M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Farkasa, ktorý vystúpil za poslanecký klub SMK sa prihlásili pán poslanec Ľubomír Petrák a pán poslanec Dušan Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Farkas, v podstate len jedna poznámka k vášmu vystúpeniu, ktorá sa týka kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak sa odvolávate, že rast kapitoly ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny je len o 7,5 %, ja vás chcem upozorniť aj na iné čísla, ktoré s týmto veľmi úzko súvisia. Zoberte si stránku Štatistického úradu Slovenskej republiky a uvidíte, že medziročný pokles evidovanej nezamestnanosti medzi rokmi 2007 a 2008 je o 73 624 nezamestnaných menej, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje pokles o 24, 8 %. To znamená, napriek poklesu počtu nezamestnaných o 24, 8 % sa navyšuje kapitola rozpočtu o 7,5 %. Ak by ste to zobrali komplexne, tak musíte povedať, že to navýšenie je reálne, postačujúce a dobré. Takže ja by som poprosil nemiešať hrušky s jablkami, ale posudzovať veci komplexne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Farkas o efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov. No, ťažko sa počúvajú tieto kritické reči a tieto kritické slová, zvlášť keď máme ešte v neblahej pamäti, ako parlament musel riešiť také podozrenia z finančných prechmatov, také podozrenia z finančných machinácií, ako tento parlament musel riešiť v prípade pána poslanca Horta. A teraz ma môžete, pán poslanec Hort, veľmi demokraticky vypnúť, lebo by som musel hovoriť o vás. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa prihlásil, reagovať chce na faktické poznámky pán poslanec Iván Farkas. Nech sa páči.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som reagoval na slová pána poslanca Jarjabka. Ja si myslím, že si odpustím reakciu na tú poslednú invektívu, bolo by to pod úroveň, ale čo sa týka efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov, ja som toto uviedol v súvislosti s eurofondmi, s fondmi z prostriedkov Európskej únie. Ja si myslím, že v tejto oblasti je situácia žalostná, je skutočne katastrofická, efektivita je skutočne veľmi nízka a v porovnaní s obdobím do roku 2006 je to neporovnateľne horšie a situácia sa zhoršuje. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa v súlade s rokovacím poriadkom hlási do rozpravy pán spravodajca, pán poslanec Burian. Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, len málo poznámok, to, čo som si urobil z rečníkov, ktorí vystupovali za poslanecké kluby a hlavne preto vystupujem, aby sme si ujasnili niektoré čísla alebo niektoré nezrovnalosti, alebo doslova nejaké údaje, ktoré podľa môjho názoru by boli zavádzajúce a neboli by presné.

Ja začnem možno tam, kde skončil možno pán poslanec Farkas. Čo sa týka odídencov z druhého piliera, aby bolo všetkým jasné, ja som to už aj raz vysvetľoval v tomto ctenom parlamente a ešte znovu to vysvetlím.

Ak by prešla správa ministerstva financií z roku 2004 pred spustením druhého piliera, v tomto pilieri dnes nemáme viac ako 300-tisíc ľudí, aby seriózne pristupovalo ministerstvo financií k tomu, aby doslova zamedzilo tým ľuďom, ktorým jasne, evidentne bolo z tejto správy jasné, že pre nich nie je výhodný tento druhý pilier, tak by bolo jasnou štruktúrou povedané, že muži nad 40 rokov a ženy nad 35 rokov, jednoducho tento pilier nie je pre nich výhodný.

Dnes by sme možno vôbec tieto polemiky o tom otváraní druhého piliera a vôbec doslova možno aj chráni týchto ľudí, lebo v konečnom dôsledku to nie je len, by som povedal, výzva v čase finančnej krízy, ale keď si uvedomíte, že kríza len spred 10 rokov a možno magická osmička má niečo do seba, rok 2008 je druhou krízou, by som povedal, v nejakom tesnom závese asi 10-ročnom, ak si uvedomíme, že ľudia, ktorí nastúpili do tohto druhého piliera zažijú možno jeden až dva takéto otrasy a ich peniaze jednoducho budú znehodnotené tým, že jednoducho akciové trhy by poklesli, tak môže sa dožiť toho, že tento štát si musí zobrať na seba zodpovednosť a vykrývať nedostatok alebo doslova možno zníženie peňazí v druhom pilieri práve pre týchto ľudí. Takže myslím, že polemiky o vyháňaní z druhého piliera by som nahradil polemikou o tom, či by nebolo slušné, jasné, transparentné a zmysluplné urobiť takýto ekonomický zámer a nepustiť do tohto piliera ľudí, pre ktorých evidentne tento pilier nie je výhodný.

Čo sa týka zvýšenia zdrojov v zdravotníctve zo 4,5 % na 5 %, nie je to 30 miliárd. Sú to takmer 2 miliardy korún, takže ako nehovorme o číslach, ktoré sú obrovským spôsobom zavádzajúce.

Pokiaľ hovoríme o schválení pozmeňujúceho návrhu pána predsedu Národnej rady v minulom volebnom období 300 miliónov korún na Košice Seňu, musím ubezpečiť, že tieto peniaze nikdy nedošli na projekt na zabezpečenie tohto riešenia, a musím ubezpečiť, že veľmi dobre si pamätám, prečo bol schválený tento pozmeňujúci návrh, a dokonca si veľmi dobre pamätám tú nervozitu, ktorá vznikla, a tú paniku, ktorá vznikla v koalícii, keď minister financií bol v stave stiahnuť zákon zákonov, stiahnuť štátny rozpočet z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, lebo sa bál, že po odchode poslancov Slobodného fóra nebude prvý a posledný pozmeňujúci návrh, ktorý prejde v takomto objeme a aby sa dalo za vďaku, jednoducho vtedajší minister pôšt a telekomunikácií nikdy tých 300 miliónov korún nedal na projektovanie práve tejto diaľnice medzi Košicami a Seňou. Takže aby sme si boli na tom slušnom vyjadrení.

Čo sa týka, to sa týkalo aj viacerých vystúpení, myslím, že určite pán Mikloš, pán Farkas a myslím, že aj pán Hrušovský, pán poslanec Hrušovský takisto. Rast minimálnej mzdy a súvislosť s prepúšťaním, a teda doslova likvidáciou textilného priemyslu na Slovensku. Minimálna mzda bola niekde na úrovni 7 100 korún a padli dve textilné fabriky na Slovensku. Ten problém je troška iný a zložitejší, pokiaľ sa nezamedzí lacnému prísunu textilu do Európskej únie, bude mať každá fabrika, ktorá nebude práve na princípe, ktoré rozprávala pani poslankyňa Nachtmannová, na princípe vyššej pridanej hodnoty, na princípe, by som povedal, iného systému a výroby textílií ako nie na konvenčnom prístupe. Ak bude tento prístup, jednoducho nemá šancu bez ohľadu na to, či sa zvýšila o 800 korún minimálna mzda, tých 800 korún nemôže byť tým hlavným dôvodom, prečo tieto textilné fabriky majú problém.

Udržateľný rast ekonomiky a vzťah na schodok verejných financií. Treba povedať, že aj za roky 2005 - 2006 to bol veľmi silný nárast hrubého domáceho produktu. Ak zoberiem rok 2005, bol 6,6 %. Rok 2006 bol viac ako 8-percentný rast. Ja musím ubezpečiť ctené auditórium, že za týchto podmienok nebola bývalá koalícia schopná splniť základné štrukturálne alebo základné maastrichtské kritériá. Takže dnes hovoriť o tom, vyčítať vláde, či teda znižuje malým tempom alebo vysokým tempom je minimálne zavádzajúce. Musím upozorniť na to, že rast na úrovni 10,4 % asi nie je tým reálnym rastom, keď tá ekonomika, slovenská ekonomika má určité parametre, ktoré sa jednoducho nedajú rozšíriť a jasnou rečou hovoriť to, že dnes na Slovensku a v tom čase teda, ak sa koncipoval tento rozpočet nebolo dostatok doslova kvalifikovanej pracovnej sily, aby sa zabezpečil ďalší enormný rast, a to je ten výsledok toho, že jednoducho nie je dnes rast niekde okolo 10 %, čo je v zásade nereálny a keď chceme, môžeme o tom polemizovať dlhé obdobie.

Už len sa vyjadrím k rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a bývania už minimálne pre to, že tento je zabezpečený viac ako 11-miliardovým prírastkom teda rôznych programov, ktoré boli prezentované. Ja tu nebudem opakovať všetky tie body, ktoré boli. Možno pani ministerka práce, sociálnych vecí, by som povedal, ešte podrobnejšie rozvinie to, ale čisto len číselne. Číselne to znamená, že bývalá vládna koalícia si zaplánovala síce do rozpočtu nárast zdrojov v oblasti práce, sociálnych vecí, ale jednoducho ich nečerpala. A tým najkrajším zaklínadlom boli peniaze, ktoré boli v rozpočtovej kapitole a hmotnej núdze a jednoducho naplánovaných 5 miliárd korún, ktoré boli jednoducho nevyčerpané, reálny, teda chcem tým povedať, že reálne čerpanie výdavkov na práce sociálnych vecí bol diametrálne iný ako to, čo naplánovala predchádzajúca koalícia. To isté sa týkalo aj roku 2006. Tak ak budeme porovnávať reálne čerpanie z kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí, tento rast je podstatne vyšší, tá plánovaná výška nemala jednoducho efekt, lebo sa naplánovali výdavky, ktoré jednoducho zo zákona nebolo možné čerpať. Vieme, o čom hovoríme. O výdavkoch, hlavne čo sa týkalo hmotnej núdze.

Ja si osobne myslím, že ten sociálny rozpočet má prívlastok práve kvôli tomu, že sú tam výdavky, ktoré enormným spôsobom posilňujú tú sociálnu stránku veci a myslím si, že aj pri minulom rozpočte alebo oproti minulému rozpočtu musím povedať, že je to výrazný posun v tejto oblasti a som veľmi rád, že aj ministerstvo práce, sociálnych vecí vlastne jednoducho aj zabojovalo a jednoducho dostalo v rozpočte toľko zdrojov, čo prináleží teda ďalšiemu rozvoju v sociálnej oblasti práve v rámci Slovenskej republiky.

Myslím si, že toto sú len malé poznámky toho, ja si myslím, že bude šanca vystúpiť asi komplexnejšie, ale dal som si za povinnosť aspoň v tej základnej podobe alebo v základných kontúrach to, čo bolo dnes ako proklamované ako tie nosné témy. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami sa na vystúpenie pána spravodajcu neprihlásil nikto, a preto teraz dávam slovo pani ministerke ako zástupkyni navrhovateľa, myslím vlády, ktorá požiadala o slovo v súlade s rokovacím poriadkom. Nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi zareagovať aspoň čiastočne na to, čo som si tu vypočula vo vzťahu k štátnemu rozpočtu.

Včera na schôdzke ste schválili posledné tri zákony z celkového balíka viac ako 20 právnych predpisov týkajúcich sa sociálnej oblasti. Dnes teda prerokovávate zákon, by som povedala, zákon roka a zákon zákonov - štátny rozpočet. Ja môžem povedať, že v rámci rezortu práce boli pripravené sociálne opatrenia, ktoré výrazne posúvajú vpred úlohu sociálneho štátu a budovanie moderného sociálneho štátu ako takého. V tejto chvíli by som považovala za dôležité zdôrazniť aj ďalšiu skutočnosť, že okrem viac ako 20 právnych predpisov týkajúcich sa sociálnej sféry dnes vláda Slovenskej republiky schválila návrh na ratifikáciu Európskej sociálnej charty, ktorou by sme uzatvárali tento rok. Považujem to za významný prínos a musím povedať a skonštatovať, že týmto krokom výrazne posúvame vpred praktické plnenie programového vyhlásenia vlády v sociálnej oblasti.

Jesenné prosociálne, proaktívne opatrenia podávajú pomocnú ruku nielen mladým rodinám s deťmi, ale aj osamelým rodičom, absolventom škôl, občanom so zdravotným postihnutím, ale aj seniorom. Ak by sa ma niekto spýtal, ako jednou vetou zhodnotiť všetky tieto sociálne opatrenia a legislatívne zmeny, určite by som povedala, že z môjho hľadiska ide o veľmi konkrétnu realizáciu myšlienky moderného sociálneho štátu, ktorý má vybudovanú pružnú sociálnu sieť, ktorá pomáha ľuďom, ktorí sa ocitnú vo veľmi ťažkej, zložitej sociálnej situácii, odraziť sa, poviem, od pomyselného dna a pomôže im vrátiť sa naspäť do spoločnosti, do pracovného života, aby človek mohol byť aktívnym tvorcom hodnôt a nielen prijímateľom, pasívnym prijímateľom štátnych dávok.

Vážené dámy, vážení páni, návrh rozpočtu kapitoly ministerstva práce na rok 2009 je vypracovaný vo väzbe na programové vyhlásenie vlády za oblasť podpory sociálnej inklúzie, štátnej rodinnej politiky, teda štátnej sociálnej podpory a politiky zamestnanosti.

Rozpočet výdavkov kapitoly je navrhovaný v plnej programovej štruktúre a tvoria ho dva programy - sociálna inklúzia a tvorba a implementácia politík. Kapitola ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny je tiež účastníkom medzirezortného programu ľudské zdroje. Celkové príjmy kapitoly na rok 2009 sú rozpočtované v sume 4,4 miliardy korún a výdavky 56,9 miliardy korún. V príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu sú zahrnuté zdroje z Európskej únie v sume 3,6 miliardy korún. Predkladaný rozpočet reaguje na prijaté legislatívne zmeny od 1. 1. 2009 výdavkami na štátnu podporu pri narodení druhého dieťaťa, tretieho dieťaťa, zvýšenia prídavku na dieťa a kompenzácie pri ťažko zdravotne postihnutých občanoch.

Podstatnú časť výdavkov - 81,5 % tvoria bežné transfery a v rámci nich výdavky na dávky sociálnej pomoci, podporu rodín a kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v sume 36,5 miliardy korún.

V rozpočtovanej sume je premietnutá valorizácia všetkých dávok a príspevkov vo výške predpokladanej miery inflácií. Zopakujem, valorizácia všetkých dávok a príspevkov. V roku 2009 sa rozpočtuje na sociálnu pomoc celková suma 8,9 miliardy, z ktorej podstatná časť 8,2 miliardy korún sú určené na dávku v hmotnej núdzi. Rozpočtované výdavky na pomoc v hmotnej núdzi sú nižšie v porovnaní s rokom 2008 o 265 miliónov korún, a to v dôsledku poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, čo súvisí s vývojom, priaznivým vývojom v oblasti zamestnanosti. Hovoril o tom pán poslanec Petrák, ktorý presne vyčíslil, aký bol prínos v oblasti vytvorenia pracovných príležitostí a aký počet ľudí sme zamestnali. K 30. septembru 2008 bolo v systéme pomoci v hmotnej núdzi evidovaných 153-tisíc poberateľov, čo je v porovnaní s decembrom 2007 menej o 44-tisíc ľudí a ja pripomeniem, že tento počet neustále klesá. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že prípadný negatívny dopad finančnej krízy na trh práce bude vedieť ministerstvo práce riešiť prostriedkami rozpočtovanými na národné projekty v operačnom programe Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Nedá mi, aby som v tejto súvislosti nepripomenula aj tú skutočnosť, že sa hovorí o tom, ja som sa už dozvedela, že 5-tisíc ľudí je prepustených, 6-tisíc. V žiadnom prípade nie. Ja môžem konštatovať, že za posledný mesiac v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom dokonca došlo znovu k poklesu evidovanej miery nezamestnanosti, aj keď len o 0,05-percentuálneho bodu, ale dochádza stále k poklesu a stále máme zhruba 18-tisíc pracovných miest voľných, ktoré nie sú obsadené.

Takže prosím, nie je potrebné plašiť obyvateľov a strašiť ich s tým, že tu narastá kríza a navyše, pán poslanec Farkas tu hovoril o vytváraní hodnôt zo strany podnikateľov. Prosím vás pekne, ja sa spytujem a čo tie 2 300-tisíc ľudí, ktorí sú zamestnancami a ktorí skutočne vytvárajú tieto hodnoty a na základe ich poznatkov vlastne dochádza aj k finančnému zhodnocovaniu kapitálu podnikateľov.

V rámci podpory rodiny sa rozpočtuje prídavok na dieťa v sume 9,6 miliardy korún pre zhruba 1 250-tisíc nezaopatrených detí. V porovnaní s rokom 2008 je to suma vyššia o 1 100 miliónov korún, v ktorej je premietnuté zvýšenie sumy prídavku na dieťa a valorizácia. Na štátom platené poistné za osoby starajúce sa o dieťa sa rozpočtuje 6,9 miliardy korún. Uvedená suma zohľadňuje medziročný rast počtu poistencov, zvýšenie vymeriavacieho základu, ako aj rozšírenie okruhu poistencov štátu a predĺženie obdobia platenia poistného o poberateľky nemocenskej dávky - materské. Na aktívnu politiku trhu práce a zvýšenie zamestnateľnosti sa na rok 2009 rozpočtuje suma 912,8 milióna korún, z toho 511 miliónov korún na financovanie štátnej pomoci pre významných investorov na tvorbu nových pracovných miest.

Ďalším zdrojom výdavkov do tejto oblasti sú prostriedky Európskeho sociálneho fondu v celkovej sume 4,3 miliardy korún. Rozpočtované výdavky budú použité na financovanie aktívnych nástrojov a opatrení na trhu práce v zmysle zákona o službách zamestnanosti a, samozrejme, na projekty operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Považujem za potrebné zdôrazniť, že návrh rozpočtu kapitoly ministerstva práce na rok 2009 vytvára priestor na úhradu všetkých obligatórnych výdavkov a realizáciu aktivít zameraných na trh práce najmä prostredníctvom zdrojov ESF.

V návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva sa premietli všetky výdavky zo sociálneho balíčka. Podpora na začlenenie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, úprava sumy prídavku na dieťa, príspevok pri narodení druhého, tretieho dieťaťa, rozšírenie poberateľov príspevku vianočného príplatku, rozšírenie okruhu poistencov štátu. Čiže dá sa povedať, že rozpočet ministerstva práce je postavený tak, ako za uplynulých 21 rokov nebol.

Predpokladanou účinnosťou reformných zákonov a opatrení od 1. 1. 2009 v súlade s cieľmi a úlohami programového vyhlásenia vlády sa premieta aj zvýšenie výdavkov kapitoly v programe sociálna inklúzia o 9,8-percentuálneho bodu, a to v porovnaní s rokom 2008. V oblasti zamestnanosti na financovanie aktívnych opatrení na trhu práce v roku 2009 budú použité zdroje štátneho rozpočtu, ale najmä zdroje Európskeho sociálneho fondu v súlade s podmienkami a možnosťami operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia na programové obdobie rokov 2007 až 2013.

Zdroje Európskeho sociálneho fondu a prostriedky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu sa na rok 2009 rozpočtujú v sume, ako som už povedala, 4,3 miliardy korún, čo je v porovnaní s rokom 2008 vyššie o 29,0-percentuálneho bodu. Kde tu potom chceme hovoriť o tom, že rozpočet ministerstva práce je podhodnotený.

V tejto súvislosti by som už, dámy, páni, povedala len jedno. Návrh rozpočtu je dobrým východiskom pre napĺňanie programových priorít vlády v sociálnej oblasti. V roku 2009 budú využité verejné zdroje na proaktívne, prosociálne opatrenia vo vzťahu ku všetkým skupinám ľudí, nie na úkor zvýhodnenia jednej skupiny vo vzťahu k druhej skupine. Slovensko sa blíži k moderným európskym krajinám, ktoré dlhodobo vytvárajú model efektívne spravovanej, solidárnej spoločnosti s účinnými a pružnými sociálnymi sieťami. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Ďakujem za vystúpenie. Teraz budeme pokračovať v rozprave. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Radičová, ale neregistrujem ju v sále, takže stráca poradie. Ďalším písomne prihláseným je pán poslanec Devínsky, má slovo. Pripraví sa pán poslanec Brocka.

F. Devínsky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Lisabonská stratégia, vzdelávanie, výskum, vývoj, vedomostná spoločnosť, znalostná ekonomika, ich dôležitosť pre rozvoj spoločnosti, to sú všetko slová, ktoré sa neustále a dookola vyslovujú ako zaklínadlá, ktoré by mali riešiť všetky sporné a nepríjemné situácie. Je veľa pravdy v tom, aj existuje veľa dôkazov na to, že podpora týchto odvetví ľudskej činnosti naozaj vedie k vyššiemu blahobytu a úspešnejšiemu a plnšiemu životu. Na toto nadväzuje aj téza trvalo udržateľného rozvoja, ktorú je možné realizovať len vtedy, keď sa chýbajúce materiálne zdroje nahradia ľudským potenciálom, vynaliezavosťou a novými objavmi. K tomu je však nevyhnutné, aby sa investovalo do vzdelávania, výskumu tak, aby sme mohli dohnať stratené a držať krok s vyspelými krajinami, pretože ani naši konkurenti nestoja namieste. Takéto snaženie by mal odrážať aj návrh rozpočtu verejnej správy pre oblasť školstva a výskumu, keďže ako tvrdí programové vyhlásenie vlády, vláda považuje výchovu a vzdelávanie slovenskej spoločnosti za základný prostriedok jej ďalšieho rozvoja a rozhodujúcu podmienku jej úspešného adaptovania sa v integrujúcom európskom priestore a tiež, že vláda bude podporovať vzdelávacie, vedeckovýskumné, informačné, inovačné aktivity škôl a pracovísk Slovenskej akadémie vied.

To sa naozaj dobre počúva, aká však bude realita v roku 2009. Návrh rozpočtu pre školstvo, výskum a šport, ale nielen pre tieto oblasti spočíva na dvoch otáznych predpokladoch. Prvým je, že bol konštruovaný na základe odhadovaného rastu HDP 6,5 % a všetky čísla uvádzané v rozpočte vychádzajú z tohto predpokladu. Po korekcii uznesením vlády bol tento rast znížený na 4,6 %, čím však vznikol výpadok do 10 miliárd korún na strane príjmov. Ja budem hovoriť v slovenských korunách aj z dôvodov, ktoré uviedol pán poslanec Mikloš.

V pondelok ste sa v koaličnej rade dohodli o riešení tohto výpadku formou prehĺbenia deficitu štátneho rozpočtu, ale aj tak mi nedá nepoložiť otázku na vládu, ktorú tu dnes zastupuje pani ministerka a, samozrejme, aj príslušných podpredsedov vlády, ministra financií a ministra školstva, že ak sa prijmú globálne úsporné opatrenia, akože sa prijmú, bude vzdelávanie a výskum ušetrené prípadným viazaním.

Druhým takýmto otáznym predpokladom je, že v podstate celý nárast rozpočtu školstva sa spolieha na čerpanie európskych fondov. Pán minister financií aj pán minister školstva predkladajú štvrťročne správy o čerpaní europeňazí školskému výboru, teda dobre vedia, že celkové čerpanie v predchádzajúcom programovacom období nedosiahlo v školstve ani 46 % a na tom sa už fakticky nič nedá zmeniť v tejto chvíli a že čerpanie v novom programovacom období rokov 2007 až 2013 bolo v roku 2007 blízke nule, presne 0,08 % a v roku 2008 to nie je o nič lepšie.

Teda spoliehať sa na to, že nárast zabezpečia eurofondy, je ako piť na kožu medveďa, ktorý spí tam kdesi v brlohu. Navyše spoliehať sa na eurofondy ako zdroje nárastu rozpočtu je neperspektívne aj z hľadiska strednodobého výhľadu.

Pán poslanec Mikloš veľmi jasne ukázal príslušné čísla, ale ich opakovanie je kľúčom k pochopeniu toho, že tento návrh rozpočtu pre školstvo a výskum je stagnačný a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o potrebnom rozvoji v školstve a výskume. Nárast, ktorý je reálny, a to je ten, ktorý pochádza zo štátnej dotácie, predstavuje pri vysokých školách 9,5 %, čo je práve dosť na zvýšenie platov, teda ide do spotreby a na vyrovnanie straty, ktorú minulý rok utrpel rozvoj vysokých škôl, keď sa mu 400 miliónov na rozvoj odobralo.

V regionálnom školstve je to 9,1 %, čo ledva pokrýva zvýšenie platov a príslušných odvodov na celý rok. Teda okrem eurofondov prakticky žiadne navýšenie. Ja som už hovoril o čerpaní eurofondov. Nakoniec to vidieť aj z podielu výdavkov na HDP, kde regionálne školstvo predstavuje 1,76 %, to je presne to isté číslo ako minulý rok a vysoké školy majú 0,63 % bez výskumu, to je to isté, čo bolo vlani. Jedine výskum sa z rozpočtových zdrojov mierne zvýšil a dosiahol 0,57 %.

Avšak v programovom vyhlásení vlády sa očakával na úrovni 0,8 % a treba ešte dodať, že podľa bodu 12 takzvaného balíčka opatrení, ktorý sa nazýva presun, ja to slovo zdôrazňujem, presun zdrojov základného výskumu do aplikovaného výskumu a na inovácie zrejme do kapitoly ministerstva hospodárstva sa očakáva, že 50 % zdrojov Agentúry pre podporu výskumu a vývoja, teda 600 miliónov korún odíde preč z rezortu školstva.

Uvedené pomerné ukazovatele sú dokonca aj v prípade vysokých škôl, aj v prípade regionálneho školstva nižšie ako napríklad v roku 2006, keď boli vysoké školy opäť bez výskumu na úrovni 0,71 % a regionálne školstvo na úrovni 2,04 %. Je teda evidentné, že po odpočítaní europeňazí dochádza k stagnácii, ba dokonca k poklesu.

Pomerne slušná suma vo výške 400 miliónov sa určila vysokým školám na rozvoj, ale mali by sme si uvedomiť, že v roku 2008 bolo 390 miliónov rozvojových prostriedkov vysokým školám odobratých, teraz sa vlastne vraciame späť na úroveň roku 2007. Avšak 700 miliónov na rozvojové projekty v regionálnom školstve krátených v roku 2007 bude krátených o ďalších 80 miliónov, čiže za dva roky rozvojové zdroje klesli z 829 miliónov na 50 miliónov a zrejme sa tam už nikdy nevrátia.

Ak teda čítame v programovom vyhlásení vlády, že vláda považuje formovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu, dalo by sa predpokladať, že sa tieto sľuby odrazia najmä pri financovaní takej kľúčovej a rozhodujúcej kapitoly, ako je kapitola ministerstva školstva. Vláda nevyužila príležitosť na to, aby potvrdila tento svoj zámer ani v návrhu, ani pri schválení rozpočtu na rok 2007, ani v návrhu rozpočtu 2008 a ani teraz.

Naše školstvo a veda napriek tisíckrát opakovaným Lisabonom, Bologniam a nadväzným stratégiám dostáva finančné prostriedky s nižším medziročným tempom rastu, než sú priemerné výdavky štátneho rozpočtu. Kým výdavky štátneho rozpočtu majú rásť v roku 2009 v priemere o 11,8 %, tak v kapitole školstva po odpočítaní eurofondov je rast nižší ako priemerný celkový rast výdavkov o 1,7 %, pričom pri vysokých školách je to menej ako 2,3 % a pri regionálnom školstve dokonca až o 2,7 %.

No a šport dostáva len o 0,1 % viac ako vlani, lenže nie na svoj materiálno-technický rozvoj, ktorý klesá porovnateľne až o 68 miliónov korún. A ako sa tieto vstupy odrazili v štruktúre jednotlivých programov vidieť na prvý pohľad v tom, že najmenšie prírastky dostali položky na sociálnu podporu, rozvoj voľnočasových aktivít detí a mládeže, ako aj profesionálny rozvoj učiteľov.

Výdavky vyšších územných celkov, miest a obcí na školstvo zostávajú prakticky na úrovni roku 2008, zvýšenie činí len 0,6 %, z čoho je zrejmé, že tu nemožno očakávať žiaden optimizmus, keďže riešenie problémov školstva si vyžaduje razantnejšie navýšenie. Je teda legitímne sa opýtať, že kedy sa bude investovať do vzdelania a výskumu ak nie teraz, keď ekonomika ešte stále, ako to tu viackrát odznelo, poskytuje pomerne slušné zázemie.

Okrem už spomínanej likvidácie rozvoja regionálneho školstva nemožno z ďalších rán školstvo opomenúť nedostatok prostriedkov na Infovek, zostal taký istý ako v roku 2008, ale hlavne neriešený fyzický stav našich škôl a ich vybavenie.

Kapitálové výdavky v regionálnom školstve nestúpli, všetky prírastky sa týkajú len bežných výdavkov. Je evidentné, že sľuby z programového vyhlásenia vlády sa nebudú dať naplniť. Nenaplnia sa ani v regionálnom školstve, ani vo vysokom školstve, ani vo výskume. Ak by sa totižto v roku 2010 mal dosiahnuť cieľ 5-percentného podielu na HDP v rozpočte určenom na školstvo, tak by tento rozpočet musel byť vo výške 123 miliárd korún. Teraz je to celkom 71,5 miliardy bez eurofondov, to vždy zdôrazňujem, ale zase celé školstvo financované aj cez mestá a obce. To znamená, že za budúci rok by muselo dôjsť k navýšeniu o vyše 51 miliárd Sk, čo pán minister financií celkom iste uzná, že je absolútne vylúčené, pretože už návrh rozpočtu naozaj na rok 2010 uvažuje len so 75,6 miliardami, čo je o 47 miliárd menej, ako je v programovom vyhlásení sľúbených 5 %.

Podobne je to aj s výskumom. Cieľ 0,8 podielu na HDP na vedu znamená v roku 2010 18,3 miliardy, dnes veda dostala zo štátneho rozpočtu 0,57 % podielu na HDP, to znamená 9 miliárd. Dosiahnuť 0,8 % v roku 2010 je opäť nesplniteľný sľub. Aby náhodou nedošlo opäť k diskusii tak ako minulý rok o všeobecne vo svete používanom kritériu výdavkov ako ich percentuálnom podiele na HDP, tak odcitujem slová vtedy ešte opozičného poslanca, dnes podpredsedu vlády pána Dušana Čaploviča, ktorý povedal, "že všade v Európe sa vždy vyčleňujú prostriedky na konkrétny rast v pomere k HDP a na základe týchto idú prostriedky aj do vedy, výskumu aj do vzdelávania".

Navrhovaný rozpočet verejnej správy na rok 2009 až 2011 v oblasti vzdelávania a výskumu ani v roku 2009 nerieši pálčivé problémy školstva a výskumu, ani nerieši zaostávajúce postavenie Slovenska vo vzdelávaní a vede a technike, čím sa naša konkurencieschopnosť v medzinárodnom kontexte zhoršuje. Školstvo a výskum nie sú v tomto rozpočte víťazmi, sú jednými z porazených alebo v najlepšom prípade môžu čakať na lavičke náhradníkov. Aká vysoká je priorita vzdelávania výskumu pre túto vládu nakoniec odráža aj čas, ktorému sa pán podpredseda a minister financií venoval tejto problematike v úvodnom slove. Ten čas bol kratší ako minúta. Aj preto každý, komu na vzdelávaní a výskume záleží by nemal za takýto návrh rozpočtu verejnej správy zdvihnúť ruku. Ďakujem vám za pozornosť aj tým, čo sa tam hore bavia.

Pán predsedajúci, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Nachtmannová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Máte slovo, pani poslankyňa.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec, keď si zoberieme komplexne tabuľku výdavky štátneho rozpočtu na roky 2009 až 2011, tu vidíme jasný nárast výdavkov na kapitolu školstva. Jednoznačne najväčší objem verejných prostriedkov sa vynakladá na školstvo. Teda aj z tohto vidno, že prioritou vlády je formovanie vedomostnej spoločnosti. Predpokladá sa vynaložiť 2,17 miliardy eur, čo je o 17,8 % percenta viac ako v predchádzajúcom roku. Máte to pred sebou v materiáli, ktorý vám pripravili v parlamentnom inštitúte, kde veľmi kompaktne tie základné veličiny sú ilustrované. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Devínsky.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, som veľmi rád, že ste túto tému otvorili a je to veľmi čarovné, keď hovoríme o tom, hovoríte vy o tom, poslankyňa, ktorá ste dvakrát hlasovali proti tomu, aby sa zriadila komisia pri výbore na sledovanie čerpania európskych fondov, keď hovoríte o nárastoch, ktoré spočívajú výlučne a jedine na európskych fondoch, ktoré v roku 2007 v školstve boli čerpané vo výške 0,08 %. Osem stotín percenta, zdôrazňujem toto číslo. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka, pripraví sa pán poslanec Martin Fronc.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení páni ministri, dámy a páni, rokujeme o rozpočte na budúci rok. Rozpočet, štátny rozpočet, to je zákon zákonov, ale ukazuje sa, že tento zákon zákonov už dnes nie je témou dňa.

Dámy a páni, dnes témou dňa aj pre ministerstvo financií hlavnou témou sú kšefty. Kšefty. Kauza Tiposu a zasa teraz spojená s ministerstvom financií, spojená s kamarátmi finančných skupín, nie sú to hocijaké kšefty. Nie milióny, ale stovky miliónov a miliardy.

Pán minister, je toho veľa a často sa to spája s vami. Ja som predpokladal, že tu na rokovaní o zákone zákonov bude i predseda vlády a chcel som sa ho spýtať, že či už vie, o čom je táto kauza. Či už si to stihol prečítať, lebo on v minulosti v kauzách, ktoré neboli také veľké, tak sa mi zdá, že reagoval promptnejšie, zhodou okolností by o tom vedel hovoriť aj spoločný spravodajca, ktorý teraz zastupuje rozpočtový výbor. Ja si myslím, že toto je na žltú kartu. Čo na žltú kartu? To je rovno na červenú kartu, ale v podstate pre ministra financií to je už druhá žltá karta, čiže to je červená karta. Dve žlté karty sú červená. Nie?

Pán minister, chcem sa vás opýtať, lebo ja si myslím, že to je téma dňa. Kedy chcete odstúpiť? Chcete odstúpiť vtedy, keď vás odvolá premiér, chcete odstúpiť vtedy, keď budeme o tom rokovať v tejto sále, alebo to urobíte sám napríklad po hlasovaní o zákone o štátnom rozpočte.

No a dovoľte, keďže všetci, čo sa prihlásili do rozpravy budú hovoriť aj k téme a k rozpočtu, aj ja som si pripravil niekoľko poznámok, a keďže zaznelo tu už veľa zaujímavých vystúpení z radov poslancov Národnej rady, tak tam, kde by som sa opakoval, tak to prípadne zrýchlim. Vláda Roberta Fica ani v tomto prípade, keď rokujeme tretíkrát o návrhu rozpočtu z dielne vlády Roberta Fica neprekročila svoj tieň. Zmeny tam sú. Jednu a takú najviditeľnejšiu si všimol aj predseda KDH, keď vo svojom vystúpení hovoril, že, a to súhlasím s ním, že to je tá najviditeľnejšia zmena, že to je prvý návrh v eurách. Moji predrečníci hovorili aj o spôsobe vypracovania tohto rozpočtu. Aj tým je trošku iný ako tie predchádzajúce. Od toho, ako sa písal rozpočet, ako sa v koalícii netransparentne rokovalo a dohadovalo, ako definitívna verzia bola zverejnená jeden deň pred schvaľovaním vo vláde až po tlačovej konferencii predsedu vlády a, samozrejme, v čom je to podobné ako v minulosti, neochota predsedu vlády a vôbec vlády počúvať pripomienky k návrhu zákona.

Ak hovorím o pripomienkach návrhu zákona, tak myslím tým aj tie návrhy, nielen tie, ktoré odzneli v súvislosti s rozpočtom v týchto dňoch, alebo odznievajú v tejto sále. Ja myslím na návrhy k rozpočtu, ktoré sme od septembra tohto roka predkladali v Národnej rade ako návrhy noviel zákonov. Lebo si uvedomujeme ten záväzok a chceme ho rešpektovať, že uprostred roka by poslanci nemali dávať návrhy zákonov, ktoré majú dopad na štátny rozpočet. Preto sme naše návrhy dávali v predstihu, aby ich vláda, keďže sú rozumné a správne, aby ich mohla zapracovať aj do návrhu štátneho rozpočtu. Tak sme navrhovali napríklad zvýšiť prídavky na deti a zvýšiť ich tak, aby pomohli najviac tým, ktorí to potrebujú, a nie ako to robí vláda aj v iných dávkach - KDH navrhovalo, aby sme zvýšili prídavky na deti výrazne pre chudobné rodiny a v dvoch pásmach. Pre tých najchudobnejších o 560 korún, pre tých, ktorých príjem je vyšší o 360 korún.

V súvislosti s podporou rodiny a detí, ako sa rodia a táto vláda prišla s návrhom zvýšiť príspevok pri narodení najprv prvého, teraz už aj druhého a tretieho dieťaťa, tak sme navrhli, aby sa daňový bonus zvýšil o 100 % na druhé a každé ďalšie dieťa. Lebo ak má byť podpora zo strany vlády vo forme nepriamej či priamej podpory rodinám s deťmi, tak ak je málo, ak sa na Slovensku šíri model jednodetnej rodiny, tak dá sa to zmeniť tým, že práve podpora zo strany spoločnosti bude vyššia s pribúdajúcim počtom detí. Samozrejme, aby sa tento systém nedal zneužiť, aby niekto parazitoval na sociálnom systéme, tak je to možné práve cez daňovú legislatívu, cez nepriamu podporu rodín a detí, napríklad aj cez daňový bonus, kde je podmienka, že jeden z rodičov musí byť zamestnaný.

Rovnako sme navrhli pomoc tým, ktorí prichádzajú teraz o prácu v súvislosti s finančnou krízou. Moja kolegyňa Monika Gibalová navrhla, aby sme práve v skupine občanov, ktorí majú najväčšie problémy na trhu práce a prídu o zamestnanie, aby sa výrazne zlepšili podmienky aj pomoc zo strany štátu práve pre týchto ľudí.

Navrhli sme pomoc aj dôchodcom a seniorom vo forme trinásteho dôchodku. Nie jedenkrát vianočný príspevok, ale ak rodičia dobre vychovali svoje deti a sú zamestnané, tak každé dieťa môže odviesť svojmu rodičovi, ak je zamestnané, 1 750 korún zo svojej dane.

Ďalej sme navrhovali, aby sa zvýšil čistý príjem okamžite ľudí, ktorí sa zvýšenou iniciatívou usilujú o zvýšenie svojho príjmu napríklad prácou navyše, prácou na dohodu študenti, dôchodcovia, nezamestnaní. Tento návrh budeme na tejto schôdzi prerokúvať a znamená, že o 19 % môže byť zvýšený okamžite príjem tých, ktorí úverujú štát, lebo zamestnávateľ týmto ľuďom automaticky odvedie 19 % dane daňovému úradu, a pritom väčšina, a to sú desaťtisíce, možno stotisíce ľudí, ktorí sú oslobodení od platenia dane. To znamená, oni o svoje peniaze v podstate môžu žiadať o rok neskôr daňový úrad pri daňovom priznaní.

Navrhli sme takisto zvýšiť príjem živnostníkov, zlepšiť ich podmienky. Samozrejme, ani jeden z našich návrhov v tejto sále vašu podporu nezískal, a preto sa ani nepremietli do návrhu zákona o štátnom rozpočte. Preto môj kozmetický, respektíve jeden symbolický návrh zmeny v zákone je vo vzťahu k pánu premiérovi.

Predseda vlády ide často rečami, chce byť príkladom nám ostatným, aký je on sociálny, aké má sociálne cítenie. No jeho rezerva je trikrát vyššia ako pred tromi rokmi jeho predchodcu. Preto, ak nám chce ísť príkladom, tak navrhujem, aby sme ten návrh, aby sa jeho rezerva o 100 miliónov korún znížila, aby to páni poslanci a poslankyne z vládnej koalície podporili.

Ešte som chcel hovoriť o tom, ako ste sa stavali k možným zmenám a nevyhnutným úpravám v návrhu zákona o štátnom rozpočte, pán minister financií, vy, keď bolo každému jasné, že východiská, na ktorých ste rozpočet postavili, že sú nereálne. Že to už vrabce na streche čvirikajú, tak sme očakávali, niekto navrhol, aby sa rozpočet vrátil vláde na prepracovanie. Iní očakávali, že keď bude gestorský výbor rokovať o rozpočte, že vláda príde s návrhom zmien a úprav, ktoré zreálnia aj vaše pôvodné predstavy, o ktorých ste rozhodovali vo vláde.

Dokonca predseda vlády na rozdiel od vás, lebo vy ste deficit pripustili hneď pri prvej chvíli, ale predseda vlády povedal, že prehlbovať deficit verejných financií sa nebude. Samozrejme toto je už niekoľkokrát konkrétny príklad, keď aj predsedu vlády treba brať s veľkou rezervou, lebo jediná zmena, ktorú ste urobili, je, že to, o čo ste znížili predpokladané príjmy štátneho rozpočtu je prehĺbenie deficitu verejných financií. Naozaj si myslím, že veľmi málo. Veľmi ste sa nenamáhali a veľmi ste sa ani nenatrápili.

Preskočím pasáže o tom, že kam dávate peniaze. Ako dávate menej v porovnaní s predchádzajúcou vládou, hoci sa s ňou porovnávate, že ste sociálnejší, že ste najsociálnejší. Preskočím pasáž o tom, kde dávate viacej, lebo už to tu odznelo aj v tejto sále. Dávate viac len vďaka fondom Európskej únie. A, samozrejme, hráte sa zaujímavo s číslami. A tu si pomôžem, premieta sa v tejto sále, ja som nechcel zdržovať manipuláciou s laptopom, tak som si odfotil jeden graf, jeden stĺpcový graf.

Pozrite sa, toto je jeden podklad z ministerstva zahraničných vecí o tom, ako vyzerá oficiálna rozvojová pomoc ODA. Chudobným krajinám, krajinám v transformácii, kde sme sa zaviazali ako členská krajina Európskej únie, že budeme zvyšovať náš príspevok pomoci, solidarity týmto chudobným, tým, ktorí potrebujú pomoc a, samozrejme, v textovej časti ministerstva financií sa aj píše, že naša pomoc sa zvyšuje. A sú tam konkrétne čísla, ktorými vás nebudem baviť. Ale ministerstvo zahraničných vecí má takýto podklad, kde ukazuje, ako sa v úvodzovkách naša pomoc ODA nie zvyšuje, ale znižuje. Znižuje sa a budúci rok bude o polovicu menšia ako v roku 2006 vo vzťahu k HDP. A tie červené dva stĺpce, to je náš záväzok. Ak na budúci rok bude tá pomoc ODA len 0,06 % HDP, tak v roku 2010 má byť 0,17, to znamená trikrát vyššia ako rok predchádzajúci. A už nehovorím, že v ďalšom roku to má byť dvakrát, čo päťkrát toľko ako v návrhu rozpočtu na budúci rok.

Dámy a páni, to je príklad, ako sa dá s číslami žonglovať. Ja som použil príklad, keď mám podklad od dvoch koaličných partnerov, to znamená, nepoužívam čísla opozície. Tentoraz som si vystačil s číslami návrhu rozpočtu. To, čo mi vadí na návrhu rozpočtu, ktorý prerokúvame, už som to aj spomenul, že vláda málo šetrí. Vláda nevie šetriť. Vláda v situácii, keď Slovensko patrí medzi krajiny na svete s najvyšším ekonomických rastom, tak po jej úprave tohto rastu prehlbuje deficit. Viete si vy predstaviť, ako by sa táto vláda správala, keby Slovensko bolo, nedajbože, v recesii? Keby Slovensko bolo v ťažkých časoch, keď v dobrých časoch nevie iné ako zvyšovať zadlženie tejto krajiny?

Vláda nevie premietnuť historický najvyšší ekonomický rast znižovaním verejného dlhu a, samozrejme, už v ďalších rokoch to bude už len ťažšie, pretože aj odhady ekonomického rastu budúci alebo ten ďalší rok budú nižšie, budú oveľa nižšie ako v tomto roku.

My poslanci, keď som vyzval predsedu vlády, aby išiel príkladom, myslím si, že by sme aj my poslanci mohli ísť príkladom, ale takým, že by to bolo poznať a že by sme takou úsporou mohli viac pomôcť alebo urobiť väčší kus dobra a mohli by sme aj v čase finančnej krízy stimulovať zdravý domáci dopyt pred neprimeraným rastom verejných výdavkov.

V tomto kontexte dovoľte pripomenúť to, čo som bol milo prekvapený, že moja žiadosť, aby sme zaradili do programu informáciu predsedu Národnej rady, aby vysvetlil jeho investičné zámery v súvislosti s rekonštrukciou hradného areálu a severných hradieb v benefity poslancov, nové ubytovne, garáže za stovky a stovky miliónov, že toto asi nebude ten dobrý príklad, ako by sme mali stimulovať domáci dopyt. Jedine, ak to bolo myslené tak, že tí, čo prídu o prácu v súvislosti s finančnou krízou, že sa môžu zamestnať na Bratislavskom hrade. V stredoveku to osvietení panovníci tak robili. Takto sa starali o svojich poddaných.

Ja v tejto súvislosti chcem protestovať proti tomu, aby sme takýmto spôsobom podporovali firmy vašich mecenášov. Kde sa dá šetriť už hovoril aj kolega Farkas, kolega Mikloš. Áno, v štátnej správe 10 % len na platoch sú tri miliardy. Úspora pri centrálnom obstarávaní o 10 %, to je 5 miliárd úspora. Výber daní a odvodov na jednom mieste je 7 miliárd. Len toto spolu je 15 miliárd, ktoré by sa dali usporiť vo verejných financiách.

Aj z tohto dôvodu si myslím, že tento rozpočet je rozpočtom nevyužitej príležitosti dobrých časov. Že múdry hospodár vtedy myslí na horšie časy, ktoré môžu prísť a, samozrejme, sa snaží zmenšiť dlhy minulosti.

Potom som mal viacero poznámok o tom, ako sa rozdeľujú prostriedky podľa jednotlivých kapitol a v tom poradí je ministerstvo sociálnych vecí, aspoň tie najzaujímavejšie veci z tohto pohľadu, je na dva, štyri, šesť, siedmom mieste. Ministerstvo sociálnych vecí je na siedmom mieste. Nárast prostriedkov nominálne v jeho kapitole je len o 7,5 %. Porovnanie s ministerstvom financií, ktoré má 31,2 % a iné rezorty, samozrejme, to vôbec nehovorí ani tento rozpočet o tom, že toto je rozpočet najsociálnejší a rozpočet najsociálnejšej vlády. Naopak, ak ste pozorne čítali dnešnú tlač, tak ste si mohli prečítať, že ministerstvo práce vrátilo 1 miliardu korún ministrovi financií.

Priatelia, dámy a páni, spomínate si, ako otrepávala ministerka Tomanová bývalej vláde, že vrátila do rozpočtu nevyužité prostriedky z kapitoly? A že nevalorizovali prídavky na deti? (Potlesk.) Ministerka Tomanová, dnes si prečítajte v novinách, vrátila ministrovi financií miliardu. Ja som sa chcel opýtať, keby tu ešte bol aj predseda vlády, že či to je polovica z tej sumy, ktorá v piatok má odísť na Cyprus. (Potlesk.)

Dámy a páni, deklarovaná priorita zdravotníctvo. Preskočím. Kompetentnejšie budú sa vyjadrovať moji kolegovia z toho výboru, lebo tiež to nie je v podstate priorita tejto vlády.

No a pri sociálnej ešte zostanem. Ak dovolíte, stručne skúsim aspoň pri troch príkladoch, ktoré sú takisto istým výrazom sociálnosti tejto vlády alebo vyjadrujú charakter tejto vlády.

Vzťah k dôchodkovému systému notoricky známy. Nepokračujú v potrebných zmenách a v dolaďovaní systému, ktorý vytvorili predchádzajúce vlády, ale už tretí rok postupne deštruujú systém a vracajú nás späť už k prekonaným problémom. Permanentné útoky na druhý pilier a na sporiteľov, na jeden a pol milióna sporiteľov. Ten spravodlivý hnev, ktorým predseda vlády vzkypel voči predchádzajúcej vláde, že ako sme ich podviedli, ako oni si nenasporia na svoje dôchodky a on sa rozhodol sám o týchto nešťastníkov v úvodzovkách postarať. Veď on vie lepšie, čo oni potrebujú. A preto im dal možnosť, zasa jeho citát, "slobodne sa rozhodnúť, aby prehodnotili svoj pôvodný zámer sporiť si, alebo nesporiť, alebo teda zveriť svoje odvody v plnej výške predsedovi vlády, alebo nezveriť".

Keď už to urobil prvýkrát, tak vtedy ho poslúchlo 6 % sporiteľov. A mnohí si mysleli, aj my sme si to mysleli, ja som si to myslel, že to bolo prvý a poslednýkrát. Medzitým predseda vlády už niekoľko razy zmenil názor, svoj názor a v zásadných veciach, a preto ho teraz beriem s veľkou rezervou, pretože otvoril znovu druhý pilier. Predseda vlády totiž zistil, že zostavený rozpočet aj s vplyvmi svetovej finančnej krízy nebude stačiť vykrývať dostatočne viaceré jeho sľuby. A keďže sa vláda vstupom do eurozóny zaviazala, že deficit by mal klesať, teda, že musí klesať, mal problém. Je tu druhý pilier a v ňom bolo 70, respektíve je už takmer 70 miliárd korún a riešenie je na svete. Sedemdesiat miliárd korún, ktoré sú k dispozícii, len ich treba dostať tam, kde ich vláda potrebuje. Preto otvorili druhý pilier. A tých 10 miliárd, ktoré neboli bezpečné v druhom dôchodkovom pilieri, budú bezpečné v Sociálnej poisťovni.

Samozrejme počuli sme reči o tom, že vláda predsa nikoho nenúti, iba chce, aby sa ľudia slobodne rozhodli. Samozrejme po ich masívnej a demagogickej kampani. Ja by som chcel len zopakovať našu výzvu, výzvu KDH, aby sporitelia zostali v druhom pilieri, aj keď si myslia, že v tejto chvíli podľa argumentov vlády sa im to neoplatí. Je to podvod, ak oni hovoria, že sa sporiť neoplatí. Sporiť sa oplatí každému aj z nízkeho platu. Dokonca sporiť sa oplatí, ak ľudia šetria, tak sa to oplatí aj tejto vláde, že táto vláda má menšie problémy, keď sa ľudia naučia myslieť na horšie časy.

Čiže oplatí sa aj Ficovi, keď ľudia sporia. To, že to nevie Fico a že to nevie jeho vláda, to je notoricky známa vec. Fico sa nespravodlivo správa nielen k sporiteľom, on sa nespravodlivo správa aj k tým nešťastným DSS-kám, lebo veď vďaka nim, keď to tento rok vyrieši s 10 miliardami, môžete si byť istí, že pred voľbami prídu s ďalším návrhom a budú potrebovať oveľa, oveľa viac a 10 miliárd im stačiť nebude. To si môžete byť istí. Nechcem sa s nimi teraz stavovať, alebo nechcem strácať čas. Zostáva nám len dúfať, ale ja v to neverím, že budúci rozpočet nebude rátať aj s takýmto riešením.

Druhý príklad, ktorý chcem tiež z tejto oblasti spomenúť, považujem za výraz straty pudu sebazáchovy alebo len prehlbovanie chaosu, ktorý táto vláda šíri v sociálnej oblasti. A mohli by o tom hovoriť, alebo lepšie budú tomu rozumieť poslanci sociálneho výboru.

Prvého januára bude platiť nový zákon o sociálnych službách. Je všeobecne známa vec, že sociálne služby sú na Slovensku nedostatočné z hľadiska kapacít aj z hľadiska kvality úrovne a ich poskytovania. Ak sme my urobili reformu a decentralizovali a odštátnili tento systém, tak to bolo len preto, aby sme pomohli riešiť tento problém a zmenšili ho do budúcnosti. Táto vláda problémy riešiť nevie. Ona ich vracia dozadu, to znamená, robí z nich väčšie, a pritom my sme už tento problém výrazne zmenšili. Je to o to vážnejšie, že Slovensko starne, populácia Slovenska starne. Ako zvykne ministerka sociálnych vecí na mňa reagovať, že straším demografickou krízou, pani ministerka, nestraším. Dnes sa vlastné deti často nedokážu postarať o seba, o svoje rodiny, a nieto ešte aj o svojich rodičov, ak sú na to odkázaní. Najmä preto bude do budúcnosti rásť potreba aj nových kapacít sociálnych služieb, aj neštátnych.

Osobitnou kapitolou dnes je starostlivosť a pomoc o bezdomovcov, ide zima, v tomto zimnom období. Príslušný zákon sme schvaľovali nedávno pred dvomi, tromi týždňami a zasa ste zaimprovizovali vy páni kolegovia z vládnej koalície a podporili ste zlý návrh kolegyne Vaľovej, ktorý sabotuje, ba priam likviduje neštátnych, neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Trestá nezaslúžene mnohých starších občanov, ale aj tých nešťastníkov, obete, ľudí v núdzi a klientov charitných útulkov a zariadení.

O čo ide? Starší ľudia zdravotne postihnutí, ktorí chcú ísť dnes alebo po novom roku do domova dôchodcov alebo do iného sociálneho zariadenia, nebudú už môcť ísť podľa vlastného výberu napríklad vo svojej obci, ak také zariadenie tam je, ale musia požiadať obec, alebo ak je zriaďovateľom VÚC, tak VÚC-ku a táto, keď nemá vo svojom zariadení v mieste toho regiónu alebo bydliska obce, tak musí požiadať iné. Viete si vy predstaviť, čo to bude znamenať? Aj dokonca osobné tragédie pre mnohých chorých a starých ľudí? Viete si vy predstaviť, ako im komplikujete život? Myslím, že nie. Lebo ak áno, nemohli by ste za také niečo hlasovať. Prípad útulkov tu v Bratislave, jeden Vincenta de Paul, kde prespáva 200 bezdomovcov. Od štátu nedostanú príspevok, ak sa bezdomovec nezastaví najprv na úrade predtým, ako by chcel ísť do útulku. Toto ste určite nechceli. A tak sa stane, že aj mnohí altruisti, ľudia, ktorí tieto služby vykonávajú z lásky k svojim blížnym, tak jednoducho prestanú tieto služby vykonávať. Aj toto je príklad zhubného pôsobenia tejto vlády, ktorá v slepej, nekritickej snahe podporovať len svojich a svojich, v tomto prípade verejné zariadenia, likviduje neštátne, súkromné, alternatívne zariadenia. Spoliehali sa tí práve z mimovládiek, že pán prezident ten zákon vráti a dá nám príležitosť, aby sme prehodnotili svoje postoje, ale pravdepodobne, nie pravdepodobne, ale už sa kampaňuje. Preto Kresťanskodemokratické hnutie na najbližšej schôdzi bude iniciovať novelu tohto zákona, lebo je zlý, škodlivý.

O podpore rodiny a tej v úvodzovkách zvýšenej som už hovoril. O tom, ako som zaregistroval, keď som bol ja v diskusii s ministerkou Tomanovou, tak niekoľko razy hovorila, ak som hovoril, že je spravodlivejšie dať príspevok pri narodení každého dieťaťa a zabrániť zneužívaniu, aby niekto nezneužíval takúto štátnu podporu, tak argumentovala, že keď bude viac peňazí, tak bude aj na štvrté. Včera som si ale vypočul jej názor v diskusii s mojou kolegyňou Monikou Gibalovou v televízii, že tri a dosť. (Smiech.) Prosím vás, neviem, či to teraz odkukala od môjho kolegu Daniela Lipšica, že trikrát a dosť, ale ja si pamätám, že komunisti povedali, že štyrikrát a dosť.

Kto si pamätáte, v 90. rokoch boli úľavy na deti len po štvrté dieťa. Už komu sa narodilo piate alebo mal piate, mal smolu, aj keď bol poctivý, pracovitý, ale oni si nedovolia ani tak podporovať, ako to robili komunisti. Teda tomuto nerozumiem. A pritom sú to väčšinou komunisti.

Dámy a páni, zásadným problémom pre mladých ľudí je však bývanie. Už o tom hovorili aj moji predrečníci. Nedostupné a drahé byty možno najviac ovplyvňujú správanie rodičov, rodín pri rozhodovaní sa pre dieťa, a preto je potrebné zásadným spôsobom prehodnotiť aj štátnu politiku v oblasti bývania.

Už v návrhu rozpočtu na minulý rok boli zaujímavé návrhy a dobré, ktoré som schvaľoval, aj som pochválil ministra - štartovacie nájomné byty pre mladé rodiny. Jednoducho zasa to tam je v texte, ale nie je to vidieť po Slovensku. Ste už tretí rok vo vláde a jednoducho mladí ľudia, ktorí si chcú založiť rodinu, tak sú odkázaní buď na Štátny fond rozvoja bývania, ktorý podporuje byty do vlastníctva, alebo na hypotéky.

Prosím vás, hypotéky nie sú cesta pre mladé rodiny, aby sa rozhodovali pre deti. Jeden príklad všeobecne známy. Ak si dnes rodina zoberie 1,5 milióna hypotéku na dvadsať rokov a môže zarábať čistý príjem 35-tis. korún mesačne, tak to znamená splátky 10-, 11-tisíc mesačne na dvadsať rokov. Viete si vy predstaviť, že keď vypadne príjem, však musia obaja robiť, ak chcú prežiť. Viete si vy predstaviť v rozhodovaní, že si povedia, ale veď budeme mať druhé, alebo je príspevok aj na tretie, budeme mať aj tretie? No, ja si to viem dosť ťažko predstaviť. Teda predstaviť sa to, samozrejme, dá.

Preto si myslím, že to je riešenie vrátiť sa, alebo oprášiť, alebo k návrhom, ktoré sme tu neraz prezentovali - podporovať nájomné byty za primeranú cenu. Ak by ste za peniaze ušetrené napríklad aj z istých káuz zadotovali nájomné bývanie, aby bolo prijateľné pre mladých ľudí, veď sú bohaté krajiny od nás na západ, kde ľudia nevlastnia v takej miere všetko, teda nevlastnia byt, dom, veď vlastniť strechu nad hlavou, to nie je základné ľudské právo. Ľuďom stačí, keď je uspokojené ich právo bývať. To znamená, keď bude prístup, keď budú mať možnosť získať nájomný byt, tak nepotrebujú ho vlastniť. Veď si zoberte, ako to bude fungovať od 20 do 30 rokov.

Dnes dvaja zamestnaní manželia si zoberú niekoľkomiliónovú hypotéku, aby mali byt. Za celý svoj život budú sa snažiť túto hypotéku splatiť a ten byt bude ich, ale oni za života vychovali jedno dieťa. Keď sa rodičia pominú, je pravda, že ich dieťa bude mať byt do vlastníctva, lebo ho zdedí po svojich rodičoch. Ale, prosím vás, kto bude o generáciu neskôr robiť na dôchodky tých, ktorí sa teda toho dôchodku dožijú a budú očakávať, že deti by mali cez prvý pilier, lebo táto vláda preferuje iba prvý pilier. No proste je to cesta dostratena, do záhuby.

Ten môj pozmeňujúci návrh symbolický, keďže tu v tom návrhu rozpočtu je veľa symbolov a mnohé veci iba symbolické, po predsedovi vlády by ste to mohli podporiť. Skrátiť predsedovi vlády 100 miliónov jeho rezervu, veď vy nakoniec viete, ako dostať sa k peniazom veľmi dobre, a keby to predseda vlády nevedel, minister financií mu to určite poradí. (Potlesk.)

Dámy a páni, záver. Záver v danej situácii bezprecedentného vysokého ekonomického rastu deficit síce klesá, rozdelenie výdavkov je zlé, lobistické skupiny získavajú na úkor všetkých ostatných, ktorí by to potrebovali viacej. Preto tento rozpočet nie je rozvojový, je skôr premárnením a nevyužitím príležitostí vysokého ekonomického rastu. A to sú dôvody, pre ktoré poslanci za KDH ani ja za tento rozpočet hlasovať nebudeme. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)