme do 20. novembra medzi 4 očami a budeme túto otázku riešiť pravdepodobne spôsobom, že by bolo možné podporiť, samozrejme, zo štátnej pomoci rozvoj chovu ošípaných.
Myslím si, že nikoho nezaskočím tým, keď poviem, že za 2,9 mld. korún sme doviezli v I. polroku bravčové mäso a bez pridanej hodnoty vyvezieme kŕmne obilie. Ale, samozrejme, to sú systémové opatrenia, ktoré, nieže boli prijaté, ale ktoré boli zrušené a tým pádom facku dostalo bravčové mäso a dnes ju dostal občan tým, že vlastne túto komoditu musíme dovážať.
Tak sme sa vlastne dohodli na tom, že sme sa nedohodli, že to nie je možné riešiť týmto spôsobom a ja som predložil návrh do vlády, my nemôžeme robiť intervenčný nákup. My stiahneme za cenu, ktorá nedosahuje nákladovú cenu, prebytok kŕmnej kukurice, poťažne kŕmnej pšenice na úrovni maximálne 400 - 450-tisíc ton, aby sme vlastne otvorili trh s obilím, pretože teraz je otvorený trh nie pre čestných, korektných obchodníkov, ktorí chcú riešiť otázku vysporiadania svojich záväzkov vo vzťahu k vstupom cez osivá, hnojivá, pesticídy vo vzťahu k prvovýrobcom, ale išlo sa spôsobom, že začali dodávatelia vstupov naliehať na producentov, na prvovýrobcov, že chcú s nimi vysporiadať svoje záväzky, ale za 2 200 - 2 300-korunovú cenu za tonu, čo si myslím, že je neférové.
Tak sme to riešili spôsobom, že to nebude mať dopad na štátny rozpočet, že tieto peniaze sa použijú vlastne z limitu Európskej únie, ktorým máme riešiť cukor a tieto peniaze vlastne nepôjdu ani z pozemkového fondu. Ak by k tomu došlo, tak by to bolo len na dokrytie tohto nákupu na úrovni niekde 300 mil. korún, samozrejme, s tým, že tieto peniaze by sa aj s patričným zhodnotením pozemkovému fondu vrátili a tieto peniaze, samozrejme, ktoré by sa použili na stiahnutie tohto prebytku kŕmneho fondu, zároveň by sa do rezortu dostali realizáciou tohto obilia naspäť, pretože ja verím tomu, že ten trh sa spustí, ale nemal by sa spustiť metódou tlaku na producentov, že budete to predávať za 2 300-, 2 200-korunovú cenu. To znamená, že akonáhle sa s touto cenou vyjde, ten trh sa otvorí na serióznej úrovni a ten trh, tá 3-tisíckorunová cena, tá je niekde pod hranicou nákladov na tonu produkcie.
Takže myslím si, že nie je to niečo, čo by malo ohroziť trh s obilím alebo malo by to znamenať, že trh s obilím vlastne rezort pôdohospodárstva vyriešil, pretože ho nevyriešil, je to len záchytná cena. Ale znova som apeloval aj v médiách na producentov tohto produktu, aby oprášili všetky svoje výrobné prostriedky, ktoré tu sú a aby spustili výrobu bravčového mäsa, pretože sa hanbím, poviem vám úprimne, hanbím sa, že dovážame bravčové mäso alebo, že sme za I. polrok doviezli za 800 mil. korún vín, alebo, že sme doviezli za 697 mil. jablká, ktoré možno naši občania chodili oberať do okolitých štátov, kde to robili pre zahraničného farmára. Jemu vytvárali pridanú hodnotu a to ovocie dovážame sem, tu ho obchod predáva za, nechcem povedať, nekresťanskú cenu. Ale naši ovocinári ho dávajú za 14 korún. A tam každý vie, za akú cenu si ho môže kúpiť.
Je to skutočne tak. To, čo treba doviezť, treba doviezť. Ale to, čo sa tu vyrábalo a to dovážame, to je, ja nechcem nikoho poúčať, je to na zamyslenie sa pre každého, či to je tá správna politika, aby sme to dovážali.
Čo sa týka obilia, len toľko, pani poslankyňa. Určite, že sa nedá na múku používať obilie, v úvodzovkách, čerstvé. To znamená, malo by mať aspoň 60 dní pri preskladnení. To znamená, že určite v júli, v auguste, no tak do kŕmneho fondu sa povie 45, oni ho už začali primiešavať určite, ale malo by to mať takú hodnotu. To znamená, čo vám mám povedať? Prvovýrobca dostáva takú cenu. Ten rozdiel, oni tí mlynári sa určite predzásobili a predzásobovali sa mlynári už vtedy, keď sa u nás rozbehla žatva, už vtedy kamióny navážali obilie do našich mlynov. Povedalo sa, že, samozrejme, za ceny 6 500 - 6 800, pretože predpokladali, tým že nemali zmapovanú situáciu, že bude cena podobná vlaňajšej úrovni. No a nadprodukcia ukázala, že to nie je ani zďaleka tak. Takže sa očakáva, že táto cena tých 4 200, 4 000 u potravinárskej sa nedvihne. No, akonáhle sa minú tie nadhodnotené zásoby, ja verím tomu, že sa to prejaví aj v múke, ale že sa to najmä prejaví vo finálnom produkte.
Vyčerpal som otázku. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Ďalšiu otázku, ktorá bola vyžrebovaná, položila opäť pani poslankyňa Tkáčová. Položila ju ministrovi životného prostredia pánovi Jánovi Chrbetovi. Otázka znie: "Pán minister, má Slovensko predpoklady naplniť ciele klimatického balíčku?"
Pán minister má premiéru na hodine otázok, takže mu želáme veľa úspechov. Máte slovo, pán minister. Poprosím vás oznámiť ukončenie odpovede.
J. Chrbet, minister životného prostredia SR: Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, na položenú otázku by som mohol odpovedať hneď na začiatku jednou vetou. Ale, samozrejme, všetci vieme, že program klimaticko-energetický balíček je veľmi zložitý a veľmi náročný program. Je to balíček, ktorý Európska únia, teda Európska komisia predložila v januári tohto roku a je zásadným komplexným a veľmi ambicióznym riešením pre znižovanie emisií skleníkových plynov, zvyšovanie energetickej účinnosti znižovania spotreby fosílnych palív a podporu inovatívnych nízkouhlíkových technológií.
Vieme, že tento balíček pozostáva zo štyroch legislatívnych návrhov.
Prvý. Smernica o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, kde by som chcel podotknúť, že gestorom je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Smernica, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica 2003/87 Európskeho spoločenstva o obchodovaní s emisnými kvótami skleníkových plynov, rozhodnutie o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov v sektoroch mimo schémy obchodovania s emisnými kvótami, to je po tretie. A po štvrté, Smernica o geologickom ukladaní a skladovaní oxidu uhličitého.
Hlavným cieľom balíčka je splnenie záväzkov Európskej únie prijatom na Európskej rade na jar roku 2007, a to znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % do roku 2020.
Predložené legislatívne návrhy majú prierezový charakter. Je potrebné ich vnímať komplexne a dotýkajú sa celého národného hospodárstva. Dopady, ktoré so sebou prinesú nevyhnutné opatrenia, budú mať politický, ekonomický, energetický, environmentálny, ale aj sociálny rozmer. Na úrovni členských krajín Európskej únie prebieha k tomuto balíčku veľmi intenzívna diskusia. Napríklad minulý týždeň som bol v Luxemburgu, kde všetky alebo všetci ministri prezentujú vlastne postoje danej krajiny, ktoré sa musia nejakým spôsobom zapracovať do novej smernice.
V druhej polovici októbra 2008 bol klimaticko-energetický balíček hlavnou témou nielen stretnutia ministrov životného prostredia krajín EÚ, ministrov hospodárstva, ale predovšetkým hláv štátov Európskej únie. V uplynulých mesiacoch bol v rámci diskusie na úrovni Európskej únie dosiahnutý značný pokrok. Treba však otvorene povedať, že problémov a otvorených otázok je ešte pomerne veľa.
Dovoľte mi, aby som vás stručne informoval o tých problémoch, ktoré majú pre Slovensko zásadný charakter a ktoré sú otvorene prezentované na všetkých úrovniach v rámci Európskej únie. Domnievame sa, že napriek snahe aplikovať princípy férovosti, solidarity a transparentnosti zo strany Európskej komisie, celková architektúra návrhu balíčka nie je plne vyvážená. V prvom rade podľa nás je zohľadnené alebo nie zohľadnené, už vykonané domáce úsilie a dosiahnuté významné zníženie emisií skleníkových plynov v období medzi rokmi 1990 a 2005, teda v prvej polovici záväzného obdobia 1990 až 2020.
V prípade Slovenskej republiky je pozitívny trend znižovania emisií výsledkom vplyvu viacerých faktorov. Okrem reštrukturalizácie priemyslu bol podnietený najmä zavedením prísnej environmentálnej legislatívy v oblasti ochrany ovzdušia od roku ´91, ako aj vysokými investíciami priemyslu do inovatívnych technológií. K splneniu veľkého cieľa znižovania CO2 môže pomôcť aj ukladanie CO2 do vhodných geologických štruktúr. Návrh Smernice o geologickom ukladaní uhlíka, tzv. CCS sa však zaoberá len jednou, jedinou metódou geologického ukladania CO2. Tu som takisto prezentoval, že vhodnejšie by bolo podľa nás rozvíjať iné metódy ukladania CO2, aby sa pokryli rozdielne podmienky geologickej stavby členských štátov, napríklad aj minerálnu sekvestráciu, ktorá sa už v súčasnosti testuje u nás na Slovensku na Východoslovenských železiarňach.
Slovensko požaduje, aby únia ostala otvorená aj ďalším metódam ukladania CO2 a aby sa finančné prostriedky nie na jednu problematiku, ale zamerali skôr na vedu a výskum danej problematiky, ktorá je. Financovanie CCS prostredníctvom schémy obchodovania s emisiami a rezervy pre nové zdroje jednoznačne nepodporujeme. Rezerva vo výške 5 % sa musí prednostne využiť pre nové alebo rozšírené zariadenia a nevyužité kvóty pôjdu späť do aukcií. Financovanie CCS by si mali členské krajiny, ktoré majú potenciál pre geologické ukladanie CO2, zabezpečovať prioritne z vlastných zdrojov. Avšak sme otvorení prístupu, aby výskum a vývoj v tejto modernej technológii bol financovaný na úrovni spoločenstva. To je to, čo som povedal, len trošku rozšírenejšie.
Uvedomujeme si potrebu a naliehavosť transformácie na nízkouhlíkovú a menej energeticky náročnú ekonomiku. A máme ambície splniť ciele klimaticko-energetického balíčka. To, či sa ich podarí naplniť, však bude závisieť od toho, ako rýchlo sa nám doma do národnej úrovne podarí vytvoriť primeranú platformu na komplexné riešenie, samozrejme, tejto úlohy. A vzhľadom na integrovaný charakter balíčka a na vzájomnú závislosť cieľov v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti...
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán minister, posledné dve vety prosím, lebo, bohužiaľ, uplynula hodina.
J. Chrbet, minister životného prostredia SR: Ja prejdem na tú poslednú. V súčasnosti ešte nie je definitívna podoba záväzného znenia a Slovenská republika po splnení všetkých požiadaviek a úloh z toho vyplývajúcich je pripravená splniť úlohy klimaticko-energetického balíčka.
Ďakujem. Skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa, bohužiaľ, čas na položenie otázky už nemáme.
Vážené kolegyne, kolegovia, čas určený na hodinu uplynul, takže končím tento bod programu. Samozrejme, ďakujem všetkým členom vlády za hojnú účasť.
Vážené kolegyne, kolegovia, ako viete, potrebujeme teraz tri minúty na prepnutie technického systému a nahrávacieho systému. Takže, vyhlasujem 3-minútovú technickú prestávku.
Potom pokračujeme ďalším bodom programu tak, ako to máme stanovené.
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, takže budeme pokračovať ďalej v rokovaní schváleným bodom programu. Chcem len poprosiť, pokiaľ je všeobecný súhlas, predradiť o jeden bod prakticky ten ďalší návrh, ktorý predkladá pán minister Jahnátek, vzhľadom na jeho mimoriadne povinnosti, ktoré má, na základe súhlasu ďalších predkladateľov, že by sme vládny návrh zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005.
Takže ďakujem za súhlas.
Pán minister, máte slovo a odôvodnite, prosím,
vládny návrh zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. (zákon o energetickej efektívnosti),
tlač 735, spoločná správa výborov 735a.
Pán minister, máte slovo.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade sa chcem pekne poďakovať za tento ústretový krok, že ste mi umožnili teraz vystúpiť.
Návrh zákona o energetickej efektívnosti predkladám z dôvodu potreby transponovať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických služieb do podmienok slovenského práva s cieľom zvýšiť účinnosť konečného využitia energie a podporiť rozvoj poskytovania energetických služieb. Predložený návrh patrí do radu právnych predpisov, ktorých účelom je úspora primárnych zdrojov energie.
Návrh zákona nadväzuje na už vládou schválené koncepčné a strategické materiály, z ktorých uvediem aspoň Koncepciu energetickej efektívnosti Slovenskej republiky a Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2008 - 2010. Predmetom právnej úpravy je tiež vytvorenie predpokladov pre racionálne využívanie energie, stanovenie požiadaviek energetickej efektívnosti pri prenose a preprave, distribúcii a konečnej spotrebe energie, monitorovanie a podpora energetickej efektívnosti a ustanovenie povinností fyzických a právnických osôb a orgánov štátnej správy pri využívaní energie.
Súčasťou návrhu zákona je aj doplnenie zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. za účelom evidencie a vyhodnocovania energetických certifikátov budov. Túto činnosť bude vykonávať Ministerstvo výstavby, regionálneho rozvoja alebo ním poverená organizácia. Realizácia zákona v oblasti štátnej správy si v rokoch 2009 - 2010 vyžiada 25 mil. Sk zo štátneho rozpočtu. Ale úspora v energii je v oblasti štátnej správy, za rovnaké obdobie sa predpokladá vo výške 35 mil. korún. Realizované opatrenia budú mať pozitívny vplyv na zvýšenie zamestnanosti v štátnom aj v súkromnom sektore a zvýšenie počtu pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou pri monitorovaní a hodnotení energetickej efektívnosti a poskytovaní energetických služieb. Z dlhodobého hľadiska bude mať aplikácia zákona významný vplyv na spotrebu energie a pozitívny dopad na životné prostredie.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Pavlovi Pavlisovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrhy a stanoviská gestorského výboru.
Máte slovo, pán poslanec.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som vám ako spoločný spravodajca predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. (zákon o energetickej efektívnosti) v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 970 z 10. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie v druhom čítaní týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte predložené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne. O bodoch 1, 3 až 27 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. O bode 2 hlasovať s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v tejto správe.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.