P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pán minister, ideme do druhého čítania o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 804.
Spoločná správa je tlač 804a.
Máte slovo.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého obsahom je ustanovenie takzvanej zamestnaneckej prémie.
Zamestnanecká prémia je adresná forma dodatočnej sociálnej pomoci občanom, ktorí aj napriek snahe zlepšiť si svoje životné podmienky nemajú možnosť zamestnať sa pri vyššej mzde. Ustanovenie zamestnaneckej prémie sa stáva rozhodujúcim krokom v napĺňaní predsavzatí modernizačného programu Slovensko 21 v kapitole Zamestnanosť, ktorým občania v dolnej hranici príjmovej škály získajú vyplatenie zamestnaneckej prémie vyšší čistý príjem.
Očakáva sa, že opatrenie povedie k zvýšeniu zamestnanosti predovšetkým z radov dlhodobo nezamestnaných, nízkokvalifikovaných uchádzačov o zamestnanie a tiež zvýšený záujem o prácu na čiastočný úväzok a zvýšenie atraktívnosti riadneho trvalého pracovného pomeru.
Ustanovením prémie v navrhovanej forme sa vytvárajú predpoklady, aby sa po odskúšaní pôsobenia tohto nástroja mechanizmus jeho poskytovania posilnil v záujme čo najširšieho uplatnenia očakávaných pozitívnych vplyvov.
V súčasnosti je možné motivovať nezamestnaného aj podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti poskytovaním príspevku na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami s cieľom motivácie uchádzačov o zamestnanie prijať aj pracovné miesto s nízkou mzdou vrátane sezónnych pracovných miest.
Subjekt zamestnaneckej prémie a poskytnutie príspevku na udržanie v zamestnaní podľa osobitného predpisu sa v návrhu zákona vylučuje.
Ďakujem za slovo. Skončil som.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Burian, bude spravodajcom.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu výborov k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1083 z 24. októbra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Uvedený návrh prerokovali výbory v stanovenom termíne, pričom gestorským výborom bol výbor pre financie, rozpočet a menu. Odporúčanie pre Národnú radu bolo schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
V spoločnej správe sa nachádza päť bodov, gestorský výbor navrhuje hlasovať o bode 1 až 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Zároveň predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 430 z 24. novembra 2008. Výbor určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu a súčasne ho poveril po prvé predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Ďakujem, pán predseda, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku od pána poslanca Štefanca.
I. Štefanec, poslanec: Poprosím chvíľočku o strpenie, len si pripravím techniku. Som presvedčený, že vás to bude baviť. Ďakujem pekne za trpezlivosť.
Vážený pán predseda, dámy a páni, pán minister, vážení hostia, dovoľte, aby som sa vyjadril k predmetnému návrhu zákona a predložil aj tri pozmeňujúce návrhy. Najskôr by som chcel troška zo širšia povedať, prečo predkladáme tieto pozmeňujúce návrhy práve k predloženej novele zákona o dani z príjmov.
Slovensko zažíva stále relatívne dobré časy, ekonomické, aj keď vidíme na príslušnom grafe, že ten rast, ktorý išiel hore od rokov 1999 až po rok 2007, kedy kulminoval, tak tento a ďalší rok má klesať aj bez vplyvu finančnej krízy. Budúci rok pôvodne vláda odhadovala rast 6,5 %, potom po zohľadnení vplyvu krízy korigovala odhad na úroveň 4,6 %. Dôležitý fakt je teda, že sme zaznamenali pokles rastu aj bez krízy.
Hovorím to aj preto, pretože som presvedčený o tom, že v súčasnosti potrebujeme rozvojový impulz, ktorý by stimuloval ďalej hospodársky rast. Aj to bol dôvod, prečo sme prišli s naším ochranným plánom pod názvom Rast, ktorý má stimulovať rozvoj. Sme presvedčení, že opatrenia, ktoré sú napríklad aj súčasťou pozmeňujúcich návrhov v tomto zákone, sú jednak zreteľné a jasné, sú okamžité, pretože v prípade dobrej vôle môžeme ich okamžite odsúhlasiť, a som takisto presvedčený o tom, že ich realizácia bude mať veľmi rýchle efekty.
Hovorím to na základe aj tohto obrázku, to je vývoj príjmov z dane právnických osôb v miliardách korún od roku 2000 až po rok súčasný. V roku 2004, keď klesla daň z príjmov právnických osôb z 25 na 19 % a bola zavedená známa rovná daň, tak sme videli, že už v prvom roku, napriek zníženiu priamych daní, sme zaznamenali v štátnom rozpočte vyšší príjem daní z právnických osôb. A ten boom potom pokračoval v ďalších rokoch. To je teda hlavný argument, o ktorý opierame aj zmienený poslanecký návrh, ktorý hovorí o znížení daní z príjmu. V tomto prípade navrhujeme zníženie z 19 na 16 %.
Sme presvedčení, že štrukturálne reformy, ktoré zaznamenalo Slovensko najmä za minulé volebné obdobia, by mali pokračovať a by mali byť odpoveďou aj na súčasnú nejednoduchú situáciu vo svete. Vyzýva k tomu okrem iného aj Európska rada, napr. citujem z jej záverov zo dňa 16. októbra: "Európska rada zdôrazňuje, že pokračujúce štrukturálne reformy sú dnes dôležitejšie než hocikedy predtým, aby obnovili rast a zlepšili zamestnanosť v Európe."
Náš plán, ktorý teda smeruje k podpore rastu zamestnanosti a, samozrejme, aj rastu platov a rastu životnej úrovne, sme predstavili spomínaného 17. októbra a hovorí najmä o štyroch pilieroch. O rozvoji, ktorý chceme podporovať nižšími daňami, o aktivite, ktorú chceme stimulovať najmä podporou nových pracovných aktivít, tu máme na mysli najmä daňové odvodové prázdniny pre nových živnostníkov, t. j. osobitný návrh zákona, ktorý je zaradený takisto v prvom čítaní na tejto schôdzi. Čo sa týka tretieho piliera stability, tak tá sa týka predovšetkým strednej vrstvy a kvalitnejších služieb štátu. No a v neposlednom rade ten štvrtý pilier je trend, aby sme neprodukovali ďalšie dlhy. Sme presvedčení, že kríza, ktorá bola spôsobená zlými dlhmi, tak nie je možné, aby sme ju riešili a vyriešili takisto len a len ďalším zadlžovaním.
Čo sa týka tých jednotlivých opatrení, v prvom bode je to zvýšenie odpočítateľnej položky u každého daňovníka z dnešných približnej 100-tisíc korún na zhruba 120-tisíc korún. Je to úroveň 6-násobku priemernej mzdy a chceme takisto systémovo naviazať túto odpočítateľnú položku na úroveň 6-násobku priemernej mzdy, aby aj do budúcnosti sme odrezali súčasné naviazanie na životné minimum.
V tomto opatrení vidíme pomoc bezprostredne najmä strednej vrstve, pretože to zvyšuje jej príjem, ale zvyšuje to, samozrejme, aj situáciu nízkopríjmovým vrstvám obyvateľstva. Prispieva toto opatrenie takisto k lepšej kúpyschopnosti ľudí, pretože stimulujeme predovšetkým zdravú spotrebu a dopyt a summa summarum vidíme teda pozitívny vplyv nielen na životnú úroveň ľudí, ale nárast celej ekonomiky.
To druhé opatrenie, ktoré je najviditeľnejšie, je návrh znížiť rovnú daň z 19 % na úroveň 16 %. Okrem priameho efektu pre ľudí tu znova vidíme možnosť zatraktívnenia krajiny pre nových investorov, čo je veľmi aktuálne dnes, zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré, ako vieme, zaznamenalo negatívny trend za posledného takmer 2,5 roka. Takisto podporu udržania zamestnanosti, zvyšovania miezd a, samozrejme, za spomenutie stojí efekt, ktorý si všetci pamätáme z roku 2004, a to je aj spomínaný graf, od roku 2004 vidíme rapídny nárast daní z príjmov, najmä z príjmov právnických osôb.
Tretie opatrenie, to je opatrenie, ktoré by malo pomôcť riešiť situáciu najmä tým, ktorí prídu o prácu, resp. ktorí sa vrátia zo zahraničia. Chceme zaviesť daňové odvodové prázdniny pre nových živnostníkov, pre tých, ktorí doteraz nepodnikali a majú záujem o takúto formu aktivít. Na Slovensku je dnes viac než 400-tisíc drobných podnikateľov, živnostníkov, ktorí živia seba, svoju rodinu, ale, samozrejme, v nejednom prípade aj ďalších ľudí. Chceme teda otvoriť tento priestor pre ďalších, aj mladých ľudí, ktorí dnes pracujú v zahraničí a chcú sa vrátiť. Tento impulz považujeme za dôležitý pre ľudí, ktorí môžu prísť o zamestnanie práve v dôsledku dopadov súčasnej finančnej krízy a podporiť živnostenský stav.
Štvrtým opatrením, ktoré sme už avizovali takisto v tejto snemovni, je zvýšenie materského príspevku na 100 % čistej mzdy matky, ktorá mala pred odchodom na materskú, a to na dobu jedného roka. Sme presvedčení o správnosti tejto filozofie a takisto tu vidíme podporu kúpyschopnosti najmä mladých rodín a pozitívny efekt na celú ekonomiku.
Piatym opatrením je tzv. medzitrh práce, to znamená možnosť zamestnania ľudí, ktorí dlhodobo nie sú zamestnaní. Vieme, že na Slovensku ten problém je asi najvypuklejší zo všetkých krajín, pretože ľudia, ktorí sú v stave nezamestnaných, tak viac než polovica je ich dlhodobo nezamestnaných viac než jeden rok. Náš návrh hovorí o možnosti zamestnať týchto ľudí za menšiu než minimálnu mzdu s tým, že rozdiel medzi príjmom a minimálnou mzdou im doplatí štát, samozrejme, cez zamestnávateľa, nie napriamo. Pre štát je to lacnejšie, ako platiť sociálne dávky. A vidíme tu šancu pre zamestnanie mnohých, ktorí dnes zamestnanie nemajú. Ak bude mať svetová finančná kríza dopad na slovenskú ekonomiku, a vidíme, že už začína mať, tak najmä chceme pomôcť tým ľuďom, ktorí dnes zamestnaní nie sú, aby sa im zvýšila šanca uplatniť sa na pracovnom trhu.
Po šieste navrhujeme začať okamžité práce na zjednotení na poli daní a odvodov. Tento projekt nie je nový, prišla s koncepciou zjednotenia daní a odvodov už minulá vláda a vieme, že súčasná vláda, bohužiaľ, v tom nepokračuje, posunula akurát tento projekt na ďalšie volebné obdobie. Sme presvedčení, že najlepšou pomocou pre malých, stredných podnikateľov a aj pre nových živnostníkov je zjednodušenie ich administratívnych opatrení, zníženie byrokratickej záťaže a zjednotenie daní a odvodov. To zjednotenie daní a odvodov vidíme jednak v zjednotení na jednom mieste, ale aj v jednom čase a takisto v zjednotení vymeriavacích základov odvodov. Vidíme to ako základný predpoklad na to, aby sme postupne na Slovensku mohli znižovať odvodové zaťaženie. Takisto sme presvedčení, že by sme sa mali spoluzaviazať, že chceme robiť zmeny, všetky zmeny, čo sa týkajú odvodov, len v jednom čase, aby sme tak sprehľadnili celý systém a aby sme uľahčili podnikateľom orientáciu v legislatívnom prostredí.
Sme presvedčení, že pokiaľ sa tieto práce urýchlia, tak do konca volebného obdobia je možné zjednotiť dane a odvody, ten náš návrh, ktorý, mimochodom, sme už obsiahli aj vo volebnom programe v roku 2006, hovorí o transformácii daňových úradov na tzv. finančné úrady, reštrukturalizáciu týchto úradov na osem základných finančných úradov, čiže sme presvedčení, že tieto opatrenia by viedli k úspore nákladov nielen na strane verejnej správy, ale najmä na strane tých, ktorí produkujú hodnoty.
Siedmym opatrením je zefektívnenie verejnej správy. Nenavrhujeme vláde šetriť tam, kde netreba, ale navrhujeme šetriť, kde sa dá. V tomto prípade vieme, že aj samotná vláda mala veľmi ambiciózne ciele a prijala svoje opatrenia, ktoré, bohužiaľ, sama neplní. Myslím tým opatrenie o 20-percentnom znížení počtu štátnych úradníkov, ktoré skončilo tak, že ten počet sa znížil o 0,02 % a, bohužiaľ, na budúci rok vidíme v návrhu štátneho rozpočtu ďalší nárast štátnych úradníkov o viac ako 500, takto si šetrenie nepredstavujeme a sme prekvapení z tohto nárastu.
Keď hovoríme o zefektívnení verejnej správy, tak vidíme veľký priestor vo verejnom obstarávaní, ktoré ročne sa pohybuje na úrovni 130 mld. Sme presvedčení, že pokiaľ sa zavedie povinné elektronické verejné obstarávanie, tak je tu veľký, veľký priestor na zlepšenie. Sám predseda vlády hovoril o tom, ako môže ušetriť, hovoril o desiatkach miliárd korún, takže aj týmto spôsobom a z tohto miesta by som ho chcel vyzvať, aby v týchto aktivitách pokračoval.
Vo verejnom obstarávaní je veľký priestor na zlepšenie. Videli sme to napríklad pri tendri na elektronické mýto, kde rozdiel medzi najvyššou ponukou a tou ďalšou bol 6,5 mld. a strata z nerealizácie elektronického mýta na čas od začiatku roku 2009 a posunutie tohto procesu o rok neskôr znamenala ďalšie zhruba 3,5 mld., čiže len efektívnym, včasným, transparentným tendrom by sme získali 10 ml. navyše.
Mimochodom, keď som hovoril o tých úradníkoch, tak pokiaľ by vláda zrealizovala svoj záväzok a svoje uznesenie 20-percentného zníženia štátnych úradníkov, tak by to viedlo k úspore nákladov 2,4 mld. korún, čo sú len priame náklady, a ďalších približne 10 mld. korún na nepriamych administratívnych nákladoch, ktoré sú spojené s údržbou kancelárií, prenájmom priestorov, potrebami pre úradníkov réžiou atď. Takže vidíme tu priestor minimálne 30 mld., a keď by tento záväzok bol príliš ambiciózny, veríme, že skôr reálny by bol na úrovni nejakých 10 %, čo je úctyhodných stále 15 mld. Sk.
Pri zefektívnení verejnej správy takisto budeme navrhovať na ďalšej schôdzi zrušenie Fondu národného majetku, pretože vidíme, že fond stratil svoje opodstatnenie, základným poslaním fondu bolo privatizovať, keďže vláda aj v programovom vyhlásení má, že nechce privatizovať, tak nevidíme zmysel existencie a vidíme tu ďalšiu príležitosť na úsporu prostriedkov vo verejnej správe. Skôr naopak sme svedkami nedorozumením medzi ministerstvom financií a Fondom národného majetku, kedy sú nie jasné postupy a nie sú jasné stanoviská medzi týmito inštitúciami, čo sa týka napríklad prostriedkov uložených v Štátnej pokladnici, aj keď tu treba povedať názor ministerstva financií, a myslím si, že aj celého výboru pre financie, rozpočet a menu je jednotný, všetko by malo byť na účte Štátnej pokladnice.
Ďalej do tohto opatrenia takisto príde zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sme už navrhovali, a ďalšie a ďalšie možnosti.
Bod č. 8, tento bod sa týka investičných stimulov a vieme, že už predchádzajúca vláda na záver svojho funkčného obdobia prijala uznesenie o smerovaní investičných impulzov skôr stredného a východného Slovenska a zviedla kritériá také, aby investičné stimuly sa dávali len do regiónov s vyššou nezamestnanosťou. Bohužiaľ, v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok je čiastka na investičné stimuly rozdelená tak, že s výnimkou jedného projektu v Košiciach všetko ostatné ide na západné Slovensko.
Takže náš návrh hovoril o znovuobnovení kritérií, ktoré sú potrebné na zavedenie investičných stimulov. Hlavne v poslednom rade vidíme, že oblasť trhu práce je veľkou príležitosťou na zlepšenie. Vieme, že od budúceho roku, kedy stratíme menovú politiku, tak bude tá hospodárska ešte dôležitejšia, a preto je potrebné urobiť opatrenia na zlepšenie flexibility pracovnej sily.
V tejto oblasti navrhujeme zmenu absolventskej praxe, to znamená zamestnávanie nezamestnaných absolventov s príspevkom štátu vo výške životného minima počas polroka na patrónovanú rekvalifikáciu a aby sa tento príspevok vo výške životného minima po dobu jedného roka takisto viazal na povinnosť rekvalifikácie absolventa zo strany zamestnávateľa.
Tiež vidíme možnosť zaviesť špeciálne bonusy a zvýhodnenia pre zamestnávateľov podľa typu lokality, podľa ohrozených regiónov, ale aj v dôsledku poklesu zamestnanosti v súvislosti so svetovou krízou. V neposlednom rade sme za zrovnoprávnenie zamestnancov pri čiastkových a dočasných úväzkoch oproti úväzkom úplným na dobu neurčitú.
O týchto opatreniach sme jednali s viacerými profesijnými združeniami aj niektorými politickými stranami, tie jednania boli veľmi konštruktívne a momentálne osem organizácií nám vyjadrilo podporu, ako Slovenská asociácia malých podnikov, Slovenská asociácia podnikových finančníkov, INECO (Inštitút pre ekonomické, sociálne reformy), Podnikateľská aliancia Slovenska, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Republiková únia zamestnávateľov Slovenska, Banková asociácia Strany maďarskej koalície. No a tieto návrhy, samozrejme, predkladáme v podobe legislatívnych návrhov Národnej rade.
Takže dovoľte mi po tomto úvode odôvodnení nášho Ochranného plánu Rast predniesť teraz môj prvý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka práve zníženia rovnej dane z 19 na 16 %. Pozmeňujúci návrh číslo 1 je nasledovný:
1. V § 15 v úvodnej vete sa číslovka "19" nahrádza číslovkou "16". V § 35 ods. 2 v prvej vete sa číslovka "19" nahrádza číslovkou "16".
2. Za novelizačný čl. III sa vkladá čl. IV, ktorý znie: Čl. IV Zákon č. 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 sa číslovka "70,3" nahrádza číslovkou "75".
2. V § 3 sa číslovka "23,5" nahrádza číslovkou "25".
3. Novelizačný čl. IV stanovujúci účinnosť zákona sa prečísluje na článok V.
Odôvodnenie: Tento pozmeňujúci návrh reaguje na aktuálny vývoj v slovenskom hospodárstve, v ktorom sa začínajú odrážať negatívne dôsledky svetovej finančnej krízy. Jeho úlohou je poskytnúť podnikateľom i zamestnancom ekonomický stimul vo forme zníženia daňového zaťaženia v súlade s programovými cieľmi našej strany SDKÚ - DS. Pozmeňujúci návrh znižuje sadzbu dane z príjmu dnešných 19 % na 16 %, od čoho si sľubujeme zvýšenie ekonomickej aktivity podnikateľov a živnostníkov, ako aj zvýšenie atraktivity Slovenska pre zahraničných investorov. Vyšší záujem podnikateľov o investovanie bude so sebou prinášať nové pracovné príležitosti, čo v čase krízy zabráni ekonomickej stagnácii a nárastu zamestnanosti. V súvislosti s predpokladaným výpadkom výnosu dane z príjmu pre obce a vyššie územné celky sa navrhuje prerozdeliť celý výnos dane medzi územnú samosprávu, a to v pomere 75 % pre obce a 25 % pre vyššie územné celky.
Tento dodatok odôvodňujeme takto: Návrh rieši zmenu napojenia odpočítateľnej položky zo životného minima na priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Týmto opatrením sa zamedzí skrytému zvyšovaniu zdanenia, lebo životné minimum rástlo pomalšie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Tieto opatrenia ponechajú zamestnancom, živnostníkom a firmám viac peňazí z ich hrubého príjmu a budú znamenať nový pulz pre trast životnej úrovne a rast ekonomiky.
Druhý pozmeňujúci návrh hovorí o zvýšení nezdaniteľného minima na úroveň 6-násobku priemernej mzdy. Jeho text je nasledovný:
1. V čl. I pred bod 1 sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: V § 2 sa písmene v) na konci vety mení bodka za čiarku a za písmeno v) sa vkladá nové písmeno x), ktoré znie: "priemernou mzdou v národnom hospodárstve priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok predchádzajúci príslušnému zdaňovaciemu obdobiu (ďalej len "priemerná mzda v národnom hospodárstve")."
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: V § 11 ods. 2 písm. a) sa slová "100-násobok sumy platného životného minima" nahrádzajú slovami "32-násobok sumy priemernej mzdy v národnom hospodárstve" a slová "19,2-násobku sumy platného životného minima" sa nahrádzajú slovami "6-násobku sumy priemernej mesačnej mzdy".
3. V čl. I za nový bod 3 sa vkladá nový bod 4, ktorý znie: V § 11 ods. 2 písm. b) sa slová "100-násobok platného životného minima" nahrádzajú slovami "32-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve" a slová "44,2-násobku platného životného minima" sa nahrádzajú slovami "14-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve".
4. V čl. I za nový bod 4 sa vkladá nový bod 5, ktorý znie: V § 11 ods. 3 písm. a) sa slová "176,8-násobok platného životného minima" nahrádzajú slovami "56-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve".
V § 11 ods. 3 písm. a) bod 1 sa slová "19,2-násobku platného životného minima" nahrádzajú slovami "6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve".
V § 112 ods. 3 písm. a) bod 2 sa slová "19,2-násobku platného životného minima" nahrádzajú slovami "6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve", a to v obidvoch častiach vety.
V 11 ods. 3 písm. a) bod 3 sa slová "19,2-násobku platného životného minima" nahrádzajú slovami "6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve".
5. V čl. I za nový bod 5 sa vkladá nový bod 6, ktorý znie: V § 11 ods. 3 písm. b) sa slová "176,8-násobok platného životného minima" nahrádzajú slovami "56-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve" a v § 11 ods. 3 písm. b) bod 1 sa slová "63,4-násobku platného životného minima" nahrádzajú slovami "20-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve".
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie návrhu: Tento návrh rieši zmenu napojenia odpočítateľnej položky zo životného minima na priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Zamedzí sa ním skrytému zvyšovaniu zdanenia, lebo životné minimum rástlo pomalšie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Tieto opatrenia ponechajú zamestnancom, živnostníkom a firmám viac peňazí z ich príjmu a budú znamenať nový impulz pre rast životnej úrovne a pre rozvoj ekonomiky. V neposlednom rade, samozrejme, podporia aj spotrebu.
Tretí pozmeňujúci návrh je nasledovný:
V čl. I sa za bod č. 2 vkladá nový bod č. 3, ktorý znie: V § 11 sa na konci vkladajú nové odseky 15 a 16, ktoré znejú:
"(15) Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol len príjmy podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 a jeho základ dane sa rovná aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a súčasne je nižší ako 12-násobok minimálnej mzdy, daňovou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy. Ak daňovník za zdaňovacie obdobie dosiahol základ dane vyšší ako 12-násobok minimálnej mzdy a súčasne nižší ako nezdaniteľná časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a), daňovou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 rozdielu súm nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane daňovníka. Daňová prémia sa zaokrúhľuje na centy nahor. Nárok na daňovú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníkovi vzniká, ak
a) neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43,
b) nepoberal príjmy uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) a d) a v § 5,
c) okrem príjmov uvedených v písmene a) nepoberal príjmy uvedené v § 7 a 8 a
d) nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 7) alebo dôchodok nebol tomuto daňovníkovi priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia.
(16) Daňovú prémiu, ak táto presiahne sumu 3 eurá, vyplatí na žiadosť daňovníka správca dane, ktorý pri vyplatení daňovej prémie postupuje ako pri vrátení daňového preplatku."
Odôvodnenie: Uvedený návrh zrovnoprávňuje samostatne zárobkovo činné osoby so zamestnancami a priznáva im položku označenú ako daňová prémia rovnajúca sa zamestnaneckej prémii. Ide teda o to, že návrh, ktorý predložila vláda a týka sa len zamestnancov, chceme rozšíriť aj na živnostníkov, na samostatne zárobkovo činné osoby. To bol tretí pozmeňujúci návrh.
Dovoľte mi ešte na dodatok ako podporu týchto návrhov a podporu najmä znižovania priameho daňového zaťaženia, o ktorom som presvedčený, že je tým správnym liekom na krízu, obrátiť vašu pozornosť aj za hranice Slovenska a na ľudí, ktorí sa pozerajú na túto problematiku rovnako. Myslím tým napríklad práve najnovšie signály z Českej republiky. Dovolím si vám prečítať jednu krátku správu: "Súčasťou krízových balíčkov na zmiernenie dopadov súčasnej globálnej finančnej krízy na českú ekonomiku by mohlo byť zníženie zdravotného poistenia o 1 % a rýchlejšie tempo znižovania daňového základu pre firmy na 15 %." Uviedol to v Českej televízii minister priemyslu a obchodu Martin Říman a dodal, že kríza oddiali stanovenie termínu zavedenia eura. Říman uviedol: "Diskutujeme o možnosti znížiť daňové či, lepšie povedané, odvodové zaťaženie firiem i občanov. V spolupráci s ministerstvom práce sa preto zvažuje, že by súčasťou opatrenia pre ďalšie fázy krízy bolo zníženie odvodov zdravotného poistenia o 1 %. Teraz sme na nejakej trajektórii znižovania daní. Ja si však myslím, že tá trajektória by mohla byť rýchlejšia tak, aby sme okolo roku 2011-2012 dosiahli úroveň 15 %," povedal minister.
Podľa ekonóma Jána Švejnara by podobné kroky spomaľujúcej českej ekonomike pomohli. "Čo najväčšie zníženie záťaže v tejto neistej celosvetovej situácii pomôže našim výrobcom a vývozcom, je to krok správnym smerom," uviedol Švejnar v Českej televízii.
Podľa názoru expertov "je súčasná fáza krízy iba začiatková a bude mať vplyv na hospodárstvo aj v budúcnosti". "Kríza oddiali", podľa Římana, "stanovenie termínu zavedenia eura v Českej republike. To, že tú debatu predĺži, a tak o nejaký piatok oddiali stanovenie termínu, to je evidentné," domnieva sa minister. Je to podľa neho vidieť aj na názoroch jednotlivých analytikov, ktorých názory sa na ďalší vývoj ekonomiky rôznia. "Z tohto pohľadu je pre vládu dôležité, aby sa neunáhlila, aby sa nevydávala jedným razantným smerom, ktorý by sa neskôr ukázal byť cestou do slepej uličky. Obozretnosť je v tomto momente namieste viac ako inokedy," podotkol na záver minister.
Dovolil som si teda upozorniť práve aj na tieto názory, ktoré sú veľmi blízke tomu, o čom hovoríme. V neposlednom rade týchto signálov je viac, či už z iných krajín, ale aj zo Slovenska. Napríklad skupina ekonómov reagovala v októbri ešte takto: "Sme presvedčení, že vlády by v snahe o riešenie finančnej krízy mali rešpektovať minimálne nasledovné:
1. Vlády by sa mali vyhýbať "zbrklým" reakciám v podobe regulácií, ktoré bránia fungovaniu trhových procesov. Pokusy zasahovať do trhov, ako napríklad zákaz predaja finančných akcií, nakrátko podkopávajú trhové procesy, ktoré by inak viedli k prednejšiemu oceneniu aktív.
2. Vlády by nemali zachraňovať vybrané podniky, pretože cenu za záchranu krachujúcich podnikov zaplatia všetci ostatní, a to prostredníctvom daní, rýchlejšieho rastu cien alebo chybnej alokácie kapitálu.
3. Vlády by mali čo najskôr znížiť dane. Toto je efektívna cesta k vytváraniu likvidity a pôsobí aj proti recesným tlakom. Slobodný trh, ktorého esenciou sú vlastnícke práva a vláda zákona, je jediným systémom, ktorý preukázal schopnosť umožniť udržateľný ekonomický vývoj a rešpekt k slobode a dôstojnosti človeka," uvádza sa vo vyhlásení.
Podobné myšlienky by sa dali citovať takisto z prejavu prezidenta Busha a zo záverov stretnutia lídrov APEC a tak ďalej atď.
Snáď len na porovnanie, vláda takisto reagovala balíčkom opatrení, ktoré prijala 6. novembra. Pripomínam, že prvé zasadnutie vlády na tému finančnej krízy bolo 20. septembra, čiže ten čas trval šesť týždňov, kým vláda prišla s 26 opatreniami, kde sú aj racionálne opatrenia, napríklad podpora malých a stredných podnikateľov a trebárs úlohy súvisiace s podporou úverov, čo iste bude témou najbližších dní. Na druhej strane tam vidíme veľa vágnych opatrení, ktoré by sa tak či tak mali realizovať, ako výstavba diaľnic, ako snaha o zefektívnenie verejnej správy, alebo výstavba atómovej elektrárne, čo podľa nášho názoru nesúvisí s krízou.
Pripomínam, že tieto opatrenia, ktorých súčasťou sú aj pozmeňujúce návrhy prednesené k tomuto zákonu, sme uviedli už 17. októbra a tým spôsobom sme boli ako prví, ktorí sme reagovali na vzniknutú situáciu.
Aj na základe uvedených informácií, dámy a páni, ktorí ste tu, verím, že zvážite minimálne obsah týchto pozmeňujúcich návrhov, a všetkým, ktorí sa vyjadria sa k nim súhlasne, vopred ďakujem za podporu. Vďaka.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou - pán poslanec Petrák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Máte slovo, pán poslanec.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vcelku zaujímavé vystúpenie. Ja si dovolím sa zaoberať len vaším prvým pozmeňujúcim návrhom, nakoľko dvojminútová faktická poznámka mi nedáva asi viacej priestoru.
Cieľom prvého pozmeňujúceho návrhu je znížiť daňové zaťaženie z 19 na 16 %. Myslím si, že pri všetkých daňových reformách, ktoré prebiehali doteraz aj pod taktovkou vašej bývalej vlády, bola prvá téza, ktorá hovorila, že daňová reforma má byť daňovo neutrálna. To znamená, že výnosy daní by mali byť zhruba na rovnakej úrovni ako pred daňovou reformou. Druhá téza, ktorú vy ponúkate vo svojom pozmeňujúcom návrhu, je ekonomický stimul pre podnikateľov, ktorý má znamenať vyšší záujem o investovanie, čo bude prinášať pracovné príležitosti, čo "v čase krízy zabráni ekonomickej stagnácii a nárastu nezamestnanosti". Toľko citát z vašej dôvodovej správy. Inými slovami, má to znamenať ekonomický rast a rast zamestnanosti.
Ak spojíme tieto dve veci spolu, dohromady, to by malo teoreticky zabezpečovať daňovú neutralitu celého tohto vášho návrhu. Ale ja sa odvolám na posledný odsek vašej dôvodovej správy, kde sami tomu neveríte. Vy chcete zvýšiť pomer prerozdeľovania pre územné samosprávy, v prípade obcí zhruba zo 70 na 75 %, to znamená, dôvod je, že chcete vykryť výpadky. To znamená, vy predpokladáte výpadky zhruba na úrovni 5 %, inými slovami, nechcete si rozhnevať samosprávu, ale chcete zobrať štátu. To znamená, platí tá prvá téza, ktorú máte vo svojej dôvodovej správe, že SDKÚ - DS si sľubuje zvýšenie ekonomickej aktivity. Čiže nie je to pravda, sami tomu neveríme, len si tomuto sľubujete.
Tak prosím vás, nezavádzajte týmto.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec chce reagovať, nechce? Chce. Poprosím, vždycky, pani kolegovia, keby ste stlačili prihlásenie sa do rozpravy, tak je to v rokovacom poriadku.
Máte slovo, pán poslanec.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Áno, pán Petrák, citovali ste to veľmi presne, nikdy sme nehovorili, že nie je risk pri automatickom znížení priamych daní, že nedôjde k nejakému výpadku, preto aj to prerozdelenie, o ktorom ste veľmi správne, z ktorého ste veľmi správne citovali, ale to neznamená, že by neplatilo to ostatné, a preto dávame ten návrh, aby sme podporili stimul do ekonomiky, aby sme podporili zamestnanosť a rozvoj.
Ja som preto ukázal tie dva grafy, pretože priamo so sebou súvisia. Dokonca vidíme, že pokles hospodárskeho rastu zaznamenávame už druhý rok po sebe a potrebujeme jednoducho nejaký stimul. Ten pokles je tu, či by bola kríza, alebo nebola. Ten pokles hospodárskeho rastu zaznamenávame len vyšším vplyvom, alebo nižším, pardon, smerom dole vplyvom krízy.
Práve preto som aj uviedol ten druhý graf, ktorý hovorí o tom, že aj keď takéto obavy boli v roku 2004 pri znížení priamej dane z 25 na 19 % pre právnické osoby, došlo v štátnom rozpočte k navýšeniu, čiže bolo to win-win, a ja som presvedčený, že to win-win takisto bude aj v tomto prípade. A my priznávame, že určité riziko tu je, ale určite nie riziko na úrovni 40 mld., aké komunikoval napríklad váš predseda vlády a hovoril o takomto návrhu ako o sabotáži. Vieme, že priame dane predstavujú príjem štátneho rozpočtu zhruba 61,5 mld. Už z toho vidieť, že 40 mld. je nezmysel. Keby sme lineárne zobrali len 3 %, tak je to 10 mld., maximálne, a to by bolo len lineárne a vieme, že dane tak nefungujú. Takže som presvedčený o správnosti týmto návrhom.
M. Číž, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem. Registrujem, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem, teda pán Ivan Štefanec vystúpil ako písomne prihlásený. Dávam ešte možnosť, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pána poslanca Kubáneka Stanislava. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadal spravodajca pán Burian, predseda výboru, má slovo.
J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem zdržiavať, ale očakával som, že tá dvojminútová faktická poznámka nebude dostatočná. Len, by som povedal, na nejaké ozrejmenie si filozofie rovnej dane.
Rovná daň vznikla tým, že sme zvýšili daň z pridanej hodnoty a znížili sme priame dane, čiže tým sme vlastne vyrovnali tú win-win filozofiu o tom, že sme vykompenzovali jedno s druhým. Tu v tomto prípade je rovná daň, ktorá zníži rovno o tri percentá. A ja sa chcem opýtať teda pána poslanca, mne teda ten ekonomický rast nie je celkom akože jasný alebo nie je celkom, by som povedal, pochopiteľný z jedného veľkého dôvodu alebo z niekoľkých dôvod. Tým prvým dôvodom je to, že tá hospodárska kríza nevzniká na Slovensku a zhodneme sa určite na tom, že Slovensko je proexportná ekonomika a tá proexportná ekonomika je teda, by som povedal, postavená na vývoze a hlavne na vývoze veľkých investícií, ktoré sú dnes na Slovensku. Ja si osobne myslím, že ak chceme podporiť takýmto spôsobom, musíme podporiť tých, ktorí budú odberatelia našich výrobkov alebo výrobkov, ktoré určite neumiestnime na slovenskom trhu. Keďže 85 až 87 % exportuje Európska únia, museli by sme tieto proopatrenia, prorastové opatrenia, museli by sme ich, museli oživiť v celej Európskej únii alebo minimálne v krajinách, v ktorých je pre nás exportné, teda maximálny export alebo export, ktorý realizujeme, naše výrobky na týchto teritóriách.
Čiže aj keby sme znížili dnes priamu daň, určite to nepomôže tomu, že odrazu bude väčší dopyt po výrobkoch, ktoré budú vyrábané na Slovensku, lebo tým nezvýšime teda túto možnosť exportovania do zahraničia.
Trojpercentné zníženie dane z príjmu je relatívne dosť slušný výpadok v štátnom rozpočte a logicky sa tu nabáda otázka, kde zobrať tieto zdroje na to, aby jednoducho sa zabezpečilo znižovanie schodku verejných financií, ak vláda nechce zvyšovať dlh, tak tu sa jednoducho nedá, nedá hrať na niekoľko variantov. Jednoducho buďto chceme zvyšovať schodok a potom môžeme uvažovať o tom, že budeme znižovať dane. Je otázkou, či tie dane nie sú pre nás dostatočnou konkurenčnou výhodou, ak vychádzam z priemeru daní v rámci Európskej únie. Slovensko sa nachádza v tom lepšom, na tej lepšej strane, teda toho priemeru výšky daní, čiže myslím si, že tu nie je dnes otázka vyslovene postavená na tom. Zníženie daní jednoducho podporí väčšiu aktivitu zahraničných investorov už aj nie v čase hospodárskej krízy.
Myslím, že väčším povzbudením alebo väčším teda impulzom pre zahraničných investorov podľa môjho názoru je prijatie eura a to jest väčším impulzom ako to, že dnes budeme šetriť na daniach tri percentá. Sami veľmi dobre vieme, že tým impulzom naštartovať aj investičným zámerom na Slovensku nebola až tak rovná daň, ale vieme o tom, že teda vstup do Európskej únie a do severoatlantickej štruktúr, ktoré zabezpečili bezpečnosť týchto zdrojov. Ad dva, určite cena pracovnej sily je tým motivačným, ešte stále motivačným cieľom a tým domicilom pre Slovensko ako krajinu, ktorá je zaujímavá pre nich.
Určite spôsob zníženia, plošného zníženia daní, to je asi dnes populárne opatrenie, ale myslím, že to nie je to racionálne, ktoré by sme mali dnes, Slovensko, riešiť. Určite nie, lebo minimálne Slovensko s 19-percentnou daňou patrí skôr na špicu daňových riešení. A ak by sme išli, ak by teda išlo o to, že by sme chceli znížiť dane tým, že by sme zabezpečili vyšší príliv do štátneho rozpočtu tým, že odrazu ľudia prestanú, by som povedal, hľadať iné možnosti optimalizácie daňovej, tak musím upozorniť, že určite toto nie je krédom alebo zníženie na 16 % nezabezpečí určite to. Lebo určite, pokiaľ by to niekto chcel riešiť optimalizáciou cez iné daňové zaujímavé subjekty alebo daňové štáty, myslím, že ešte stále 16 % tiež nie je tým domicilom. Určite ani nie tým a hlavným vodítkom, ktoré myslím, že vyriešilo možnosť investovania na Slovensku. Myslím, že, skôr by som povedal, môžeme iným spôsobom komunikovať. Mám niekoľko možno návrhov, pokiaľ ide o to, aby sme vytvorili možnosť zvýhodnenia investovania pre tých, ktorí investujú v nejakom režime, ktorý je povedzme v rámci Európskej únie zaujímavý a prečo, povedzme si, vyhľadávajú možno aj Maďarsko, aj iné krajiny. To je vlastne možnosť nezdaňovania dividend a tak, pardon, nie dividend, ale predaja obchodných podielov atď. To by možnože bolo impulzom alebo naštartovaním možno ďalších zaujímavých vecí.
Faktom je, že stotožňujem sa s tým, čo povedal pán Petrák. Jednoducho veľmi pekná kompenzácia jednoducho tým, že ak ďalšie dva pozmeňujúce návrhy znižujú príjmy pre samosprávu, teda pre obce a mestá a vyššie územné celky, tak sa jednoducho to vykompenzuje tým, že sa stiahne zo štátneho rozpočtu 5 %, čo je v podstate príjem dane z príjmu fyzických osôb. Nehovoriac o tom, že daň z príjmu fyzických osôb je najrýchlejšou daňou, ktorá rástla za posledné obdobie a bude rásť aj budúci rok vzhľadom na to, že rast priemernej mzdy sa odhaduje niekde na úrovni viac ako 8 %, teda rast miezd, a z týchto miezd je určite príjem do pokladní miest a samosprávnych celkov.
Jasne vnímam aj to, že môže nastať aj ten proces znižovania počtu pracovníkov alebo znižovania počtu pracovných miest. To evidujeme a ja myslím, že aj v rámci medziregionálneho systému, ktorý povedzme aj v jednom opatrení niektoré vláda chce uplatniť, myslím, že je tam dosť veľký priestor na to, aby migrácia pracovnej sily išla tam, kde teda tá pracovná sila má šancu sa uplatniť v tom procese.
Ja myslím, že na túto tému je strašne dlhá diskusia a ja osobne som prekvapený, že by som povedal, že vyhlásenie strany SDKÚ o opatreniach alebo o opatreniach balíčkov bolo predmetom dane z príjmu, ale asi to súvisí s tým alebo asi chcel niekto zaprezentovať proste v rámci toho celého balíka.
Ďakujem za pozornosť.