M. Hort, podpredseda NR SR: Pán predseda vystúpil v rozprave. S faktickými poznámkami sa na jeho vystúpenie neprihlásil nikto, a preto budeme, tak predsa, pani poslankyňa Tóthová. Poprosím skôr zatlačiť to tlačidlo. Jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja si myslím, pán predseda, tú formuláciu návrhu uznesenia, ktorú ste predniesli, parlament dozaista schváli, pretože tam sú veci skutočne dobre formulované.

Ale mám jednu takú malú poznámočku. Niekoľkokrát zaznelo "maďarskí poslanci Karpatskej kotliny". Sú len slovenskí poslanci Karpatskej kotliny, pretože tento užívaný názov v tlači je akosi zavádzajúci. (Ruch v sále.) Ja skutočne som hlboko presvedčená, že tu za mnou sedia, resp. mali by sedieť slovenskí poslanci a nie maďarskí poslanci z maďarskej kotliny. (Ruch v sále.)

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. No teraz bude nasledovať vystúpenie prvého prihláseného do rozpravy písomne a za poslanecký klub SNS vystúpi pán poslanec Ján Slota. Nech sa páči.

J. Slota, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, ja skutočne za Slovenskú národnú stranu môžem vyjadriť také uspokojenie nad tým, nad analýzou, perfektnou analýzou, ktorú nám predložil pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič, pretože skutočne, keď niekto nepochopí tie právne argumenty, ktoré on tu jednoznačne citoval, tak proste to vychádza len v tom zmysle, že nechce za žiadnu cenu pochopiť.

A vystúpenie pána predsedu Národnej rady je skutočne tiež veľmi významné pre slovenský parlament a je to určite veľmi veľká výzva pre Národné zhromaždenie Maďarskej republiky a ja dúfam, že konečne pragmatickí politici Maďarskej republiky pristúpia k riešeniu tých problémov, ktoré sa tu nakopili. Nie z viny slovenskej strany, ale z viny, že niekto silou-mocou chce gradovať toto napätie a žiť z toho napätia.

Ale vrátim sa konkrétne k svojmu vystúpeniu. Ja by som možno z iného súdka načal tento problém, pretože ako podpredseda vlády, tak aj predseda Národnej rady doslovne absolútne vyčerpali danú tému, ale ja by som sa z iného uhla pohľadu pozrel na tento problém.

Fórum poslancov Karpatskej kotliny. Vážená Národná rada, kolegyne a kolegovia poslanci slovenského zákonodarného zboru, vo svojom vystúpení chcem poukázať a aj dokázať, že činnosť poslancov za SMK, nielen poslancov za SMK, ale aj oficiálnych predstaviteľov Maďarskej republiky nesleduje, konkrétne teda k poslancom SMK, nesleduje slovenské národné a štátne záujmy, že naopak v spolupráci s rôznymi organizáciami a cez rôzne formy sa podieľa na oslabovaní zvrchovanosti Slovenskej republiky, že účasť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zvolených za SMK na tzv. Fóre maďarských poslancov Karpatskej kotliny nebola v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a najmä so sľubom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sľubuje vernosť Slovenskej republike.

Chcem len sčasti poodhaliť zákernú činnosť Strany maďarskej koalície, ale aj oficiálnych predstaviteľov Maďarskej republiky, ktorí zneužívajú dokonca európsku dimenziu na sledovanie čisto etnických cieľov a zámerov veľkomaďarskej iredenty, čím ohrozujú územnú celistvosť, integritu a vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky. Spomeniem skutočne len niektoré rámcové a okrajové činnosti, ktoré vyvolávajú vážne obavy a znepokojenie na slovenskej strane a u štátotvorného národa. Najoptimálnejšie bude citovať maďarského občana slovenskej národnosti, ako on vidí činnosť politikov v Maďarskej republike a na Slovensku. Je to trošku dlhšie, ale je to skutočne veľmi, veľmi zaujímavá analýza a myslím, že toto by mali počuť všetci tí, ktorí chcú obviňovať slovenskú politickú garnitúru, že ona vyvoláva napätie. Pravý opak je pravdou.

Citujem, jedná sa o publicistu Gregora Papučeka, nie je to ten komentátor Slovenského rozhlasu v Budapešti, to je proste nejaká rodina alebo menovec:

"Ak chce Slovensko dbať o nás, ak chce pomôcť Slovákom žijúcim v Maďarsku, má na to pomerne dobré predpoklady. Ide totiž o dve susedné krajiny, ktoré po roku 1920 boli vytvorené tak, že obe zdedili početnú menšinu toho druhého. Z toho vyplýva, že východiskový bod je bezmála rovnaký. Ideálne by bolo, keby sa tieto dve strany v otázke svojich menšín boli dohodli a rovnako by boli zaobchádzali s menšinou toho druhého. Vieme dobre, že sa tak nestalo. Prečo? Maďari žili suverénne vo svojom štáte, kým Slováci žili v spoločnom štáte s Čechmi prakticky v poriadenom postavení, riadilo sa z Prahy. Cez to všetko Česko-Slovensko bolo demokratické a primerane k tomu aj maďarská menšina mala svoje kultúrne vyžitie zabezpečené. V Maďarsku však panoval potrianonský vyhrotený stav: šovinizmus, iredentizmus a primerane k tomu cielene a bezohľadne sa pomaďarčovalo. Slováci boli vystavení drastickému odnárodňovaniu.

Toto nerovnaké zaobchádzanie malo ukrutne nespravodlivé následky: maďarská národnosť v Česko-Slovensku sa tak v počte, ako v povedomí zachovala a bola silne organizovaná, kým Slováci v Maďarsku boli rozbití, zastrašení, v maďarských školách a kostoloch prevychovávaní, poznačení tuhou asimiláciou. Táto situácia sa stala aj živnou pôdou vzniku množstva odrodilcov. Nebyť odrodilcov," taká poznámka, "ani Mlynky by dnes nemali také obrovské problémy."

Vieme veľmi dobre, že pán starosta v Mlynkoch má slovenské korene, ale teraz nepozná po slovensky pomaličky ani slovo, resp. nechce.

"Ale pražská vláda si zo Slovákov v Maďarsku starosti nerobila, a Maďarsko to poriadne zneužilo. V roku 1939 vznikla prvá Slovenská republika, ktorá počas krátkej doby svojho trvania v národnostnej otázke použila princíp reciprocity a tento jediný spravodlivý princíp sa v mnohých prípadoch osvedčil. Ale po 2. svetovej vojne sa obnovilo Česko-Slovensko, prebehla výmena obyvateľstva. 73 000 Slovákov sa presídlilo do Česko-Slovenska, ale aj mnohí Maďari prešli do Maďarska, čiže na pomer dvoch menšín to veľký vplyv nemalo. Veľká strata Slovákov v Maďarsku bola zapríčinená nie výmenou obyvateľstva, ako sa to často prezentuje, ale nerovnakým zaobchádzaním s týmito dvoma menšinami - na úkor Slovákov. Potom nastal reálny socializmus. A nerovnaké zaobchádzanie pokračovalo a pokračuje ďalej aj po páde socializmu a, čuduj sa svete, aj po vzniku zvrchovanej Slovenskej republiky.

Maďari na Slovensku majú maďarské školy, maďarské bohoslužby, množstvo časopisov, vydavateľstiev, organizácií, skutočné divadlá, stranu, parlamentné zastúpenie, skutočne sa podieľajú na štátnej moci a - na rozdiel od Slovákov v Maďarsku - sú skutočne štátotvornými činiteľmi. A je ich vyše pol milióna! Slováci v Maďarsku všeličo z toho nemajú. A čo majú, aj to len "takzvane": takzvané slovenské školy, takzvané samosprávy. Nemajú riadne slovenské bohoslužby, majú len jediný týždenník s miniredakciou, a práve preto sa z nás za Slováka hlási len okolo 18 000."

Osemnásťtisíc. Po 1. svetovej vojne to bolo okolo 400-450-tisíc Slovákov. Teraz sa k Slovákom hlási len 18 000 slovom i písmom.

"Hoci Maďarsko presvedčilo celý svet, že oni sú bojovníci za práva menšín, jeho občan Csaba Tabajdi - aj napriek tomu, že práve v Maďarsku národnostné menšiny vymierajú - rozdeľuje v Štrasburgu menšinovú pravdu. Vie svet, čo sa deje s menšinami v Maďarsku? Vedia slovenskí politici, čo sa deje so Slovákmi v Maďarsku? Viem pán Hanes Swoboda, že chodí nariekať k nesprávnemu hrobu? Nie na Slovensku vymiera maďarská národnosť, lež u susedov slovenská. Akože tento človek nepozná skutočnú situáciu? Pavol Csáky alebo Edita Bauerová ho nesprávne informovali?

Píše a hovorí sa o nás bežne o "slovenskom školskom systéme", ale slovenská škola v tom pravom zmysle slova, kde by sa všetky predmety okrem maďarčiny vyučovali po slovensky, v Maďarsku neexistuje. Také školy majú vycapenú tabuľu Slovenská národnostná škola, v ktorých vyučuje maďarský učiteľský zbor všetko po maďarsky a v maďarskom duchu, iba slovenčina sa vyučuje týždenne v štyroch hodinách. V niektorých len štyrom žiakom. Čiže naše školy nie sú naše, len sa to tak hovorí.

Bohoslužby sú vo všetkých mestách a dedinách iba maďarské, sú v nich maďarskí farári. V Mlynkoch nedávno bol aj slovenský, toho úrady poslali do maďarskej dediny a mlynským Slovákom ponechali maďarského farára. Tak je to už u nás odjakživa.

Maďari do každej slovenskej osady postavili sochu nejakého maďarského viťúza. Nikdy sa nepýtali Slovákov, či chcú mať takú sochu. Dôležité je, že Maďari ju tam chcú mať. V Békešskej Čabe Kossuth Lajos," ináč Ľudovít Kováč z Turca, "v Slovenskom Komlósi Szent István, v Mlynkoch Béla III., vtáky turuly, maďarské militaristické sochy a tak ďalej atď. Že čo na to Slováci? Už si zvykli.

Naše slovenské mestá a dediny, ich ulice pomenovali, pomenúvajú a premenúvajú nie ich slovenskí zakladatelia a obyvatelia, ale maďarskí úradníci. Panujú nad nami.

Údajne sme dostali od štátu samosprávnosť a CSS je vraj "slovenský parlament". Horkýže to parlament! Treba povedať, že to nie sú samosprávy, len sa im tak hovorí.

Podľa národnostného zákona "menšiny majú právo na parlamentné zastúpenie". Kto by si myslel, že aj napriek tomu menšiny v Maďarsku v skutočnosti môžu ísť do maďarského parlamentu, to len ako turisti, ak si to vybavia a dokonca zaplatia.

Niet tu času vymenovať všetko, ale hádam na ukážku to postačí. Takto je to v Maďarsku. Aj keď § 3 národnostného zákona vraví: "Menšiny žijúce v Maďarskej republike sa podieľajú na ľudovej moci: sú štátotvornými činiteľmi." Aj to sa len tak hovorí. Národnostný zákon v Maďarsku je ako pokrývka, pod ktorou nevidno, čo sa v skutočnosti deje s národnosťami. Bývalý menšinový ombudsman Jenö Kaltenbach jasne povedal: "V Maďarsku národné menšiny takmer úplne zlikvidovali, asimilovali. Vedia o tom aspoň slovenskí politici?"

Ja by som chcel ešte dodať, že aj terajší ombudsman pre menšiny v Maďarsku Ernő Kállai, sociológ, sa vyjadril nasledovne: "Rasizmus v Maďarsku možno porovnávať so situáciou v Nemecku v roku 1930." To som nepovedal ja, to povedal maďarský ombudsman pre menšiny. Povedal: "V Maďarsku sú kampane zamerané proti menšinám, hľadanie obetných baránkov a široká spoločenská podpora tohto spôsobu myslenia rozvíjajú práve tak ako svojho času v Nemecku. Dôvodom zrejme je, že politici nerozpoznali nebezpečie tohto vývoja a nutnosť ho zastaviť." Ombudsman citoval prieskumy, podľa ktorých 70 až 80 % obyvateľstva schvaľuje javy zamerané proti menšinám. To som nevymyslel ja ani nikto z vládnej koalície na Slovensku. To povedal maďarský ombudsman pre menšiny.

"Asi nevedia. Lebo keby vedeli, museli by na bezbrehé požiadavky svojej maďarskej menšiny, ich politikov a maďarského štátu úplne inak reagovať, než ako to v skutočnosti robia.

Napríklad, keď Maďari chcú ísť do ulíc protestovať, lebo im minister školstva chce zvýšiť počet vyučovania slovenčiny v ich čisto maďarských školách, mali by im ponúknuť maďarský menšinový školský systém, podľa ktorého by sa všetky predmety museli učiť po slovensky, ale by mali povolené učiť sa aj maďarčinu v štyroch hodinách týždenne ako cudzí jazyk. Ukrajinci im to urobili. Odkukali metódy priamo v Maďarsku a zaviedli ich u seba. Čuduj sa svete, Maďarom sa nepáčia ich vlastné metódy, ak ich nie oni používajú, ale niekto iný." (Potlesk.)

"Zdá sa, že páčiť sa musia iba menšinám v Maďarsku. Keď im nestačí, že majú maďarské bohoslužby, maďarských farárov a chcú mať silou-mocou aj biskupa, mali by im ponúknuť maďarskú metódu, podľa ktorej všetci maďarskí farári by boli premiestnení do čisto slovenských dedín, každá maďarská osada by mala len slovenského farára a bohoslužby sa museli konať všade výlučne v slovenčine. Mesačne raz by mohli mať v Bratislave aj maďarskú bohoslužbu, ak si ich organizácie za svoje peniaze dajú tam odviezť veriacim. Taký poriadok je v Maďarsku." Bohužiaľ.

"Podľa maďarského vzoru do každej maďarskej osady by bolo treba postaviť v nadživotnej veľkosti sochu Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Svätopluka, Rastislava a podobne.

Podľa maďarského vzoru Slovensko by Budapešti malo veľkodušne darovať sochu Jána Kollára a postaviť ju na Deákovo námestie. Odviezť ju tam pompézne za sprievodu slovenskej jazdy husárov na bielych koňoch. Veď najväčším husárom bývalej monarchie bol predsa Slovák, poľný maršal Andrej Hadík, ktorý vykonal "husársky kúsok", keď z ničoho nič obsadil Berlín.

Keď sa slovenskí politici stretnú s maďarskými politikmi a tí sa na nich obracajú s rôznymi požiadavkami, mali by sa ich ihneď opýtať, ako je to v Maďarsku so Slovákmi. Mali by im vysvetliť, že ak nebudú sledovať slovenský prístup k menšinám, budú musieť Slováci prevziať a použiť maďarské metódy, lebo len tak je to spravodlivé. Je neprípustné, aby v stave, keď v Maďarsku slovenská národnosť je drasticky asimilovaná, aby slovenský štát vyhovoval stále novým a novším požiadavkám svojej maďarskej menšiny." (Potlesk.)

"Je neprípustné, ale robí sa to. Prečo? Či je v nás stále ešte zakorenená sluhovská nátura? Som presvedčený, že na základe stáleho rastu jednostranných požiadaviek na maďarskej strane a odmietania akýchkoľvek požiadaviek či nárokov slovenskej strany sa nikdy nepodarí vytvoriť tie veľa spomínané, tie želateľné priateľské vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi."

A ja si myslím, že z našej vládnej koalície bolo vyslaných toľko signálov, že táto vládna koalícia chce spolupracovať v duchu, v priateľskom duchu, že už hádam nijaký štát na svete sa nechová proste takým spôsobom, ako sa chová slovenská vláda, doslovne, skutočne naša trpezlivosť presahuje všetky možné hranice.

"Za doterajšieho a súčasného stavu sa niet čo diviť, že najväčším strašiakom maďarskej národnosti na Slovensku a tiež aj Maďarov v Maďarsku je slovo "reciprocita". Jedni sa zľaknú, čo bude, ak dostanú len to, čo Slováci v Maďarsku, druhým sa načrtne, čo všetko by museli dať slovenskej menšine, aby tá hoci len približne mala to, čo majú Maďari na Slovensku. Len jedno im nenapadne: zamyslieť sa, či tento až podnes trvajúci obrovský nepomer má niečo spoločné so spravodlivosťou. Vedia len jedno, že princíp reciprocity je im neprijateľný. Ale kto odmieta vzájomnosť, ten sleduje jednostrannosť, sebeckým spôsobom používa jednostranné výhody na úkor toho druhého. Nie je čestná taká súťaž, keď Maďar sedí v aute a Slovák beží peši. Že kam to vedie, vidíme. Ich je vyše pol milióna a náš už len cca 18 000! Prečo by to malo byť pre Slovákov prijateľné? Prečo takúto donebavolajúcu nespravodlivosť slovenská politika kategoricky neodmietne?!"

Ja si myslím, že dneska tu boli povedané jednoznačné slová, ako z úst podpredsedu vlády Slovenskej republiky, tak aj z úst predsedu Národnej rady, a skutočne ma to naplnilo šťastím.

"Kto sledoval, čo sa dialo až donedávna na Slovensku, stratil aj posledné ilúzie. Prichádzali k nám zo Slovenska parlamentní poslanci Árpád Duka-Zólyomi, Paľo Csáky, Vojto Bugár, ako keby sme my Maďarsko okolo seba nemali dosť Maďarov. Tí potom rozširovali po svete svoje hodnoverné skúsenosti o tom, ako dobre je Slovákom v Maďarsku. Keď sme to čítali, aj holohlavému stáli vlasy dúbkom" (potlesk) "a každý vo svete im veril, veď to tvrdia predsa poslanci slovenského parlamentu!

Nechápali sme ani geniálnu myšlienku zrušiť Dom zahraničných Slovákov v Bratislave, a keď minister školstva Fronc začal na Slovensku zatvárať slovenskú školu a otvárať maďarskú univerzitu, boli sme jednoducho šokovaní. Šokuje nás, aj keď vidíme, že zvrchované Slovensko nedokáže postaviť súsošie patrónov Európy sv. Cyrila a Metoda na vlastnom území, lebo mu to maďarská menšina nedovolí. Že v Tešedíkove si Slováci nemôžu postaviť bustu menodarcu svojej obce, lebo im to miestna maďarská samospráva nedovolí!"

To je ten protiklad jednoznačný.

"Maďarsko takéto zábrany nikdy nemalo. 28 000 Slovákom Békešskej Čaby toho času postavili do centra mesta parádnu sochu Ľudovíta Kossutha", resp., no áno (smiech poslanca a smiech v sále), Kováča, "toho, ktorý vyhlásil, že slovenský národ neexistuje."

I keď sám bol Slovák a naučil sa po maďarsky, až keď mal 21 rokov. (Smiech v sále.)

"To bolo dávno. V tomto roku však tam postavili dokonca pamätník aj Trianonu. Najväčšiu slovenskú dedinu Európy Maďari za krátky čas prerobili na svoje maďarské "Mesto vernosti". Komlóšania dostali sochu sv. Istvána, Sarvašania pomník stredu veľkého Maďarska. Každá slovenská osada niečo dostala, ak inšie nie, nuž aspoň turula alebo sochu hrdinov padlých za maďarskú vlasť popísanú zmaďarizovanými menami miestnych slovenských obyvateľov."

Len takú poznámku. Počas 2. svetovej vojny, keď 10. divízia, ktorá bola zložená zo Slovákov z južného Slovenska, ktorá bola, samozrejme, pod vedením maďarskej armády, títo boli zmasakrovaní na východnom fronte, jednalo sa o vyše 10-tisíc vojakov, tak to oznámili Horthymu, tomu fašistickému pohlavárovi, tak on sa vyjadril, "no a čo, veď to boli len Slováci". Taká bola hodnota slovenského života pre tých veľkých demokratov.

"Maďari si suverénne stavajú sochy aj na Slovensku. Oni si tam postavia akúkoľvek sochu, kdekoľvek a kedykoľvek. Majú Árpáda v Číčove, Kossutha v Rožňave, Jánosa Eszterházyho v Buči, v Tvrdošovciach sv. Istvána, v Košiciach Rákócziho, v Komárne Klapku. Ani neviem, čo povie Európa, keď sa dozvie, že Slovensko má na svojom území trojmetrovú sochu jej niekdajšej pohromy - hunského Attilu. Takú sochu nemá ani Budapešť. Turulov je na Slovensku habadej. Len a len Slováci si nemôžu postaviť súsošie sv. Cyrila a Metoda, patrónov Európy. Menšina im to nedovolí. Ani maďarský starosta Komárna Bastrnák týmto európskym kresťanom nedá ani piaď "svojej zeme". Je to asi svetová rarita, ktorá má miesto v Guinnessovej knihe rekordov!"

Keď Slovenská národná strana stavia dvojkríže, ktoré sú doslovne a do písmena symbolom kresťanstva, ale, samozrejme, aj slovenskej štátnosti, tak médiá sa idú rozplývať, že čo za megalomanské veci tu Slovenská národná strana robí. Keď sme postavili tých dvojkrížov, ja neviem, či ich je jedna desiatka, tak sa z toho robí proste uzáver, ako keby sme ohrozovali nie zemeguľu, ale minimálne tú našu galaxiu.

"Bolo by treba:

- Aby Slováci na Slovensku neboli naivní, aby si nemysleli, že skutočnú situáciu Slovákov v Maďarsku sa dá spoznať z oficiálnych hlásení maďarských orgánov. Ani z úst platených funkcionárov sa pravdu nikdy nedozvedia. Situáciu treba skúmať na mieste, tam sa treba presvedčiť, kto je odrodilec funkcionár a kto rodu a národnosti verný - bez funkcie.

- Aby experti týchto dvoch štátov spoločne určili, čo obsahuje pojem národnostná škola a takéto školy by mali dostať ako Slováci v Maďarsku, tak i Maďari na Slovensku.

- Aby si Slovensko konečne našlo spôsob, ako dostať slovenské televízne a rádiosignály, noviny k zahraničným Slovákom a prekonali ich izolovanosť od materského štátu. Bolo by treba zriadiť aj zahraničným Slovákom niečo ako maďarské "Duna TV".

- Pozrieť sa, prečo slovenské národnostné médiá v Maďarsku majú len 4- až 5-členné miniredakcie a prečo sú aj tie len tak mizerne zabezpečené a nesamostatné, keď Maďari na Slovensku sú na tom neporovnateľne lepšie. Koľko členov má napríklad redakcia Új Szó alebo redakcia maďarského vysielania Slovenského rozhlasu atď. Treba to vyrovnať. Ak Maďari nedajú viac, musia dať Slováci menej. Len tak je to spravodlivé.

- Monitorovať, čo sa robí na južnom Slovensku, mať obraz o tom. Nedopustiť celkom zrejmé protislovenské aktivity, rozvratnú činnosť protislovenských živlov na území Slovenska.

- Tábor Via Nova v Dolných Obdokovciach - historik vysvetľuje mladým "felvidéckym" občanom Slovenskej republiky históriu Svätej koruny. Poznajú Slováci na Slovensku teóriu Svätej koruny?

- Zväz Rákócziho sa činí, sleduje voľakto, čo robia? Napriek medzivládnej dohode, že nebudú dávať peniaze deťom, ktoré sa zapíšu do maďarskej školy, oni to v Košiciach urobili a podobne.

- Poznajú Slováci pravidelnú polhodinovú reláciu Határok nélkül ("Bez hraníc") na MR 1? Tam by sa všeličo dozvedeli a všeličomu naučili. Kým tieto štvanice z maďarskej strany neprestanú, zatiaľ ani reči nemôže byť o priateľských vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi. Nemožno žiť v 21. storočí a v medzinárodných vzťahoch používať maniere 19. storočia. To vedie iba k vyostreniu napätia a nie k priateľským vzťahom. Európa od nás čaká priateľské vzťahy a nie napätie!

Čo nás znechucuje? Keď vidíme tú obrovskú rozpoltenosť na Slovákov a proti Slovákom, keď vidíme,

- že SME, Pravda, Plus 7 dní, Listy, Új Szó atď., v ktorých sa nadáva na všetko, čo je slovenské a národné, dostať všade, ale Slovenské národné noviny málokde a niektoré pronárodné slovenské noviny na Slovensku aj zanikli;

- že Literárny týždenník musí zápasiť s finančnými ťažkosťami a vychádza už len dvojtýždenne;

- že politológovia, novinári, profesori, vedci húfne sa vyjadrujú hanlivo o všetkom, čo je slovenské, Jánošík im je len obyčajný zbojník, pojem "starí Slováci" ich rozčuľuje, degradujú historické fakty, na ktoré by mali byť hrdí, a pritom zastávajú často vysoké posty;

- že univerzitná mládež povinné čítanie má často v češtine, dabuje sa len do češtiny a zrejme aj preto táto mládež, česť výnimke, považuje za krajšiu češtinu ako svoj rodný jazyk. Slováci, v Maďarsku sa pestuje nie odpor, ale láska k rodnému jazyku!;

- že slovenské médiá sa učia gramatiku slovenského jazyka od politikov maďarskej menšiny, píšu a hovoria o Segede, nie o Segedíne, Miškolci, nie Miškovci, pri ženských menách zanechávajú prechyľovaciu príponu -ová, viď Edit Bauer, atď., to nás ubíja, znechucuje. Slováci si musia dokázať urobiť poriadok doma, ak chcú, aby Slovensko malo v zahraničí rešpekt, aby bolo príťažlivé, aby tam žijúci Slováci mali byť na čo hrdí. Aj Maďari budú len také Slovensko rešpektovať, ktoré s ním rokuje ako rovný s rovným.

Nakoniec treba ešte poznamenať, že Slovensko by veľa pomohlo zahraničným Slovákom aj tým, keby sa jeho politici správali suverénne, keby slovenská spoločnosť v národných otázkach bola jednotná, proslovenská. To by predsa malo byť prirodzené. Terajšia vláda veľa urobila v tomto smere."

Chcem zdôrazniť, že táto citácia, skutočne, ja som to nenapísal, ja keď som to čítal, ja som proste bol presvedčený, že to tu musím prečítať aj pri tejto príležitosti, pretože skutočne to vystihuje z iného uhla pohľadu tie veci, ktoré tu rozdebatoval ako pán podpredseda vlády, tak predseda Národnej rady.

Chcel by som aj v predvečer Viedenskej arbitráže, ktorá v nedeľu bude mať 70. výročie, je to vlastne pokračovanie Mníchovského diktátu. Len v Mníchove sa zúčastnili tohto diktátu štyri vtedajšie veľmoci, z toho jedna bola nacistická, druhá fašistická, ďalšie dve nás zradili. To tu musíme otvorene povedať. V Mníchove bolo ďalšie pokračovanie tohto diktátu a to bolo čisto v réžii nacistu Ribbentropa a fašistu, talianskeho ministra zahraničných vecí, som meno zabudol (reakcia z pléna)... Takže v predvečer skutočne tohto potupného aktu násilia, historického násilia voči Slovákom a Slovensku, alebo bývalého Česko-Slovenska, lebo vtedy ešte existovalo Česko-Slovensko, i keď už bolo okyptené o Sudety, chcem skutočne zdôrazniť najzávažnejšie historické krivdy napáchané na Slovákoch, a to:

- tragédia systematickej asimilácie Slovákov v školách, úradoch vo voľbách,

- násilné pomaďarčovanie,

- únosy slovenských detí spolkom FEMKE na Dolnú zem,

- násilné uzatvorenie Matice Slovenskej a troch slovenských gymnázií,

- prenasledovanie a väznenie národovcov, bojovníkov za ľudské práva,

- Černovská tragédia,

- vpád maďarských boľševických vojsk Béla Kuna,

- anexia slovenského juhu fašistickým horthyovským Maďarskom; tam chcem zdôrazniť, že tam bolo vybitých, povraždených stovky, ba tisíce Slovákov na tomto južnom území,

- zákerné rozpútanie Malej vojny; týždeň predtým nás uznali a týždeň na to nás začali bombardovať v Spišskej Novej Vsi - to je ten prístup, ich správny prístup;

- ostrá streľba do Slovákov v Šuranoch za spievanie slovenskej hymny v kostole,

- akcia vysťahovania slovenských učiteľov,

- odvlečenie významných kultúrnych pamiatok.

A ďalšie a ďalšie, je to obrovské množstvo.

Keďže aj v súčasnosti sa na Slovensku glorifikuje maďarská etnická politika iredenty, horthyovským fašistom sa stavajú pomníky, oficiálne sa oslavuje maďarská kossuthovská revolúcia a vrahom národa sa stavajú súsošia z verejných zdrojov Slovenskej republiky, napríklad v Rožňave, legislatívnymi návrhmi sa spochybňujú výsledky usporiadania mierových pomerov po 2. svetovej vojne, osočujú sa denacifikačné dekréty, Benešove dekréty, spochybňuje sa Trianon, vyzdvihuje sa Viedenská arbitráž, falšuje sa historická pravda, Slovenská národná strana naliehavo na upokojenie situácie a vyrovnané vzťahy so svojím južným susedom žiada a očakáva štandardné medzinárodné ospravedlnenie sa Maďarov a Maďarskej republiky za dlhodobé historické krivdy na slovenskom národe a za zločiny proti ľudskosti. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Slotu sa neprihlásil nikto, a preto... Pán kolega, ale skúste to naozaj v čase dať prihlášku. Nech sa páči, jediný pán poslanec Jaroslav Paška. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči.

J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som očakával výzvu na prihlásenie k faktickým poznámkam, pretože na tabuli práve viseli prihlásení do rozpravy, takže nechcel som v podstate, aby sa pomiešali tieto prihlášky.

Vážený pán poslanec, vo svojom vystúpení ste hovorili o nevyváženosti kvality života národnostných menšín na Slovensku a v Maďarskej republike. Myslím, že práve toto je dôvod, prečo sa reprezentanti maďarskej politickej scény, či už predseda vlády, ale aj predsedníčka parlamentu, vyhýbajú stretnutiam s našimi politikmi, pretože si uvedomujú, že v oblasti ochrany práv národnostných menšín ťahajú za kratší koniec. A práve reciprocita je tá hrozba, ktorá by mohla tlačiť Maďarskú republiku, aby zvyšovala práva a kvalitu života našich národnostných menšín v Maďarskej republike.

Nikto si nemyslí, že by sme uplatnením práva reciprocity mali znižovať práva maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku, ale asi by sa oplatilo vyvinúť tlak na Maďarskú republiku, aby tento princíp uplatnila v prospech občanov slovenskej národnosti, ktorí žijú v Maďarsku.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. A teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Rafael Rafaj, ktorý je ako druhý prihlásený do rozpravy písomne. Po jeho vystúpení bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Pán Rafaj, nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, zúčastnení ministri, kolegovia, dámy a páni, médiá a prípadní hostia, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k inštitucionalizácii Fóra poslancov Karpatskej kotliny a hneď v úvode dôrazne odmietol exteritoriálne záväzky a prenos štátoprávneho vzťahu našich kolegov za SMK k Maďarskej republike.

Chcem poukázať aj ja v trochu iných súvislostiach a dimenziách na dlhodobú prepojenosť a podobnosť aktivít aj našich kolegov tu neprítomných za Stranu maďarskej koalície, ale aj tých zdrojov, ktoré sa pravidelne kreujú v Maďarskej republike pod rôznymi názvami, inštitúciami, ale v podstate s tým istým spoločným menovateľom, s tým istým cieľom presahovania a oživovania predtrianonského stavu, čiže stavu veľkého Maďarska.

Podľa mňa Fórum zasahuje do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky, tak ako to už tu bolo povedané. Má byť alebo mohlo byť, sú také ambície, de facto Hornou komorou maďarského parlamentu.

Verejnoprávne zaväzovanie poslancov iného štátu podľa záujmov druhého štátu je prekračovaním pravidiel medzinárodného práva. Toto by si mali uvedomiť naši páni poslanci, pokiaľ ako ústavní činitelia sa zúčastňujú takýchto fór. Pretože tu končí každý fór pri takomto Fóre, keď sa legislatívno-právne k niečomu zaväzujú. Čiže takéto zaväzovanie mimo rámca štandardných komisií je neeurópske, je čisto etnické, pretože Európska únia vychádza vo vzťahu medzi členskými štátmi z princípu nezasahovania a je tu preferovaný občiansky princíp, nie primárne etnické hľadisko, ako to vidíme vo vzťahu nielen poslancov za SMK, ale aj oficiálnych predstaviteľov Maďarskej republiky, pre ktorých je prioritná etnická mapa alebo etnicko-jazyková mapa, ktorá je vlastne totožná s tou mapou bývalého veľkého Uhorska, ktorá je už len minulosťou a je politicky mŕtva, aspoň pre väčšinu slušných ľudí a zodpovedných politikov.

Riešenie postavenia exteritoriality je teda legitímnym právom suverénneho štátu a nášho zvrchovaného parlamentu, ktorým, dúfam, sme a budeme. A rovnako je legitímne žiadať vysvetlenie, ktoré práve robíme, ale ako vidíme, s hluchými ušami a slepými očami tých, ktorých sa to práve týka a ktorí tu nie sú, ale ktorí, ako mám informáciu, sedia niekde tu v priestoroch parlamentu a diskutujú s médiami. Čiže oni ignorujú vás, vážení kolegovia, a komunikujú s médiami, čo považujú asi za primárnejší vzťah aj k svojmu poslaneckému mandátu, aj k tejto snemovni.

Chcem poukázať, že tu nejde o prvý pokus - a veľmi zodpovedne to poviem - o vymanenie sa časti obyvateľstva, a tentoraz najmä ústavných činiteľov, spod pôsobnosti ústavy a zvrchovanosti zákonov Slovenskej republiky. Kto má dobrú pamäť, tak si spomenie na tzv. Komárňanské zhromaždenie z januára 1995. A vtedy, čuduj sa svete, dvaja politici, ktorí stáli na rôznych barikádach, Ján Čarnogurský a Peter Weiss spoločne reagovali v spoločnom vyhlásení, neskôr vám to presnejšie zacitujem, v spoločnom vyhlásení a povedali, že išlo jednoznačne o pokus "vymaniť časť obyvateľstva spod pôsobnosti a legitimity Ústavy a zákonov Slovenskej republiky". Po 13 rokoch sa to deje alebo udialo opäť. A udialo sa to aj medziročne v tejto 13-ročnej perióde.

A preto je legitímne sa pýtať: Dokedy budeme toto rešpektovať? Dokedy budeme sa dívať, že niekto sa pokúša vymaniť spod Ústavy a zákonov Slovenskej republiky, spod legitimity a odvolávať sa na inú pôsobnosť, na spätosť na akési etnické, kultúrne či iné väzby voči materskému štátu a prijímať uznesenia? Pretože predmetné citované uznesenie č. 17/2008 sa okrem iného uznieslo, že vytvorí, citujem, "nové možnosti a poskytuje nové nástroje na presadzovanie záujmov národnej politiky", koniec citátu.

Ja sa pýtam: Koho záujmy to budú tej národnej politiky? Slovenské? Neviem. Zo strany SMK očakávam jednoznačnú odpoveď. Alebo Maďarskej republiky.

Čiže inak povedané, poslanci za SMK, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky budú poskytovať svojou účasťou a pracovať s nástrojmi alebo na nástrojoch na presadzovanie záujmov národnej politiky Maďarskej republiky, ktorou trvalo je exteritoriálne pôsobenie a spochybňovanie legitimity integrity územia, resp. vymoženie si nástrojov na menšiny v okolitých štátoch z Budapešti. To sú veľmi závažné veci, na ktoré ja by som dnes očakával jednoznačnú odpoveď zo strany maďarskej koalície.

Chcel by som tiež poukázať na dôvodovú správu k tomuto uzneseniu, kde sa konštatuje, pretože to nejde o novú záležitosť, my sme sa ozvali, Slovenská republika, k tohtoročnému jesennému konaniu tohto Fóra preto, lebo priam okato začalo vybíjať okná, teda sklo na oknách dôvery, a tam sa konštatuje, že KNKF, čiže dané Fórum "prispelo k posilneniu maďarsko-maďarského dialógu", a opäť sa tu konštatuje, "uplatneniu národno-politických záujmov".

Úplne evidentne aj v dôvodovej správe sa hovorí, že toto Fórum je vlastne prostriedkom na presadzovanie a uplatňovanie národno-politických záujmov a pri hlbšej analýze zistíme, že my sme objektom týchto záujmov. A máme teda povinnosť nielen ako politici, ale celý ten reťazec, ktorý zodpovedá za vnútornú aj vonkajšiu bezpečnosť štátu, primerane konať a reagovať.

Ja v tejto chvíli môžem opäť oceniť hĺbku a dosah informácie, ktorú nám predniesol pán podpredseda Čaplovič. Ale týkala sa predmetnej pôsobnosti a tém, ktoré vyvolalo len toto jedno jediné zasadnutie. Bohužiaľ, my disponujeme informáciami a analýzami, ktoré hovoria, že to pravdepodobne neskončí, že na budúci rok sa poslanci za SMK opäť dvakrát zúčastnia rokovania podvýborov a raz sa minimálne zúčastnia rokovania toho veľkého pléna. A opäť prijmú zrejme nejaké uznesenie a budú viazaní týmto uznesením ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Skúsme sa pozastaviť aj nad terminológiou, pretože "nomen est omen" ("meno je znamením").

Fórum Karpatskej kotliny, kto už, prosím vás, dneska okrem maďarskej terminológie možno časti historiografie, ale predovšetkým iredentistických kruhov používa ten spráchnivený terminus archaizmus "Karpatská kotlina"? No, bohužiaľ, používajú to aj politici. Pamätám si rok ´95 alebo ´96, Árpád Göncz v Oxforde rečnil ako prezident nášho južného suseda o tom, že Maďari sú pôvodným autochtónnym obyvateľstvom Karpatskej kotliny a sú jej najvýznamnejším kultúrotvorným činiteľom, odkiaľ vyšla kultúra zrejme do celého sveta. Toto keď sa prednáša na oficiálnych fórach, akým je Oxford, a oni im to takto spapajú a my sa neozveme, tak to je žalostné! Je to žalostné pre nás a len posilňuje tú odvahu naďalej hovoriť o Karpatskej kotline. Pretože Karpatská kotlina, to je len synonymum pre veľké Maďarsko.

Keď si zoberiete mapku veľkého Maďarska a keď si pozriete niektoré predtrianonské noviny a publikácie, tak zistíte tam, zacitujem neskôr, len jedno jediné heslo "Od Karpát k Jadranu", to bolo známe iredentistické a používal ho aj Horthy, admirál Horthy, hoci more už dávno nemal, ale obsahuje to podstatné, že niekto si tu nárokuje v 21. storočí teritoriálnu pôsobnosť zasahovať, ovplyvňovať celé územie Karpatskej kotliny. To znamená minimálne sedem suverénnych štátov. Veď toto predsa nie je možné, nie je prípustné! A pravdepodobne aj preto si to uvedomili v Bruseli a na pôde Európskeho parlamentu bola vyvolaná diskusia na túto tému, pretože pravdepodobne už aj tam zistili, že tá povestná posledná kvapka z toho pohára trpezlivosti, a najmä únosnosti, sa už začína prelievať.

Čiže je neprípustné, či sa to niekomu páči, alebo nie, či niekto si myslí, že má svoje práva, ktoré mu nikto neberie, a ani návrh uznesenia, ktorý je naozaj vyvážený a pomerne diplomatický, ale skladať fórum, medzinárodné fórum podľa etnickej príslušnosti, podľa čisto etnickej príslušnosti, bez ohľadu na svetonázor alebo politické prúdy, či vyhranenia, tak to je v ére Európskej únie asi jediný naozaj unikát, a preto sa potvrdzuje, že Maďarská republika je dlhodobo nestabilným, traumatizujúcim geopolitickým prvkom priestoru strednej Európy, a preto my musíme reagovať, pretože sme toho súčasťou. My sme vťahovaní do tejto hry a do týchto siločiar.

A som rád a ďakujem všetkým, ktorí hlasovali za otvorenie diskusie k tomuto bodu programu októbrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Skúsim sa ešte pristaviť pri reakcii, aby nám bolo jasné, ako reagovala druhá strana, nech dodržíme princíp vyváženosti, nech je vypočutá aj druhá strana, hoci druhá strana povedala, že nemám záujem, ďakujem, my s vami asi nediskutujeme, je to pod našu úroveň. Takže sa pozrime, čo hovorí pán Zsolt Németh, vplyvný a dlhoročne pôsobiaci politik, v súčasnosti predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu. Podľa neho Fórum nemusí nikomu nič vysvetľovať a zdôvodňovať ani svoju existenciu, punktum, bodka, choďte Slováci domov! Toto bola jeho oficiálna reakcia na kritiku Fóra zo slovenskej strany. No, veľmi čudná najmä preto, že členmi Fóra sú poslanci za Stranu maďarskej koalície, členovia tohto parlamentu.

A pán Németh, budem presne citovať, opäť potvrdil to, čo hovorí správa, to, čo hovorí uznesenie, počúvajte: "Je to Fórum na prerokovanie spoločných záležitostí Maďarov." Pýtam sa neprítomných poslancov za SMK, aké sú to tie spoločné záležitosti Maďarov? Je to aj autonómia územná? Čo to má byť? Je tu nejaký spoločný postup Maďarov, keď sa obraciate na Brusel? Dokonca Fórum si založilo kanceláriu v Bruseli. Čiže páni poslanci tu neprítomní za SMK budú vystupovať aj v Budapešti v mene tohto Fóra. Ja chápem, že niektorí politici zdôrazňujú alebo poukazujú, že môžu mať schizofréniu takú názorovo-postojovú, ako to častokrát hovorí Miklós Duray, jeden z hlavných ideológov maďarstva. Dokonca i psychológovia tvrdia, že keď sa maďarské deti začnú učiť po slovensky, tak sa pomočujú. Takéto vážne veci oni rozoberajú, ako známy psychológ z Komárna. A pán Zsolt Németh priznáva úplne otvorene, že "konzultujeme potom príslušné orgány na základe výsledkov konzultácií, ktoré prijmú rozhodnutia", a či sú to maďarské organizácie alebo strany zahraničných Maďarov. Čiže po konzultáciách, to je to Fórum, to by sme brali, nech si "fórujú", kde sa im zachce, no ale oni potom prijmú rozhodnutia, záväzné, ktoré sa musia splniť, ktoré sa vyhodnotia na ďalšom rokovaní.

Skúsme si povedať o dôsledkoch a negatívnych dopadoch inštitucionálneho Fóra, pretože toto je predmetom dnešnej diskusie. Ako bolo povedané, otvorenou zatiaľ ostáva otázka porušenia mandátu poslanca cez porušenie sľubu poslanca, a tým aj ústavy a primárnej vernosti zákonom Slovenskej republiky.

Vernosť alebo lojalita, to sú naozaj otázky, ktoré má právo klásť každá politická reprezentácia na Slovensku, a aj pred vyše 10 rokmi to bolo veľmi kľúčové, pretože v Crans Montane vtedy tu neprítomný Béla Bugár ako predseda SMK sa ako prvý podpísal pod taký zaujímavý list, ktorý hovorí o tom, že "predstavitelia Maďarov na Slovensku vyjadrujú k Slovenskej republike lojálnosť". Oni to vtedy potrebovali takýmto spôsobom deklarovať, pretože tam dochádzalo k istým významným pohybom a potrebovali získať "glejt" na neskorší mandát vo vláde Slovenskej republiky v roku 1998. Ale z tohto nevyplýva faktická právna lojálnosť poslancov slovenského parlamentu. Ja osobne mám pochybnosti a neverím, že toto je prvok lojality, o ktorej aj často oni hovoria, ale ktorú súčasne oni aj popierajú už. Pretože ako som sa nedávno dočítal, "k lojálnosti ich nikto nemôže donútiť".

A pokiaľ hovoríme v tých súvislostiach, pretože všetko so všetkým súvisí, a strašne tu niekto bol znepokojený, nedávno, tým prieskumom slovenských detí, kde na sugestívne položenú uzatvorenú otázku, kde nie je možná väčšinou iná odpoveď, len tá, ktorá sa navodí, tak sa tu robil veľký humbug a bombardoval sa, interpeloval sa aj minister školstva a možno aj pán podpredseda vlády. No ale prečo sa nevyjadrilo znepokojenie nad prieskumom v Maďarsku, kde 48 % respondentov, čiže nie detí, dospelých, rozumných ľudí sa vyslovilo, že niektoré časti susedných štátov by mali patriť Maďarsku. Polovička Maďarov si myslí, že územia, kde žije ich menšina v okolitých štátoch, by mali patriť Maďarsku.

Rád by som sa opýtal, ako by v danom prieskume odpovedali tu neprítomní poslanci SMK, či s tým súhlasia, že polovička Maďarov je o tom presvedčená, že 10-tisíc kilometrov štvorcových územia na juhu Slovenska by malo patriť Maďarskej republike. To je dosť veľká sila, polovička respondentov daného štátu. A bolo ticho, nič sa nedialo.

Zaujímavé je taktiež, pokiaľ hovoríme o autonómii, pretože aj tá s danou témou súvisí, neskôr vám, možno bude čas, zacitujem z programového dokumentu SMK. Oni tvrdia, že nie, ale písmo nepopustí, kde sa hovorí o vytvorení autonómie. Bol tu istý, nedávno, v septembri 2008, sociologický prieskum, ktorý urobilo Fórum, Inštitútu pre výskum menšín, kde síce len 5 % Maďarov na Slovensku by chcelo autonómiu, ale súčasne každý druhý sa vyhol odpovedi na otázku, či predpokladá vznik autonómie v dohľadnej budúcnosti. Toto je podstatné, ten latentný trend očakávania, tým, že sa nevyjadrím jednoznačne. Každý druhý si to potenciálne pravdepodobne myslí možno aj na základe povzbudzovania takéhoto konania poslancami zákonodarného zboru, ktorí sú istými politickými elitami a istým vzorom konania, správania alebo preberania názorových vzorov. Čiže mám za to, že poslanci za SMK účasťou na tomto Fóre môžu povzbudzovať verejnosť na Slovensku k takémuto konaniu.

Hovoril som, že my reagujeme len na rok 2008, na to predmetné uznesenie č. 17. No ale 14. septembra 2007 sa konalo rovnaké zasadnutie daného Fóra a tam zástupcovia Maďarskej socialistickej strany, Zväzu slobodných demokratov, FIDESZ-u, Maďarského občianskeho zväzu, Kresťanskodemokratickej ľudovej strany a Maďarského demokratického fóra sa v podpísanom dokumente zaviazali podporiť istý návrh SMK. Súviselo to vtedy aj so situáciou tu, v tomto parlamente, keďže tu bol vyvolaný návrh na prijatie uznesenia o nemennosti k Benešovým dekrétom. Na základe toho, že v auguste s tým vystúpil práve Pál Csáky, že on ide predkladať a Strana maďarskej koalície zákon, ktorým by sa revidovali tieto povojnové dokumenty mierového usporiadania. A tu vidíme, že maďarské politické strany sa zaviazali podporovať návrh SMK. Čiže je tu jednoznačné prepojenie aj spätná väzba, aj tam, aj späť. Nielen SMK tam, ale aj maďarské politické strany sem, na Slovensko. Miera zasahovania, miera ovplyvňovania.

Ja neviem, čo majú maďarské politické strany zúčastnené v Národnom zhromaždení Maďarskej republiky s predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Akú váhu môže mať poprípade takéto uznesenie k nejakým aktivitám SMK? Ale je tu zvyk, je to trend. Oni sa takto proste správajú. Oni si myslia, že toto je správne, že je to v prospech maďarstva a že sú najskôr Maďari. Tak sú najskôr občania Slovenskej republiky a zložili tu vedľa sľub na Ústavu Slovenskej republiky, alebo sú viazaní predovšetkým plánmi a organizačnými pokynmi maďarstva?

A pritom si uvedomme, koľko rôznych inštitúcií a aká je tu dlhodobá stratégia. To nie je len jedno Fórum, ktoré sa pred tromi rokmi vygenerovalo a teraz nejakým spôsobom prežije alebo sa pretransformuje možno v budúcnosti zas na inú inštitúciu.

Máme tu Svetový zväz Maďarov, ktorý dlhodobo ovplyvňuje činnosť a snaží sa zasahovať svojimi vyjadreniami a konkrétnymi konaniami, konferenciami aj účasťou poslancov Strany maďarskej koalície, kde donedávna bol dokonca náš kolega poslanec podpredsedom tohto iredentistického Fóra.

Máme tu Stálu maďarskú konferenciu - Veľký MÁÉRT, a už majú aj Malý MÁÉRT, podľa toho ako vláda v Maďarskej republike sa rozhodne finančne podporovať alebo nepodporovať tieto aktivity. Pretože mám aj citáciu, ktorá hovorí, že to množstvo zdrojov, finančných zdrojov na podporu maďarstva, a teda aj maďarských národných a štátnych záujmov, ktoré smerujú oficiálnymi kanálmi na Slovensko vraj cez medzičlánok SMK, nie je stopercentný prenos. Nebudem to ďalej komentovať, to nie je moja úloha, to si musia vysvetliť Maďari medzi sebou, prečo to tak je.

Len chcem poukázať, že v októbri 2005 bolo stretnutie Orbán - Bugár na Slovensku v obci Číčov a v rámci aktivít Stálej maďarskej konferencie vyšlo odtiaľto aj isté posolstvo, citujem: "Trváme na pravidelnom zvolaní Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT)." Čiže Bugár spolu s Orbánom žiadali maďarskú vládu, aby zvolávala takúto konferenciu. To už je zase ďalšie nóvum, že nielen maďarská vláda, maďarský parlament či rôzne formálne či neformálne organizácie zaväzujú a obracajú sa na orgány Slovenskej republiky, ale už tu máme aj situáciu tej spätnej väzby, o ktorej som hovoril, že už aj naši kolegovia si dovoľujú zaväzovať orgány iného štátu. Aby ste rozumeli, že v duchu čoho, presne zacitujem, oni hovoria: "Rozmýšľajme v duchu jednotného maďarského národa." Čiže pán poslanec Bugár pred tromi rokmi spolu s Orbánom na Slovensku, kde mimochodom Orbán povedal, že nikdy nedopustí, aby bol maďarský národ násilím nožom rozkrojený, a že sa to opäť všetko scelí, tak pán poslanec Bugár rozmýšľal v duchu jednoty maďarského národa.

Samozrejme, že nejde o nejakú pomyselnú jednotu, tu hovoríme o vyjadreniach a konaniach politikov. Keby išlo o kultúrny rozmer, tak tých platforiem na kultúrne či iné vyžitie je tu milión. Tu ide o politické organizovanie destabilizácie situácie v okolitých štátoch tak, aby najskôr bola menšina primerane nespokojná, aby sa dožadovala stále väčších a väčších práv až do miery uspokojenia prechodného stavu, ktorým by mala byť autonómia, no a po kosovskom vzore, samozrejme, je tu právo vyjadriť sa v rámci tohto pofidérneho, ale možného práva na sebaurčenie menšiny.

V rumunskom Turgumureš bolo 8. októbra 2005 tiež jedno také Fórum, nazvime to, kde maďarskú koalíciu reprezentoval jej vtedajší predseda Béla Bugár. A čuduj sa svete, my tu rozoberáme nejaké uznesenie, a pritom takýchto uznesení sú desiatky. V bode 1 účastníci rokovania súhlasia so snahou maďarskej vlády, aby Ústava Maďarskej republiky sa v osobitnej kapitole zaoberala "legislatívnym postavením Maďarov za hranicami". Poslanec slovenského parlamentu sa podpísal pod takéto uznesenie - legislatívne postavenie Maďarov za hranicami. Presne v duchu toho uznesenia č. 17 tzv. Fóra poslancov Karpatskej kotliny.

V bode 6, aby sme si uvedomili, že ako to naozaj v tých maďarsko-maďarských otázkach všetko so sebou súvisí a kam to speje, čiže k autonómii, v bode 6 na úvod hovoria niečo o integrácii Európskej únie, ktorú podporujú, "lebo náš vytýčený cieľ", počúvajte, "nastolenie autonómie menšinových spoločenstiev môže byť uskutočniteľný len na základe európskeho systému hodnôt". Čiže oni Európsku úniu a európske hodnoty používajú len na očistenie topánok, aby mohli vstúpiť na pôdu autonómie. To je oficiálny dokument, kde boli aj predstavitelia Strany maďarskej koalície a pod ktorý sa podpísali. Bolo tam celkovo 13 organizácií, nebudem ich menovať, kto má záujem, nech sa páči.

Máme tu tiež do činenia so zneužívaním etnicity v rovine cirkevných organizácií. Pravidelne sa konajú konferencie pod honosnými názvami, do ktorých je zaťahovaná aj cirkev. Napríklad Maďarsko a Maďari - budúcnosť cirkvi. A tam vystupujú takí ľudia ako László Tőkés, ktorý dostal úlohu v Európskom parlamente presadiť legislatívny rámec a podmienky na vznik autonómií v tzv. okolitých štátoch Maďarskej republiky. Oni nás už nenazývajú ani susedia, my sme pre nich len akési okolité štáty. Okolité štáty čoho? Toho bývalého veľkého Uhorska?

Taktiež dochádza k zneužívaniu ekonomickej cezhraničnej spolupráce na integritu Maďarov. Viktor Orbán v Komárne v novembri 2005 otvorene hovoril "o hospodárstve Karpatskej kotliny". Čiže už nielen kultúrne väzby, cirkevná organizácia, ale aj hospodárstvo sa má integrovať v rámci Karpatskej kotliny. Niekto sa tu cielene usiluje a pripravuje na integritu, kompletnú integritu územia, ktoré z veľkej časti kryje hranice veľkého Maďarska, resp. bez tých častí, kde sa nevyskytuje maďarsky hovoriaci živel. Čiže inak povedané, o prekrytie tzv. jazykovej etnickej mapy.

Toho sme my objektom ako Slovenská republika a ako poslanci slovenského zákonodarného zboru, ktorí máme dbať aj na integritu a dodržiavanie zákonov aj medzinárodných zmlúv, by sme k tomuto mali zaujať jednoznačné stanovisko. Takže ja predpokladám, že uznesenie, navrhnuté uznesenie bude jednomyseľne prijaté, ale súčasne, že slovenské orgány budú v trvalej ostražitosti sledovať všetky tieto aktivity a že predovšetkým na legitímnych fórach si budeme žiadať vysvetlenie, čo sa týmito aktivitami sleduje. Pretože, doplním tú ekonomickú časť, netaja sa svojím úmyslom vytvoriť silnú a jednotnú hospodársku zónu v Karpatskej kotline a, citujem, "treba jednoznačne stanoviť maďarské záujmy v Karpatskej kotline".

Takže nielen účasťou poslancov Strany maďarskej koalície na tomto Fóre a ich aktivitami sa snažia vymaniť spod pôsobnosti zákonov a legitimity Ústavy Slovenskej republiky, je to aj už hospodárska časť. To len na margo toho, aby sme si uvedomili, že o čom sú tie mosty, o ktorých rozprával predseda Slovenskej národnej strany, a bolo by možno dobré si pozrieť aj isté vyjadrenia manažmentu OTP banky a ich strategických zámerov na Slovensku.

Prirodzene tu máme aj využívanie mediálneho éteru na šírenie propagandy a záujmov v rámci Karpatskej kotliny a ich menšín. Bola na to dokonca, do tohto procesu, zapojená aj Maďarská akadémia vied, ktorá usporiadala vo februári 2006 medzinárodnú, prepáčte za výraz, kvázikonferenciu o autonómii, ktorej hlavným cieľom bolo vraj oslobodiť pojem autonómie.

Len na malú ilustráciu, aby sme vedeli, o čom rozprávajú naši kolegovia tu neprítomní. Hlavný prejav mal Miklós Duray a okrem iného uviedol nasledovné, citujem: "Viete vôbec, ktorá je tá krajina vo východnej polovici strednej Európy, ktorú vytvorili medzi terajšími jej hranicami tak, že v tomto prípade neplatilo právo sebaurčenia národov, ale ak sa vám páči tak lepšie, ľudu, ba nie, že sa to právo neuplatnilo, ale bolo dokonca odoprené. Prezradím vám, ak to neviete," tvrdí Duray, "že touto krajinou je Maďarsko." A potom v závere si okrem iného položil aj otázku, že či to nie je náhodou tak, že Maďari sa nechopili zbrane.

Ja neviem, že po roku 1920, keď začal platiť Trianon, niekto rozmýšľa v intenciách, že ja sa chopím zbrane, neviem kto, či tí Maďari v Maďarsku, alebo či tí Maďari na Slovensku, v Sedmohradsku, vo Vojvodine, na Ukrajine, či tí sa mali chopiť zbrane podľa Duraya, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, aby si vytvorili akýsi svoj životný priestor, ktorý im mimochodom vraj mocnosti z Paríža podvodným spôsobom odobrali.

A takéto oslobodzovanie pojmu autonómie sa deje v rámci Karpatskej kotliny synergizovane, koordinovane, vťahuje sa do toho cirkev, vťahujú sa do toho poslanci Európskeho parlamentu, národných parlamentov a niekto ticho, ale vytrvalo uťahuje slučku, uťahuje slučku nad integritou a územnou celistvosťou tzv. okolitých štátov Maďarskej republiky.

Ďalej tu ešte máme, len aby ste si uvedomili, aj tzv. Radu pre autonómiu Karpatskej kotliny, ktorej šéfuje László Tőkés.

Máme tu a boli sme objektom pôsobenia iredentistického Hnutia 64 žúp, iste viete, netreba vás poúčať, že 64 žúp je číslovka, ktorá odráža ten celostný pomer územia a členenia veľkého Uhorska, keď sme konečne vyhostili vtedajšieho aktivistu, ktorý protestoval pred budovou ministerstva vnútra. Mimochodom, pokiaľ neviete, tak je naozaj trápne, ak toto hnutie pôsobí polooficiálne aj na území Slovenskej republiky, dokonca v súčinnosti s miestnou samosprávou, pričom v bode 2 v cieľoch organizácie v časti 1 sa hovorí o "presadzovaní práv na samourčenie Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline". Aj na toto slúži Hnutie 64 žúp, s ktorým udržiava Strana maďarskej koalície čulé kontakty. Rovnako tak ako s KMAT-om alebo, ak chcete, s citovanou Radou autonómie Karpatskej kotliny, so Svetovým zväzom Maďarov, takisto s Radou pre diaspóru, kde vytvorenie špeciálnej pracovnej skupiny inicioval práve neprítomný Miklós Duray.

Máme tu, samozrejme, aj Rákócziho spolok, ktorý tu citoval môj predrečník vo vyjadreniach pána Gregora Papučeka, ktorý svojho času na juhu distribuoval letáky, aby sa Maďari oslobodili a žiadali územie a autonómiu. Mimochodom, tento Rákócziho zväz poberá aj oficiálne finančné zdroje. A už tu bolo povedané, že napriek dohodám, ktoré máme s Maďarsku republikou, distribuuje finančné prostriedky na získavanie detí do maďarských škôl. Nič proti rozhodnutiu, pokiaľ niekto cíti, že chcem dať svoje dieťa do školy s vyučovacím jazykom maďarským. Ale robiť to takýmto spôsobom za peniaze a robiť, robiť zoznamy a posielať ich späť do Budapešti, tak to je, to je trošku ako naozaj v ére 21. storočia na takej miernej úrovni Apponyiho žiaka.

A máme tu situáciu, keď Strana maďarskej koalície je súčasne aj lídrom organizácií, ktoré združujú tzv. maďarských pedagógov na Slovensku, ktorí sa vyjadrili, že pripravujú občianske nepokoje.

Máme mlčať ako poslanci k tomu, že naši kolegovia spolupracujú na takýchto výzvach na občianske nepokoje? Ja viem, pre vás to nie je nič nové, kto si pamätá. Takéto nepokoje už boli v Komárne a Duray ešte s jedným poslancom si tam dovolili hodiť svoje telá do skla a potom tvrdiť, že pozrite sa, čo sa tu na nás deje a čo sa tu robí.

Takže bolo by ešte naozaj o čom hovoriť vrátane Výboru pre ľudské práva v strednej Európe. Bože, tých organizácií je toľko naklonovaných, že my keby sme ich len dali na jednu webovú stránku, tak by sme to pozerali asi týždeň, kde sú aktivity presne totožného typu, o akých my vlastne hovoríme aj tu a vedie sa, bohužiaľ, diskreditačná kampaň proti Slovenskej republike. Nič proti organizáciám, nech si ich naklonujú aj tisíc, keď na to majú zdroje a keď majú na to ľudí. Ale stop vtedy, keď je táto aktivita namierená a zameraná voči záujmom Slovenskej republiky, keď sa vedie diskreditačná a osočujúca kampaň v zahraničí, ako sme boli toho svedkami napríklad v roku 2000 konkrétne týmto Výborom pre ľudské práva v strednej Európe alebo nedávno, keď spoluorganizoval výstavu v Európskom parlamente Never again, kde došlo k totálnej dezinterpretácii histórie a povojnového usporiadania. Áno, v týchto momentoch sa my musíme ozvať, či sa to niekomu páči alebo či sa to niekomu nepáči.

Nuž a pre komplexnú informáciu posledná takáto inštitúcia z radu tých nových - Maďarská rada autonómie v Karpatskej kotline. To len keby ste ešte mali tú poslednú pochybnosť, že či náhodou tam došlo k tomu prekrytiu, o ktorom ja tu hovorím, že či tam niečo netrčí občianske alebo nejaké nezávislé mimo, no tak hovorím, že nie, nie. Pretože táto ďalšia naklonovaná inštitúcia, kde takisto spolupracujú naši kolegovia poslanci za SMK, tzv. tá Maďarská rada autonómie v Karpatskej kotline si nedávno aj vo Švajčiarsku otvorila svoju kanceláriu, čiže nielen v Bruseli, ale aj tam. A zacitujem z vyjadrenia, z oficiálneho vyhlásenia z 1. mája 2008, takže to nie je ani polroka staré, "považuje za príklad hodný nasledovania spojenie maďarských záujmových skupín v južnej zemi a za mimoriadne dôležitým zrod koncepcie autonómie", ktorú vypracovali a ktorú, samozrejme, koordinuje už tu spomínaný László Tőkés.

Takže, vážený pán podpredseda vlády, ďakujem vám za komplexnú informáciu, ktorú ste poskytli, ale cítim ešte, ešte jednu povinnosť upozorniť na vašu partnerskú, dalo by sa tak povedať, platformu u našich južných kolegov, ktorým by mal byť Úrad pre Maďarov v zahraničí. Áno, je to pri úrade vlády inštitúcia.

Tento úrad vydáva každý rok svoju výročnú správu. Ona sa v podstate priveľmi nemení. Ona bola niekde naoktrojovaná na začiatku a len aktuálne sa mení situácia, ale tie hlavné piliere historické, politologické, to videnie Slovenska a stavu menšín zostáva stále rovnaké. Tak preto som si dovolil načrieť do správy spred dvoch rokov. V prvej kapitole pod názvom História sa dočítame o typicky jednostrannom hodnotení a posudzovaní udalostí na Slovensku. Napríklad: "Vytvorenie Československa veľmocami", nie z našej vlastnej vôle, včera sme si pripomenuli 30. október, kde na porade v Turčianskom Svätom Martine sa prijala Martinská deklarácia a prihlásili sme sa jednoznačne k spoločnému zväzku s českým národom vo vtedajšom Československu, nie, oficiálny úrad tvrdí, že Československo bolo vytvorené veľmocami. Čiže nie vďaka našim légiám v Rusku, nie vďaka aktivitám Štefánika či Masaryka v zahraničí, nie vďaka americkým Slovákom a prijatie Pittsburskej a Clevelandskej dohody a ďalších a ďalších jednoznačných aktivít. Nie, my sme boli proste vytvorení za zeleným stolom, lebo veľmoci sa zle vyspali a Maďarov chceli potrestať. Tak to je naozaj urážlivé, urážlivé tvrdenie!

A čo sa ďalej dočítame: Menšinová politika Československa vraj bola príčinou Mníchova. S týmto súhlasíte, páni poslanci, s takýmito tvrdeniami? Tu sa nikto neozve! Ja som doteraz nepočul, žeby poslanec Národnej rady Slovenskej republiky zvolený za Stranu maďarskej koalície verejne na akomkoľvek fóre, nech si to vyberú, nech je to tlačová beseda, nech je to internetové fórum alebo akákoľvek diskusia, by protestovali proti takejto dehonestácii Slovenskej republiky, na ktorej ústavu on prisahal.

Nuž a bonbónikom je komentovanie vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, ktoré bolo, citujem, "vyvrcholením antičeských a antimaďarských sentimentov". Takže úrad, ktorý sa stará o Maďarov v zahraničí pri maďarskej vláde, si myslí, že Slovenská republika v roku 1993 vznikla ako nejaký antičeský a antimaďarský sentiment. A naši kolegovia sú hluchí a slepí a mlčia. Neprotestujú. To je, toto mi prekáža. Toto, že nenájdu tú odvahu byť Maďarom na Slovensku. Toto je tá výčitka, ktorá ku nim smeruje, aby sme si rozumeli.

A preto sa chcem aj obrátiť k pánovi podpredsedovi vlády, aby aj vláda Slovenskej republiky, hoci je to správa z roku 2005, a to si mala skôr reagovať na túto informáciu zastupiteľského úradu predchádzajúca vládna garnitúra, ale táto správa je pravidelne každý rok distribuovaná v anglickom jazyku a je základom pre argumentáciu maďarskej diplomacie ohľadne postavenia maďarskej menšiny na Slovensku. A keďže svojím obsahom indikuje predpoklad pre trvalú nespokojnosť stavu a s týmto postavením, mám za to, že aj v tomto smere by naše kroky a vyjadrenia mali byť tvrdšie a dôraznejšie.

Dámy a páni, ja ukončím svoje vystúpenie, hoci som mal ešte pripravené niečo z dokumentu Strany maďarskej koalície, ktorú... (Reakcia z pléna.) Áno? ... ktorú pripravil poslanec Miklós Duray. V podstate sa nedozvieme nič nové. Ja to skrátim len na to, čo som si poznačil tučným písmom... (Reakcie z pléna.) "Štát", poprosím vás, keby, ak vás to nezaujíma, tak... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)