M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa hlási pán poslanec Martikán, pán poslanec Martinák, prepáčte, pán poslanec. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A dávam vám, pán poslanec, slovo.

Ľ. Martinák, poslanec: Nič sa nestalo, ďakujem za slovo, pán predseda, pán predsedajúci. Pán kolega poslanec László Miklós, chcem zareagovať na niektoré veci v tvojom vystúpení.

V prvom rade si vyjadril presvedčenie, že rád by si sa dočkal ekologizácie lesného hospodárstva. Ja myslím, že si sa ho už dočkal. Veď sme tu všetci jasne počuli, že z celkového objemu prirodzenej obnovy lesa, z celkového objemu obnovy lesa až 30% predstavuje prirodzená obnova lesa a to je tou zásluhou, že v lesníctve sa čím ďalej, tým viac uplatňujú také spôsoby hospodárenia, ktoré sú blízke prírode. To znamená, jednotlivý, skupinový hospodársky výber, ale hlavne podrastová forma. Vieš tiež veľmi dobre, že pri tej prirodzenej obnove sú veľké výhody a síce zachováva sa pôdna proveniencia, tým sa zvyšuje odolnosť i potenciál porastov a tým sa zvyšuje ich ekologická stabilita. Takže opakujem, ekologizácia lesného hospodárstva je už tu, nie je už minulosťou a ďalej sa v tomto trende bude pokračovať.

Ďalej sa chcem dotknúť tvojho názoru na otázku holorubného spôsobu hospodárenia. Vieš veľmi dobre, ktoré spôsoby hospodárenia holorubov a kde sú povolené. Zmienim sa len o jednom. Nielenže to hovorí zákon, ale hovorí to aj lesnícky rozum. Napríklad na Viatych pieskoch, kde ináč borovicu nemôžeme obnoviť. Ďalej v krátkosti sa chcem zmieniť o náhodných ťažbách, kde si vyslovil presvedčenie, že nebudú v rozpore s ochrancami prírody. Ja len pevne verím, že si nemyslel tých ochrancov, ktorí sa pripútavali ku stromom a aj ich zásluhou je stav škôd taký, aký je na lesných... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, nechcem vás, samozrejme, vyzývať, ale nechcete reagovať, lebo sa mi zdá, že nie. Nie. Ďakujem pekne.

Takže pokračujeme v rozprave. Písomne prihláseným k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky v roku 2008, teda stav za rok 2007 je pán poslanec Marian Zahumenský.

Má slovo.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som na úvod svojho vystúpenia k práve prerokúvanej správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike v roku 2008 - to je akýmsi sumárnym pohľadom na vývoj agrorezortu v roku 2007 - upozornil na niektoré skutočnosti, ktoré sužujú roľníkov v týchto dňoch.

K aktuálnym problémom agrosektoru patrí nestabilnosť ekonomických a výrobných podmienok týkajúcich sa podnikania v poľnohospodárstve, ktoré sa prejavujú nebývalým ekonomickým tlakom na poľnohospodárov v rámci celého Slovenska. Tento tlak je dôsledkom odbytovej a cenovej krízy letných plodín, keď mnohí farmári nielen v dôsledku zníženej kvality nevedia speňažiť svoju produkciu. Je to najhoršia kríza za posledných 20 rokov. Trh s obilninami sa v ostatných týždňoch prakticky zastavil. Situácia je o to zložitejšia, že v krátkom čase sa prepadli ceny takmer všetkých rozhodujúcich trhových komodít. Ponúkané ceny sú nízke a nestačia pokryť ani výrobné náklady. Predpokladám, že z dôvodu cenových prepadov utŕžia poľnohospodári o niekoľko miliárd korún menej za svoje výrobky, ako pôvodne očakávali.

Aj v minulosti dochádzalo k takýmto výkyvom, ale vždy sa našla aj silnejšia komodita, ktorej realizácia vylepšovala ekonomiku poľnohospodárov. Teraz však roľníci nemajú čo predávať, aby na tom neprerobili a horšie je, že neexistujú záchytné mechanizmy, ktoré by daný stav dokázali zvrátiť. Situáciu navyše zhoršuje fakt, že táto odbytová kríza sa kumuluje so svetovou finančnou krízou, ktorá vyvoláva zvýšenú opatrnosť bánk pôsobiacich na slovenskom území. Preto si myslím, že je potrebné hľadať riešenia nielen na národnej úrovni. Na nej môžeme uplatniť niektoré podporné mechanizmy, aby sme zastabilizovali prvovýrobu a prípadne spustili intervenčné nákupy potravinárskeho obilia. To však pri cene 101 eur za tonu bude predávané hlboko pod cenu. Je zrejmé, že sú potrebné zmeny v cenových a intervenčných opatreniach, aby sa slovenský agrárny sektor nedostal úplne na kolená.

Viem, že v tomto smere pán minister koná a oceňujem aj jeho aktívny prístup smerom k pani komisárke Marie Fischer Bolovej v snahe nadniesť uvedený problém na stôl Európskej únie, keďže Slovensko je súčasťou Európskej únie a teda aj naše problémy by mali byť problémami Európskej únie. Vážim si aj iniciatívu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá sa v uplynulých dňoch obrátila listom na pána generálneho tajomníka Kopa Kožeka, pána Peka Pesonena so žiadosťou o konanie vzhľadom na kritickú situáciu na trhu s obilninami v Slovenskej republike a následne s ním aj rokovala.

U komodity mlieko, ktorá vždy zabezpečovala cash-flow podniku, sa zaznamenal výrazný prepad nákupnej ceny. Od začiatku roka klesla nákupná cena takmer o 20 % a naďalej výrazne klesá. Predbežné analýzy hovoria, že prvovýrobcovia mlieka v súčasnosti vyrábajú so stratou na úrovni v priemere asi 1 koruny, čo je za celý sektor asi 1 miliarda korún. Je preukázané, že súčasný stav je jedným z dopadov opatrení Európskej únie súvisiacich so zrušením exportných dotácií, sprísnením režimu intervenčných nákupov, navýšením mliečnych kvót a znížením spotreby.

Na vnútornom trhu Európskej únie sú veľké prebytky mlieka, ktoré spôsobujú tlak na ceny. Je mimoriadne dôležité, aby sa v tomto období urobila dôkladná analýza dopadov posledného navýšenia mliečnych kvót na sektor mlieka v celej Európskej únii, ale i v jej jednotlivých členských štátoch a nepristupovalo sa k prijatiu súčasného návrhu Európskej komisie o ďalšom navyšovaní mliečnych kvót. Pri analýze nákupných cien spracovateľskej a obchodnej marže poľnohospodárskych komodít som došiel k záveru, že reťazce naďalej zneužívajú svoje dominantné postavenie na trhu. V odbytovej cene spracovateľa nie sú zahrnuté skryté položky obchodných reťazcov ako zalistovacie poplatky, bonusy, poplatky za akcie a iné skryté poplatky, ktoré deformujú odbytovú cenu a spôsobujú následne tlak na cenu suroviny. Ako príklad môžem uviesť napríklad, že odbytová marža na syr Eidam dosiahla úroveň vyše 40 %. Alebo pri 1,5-percentnom trvanlivom mlieku, kým nákupná cena od farmára za obdobie od januára do septembra klesla takmer o 20 %, tak spotrebiteľská cena pre občanov klesla niečo len o 10 %. Navyše Zväz obchodu zavádza verejnosť, medializuje nepravdivé informácie o obchodných maržách jednotlivých účastníkov trhu a za nárast cien obviňuje prvovýrobcov a spracovateľov. Cenové analýzy sú preukázané len z časti priemerných nákupných cien a odbytových cien, pretože všetci prvovýrobcovia a všetci nákupcovia sú povinní v zmysle zákona o štatistike mesačne vykazovať a zasielať požadované údaje. Nedostatočne preukázané spotrebiteľské ceny, pretože tie sa získavajú z tzv. spotrebiteľského koša a nie priamou analýzou cien od obchodníkov. Títo nemajú v zmysle zákona o štatistike povinnosť vykazovať svoje ceny a skryté poplatky.

Uvedená situácia je dôsledkom súčasného pôsobenia viacerých faktorov, keď sa naplno prejavujú vplyvy ponímania poľnohospodárskej politiky bývalej vlády. Cieľom pôsobenia pána Simona na poste rezortu rezortného šéfa bolo zlikvidovať "stratovú" živočíšnu výrobu a podporovať iba producentov rastlinných komodít. Lepšie povedané, producentov ničoho, t. j. mulčovania a nevyrábania. Tomuto prispôsobil aj svoju politiku. Podpora z celkových priamych platieb plynúcich zo živočíšnej výroby tvorila v rokoch 2005 - 2006 len 6, resp. 9 % z celkových. Tvorba pridanej hodnoty prostredníctvom produkcie bravčového, hovädzieho mäsa, mlieka, vajec a hydiny mu nič nehovorila. Niet sa čomu čudovať, veď poľnohospodárstvo bolo na periférii záujmu aj ďalších pravicových politikov, ktorí viedli tento štát v uplynulých volebných obdobiach. Akosi si nevedeli, či nechceli uvedomiť význam agrorezortu v národnom hospodárstve, nielen ako producenta domácich bezpečných potravín, ale aj jeho dôležitých reprodukčných funkcií. Ak sa nechceme dožiť toho, že budeme na Slovensko dovážať, povedzme, mlieko s melamínom alebo potraviny, kde bude zvýšený obsah pesticídov alebo iných látok, tak skutočne sa musíme postarať o to, aby sme vyrábali dostatok kvalitných bezpečných a zdravých potravín pre našich obyvateľov.

Teraz sme v situácii, keď počty hospodárskych zvierat na Slovensku rapídne poklesli, v dôsledku čoho väčšiu časť našich obilnín nie je možné predať a ani spotrebovať na Slovensku. Vplýva tu aj faktor nadúrody, keď celková produkcia obilnín v tomto hospodárskom roku na Slovensku dosiahla 2,7 milióna ton a uvedené množstvo prevyšuje produkciu predchádzajúcich rokov o 18 - 25 %. Navyše očakávame dobrú úrodu kukurice na zrno. Pre zlé klimatické podmienky sme tu mali jednu z najdlhších a najdrahších žatiev, čoho dôsledkom je, že viac ako tretina pšenice a štvrtina jačmeňa je v kategórii horšej potravinárskej alebo kŕmnej kvality. Situáciu navyše zhoršuje fakt, že slovenskí mlynári nakúpili údajne pre lepšie kvalitatívne parametre väčšie objemy obilnín na výrobu potravín a chleba v susednom Maďarsku. Trh na Slovensku je zároveň ovplyvnený dovozom pšenice z Ukrajiny za cenovej úrovne 2.000 korún za tonu, nakoľko tohtoročná nadprodukcia obilnín na Ukrajine dosiahla až 21 milión ton. Aj pre tieto skutočnosti existuje predpoklad, že viac ako 1 milión ton pšenice, 100 tisíc ton jačmeňa a 400 tisíc ton kukurice by malo byť stiahnutých zo slovenského trhu obilnín, či už prostredníctvom intervencie alebo jeho vývozu. Z uvedených dôvodov je potrebné, aby Slovenská republika podporila ďalšie členské krajiny Európskej únie, ktoré volajú po opätovnom zavedení dovozných cien na obilniny do Európskej únie, otvorení intervenčného nákupu pre oprávnené obilniny a odstránením kvótového systému pre kukuricu a zvýšením ceny pre intervenčné nákupy, keďže 101,31 eur už nezodpovedá súčasným výrobným nákladom.

Pri nedostatku obilnín v roku 2007 Európska únia zrušila tzv. úhorovanie v krajinách pôvodnej európskej pätnástky. To je nechanie 10 % poľnohospodárskej pôdy ležať ladom. Toto opatrenie umožnilo starým členským krajinám Európskej únie obsiať viac ako 3,9 milióna hektárov, čo spôsobilo navýšenie produkcie obilnín Európskej únie a ďalších, najmenej 10 miliónov ton obilnín nadúrodu. Je veľmi dôležité pre zastabilizovanie obilného trhu Európskej únie túto výnimku zrušiť až do roku 2013, t. j., kým nepríde zrovnanie podpôr vo všetkých krajinách Európskej únie. Toto uvoľnenie spôsobilo aj rapídne navýšenie cien vstupov, t. j. osív, hnojív a chémie.

K samotnej správe. Rok 2007 bol už tretím rokom uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie v slovenskom poľnohospodárstve. Chcem preto oceniť fakt, že správa sa náležite venuje hodnoteniu uplatňovania nástrojov a harmonizácie národnej agrárnej politiky so spoločnou politikou Európskej únie. V súvislosti s programovým vyhlásením vlády sa snahou o rozvoj ovocinárstva, zeleninárstva, vinohradníctva Slovenská republika aktívne zapojila do diskusného schvaľovacieho procesu reformy spoločnej organizácie trhu s ovocím a zeleninou, ako aj reformy spoločnej organizácie trhu s vínom. Ich zásluhou budú plynúť do sektora finančné prostriedky na propagáciu konzumu ovocia a zeleniny, ako aj na program školského mlieka v objeme asi 8 miliónov eur. K ekonomickému posilneniu oboch sektorov dôjde prostredníctvom jednotnej platby na plochu ovocia a zeleniny a vinohradov. Navyše národný finančný balíček bude možné použiť na reštrukturalizáciu a modernizáciu nášho vinohradníctva a opatrení nariadenia rizík. Výška celkových priamych platieb v roku 2007, vrátane doplnkových národných priamych platieb dosiahla po prvýkrát od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie maximálnu možnú úroveň 70 % platieb poskytnutých v európskej pätnástke, čomu prispelo aj poskytnutie maximálnych doplnkových národných priamych platieb. Práve nárokovateľné priame platby z Európskej únie zabezpečili poľnohospodárskym prvovýrobcom kontinuitu financovania výrob finančnými inštitúciami formou úveru. Priame platby sa tak stali finančným stabilizátorom poľnohospodárskych podnikov a zároveň sa stali dôležitým finančným nástrojom v rozvoji a prispôsobovaní sa poľnohospodárskeho sektora v konkurencii v rámci Európskej únie i mimo nej.

Na druhej strane však musím kriticky skonštatovať, že bývalá vláda prijala v rámci prístupových rokovaní podmienky s rozdielnou úrovňou podpory pre staré a nové členské štáty, čím vznikli veľké rozdiely v konkurencieschopnosti. Z celkovej podpory sektoru poľnohospodárstva pre všetkých 27 krajín Európskej únie, ktorá predstavovala za rok 2007 objem 50,6 miliardy eur, až 88,5 % pripadlo starým členským krajinám, t. j. európskej pätnástke a len 11,5 % európskej podpory bolo poskytnutých krajinám pristúpeným do Európskej únie od roku 2004, vrátane Rumunska a Bulharska. Existujú neprimerané rozdiely v úrovni podpory jednotlivých členských krajín. Priemerná podpora na hektár poľnohospodársky využívanej pôdy v európskej 27 bola takmer 276 eur na hektár. Najvyššia podpora bola na Malte až 1.960 eur na hektár, vo Fínsku 923 eur na hektár. Úroveň podpory na Slovensku dosiahla menej ako 147 eur na hektár, čo je len 53 % priemernej podpory v Európskej únii. Táto podpora bola zároveň najnižšia zo všetkých okolitých krajín. Rakúsko 539 eur na hektár, Nemecko 375 eur na hektár, Česko 241 eur na hektár, Maďarsko 170 eur na hektár a Poľsko 151 eur na hektár. Z toho jasne vyplýva, že Slovensko so svojimi 147 eurami je najnižšie a vlastne tým pádom sa mu zhoršuje aj konkurenčná pozícia.

S ekonomickým rozvojom klesá relatívny význam poľnohospodárskeho sektora v slovenskej ekonomike. To, že sa Slovensku ekonomicky darí, vplýva na hrubý domáci produkt vytvorený v poľnohospodárstve, ktorý bol menší ako rok predtým a jeho podiel na HDP národného hospodárstva predstavoval 2,5 %. Pozitívny zvrat nastal vo vývoji poľnohospodárskej zamestnanosti, keď jej pokles bol podstatne nižší ako v minulosti. Jej podiel na celkovej zamestnanosti sa znížil len o tri desatiny percenta. Medziročný pokles predstavoval od roku 1990 historické minimum. Svedčí to o určitej stabilizácii sektora v tejto oblasti. V roku 2007 pracovalo v poľnohospodárstve podľa výberového zisťovania pracovných síl celkovo 75 tisíc osôb. V štruktúre zamestnanosti podľa veku výrazne medziročne klesol počet zamestnancov od 20 do 39 rokov, to je 17 % a zvýšil sa počet zamestnancov vo veku 55 až 64 rokov, to je približne 38 %. Ubudol teda počet zamestnancov v nižších vekových skupinách a naopak, zvýšil sa počet osôb v najstarších vekových kategóriách. Takmer 2/3 všetkých zamestnancov poľnohospodárstva boli vo veku nad 45 rokov. Aj preto sa toľko venujem tomuto ukazovateľu, aby som poukázal na stále sa zhoršujúcu vekovú štruktúru zamestnancov v poľnohospodárstve a úbytok mladej generácie pracujúcej v tomto rezorte.

Tu by som chcel navrhnúť pánovi ministrovi, aby rezort na riešenie tejto nelichotivej situácie naplno využil svoju možnosť vstúpiť do prípravy nového zákona o odbornom vzdelávaní, odbornej príprave z dielne rezortu ministerstva školstva, ktorého jedným z cieľov je priama spolupráca odborných škôl s trhom práce. Zamestnávatelia sa budú môcť podieľať na tvorbe obsahu vzdelávania, profile absolventa, tvorbe učebníc a učebných pomôcok, či vytváraní podmienok pre praktické vyučovanie a vzdelávanie pedagógov. Zároveň sa vytvorí priestor na vstup súkromného investičného kapitálu do odborného vzdelávania a prípravy.

Pozitívom roku 2007 je dynamika rastu tvorby hrubého fixného kapitálu, ktorá bola v poľnohospodárstve rýchlejšia 22,5 % ako v hospodárstve 9,2 %. Investovanie v poľnohospodárstve sa oproti predchádzajúcemu roku výrazne zvýšilo, pričom investície vzrástli o viac ako 52 %. Poľnohospodárstvo dosiahlo kladný hospodársky výsledok, ako spomínal pán minister, iba 314 miliónov korún. Tento výsledok je aj dôsledkom rastu cien rozhodujúcich komodít najmä obilia, olejnín a mlieka. Ceny obilia v roku 2007 v niektorých prípadoch vzrástli až dvojnásobne, z čoho profitoval najmä sektor rastlinnej výroby. Tento priaznivý vývoj v jednom sektore mal však fatálne následky pre chov ošípaných, keď v dôsledku rastu cien kŕmnych obilnín a zmesí došlo k výraznému zníženiu rentability chovu a výkrmu ošípaných. Výsledkom je pokles stavu ošípaných až o 153 tisíc kusov, ako aj stavu prasníc o 1/5. Uvedený vývoj pokračuje aj ďalej a za prvých 7 mesiacov roku 2008 poklesli stavy o ďalších 153 tisíc kusov. Ku koncu júla 2008 tak medziročne klesli stavy ošípaných až o 30 %. Podobná situácia je aj v sektore hovädzieho dobytka s medziročným poklesom o 3,4 % a hydiny o 7,4 %. Uvedené čísla poukazujú na zložitý vývoj tohto sektora v poľnohospodárstve. Môžeme povedať, že situácia živočíšnej výroby sa v roku 2007 zhoršila a ako celok zaznamenala historicky nevídaný prepad. Je to dôsledok toho, že poľnohospodárska výroba sa v posledných rokoch neuberala cestou, ktorá by zabezpečovala väčšiu tvorbu pridanej hodnoty. Tento stav nám primeraným spôsobom neumožňuje zhodnocovať produkty rastlinnej výroby v chove hospodárskych zvierat. Ochudobňujeme sa tak o možnosť zvyšovania tržieb, strácame navyše ďalšie pracovné príležitosti a postupne dochádza k znehodnocovaniu výrobných kapacít. Pritom celková domáca produkcia mäsa sa na celkovej ponuke podieľa iba 56 %, keď celková produkcia mäsa klesla medziročne o 5,5 %. Produkcia hovädzieho mäsa, ovčieho mäsa prevyšovala domácu spotrebu, naopak stúpa závislosť na dovoze bravčového mäsa a hydiny. Napríklad, keď pred niekoľkými rokmi sme boli sebestační v produkcii hydinového mäsa, tak v minulom roku sme doviezli hydinu takmer za 1 miliardu a pasívne saldo pri hydine dosiahlo viac ako 300 miliónov korún. Domáca produkcia mlieka sa v celkovej ponuke podieľa iba 76 %.

Myslím si, že na základe uvedeného nastáva čas využiť živočíšnu výrobu ako faktor rastu pridanej hodnoty, najmä v čase, keď sa celosvetovo počíta s pomerne veľkým nárastom dopytu po bravčovom, hydinovom mäse, ako aj mliečnych produktoch. Je však otázne, ako dokážeme čeliť tejto výzve a, samozrejme, v medzinárodnej konkurencii, keď sme nedokázali zastaviť úpadok v chove ošípaných a čiastočne aj v chove hydiny. Ako východisko z daného stavu vidím v reštrukturalizácii výroby, t. j. možnosti prechodu poľnohospodárskych podnikov na nový sortiment poľnohospodárskej výroby aspoň čiastočne a tým aj možnosť objavovať nové trhy lukratívnejšími cenami a inými odberateľmi.

Zároveň chcem oceniť kroky tejto vlády ktorá v roku 2007 na revitalizácii živočíšnej výroby zaviedla platby na veľké dobytčie jednotky, ktoré zabezpečujú tak potrebný tok financií pri podkapitalizovanom sektore poľnohospodárstva. Dochádza tak k podpore sektoru chovu oviec, kôz, dobytka a mlieka. Problematickými zostávajú chovy ošípaných a chovy hydiny. Tu bude potrebné aj naďalej hľadať ďalšie nástroje pomoci pre tieto ťažko skúšané sektory a to prostredníctvom existujúcich, ako aj nových podpôr a v rámci titulu Európskou úniou povolenej štátnej pomoci. Konečným cieľom musí byť pozastavenie úpadku stavov hospodárskych zvierat.

Ako som už v úvode naznačil, priaznivý vývoj bol ovplyvnený hlavne rekordne vysokými cenami obilnín a olejnín vplývajúci na celkový vývoj a situáciu vlastnej výroby v roku 2007, je v týchto dňoch minulosťou. Na ceny uvedených komodít v roku 2007 významne vplývala aj zvýšená nepotravinárska spotreba obilnín a olejnín v súvislosti so zvýšeným dopytom po surovinách na energetické využitie. Dopyt po uvedených komoditách tak významne ovplyvňuje realizačné ceny. Z pozitívneho cenového vývoja na trhu s lacnými komoditami sa však poľnohospodári dlho netešili, nakoľko situáciu dokonale využili dodávatelia vstupov, keď len počas druhého štvrťroka roku 2008 oproti roku 2007 vzrástli ceny osív a sadív takmer o 44 %, ceny energií a mazív o 26 %, krmív pre zvieratá o 27 % a stúpli ceny hnojív o takmer 50 %. V sledovanom období tak vstupy do poľnohospodárstva spolu vzrástli o vyše 19 %. Ide o neuveriteľný nárast, ktorý bude mať vplyv na činnosť mnohých poľnohospodárskych podnikov, pretože aktuálne ceny obilnín nepostačujú pokryť náklady na vstupy do poľnohospodárskej produkcie vzhľadom na rapídny nárast cien hnojív, pesticídov a energie v ostatných mesiacoch. Najmä, keď vezmem do úvahy údaj za rok 2007, ktorý hovorí o medziročnom náraste cien vstupov do poľnohospodárstva na úrovni 5,1 % a ceny poľnohospodárskych výrobkov sa zvýšili o 5,4 %. Naproti tomu ceny poľnohospodárskych výrobkov vzrástli pri porovnaní II. štvrťroka 2008 oproti roku 2007 len o 10,8 % pri raste vstupov o viac ako 19 %. Situácia sa tak v súčasnosti opäť obracia proti poľnohospodárom, kým vývoj vstupov a výstupov v poľnohospodárstve v roku 2007, naopak, viedol k miernemu uzatvoreniu cenových nožníc. Ceny vstupov do poľnohospodárstva sa v II. štvrťroku 2008 oproti roku 2000 zvýšili o 148 %, ceny poľnohospodárskych produktov len o 117 %, ceny potravinárskych výrobkov o 111 % a spotrebiteľské ceny potravín o 127 %.

Potravinársky priemysel je vstupnou bránou pre veľkú časť domácej poľnohospodárskej produkcie. Potravinársky priemysel dosiahol kladný hospodársky výsledok vo výške 2,8 mld. Sk s výrazným medziročným rastom o 50 %. Vzhľadom na to, že potravinársky priemysel je ťahúňom celého agrosektora, je potrebné hľadať ďalšie cesty jeho podpory zo zdrojov Európskej únie, ako aj Slovenskej republiky. Prioritou musí zostať zdravotná nezávadnosť potravín a kontrola bezpečnosti potravín z hľadiska zabezpečenia najvyššej ochrany zdravia spotrebiteľa.

Osobitne nepriaznivá je situácia v zahraničnom obchode. Obrat zahraničného obchodu s poľnohospodársko-potravinárskymi výrobkami sa v roku 2007 síce zvýšil o 12 %, avšak jeho nárast spôsobil výrazné zvýšenie dovozu o 16 % pri súbežnom náraste hodnoty vývozu len o 7 %. V dôsledku vyššej dynamiky rastu dovozu v porovnaní s nárastom vývozu tak záporné saldo agropotravinárskeho obchodu medziročne výrazne vzrástlo o 46 %. Pozícia agrosektoru sa v rámci celkového zahraničného obchodu Slovenskej republiky v porovnaní s predchádzajúcim rokom výrazne zhoršila, keďže sa zvýšil podiel záporného salda z 22 % v roku 2006 až na 115 % na celkovom salde zahraničného obchodu Slovenskej republiky. Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v období január až júl 2008 pasívne v objeme 15,1 mld. Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2007 sa zhoršilo o viac ako 1,5 mld. Sk.

Vo svojom vystúpení chcem taktiež poukázať na skutočnosti, ktoré sa taktiež vyskytujú v našom agrárnom rezorte. Negatívne výsledky nie sú spôsobené len vonkajšími vplyvmi, ale v mnohých prípadoch aj neschopnosťou manažérov zreštrukturalizovať výrobu, dotiahnuť transformáciu vlastníckych vzťahov, ktorá je veľmi potrebná pre zvyšovanie rentability a efektívnosti výroby. Je skutočnosťou, že slovenské poľnohospodárstvo bolo minulými vládami výrazne podfinancované, ale je aj pravdou, že veľa finančných zdrojov sa použilo neefektívne a v mnohých prípadoch, dá sa povedať, že sa doslova prejedli. Ale ja si myslím, že aj za takéto "využité či zneužité" peniaze je v plnom rozsahu zodpovedné ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré priznáva dotačné zdroje, ale najmä vytvára podmienky, za akých sa môžu tieto zdroje čerpať a za akých by mala byť aj kontrola efektívnosti využitia zdrojov.

Aj vzhľadom na uvedené nesmieme dovoliť podceňovať význam poľnohospodárstva, pretože agrárny sektor nadväzuje nielen na potravinársky priemysel, ale tiež na viaceré dodávateľské výrobné odbory. Poľnohospodárstvo priamo i nepriamo podnecuje okrem svojich hlavných funkcií, akými sú kontrola bezpečnosti potravín z hľadiska zabezpečovania najvyššej ochrany zdravia spotrebiteľa, zdravotná neškodnosť potravín, ale aj krajinotvorba a rozvoj ostatných ekonomických aktivít dôležitých pre život obyvateľstva nielen na vidieku a, samozrejme, nezastupiteľný podiel pri zabezpečovaní cenovo dostupných potravín. Národnoštátnym záujmom Slovenskej republiky by preto malo byť udržiavanie produkčne výkonného poľnohospodárstva umožňujúceho efektívne celoplošné obhospodarovanie pôdneho bohatstva krajiny a využitie jeho produkčného potenciálu.

Preto si myslím, ctené kolegyne a kolegovia, že je nevyhnutné doceniť význam pôdohospodárstva ako dôležitej súčasti národného hospodárstva a tvorcu kultúrnej krajiny.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa neprihlásil nikto.

Pán poslanec bol posledný, kto bol písomne prihlásený do rozpravy k jednej alebo druhej správe.

Teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Registrujem zatiaľ prihlášky pánov poslancov Miroslav Jureňa, Zsolt Simon. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k týmto dvom správam ústne.

A slovo má pán poslanec Miroslav Jureňa. Nech sa páči.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, je to pätnásť rokov, čo v roku 1993 sa prvýkrát na tejto pôde prerokúvala Zelená správa a zároveň Lesná správa. Ja osobne si myslím, že z pohľadu i záujmov stavu poľnohospodárov, roľníkov, agropodnikateľov, potravinárov, lesníkov považujem za veľmi dôležité, že táto správa sa každoročne spracúva, že máme príležitosť hovoriť tu, na pôde parlamentu a tiež sa chcem do tejto diskusie zapojiť zopár poznámkami a pohľadmi.

Slovenský poľnohospodár ku dnešnému dňu historicky prešiel pomerne zložitým vývojom a ja by som si dovolil len pripomenúť, pretože je to určitým spôsobom dôležité, že každý Slovák, pretože vlastne vďaka nášmu priľnutiu k pôde, k rodnej hrude zeme sme možno v skutočnosti ako národ prežili viac ako tisíc rokov tu, v tomto geografickom priestore a chcem povedať, že každý z nás určitým spôsobom geneticky má zakódované určité prvky a určitý vzťah práve k poľnohospodárstvu, k pôde a možno aj k jednotlivým chovom, k živočíšnym tvorom, o ktoré sa tu staráme a ktoré sú nám nápomocné.

My sme krajina, ktorá sa môže pochváliť takými významnými osobnosťami, ako bol Juraj Fándly, ktorý sa ako prvý snažil vzdelávať a dnes používame slová vzdelanostná ekonomika slovenských roľníkov, alebo ako bol Samuel Jurkovič, ktorý ako prvý založil v Európe Úverové družstvo a znovu len pripomínam, že to boli veľké hodnoty v tom, že mali nielen zmysel naučiť roľníkov novým postupom, novým obrábaniam a chovom, novým technikám, ale zároveň zakladali priestor pre vzdelávanie svojich detí, ktoré mali talent a ktoré mali týmto spôsobom určité možnosti sa práve vo svojom remesle posunúť ďalej.

Ďalej pripomínam, že v roku 1906 sa práve v Skalici konal I. zjazd roľníkov na Slovensku, ktorého organizátormi v tom čase boli Milan Hodža, Pavol Blaho a Ferdiš Juriga a myslím si, že z tohto bodu sa i odrazilo ďalej agrárne hnutie, ktoré malo politicky veľmi významnú úlohu najmä v Prvej republike. Pochopiteľne, po februári 1948, v čase, keď nastúpila éra socializácie a keď doslova so zbraňami v rukách chodili súdruhovia a prehovárali našich dedov a našich otcov, aby vstúpili do družstiev, malo to i jeden zmysel. A tým zmyslom bolo práve to, že sa zmenilo puto roľníka na takzvaného družstevného roľníka, ale zmenilo sa toto základné puto, táto základná väzba, že tento roľník sa stal zamestnancom a toto má možno i svoju dôležitú úlohu, že dnes v skutočnosti, i keď vykazujeme už pomerne nízky podiel vďaka tomuto procesu pracovníkov v poľnohospodárstve, v skutočnosti väčšina z nich je zamestnaná a toto základné puto sa ako keby stratilo. A ak sa pozrieme napríklad na susedné Rakúsko alebo na Nemecko, tak treba si uvedomiť, že tu niekde je i skrytý vážny politický vplyv, vážny politický dopad, pretože sú to práve kresťanské strany, najmä v Nemecku, ktoré zastrešujú roľníkov, zastrešujú farmárov a ktoré týmto spôsobom obhajujú ich záujmy. Hovorím to aj preto, že tieto súvislosti majú veľmi veľký význam.

Potom si môžeme položiť otázku, to, čo tu kolega Marián Záhumenský pred chvíľou uvádzal v číslach, ako je možné, že podpora v susednom Rakúsku na jeden hektár je viac ako 500 eur a na Slovensku je 147 eur. Jednoznačne musím konštatovať, že je to dôsledok i tohto politického vplyvu a, žiaľ, boli sme svedkami, že práve v predchádzajúcich vládach, kedy sa nahlas hovorilo, že všetko si dovezieme, ako keby i konzervatívne strany, ktorých úlohou, si myslím, že je a bolo zastávať záujem tohto poľnohospodárskeho stavu, ako keby sa z ich politiky vytratil.

Pochopiteľne, že to má veľmi vážne dopady, o ktorých táto Zelená správa hovorí a myslím si, že nechcem používať čísla, pretože kto má záujem, si ich môže pozrieť, ale tie čísla sú v skutočnosti alarmujúce. A ak sa pozrieme na vývoj po roku 1989, tak vidíme v tomto vývoji jednoznačne krivky a tieto krivky sú spôsobené i politikou jednotlivých vlád. Vláda Roberta Fica a teda i my, ktorí sme sa spolupodieľali na programovom vyhlásení, tak sme si dávali za jednu zo základných úloh práve pridanú hodnotu. Ak sa pozrieme znovu do správy na čísla, tak produkcia v Slovenskej republike z jedného hektára sa pohybuje niekde okolo 850 eur. Ak sa pozrieme na Holandsko, tak je to viac ako 11 tisíc eur. Ja si myslím, že tu je výrazná zodpovedajúca skutočnosť, kde sa nachádzame. To, čo sa tu dialo po roku 1989, môžu hodnotiť historici, môžu hodnotiť tí, ktorí prídu po nás, ale musíme konštatovať, že je to alarmujúce a ako keby vždy tí poľnohospodári, ak som hovoril o 50. rokoch, ak hovoríme o období po roku 1989, ako vždy keby boli prví v rade, ktorí majú niesť zložité bremeno týchto spoločenských zmien.

Preto si myslím a vyjadrujem presvedčenie, že spoločne by sme mali vo všetkých politických subjektoch zobrať tieto správy s plnou vážnosťou a mali by sme tento stav s plnou vážnosťou rešpektovať, pretože i vyspelé krajiny, ak si z nich chceme zobrať príklad, ako som hovoril o Nemecku a Holandsku, sa takto v skutočnosti k svojim roľníkom a tým môžem povedať, použiť slovo údržbárom, pretože dnes už to nie je len o produkcii, k týmto komunálnym službám, ktoré sa starajú o slovenskú krajinu, by sa všetky politické subjekty mali zodpovedne správať, pretože nemôžeme to vnímať v skutočnosti len z pohľadu produktu zdravej výživy, i keď to je na prvom mieste a je to najdôležitejšie, ale musíme to vnímať v týchto širších dimenziách a v širších pohľadoch.

Ak sa pozriem na spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorej sme sa stali súčasťou, bolo tu povedané, že možno sme rýchlym krokom niekam vykročili, ale v súčasnosti prebieha takzvaná zdravotná prehliadka. Hovorí sa najmä o tom, ako po roku 2013, ako ďalej. A z tohto pohľadu si myslím, že naše stanoviská, pán minister povedal, že je ministrom malej krajiny s veľkými problémami, ale myslím si, že je veľmi dôležité, aby nové členské štáty ako Slovensko, Maďarsko, Česko, Poľsko - V4, ale ďalej pobaltské krajiny, nové balkánske štáty Bulharsko, Rumunsko spoločne zaujali jednotnú pozíciu, že tieto malé štáty v spoločnej pozícii môžu výrazne určitým spôsobom zohrať i pozitívnu úlohu, pretože v skutočnosti tu ide o peniaze. Znovu pripomínam, viac ako 500 eur v Rakúsku a 147 eur na Slovensku. A nie je to len o peniazoch spoločnej poľnohospodárskej politiky. Je to i o peniazoch tzv. štátnej pomoci.

Som rád, teraz to môžem konštatovať, že budeme o mesiac schvaľovať štátny rozpočet, že štátna pomoc konečne dostáva určité navýšenie. Ale je to práve i o zdrojoch, národných zdrojoch, ako sa k tomuto dokážeme postaviť a preto verím, že pri štátnom rozpočte a zároveň aj vás ako kolegov žiadam, aby sme tento pohľad na poľnohospodárov tak, ako sa snažím vám ho tu predstaviť, trošku vnímali a pri rozpočte ho zobrali pozitívne. Pretože, ak by slovenské poľnohospodárstvo za 8 rokov, keď tu bola vláda Mikuláša Dzurindu, každým rokom dostalo o 1 mld. navyše, je to 8 mld., tak by nemuselo byť možno v takom stave a možno by mohlo hovoriť trošku i o rozšírenej reprodukcii a nielen o čakaní ako žobráci kto nám čo dá. Pretože, ak si položíme základnú otázku - podpora, ak sa pozrieme na výsledok 314 mil. Sk, ak hovoríme o podporách priamych platbách viac ako 10 mld., tak znovu musím zopakovať, že tieto podpory sú na vykrývanie strát, sú na to, aby sa v skutočnosti prežilo. Je to boj o prežitie. Táto situácia je preto, hovorím, veľmi vážna a veľmi naliehavá a myslím si, že dôležitosť tejto správy z tohto pohľadu má svoje opodstatnenie.

Ja by som sa v závere chcel poďakovať všetkým tým, ktorí sa spolupodieľali na vypracovaní tejto správy. Chcem zaželať pánovi ministrovi šťastnú ruku a aby sa mu pri jeho dôležitej úlohe darilo a zároveň vás, kolegovia, chcem požiadať, aby sme boli tomuto rezortu nápomocní.

Ďakujem za slovo.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa na vystúpenie pána poslanca neprihlásil nikto.

Preto posledným prihláseným do rozpravy je teraz pán poslanec Zsolt Simon, ktorému dávam týmto slovo.

Nech sa páči, pán poslanec.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister Becík, vážení spravodajcovia, jeden aj druhý, úvodom musím povedať, že trošku som sklamaný, že rozprava za Zelenú správu, za Lesné hospodárstvo a pôdohospodárstvo je spojená. Osobne si myslím, že každý z týchto rezortov si zaslúži osobitnú pozornosť Národnej rady a taktiež som sklamaný aj z toho, koľko poslancov sedí teraz v sále Národnej rady a vypočuje si jednu z priorít Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, v akom stave je.

Nie je to jednoduché hodnotiť. Úvodom než vystúpim, nedá mi, aby som nezareagoval na svojich predrečníkov, a to preto, lebo som nevyužil možnosť faktických pripomienok, ale touto cestou.

V prvom rade by som chcel vystúpiť alebo reagovať na vystúpenie kolegu Záhumenského. Pán kolega, keď sa to dá tak povedať, neviem, či ste si nezmýlili túto Zelenú správu, pretože táto Zelená správa sa týka roku 2007 a nie rokov predtým, ani nie roku 2008, ktorý píšeme dnes. Ten bude na rade až budúci rok. Udivuje ma skutočnosť, akým spôsobom kritizujete zvládnutie prístupového procesu k Európskej únii, ktorá sa dokončila koncom roku 2002. Ktože to sedel v tom ministerskom kresle v roku 2002? Nebol to predseda SDĽ pán Koncoš? Nebola to strana alebo poslanci, ktorých je dnes Smer právnym nástupcom? Dá sa tak povedať? Nie členovia SDĽ sedia dnes v laviciach Smeru spolu s vami? Nie práve oni boli tí, ktorí v prístupovom procese znižovali mieru podpory na poľnohospodárske produkty na plochy, aby Slovenská republika nemala možnosť získať väčšie limity a väčšie kvóty, ako je to v starých členských krajinách alebo v Slovinsku, alebo v Českej republike? Áno, je možné kritizovať aj druhú Dzurindovu vládu, aj mňa ako ministra. Len si treba uvedomiť, že prístupový proces sa ukončil definitívne 13. decembra 2002. A to som bol vo funkcii dva mesiace a hasil som to, čo sa dalo a napomáhal som prijať politické rozhodnutia k tomu, aby sa zvýšilo spracovanie izoglukózy, aby sme riešili kukuricu, ktorá nás dnes trápi, aby sme riešili mlieko, kde bola dodatočne pridaná kvóta, alebo ovce a kozy, čo je pre Slovenskú republiku prioritou.

A teraz mi dovoľte, aby som sa zameral na Zelenú správu, ktorú máme pred sebou. V prvom rade k časti pôdohospodárstvo. Na úvod by som chcel poznamenať, že politický život je niekedy nevyspytateľný. Preto, vážený pán minister Becík, dovoľte mi, aby som v ostatnej časti všetky vyjadrenia smeroval skôr k spravodajcovi Zelenej správy pre pôdohospodárstvo pánovi Jureňovi, ktorý väčšinu obdobia roku 2007 zastával funkciu ministra pôdohospodárstva a prijímal všetky rozhodnutia, ktorých výsledok je obsiahnutý v tejto Zelenej správe. Tak ako pán kolega Jureňa povedal, že ďakuje každému, kto pripravil tento materiál, ja si myslím, že pripravovali odpočet za jeho vládu. Zvýšenie prostriedkov pre pôdohospodárstvo bolo odôvodňované vládou, že tieto prostriedky prispejú k zvýšeniu zamestnanosti na vidieku a k zlepšeniu postavenia pracujúcich v tomto sektore.

Skutočný stav. Pokles zamestnanosti zo 4,4 % na 4,1, čo je medziročný pokles o 1 900 zamestnancov. Aký je to nárast? Pokles. Pri dosiahnutí priemernej mzdy v poľnohospodárstve 73 % z národného hospodárstva. Tieto štatistické údaje potvrdzujú, že zamestnanosť sa nezvýšila a ani zárobky pre pracujúcich v tomto sektore sa nezvýšili. Výsledok hospodárenia plus 314 mil. korún oproti roku 2006, kde výsledok hospodárenia bol plus 1,3 mld. korún. Pri tejto skutočnosti je potrebné sa zamyslieť nad celkovým vývojom v agrárnom sektore v roku 2007. Ústretovosť vlády sa prejavila medziročným zvýšením podpory cca o 2,5 mld. korún, pričom vzrástli aj realizačné ceny poľnohospodárskych výrobkov hlavne v oblasti rastlinnej výroby, ale aj v živočíšnej výrobe. Ako príklad by som uviedol cenu pšenice, ktorá v roku 2006 stála cca 4.500 korún za tonu, v roku 2007 realizačná cena 7.000 korún, čo je nárast o 64 %. V skutočnosti podľa týchto čísel agrárny sektor mal byť nie plus 314 mil. korún, ale plus 3 mld. korún. Výsledok? 314 miliónov. Kde sa prejedli peniaze? Kde je efektivita? Kde je hospodárnosť? Kam sa stratili peniaze? Prečo dnes agrárny sektor aj v tomto roku má tieto problémy? Treba sa nad tým trošku zamyslieť. Pri prioritnom postavení podpory živočíšnej výroby deklarácia zo strany vlády a vtedajšieho ministra - výsledok je pravým opakom. Nakoľko klesli stavy zvierat hovädzieho dobytka - pokles o 6 000 kusov, klesla produkcia mlieka o 18 mil. litrov a pokles stavu ošípaných rapídne, čo predtým nikdy nebývalo, medziročným poklesom 153 tis. kusov. Ale ovce od roku 2005, 2006, 2003 - pozitívne každý rok ich stavy rástli. Potom snáď tá politika nebola ani tak zle nastavená.

Pokiaľ sa pozrieme na stavy kráv bez trhovej produkcie mlieka, Slovenská republika má kvótu 28 080 kusov a dnes ich máme viac ako 40 000. Snáď povinnosť udržiavať pastviny či už mulčovaním alebo pasením bola asi tým správnym spôsobom, pretože každý poľnohospodár zistil, že je ľahšie spásať a lacnejšie spásať ako mulčovať. A pýtam sa, je lepšie, keď tá krajina je zmulčovaná a je daná do poriadku, než keď za predchádzajúcich vlád 500 000 ha pôdy bolo zarastených a bolo zaradených do tzv. bielych plôch? Asi nie.

Dovoľte mi, aby som priblížil, čo sa udialo pri znížení produkcie mlieka, poklesu kráv s trhovou produkciou mlieka. Bolo prijaté nariadenie vlády pre podporu v sektore mlieka a živočíšnej výroby na veľké dobytčie jednotky, ktoré bez závislosti produkcie mlieka poskytujú podporu na celkovú kvótu, ktorý daný subjekt vlastní, ktorú má pridelenú. Keďže nariadenie Európskej únie neumožňuje znížiť kvótu mlieka, pokiaľ výrobca pridelenú celkovú kvótu napĺňa minimálne na 70 %, následné nariadenie vlády poskytlo podporu na 100 % kvóty. V praxi to znamená, že peniaze daňových poplatníkov, a treba poznamenať, že to sú peniaze slovenských daňových poplatníkov, sa použili na podporu mlieka. Podporu takého mlieka, ktoré sa na Slovensku nevyprodukovalo.

Ako príklad by som uviedol spoločnosť Dan-Slovakia Agrar. Mal pridelenú ročnú kvótu v objeme 16 032 142 kg. Naplnil svoju kvótu na 12 577 242 kg, čo predstavuje naplnenie na 78,4 % pridelenej výrobnej kvóty. Ale štát poskytol tejto spoločnosti na cca 3 455 000 kg mlieka podporu cca v objeme jednej koruny na každý kilogram, t. j. peniaze daňových poplatníkov 3,5 mil. korún na mlieko, ktoré nikdy vyrobené nebolo.

Ale ak chceme druhý príklad, tak si zoberme trebárs spoločnosť Agrokontrakt Mikuláš. V roku 2007 - 2008 hospodárskeho roku mal pridelenú kvótu 5 575 000 kg mlieka. Využil kvótu na 87 %. Celková podpora na nevyprodukované mlieko 724 000 korún, pretože 720 000 kg mlieka asi vyprodukované nebolo. Toto je efektivita a hospodárnosť vynakladania prostriedkov v Slovenskej republike.

Ale uvediem aj druhý príklad. Pán Horváth mal pridelenú výrobnú kvótu 572 522 kg, naplnil na 996 389 kg, t. j. plnil svoju kvótu o 74 % navyše, ale podporu na navýšenú kvótu už nedostal. Toto, si myslím, že je socialisticky solidárne podľa tejto vlády a je asi tým správnym postupom na využitie prostriedkov daňových poplatníkov. Ziskovosť agrárneho sektora klesla o 1 mld. oproti predchádzajúcemu roku. Pri nastavení systému v tej chvíli, čo peniaze dostanú svoju nálepku, že sú určené za mlieko, príde spracovateľ, príde obchodník a tieto peniaze stiahne a povie, že znižuje nákupnú cenu. Že to tak bolo vo všetkých ďalších komoditách?

Jasným príkladom je stav, ktorý je v potravinárskom priemysle. Nárast o 1 mld. korún ziskovosti oproti roku 2006. To znamená, že pokles o 1 mld. u prvovýrobcov a nárast u spracovateľov o 1 mld. korún. Toto bol skutočný cieľ? Máme za cieľ podporovať veľkých gigantov? Nadnárodné koncerny? Zahraničných investorov? Alebo domácich prvovýrobcov a stabilizovať práve tento sektor? Treba sa nad tým tiež zamyslieť. Pričom treba poznamenať, že najviac klesla ziskovosť práve v okresoch s intenzívnou poľnohospodárskou výrobou.

Osobitnú časť by som venoval cukrovarníckemu priemyslu. V roku 2006 už som upozornil na to, že niektoré rozhodnutia smerujúce k tomu, že Slovenská republika si nenechala rezervu 25 % kvót z hľadiska spracovania výroby cukru, malo za následok, že Cukrovar v Dunajskej Strede zatvoril svoje brány. Je to strohé konštatovanie, ale za tým treba vidieť aj 11 tisíc hektárov úrodnej poľnohospodárskej pôdy, ktorá dnes slúži na produkciu obilnín a kukurice. Pán minister dnes na interpeláciách vystúpil a povedal, že má riešiť 450 tisíc ton obilia navyše. Treba si uvedomiť, že toto rozhodnutie spôsobilo, že na Slovensku máme 80 tisíc ton obilia navyše, čo sme tu nemali, vďaka tomu, že nemáme cukrovú repu. Pričom treba povedať, že z hľadiska zahraničného obchodu a jeho bilancie dovážame cukor, 80 tisíc ton máme navyše z hľadiska cukrovej repy z hľadiska plochy, na ktorej sa nepestuje cukrová repa, ale náhradná plodina obilie alebo kukurica. To znamená, že v roku 2008 - 2009 štát, ako sme sa dozvedeli, má snahu riešiť nadprodukciu obilia. Budeme riešiť aj to, čo sme nemali riešiť a nemuseli riešiť.

Keď sa pozriem na zahraničný obchod a spomeniem si na predchádzajúci rok a na vystúpenie práve pána poslanca Záhumenského, ktorý kritizoval, že je to absolútny prepad, je to najhorší výsledok z hľadiska agrosektoru, z hľadiska nahraditeľných komodít, vtedy to bolo 16,8 miliardy korún salda zahraničného obchodu. Dnes máme saldo zahraničného obchodu za minulý rok 24,6 miliardy korún. Je to zhoršenie oproti roku 2006 o 7,7 miliardy a zhoršenie o 46,4 %. Aký je to výsledok? Ja som si pozrel a dal som si tú námahu na niekoľko rokov dozadu. Výsledok je, rok 2007 je najhorší z hľadiska zahraničnej obchodnej bilancie. Pritom si treba uvedomiť, že agrárny sektor je prioritou tejto vlády. Dovolím si to skonštatovať len z toho dôvodu, aby priority na budúci rok z hľadiska agrárneho sektora a jeho podpory boli smerované tak, aby skutočne trafili toho správneho respondenta tam, kde treba zamieriť.

Konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva. Áno, bolo tu konštatované, že investície v poľnohospodárstve rástli rýchlejšie ako v ostatnej časti národného hospodárstva. Je to vďaka politickej deklarácii tejto vlády, že všetky investície v oblasti poľnohospodárstva môžu byť uplatnené v rámci plánu rozvoja vidieka na investície od 1. 1. 2007. Je to pozitívna správa pre pôdohospodárov. Negatívna správa je, že dnes ešte ani jedno euro z projektových podpôr pre pôdohospodárov vyplatené nebolo. Píšeme koniec októbra 2008 a peniaze vyplatené neboli. Prečo to zdôrazňujem? Bol to samotný premiér tejto krajiny, keď v tomto roku konštatoval, že pôdohospodárstvo je sektor, ktorý najlepšie čerpal peniaze za roky 2004 - 2006, teda za predchádzajúce obdobie, lebo za toto obdobie nečerpal. To znamená, že aj táto vláda uznáva, že Platobná agentúra bola funkčná, jej mechanizmy funkčné. Pri týchto funkčných mechanizmoch sme sa dopracovali k tomu, že Slovenská republika nevyplatila svojim farmárom ani jedno euro, pritom sme im povedali, že môžu investovať. Ale, dámy a páni, to ich úverovo nesmierne zaťažuje. Každý potrebuje peniaze. Kúpili stroje, kúpili techniku, investovali do stavieb, ale peniaze prisľúbené, že budú riešené v rámci európskych zdrojov, zatiaľ nedorazili. Samozrejme, oni úroky platiť musia, oni sú viac finančne zadlžení a dnes vo finančnej kríze nemajú elementárnu najmenšiu šancu na to, aby získali prostriedky a mohli túto zložitú situáciu preklenúť. Pritom treba povedať, že Slovenská republika stála na tom lepšie v júli 2006 s plánom rozvoja vidieka ako okolité krajiny, či Česká republika, či je to Maďarsko alebo Poľsko, aby sme porovnali tie krajiny, ktoré zhruba v tom istom čase vstupovali do Európskej únie.

Dovoľte, aby som sa zameral chvíľu na potravinovú bezpečnosť. Tiež je jednou prioritou tejto krajiny a tejto vlády, ktorá sa prejavila ale tak, že poklesol počet kontrol o 6 172. Dá sa potravinová bezpečnosť zabezpečovať pri menšej frekvencii kontrol? Ja o tom pochybujem. Koľkokrát sa uplatňoval deklarovaný princíp jedenkrát a dosť? Ani jedenkrát. Koľkokrát sa udelila pokuta do výšky 10 miliónov korún? Ani jedenkrát. 2006 - príkaz na zneškodnenie tovaru 4 362 merných jednotiek, 2007 - príkaz na zneškodnenie tovaru 889 merných jednotiek. Že by sme mali o štyrikrát menej zdravotne závadného a nekvalitného tovaru na našich pultoch v obchodných reťazcoch či vo výrobných sieťach, či u distributérov? Tomu snáď niekto verí? Ja nie. Ja si myslím, že toto je len očný klam a treba sa nad tým zamyslieť. Toto nemôže byť prioritou ochrany spotrebiteľa tejto krajiny. Treba sa zamyslieť nad tým, kde idú peniaze v rámci štátnej veterinárnej správy a či sú správne adresované.

Skúsim sa pozrieť aj na podporu z hľadiska podpory na jednotku plochy. Je faktom, že v roku 2007 pôdohospodári dostali o 2,5 miliardy korún viac. Pokiaľ to rozmením na drobné, na 1 ha poľnohospodárskej pôdy mali dostať cca o 2 000 korún viac. Skúsim priblížiť snemovni, ako sa vyvíjali podpory na jednotku plochy, či je to pšenica, či je to kukurica alebo iné komodity na ornej pôde. Rok 2005 - vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá bola skúpa na poľnohospodárov - 4 816 korún na 1 ha, rok 2006 - 4 651 korún, rok 2007 - bohatá a štedrá vláda - 4 491. To sú fakty. Je 15 tisíc poľnohospodárov, u ktorých je to možné jednoducho overiť, keď si vypýtate, koľko dostali na jednotku plochy. Skutočný výsledok je názorným príkladom zvýšenia podpory, ako aj priority.

Dovoľte mi, aby som poznamenal jeden veľmi vážny fakt. Bol to práve minister Koncoš, ktorý dal zelenú zahraničným investorom Dánom v tejto krajine, aby prišli a investovali v tejto krajine, aby začali skupovať túto pôdu, kde žijeme, kde hospodárime. Pomaly už si trúfam povedať, že nie sú tu ani Slováci a nie sú tu ani Maďari, ktorí tu vlastnia pôdu, ale sú to Dáni, Nemci, Holanďania a zahraniční investori, ktorí tu majú zelenú. Aj počas tejto vlády boli vysielané signály, že majú naďalej zelenú. Ja si myslím, že sa treba nad týmto faktom zamyslieť, lebo o chvíľku túto Zelenú správu môžeme premenovať, že Zelená správa pre zahraničných investorov.

Čo sa týka Zelenej správy v lesnom hospodárstve. Ak som mal možnosť prečítať Zelenú správu, tak som sa dočítal, že v lesnom hospodárstve dochádza k preťažovaniu ťažieb o 42 %. Je to skutočne veľmi zlý signál, keď lesné hospodárske plány a táto Zelená správa konštatuje, že sú preťažované o 42 %. Pýtam sa, slovenské lesy sú vyťažované na viac? Sú dodržiavané lesné hospodárske plány? Táto správa tiež konštatuje, že lesy boli postihnuté abiotickými činiteľmi, medzi inými aj lesy, ktoré spravujú Štátne lesy SR Banská Bystrica, či je to Štátne lesy TANAP-u, príspevková organizácia, či je Leso-poľnohospodársky majetok Ulič.

Vážený pán minister, táto správa, musím povedať, že neporovnáva a nezohľadňuje spravovanie majetku štátu v správe týchto organizácií z hľadiska zákona 278 správa majetku štátu. Zničenie a poškodenie lesných porastov z hľadiska abiotických činiteľov spôsobuje stratu na majetku na hodnote lesov. To je strata na majetku štátu. Táto správa opomína stratu na majetku štátu. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, kto zaplatí túto stratu. Aj to sú celospoločenské funkcie, na ktoré nemôžeme zabúdať. Osobne si myslím, že Tichá a Kôprová dolina sa stali mementom boja ochrany prírody a pragmatického lesníckeho prístupu. Ja si myslím, že treba tej prírode pomôcť. Preto som sklamaný, že počas minulého roku a tohto roku už ani feromónové lapače neboli uplatnené na ochranu zdravých porastov v týchto oblastiach, pretože predchádzajúca vláda vyčlenila 10 miliónov korún na to, aby chránila tieto porasty. Teraz ani táto ochrana, ani chemická ochrana. A dohoda, ktorá sa teraz rysuje, si myslím, že niekedy je aj neskoro. Ostatne, keď si ktokoľvek myslí, že TANAP tak, ako bol schválený za národný park, bol vytvorený prírodou, tak nie, pretože pôvodne tam boli pastviny, lúky a bol to výsledok cieľavedomej práce lesníkov a vyhlásenie Tatranského národného parku bolo celospoločenským uznaním práce lesníkov. Nechajme robiť tých, ktorí tú prácu vedia. Aj lesy treba chrániť. Ale treba chrániť rozumne.

Ďalej k aktuálnej časti by som chcel poznamenať. Pán minister, prichádzate tiež z podnikateľského prostredia, prosím, pozrite sa na to, kam smerujú Štátne lesy, kam smeruje štátny podnik. Keď v samotných správach a dokumentoch, ktoré táto spoločnosť dnes a v súčasnosti vydáva, verejne deklaruje, že plánuje stratu nielen na tento rok, ale plánuje stratu na rok 2009, na rok 2010. Nevidel som takého podnikateľa, ktorý by vedel plánovať stratu na 2 roky dopredu. Táto plánovaná strata nie je spôsob zničenia alebo exekuovania štátnych lesov? Aby sme sa nedočítali na budúci rok v Zelenej správe aj o takýchto hodnotách.

Ďakujem pekne.