M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem - pán poslanec Kahanec. Ešte niekto prosím? Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, trošku som teraz musel ponaháňať čas, lebo sa zmenilo poradie a ja som vlastne musel sem dobehnúť, aby som stíhal povedať pár slov k tomuto zákonu.

Myslím si, že tento zákon je veľmi potrebný na to, aby sme hospodárnosť konečne presadili aj do života a mal by zabezpečiť presadenie energetickej hospodárnosti do života, či už ide o budovy, alebo o zdroje, alebo všetky veci súvisiace s prenosom, distribúciou a ďalšími činnosťami súvisiacimi s energiou.

Druhy energií sú, samozrejme, takisto rôzne. I keď sa na prvý pohľad zdá v rámci úvodného slova pána ministra alebo dôvodovej správy, že vlastne ide len o transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a prevzatie nejakých zákonných povinností z Európskeho parlamentu a z Rady Európskej únie, myslím si, že tento zákon je veľmi dôležitý aj z toho hľadiska, že mal by do seba zakomponovať aj veci, ktoré budú aplikovať tieto potreby pre Slovensko a aj nejaké konkrétne veci, ktoré by sme mali týmto zákonom dosiahnuť.

Dovoľte mi teraz prejsť pár vecí z tohto zákona. Pôjdem postupne v rámci tohto zákona. § 3 - hovorí sa tam, že koncepcia efektívnosti pri používaní energie sa má vypracovať minimálne na obdobie 10 rokov s tým, že plnenie cieľov tejto koncepcie by sa malo sledovať každých 5 rokov. Hneď za tým v písmene c) sa zasa hovorí, že raz za 3 roky sa vypracúva akčný plán efektívnosti, ktorý sa, samozrejme, raz ročne kontroluje. To je tam tiež uvedené. Tu si myslím, že by bolo vhodné nielenže zjednotiť tieto roky, ale predovšetkým sa mi zdá neúmerne dlhý čas frekvencie kontroly, keď dávame limit na vypracovanie koncepcie minimálne na obdobie 10 rokov, to znamená, že keď by sme dali povinnosť iba každých 5 rokov, tak to by bolo iba 2-krát za 10 rokov. A to sa mi zdá pri dnešnom stupni vývoja a pri dnešných potrebách zabezpečenia energetickej efektívnosti i energetickej bezpečnosti veľmi málo. Navrhujem zabezpečiť kontrolu minimálne každé 3 roky, takisto ako sa vypracúvajú akčné plány a v podstate by sa aj zjednotili tieto veci s tým, že by sa v týchto akčných plánoch mohli zároveň premietať ciele, opatrenia a analýzy i nové opatrenia, ktoré by sa zároveň mohli upraviť v navrhnutej koncepcii efektívnosti. To je prvá vec.

Druhá vec je § 4 - zdroj energie. Sú tam stanovené povinnosti pre výrobcu elektriny a výrobcu tepla, ktorý je povinný zariadenie na výrobu elektriny a výrobu tepla prevádzkovať, rekonštruovať a budovať s energetickou účinnosťou premenu energie, ktorú ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Tam mi predovšetkým chýba, kedy to vydá ministerstvo, odkedy vlastne bude povinný? Či sa to myslí automaticky, že to vlastne nabehne s účinnosťou zákona? Lebo myslím si, že by bolo vhodnejšie, ak by tieto všeobecne záväzné právne predpisy a týka sa to aj ďalších bodov v tomto zákone, kde sa to len tak všeobecne stanovuje, že "ustanoví a vydá ministerstvo". To je vlastne prvý prípad takéhoto podľa mňa nedostatočného doplnenia zákona o všeobecne záväzný právny predpis.

V § 5, ktorý sa týka hodnotenia prenosu, prepravy a distribúcie a rozvodu, sa zasa v jednotlivých položkách stále dáva povinnosť, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy, resp. distribučnej sústavy "sleduje a vyhodnocuje". A keď prejdeme položku po položke, v každej sa píše "sleduje a vyhodnocuje". Tu, v tomto paragrafe mi chýba jasné zadefinovanie podmienok, pri ktorých sa toto má zabezpečiť, lebo sledovať a vyhodnocovať ešte nestačí. Vyhodnocovať sa musí voči niečomu a malo by to spĺňať obdobne, ako je to v § 4, že to je pri stanovenej energetickej účinnosti. Takže tieto povinnosti iba sledovať a vyhodnocovať bez toho, aby sa naplnila podmienka stanovenej energetickej účinnosti pri prenose, preprave a distribúcii, sa mi tiež nezdá dostatočná. Samozrejme, že je v poriadku, keď majú povinnosť zverejniť to na internetovej stránke alebo požiadať o zverejnenie týchto výsledkov, ale predovšetkým je potrebné zabezpečiť určitú stanovenú účinnosť a určitú normu, ktorá bude túto energetickú účinnosť definovať.

A opäť sa tu iba všeobecne konštatuje, že všeobecne záväzný predpis k týmto hodnoteniam, spôsobov výpočtu vydá ministerstvo a ustanoví rozsah, hodnotenie výpočtu a tam sa ďalej uvádza pre jednotlivé energetické účinnosti a či náročnosti, či už prenosu distribúcie elektriny, či distribúcie plynu alebo rozvodov tepla, alebo verejných vodovodov. Teda v celom tomto § 5 absentuje, aká bude vlastne tá vyhovujúca energetická účinnosť pre jednotlivé druhy prenosov, distribúcií prepravy.

V § 7 sa vlastne opätovne stanovujú technické požiadavky na izoláciu rozvodov tepla a teplej vody, ktoré ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, čiže opäť mi tam absentuje, kedy a ako začne platiť, a keď sú to tie všeobecne záväzné predpisy, tak by mohli byť vydané súbežne s týmto zákonom. Obdobne je to aj pri výkone v § 8, pri výkone energetického auditu, obsahu písomnej správy a súboru údajov na monitorovanie efektívnosti, ktoré pri používaní energie má opäť ustanoviť tento právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

V rámci § 9, ktorý sa týka energetického audítora, v ods. 5 sa konštatuje, že odborná prax sa preukazuje originálom a tak ďalej, úradne osvedčeným dokladom o odbornej praxi. Sú tam teda podmienky na zápis do zoznamu energetických audítorov, sú tam údaje, ktoré je potrebné mať v zápise a nároky na vzdelanie, odbornú prax, úspešné absolvovanie skúšky spôsobilosti. Mne sa zdá, že by tam tiež bolo vhodné zadefinovať aj minimálnu odbornú prax v danej problematike, lebo potom sa môžeme dostať do stavu, že skúšky odbornej spôsobilosti nemusia zabezpečiť dostatočnú úroveň. V závere tohto § 9 opäť absentuje ten právny predpis, ktorý má vydať ministerstvo.

V § 10, ktorý hovorí o energetickej službe, je popísané, aké sú to vlastne služby na dosiahnutie efektívnosti. Myslím, že sú tam popísané rôzne služby, ale možno, že by si táto energetická služba ako pojem a termín zaslúžila aj trošku viac priestoru v tomto zákone pre podrobnejšie zadefinovanie, z môjho pohľadu.

V § 11 sa hovorí o monitorovaní efektívnosti, ako sa sleduje, vyhodnocuje, čo sú všetko povinní za predchádzajúci kalendárny rok urobiť. Ale ako pri predchádzajúcich paragrafoch opäť absentuje odkaz na všeobecne záväzný, iba odkaz na všeobecne záväzný právny predpis, ktorý má vydať ministerstvo. A v ods. 3 sa hovorí, že obchodná energetická spoločnosť a dodávateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, predkladajú spotrebiteľom energie prehľadným spôsobom v účtoch, zmluvách, potvrdeniach na žiadosť organizácií založených na ochranu spotrebiteľa, ak sú tam uvedené jednotlivé informácie, ktoré im majú na túto žiadosť predložiť. Tento paragraf, resp. tento odsek by si možno zaslúžil pozornosť aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa, obyčajných užívateľov energií, teda obyčajných ľudí a ja by som tam očakával aspoň niektoré povinné údaje, ktoré by mali zabezpečiť pre tohto spotrebiteľa, teda bežného spotrebiteľa, občana, o základných informáciách, o energiách bez toho, aby bola potrebná nejaká žiadosť iných organizácií, aby to občan dostal.

V ods. 4 sa konštatuje, že ministerstvo má určiť organizáciu, ktorá bude vo svojej pôsobnosti zabezpečovať prevádzku monitorovacieho systému. Je to O. K, že ju určí. Predpokladám, že ju určí s nábehom zákona. A až tu, v tomto ods. 4 pri § 11 pri monitorovaní konečne sa objavila položka, ktorá bola pre mňa dlho hľadaná, teda, ktorú som dlho hľadal v tomto zákone, a to, že tá organizácia, ktorú určí ministerstvo, bude mať vo svojej pôsobnosti okrem monitorovania a vykonávania skúšok spôsobilosti, školení, vyhodnocovaní, sledovaní ešte aj pod písmenom h), že vypracúva usmernenia o efektívnosti pri používaní energie, ktoré môžu slúžiť ako hodnotiace kritérium pri udeľovaní verejných zákaziek. No, to som privítal, samozrejme. Ale aj napriek tomu by som tam privítal ešte jednu položku. Netvrdím, že to musí byť táto organizácia, ale malo by byť v tomto zákone, kto vypracuje návrhy a opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti, lebo bez týchto opatrení, len s tým, že budeme vykonávať sledovanie a analýzy a nezadáme konkrétnu úlohu na vypracovanie konkrétnych návrhov a opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti, tak tento zákon nebude vlastne v praxi prínosom.

Toľko zhruba k predloženému návrhu zákona. Ak by mi mohol pán minister na základné veci, ktoré mi tam chýbali, zodpovedať, tak privítam jeho odpoveď.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa nehlási nikto.

Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete reagovať na vystúpenie? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie.

Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov,

ktorý máte ako tlač 748.

Prosím teraz pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Mariána Januška, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a takisto spoločnú spravodajkyňu výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Miladu Belásovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

Dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie v rozprave ústne prihlásený pán poslanec Peter Dubravay, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Dubravay, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ten časový odstup už spôsobil, že niektorí možno aj stratili myšlienku, o čom bola reč. Ja som konštatoval v závere v predpoludňajších hodinách, že bývalá vláda v roku 2003 z nepochopiteľných dôvodov prijala uznesenie o tom, že sa ruší Štátny fond rozvoja bývania, napriek tomu všetkému, že vláda v pôvodnom programovom vyhlásení tento úmysel alebo tento fakt mala.

Vrátim sa teda, samozrejme, k myšlienke, že potom nasledovala tvrdá diskusia, kedy verejná odbornosť a vtedajšia opozícia zamedzila katastrofálnemu dopadu uznesenia vlády na bytovú výstavbu na Slovensku a návratu filozofie do roku, a priviedla alebo vrátila tendenciu do obdobia rokov 1989 - 1994.

No a vrátim sa k zákonu. Navrhované zmeny zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, teda tieto nové, o ktorých dnes hovoríme, vnesú do zákona v prvom rade hlavnú zmenu, že bude zodpovednosť prenesená z vlády Slovenskej republiky na ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, teda minister nebude zodpovedný iba za správu fondu, ale aj za jeho fungovanie v plnom rozsahu. Takouto zmenou zákona je najjednoduchšie dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj v oblasti bytovej výstavby, ako aj v údržbe bytového fondu, ktorý máme v Slovenskej republike.

Druhou podstatnou zmenou sú zmeny, ktorými sa do pôvodného zákona vkladajú alebo vylučujú slová, ktoré v minulých obdobiach prinášali možnosť dvojakého výkladu alebo boli nepresne štylizované. Týmto zosúladením dosiahne zákon jednoznačný výklad, čo z hľadiska budúcnosti prinesie stabilné právne prostredie.

Treťou prednosťou zákona je, že je pripravený na fungovanie v novom ekonomickom prostredí a to po prechode platnosti našej slovenskej koruny na novú platnú peňažnú menu euro. Teda po 1. 1. 2009 môže Štátny fond rozvoja bývania nerušene plniť svoje úlohy, ktoré sa od neho očakávajú a to v oblasti bývania, ktoré je pre našu spoločnosť také dôležité. Novelizovaný zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania sa stáva moderným zákonom, ktorý prinesie alebo prispeje k realizácii novej bytovej výstavby, ako aj udržanie vyhovujúceho technického stavu staršieho bytového fondu. Je potrebné, aby Štátny fond rozvoja bývania bol rozhodujúcim pilierom v našej spoločnosti, ktorý sa bude starať o rozvoj bývania. Vo svete a, chvalabohu, aj u nás, sú bežné ďalšie dva finančné piliere a to hypotekárny úver a stavebné sporenie. Prístupnosť zabezpečenia dostupného bývania pre občanov je významným meradlom sociálno-kultúrnej vyspelosti každej krajiny.

Som presvedčený, že navrhovaná novelizácia je vypracovaná v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a vytvára dobrý predpoklad na splnenie cieľa zabezpečiť dostupné bývanie pre každého občana. V novelizácii sa nemenia základy základného legislatívneho predpisu, ale sú zmenené časti zákona, ktoré priniesol čas. V ďalšom období je nevyhnutné, aby sa zosúladili so zákonom o Štátnom fonde rozvoja bývania aj ďalšie legislatívne normy a to nariadenia vlády a výnosy Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Predovšetkým treba garantovať zo strany ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja stabilné právne prostredie a tak zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj v oblasti bývania pre naše mestá a obce.

Okrem iného, a to využívam prítomnosť pána ministra, okrem iného treba zrealizovať zmenu vo financovaní technickej infraštruktúry pre výstavbu bytov v bytových domoch, stavaných do vlastníctva fyzických osôb, ktoré spĺňajú podmienku zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, nakoľko tieto byty majú podlahovú plochu do 80 m², teda nie sú v súčasnosti žiadnym luxusom, a preto sú zároveň aj financované zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Avšak financovanie technickej infraštruktúry bolo z výnosu zo dňa 28. novembra 2007 č. V-I/2007 vylúčené, čo je v rozpore s terajším zákonom o Štátnom fonde rozvoja bývania č. 607/2003 Z. z., a to § 9 ods. 4.

Verím, že pán minister zváži, pretože je to plne v jeho kompetencii, aby i v tejto oblasti mohla byť financovaná technická infraštruktúra týchto bytov.

Vážené pani poslankyne, poslanci, len na porovnanie vo vyspelých európskych krajinách, ako je Holandsko, Dánsko, starostlivosť o bývanie, ktorú vlády týchto krajín venovali bývaniu, sa prejavila aj v dosiahnutej úrovni bývania. Dánsko, ktoré je porovnateľné so Slovenskom, so Slovenskou republikou, má 460 bytov na 1 000 obyvateľov, kým v Slovenskej republike je to zatiaľ len 307. Preto netreba podceňovať význam investičnej výstavby, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj výstavba bytov. Ignorovaním významu investičnej výstavby ako faktora rozvoja hospodárstva sa preto zákonite v minulosti neprihliadalo na skutočnosť, že stavebníctvo má vysoký multiplikačný účinok na ostatné odvetvia národného hospodárstva.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sa nikto nehlási s faktickou poznámkou. Vy ste boli posledný, kto bol prihlásený do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Nie.

Pani spravodajkyňa tiež nie. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

A pristúpime teraz k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 744 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 744a.

Pán minister Janušek, poprosím vás aj v tomto prípade, aby ste ujali slova ako navrhovateľ. Nech a páči.

M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, vláda Slovenskej republiky v súlade so svojím programovým vyhlásením schválila uznesenie č. 832 zo dňa 8. 10. 2006, v ktorom uložila ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja aktualizovať zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja. Potreba aktualizácie uvedeného zákona vznikla na základe nevyhnutnosti reflektovať na zmeny v oblasti regionálnej politiky, ktoré priniesla počas posledných rokov reforma verejnej správy na Slovensku. Taktiež bolo potrebné zohľadniť zmeny, ktoré nastali v súvislosti s využívaním pomoci Európskej únie v programovom období rokov 2007 až 2013.

Predložený návrh zákona podporuje uskutočnenie systémových krokov na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni a zároveň vytvára do budúcnosti priestor a podmienky na efektívnejšie usmerňovanie a uskutočňovanie regionálnej politiky. Stanovuje ciele a podmienky podpory regionálneho rozvoja, upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, samosprávnych krajov, obcí a ďalších subjektov územnej spolupráce. Ustanovuje základné dokumenty regionálneho rozvoja ako základné plánovacie nástroje na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia nielen hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ale aj územného rozvoja regiónov vytvára podmienky pre efektívnejšiu územnú spoluprácu a špecifikuje subjekty územnej spolupráce.

Návrh zákona legitimizuje subjekty regionálneho rozvoja, ktoré už pôsobia v tejto oblasti a doteraz neboli legislatívne ustanovené. Ide o regionálne rozvojové agentúry a euroregióny. Zároveň upravuje spôsob, rozsah a podmienky poskytnutia finančného príspevku pre tieto subjekty. Dôraz kladie na spoluprácu na základe partnerstva, t. j. na aktívnu spoluprácu socio-ekonomických partnerov na príprave, uskutočňovaní a monitorovaní cieľov regionálneho rozvoja.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Súčasťou návrhu zákona je dôvodová správa, ktorá obsahuje aj Doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskeho spoločenstva a právom Európskej únie a Doložku finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Predložený vládny návrh zákona bude mať predpokladaný dopad na štátny rozpočet. Ministerstvo financií vzalo na vedomie, že predpokladané finančné dôsledky vyplývajúce z realizácie uvedeného návrhu zákona budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja na príslušný rozpočtový rok.

Vládny návrh zákona bol dňa 10. septembra tohto roku uvedený v prvom čítaní na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Uznesením č. 994 z 11. septembra 2008 Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Následne bol tento vládny návrh zákona v dňoch 9. až 15. októbra prerokovaný v pridelených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto zákona.

Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za úvodné slovo.

Teraz dávam priestor na vystúpenie spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Pán predseda, nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval so spoločnou správou, tlač 744a, a to je spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 994 z 11. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja, tlač 744, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Po druhé poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi týchto výborov, ktorým bol zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 479 z 15. októbra 2008 s vládnym návrhom súhlasil, odporučil ho Národnej rade schváliť, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 372 z 15. októbra 2008 s vládnym návrhom taktiež súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 403 zo 14. októbra 2008 s vládnym návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 306 zo 14. októbra 2008 s vládnym návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 213 z 9. októbra 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien neprijal uznesenie, nakoľko pri hlasovaní o návrhu uznesenia tento nebol uznášaniaschopný.

Z uznesení výborov Národnej rady vyplynuli pozmeňujúce návrhy, ktoré máme pod IV. Je ich spolu 5. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a odporúča ich všetky prijať. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja, tlač 744, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja, tlač 744, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady o vládnom návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 218 z 21. októbra 2008. Výbor ma zároveň určil za spoločného spravodajcu. Poveril ma predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady, navrhnúť Národnej rade spôsob hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch a zároveň ma zmocnil predložiť návrh po ukončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď v zmysle § 84 ods. 2 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram týmto rozpravu.

Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomné prihlášky dvoch pánov poslancov. Za poslanecký klub SMK sa prihlásil pán poslanec Iván Farkas a ďalej sa prihlásil písomne pán poslanec Rudolf Bauer.

Po ich vystúpení bude možnosť potom prípadne sa prihlásiť ústne.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ivánovi Farkasovi, ktorý vystúpi za poslanecký klub SMK. Nech sa páči.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, nazdávame sa, že tento návrh novelizácie zákona o podpore regionálneho rozvoja je potrebný. Myslíme si, že táto novela vystihuje aktuálne výzvy, ktoré kladie na subjekty regionálneho rozvoja dnešná doba a myslíme si, je na škodu, že tento návrh bol stiahnutý začiatkom tohto roka, lebo teraz je druhýkrát predložený pred Národnú radu. A škoda, že bol začiatkom tohto roka stiahnutý z Národnej rady a bolo potrebné ho čiastočne prepracovať. Myslíme si, že je vhodné, keď práve pred rokovaním o štátnom rozpočte na rok 2009 bola v predstihu táto novela predložená do Národnej rady.

Táto novela definuje rámec oprávnených subjektov, čo sa týka regionálneho rozvoja a dovoľte, aby som prečítal a odcitoval tretiu časť - pôsobnosť orgánov štátnej správy, vyšších územných členov a obcí pri podpore regionálneho rozvoja § 9 - ministerstvo, § 10 - ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, ďalší paragraf - vyšší územný celok a napokon v § 12 - obec. Štvrtá časť definuje ďalšie subjekty územnej spolupráce. Je to euroregión v § 13, v § 14 je integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr a napokon ako istá zábezpeka je § 15 o iných právnických osobách. Nazdávame sa ale, že vzhľadom na to, že v prvej polovici tohto roka bol zákonom 90/2008 Z. z. uzákonený nový subjekt regionálneho rozvoja, nový subjekt cezhraničnej spolupráce, a to Európske zoskupenie územnej spolupráce, toto malo byť zaradené do tohto návrhu zákona. Vzhľadom na to, že tento nový subjekt a táto nová možnosť založenia takýchto zoskupení aj na Slovensku vďaka iniciatíve z Bruselu nie je celkom docenená, lebo síce má širokú legitimitu na základe zákona č. 90, tým pádom má oveľa kvalitnejšie legislatívne postavenie ako napríklad euroregión, ktoré definujú nižšie právne normy, napriek tomu sa z tohto zákona alebo v rámci tohto zákona sa pozabudlo zaradiť tieto nové možnosti, nové zoskupenia do tohto zákona.

Preto mi dovoľte, aby som v mene nášho poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície podal pozmeňujúci návrh a práve tento návrh reflektuje na túto potrebu, na potrebu uzákonenú zákonom č. 90/2008 Z. z.

"V § 13a navrhujeme zaradiť európske zoskupenia územnej spolupráce ako oprávnené subjekty v zmysle zákona o podpore regionálneho rozvoja."

A dovoľte, aby som tento doplňujúci návrh odôvodnil.

Návrh zákona v § 11 až 15 vymedzuje subjekty územnej spolupráce. Medzi inými aj euroregión. Nie je v ňom však uvedené európske zoskupenie územnej spolupráce ako nová forma cezhraničnej spolupráce, napriek tomu, že táto forma územnej spolupráce bola na Slovensku uzákonená v tomto roku zákonom č. 90/2008 Z. z. o európskom zoskupení územnej spolupráce. Týmto pozmeňujúcim návrhom sa odstráni tento nedostatok. Návrh zákona sa dopĺňa o tento nový subjekt, o európske zoskupenia územnej spolupráce.

Dámy a páni, vážení kolegovia, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe tohto vás žiadam, aby sme tento nedostatok v tomto zákone podporou uvedeného pozmeňujúceho návrhu odstránili.

Ďakujem pekne. (Ruch v pléne.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Rudolfovi Bauerovi poprosím tých, ktorí si majú niečo povedať, páni kolegovia, skúsme nevyrušovať, lebo naozaj to ruší tých, ktorí chcú vystúpiť v rozprave.

Nech sa páči, pán poslanec Bauer.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v mene Konzervatívnych demokratov Slovenska, skratka KDS, chcem podať 6 pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja, ktorý prerokúvame.

Chcem na úvod povedať, že takisto si myslím, že zákon prináša určitý progres v tejto oblasti, že prináša mnoho dobrých vecí a je škoda, že až s takýmto časovým oneskorením. Napriek tomu si myslím, že je tam ešte priestor na vylepšenie a chcem sa vás pokúsiť o tom vo svojom vystúpení presvedčiť.

Prvý návrh je v § 8 ods. 1, kde sú slová "zohľadňuje ciele a priority ustanovené v programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku", nahradiť slovami "v súlade s cieľmi a prioritami ustanovenými v programe hospodárskeho, sociálneho rozvoja vyššieho územného celku".

Zákon definuje vzťah medzi týmito základnými rozvojovými dokumentmi troch úrovní - medzi národnou stratégiou PHSR vyššieho územného celku a programom na úrovni obcí a definuje ich podľa mňa nekonzistentným spôsobom, keď predpisuje, že zákon na regionálnej úrovni má byť v súlade s národnou stratégiou, čo je úplne v poriadku, tak isto rozvojový program na úrovni obce, na lokálnej úrovni má byť v súlade s národnou stratégiou, ale napodiv, vzťah medzi lokálnou a regionálnou úrovňou definuje len, že zohľadňuje ciele a priority ustanovené v programe hospodárskeho rozvoja vyššej úrovne. Je to nelogické, z odborného pohľadu to nie je odôvodnené. Je pravdou, že medzi mestami, obcami a vyšším územným celkom nie je žiaden vzťah podriadenosti, nadriadenosti, takisto ako nie je žiaden vzťah podriadenosti, nadriadenosti medzi VÚC a vládou alebo medzi mestami a obcami a vládou. Je to presne to isté. Len je prirodzené, že keď vyššia úroveň definuje rozvojový program a určuje rámce, o ktorých hovoria ciele a priority, tak potom aj rozvojový program nižšej úrovne musí byť v tomto rámci a teda musí byť v súlade. Z môjho pohľadu je to úplne logické, preto navrhujem takúto zmenu. Viem si odôvodniť, ako toto vzniklo. Možno na základe požiadavky ZMOS-u, ktorý nechce mať pocit, aby vznikol kdejaký vzťah podriadenosti, nadriadenosti medzi miestnou a regionálnou úrovňou. Ale napriek tomu si myslím, že to je úplne zbytočná zvýšená precitlivenosť, keď sa tu definuje, že má byť v súlade. Nikto nebude interpretovať, že zrazu sú obce podriadené regionálnej samospráve a je to úplne, úplne v poriadku. Takže prvý návrh je len výmena tohto slova. Zohľadňuje, aby bol v súlade.

Druhý návrh. "V § 8 vložiť ods. 2 s tým, že ostatné odseky sa prečíslujú, nasledujúceho znenia: "Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mestskej časti v meste Bratislava a Košice zohľadňuje ciele a priority ustanovené v Programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta, na území ktorého sa mestská časť nachádza, a je vypracovaný podľa záväznej časti príslušnej územnej plánovacej dokumentácie mesta."." Pardon, nie zohľadňuje, ale je v súlade.

Tým, že naposledy bol novelizovaný aj zákon o Bratislave a predtým aj zákon o Košiciach, novelizovaný v tom zmysle, že mestské časti pre potreby žiadosti finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov majú postavenie obce, tak tým pádom si myslím, že je potrebné definovať aj vzťahy medzi rozvojovými programami aj na úrovni týchto dvoch miest, kde je dvojúrovňová samospráva. Pretože tým, že mestská časť má na tieto účely postavenie obce, tak to znamená, že musí mať aj vytvorený rozvojový program presne podľa tohto zákona tak, ako je definovaný a spĺňať tým podmienku takto schváleného rozvojového programu pre účely podania žiadostí pre európske finančné zdroje. Nie je tu úplne samozrejmé, že ten program mestskej časti by mal byť, alebo, že bude vypracovaný v súlade s programom celého mesta. Preto si myslím, že je potrebné to takto explicitne definovať, aby sa nestalo, že mestská časť si naplánuje rozvoj, neviem, nejakého aquaparku, kde mesto bude chcieť niečo iné, aby nedošlo k takýmto možným, povedzme, potenciálnym rozporom týchto programov. Tak isto, ako je to medzi úrovňou miestnou, regionálnou, tak v tomto prípade adekvátne medzi mestskou a miestnou úrovňou, napriek tomu, že mestské časti, samozrejme, nie sú územnosprávnymi a správnymi celkami, ale sú právnické osoby, ktoré pre účely žiadania finančných prostriedkov z Európskej únie majú postavenie obce.

Tretí návrh a ostatné návrhy sa týkajú možnosti a rozvitia pojmu mikroregión. Keďže zákon zavádza v základných pojmoch pojem mikroregionálne združenie, ktorý, žiaľ, už potom nikde nepoužije, ale to ma inšpirovalo k tomu, aby som umožnil mikroregionálnym združeniam alebo združeniam obcí, ktoré existujú a ktoré zákon o obecnom zriadení predpokladá, že budú vytvárané a aj sú vytvárané, dnes existuje mnoho takýchto združení obcí, aby si mohli vytvoriť spoločný rozvojový plán a nie každá obec samostatne, čím, samozrejme, sa jednak môžu ušetriť finančné prostriedky, jednak dosiahnuť zvýšená kvalita a, samozrejme, môže to prinášať ďalšie synergické efekty.

Chcem vám dokumentovať, že aj keď obecný zákon predpokladá vznik združení obcí ako právnickej osoby a definuje aj predmet činnosti, kde je napríklad miestna doprava, školstvo, kultúra, ale aj miestny cestovný ruch, čiže aj rozvojové oblasti, tak vlastne tie združenia, ktoré postupne vznikali, skoro všetky, lebo vybral som si náhodné tri združenie, tak vo svojich stanovách majú, že vznikajú za účelom rozvoja tejto oblasti. Čiže je prirodzené, že by mohli mať aj spoločný rozvojový program. Akonáhle majú spoločný rozvojový program, načo by ešte mali mať samotné obce ďalší rozvojový program na to, aby splnili podmienku zákona, keď chcú žiadať o európske prostriedky. Napríklad regionálne združenie Spišský hrad - Podbranisko vo svojich stanovách má, že predmetom činnosti je koordinovanie rozvojových aktivít, rozvoj mikroregiónu, rozvoj cestovného ruchu. V stanovách regionálneho združenia obcí Hornád je takisto napĺňanie cieľov rozvoja regiónu. V stanovách združenia obcí mikroregión Kysucký triangel je takisto predmetom výstavba a rozvoj infraštruktúry. Čiže v takto náhodne vybratých troch stanovách združení sa všade hovorí o rozvoji. Preto si myslím, že by zákon mohol umožniť vytvorenie aj hlavného rozvojového dokumentu, ktorý by nahradil PHSR obce a tým pádom by takýto dokument a takéto obce alebo mikroregiónálne združenie spĺňalo požiadavky na to, aby mohlo požiadať o európske finančné zdroje.

Preto navrhujem: "V § 2 vložiť písm. f) a g), ktoré vlastne je potrebné najprv definovať tieto pojmy, je to paragraf, ktorý definuje základné pojmy a to takto: "Mikroregión je územný celok vymedzený minimálne dvoma susediacimi obcami."." Rozdiel je mikroregionálne združenie a mikroregión, pretože myslím si, že je v poriadku, že mikroregionálne združenie umožňuje vstup aj iných právnických osôb, nielen obcí, čím sa zabezpečuje asi participatívnosť a väčšia konzistentnosť pri hľadaní spoločných cieľov a dosahovanie spoločných cieľov. Takže je to úplne v poriadku a toľko sa môže využiť aj pri tvorbe takéhoto rozvojového dokumentu, pretože tam je tiež aj metodicky požadované, aby ten proces bol participatívny, to znamená, že oslovovaní všetci tí stakeholdri alebo aktéri regionálni, ktorí majú čo k tomu povedať, chcú k tomu niečo povedať. Takže je dobré, že v tom združení môžu byť aj takéto subjekty.

g) definujem územie mikroregiónu ako územný celok, ktorý tvoria katastrálne celky obcí mikroregiónu. Tým pádom je to úplné a nie je tam len mikroregionálne združenie, ale aj mikroregión a územie mikroregiónu.

Ďalší návrh štvrtý: "V § 5 vložiť písmeno c)." Tento paragraf definuje tri základné dokumenty pre rozvoj, národnú stratégiu, regionálny rozvoj Slovenskej republiky, PHSR regionálnej samosprávy, PHSR obcí, čiže tam je potrebné vložiť medzi tú regionálnu a miestnu úroveň program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mikroregiónu. Takisto potom má to súvislosť v § 8 ods. 8, kde navrhujem vložiť za slová "sociálneho rozvoja obce" slová "alebo mikroregiónu". Tu ide o to, aby tie obce, ktoré sú už združené v mikroregióne alebo si vytvoria na tento účel mikroregión v budúcnosti, mohli vytvoriť spoločný program a ten, aby bol vlastne podmienkou na získanie európskych finančných zdrojov a nemuseli ešte vytvárať si všetky obce samostatný program. Je vôbec otázne, či takáto požiadavka zákona, aby každá obec, aj tá najmenšia mala vlastný PHSR, či je dobrá a oprávnená, či efektívne sa míňajú verejné prostriedky, lebo pravdou je, že tam, kde takýto proces vzniku PHSR prebehol, tak pomohlo to možno v tom uvedomení si programových cieľov a priorít, ale pravdou je aj to, že mnohé tie PHSR sú vytvorené len formálne, aby naplnili požiadavku zákona, nie sú dostatočnej kvality a pravdou je aj to, že napríklad Česká republika nevyžaduje vytváranie takýchto programov na obecnej úrovni, ani iné krajiny to nerobia. Čiže, pokiaľ sledujeme efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov, tak stojí za úvahu aj prehodnotenie, či je potrebné takýto program na úrovni všetkých malých obcí vytvárať.

Po šieste, posledný návrh je vloženie nového § 8, ostatné paragrafy prečíslovať. Ten § 8 bude mať názov "Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mikroregiónu". Nebudem ho celý čítať, v podstate sa opakuje to, čo je v súčasnom § 8, ktorý hovorí o programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce s tým rozdielom, že všade, kde je obec, je nahradené slovo "mikroregión" a aj s tým posledným, s ods. 8, kde je, že "Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mikroregiónu a jeho aktualizáciu schvaľuje obecné zastupiteľstvo každej obce mikroregiónu."

Pokiaľ by ten zákon bol takto upravený, malo by to jednak efekty, o ktorých som už hovoril, jednak by to pôsobilo takým integrujúcim spôsobom, čiže bola by to dodatočná motivácia na to, aby obce a hlavne malé obce vytvárali mikroregionálne združenia, ešte viacej spolupracovali aj v tých oblastiach, kde ešte tá spolupráca, povedzme, nie je na takej vysokej úrovni, boli by efektívnejšie vynakladané verejné prostriedky, nastali by ďalšie synergické efekty. Čiže bol by to tlak smerom na takú integráciu, smerom na medziobecnú spoluprácu, o ktorej sa diskutuje už niekoľko rokov na Slovensku.

Dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Bauera sa neprihlásil nikto. Pán poslanec Bauer bol posledný, kto sa do rozpravy prihlásil písomne.

Teraz sa pýtam, kto sa chce k tejto problematike do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Iván Farkas ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo dávam pánovi poslancovi Farkasovi, nech sa páči.