M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie Gyulu Bárdosa sa prihlásili Pavol Minárik, Jozef Halecký, Viliam Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, súhlasím s vašou argumentáciou odmietajúcou radikálne zníženie počtu poslancov. Áno, už 45 bolo na hrane alebo za ňou. Máme tu aj ďalší návrh na ďalšie zníženie na 36 s argumentom počtu poslancov v samosprávnom kraji.

Chcem túto snemovňu upozorniť, že pre Košice, ktoré majú 250-tisíc obyvateľov táto snemovňa uznala za vhodné a potrebné, aby košických občanov v mestskom zastupiteľstve zastupovalo 50 poslancov, teda o 5 viac, ako má v budúcnosti zastupovať 420-tisícovú Bratislavu. Tridsaťšesť sa mi zdá byť absolútne, absolútne neprimerané. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej je prihlásený pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcel by som v reakcii na predrečníka povedať asi toto. Počúvame tu, že je všeobecná zhoda už jednotlivých zástupcov či Bratislavy, alebo mestských častí na tomto zákone a že v podstate obsahovo ten zákon je vylepšený, je prínosom pre bežnú prax. Na druhej strane sú tuná hlasy, že je pomerne sterilný a rieši iba snáď možno mestskú exekutívu alebo počty poslancov, ale podstatu veci neviem, či rieši v takom rozsahu a v takom charaktere, aby bola všeobecná spokojnosť.

Myslím si, že zásada, aby sa posilnila úloha mesta Bratislavy ako celku, ale zase aby sa veľmi neubralo čo do kompetencií sily a rozhodovacieho charakteru jednotlivých mestských častí, s tým možno súhlasiť. Málo sa hovorí, a mňa to hlavne zaujíma, ako je to napríklad pri predaji majetku medzi mestskými časťami, medzi Bratislavou, či je spokojnosť. Medzi výberom daní z nehnuteľností, medzi prerozdeľovaním, či tam je zhoda, na základe akých princípov je ten zákon vylepšený, alebo či zotrváva na predchádzajúcich stanoviskách a nakoniec v neposlednom rade aj čo sa týka výnosov daní, rozdelení, ale spoliehať sa nejako na financovanie takéhoto kolosu, ako je Bratislava na štátnom rozpočte, neviem, či to bude úspešné, ale je podstatné, aby v tom bazálnom financovaní cez dane boli urobené kroky, ktoré trvale zabezpečia dostatok finančných prostriedkov pre Bratislavu a jej mestské časti. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, teraz má slovo pán poslanec Jasaň.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, ja len dve krátke poznámky na pána kolegu. Ako taká všeobecná teoretická prednáška niekde pred možno študentmi, ktorí sa zaoberajú samosprávou, to bolo naozaj veľmi dobré, ale chýbajú vám praktické skúsenosti z fungovania zastupiteľstva v hlavnom meste.

A druhá poznámka. Hovoríte tu všetci o handlovaní a nedohode. Ja znova zopakujem, čo už som povedal, pán kolega, primátor, starostovia a 41 poslancov mestského zastupiteľstva odporučilo zákon, ktorý je predložený v Národnej rade schváliť. Ďakujem, všetko.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Bárdos má slovo.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ďakujem všetkým, ktorí sa vyjadrili k tomu, čo som povedal.

Páni kolegovia, ale ani pán Jasaň, ani pán Halecký nepotvrdili to, že tento návrh zákona rieši podstatu problému. Tie vzťahy, ktoré sú problematické, ktoré nie sú jednoznačné, transparentné pravidlá financovania, o ktorých už viacerí hovorili, nie iba ja vo svojom prejave, že vždy, vždy to bude závisieť od toho, aká je politická konštelácia po parlamentných voľbách a aká je politická konštelácia v hlavnom meste Slovenskej republiky a my nepotrebujeme taký zákon alebo také vylepšenie iba určitej časti, alebo zmenu určitej časti zákona, ktorá rieši iba ad hoc spôsobom a iba parciálne záležitosti.

My potrebujeme riešiť podstatu a na tú podstatu, na to riešenie je potrebná politická dohoda. A dúfam, že tu nechcete povedať, páni kolegovia, že existuje tu politická dohoda, široká politická dohoda na tom, že táto novela bude prijatá v Národnej rade konsenzom, lebo vidíte, že aj tie návrhy, aj tie príspevky hovoria o niečom inom.

Takže, pán kolega, môžete hovoriť o tom, že jednotlivci sa možno vyjadrili takýmto spôsobom, možnože na inom mieste sa vyjadrí iným spôsobom, ja to teraz nechcem hodnotiť. To nie je podstatou veci.

Ale myslím, že na tom by sme sa mohli zhodnúť všetci, aj za koalíciu, aj za opozíciu, že Bratislava a občania Bratislavy potrebujú taký zákon, ktorý je v prospech občanov, a nie iba v prospech určitej skupiny alebo v prospech jednotlivcov. A tento návrh takéto riešenie nedáva, a preto som povedal, že v žiadnom prípade nemôžeme podporiť návrh skupiny poslancov Národnej rady, ktorý je teraz momentálne prerokovaný v snemovni. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Tibor Cabaj, predseda výboru pre verejnú správu.

T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predseda, predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte aj mne, aby som niekoľkými poznámkami vystúpil pri prerokovaní tohto poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.

Treba povedať, že tá diskusia je zaujímavá, pretože do riešenia praktických vecí sa opäť vniesla politika a každý politický tábor si obhajuje pozíciu z jednej či z druhej strany, ale zrejme parlament už je o tom, na to som si zvykol za tie roky, takže ani ma to celkom neprekvapuje.

Nemením svoj názor na riešenie tejto problematiky, pretože zastávam názor, že je dobrá vec a je to právomoc aj podľa zákona o rokovacom poriadku, že poslanec Národnej rady predkladá pozmeňujúce návrhy a novely zákonov, ale myslím si, že ak za obdobie, a ja už som dosť dlho v tomto parlamente, sa nevedia kompetentní v Bratislave dohodnúť a stále prebieha diskusia o tom, ako by ten zákon mal vyzerať, čo všetko by v tom zákone malo byť.

Predkladatelia si zobrali veľké jarmo na seba, lebo chceli zasuplovať vládu, ktorá má úplne iné podmienky na prípravu návrhov zákona na prerokovanie v tomto parlamente, pretože vláda, ministerstvo so svojím tímom legislatívcov, odborníkov pripraví návrh, otvorí potom medzirezortné pripomienkové konanie, prejde to komplet celou oponentúrou, až následne sa to dostane do parlamentu.

Pri poslaneckom návrhu zákona všetko toto rokovanie odpadá a zoberú si to vlastne poslanci na seba a v tomto prípade, keďže Národná rada väčšinovým hlasovaním rozhodla, že bude sa touto otázkou zaoberať, tak túto trochu povinnosť sme si zobrali na seba vo výbore a pokúsili sme si aspoň vypočuť stanoviská jednej i druhej strany.

Treba povedať, že zákon o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. a následné novely rieši postavenie samosprávy, rieši postavenie orgánov. A stále zastávam názor, tak nás to učili v škole a tak by to aj malo fungovať, úmyselne hovorím, tak by to malo fungovať, že starosta a poslanci zastupiteľstva sú to dve koľaje, ktoré idú súbežne vedľa seba a občas sa stane, že v niektorých veciach do seba len vstupujú a nie je dobré posilniť ani jednu pozíciu, ani druhú.

Ak sa posilňuje jedna na úkor druhej, vyvoláva to problém. A tu narážame na ten problém, že stretajú sa niektoré problémy, ktoré už v minulosti sme tu otvárali. Nikdy som nezmenil názor, keď som povedal, že poslanec Národnej rady by nemal byť zároveň aj funkcionárom v orgánoch samosprávy, pretože pri prerokovaní týchto návrhov, keď bude mať čo najlepší a čistejší úmysel riešiť tieto problémy, minimálne keď už argumentácia tých, ktorí sú proti tomuto návrhu nebude žiadna, tak použijú to, no, robíš to preto, lebo si do toho zaangažovaný, pretože ty pôsobíš, z toho je problém. Aj nášho predkladateľa, že je zároveň aj starostom mestskej časti. Tak už minimálne, keď nič iné, tak sa mu hodí toto, že to je problém, lebo predkladá to zároveň aj ako starosta tejto mestskej časti.

Preto hovorím, že tá diskusia je v tom zložitá, že tí, ktorí sa mali dávno dohodnúť sa nedohodli a predkladatelia si zobrali na seba túto záležitosť hľadať riešenie aspoň niektorých častí, ktoré by sa v rámci tohto zákona mali navrhovať. Nie je to žiadna novota.

Tí, ktorí ste boli na sneme ZMOS-u, viete, že tam už bolo prijaté aj svojho času uznesenie, že sa prijme úplne nový zákon o obecnom zriadení a takisto sa k tomu nedopracovalo. Posledný záver je, že aj tam bude robiť len novela a takisto vždy pokus tých, ktorí do toho vstupujú a v rámci ZMOS-u teda vstupuje do toho právna sekcia, ten návrh, ktorý som mal možnosť momentálne vidieť, viac hovorí o tom, že sa posilňuje pozícia starostov, pretože za tých poslancov nemá kto tam vlastne hovoriť. To je ten problém, v ktorom sa nachádzame a v ktorom si budeme musieť hľadať pozíciu, ako teda ísť s tým ďalej.

Toto je aj problém tohto zákona o Bratislave a hovorím, väčšinovým hlasovaním Národná rada rozhodla, že sa ním bude zaoberať. Vytvorili sme priestor vo výbore, aby mohlo k tomu zaujať stanovisko aj mesto, pretože vážim si primátora mesta Bratislavy, ale sú tam aj poslanci mestského zastupiteľstva, a preto sme aj odsunuli termín prerokovania na záver tejto schôdze, aby sme mohli mať aj oficiálne stanovisko mestského zastupiteľstva.

Ja neviem, niektorí hovoria, že tým, že hlasovalo z osemdesiat 41 za je málo. Beriem, je to právoplatné uznesenie. Otázka, či je to dohody, nedohody, alebo kompromisu, to nech si každý vysvetlí po svojom, ale toto stanovisko oficiálne je tu, je tu aj list primátora mesta, ktorý rozšíril toto pôvodné stanovisko, ktoré bolo doručené do Národnej rady a s ktorým sa mali možnosť poslanci oboznámiť.

Mimochodom, na toto stanovisko reaguje pozmeňujúci návrh kolegu Braňa Bačíka, spravodajcu tohto návrhu, ktorý premietol do svojho pozmeňujúceho návrhu tie pripomienky, ktoré boli prijaté v mestskom zastupiteľstve v Bratislave.

Viete, ale keď už hovoríme o tej politickej časti, treba si povedať aj otázku, ako postupovať v rámci znižovania počtu poslancov. Ak sme prijali novelu zákona o obecnom zriadení a tam došlo k zníženiu počtu v takmer 2 900 mestách a obciach, a teda 137 miest v rámci Slovenska, prijali sa určité pravidlá v tomto zákone. Analogicky si neviem predstaviť, prečo Bratislava by mala byť výnimka, aj keď má špeciálny zákon o Bratislave, ale základné princípy samosprávy vyplývajú a sú odvodené od zákona o obecnom zriadení, a teda platné pre celé Slovensko.

Samozrejme, diskusie sú, koľko tých poslancov má byť, koľko nemá byť, či je to veľa, málo, alebo niečo podobné. Trochu ma prekvapuje, keď najmä z opozičnej časti zaznieva ten názor, že znížením počtu poslancov sa obmedzí kontrola v rámci mesta, lebo že úradníci si budú robiť, čo chcú. Ja neviem, dosť ma to prekvapuje, keď to povie poslanec Národnej rady, ktorý by minimálne mal poznať pozíciu, aj aká je v zákone o obecnom zriadení, ale aj aká je z pozície, ktorá vyplýva z ústavy, že úrad zabezpečuje vlastne výkon rozhodnutí mestského zastupiteľstva, respektíve rozhodnutí primátora. Tak neviem, ako môže inak postupovať, tak ako keby sme si tu vysvetľovali, že úradníci v rámci štátnej správy si budú robiť, čo chcú a nebudú rešpektovať zákony, ktoré sú prijaté.

Ak je prijatý zákon, je im daný mantinel, odkiaľ pokiaľ sa môžu pohybovať a oni môžu len to robiť, čo im zákon ukladá a umožňuje, nič iné. Takže pochybovať o tom, že poslanci sú tí spásonosní, ktorí zachránia to, že úradníci nebudú riešiť nejako inak problematiku, ako im to umožňuje zákon, je trochu pochybné.

Samozrejme, veľa sa dá diskutovať, či ten počet je adekvátny, nie je adekvátny. Treba ale povedať jednu podstatnú vec. Keď sme prijímali zákon o meste Košice, a to trochu odbočím v tejto problematike, pretože takisto som tam zastával názor, že malo by sa všetko toto meniť s účinnosťou od nového funkčného obdobia. Pri prerokovaní vo výbore bol prítomný primátor mesta Košice a ten nás požiadal práve o podporu tohto návrhu, ktorý bol poslanecký predložený vtedy od poslancov koalície, aby sme ho podporili, pretože riešil aj problematiku možnosti čerpania mestských častí prostriedkov z fondov Európskej únie. A tam som aj zmenil svoj názor v tomto prípade, ak som videl, že teda predkladatelia to dávajú a obhajuje to primátor, ktorý je úplne iného politického zafarbenia, obhajuje pozícia a on nás požiadal o to, aby sme tento návrh podporili, nevidel som dôvod, prečo nepodporiť, keď teda je ten záujem tých, ktorých sa to bezprostredne dotýka, aby sa ten zákon riešil. Preto aj ten zákon o Košiciach bol prijatý.

Samozrejme, toto je tá istá pozícia. Ak mestské zastupiteľstvo prijalo stanovisko a my ho vieme teraz premietnuť do novely tohto zákona a hovorím, polemizovať o tom, či je to malá novela, alebo dostatočná, nedostatočná. Viete, ak sa nevie dohodnúť na veľkom riešení, tak jednoducho aj malé riešenia sú aspoň nejaké kroky dopredu, aj keď celkom maličké. Ale stále zostať na mieste a čakať, že však sa dohodneme. No ešte dve, ešte tri, možno štyri rokovania a nedohodneme sa na ničom, pretože to už sme v tomto parlamente zažili, že tých rokovaní bolo a obyčajne, ak sa niečo nevedelo riešiť, tak sa vymyslela komisia a tá potom vytvárala podklady, návrhy, riešenia a stále sme sa nepohli z miesta.

Takže toto je tá pozícia znižovania počtu poslancov a treba povedať to, čo je rozdiel od Slovenska, to znamená tých 137 miest Slovenska a 2 950 obcí, že mesto Bratislava a mesto Košice má tých poslancov trochu viacej, ako majú tieto mestá. Okrem toho, že sú to poslanci mestských častí, ktoré by akože boli v pozícii aj tých jednotlivých miest, ktoré máme v rámci Slovenska, my tu máme aj v Bratislave, aj v Košiciach ešte aj poslancov mesta. To znamená, že ak niekto má obavu, že dôjde k zníženiu kontroly, pretože nebude 80 poslancov mesta Bratislavy alebo iba 45, alebo 36, ja neviem, ktorý návrh si poslanci osvoja a ktorý tento návrh prejde, tak potom zabúda na to, že každá mestská časť má svojich poslancov a nech ma nikto nepresvedčuje, celý život sa v tej komunálnej politike pohybujem, že tí poslanci mesta Bratislavy, tí takzvaní "mestskí" vedia oveľa viacej o tej činnosti, ako je to v tých jednotlivých mestských častiach, ako o tom vedia tí, ktorí bezprostredne v tých svojich volebných obvodoch v tých mestských častiach žijú a ktorí sa tam dennodenne s tými ľuďmi stretajú. Takže trochu si tak nahovárame niečo, čo celkom nie je realita.

Samozrejme, ak to posunieme do tejto roviny a meníme počet, musíme sa dotknúť jednej veci. Ak nemeníme systém, tak ťažko predpokladať, že títo poslanci by nejako menili pozíciu. Pamätáte si, svojho času som tu predkladal návrh, bolo to síce v minulom funkčnom období, kde bol návrh, aby Slovensko bolo rozdelené na 150 jednomandátových obvodov do Národnej rady, z toho dva obvody potom vyššieho územného celku by boli totožné s tým obvodom do Národnej rady a následne tak by sa to rozkúskovalo všetko, aby sme mohli mať konkrétnych poslancov a konkrétnych voličov, ktorých by v tom príslušnom volebnom obvode volili a potom aj tá konkrétna zodpovednosť.

Vôľa na to nebola riešiť to v parlamente, aby sme takto ďalej pokračovali a neobjavíme nič nové. Toto svojho času fungovalo, keď boli konkrétne volebné obvody a konkrétni poslanci za tú časť zodpovední, teraz sa to vytvorilo skôr aj v rámci VÚC-iek na úrovni bývalých okresov, respektíve teraz obvodov.

Takže pokiaľ nedôjde zrejme asi k zmene systému alebo zosúladeniu nejako volebných zákonov, tak zrejme nebude ani šanca riešiť túto pozíciu. A ja si myslím, že zákon rieši aj tú pozíciu, o ktorej tu hovorila pani poslankyňa Žitňanská, že by sa stalo, že niektorá časť nebude mať svojho zástupcu, nebude mať svojho poslanca. Pri rozhodovaní v termíne, pred termínom konania volieb rozhoduje zastupiteľstvo, koľko tých poslancov bude a kde ako tie volebné obvody a okrsky budú vytvorené. Takže celkom mi to nie je jasné, ako sa to môže stať, že by niektoré časti nemali poslancov. Preto hovorím, že to špecifikum, keď sa to v Bratislave nevie dohodnúť, tak potom vyvstáva problém, ktorý možno by bolo treba riešiť niekde inde, ale toho sa nechcem bezprostredne dotýkať.

Samozrejme, veľa sa dá diskutovať o tom, padli tu dokonca dva návrhy, otázka, či vytvoriť ten rozpočet, nevytvoriť samostatnú kapitolu pre mesto Bratislava. Ja osobne nie som zástanca tohto názoru, aby sme kúskovali, ale budem rešpektovať rozhodnutie parlamentu. Ak parlament rozhodne, že bude tá kapitola vytvorená a rešpektujem ako ktorékoľvek iné rozhodnutie a budeme musieť potom v rámci rozpočtu aj hľadať túto pozíciu. V tomto prípade súhlasím s názorom, ktorý tu už odznel, že trochu by to bolo vytváranie určitého tlaku, aby v rámci schvaľovania rozpočtu každý rok sa hľadala pozícia, ako posilniť alebo vytvoriť ten priestor pre mesto Bratislava, keby bola samostatná kapitola. Takže tento návrh, hovorím, osobne nepodporujem, aj keď viem si ho predstaviť, že by sme ho takýmto spôsobom mali zabezpečený. A, samozrejme, tak, ako bolo doteraz zvykom, vytvárame priestor v rámci výboru pre verejnú správu, aby vo všetkých týchto veciach samosprávy na takzvaných otvorených sedeniach za účasti zástupcov ZMOS-u a všetkých inštitúcií, ktoré majú čo do tejto oblasti hovoriť, aby sme si tie veci vydiskutovali.

Ja sa nebránim tomu, aby sa vytvoril priestor, aby sme hľadali aj pozíciu, aby Bratislava skutočne mala zákon ten, ktorý je hodný, aby to bolo o hlavnom meste Slovenskej republiky, ale nie o tých politických súbojoch, že kto má momentálne navrch, že ten rieši svoju pozíciu, ten druhý mu to vytýka a jednoducho nevieme sa nejakým spôsobom dopracovať k záverom, ktoré by boli v prospech občanov...

Trochu mi to tak pripomína, že je to viac súboj politikov ako riešenia problémov tých ľudí, ktorých sa to bezprostredne dotýka a ktorí teda budú hľadať svoje uplatnenie tu v rámci hlavného mesta.

A na záver chcem povedať ešte jednu vec. Kolega Kubovič, keď tu hovoril, že názor, ktorý som tu vyjadril, že pravidlá počas hry by sa nemali meniť. Ja som nikdy tento názor nezmenil, ani ho nezmením. Jednoducho rešpektujem, že takýmto väčšinových rozhodnutím Národná rada rozhodla, že bude sa tým zaoberať, že sa prijalo aj uznesenie mestského zastupiteľstva, aj to sa premietlo do návrhu. Tieto všetky veci rešpektujem, ale hovorím, názor som nezmenil, pretože pravidlá by mali byť jasné pred začiatkom nastúpenia na zápas. A to je vždy voľbami, ktoré sú o výbere jednotlivých starostov, poslancov či primátora, v tomto prípade mesta Bratislavy.

Takže ak rešpektujem tie názory, ktoré boli prijaté a ktoré teda nám boli oficiálne doručené jednak od primátora mesta aj od mestského zastupiteľstva, respektíve tie stanoviská, ktoré sme si mali možnosť vypočuť na zasadnutí výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, na ktorom boli prítomní, je teraz na poslancoch, aby k tomuto návrhu zákona, respektíve pozmeňujúcim návrhom zaujali svoje stanovisko a aby sa minimálne urobil ten malý krôčik, keď už nevieme urobiť veľkú novelu. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, neregistrujem faktickú poznámku, preto konštatujem, že vystúpenie pána poslanca Cabaja bolo vystúpenie posledného poslanca riadne prihláseného do rozpravy, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Má slovo.

J. Zvonár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som vám poďakovať za túto diskusiu pri prerokovávaní tohto zákona, aj keď mám možno výhrady k tým argumentom, ktoré použili opoziční poslanci, pretože to neboli argumenty, ktoré by sa priamo dotýkali dôležitých častí tohto zákona. Zamerali sa na počet poslancov, ktorý nebol vystrelený z brucha, ktorý bol presne vyrátaný, aby bol optimálny počet poslancov, a ak sa im tento počet nepáčil, alebo ho nepovažujú za správny, nebol žiadny problém, aby v tomto parlamente predložili pozmeňujúci návrh, ktorý by alebo nechal pôvodný počet poslancov, alebo určili iný počet poslancov, ktorý je pre nich výhodný.

Nepáčilo sa mi ani to, že pán poslanec Kubovič využil priestor v tejto Národnej rade, aby zaútočil na svojich oponentov, na nezávislý klub poslancov, ktorí sú vlastne ich poslanci, ktorých vylúčili za to, že mali vlastný názor. Akýkoľvek náznak neposlušnosti sa v SDKÚ musí výrazne trestať.

Pán poslanec Frešo tuná hovoril niečo o kontrole. To je neznalosť pomerov v samospráve a chcel by som mu pripomenúť, že mimo poslancov existuje v meste, obciach, mestských častiach aj útvar hlavného kontrolóra a právo kontroly má aj Najvyšší kontrolný úrad.

Napriek tomu si myslím, že táto diskusia mala svoj veľký význam. Považujem zákon za dobrý, pretože vyrieši pomery v samospráve mesta, vo fungovaní samosprávy, spriehľadní tok peňazí v meste a ja osobne vždy budem zastávať, aby mesto malo viacej peňazí, aby svoj rozpočet mohlo kryť zo zdrojov, ktoré sú iné ako tie, ktoré sa získajú rozpredajom mestského majetku. Ďakujem vám.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave?

Máte slovo, pán spravodajca.

B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja len z pozície spravodajcu by som si na záver dovolil povedať pár viet i napriek tomu, že predseda výboru, kolega pán Cabaj veľa povedal z toho, čo sa vo výbore uskutočnilo vo vzťahu k prijatiu tohto poslaneckého návrhu zákona.

Ja len na margo toho, čo tu bolo povedané chcem spomenúť, že skutočne hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava zastalo stanovisko, ktoré tu v tomto pléne už viackrát zaznelo z úst mojich predrečníkov, kde odporučilo tento poslanecký návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami.

Navrhovatelia sa s týmito pripomienkami stotožnili, ja ako spravodajca výboru som si ich osvojil, predložil som ich do pléna, preto si myslím, že tento zákon v tej podobe tak, ako je predložený, bude aj v tomto pléne schválený. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ley Grečkovej a Jána Babiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh ste dostali ako tlač 751 a spoločnú správu výborov máte pod č. 751a.

Pani poslankyňa Grečková, máte slovo a prosím vás, aby ste návrh zákona odôvodnili.

L. Grečková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sme predložili s cieľom minimalizovať výkup odpadu z farebných kovov a iného kovového odpadu, ktorý bol získaný nelegálnym spôsobom z technicko-prevádzkových zariadení železničnej infraštruktúry, z dopravných značiek, z kanalizačných poklopov a podobne. Okrem spôsobenia finančnej škody vlastníkom odcudzených materiálov krádež týchto zariadení vedie k ohrozeniu funkčnosti zariadení dopravnej infraštruktúry s možnými závažnými dôsledkami pre ľudský život a zdravie.

Ako som už odôvodnila v prvom čítaní, ako predkladatelia sme nemali ambíciu otvárať celú zložitú širokú problematiku odpadov tohto zákona. Zamerali sme sa len na novelu tých paragrafov, ktoré sa týkajú výkupu odpadu z farebných kovov a iných kovových odpadov. To znamená, že táto novela sprísňuje podmienky evidencie toho, ktorý predáva, aby preukázal svoju totožnosť, takisto sprísňuje aj podmienky pre výkupcov, ktorým ukladá povinnosť viesť fotodokumentáciu z vykupovaného odpadu. Ak by sa porušil tento zákon, sprísňujú sa zároveň aj sankcie za jeho porušenie, a to až do výšky 16-tisíc eur. Po uložení pokuty dvakrát je možnosť až odobratia súhlasu na prevádzkovanie výkupne.

Zároveň táto novela umožňuje občanom nahlásiť akékoľvek porušenie tohto zákona nielen Slovenskej inšpekcii životného prostredia a obvodnému úradu životného prostredia, ale aj obci.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie a verím, že tento zákon, ktorý pomôže aj občanom, aj podnikateľom na Slovensku podporíte. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pani navrhovateľka, za uvedenie poslaneckého návrhu zákona. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Ľubošovi Martinákovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil stanoviská a návrhy gestorského výboru.

Máte slovo, pán poslanec.

Ľ. Martinák, poslanec: Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1023 zo 17. septembra 2008 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 492 z 15. októbra 2008 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 713 zo 14. októbra 2008 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 309 zo 14. októbra 2008 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ide o 12 pripomienok, ktoré sú uvedené v bode IV spoločnej správy a ktoré máte k dispozícii.

Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy č. 1 až 12 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 318 z 20. októbra 2008. V citovanom uznesení výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu k predmetnému návrhu zákona poslancov.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme teraz pokračovať druhým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona o vyznamenaniach Slovenskej republiky. Je to tlač 753.

Poprosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru, poprosím pána poslanca Mamojku, aby prišiel do sály a uviedol návrh svojho zákona. Už je tu, ale je tu aj druhý navrhovateľ. Môžete, pán navrhovateľ. Pán poslanec Jarjabek je tiež navrhovateľ. Nech sa páči, máte slovo.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja len veľmi v krátkosti uvediem návrh zákona. Nová zákonná úprava má zabezpečiť, aby rozhodujúcim a jediným kritériom na udelenie štátneho vyznamenania boli mimoriadne zásluhy alebo významné zásluhy osobností, ktorým sa má štátne vyznamenanie udeliť.

Ďalej návrh zákona umožňuje udeľovať štátne vyznamenanie a iné vyznamenania, v tomto prípade ale iné vyznamenania rieši a budú upravovať osobitné zákony. Ďalej ako štátne vyznamenania sa zachovávajú doterajšie rady.

No a po štvrté. Navrhuje sa udeľovať rady okrem Radu Bieleho dvojkríža kríže a Medailu prezidenta Slovenskej republiky, ktorá je istým nóvum v tejto oblasti. Presne tak, ako som to hovoril pri prvom čítaní. Ja by som v tejto chvíli ďalej nezdržoval a to by bolo pre túto chvíľu všetko. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Poprosím pána poslanca Podmanického, ktorý je spravodajcom k tomuto návrhu zákona.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona o vyznamenaniach Slovenskej republiky vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra 2008 pridelila návrh poslancov Národnej rady Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona o vyznamenaniach na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre kultúru a médiá. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Predložený poslanecký návrh zákona prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne.

Ústavnoprávny výbor uznesením č. 493 z 15. októbra 2008 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 383 z 15. októbra 2008 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia.

Výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 154 zo 14. októbra 2008 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia.

Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto informácie vyplývajú tie pozmeňujúce doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou písomného vedenia informácie. Je ich deväť. Máte ich v písomnej informácii, ktorá bola pridelená každému poslancovi.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie rokoval 21. októbra 2008 o spoločnej správe výborov s odporúčaním výborov predmetný návrh zákona schváliť. Spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania poslaneckého návrhu zákona o vyznamenaniach Slovenskej republiky v druhom čítaní gestorský výbor neschválil, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Z uvedeného dôvodu spoločný spravodajca Ján Podmanický podá informáciu o výsledku rokovania výborov podľa § 80 rokovacieho poriadku.

Ďakujem pekne, pán predseda. Skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pani poslankyňu Vášáryovú. Ešte niekto prosím? Pána poslanca Senka registrujem. Ak nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Vášáryová. Pripraví sa pán poslanec Senko.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení páni kolegovia, v prvom čítaní som upozornila na niektoré problematické odseky tohto zákona. Dovolila by som si v druhom čítaní predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý je pomerne dosť rozsiahly. Budem sa ho snažiť prečítať čo najrýchlejšie a je výsledkom určitého kompromisu medzi odborníkmi a medzi predstavami niektorých ľudí.

Takže, aby som nezdržovala pozmeňujúci návrh. Bod č. 1 v § 2 ods. 1 a 2 znejú. 1. Štátne vyznamenania sú Rad Bieleho dvojkríža, Rad Andreja Hlinku, Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Pribinov kríž.

Po druhé. Zriaďuje sa Medaila prezidenta Slovenskej republiky ako štátne vyznamenanie. Ide o legislatívnu úpravu textu, v ktorom sa vymenujú všetky doterajšie štátne vyznamenania. V ods. 2 sa navrhuje zriadiť nové štátne vyznamenanie, a to Medaila prezidenta Slovenskej republiky.

V § 2 sa vypúšťajú ods. 3 a 4, pretože to je v nadväznosti na úpravu ods. 1 a 2. V § 11 ods. 1 sa slová "rady okrem Radu Bieleho dvojkríža, kríže a Medaila prezidenta Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami "štátne vyznamenania okrem Radu Bieleho dvojkríža".

V § 11 ods. 2 sa slová "rady, kríže a Medaila prezidenta Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami "štátne vyznamenania". To všetko sú len legislatívnotechnické úpravy.

V § 12 druhá veta znie: "Vyobrazenia štátnych vyznamenaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky." Je to proste takéto navrhnutie v nadväznosti na potrebu úpravy príloh č. 1 až 5. Potom sa prílohy č. 1 až 1c, 2 až 2d, 3a až 3c, 4a až 4c, 5a, 5b a 6a vypúšťajú.

V prílohe č. 1 v bode č. 1 v prvom bode sa slová "a radová stužka" nahrádzajú slovami "radová stužka a radová rozeta".

V prílohe č. l v čl. I piaty bod znie: "5. Radová stužka je hodvábna modro-červeno-modrá s rovnakým pomerom farieb, dlhá 18 mm, široká 10 mm. V strede radovej stužky je miniatúra, ktorú tvorí dvojkríž vyplnený bielym smaltom. Pod krížom je štít vyplnený červeným smaltom a olemovaný pozláteným olivovým vencom s priemerom 10 mm. Radová stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

Radová rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 mm, je hodvábna modro-červeno-modrá s rovnakým pomerom farieb. V strede radovej rozety je miniatúra, ktorú tvorí dvojkríž vyplnený bielym smaltom. Pod krížom je štít vyplnený červeným smaltom a olemovaný pozláteným olivovým vencom s priemerom 10 mm. Radová rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom."

V prílohe č. 1 v čl. II prvom bode sa slová "a radová stužka" nahrádzajú slovami "radová stužka a radová rozeta" presne tak ako v prílohe č. 1 v čl. II piatom bode prvá veta znie: "Radová stužka a radová rozeta sú stvárnené rovnako radová stužka a radová rozeta I. triedy."

V prílohe č. 1 v čl. III prvom bode sa slová "a radová stužka" znovu nahrádzajú slovami "radová stužka a radová rozeta" a v prílohe č. 1 v čl. III v treťom bode prvá veta znie: "Radová stužka a radová rozeta sú stvárnené rovnako ako radová stužka a radová rozeta II. triedy."

V prílohe č. 1 v čl. IV znie: Článok IV. Radová stužka sa nosí na ľavej strane vojenskej rovnošaty alebo inej rovnošaty, a to len vtedy, ak nahrádza nosenie iných radových insígnií. Radová rozeta sa nosí na ľavej strane občianskeho odevu, a to len vtedy, treba opraviť "vtedy", prosím, v tomto mojom pozmeňujúcom návrhu, ospravedlňujem sa, nevšimla som si to, ak nahrádza nosenie iných radových insígnií, ak má občiansky odev chlopňu, nosí sa v gombíkovej dierke ľavej chlopne.

V prílohe č. 2 čl. I v prvom bode sa slová "a radová stužka" nahrádzajú znovu slovami "radová stužka a radová rozeta".

V prílohe č. 2 v čl. I piaty bod znie: 5. Radová stužka je hodvábna modro-bielo-modrá s rovnakým pomerom farieb, dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov, v strede radovej stužky je zo striebra razený pozlátený medailón s plastickým profilom Andreja Hlinku s priemerom 12 milimetrov. Radová stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Radová rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov, je hodvábna modro-bielo-modrá s rovnakým pomerom farieb. V strede radovej rozety je zo striebra razený pozlátený medailón s plastickým profilom Andreja Hlinku s priemerom 12 milimetrov. Radová rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

V prílohe č. 2 v čl. II v prvom bode sa slová "a radová stužka" znovu nahrádzajú slovami "radová stužka a radová rozeta". V prílohe č. 2 v čl. II piaty bod znie: Radová stužka je hodvábna modro-bielo-modrá s rovnakým pomerom farieb, dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov, v strede radovej stužky je zo striebra razený medailón s plastickým profilom Andreja Hlinku s priemerom 12 milimetrov. Radová stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Radová rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov, je hodvábna modro-bielo-modrá s rovnakým pomerom farieb. V strede radovej rozety je zo striebra razený medailón s plastickým profilom Andreja Hlinku s priemerom 12 milimetrov. Radová rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

V prílohe č. 2 v čl. III v prvom bode sa slová "a radová stužka" znovu nahrádzajú slovami "radová stužka a radová rozeta". V prílohe č. 2 v čl. III tretí bod znie: 3. Radová stužka je hodvábna modro-bielo-modrá s rovnakým pomerom farieb, dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. Radová stužka má v strede miniatúru závesu radového kríža v tvare listu ruže s rozmermi 10 x 14 milimetrov, ktorá je razená zo striebra. Radová stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Radová rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov, je hodvábna modro-bielo-modrá s rovnakým pomerom farieb. Radová rozeta má v strede miniatúru závesu radového kríža v tvare listu ruže s rozmermi 12 x 14 milimetrov, ktorá je razená zo striebra. Radová rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

V prílohe č. 2 čl. IV znie: Článok IV. Radová stužka sa nosí na ľavej strane vojenskej rovnošaty alebo inej rovnošaty, a to len vtedy, ak nahrádza nosenie iných radových insígnií. Radová rozeta sa nosí na ľavej strane občianskeho odevu, a to len vtedy, ak nahrádza nosenie iných radových insígnií. Ak má občiansky odev chlopňu, nosí sa v gombíkovej dierke ľavej chlopne.

V prílohe č. 3 v čl. I prvom bode sa slová "znovu radová stužka" nahrádzajú slovami "radová stužka a radová rozeta". V prílohe č. 3 v čl. I piaty bod znie: 5. Radová stužka je hodvábna bielo-modro-červená s rovnakým pomerom farieb, dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. V strede radovej stužky je zo striebra razený pozlátený medailón s plastickým portrétom Ľudovíta Štúra s priemerom 10 milimetrov. Radová stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Radová rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov, je hodvábna bielo-modro-červená s rovnakým pomerom farieb. V strede radovej rozety je zo striebra razený pozlátený medailón s plastickým portrétom Ľudovíta Štúra s priemerom 10 milimetrov. Radová rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

V prílohe č. 3 v čl. II prvom bode sa slová "a radová stužka" znovu nahrádzajú slovami "radová stužka a radová rozeta". V prílohe č. 3 v čl. II piaty bod znie: 5. Radová stužka je hodvábna bielo-modro-červená s rovnakým pomerom farieb, dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. V strede radovej stužky je zo striebra razený medailón s plastickým portrétom Ľudovíta Štúra s priemerom 10 milimetrov. Radová stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Radová rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov. Je hodvábna bielo-modro-červená s rovnakým pomerom farieb. V strede radovej rozety je zo striebra razený medailón s plastickým portrétom Ľudovíta Štúra s priemerom 10 milimetrov. Radová rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

V prílohe č. 3 v čl. III prvom bode sa znovu slová "radová stužka" nahrádzajú slovami "radová stužka a radová rozeta". V prílohe č. 3 v čl. III štvrtý bod znie: 4. Radová stužka je hodvábna bielo-modro-červená s rovnakým pomerom farieb, dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. V strede radovej stužky je miniatúra závesu kríža pre občiansky druh. Je razená zo striebra, pozlátená s priemerom 10 milimetrov. Radová stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Radová rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov. Je hodvábna bielo-modro-červená s rovnakým pomerom farieb. V strede radovej rozety je miniatúra závesu kríža pre občiansky druh. Je razená zo striebra pozlátená s priemerom 10 milimetrov. Radová rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

V prílohe č. 3 v čl. IV znie: Článok IV. Radová stužka sa nosí na ľavej strane vojenskej rovnošaty alebo inej rovnošaty, a to len vtedy, ak nahrádza nosenie iných radových insígnií. Radová rozeta sa nosí na ľavej strane občianskeho odevu, a to len vtedy, ak nahrádza nosenie iných radových insígnií. Ak má občiansky odev chlopňu, nosí sa v gombíkovej dierke ľavej chlopne.

V prílohe č. 4 v čl. I prvom bode sa slová "a stužka" nahrádzajú slovami "stužka a rozeta". V prílohe č. 4 čl. I štvrtý bod znie: 4. Stužka je hodvábna blankytnej farby, dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. V strede stužky je miniatúrny strieborný pozlátený vták sokol so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov. Je hodvábna blankytnej farby. V strede rozety je miniatúrny strieborný pozlátený vták sokol so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

V prílohe č. 4 v čl. II prvom bode sa slová "a stužka" nahrádzajú slovami "stužka a rozeta" a v prílohe č. 4 čl. II štvrtý bod znie: 4. Stužka je hodvábna blankytnej farby, dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. V strede stužky je miniatúrny strieborný vták sokol so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov. Je hodvábna blankytnej farby. V strede rozety je miniatúrny strieborný vták sokol so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

V prílohe č. 4 v čl. III prvom bode sa slová "a stužka" znovu nahrádzajú slovami "stužka a rozeta" . V prílohe č. 4 čl. III štvrtý bod znie: 4. Stužka je hodvábna blankytnej farby, dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. V strede stužky je miniatúrny bronzový vták sokol so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov. Je hodvábna blankytnej farby. V strede rozety je miniatúrny bronzový vták sokol so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

V prílohe č. 4 čl. IV znie: Článok IV. Stužka sa nosí na ľavej strane vojenskej rovnošaty alebo inej rovnošaty, a to len vtedy, ak nahrádza nosenie kríža. Rozeta sa nosí na ľavej strane občianskeho odevu, a to len vtedy, ak nahrádza nosenie kríža. Ak má občiansky odev chlopňu, nosí sa v gombíkovej dierke ľavej chlopne.

V prílohe č. 5 v čl. I prvom bode sa slová "a stužka" znovu nahrádzajú slovami "stužka a rozeta" a v prílohe č. 5 čl. I štvrtý bod znie: 4. Stužka je hodvábna purpurovej farby dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. V strede stužky je miniatúrna strieborná pozlátená korunka so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov. Je hodvábna purpurovej farby. V strede rozety je miniatúrna strieborná pozlátená korunka so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

V prílohe č. 5 v čl. II prvom bode sa slová "a stužka" znovu nahrádzajú slovami "stužka a rozeta". V prílohe č. 5 čl. II štvrtý bod znie: 4. Stužka je hodvábna purpurovej farby dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. V strede stužky je miniatúrna strieborná korunka so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov. Je hodvábna purpurovej farby. V strede rozety je miniatúrna strieborná korunka so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

V prílohe č. 5 v čl. III prvom bode sa znovu slová "a stužka" znovu nahrádzajú slovami "stužka a rozeta". V prílohe č. 5 v čl. III štvrtý bod znie: 4. Stužka je hodvábna purpurovej farby dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. V strede stužky je miniatúrna bronzová korunka so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov. Je hodvábna purpurovej farby. V strede rozety je miniatúrna bronzová korunka so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

V prílohe č. 5 potom čl. IV znie: Článok IV. Stužka sa nosí na ľavej strane vojenskej rovnošaty alebo inej rovnošaty, a to len vtedy, ak nahrádza nosenie kríža. Rozeta sa nosí na ľavej strane občianskeho odevu, a to len vtedy, ak nahrádza nosenie kríža. Ak má občiansky odev chlopňu, nosí sa v gombíkovej dierke ľavej chlopne.

Toto je doplnenie insígnie radov rozetov. V prílohe č. 6 v čl. II sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová "vojenskej rovnošaty alebo inej rovnošaty". Navrhuje sa možnosť nosenia insígnií medailí aj na vojenskej rovnošate alebo inej rovnošate.

Skončila som čítanie pozmeňujúceho návrhu, ktorý je výsledkom kompromisu medzi odborníkmi a ľuďmi, ktorí pripravili návrh zákona. Ďakujem za pozornosť. Áno, prosím pána spravodajcu, aby nechal hlasovať o všetkom spoločne. Ďakujem pekne.