M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zsolta Simona sa prihlásili pán poslanec Marián Záhumenský, pán poslanec Miroslav Jureňa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Marián Záhumenský. Nech sa páči.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Simon, ak ti prekáža, že som sa v úvode svojho vystúpenia venoval stavu, aktuálnemu stavu, kde sa nachádza slovenské poľnohospodárstvo, tak ja osobne si myslím, že súčasná kríza, ktorá nie je len v slovenskom poľnohospodárstve, ale v celoeurópskom poľnohospodárstve, je taká vážna, že si myslím, že je najhoršia a najhorší stav je za posledných 20 rokov. To znamená a myslím si, že je dôležité predniesť v aktuálnom čase a hovoriť o stave, v akom sa nachádza poľnohospodárstvo v aktuálnom čase, nie po roku, keď budeme preberať Zelenú správu za rok 2008, kedy môžeme niečo skonštatovať. Dnes môžeme prijať aktívne účinné opatrenia na to, aby sme zmiernili dopady krízy, v ktorej sa nachádza poľnohospodárstvo. Čiže, preto si myslím, že bolo dôležité hovoriť aj o roku 2008 v porovnaní, samozrejmá vec, aj s rokom 2007. Ak hovoríš vo svojom vystúpení o prepade obchodnej bilancie, tak musím povedať, že asi ti dochádza pamäť. Za tvojho pôsobenia a za pôsobenia obidvoch Dzurindových vlád došlo k výraznému zlikvidovaniu intenzívnych výrob - ovocinárstvo, zeleninárstvo, vinohradníctvo, živočíšna výroba. Ty si bol doslova hrobárom živočíšnej výroby, keď si dal z celej podpory len 6 až 9 % na živočíšnu výrobu. Ak si myslíš, že sa to prejaví v tom roku, keď nie je daná podpora do tohto sektora, tak si na omyle. Tam sú sklzy, ktoré sa prejavia o rok, o dva neskôr a táto vláda dnes sa musí boriť s tým, čo ty si založil priestor na likvidáciu intenzívnych výrob. A preto dochádza aj k poklesu výroby ako-takej a dochádza k prepadu obchodnej bilancie. Bolo by treba veľa hovoriť, len málo času mi zostáva.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej pán poslanec Miroslav Jureňa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega Simon, ja si myslím, že už si urobil nejaký krok dopredu, ale zostal si stále v osobnom pohľade a osobnej demagógii. Uvádzaš tu príklady a môžem na ne reagovať. Cukor - 25 tisíc ton. Skús si pozrieť, aký je to zložitý mechanizmus a skús si pozrieť, že bola nejaká reforma v rámci Európskej únie. Takže, to je jeden príklad.
Druhý príklad. Program rozvoja vidieka. Táto vláda prirodzene sa rozhodla zmeniť nastavené priority a rozhodla sa zmeniť program rozvoja vidieka, ktorý bol zastavený za Dzurindovej vlády. Takže, pochopiteľne sa určitým spôsobom časovo veci posunuli. Ďalšia demagógia.
Ďalej tu uvádzaš príklady na hektár pôdy, že táto vláda je menej štedrá. Zabudol si povedať, že táto vláda zaviedla veľkú dobytčiu jednotku. Čiže zvýšila národné podpory a ako prvá táto vláda dala plné podpory, ktoré môžeme dať. Ďalej môžem uviesť, kde ste boli, ty sa tu teraz odvolávaš osobne sám na seba, ale kde ste boli, keď ste v roku 2002 prijali zákon o ochrane prírody, ktorý spôsobil to, čo sa dnes nachádza v našich lesoch. Čiže, nemôžeme to zužovať len, že ja som pri tom nebol.
Ďalší príklad - mlieko. V roku 2007 sa vykupovalo mlieko za 11 až 12 korún. Tento rok sa vykupuje za 9 korún. Trh sa chová prirodzene. Ty nehovor, že peniaze niekto zobral. Veď sa vykupovalo mlieko za vyššie sumy. Takže, to sú príklady tvojej demagógie, účelovej, politickej demagógie, a preto je pre mňa otázka, kam patríš. Si ešte farmár, keď si bol ako minister zároveň konateľom spoločnosti?
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Simon bude reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke. Nech sa páči.
Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. No na kolegu Záhumenského ťažko reagovať, ale dôležité vystúpenie k tomu, aký je skutočný stav dnes v agrárnom sektore v roku 2008, pre túto vládnu koalíciu sa prejavil tak, že desať poslancov za vládnu koalíciu sedelo v tejto sále počas tohto prejavu, desať. Dnes v tejto chvíli už ani on tu nie je. Takáto je priorita. Čo sa týka zlikvidovania výrob v jednotlivých častiach, veľmi rád pristúpim kedykoľvek na to, aby sme si rozmenili ten čas, aké škody spôsobili v poľnohospodárstve privatizáciou, aké straty utrpeli poľnohospodári tým, ako boli privatizované spracovateľské podniky, koľko miliárd tam zostalo a to bola prioritná škoda.
Pán kolega Jureňa, ja si myslím, že pri tom cukre nebolo 25 tisíc ton, len 25 % slovenskej kvóty a to nie je 25 tisíc ton. A z hľadiska demagógie a časového posunu, pán kolega, treba sa zamyslieť nad tými číslami, ktoré som povedal, plus 2,5 miliardy korún podpory pre agrárny sektor a výsledok plus 314 miliónov korún, pokles o jednu miliardu korún oproti predchádzajúcemu roku. Má dôjsť k nárastu, pretože vo všetkých dôležitých ukazovateľoch agrárneho sektora, či je to rastlinná výroba v plnej miere a sčasti aj živočíšnej výroby došlo k 40- až 60-percentným nárastom realizačných cien v roku 2007. Áno, rok 2008 je iný. Je práve opačný. Ale rok 2007 aj s podpornými mechanizmami... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyčerpali sme všetkých rečníkov, ktorí boli prihlásení do rozpravy k týmto dvom správam.
Pýtam sa, pán minister, chcete sa vyjadriť v záverečnom slove? Uzatvoril som teraz týmto vlastne rozpravu. A v záverečnom slove má priestor pán minister pôdohospodárstva.
Nech sa páči.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pomôžem si výrokom Margaret Thacherovej, ktorá povedala, nevedomosť je blaženosť, aj keď je to posledné štádium pred bankrotom. Preto, pane Bože, odpusť aj ty, pretože roľníci už odpustili. Každý má svoje maslo na hlave, každý, pretože máloktorý rezort, myslím na poľnohospodárov, pán poslanec, pretože máloktorý rezort bol tak skúšaný po roku ´89 ako rezort pôdohospodárstva, keď sa odborníci, aj pseudoodborníci v záujme spoločenskej prestíže nechali nanominovať za šéfov rezortu len preto, aby dosiahli spoločenskú prestíž bez ohľadu na to, ako to dopadlo.
Ja skutočne dnes nejdem hodnotiť, vážené plénum, ako to v pôdohospodárstve vyzerá, pretože som to zažíval po roku ´89, aj do roku ´89, ale po roku ´89 každý deň na svojom chrbte. A môžem vám povedať jednu vec. Inak sa človek stavia k práci a k zodpovednosti, keď si svojou prácou musí vydobyť živobytie a tí, ktorí sú okolo neho a inak, keď mu príde na účet plat v určitý dátum mesiaca.
Skutočne veľmi vážne, veľmi zodpovedne, nebudem hodnotiť nikoho. Každý má svoj podiel masla na hlave, ale stav, v akom sa rezort nachádza, nie je témou dnešnej rozpravy. Pretože toto je hodnotenie Zelenej správy. Ale môžem povedať jednu vec. Mal som možnosť byť pri príležitosti návštevy kráľovnej v jej blízkosti a mal som možnosť jej de facto odovzdať album, ktorým de jure pán prezident jej venoval toho povestného lipicana z Národného žrebčína Topoľčianky. De facto mal som možnosť byť pri nej, keď mi povedala nie preto, že sa volám Stano Becík, ale preto, že v tom momente, keď tu bola, som zastával funkciu rezortného šéfa pôdohospodárstva, povedala mi, buďte hrdý na to, čo robíte, pretože všetko v iných odvetviach sa môže dostať na sklz, ale pôdohospodárstvo je to, čo vyrába potraviny. A tí, ktorí tvrdia, že je potravín prebytok, sa mýlia, pretože každý, kto príde na túto planétu z vôle Božej alebo z vôle svojich rodičov, má právo, aby sa najedol.
Myslím si, že táto žena, ktorá má v svojej histórii predkov s farmárskymi koreňmi, pretože sa pochválila, že sa zaoberá chovom kráv bez trhovej produkcie mlieka, myslím, že viacerí viete, že nie je to tajomstvo, že je veľkou poberateľkou dotácií, keď tie dotácie sú také slávne alebo neslávne, a chovom oviec, že predsa si nevymýšľa, ako si vymýšľajú niektorí rétorici politiky, ktorú si osvojili, pretože rétorikou, dobrou rétorikou nie je problém národ dostať tam, kde ho chcete. Skutočne, nie je to problém.
26,4 miliardy slovenských korún je pasívne obchodné saldo v bilancii s agrokomoditami. Ak by to boli mandarínky a cigarety, pretože sa zrútil tabakový priemysel, nemám proti tomu nič. 20 miliárd sú komodity, ktoré sa tu vyrábali. Ja skutočne nemám ambície sa raz z tej lavice pozerať na môjho budúceho nástupcu. Ale môžem vám povedať skutočne, že to je hanba. A to je hanba nie preto, že to hodnotíme tu, to je hanba voči tým, voči ktorým sa tá politika robila a nech už ju robil hocikto, ja som v živote na svojich predchodcov zlé slovo nepovedal, ani nepoviem, pretože aj ja budem predchodcom. Ale je to hanba, pretože dnes sme sa dostali tam, že len v tomto roku sme za I. polrok za 2,9 miliardy doviezli bravčové mäso, za 800 miliónov sme doviezli štedro dotované víno, najmä z európskej pätnástky, za 697 miliónov sme doviezli jablká, ktoré som tu už spomínal - a možno ich boli oberať naši občania v zahraničí, kde vytvorili pridanú hodnotu tomu pestovateľovi - a tie jablká sa donesú sem. A, samozrejme, naši občania si ich musia drahšie kúpiť.
Takže, ja by som skutočne nechcel reagovať na Zelenú správu z jedného, jediného dôvodu, pretože vystupujúci predrečníci si riešili možno aj nejaké iné problémy, ako sú problémy v Zelenej správe. Nebudem to komentovať.
Čo sa týka Zelenej správy lesov, pán poslanec, ja si myslím, že môžeme byť všetci hrdí a pyšní na to, že 41 % územia Slovenskej republiky je zalesnené, že sme treťou a štvrtou najlesnatejšou krajinou a že podiel tvorby HDP je len 0,46 %. Je to málo, ale podiel má na tom aj náhodná ťažba. Pretože náhodná ťažba na 50 % je v kategórii 3C a to je ihličnatá vláknina, ktorá ide do drevospracujúceho priemyslu. A tá, samozrejme, ide za ďaleko, ďaleko nižšie hodnoty. Neviem, či ten podiel štruktúry dreva 31 % ihličnaté, 19 % zmiešané a 50 % listnaté je najlepšia štruktúra. Určite, že nie je to tá najlepšia štruktúra. Ale raz je tu daná. To znamená, že určite tak, ako sme boli svedkami 40 rokov socialistickej veľkovýroby, ktorá sa nedá z jedného dňa na druhý prehodiť na domáce rodinné farmy, pretože aj ja som poznačený, lebo som v družstve, pretože nevieme pokrájať tie maštale na kúsky a neviem si svoj majetok zobrať. Tak dočasne ten vývoj ukáže, ako to pôjde ďalej, ale sme tam. A tak aj tie ihličnany, ktoré pred 80, 100 rokmi tu vysadili umele do tých enkláv, tak ich raz musíme prirodzene vyťažiť a netešiť sa na toho, ako si to povedal, zlatého brouka alebo zlatého chrobáka. Skutočne, netešiť sa tomu. A, samozrejme, vytypovať tie chrobačiare, ktoré sa musia prioritne prednostne vyťažiť a urobiť v tých lesoch poriadok, pretože dôsledkom novembrovej kalamity 2004, keď ľahlo vyše 5 miliónov kubíkov ihličnatej suroviny, ja sa nebudem zaoberať mimovládnymi organizáciami alebo štátnou ochranou prírody, ale tie dôsledky, žiaľbohu, vtedy lesníci nezasiahli, pretože nemohli a zasiahol podkôrnik, no a dnes zasahujeme, ale riešime podkôrnika a má to vplyv aj na tvorbu HDP.
Ja si myslím, že tak ako tu bolo povedané aj ústami predrečníka pána poslanca Simona, máme múdrych lesníkov. Nepochybujme o tom. Nepochybujme, máme múdrych lesníkov, sú hodnotení veľmi pozitívne. O našich expertov v oblasti lesného hospodárstva je záujem aj v iných štátoch, aby pomohli, využime ich aj my. A dajme hlavy dohromady. A ja som nie za to, aby sme robili nejakú chemickú ochranu pesticídnu alebo proti podkôrnikom. Ale keď to situácia bude vyžadovať, nech je to krajné riešenie, pretože nás to naozaj stojí veľké peniaze.
Takže, skutočne by som reagoval len tak v krátkosti. Ja si cením, že tvoje vystúpenie, pán poslanec Miklós, bolo cielene odborné, viedlo k tomu, aby došlo k zlepšeniu situácie v oblasti lesného hospodárstva. Inicioval som už tretie zvolanie dozornej rady, ktorá bude na budúci týždeň. Nebude v Sobranciach, ale bude v Palárikove. A následne bude ďalšie sedenie so všetkými riaditeľmi odštepných lesných závodov a budeme túto situáciu riešiť aj z pohľadu ekonomického, pretože les nemá len svoje ekologické, ale má aj svoje ekonomické funkcie a tými je potrebné sa zaoberať. Nemôžu zostať len na náhodu, že to nejako dopadne.
Pán poslanec Simon, ubezpečujem ťa z tohto miesta a myslím, že odtiaľto sa nedajú rozprávať bludy, pretože som tu veľakrát nestál a určite tu ani dlho stáť nebudem, myslím do budúcna, ubezpečujem ťa, červené čísla v roku 2009 a 2010 nebudú.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: O slovo sa prihlásil pán spravodajca.
Nechcem vás obmedzovať, vážení kolegovia rečníci, ale je tu požiadavka, aby sme stihli ešte tie zákony, ktoré má pán minister životného prostredia a my budeme musieť dnes naozaj o 19.00 hodine skončiť, tak poprosím o stručnosť, ak je to možné.
Ďakujem pekne.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán podpredseda, skutočne sa budem snažiť byť maximálne stručný.
V konečnom dôsledku je ťažké vystúpiť po takom nadstavbovom príhovore, akým sme boli, bezpochyby, pred pár chvíľami svedkami, ale dovoľte mi, aby som z aspektu môjho poslania ako spravodajcu v prípade prerokúvania predovšetkým Zelenej správy za lesné hospodárstvo, veľmi krátko vystúpil.
To je, ako pán minister povedal - každý má svoje maslo na hlave - ja by som pokračoval asi v tom zmysle, že každý chvíľu, ťahá pílu. A práve na pána poslanca Simona teraz hľadím a mám na mysli jednu skutočnosť. V rámci tej procedúry si skutočne treba uvedomiť, že prerokúvame Zelené správy nie dvoch rezortov, ale jedného rezortu, a to by si, pán bývalý minister, mohol vedieť, že lesné hospodárstvo je len jedným odvetvím tohto rezortu, ale to by mi tak neprekážalo. Prekážalo mi to, že si sa snažil nejakým spôsobom upozorniť na to, že v auditóriu je pomerne málo poslancov. Všetci dobre vieme, že toto je už politikum, pretože sú rôzne iné aktivity, ktoré teraz súčasne prebiehajú. Mám na mysli predovšetkým Deklaráciu v Martine. Alebo nepostrehol si jednu vec, že snáď nikdy nebola taká situácia v tomto auditóriu, aby tu sedeli tí najpovolanejší. Však ste tu v konečnom dôsledku štyria ministri pôdohospodárstva, resp. bývalí ministri, jeden súčasný a traja bývalí, a keď to tak celkom posúdim, tak je tu ešte aj pán profesor Miklós, to je piaty. Kto iný, kto iný by tu mal ešte sedieť? Takže toľko asi na úvod.
Vážený pán profesor, vážený pán poslanec Miklós, tvoje vystúpenie bolo skutočne veľmi elegantné. Posudzujem ho ako elegantné nielen z toho dôvodu, že počuť ocenenie pozitívnych trendov v rozvoji trvalo udržateľných princípov v lesnom hospodárstve v tom pozitívnom zmysle slova, ako si ho predniesol ty, ako bezpochyby uznávaný profesor ekológie alebo environmentalistiky a zároveň, nebojím sa povedať, skúsený politik, aj praktik, pre mňa ako pre lesníka, ktorý má skutočne tiež ekologický prístup a ekologické cítenie, padne veľmi dobre, resp. posudzujem veľmi pozitívne takéto vystúpenie a garantujem ti, že takto ho vníma absolútna väčšina slovenských lesníkov.
Všetko by bolo v poriadku, až na niektoré maličkosti, ku ktorým sa musím aspoň v krátkosti vrátiť. Nebudem hovoriť o niektorých problémoch, týkajúcich sa kategorizácie náhodnej ťažby, to by sme zašli príliš do odborných rovín a zbytočne by sme si tu niektoré veci museli vysvetľovať. Ale v každom prípade musím pripomenúť jednu skutočnosť, že si nemyslím, že je na mieste porovnávať hospodársky výsledok štátneho a neštátneho sektora na hektár, pretože dobre vieme, že štát má určitú predstavu o uplatňovaní štátnej lesníckej politiky a predsa ten štátny podnik alebo ten štátny sektor nejakým spôsobom musí zabezpečiť aj takú skutočnosť, ako je komunikácia s verejnosťou. A tá komunikácia s verejnosťou, vážený pán profesor, stojí štátny podnik Lesy Slovenskej republiky v súčasnosti okolo 300 mil. korún ročne. Okrem toho štátny podnik Lesy Slovenskej republiky musí zabezpečovať v súlade s doteraz platnými právnymi predpismi aj obhospodarovanie lesov neodovzdaných, neštátnych. To musí zabezpečovať, to je ďalších 100 mil. Okrem toho štátny podnik Lesy Slovenskej republiky musí zabezpečovať aj údržbu bystrín, resp. údržby horských potokov a bystrín, a ty to ako ekológ veľmi dobre vieš. To je ďalšia stovka. Takže porovnávať neporovnateľné v tomto prípade, myslím si, nie je na mieste.
Druhá vec je, možno, že je to problém samotnej metodiky vyhodnotenia alebo vyhotovovania tejto Zelenej správy, o čom, ako dobre vieš, sme hovorili vo výbore Národnej rady, v gestorskom výbore, teda vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a lesné hospodárstvo a kvôli tomu sme požiadali vládu, resp. pána ministra, prepáč, aby spracoval novú metodiku s novou logistikou pre budúcnosť, čo sa týka Zelenej správy lesného hospodárstva. Tá elegancia tvojho vystúpenia spočívala aj v tom, že si veľmi šikovne obišiel otázku chránených území. Hovoril si o problémoch v stanovovaní ich hraníc a o dôvodoch vyhlasovania chránených území. Ja ti garantujem, vážený pán profesor, že toto problém nie je. Tu sme určite schopní nájsť spoločné riešenie vždy a všade. Ale problém je úplne niekde inde. Problém je výmera chránených území, problém je výmera, ktorú sme negociovali alebo niekto negocioval vtedy, keď sme sa zaviazali na zvýšenie výmery európskych chránených území alebo siete chránených európskych území. Správne si podotkol, kde je tá hranica, na ktorú stačíme v ochrane prírody z aspektu ekonomických ukazovateľov alebo hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. No, určite nie na 36 % a pokiaľ my splníme to, na čo sme sa predsavzali v rámci predvstupových procesov, že budeme mať na Slovensku až 36 % výmery územia - a to som nenegocioval ja, ani nie pán minister Becík, ani nie iný -, ak budeme mať 36 % výmery územia Slovenskej republiky nejakým spôsobom zaradených do chránených častí prírody, tak sa obávam, že to jednoducho neutiahneme a ty to veľmi dobre vieš. Čiže, toľko som chcel povedať k otázke chránených území.
Nechcem zbytočne zdržovať toto auditórium, ale dovoľte mi, aby som vystúpil, resp. aby som niečo povedal k požadovanému doplneniu návrhu na uznesenie.
Vážený pán poslanec, ja nemám absolútne nič proti tomu, aby sme tvoj návrh akceptovali, no s jedinou maličkou zmenou. Tá zmena spočíva v tom, aby sme tam uviedli, že ak chceme požiadať - áno, Národná rada na to má právo, prosím, v rámci kontrolnej pôsobnosti, atď., atď. -, ak chceme požiadať vládu Slovenskej republiky o konkretizáciu miery poškodenia tých chránených území, presnú formuláciu nemám, lebo si mi to neodovzdal, tak tam musíme dať formuláciu v tom zmysle, že žiadame vládu nie vypracovať, ale poskytnúť, pretože všetky tieto údaje sú spracované. Alebo si myslíš, že vláda prijala také dôležité rozhodnutia, aké prijala 21. novembra, keď hodnotila Správu o zdravotnom stave lesa alebo 8. októbra 2008, keď prerokovala materiál Informácie o opatreniach na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku, že postupovala bez toho, aby tieto údaje mala k dispozícii? To hádam nie. Áno, preto hovorím, nie je problém, ale zaviažme vládu nie vypracovať vypracované, ale poskytnúť k dispozícii, ak o to my poslanci máme záujem.
Úplne na koniec by som sa chcel vyjadriť ešte k jednej maličkosti. Škoda, že už pán poslanec Simon odišiel. Spomínal, akými maximálnymi a megačíslami sa podieľala minulá vláda v boji proti lykožrútovi a spomenul, že za 10 mil. korún sa nakúpili lapače. Určite som presvedčený o tom, že pán exminister Simon vie, aký je rozdiel medzi lapačmi a lapákmi, no ale keď tieto záležitosti alebo keď to tu uviedol ako určitý argument, tak pochybujem, či naozaj si toto uvedomil, pretože použitie lapačov alebo lapákov, feromónových závisí od miery abundancie toho škodlivého činiteľa a od miery vlastne jeho šírenia sa v konkrétnych podmienkach prírody. 10 mil. za lapače na jednej strane a nezabudol sa spýtať, čo urobila táto vláda. Tak ja teda poviem, čo urobila táto vláda. Prijala uznesenie už toho spomínaného, aby som sa nepomýlil, 21. novembra 2007, kde sú k dispozícii alebo kde sú spracované komplexné legislatívne, inštitucionálne a ekonomické opatrenia a uvoľnila na vyriešenie tohto problému 1 mld. 555 mil. korún s čerpaním do konca roka 2010. Rozmýšľajme trošku, 10 mil., 1 mld. 555 mil. Toto sú tiež fakty, tak ako uviedol on, v niektorých ostatných súvislostiach.
A teraz úplne na záver. Niekoľkokrát sa tu spomenula Tichá, Kôprová dolina. Už presne neviem, aké synonymá ste použili vo vzťahu k týmto skvostom, bývalým skvostom našej vzácnej slovenskej prírody, ale dovoľte mi, aby som ja prezentoval alebo odprezentoval svoj vlastný názor, čo v súčasnosti Tichá a Kôprová dolina je a prečo.
Tichá a Kôprová dolina je v súčasnosti už len symbolom prehratej bitky medzi lesníkmi, ktorí sa snažili uplatňovať a vždy uplatňovali metódy a postupy v súlade s veľmi sofistikovaným lesníckym výskumom na Slovensku na jednej strane a na druhej strane medzi - a budem teraz veľmi opatrný - medzi nelesníckymi komunitami, ktoré bez akejkoľvek zodpovednosti, s maximálnou dávkou mnohokrát ignorancie sa snažili presvedčiť nielen odbornú verejnosť, ale predovšetkým laickú verejnosť o tom, že stačí nič nerobiť a samovývoj všetko zariadi.
Posledná veta. Veterné kalamity alebo kalamity spôsobené abiotickými škodlivými činiteľmi na Slovensku vôbec nie sú žiadnou novotou. Aj v 90. rokoch boli a dovolím si upozorniť na jedno. V roku 1996 na Horehroní padla kalamita na Lesnej správe Hronec a Osrblie v objeme okolo 2 mil. kubíkov. Tá kalamita bola vzorovo spracovaná a celá kalamitná plocha včas zabezpečená následným porastom. O 10 rokov neskôr, v roku 2006 lesníci zorganizovali medzinárodnú konferenciu s názvom Desať rokov po. Tá medzinárodná konferencia, jej závery mám k dispozícii a som ochotný ich poskytnúť hociktorému poslancovi tejto ctenej snemovne, chválila úroveň slovenskej lesníckej prevádzky. A viete prečo? Viete, v čom je rozdiel? Jedine v tom, že v roku 1996 ešte neplatil zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie k týmto dvom správam, pretože toto bolo vystúpenie pána spravodajcu k hodnoteniu rozpravy a budeme hlasovať aj o týchto dvoch správach, myslím, v utorok popoludní.
Ďakujem, pán minister a ďakujem, pán spravodajca.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 738 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 738a.
Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky Jána Chrbeta, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči.
J. Chrbet, minister životného prostredia SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za trpezlivosť, ktorú ste mi preukázali k zákonu.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť právne predpoklady v Slovenskej republike aj v súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, ktoré umožnia bezproblémový priebeh po zavedení meny euro v Slovenskej republike v oblasti starostlivosti o životné prostredie.
Návrh zákona novelizuje 22 zákonov v oblasti starostlivosti o životné prostredie. Zmeny sa týkajú prepočtu súm zo slovenskej meny na menu euro. Návrh zákona nemá finančné a ekonomické, environmentálne dopady a ani dopady na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.
Vládny návrh zákona bol 14. a 15. októbra prerokovaný na základe stanoviska Kancelárie Národnej rady bez pripomienok vo výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, v ústavnoprávnom a vo výbore pre financie, rozpočet a menu.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky odporučili vládny návrh zákona Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Jánovi Slabému. Pán poslanec, informujte o stanovisku výboru.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 989 z 10. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, teda všetky tri výbory, s návrhom zákona súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Ďakujem, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku.
Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nikto.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi Slabému.
Kolegyne, je síce 19.00 hodín, ale dovolím si vás požiadať o všeobecný súhlas, je tu ešte jeden návrh zákona, ktorý má tiež pán minister, kde tiež nepredpokladám, že by boli nejaké politické kolízie. Ďakujem pekne za porozumenie.
V druhom čítaní teda prerokujeme
vládny návrh zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 739 a spoločná správa výborov má tlač 739a.
Pán minister, nech sa páči, odôvodnite tento návrh zákona v druhom čítaní.
J. Chrbet, minister životného prostredia SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, navrhovaný zákon predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave odpadového hospodárstva ustanovenej zákonom č. 223/2001 Z. z. zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona upravuje v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ Európskeho spoločenstva z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu opatrenia, postupy a pokyny na prevenciu alebo najväčšie možné znižovanie nepriaznivých účinkov na životné prostredie a z nich vyplývajúcich rizík pre zdravie ľudí spôsobené nakladaním s odpadom z ťažobného priemyslu. Vzťahuje sa na nakladanie s odpadom, ktorý vzniká pri prieskume, ťažbe, úprave a na skladovaní nerastných surovín a pri prevádzke v lomoch.
Účelom návrhu zákona je tiež prijať také opatrenia, ktoré zabránia neriadenému skládkovaniu a ukladaniu ťažobného odpadu.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.
Teraz poprosím pána Korbu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o stanoviská a návrhy gestorského výboru.
Máte slovo, pán poslanec.
A. Korba, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 990 z 10. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy spolu s návrhmi gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 5, 7, 8, 10, 14 až 26, 28 až 38 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
O bodoch spoločnej správy č. 6, 9, 11, 12, 13 a 27 hlasovať osobitne s návrhom gestorského výboru tieto body neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/2006 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 316 z 20. októbra 2008.
V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa hlási do rozpravy niekto ústne.
Pán predseda výboru Slabý, má slovo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Pozmeňujúci návrh sa skladá z troch častí.
V prvej časti navrhujem čl. V, ktorý sa dopĺňa novelizačným bodom 3, ktorý znie:
"Za § 81 sa vkladá § 81a, ktorý znie: "Prechodné ustanovenie k úprave účinnej k 15. decembru 2008. Termín ustanovený na splnenie povinnosti spracovania a predloženia na schválenie plánu úprav skládky odpadov, vrátane časového harmonogramu na dosiahnutie splnenia všetkých požiadaviek na skládku § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod sa mení na 15. júl 2009."."
Odôvodnenie. Doplnenie prechodného ustanovenia sa navrhuje z dôvodu zosúladenia so Smernicou Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov.
"V bode 2 za článok VII sa vkladá nový článok VIII, ktorý znie: "Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z., zákona č. 276/2007 Z. z. a zákona č. 661/2007 Z. z. sa dopĺňa takto:
"V § 4 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie: "Odvod do príjmov štátneho rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku.".". Následne sa články VIII a IX označia ako články IX a X.
Odôvodnenie. Doplnením ustanovenia vytvárame priestor, aby mohli byť finančné prostriedky fondu poskytnuté a použité aj na odvod do príjmov štátneho rozpočtu.
A tretia časť pozmeňujúceho návrhu.
Je to čl. X, ktorý znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 15. decembra 2008."
Odôvodnenie. Zmena termínu účinnosti sa navrhuje z dôvodu povinnej transpozície európskej legislatívy do slovenského právneho poriadku ešte v roku 2008.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Vážené kolegyne, kolegovia, uzatváram rozpravu.
Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k tomu pozmeňujúcemu návrhu. Nie.
Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, vyčerpali sme program určený na dnešný deň. Prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady a želám vám príjemný večer a teším sa na stretnutie ráno o 9.00 hodine.
Dobrú noc.
(Prerušenie rokovania o 19.10 hodine.)