A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikloša pán podpredseda Hort, pani poslankyňa Nachtmannová, páni poslanci Petrák, Hrušovský, Farkas, pani poslankyňa Radičová a, pardon, očakávala som viac faktických poznámok po takom dlhom výkone, pán poslanec. Takže pán podpredseda Hort, pani poslankyňa Nachtmannová a pán poslanec Petrák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán podpredseda, máte slovo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dovoľte mi v dvoch častiach reagovať na vystúpenie pána poslanca Mikloša. V prvej časti na ten úvod. Keď sme sa rozprávali o tom, aký je záujem zo strany vlády o rokovanie o zákone roka. Spomínam si na osem rokov, keď sme boli v koalícii, z toho som bol štyri roky predseda poslaneckého klubu, keď koaličný predseda parlamentu Hrušovský prerušil asi dvakrát počas tých ôsmich rokov rokovanie o rozpočte, lebo zhodou okolností tiež bolo zasadnutie vlády a kým neprišla vláda na čele s Mikulášom Dzurindom, tak jednoducho rokovanie o rozpočte neprebiehalo.

Takáto dehonestácia parlamentnej demokracie, ako sme jej dnes svedkami zo strany vlády aj cez odkazy, ktoré sme tu dostali, o tom, že veď aj tak sa nič nezmení a vy, páni koaliční poslanci a koaličné poslankyne, ste tu naozaj nie na nič iné, len aby ste zatlačili to tlačidlo, aby ten rozpočet bol schválený, tak ako je navrhnutý koaličnou trojkou, takéto niečo sme tu v histórii slovenského parlamentarizmu ešte nezažili. A dávam naozaj na zváženie všetko to, čo sme tu za osem rokov, keď sme boli pri moci zažili a akým spôsobom dokázal koaličný predseda parlamentu postaviť do pozoru aj premiéra koaličnej vlády. A to sme sa napočúvali, ako je vo vleku parlament vlády. Prosím vás, toto je čo? To si naozaj už nespomínate?

A pokiaľ ide o tú druhú časť. Som veľmi rád, že pán poslanec Mikloš poukázal na to, kde v tom rozpočte to fučí. Ja som sa nevedel dopátrať, keď som sa dozvedel o tých 130 miliardách, čo vlastne za Klondike to tu funguje, prečo my musíme kradnúť peniaze z druhého piliera, aby sme vedeli dať dôchodky vianočné. Dneska som to už pochopil. Ďakujem, pán poslanec, za vysvetlenie. (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: V entré vášho vystúpenia ste pospomínali ozaj všeličo, okrem iného aj to, že zvyšovanie minimálnej mzdy likviduje celé odvetvia priemyslu. Viete, ale ekonomická veda je v tejto oblasti už podstatne ďalej, práve často sa píše o tom, že práve nízka minimálna mzda de facto brzdí napríklad technologické inovácie. Nízke minimálne mzdy totižto nenútia nahrádzať slabo platenú prácu modernými technológiami alebo zavádzať moderné, flexibilné manažérske postupy, a tak konzervujú nízku produktivitu práce. Firmy sa stávajú de facto konkurencieschopnými aj bez modernizácie, a pritom celú dobu rozprávate o nutnosti vedomostnej ekonomiky.

Musím uznať, že ste skutočne výborný rétor a manipulátor s faktmi. Veci, ktoré ste vyslovene zanedbali, staviate teraz skoro na piedestál vašich úspechov. Hovorili ste o tom, že za nášho pôsobenia dobiehajú projekty, ktoré boli administratívne za vašej vlády, ale už nespomínate, alebo možno o tom neviete, že všetky chyby, ktoré nám európsky audit vytýka sú práve z obdobia tejto vašej úžasnej administrácie.

Ďalej ste spomenuli o tom, že platy učiteľov stagnujú a sú nižšie ako za vašej vlády. Myslím teda reálne nižšie. Ale, pán kolega, za vašej vlády boli platy v školstve, teda respektíve za nimi už bolo len pôdohospodárstvo a reštauračné ubytovacie služby. Táto vláda prvá pristúpila k tomu, že sa platy v školstve valorizujú od 1. 1., a nie od 1. 7. Ako ekonóm určite uznáte, že tá suma, reálna suma je podstatne vyššia na základe takejto valorizácie. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Mikloš, dve poznámky iba, lebo čas mi viac nedovolí. Prvá. No neuveriteľné farizejstvo, pokiaľ hovoríte o výstavbe diaľnic a o navyšovaní prostriedkov na výstavbu diaľnic. Vaša vláda bola tá, ktorá zastavila výstavbu diaľnic len preto, lebo to bola agenda predchádzajúcich vlád a uvalili ste Slovensko do obrovských regionálnych rozdielov. Robíte dneska všetky opatrenia preto, aby ste zamedzili urýchleniu výstavby diaľnic a vy máte dneska tú odvahu tu navrhovať zvýšenie prostriedkov na výstavbu diaľnic. To snáď nemyslíte vážne pri všetkých vašich konkrétnych krokoch.

Druhá poznámka, ktorá bude platiť aj pre ideologického tajomníka vašej strany, ktorý pred chvíľočkou vystúpil vo faktickej poznámke, ale týka sa to aj vášho vyjadrenia. O akej dehonestácii parlamentu hovoríte v súvislosti s rozpočtom a prerokovávaním v parlamente? O akých demokratických postupoch hovoríte v predchádzajúcom období, ktoré boli používané pri prerokovávaní rozpočtu. Hovoríte o tom, že ste sa navzájom vydierali a kupovali hlasy až do poslednej chvíle? Toto má byť víťazstvo demokracie nad kultivovanou dohodou partnerov pri schvaľovaní rozpočtu? To snáď nemyslíte vážne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Nachtmannová, odporučím vám jediné. Choďte vysvetľovať tieto ekonomické teórie ľuďom do Banskej Bystrice, do Kežmarku, do Lipian na Gemer. Choďte vysvetľovať túto ekonomickú teóriu tým, ktorí boli, ktorí sú na dlažbe. Choďte im túto ekonomickú teóriu vysvetľovať, že aké je to skvelé. Ako to pomohlo.

Po druhé. Platy v školstve rastú. Áno rastú. Ja nehovorím, že nerastú. Ja som si dovolil porovnať ich s vašimi zámermi z programového vyhlásenia, kde som presne citoval. Rastú, ale nerastú tak, ako ste sa zaviazali napriek tomu, že máte o 130 miliárd korún v príjmoch viac.

Pán poslanec Petrák, hovoríte, že diaľnice, keď vôbec spomínam, že je to farizejstvo, že sme ich vraj zastavili preto, že to bolo v programe, v agende bývalej vlády. Pán Petrák, ja neviem, či viete, čo znamenajú pojmy ako kartotéka I, kartotéka II. Neviem, či viete, že keď sme prišli do vlády v roku 1998, lebo o tomto období hovoríte, tak krajina, ekonomika bola pred krachom. Pred totálnym krachom. Na stole sme našli faktúry, nezaplatené faktúry za 3 miliardy korún na uskutočnené práce, respektíve fakturované práce na diaľniciach, ktoré neboli zaplatené. Kartotéka I, kartotéka II znamená, že sme nemali na platy učiteľom, že sme nemali na kúrenie v školách, lebo v takom stave sme prebrali ekonomiku po vláde vášho dnešného koaličného partnera. Takže to po prvé.

A po druhé, čo sa týka tej dehonestácie parlamentu. Pán kolega, a ešte k tým diaľniciam, či sa vám to páči, alebo nie, za dva roky ste dali na diaľnice a rýchlostné cesty menej, ako sme my dávali v rokoch 2005 - 2006. Je to pre vás taká priorita, dali ste tam menej peňazí vrátane európskych.

A čo sa týka dehonestácie parlamentu. Tu vždy počas ôsmich rokov vlády Mikuláša Dzurindu sa o rozpočte naozaj diskutovalo a poslanci mali naozaj dôstojnejšie postavenie, pretože ak o niečom boli presvedčení, bolo to zmysluplné, tak to vedeli presadiť. Dokonca aj opoziční. Nie v tej miere ako koaliční, ale aj opoziční na rozdiel od vás.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej je prihlásený do rozpravy za poslanecký klub KDH pán poslanec Pavol Hrušovský. Skôr ako zaujme miesto, pán poslanec Petrák, keďže ste porušili rokovací poriadok, lebo ste reagovali na mňa, je úsmevné, keď ma za ideologického tajomníka strany označí ideologický tajomník Komunistickej strany Československa. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Hrušovský, nech sa páči.

P. Hrušovský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, musím súhlasiť s tým, čo povedal pán podpredseda parlamentu a ani ja nie som, aj keď som opozičný poslanec, spokojný s úrovňou a spôsobom a prostredím, v akom prerokovávame návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009.

Ctené dámy a páni, my sa nedomáhame účasti členov vlády na rokovaní preto, aby sme ich videli, aby sme sa na nich pozerali. My sa domáhame účasti členov vlády aj preto, lebo chceme počuť názor celej vlády. Aj ostatných rezortných ministrov, či sú spokojní s rozpočtom svojich kapitol. Poslanci im budú dávať otázky, budú predkladať pozmeňujúce návrhy a ich názor je pre nás veľmi dôležitý, aby sme sa mohli rozhodovať. Preto ja sa vám čudujem, že vám títo ministri nechýbajú, ale ak vám nechýbajú, tak dospel som k záveru len preto, lebo koalične ste už dohodnutí. Vám je to prakticky jedno. Dvaja poslanci z opozície z menších politických strán tu sedia. Pán generál a teraz prišiel pán exminister Jureňa, koalície, pardon. No tak to je vaša vizitka. Proste dohodli ste kšeft a ste spokojní. Zajtra, pozajtra sa zídeme, odhlasujeme a všetko je v poriadku, ale aspoň si vypočujte ten názor, páni. Aspoň počúvajte. A myslím, že máme dosť dôvodov na to, aby sme vyjadrili aj svoj nesúhlas s niektorými oblasťami, ktoré návrh zákona predstavil a ponúka ako riešenie rozpočtového hospodárenia na budúci rok.

Keď som prvýkrát dostal do rúk návrh zákona o štátnom rozpočte, priznám sa vám, nie som ekonóm, tak mi dlhšie trvalo, lež som sa oboznámil s tým, že prvýkrát návrh zákona o štátnom rozpočte nie je v korunách, ale v eurách. A bolo to dlhšie, lež som si dokázal prepočítať položky, ktoré boli vyjadrené predtým v korunách, teraz v eurách, aby som sa v tom dokázal trošku zorientovať. A sám som zvažoval, či vystúpiť, alebo nevystúpiť pri tomto bode programu.

Nakoniec k tomu, aby som vystúpil ma prinútili dve okolnosti. Dospel som k názoru, že v mnohých oblastiach je návrh zákona o štátnom rozpočte iba fikciou a v mnohých oblastiach je iba imitovaním hľadania mnohých ekonomických problémov a riešení Slovenskej republiky na rok 2009. Poviem vám aj tie dva dôvody, ktoré ma k tomu viedli. Prvý už spomenul predrečník, že rozdeľujete peniaze, ktoré ešte nemáte. Desať miliárd korún z druhého dôchodkového piliera a už ich v návrhu míňate.

Druhý dôvod je možno trošku menší, ale predsa len je dôvodom na to, aby som mohol povedať, že ide o imitovanie riešenia. Keď sme v zahraničnom výbore, ktorého som členom, prerokovávali návrh zákona o štátnom rozpočte, konkrétne kapitolu ministerstva zahraničných vecí, tak som sa dozvedel, že v rozpočtovej kapitole, respektíve rozpočtová kapitola je postavená na peniazoch, ktoré majú byť získané z predaja našej ambasády v Moskve. Je to tak, pán minister, ak sa mýlim, tak mi to vyvráťte. Znovu je to len fikcia, a keď sme pokračovali ďalej, pán minister, a keď tú budovu nepredáte, myslím minister zahraničných vecí, čo budete robiť? No budeme hľadať iné riešenie, ešte neviem aké. Nebudú výdavky. No tak ale to kapitola nehovorí. Nebudú výdavky. Vy rátate s tými peniazmi ako s hotovými peniazmi, ktoré by už reálne existovali.

Priatelia, takže nerobme si jeden z druhého nejaký žart. Pristupujme k návrhu zákona naozaj zodpovedne a vážne. To je rozpočet Slovenskej republiky, ktorý nepatrí ani opozícii, ani koalícii. Je to rozpočet občanov Slovenskej republiky a ja by som si želal, keby sme takto zodpovedne dokázali k nemu aj pristúpiť.

Teraz mi dovoľte pár konkrétnych názorov na predložený návrh zákona. Predložený návrh vychádza z pozitívnych výsledkoch ekonomiky, ktoré sú dôsledkom razantných reformných krokov, ktoré urobili predchádzajúce vlády, ako aj pozitívneho vplyvu svetového ekonomického prostredia na rozvoj národnej ekonomiky. Návrh sa síce odvoláva na možné dopady finančnej krízy, ale podľa môjho názoru ich v mnohých oblastiach bagatelizuje a nedoceňuje názory a odhady Európskej komisie, ktoré predikujú hlbšie dopady krízy na tempo rastu hrubého domáceho produktu, priemernú mieru zamestnanosti aj priemernú mieru nezamestnanosti. Pri plánovaní jednotlivých položiek sa nedoceňuje význam dopadu rastu cien energetických surovín a potravín na svetových trhoch, čo bude mať určite značný vplyv aj na spotrebu slovenských domácností.

V súvislosti s predpokladaným opätovným rastom cien ropy sa budú zvyšovať aj ceny plynu. Či sa to vláde páči, alebo premiérovi, alebo nie, čo aj napriek jeho snahe sa musí premietnuť do cien finálnych produktov. Aj z toho dôvodu sa odhad Európskej komisie pri poklese spotreby domácnosti vo výške približne 5 % aj pre mňa javí ako dôveryhodnejší. Z tejto pozície sú značne zavádzajúce aj tvrdenia vlády o znížení priemernej ročnej miery inflácie na 4 % či zvyšovanie miezd v súlade s rastom produktivity práce. Samotný materiál uvádza nežiaducu reláciu medzi tempom rastu produktivity práce a rastom nominálnych miezd, keď tieto rastú o 8,8 % a produktivita práce len o 5,2 % .

V návrhu rozpočtu je niekoľko optimistických, ba dovolím si povedať až populistických tvrdení, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie o jeho schválení. Ako som už spomenul, automaticky sa počíta s presunom poistencov z druhého piliera do Sociálnej poisťovne a o túto hodnotu sa upravuje aj saldo rozpočtu. Ďalej sa počíta s čerpaním fondov Európskej únie v rozpočtoch miest a obcí aj napriek tomu, že sú známe problémy s čerpaním prostriedkov z európskych fondov. Vláda vo svojom návrhu uvažuje s výpadkom príjmov do štátneho rozpočtu len vo výške 330 miliónov eur, čo je podstatne nižší odhad, ako predpokladá Európska komisia. Tá si trúfla odhadnúť výpadok na 550 miliónov eur.

Odhad Európskej komisie podľa môjho názoru je reálnejší, podmienený minimálne dvomi faktormi. Už som spomínal predpokladaným opätovným rastom cien ropy, v dôsledku čoho môže klesnúť spotreba, v dôsledku čoho môžu poklesnúť daňové príjmy z minerálnych olejov a dane z pridanej hodnoty.

Druhým možným faktorom je takmer nekvantifikovateľný odhad poklesu odvodu z príjmov právnických a fyzických osôb, ktoré prestanú podnikať v dôsledku negatívneho vplyvu vysokej minimálnej mzdy alebo aj ako dôsledok globálnej finančnej krízy. V oblasti predpokladaných rozpočtových výdavkoch sú tiež zreteľné niektoré rozpory medzi programovým vyhlásením vlády, proklamovanou stratégiou vlády predovšetkým vo sfére budovania vedomostnej ekonomiky a údajmi v ich predpokladanom návrhu rozpočtu verejnej správy.

Kolegyne, kolegovia, vedomostná spoločnosť si vyžaduje bezpodmienečne vysokovzdelaných ľudí, ktorých musia vzdelávať skutoční odborníci a v zodpovedajúcom počte. Zarážajúca je potom skutočnosť, že počet zamestnancov, prevažne vysokoškolských učiteľov zostáva oproti predchádzajúcemu obdobiu nezmenený a objem zdrojov na financovanie verejných vysokých škôl je stále nízky, v rámci vyspelých krajín OECD sme medzi jednými z posledných.

V tejto súvislosti si dovoľujem pripomenúť, že v súčasnosti prebieha komplexná akreditácia vysokých škôl a vysoké školy sa zaraďujú do skupín podľa kvality. Zaradenie do príslušnej skupiny bude podmieňovať aj nároky na ďalšie finančné zdroje, s ktorými však štátny rozpočet na rok 2009 nepočíta. Potešiteľným faktom v tejto súvislosti je len nárast plánovaných výdavkov na vysokoškolskú vedu a techniku o 46 % oproti roku 2008, aj keď v tomto prípade podstatnú časť tohto nárastu tvoria zdroje Európskej únie.

Ďalšou pre nás citlivou oblasťou je oblasť zamestnanosti sociálnych vecí a rodiny. Rozpočtovaná suma 141 miliónov eur je na realizáciu aktívnej politiky zamestnanosti podľa môjho názoru nízka, predovšetkým ak berieme do úvahy dva aspekty, ktorými trpí naša ekonomika. Prvým je relatívne nízka zamestnanosť obyvateľstva vo vekovej kategórii 55 až 64 rokov. V priemere je to 60 %, čím sa nachádzame pod európskym priemerom, ktorý je 65 %. U žien v tejto vekovej kategórii dosahuje zamestnanosť 53 % v dôsledku nízkej kvalifikácie, a tým aj zníženou možnosťou zaradiť sa do pracovného procesu.

Druhým dôležitým aspektom v tejto oblasti je otázka dlhodobej nezamestnanosti, ktorá tvorí 8,3 % práceschopného obyvateľstva. Riešenie tejto otázky si myslím, že veľmi úzko súvisí s predchádzajúcou. Dlhodobo nezamestnaní majú obyčajne nízku kvalifikáciu. Cestou k riešeniu problému je zvýšenie kvalifikácie zaškolením alebo absolvovaním rôznych rekvalifikačných či iných kurzov, na financovanie ktorých je potrebné dostatočné množstvo vlastných finančných zdrojov. S týmito prostriedkami rozpočet priamo neuvažuje, pretože navrhovaná rozpočtová suma predstavuje prostriedky Európskeho sociálneho fondu. Tieto je možné získať za predpokladu, že sa splnia podmienky kladené vždy na jednotlivé projekty. Podľa môjho názoru je evidentný nízky nárast prostriedkov na podporu rodiny, len 10 %. Rozpočet síce počíta s celoplošnou valorizáciou na úrovni prognózovanej inflácie, avšak nepočíta s možným prudkým nárastom životných nákladov už so spomínanými skutočnosťami, ktoré som spomenul v predchádzajúcich myšlienkach.

V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, že priaznivejšie vytvorenie podmienok pre rodiny, a to predovšetkým mladé rodiny, ktoré deklarovala súčasná vláda prostredníctvom uvoľnenia prostriedkov zo štátneho rozpočtu na rozvoj bývania. Zdá sa mi však, že dochádza k útlmu poskytovania verejných výdavkov na bývanie, lebo tentoraz predstavuje oproti minulému roku len 3,5 %. Ak berieme do úvahy prísnejšie podmienky poskytovania hypotekárnych úverov, keď žiadateľ musí mať takmer 60 % vlastných prostriedkov, tým sa podmienky pre zabezpečenie vlastného bývania pre mladé rodiny, a tým aj ich slušný život stávajú značne nedostupnými.

Kolegyne, kolegovia, považoval som za dôležité upozorniť aspoň na niektoré problémové oblasti predloženého návrhu zákona o štátnom rozpočte. Viem, aké je ťažké vždy pre každú vládnu koalíciu zostaviť návrh zákona o štátnom rozpočte, o to ťažšie, ak sú požiadavky vyššie a ak je koaličných partnerov viacej. Nezávidím vám, pán minister. Rokovania, ktoré ste museli absolvovať, ale som presvedčený, že pri väčšej miere trpezlivosti ste mohli byť trošku opatrnejší pri zostavovaní návrhu zákona o štátnom rozpočte a mohli ste možno predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky taký rozpočet, za ktorý by sme pokojne mohli zahlasovať všetci bez ohľadu na to, či sme poslanci z koalície, alebo poslanci z opozície. Verím, že slovenský parlament sa raz takéhoto rozpočtu predsa len dočká. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Hrušovského sa prihlásil pán poslanec Ľubomír Petrák ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Hrušovský, myslím si, že bolo to vcelku korektné vystúpenie, ktoré hodnotilo niektoré veci, na ktoré môžeme mať úplne iný pohľad, ale myslím si, že sa to vyhlo zbytočných osobných invektív. Takže toto môže byť posunom vpred pri dialógu v parlamente. A keď už mám slovo, tak si neodpustím ešte jednu poznámku a tá bude smerovať k predsedajúcemu tejto schôdze.

Pán poslanec Hort, vy tu nie ste na to, aby ste komentovali moje vystúpenia, ale na to, aby ste riadili túto schôdzu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, skúste reagovať na pána Hrušovského.

Ľ. Petrák, poslanec: A chcem vás požiadať o ospravedlnenie, ak myslíte, že som reagoval na vás...

M. Hort, podpredseda NR SR: Skúste mu zobrať slovo, prosím vás, dobre. Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Iván Farkas, ktorý sa prihlásil ako ďalší do... (Hlasy v sále.)

I. Farkas, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, myslím si, že okolnosti a kulisa prerokúvania zákona zákonov - štátneho rozpočtu nie je dôstojná v parlamente. Ak sa tu rozhliadnem po parlamentných laviciach, tak vidím snáď jediného poslanca z koalície, ktorý bol tu aj v predchádzajúcom volebnom období. Ostatní ste nováčikovia a musím potvrdiť, že to, čo povedal pán podpredseda Hort, to skutočne stojí, to platí. Ja som tu bol tiež v tých laviciach pred pár rokmi, takže skutočne bola úcta vlády, členov vlády, ministrov k parlamentu, keď sa tento zákon, zákon o štátnom rozpočte tu v parlamente prerokúval.

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2009 sa zostavil ešte pred odhadmi vplyvu hospodárskej krízy na slovenské hospodárstvo. V zmysle zákona o rozpočtových pravidlách ho do konca októbra 2008 odsúhlasila vláda a zaslala do Národnej rady na schválenie. Premiér vyhlásil, že rozpočet je najsociálnejší v histórii. Má len jednu chybičku, a to tú, že je nereálny, stojí na plytčine.

Návrh štátneho rozpočtu sa zostavuje na troch základných pilieroch. Hospodársky rast bol pôvodne určený vo výške 6,5 %, miera nezamestnanosti vo výške 9,4 % a miera inflácie vo výške 4 %. Z týchto pilierov sú minimálne dva ohrozené, čo sa týka odhadu ich výšky. Sám premiér pred tromi týždňami spochybnil prioritný pilier. Priznal sa, že hospodársky rast bude najviac na úrovni 4,6 %, pričom rast sa očakáva v rozmedzí 3 až 4 %. O koľko sa teda na základe odhadu pána premiéra zníži hrubý národný dôchodok v porovnaní s tým, koľko vyrátala vláda vo svojom návrhu? Je možné, že o viac ako 30 miliárd korún. Teda výpadok na daňových príjmoch môže byť až vo výške 10 miliárd korún.

Vláda mala viaceré možnosti, ako korigovať návrh rozpočtu. Po prvé, mohla navýšiť príjmy, teda daňové sadzby priamych a nepriamych daní. Premiér vyhlásil, že nechce ísť touto cestou. Po druhé. Mohla navýšiť deficit. Napokon sa naklonila k takémuto riešeniu. A po tretie, mohla krátiť výdavky. Nazdávam sa, že toto by bolo schodné v krízových časoch.

V návrhu rozpočtu sú ale značné riziká. Vláda ráta s odchodom 30-tisíc až 150-tisíc ľudí z druhého piliera po otvorení tohto druhého piliera dôchodkového sporenia. Prečo teda rátate rozpočet s ideálnym maximalistickým variantom s príjmom 7 miliárd korún do rozpočtu?

Čo sa týka miery nezamestnanosti. Do konca roka zanikne viac ako 5-tisíc pracovných miest. Avizovala práve ministerka práce. V budúcom roku sa vplyvom hospodárskej krízy vráti časť zo zhruba 200-tisíc občanov Slovenskej republiky, ktorí pracujú momentálne vo Veľkej Británii, Írsku, Českej republike alebo v Maďarsku. To sú budúci potenciálni nezamestnaní. A s nimi štátny rozpočet neráta. Veď bude potrebné zvýšiť sociálne výdavky. Vláda zmenila novelou zákona určenie minimálnej mzdy. Nazdávam sa, že pôvodne nastavený mechanizmus bol dobrý. Aký je výsledok tohto kroku? Textilky a iné fabriky v iných odvetviach skrachovali. To sú ďalší nezamestnaní.

Na základe uvedeného sme pred dvomi týždňami vyzvali premiéra, ministra financií a vládu Slovenskej republiky, aby stiahli návrh rozpočtu na rok 2009. Mali na prepracovanie návrhu rozpočtu dva týždne do 25. novembra, do začatia zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky. Predpokladali sme, že v opravenej podobe už budú reálne hodnoty, že sa zaráta odhad vplyvov hospodárskej krízy na slovenské hospodárstvo, že vláda nepôjde cestou navýšenia schodku rozpočtu, ako to avizoval premiér, že naberie odvahu na šetrenie na výdavkovej strane, ako si to žiada dnešná doba, keď slovenské hospodárstvo neobíde vplyv hospodárskej krízy. Veď ak dopad hospodárskej krízy na hospodársku sféru bude tvrdý, fabriky budú prepúšťať, a to nie v malých počtoch, podnikatelia budú nútení šetriť. Tak, prosím vás, vláda prečo nechce šetriť? Prečo nezredukuje výdavky štátneho rozpočtu?

V pondelok zasadala Koaličná rada a uzniesla sa na znížení príjmov štátneho rozpočtu vplyvom hospodárskej krízy o 3,7 miliardy korún a analogicky o zvýšení schodku štátneho rozpočtu v rovnakej výške. Výdavková strana ostáva bez zmeny. Premiér po koaličnej rade vyhlásil, že štátny rozpočet bude v parlamente prijatý tak, ako sa rozhodla Koaličná rada. Teda rozumej bez zmien.

Premiér avizoval týmto výrokom, že nech poslanci nepodávajú pozmeňujúce návrhy, bude to márna snaha. Na čo je teda parlament, Národná rada? Poslanci sú bábky? Z diskusie nemôžu vzísť rozumné potrebné návrhy, a to z koaličnej aj opozičnej strany? Prečo treba takto degradovať parlament, druhý najvýznamnejší orgán republiky v zmysle Ústavy Slovenskej republiky.

V predchádzajúcom volebnom období, vážení, každoročne prešlo 5, 6 poslaneckých pozmeňujúcich návrhov, a to niekedy aj z radov opozície. Ako príklad môžem uviesť opozičný návrh, pozmeňujúci návrh skupiny poslancov z východu na čele s Pavlom Paškom z roku 2004, keď presadili financie na prípravné práce rýchlostnej komunikácie R4. Prečo je dnešná moc taká sebavedomá, natoľko opojená mocou? Tak teda Koaličná rada sa rozhodla a finančný výbor na základe tohto zvýšil schodok štátneho rozpočtu o 3,7 miliardy korún. Teda z pôvodnej výšky 1,7 % hrubého domáceho produktu na výšku 2,08 % HDP. Ak sa koalícia rozhodla ísť cestou navýšenia schodku bez šetrenia na výdavkoch, zdá sa, že uvedené navýšenie schodku nebude stačiť, nebude postačujúce. Veď sám premiér pred tromi týždňami vyhlásil, že hospodársky rast bude miernejší, než predpokladali pri zostavovaní návrhu rozpočtu, nebude 6,5 %, ako sa rozhodla vláda Slovenskej republiky, bude len na úrovni 4,6 %. Aj keď analytici odhadujú výšku rastu medzi 3 až 4 %. Ak zoberieme do úvahy predpokladanú výšku hrubého domáceho produktu v roku 2009 na úrovni asi 1 500 miliónov korún, tak pokles odhadu rastu dáva pokles HDP o 30 miliárd korún, teda výpadok na príjmovej strane rozpočtu asi 10 miliárd korún. Korekcia vlády vo výške 3,7 miliardy korún teda zjavne nebude postačujúca.

Ako sprievodný jav vplyvu hospodárskej krízy a zníženie príjmovej strany budú nepríjemné dopady na iné subjekty v okruhu verejných financií. Miestne a regionálne samosprávy budú hospodáriť s rozpočtom zníženým o 1,3 miliardy korún, lebo sa analogicky zníži aj výnos dane z príjmov fyzických osôb a nad 94 % výnosu tejto dane participujú samosprávy. Bude to teda tvrdý dopad aj pre samosprávy regionálne a miestne.

Zníži sa príjem Sociálnej poisťovne o 3,4 miliardy korún. Len na okraj. Čo keď neprestúpi z druhého piliera 150-tisíc ľudí, ale len 50-tisíc? Uvažovali ste, páni ministri a pani ministerka, o riešení takejto eventuality? Budete mať na dôchodky? Znížia sa príjmy zdravotných poisťovní o 1,2 miliardy korún. Nie je to dobrá správa pre poskytovateľov zdravotníckych služieb. Ich príjmy sa rapídne znížia.

Vo finančnom výbore prešiel ďalší a posledný pozmeňujúci návrh HZDS, aby sa navýšili kapitálové výdavky v kapitole ministerstva pôdohospodárstva o 795 miliónov korún v programe kontroly a zodpovednosti za programy na úkor VPS-ky. Nebol predložený rozumný návrh ZMOS-u, Združenia miest a obcí Slovenska, v ktorom ZMOS žiadal viac na prenesený výkon štátnej správy na stavebné úrady o 9 miliónov korún a v kapitole žiadal nevyčíslenú sumu kompenzácie dane z pridanej hodnoty pre obce v programe rozvoja vidieka.

Tento návrh je rozumný, lebo stredne veľké a malé obce sa môžu uchádzať o eurodotácie jedine v tomto programe, v programe rozvoja vidieka. Veľa z nich nebude mať na vykrytie DPH vo výške 19 %. Teda aj keď nie je potrebné kofinancovanie v tomto programe, pre malé obce bude vo viacerých prípadoch nemožné vyfinancovať daň z pridanej hodnoty, nakoľko ich rozpočet jednoducho nestačí na úhradu viacmiliónových súm.

Nebudú sa teda uchádzať o podporu z programu rozvoja vidieka, teda z jediného možného zdroja dostupného pre nich z fondov Európskej únie. A to vďaka administratívnej chybe pri zostavovaní Národného strategického referenčného rámca a Programu rozvoja vidieka, lebo v iných krajinách je DPH nárokovateľná položka podobne ako v iných operačných programoch na Slovensku.

Na príjmovej strane rozpočtu vidíme ďalšiu bublinu. Aj v roku 2008 boli naprojektované príjmy z fondov Európskej únie vo výške desiatok miliárd korún. Skutočnosť, teda plnenie týchto položiek je ale katastrofálne. Je to menej ako 50 % výšky v schválenom rozpočte. V programovom období 2007 až 2013 je rozbehnutie operačných programov, a teda výziev na predkladanie projektov žalostné. Vláda a ministerstvá ukázali za prvé dva roky programového obdobia žalostne málo. Alebo sa blíži ukončenie projektov programového obdobia 2004 až 2006. Efektivita, teda pomer skutočnej alokácie zdrojov z rozpočtu Európskej únie vo vzťahu k disponibilnému rozpočtu schválenému pre Slovensko je veľmi nepriaznivý. Nedosiahne ani 50 %. Slovensko sa teraz umiestňuje, čo sa týka efektivity využitia prostriedkov z fondov Európskej únie na posledných priečkach spomedzi 27 krajín Európskej únie, pričom treba uviesť, že do roku 2006, teda v predchádzajúcom volebnom období bolo na popredných miestach na druhej až tretej priečke.

O dôvodoch som sa zmienil nespočetnekrát na tlačových konferenciách aj na odborných diskusiách. Problém je v tom, že v roku 2009 sú príjmy z rozpočtu Európskej únie naplánované v ešte vyššej hodnote ako v tomto roku 2008. Ako sa tieto čísla naplnia v roku 2009? Nebude ešte väčší prepad ako v tomto roku? Som veľmi skeptický. Škoda, že vláda nešla cestou šetrenia, čo by bolo logické a zároveň potrebné v čase hospodárskej krízy, ktorá bude mať dopad aj na slovenské hospodárstvo. Lebo priestor na šetrenie výdavkov evidentne je.

Zoberme si ako príklady. Dodnes nebolo splnené uznesenie vlády Slovenskej republiky o znížení počtu pracovníkov štátnej správy plošne o 20 %. Mohli by sa ušetriť stámilióny. Dokonca vláda má v pláne v budúcom roku navýšiť počet štátnych zamestnancov o viac ako 500. Rezerva vlády vo výške 350 miliónov korún. Rezerva predsedu vlády vo výške 150 miliónov korún. V kapitole Národnej rady rekonštrukcia Bratislavského hradu vo výške 1,25 miliardy korún v budúcom roku. Celkovo na dokončenie ešte viac ako 3,5 miliardy korún. Nie že by som bol proti potrebnej rekonštrukcii Hradu, ale v čase hospodárskej krízy by bolo rozumnejšie uhrádzať miliardy na udržanie zamestnanosti na podporu podnikateľov, ktorí zamestnávajú ľudí.

Sú tu ďalej megalomanské investičné projekty. Napríklad projekt diaľničného mýta. Snahou obísť zákon o verejnom obstarávaní a nesplnením elementárnej súdnosti sa navýšia výdavky o viac ako 6 miliárd korún. Teraz v čase hospodárskej krízy to nie je nadmerný luxus pre taký malý štát a také zraniteľné hospodárstvo? PPP projekty na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií za súčasných podmienok sa veľmi predražia. Riziko investovania touto formou značne narastie. Nebolo by výhodnejšie uvažovať o inej forme použitia zdrojov na financovanie diaľnic?

Ešte k diaľniciam. Vláda sa zaviazala na postavenie diaľnic v roku 2008. Páni ministri, v akej dĺžke? Koľko sa z toho splní do konca roka? Viete, ako hospodári vláda, ministerstvá a štátne orgány na poli investícií? V roku 2007 prešlo verejným obstarávaním menej prostriedkov o 25 % ako v roku 2006. Nie preto, že vláda a štátne orgány šetrili. Veď objem štátnych investícií narástol ročným indexom o viac ako 10 %. Je tu evidentná snaha obchádzať zákon o verejnom obstarávaní. Teda investovať priamym zadaním. A na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja sa preukázalo, že aj pri obstarávaní SOFT služieb, teda nie stavebných prác, nie strojných zariadení a investičných celkov, ale na rôzne služby vo výške 3,6 miliardy korún podprahovou metódou bez verejnej súťaže. Je to zjavný príklad, ako sa to nemá robiť, lebo to vrhá tieň na obstarávateľa.

Vládny balík opatrení na zmiernenie dopadov hospodárskej krízy. Bola ideálna príležitosť, aby premiér dokázal, že má eminentný záujem o ťažiskových problémoch rokovať s opozíciou a nielen hovoriť o neochote opozície komunikovať a spolupracovať s vládou o zavedení eura a o dopadoch hospodárskej krízy. Tu vidíme, ako sa rozchádzajú slová s činmi.

Vláda mohla pozvať všetky parlamentné strany na odborné a politické rokovanie o možných dôsledkoch krízy a na riešenie situácie. Mohla návrh balíčka opatrení posunúť do parlamentu, aby sme mohli rozviesť diskusiu o potrebných opatreniach. Skutočne sme chceli prispieť kvalitnými návrhmi, lebo cítime zodpovednosť za osud krajiny aj v čase hospodárskej krízy. Vláda to neurobila, nechce o opatreniach diskutovať, potom tie opatrenia aj tak vyzerajú. Sú všeobecné, nekonkrétne, neadresné, nič nehovoriace.

Typický príklad. Opatrenie zlepšenia podnikateľského prostredia. To je jedno z tých opatrení. Ale ako to chcete zlepšiť, vážení? A ak sa tam nájde konkrétne opatrenie, tak to nie je premietnuté do výdavkov štátneho rozpočtu. Ako príklad uvediem navýšenie kapitálu Eximbanky a Záručnej a rozvojovej banky. O koľko? Veď to nie je uvedené v štátnom rozpočte. Predsa rozpočet vláda schválila ku koncu októbra v zmysle zákona o rozpočte verejnej správy a vládny balíček opatrení bol zverejnený 7. novembra tohto roka. Za tú dobu sa na výdavkovej strane rozpočtu nič nezmenilo. To málo konkrétneho z vládneho balíčka opatrení sa nepremietlo do rozpočtu. Myslí to vláda s predchádzaním a so zmiernením dopadu hospodárskej krízy na slovenské hospodárstvo úprimne, alebo si robí z politikov a občanov Slovenskej republiky dobrý deň?

Ak sme pri megalomanských investíciách, dovoľte, aby som sa zastavil pri investičných stimuloch, ktoré sú tiež obsiahnuté v balíčku opatrení a môžu byť nástrojom nielen na zmiernenie dopadov krízy, ale vhodným riešením jedným z najväčších problémov zakotvených v programovom vyhlásení vlády, a to regionálnych disparít prehlbujúcich sa v priepastných rozdieloch hospodárskej výkonnosti a životnej úrovne v jednotlivých regiónoch.

Ak by to vláda myslela vážne a úprimne, bolo by to riešené ináč. Lebo ak do rozpočtu zakotvili osem investičných stimulov, pýtame sa, prečo z nich je sedem na západnom Slovensku a jedno jediné v Košiciach, teda na východe, ale v metropole východu, a nie v regiónoch.

Pri megalomanských projektoch nesmiem nespomenúť dostavbu Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Pán minister, 51-percentným akcionárom Slovenských elektrární, a. s. je štát. Ako sa bude financovať dostavba prevyšujúca 80 miliárd korún? Kde je alikvotná časť zahrnutá v návrhu štátneho rozpočtu za rok 2009 a v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011? Lebo ak správy boli relevantné, tak sa dostavba začala v novembri tohto roka. Ak sa táto dostavba zrealizuje, tak sa investičné náklady musia premietnuť do cien elektrickej energie a koniec koncov to v konečnom dôsledku zaplatí konečný spotrebiteľ. A v tomto ohľade je zaujímavá snaha vlády krotiť nárast cien zemného plynu a na druhej strane megalomanská dostavba, a teda potenciálne zvýšenie ceny iného energonosiča elektrickej energie zelenú. Ja nie som proti dostavbe, ale treba si vyjasniť komplexne všetky okolnosti tejto investície.

Čo sa týka opatrení na zmiernenie dopadov hospodárskej krízy, sme jednoznačne za revitalizáciu alebo udržanie vitality hospodárstva zavedením skutočných protikrízových opatrení najmä vo vzťahu k podnikateľskej sfére. Veď oni vytvárajú hodnoty, vytvárajú hrubý národný produkt. Podnikateľom treba znížiť odvodové zaťaženie. Z výnosov z fondu Európskej únie treba väčšiu časť nasmerovať podnikateľom, než ako to bolo v Národnom strediskovom referenčnom rámci zakotvené. Treba sflexibilniť trh práce, treba zlepšiť aktívnu politiku trhu práce. V rámci tripartity apelovať na zamestnávateľov, aby v kritickej situácii, ak je možné, neprepúšťali zamestnancov, radšej úmerne krátili pracovnú dobu, úväzky všetkým.

Treba maximálne úsilie na udržanie zamestnanosti najmä u produktívnych pracovníkov, ktorí tvoria hodnoty na udržanie a zlepšenie toku financií. Veď opäť narastá druhotná platobná neschopnosť, ktorá môže prerásť do rozmerov poznaných z doby mečiarizmu. Ak sa nemýlim, tak v predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach podnikatelia takýto problém nemali.

Premiér vyhlásil, že rozpočet je najsociálnejší v histórii. Otázne je, či na to Slovensko v budúcom roku bude mať? Kde sa navýšia sociálne výdavky? Podpora bývania sa zvýši o miliardu. Doprava vo verejnom záujme sa dotuje sumou jednej miliardy korún. Štátna podpora hypoték pre mladých sa zvýši z 1,5 % na 2 %. Zvýšia sa odvody na zdravotné poistenie za poistencov štátu na 5 %, to činí 30 miliárd korún. Platy učiteľov sa zvýšia o 10 %. Oni si to zaslúžia a zaslúžili by si pridať aj viac, aby dosiahli aspoň úroveň celospoločenského priemeru.

Na druhej strane sa nenašlo potrebných 10 miliónov pre Národný bezpečnostný úrad na dobudovanie nosnej siete informačných technológií. Ak by som chcel komentovať index nárastu jednotlivých kapitol, tak by som sa určite pozastavil pri kapitole ministerstva vnútra, ministerstva financií a, naopak, aj pri kapitole ministerstva sociálnych vecí.

Za tri roky od roku 2007 narastie rozpočet ministerstva vnútra o 28 %. Rozpočet ministerstva financií o 26 %. Naopak, rozpočet ministerstva sociálnych vecí len o 14 %. Toto je výsledok vlády, ktorá sa nazýva vládou sociálnodemokratickou, v niektorých prípadoch socialistickou. V prípade kapitoly ministerstva kultúry, konkrétne rozpočtu menšinových kultúr je zjavné nasledovné. Rozpočet stanovený pre maďarskú kultúru sa navýši ročným indexom o 4 %, kým rozpočet ostatných menšinových kultúr o 6 až 8 %. Nie je nám známe, prečo je tento rozdielny prístup, prečo sú niektorí preferovaní a iní menej preferovaní.

A ešte jedna perlička na záver, čo je podstatné a čo možno uniklo odborníkom aj verejnosti. Národná rada pred tromi týždňami rokovala o zákone o rokovacom poriadku a schválila tento zákon. Do tejto novely vládni poslanci vsunuli nepriamu novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. V tejto novele ide o to, aby vláda a minister financií mohol presúvať financie medzi kapitolami schválenými v Národnej rade Slovenskej republiky. Je to novinka. Doteraz ani jedna vláda sa neopovážila takýmto hrubým spôsobom znásilniť právo poslancov Národnej rady uzákoniť návrh rozpočtu a v tom uzákoniť výšku jednotlivých kapitol. Členovia vlády doteraz vždy mali možnosť presúvať financie len v rámci svojej kapitoly. Odteraz môžu navýšiť financie jednému rezortu na úkor iného rezortu. Je otázne, či to bude so súhlasom dotknutého ministra.

Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som uviedol sčítanie a podtrhnutie. My poslanci klubu SMK - MKP nepodporíme návrh štátneho rozpočtu na rok 2009 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011, lebo sa nezakladá na zdravých základoch, na reálnych pilieroch. Rozpočet sa nachádza na plytčine. Nedostatočne reaguje na možný dopad hospodárskej krízy. Nechcel by som tieto dopady zveličovať, máme len signály z podnikateľskej sféry. Nálada podnikateľov, teda ľudí, ktorí zamestnávajú občanov a na ktorých stojí a padá kolobeh financií nie je dobrá. Oni vytvárajú hodnoty, spolu so spotrebiteľmi držia hospodárstvo krajiny a vysielajú nepriaznivé signály. Tieto signály je potrebné brať vážne, a preto bolo potrebné rozpočet zostaviť na pilieroch, ktoré odzrkadľujú očakávanú budúcnosť, aj keď táto budúcnosť bude iná ako za posledné tri roky, teda za obdobie rozmachu slovenského hospodárstva. Ďakujem pekne. (Potlesk.)