Šiesty deň rokovania

29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

3. decembra 2008 o 9.00 hodine

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni poslanci, panie poslankyne, otváram šiesty rokovací deň 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Viliam Veteška a pán poslanec Štefan Zelník.

Pán poslanec Miššík procedurálny návrh. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Naozaj jeden kolega tu povedal veľmi veľkú pravdu. Mám procedurálny návrh, aby v tomto parlamente boli zabezpečené dôstojné podmienky pre rokovanie poslancov. Včera v noci sme cítili naozaj veľký chlad, teraz je to isté. Odôvodnenie. Keď sme si zmrazili platy, nezmrazme sa sami. (Smiech.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, pardon, aj na mňa ide chrípka a práve preto som sa v tejto chvíli dohodol s organizačným oddelením, že prikúria. No a teraz budeme pokračovať.

Ešte procedurálny návrh pani Sabolová. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Len vás chcem požiadať, aby ste medzi ospravedlnených zaradili aj pána poslanca Hrušovského. Mám ospravedlnenku, má na to dôvody. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani predsedníčka, berieme na vedomie a pošlite, prosím vás, normálnym postupom ospravedlnenku sem k rokovaciemu predsedníckemu stolu.

Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 782).

Vítam podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka, ktorý bude zastupovať navrhovateľov, no a vítam taktiež spravodajcu Jána Richtera, ktorí už zaujali svoje miesta. Do rozpravy sa ústne prihlásili ešte poslanci pán Martin Pado a pán Jozef Šimko.

Pán Martin Pado, nech sa páči, máte slovo v rozprave.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, pekný deň vám prajem. Ako sa máte? Fajn.

Ja som pôvodne chcel hovoriť k tomuto zákonu viac, ale po tom dlhom rokovaní až do dnešného skorého rána som sa rozhodol skrátiť o jednu tretinu aj celý pozmeňujúci návrh, takže vidno, že aj takéto večerné rokovanie môže mať praktický efekt, poslanci budú menej rozprávať, možno.

Pán minister, vy ste včera rozprávali o tom, že v tomto zákone v tom opätovnom rokovaní je premietnutých možno 15, 17 pripomienok opozície. No myslím si, že to nie je dôležité, či ich bolo 15, 16, alebo 7, 8, čo si ja myslím, že ich bolo toľko, ale to vôbec nie je naozaj dôležité. Podstatné je to, že tieto pripomienky sú z prvého čítania z predchádzajúceho rokovania, a nie z prvého čítania z tohto rokovania, takže za tú dobu od vrátenia a neschválenia zákona prezidentom ani schválenia následného v Národnej rade sa v tomto zákone nič nezmenilo, a to je vcelku zaujímavá vec.

Viem, že aj toto moje vystúpenie nebude mať nijaký význam, čo sa týka zmeny zákona, návrhu zákona, pretože hold, no, som členom opozície, takže, ale napriek tomu to povedať musím. Začnem možno trochu netradične, ale odcitujem z jedného z mailov, ktoré som k návrhu zákona o cestnej premávke dostal a zároveň to bude aj odôvodnenie tohto konkrétneho pozmeňujúceho návrhu.

Nebudem citovať celý ten mail, pretože by to zabralo dosť veľa času. "Zákon je, myslím, na solídnej úrovni, vychádza zo zákona č. 315/2006 Z. z. Je len vecou pléna Národnej rady, ako ho najideálnejšie vyladí a prijme. Nemá cenu tu polemizovať o celodennom svietení, pneumatikách, trestnoprávnej zodpovednosti, myslím, že povedomie väčšiny poslancov je za prijatie týchto ustanovení.

Chcem však povedať iné. Zákon speje do finálnej podoby, čo tak prijať ho ako nadštandardný proeurópsky, spĺňajúci nielen kritériá kvality primeranej trestnoprávne zodpovednosti, objektívne možnosti plnenia v praxi. Chýba mi tam však nejaké ustanovenie, paragraf, ktorý by hovoril o výchove, vzdelávaní a prevencii. Ak iste nikto v Slovenskej republike nepochybuje o potrebe prevencie, kvalitnej a zodpovednej výchovy a tiež zvýšenia názornosti výučby dopravných predpisov s použitím kvalitných a moderných vzdelávacích programov. Zároveň okrem toho, že sa prijme, treba ho aj kvalitne uviesť do praxe. Myšlienka znie - pre skvalitnenie duchu a litery zákona si myslím, že by nebolo od veci, ak v osobitnom paragrafe s názvom Prevencia, výchova a vzdelávanie, prípadne aby sa nepresúvalo číslovanie paragrafov, mohlo by byť v § 64 a tak ďalej doplnené aj takéto ustanovenie.

V zmysle výchovno-preventívnych opatrení v záujme čo najrýchlejšieho zníženia počtov a následkov dopravných nehôd sa primerané množstvo finančných prostriedkov vybraných z pokút v príslušnom roku, ktoré ministerstvo vnútra stanoví v osobitnom predpise použije v nasledujúcom roku na prípravu odborných programov a na vzdelávanie v oblasti dopravnej výchovy."

Ďalej citujem. "Takéto ustanovenie, vážený pán poslanec, absentuje v právnych predpisoch v doprave už aj môjho prvého vyučovania, keď som niekedy v 1998 roku prvýkrát učil žiakov dopravné predpisy na Šumave v Českom Krumlove. A následne aj v celom ďalšom období, keď som pôsobil ako učiteľ autoškoly pri výcviku brancov, školených vodičov profesionálov. Samozrejme, že legislatívnoprávny odbor by našiel isteže vodnejšiu formuláciu, je to všetko na zvážení, veď EÚ zaviazala Slovensko okrem iných štátov EÚ do roku 2010 podstatne znížiť nehodovosť a počty usmrtených osôb pri dopravných nehodách. U nás to alarmujúce číslo za rok 2007 znie 627 mŕtvych. Tak stredne malá dedina."

Pán minister, dámy a páni, toľko citát z mailu, ktorý som dostal. Na základe toho som si, poviem pravdu, osvojil tento návrh a myslím si, že pisateľ mal pravdu, že sa zaoberáme rôznymi vecami, ale akosi zabúdame na prevenciu v tejto oblasti.

Máme síce Radu vlády pre bezpečnosť cestnej premávky, ktorá prijíma rôzne uznesenia, rôzne úlohy, ale toto zatiaľ nikde nebolo spomenuté. Takže na základe tohto listu navrhujem tento pozmeňujúci návrh. Článok I. Vkladá sa nový § 2a s názvom Prevencia, výchova a vzdelávanie s následným textom: "V zmysle výchovno-preventívnych opatrení v záujme čo najrýchlejšieho zníženia počtu a následku dopravných nehôd sa primerané množstvo finančných prostriedkov vybraných z pokút v príslušnom roku, ktoré ministerstvo vnútra ustanoví v osobitnom predpise, použije v nasledujúcom roku na prípravu odborných programov na vzdelávanie v oblasti dopravnej výchovy."

Teraz druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I § 2 ods. 2 písm. b) sa navrhovaný text, citujem, "dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy" nahrádza textom, citujem, "dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde nebol ohrozený". Toto je jediný pozmeňujúci návrhu z minulého času. Dával som ho pri minulom prerokovávaní a dávam ho preto, že naozaj tento text, ktorý je navrhovaný, nemá obdobu v civilizovanej Európe.

Okrem toho, že ním v podstatne zvýhodňujete vozidlá, ktoré sa budú rútiť po hlavnej ceste rôznou rýchlosťou, pán minister, nijakým spôsobom nevychádzate v ústrety vodičom na slabších motorových vozidlách, ktoré možno nemajú takú akcelarizáciu a väčšinou to bývajú vodiči inej sociálnej vrstvy ako tí majetní a ktorí málokedy budú mať možnosť dostať sa na hlavnú cestu z vedľajšej cesty bez toho, aby porušili zákon.

Môj tretí pozmeňujúci návrh čl. I § 3 ods. 3 znie: "Používanie technických prostriedkov a zariadení, ktorých činnosť umožňuje odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky alebo ich umiestnenie vo vozidle spôsobom, ktorý umožňuje ich použitie je zakázané." Navrhujem vypustiť v prvej vete slovo "odhalenie", a teda text bude znieť nasledovne: "Používanie technických prostriedkov a zariadení, ktorých činnosť umožňuje ovplyvňovanie funkcie technických prostriedkov použitých pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky alebo ich umiestnenie vo vozidle spôsobom, ktorý umožňuje ich použitie je zakázané."

Prečo? Z odôvodnenia § 3 ods. 3 v navrhovanom znení vyplýva napríklad aj to, že v aute nielenže nemôžete používať antiradar či radarový detektor, ale nemôžete používať ani autorádio, alebo ho dokonca nemôžete mať ani nainštalované, t. j. je potrebné odpojiť ho od napájania a od antény a pravdepodobne aj úplne demontovať.

Možno, že sa vám zdá, že to nie je v poriadku, pán minister, no, nie je to v poriadku naozaj, ale autorádio umožňuje počúvanie dopravných informácií o tom, kde sú umiestnené hliadky dopravnej polície, či o tom, kde je meraná rýchlosť a sú predsa tie isté, ako vám dáva antiradar alebo detektor nainštalovaný vo vašom aute.

No neviem, čo je na tom smiešne, pán poslanec, pretože keď idem autom a zahlási mi, že dávajte si zvlášť pozor na rýchlosť všade, ale hlavne tam a tam a tam, aký je rozdiel medzi tým, či mi zapíska radar, antiradar alebo detektor, alebo to počujem z rozhlasu. Podstata je v tom, nie v tom, čo si vy vysvetľujete (hlas z pléna pána ministra vnútra)...

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím vás, skúsme rešpektovať rokovací poriadok. Pán poslanec, dokončite svoje vystúpenie. Pán minister sa môže prihlásiť aj vo faktickej poznámke, dokonca má prednosť hlásiť sa v rozprave. Nech sa páči.

M. Pado, poslanec: No takže a okrem toho ani antiradar, ani radarový detektor neodhaľuje funkciu technických prostriedkov používaných pri plnení. Takže a prekvapuje ma, pán minister, že ste zatiaľ neurobili nič s informáciami z médií. Mne neprekáža, že sa tam hlási meranie rýchlosti, poviem pravdu, pretože podľa mňa cieľom nie je to, aby sa vyberali pokuty, ale to, aby predovšetkým vodiči znížili rýchlosť. Ale prekvapuje ma, že vám to neprekáža pri informáciách o policajných hliadkach, pretože tieto hliadky nemajú úlohu len kontrolovať motorové vozidlá, ich technický stav, ale často sa výkon ich funkcie alebo výkon ich činnosti spája s odhaľovaním ďalšej trestnej činnosti, nielen alkoholu.

Ďalší pozmeňujúci návrh. V čl. I § 116 sa vypúšťa celý odsek 6. Ide o povinnosť držiteľa vozidla na vykonávanie evidenčných úkonov pri predaji, zmene karosérie a tak ďalej predložiť platné osvedčenie o technickej kontrole a platné osvedčenie o emisnej kontrole, ak vozidlo takej kontrole podlieha.

Mám pocit, že v tomto prípade ide o obmedzenie vlastníckeho práva nakladať s vlastným majetkom, t. j. vozidlom. Uvediem príklad. Kúpite si vozidlo, ktoré je poškodené alebo havarované a chcete ho prepísať na polícii. Toto ale nie je možné, pretože auto nemá platnú STK a emisnú kontrolu, pričom vy s vozidlom nejazdíte, a to vozidlo je dlhší čas v oprave v autoservise. Na kontrolu STK pôjde až vtedy, keď auto bude pojazdné, ak bude opravené. Kupujúci peniaze vyplatí predávajúcemu, avšak predávajúci a ani kupujúci si ho nemôžu prepísať a vozidlo je teda stále predávajúceho, čo môže navádzať na rôzne činy, pritom môže byť spísaná kúpnopredajná zmluva pred notárom.

Som toho názoru, že polícia pri evidovaní motorových vozidiel je predovšetkým evidenčný orgán držiteľov a vlastníkov vozidiel a nemôže podmieňovať vykonateľnosť takýchto úkonov technickými požiadavkami, ako je STK kontrola alebo emisná kontrola.

V čl. I § 55 ods. 8 navrhované znenie, rieši to aj návrh, ktorý bol v spoločnej správe, ale rieši tento problém v prospech motorových vozidiel. "Pred vjazdom na priechod pre cyklistov sa cyklista musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Cyklista môže prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy. Na priechode pre chodcov sa jazdí vpravo." Tento navrhovaný text sa nahrádza znením: "Pred vjazdom na priechod pre cyklistov sa cyklista musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, na priechode pre cyklistov sa jazdí vpravo." To znamená, že vodič motorového vozidla nemá právo prednosti a nemôže ohroziť prechádzajúceho cyklistu cez priechod.

Ďalej niekoľko technických, alebo ak chcete gramatických návrhov. Článok VI bod 5 návrhu zákona. V sadzobníku správnych poplatkov v časti 6 doprava v položke 73 písm. a) text návrhu zákona znie: "Podanie žiadosti o dočasné vyradenie cestného vozidla alebo zvláštneho vozidla z premávky na pozemných komunikáciách" navrhujem slovné spojenie "z premávky na pozemných komunikáciách" nahradiť spojením "z cestnej premávky".

Odôvodnenie. V celom návrhu zákona sa zavádza pojem cestná premávka. Podľa dôvodovej správy je pojem premávka na pozemných komunikáciách v súčasnej dobe už prekonaný, tak nedávajme prekonané pojmy tam, kde by sme mali dať iné.

Ďalší návrh. Článok VI bod 5 návrhu zákona. V sadzobníku správnych poplatkov v časti 6 doprava v položke 73 písm. a) znie: "V lehote od 2 roka do 4 rokov, v lehote od 4 roka do 6 rokov, v lehote od 6 roka do 10 rokov" nahradiť textom logickým "v lehote od 2 rokov do 4 rokov, od 4 rokov do 6 rokov a od 6 rokov do 10 rokov". Myslím si, že je celkom logické, že by v zákone mali byť uvádzané správne gramatické tvary, správne vyskloňované tvary slova rok.

A posledný. K čl. VI bod 5 návrhu zákona v sadzobníku správnych poplatkov v časti 6 doprava v položke 73 písm. a) sa slovné spojenie "v lehote" nahrádza slovným spojením "na dobu". Z hľadiska významového je spojenie v lehote nesprávne. Toľko k pozmeňujúcim návrhom. A teraz ešte pár vecí.

Pán minister, dámy a páni, ja chcem podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Kovarčíka s tým, aby bola ponechaná 60-kilometrová rýchlosť v obciach. Päťdesiatka je oprávnená, ale je oprávnená najmä tam, kde sú priechody pre chodcov, kde je veľká migrácia chodcov. Ale nie paušálne tam, kde máme chodníky, rovné úseky, štvorpruhovú cestu to nemá význam.

Iste je pravda, že vo väčšine európskych krajín sa jazdí maximálnou rýchlosťou 50 kilometrov za hodinu. Skutočne vážne nehody však aj podľa štatistík poisťovní vznikajú mimo obcí a nevznikajú z dôvodov prekročenej rýchlosti, ale vznikajú z dôvodov nepozornosti vodičov. Päťdesiatka problém nehôd nevyrieši.

Pán minister, napriek tomu, že ste na to boli upozorňovaný, dostali ste vy nie konkrétne, ale vaši ľudia, ministerstvo dostalo upozornenia. Nijako ste sa nevysporiadali s jedným zo základných pojmov. Pojem chodec je v § 2 ods. 2 písm. f) definovaný nasledovne. "Chodcom je účastník alebo účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo. Chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 milimetrov. Osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení pomocou mechanického elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím a tak ďalej."

A ďalšie písm. g) hovorí: "Chodníkom komunikácie alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom." Myslím si, že toto nie je O. K., pán minister. A boli ste na to upozornený, napriek tomu ste s tým nič neurobili, preto je aj problém so zvyšovaním bezpečnosti práve tých chodcov v úvodzovkách, ktorí sú uvedení v druhej časti § 2 ods. 2 písm. f). V čom? No nieže čo tam chýba, nie chodci sú tam, sú tam korčuliari, skejtbordisti a tak ďalej. To naozaj nemôžu byť považovaní chodcov.

Pán minister, napriek tomu, že ste na to boli upozornený, nijakým spôsobom ste sa nepokúsili riešiť otázku problému premávky vozidiel s pravostranným riadením na našich cestách. Vaša odvolávka na to, že je to normálne, že takto to funguje, je síce v poriadku, avšak stačí si pozrieť na poslednú dopravnú nehodu s tragickým koncom a treba sa nad tým zamyslieť, či je to v poriadku, tak ako to máme.

Ďalej, pán minister, ministerstvo vnútra dostalo pripomienku týkajúcu sa zmeny § 55 ods. 2, ktorý sa týka jazdy cyklistov za sebou s možnosťou jazdy vedľa seba po dvoch v prípade väčších skupiniek. Napriek tomu nič také sa neobjavilo, pričom jazda cyklistov vedľa seba je úplne bežná v ostatných európskych krajinách. Takže netreba si brať príklad len v tom, čo sa nám hodí.

Pán minister, ešte raz sa vrátim k cyklistom. Myslíte si, že jazda mimo obce je nebezpečnejšia ako jazda po meste, po križovatkách, po úzkych uličkách? Asi áno, pretože cyklista je povinný mať prilbu pri jazde mimo obce, po meste však nie.

A, pán minister, tým by som asi skončil, pretože naozaj rozprávam dosť dlho. Takže prajem vám, pán minister, aby tento zákon uspel. Ja som to povedal už nie raz. Poslanecký klub SDKÚ - DS v prípade, že nedôjde k zmene absolútnej prednosti v jazde nebude hlasovať za tento návrh zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie pán poslanec Peter Miššík, pán poslanec Viliam Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou na vaše vystúpenie a slovo má pán poslanec Peter Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja súhlasím s názorom pána kolegu, aby v obci nebola obmedzená rýchlosť na tých 50 kilometrov, ale aby zostal súčasný právny stav, to znamená šesťdesiatka. Viac ma ale trápi, že často v obciach sme svedkami, kde v časti, kde to absolútne nie je logické, je tá rýchlosť znížená ešte viac, to znamená na 40 kilometrov za hodinu. Viem to pochopiť v prípade, keď ide, ja neviem, o cestu, ktorá je blízko školy z hľadiska ochrany detí, ale to by sa dalo riešiť podľa mňa iným spôsobom, ktorý je oveľa účinnejší a ten spôsob je, že by sa tam nasadili retardéry, kde každý vodič by musel spomaliť tú rýchlosť oveľa oveľa viac, ako je tá štyridsiatka.

Takže osobne si myslím, že ten návrh, ktorý hovorí o tom, že by mal zostať súčasný právny stav tých 60 kilometrov za hodinu v obci je dobrý a za ten budem hlasovať.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Viliamovi Jasaňovi. Nech sa páči.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne. Ja len dve poznámky k tej päťdesiatke a šesťdesiatke. Ja sa prikláňam k tej päťdesiatke a vzhľadom na to, že už jazdím veľmi, veľmi dlho a päťdesiatka zníži riziko nehodovosti a vôbec, tak ako to bolo predkladané, že bude nejakým spôsobom narúšať plynulosť, tak nebude, pokiaľ budú všetci dodržiavať dopravné predpisy.

Ale inak na okraj. Pán poslanec sa ma pýtal, prečo sa smejem. Ja som sa nesmial, ja som sa len pousmial, pretože rozdiel je značný. A viete, v čo je rozdiel medzi technickým prostriedkom a keď niekto niekomu niečo povie? Že technický prostriedok zaznačí reálny stav v danom okamihu. Čiže on zaznačí, že sa tam niečo udialo, kým to, keď niekto povie rozhlasom, že dávajte pozor. Tak toto sprostredkovanie niekoho sa veľmi často stáva, že to nie je pravdivá informácia a mne je jedno, či je pravdivá, či nie, to mi je jedno. Ja vám len vysvetľujem rozdiel, že ten technický prostriedok zaznačí okamžite reálny stav, ktorý sa stal, a to sprostredkovanie, že sa tam môže niečo diať, ale nemusí to byť pravda. Len v tom je ten rozdiel. Ale to nie je na polemiku, to len akože vysvetľuje. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Pado chce reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke. Nech sa páči.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. A ja sa chcem poďakovať môjmu kolegovi Petrovi Miššíkovi za podporu a tá podpora by nemala ani tak patriť mne, ale mala by patriť kolegovi Kovarčíkovi, ktorý tento návrh predniesol a tak, ako som mu poďakoval pred chvíľou, ďakujem ešte raz aj teraz. Myslím si, že celý náš klub tento váš návrh, pán poslanec, podporí.

A, pán poslanec Jasaň, ak sa budú dodržiavať dopravné predpisy, netreba znižovať ani rýchlosť. Netreba. Netreba. Všetko, čo robíme, všetky obmedzenia sú preto, že vodiči dopravné predpisy nedodržiavajú, a preto v mnohých prípadoch, že sa zahusťuje cestná premávka.

A ak ste povedali, že sa zníži pravdepodobnosť dopravných nehôd pri päťdesiatke, no určite sa zníži pravdepodobnosť dopravných nehôd, ak obmedzíme premávku na cestách o 50 %. To, čo je bežné v mnohých krajinách v Ázii alebo kdekoľvek inde, kde majú problémy s ovzduším, no tak v párne dni alebo v pondelky premávajú párne čísla, v utorky nepárne čísla, no tak to prijmime. Určite sa, pán poslanec, zníži pravdepodobnosť dopravnej nehodovosti o nejakých 30 %. No, tak to je moja odpoveď na vašu repliku. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej do rozpravy prihlásený ako posledný k tejto problematike je pán poslanec Jozef Šimko, ktorému teraz dávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa aj ja už len stručne vyjadril k určitým problémom pri prerokovaní tohto návrhu cestného zákona. Musím povedať, že som mal pripravené pôvodne podobné pripomienky ako môj predrečník, preto to bude viac-menej prednesenie mojich pozmeňujúcich návrhov. Ja som sa dosť vyjadroval a myslím si, že bolo aj dosť povedané pri prerokovávaní tohto návrhu zákona aj pred prázdninami, potom následne v tomto ďalšom kole aj v prvom čítaní, v tom predchádzajúcom prerokovaní v druhom čítaní som dal 14 pozmeňujúcich návrhov, teraz budem trošku skromnejší a obmedzím sa len na dva pozmeňujúce návrhy.

Prvý pozmeňujúci návrh sa týka chodcov. Často sa totiž stávajú nehody z dôvodu, že chodci sa postavia na kraj chodníka pri priechode pre chodcov z iného dôvodu než prechodu cez cestu. Vodiči veľakrát zastavia a chodcov púšťajú cez priechod pre chodcov. Chodci však neraz nemajú záujem prejsť cez cestu z dôvodu, že tam niekoho čakajú, rozprávajú alebo telefonujú. No ak vodič získa viacero takýchto skúseností, začne ignorovať chodcov stojacich pri priechodoch pre chodcov, čo následne vedie k nehodám.

Preto navrhujem, aby v čl. I § 53 bol doplnený nový odsek. Takže ten pozmeňujúci návrh bude, že v čl. I v § 53 sa dopĺňa nový ods. 5, ktorý znie. Čiže ods. 5. "Chodcom je zakázané zdržiavať sa pri priechode pre chodcov, ak ho nemajú v úmysle bezprostredne použiť. Ak chodec potrebuje zdržiavať sa pri priechode pre chodcov, musí od neho odstúpiť do takej vzdialenosti, aby neuvádzal vodičov do omylu, že má záujem priechod pre chodcov použiť." To je prvý pozmeňujúci návrh.

Druhý, ktorý sa týka § 88a. Vieme, že v tomto návrhu je možnosť o uložení pokuty prevyšujúcej 60 eur. Ak nebola uložená v blokovom konaní, možno vykonať na návrh páchateľa priestupku aj vykonaním verejnoprospešných prác. Za každé tri eurá uloženej pokuty je páchateľ priestupku povinný vykonať jednu hodinu verejnoprospešných prác. Treba povedať a myslím si, že je to veľmi dobrý návrh. Mám však obavu, že táto možnosť bude zneužívaná najmä vodičmi, ktorí majú známych medzi starostami, primátormi, prípadne niekto to bude zneužívať tak, že nebude platiť, bude mať stále ten istý priestupok.

Preto jednou z foriem, ako obmedziť takýchto špekulantov by bolo aplikovanie do zákona, že ak niekto spraví ten istý priestupok dva a viackrát, už si ho nebude môcť odpracovať, ale bude musieť zaplatiť pokutu v plnej výške.

Preto navrhujem v čl. III § v 88a sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie. Odsek 3. "Páchateľ, ktorý zopakuje priestupok viac ako dvakrát, už nedostane možnosť odpracovať si ho formou verejnoprospešných prác, ale musí pokutu uhradiť peňažne v plnej výške." Takže to sú dva pozmeňujúce návrhy.

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec bol posledným, ktorý vystúpil v rozprave. Ešte sa do rozpravy hlási pán spravodajca v súlade s rokovacím poriadkom. Nech sa páči.

J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v rámci rozpravy predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý má síce skôr legislatívnotechnický charakter, ale každopádne si myslím, že vylepšuje obsah zákona ako takého, a preto ho pokladám za potrebné predniesť.

Ide o štyri body. Prvý bod. V čl. I § 80 ods. 2 za prvú vetu vložiť druhú novú vetu, ktorá znie. "Ak žiadateľa nemôže na skúšku z odbornej spôsobilosti prihlásiť autoškola, ktorej sa podrobil príprave na vedenie motorového vozidla, môže ho prihlásiť iná autoškola." Ide tu o to, že ak by náhodou v tom medziobdobí zanikla autoškola, aby ten kandidát na to vodičské oprávnenie mal riešenie, ako urobiť to oprávnenie. Je to skôr technický charakter, ale teoreticky je možné, že k takémuto prípadu môže dôjsť.

Druhý bod. V čl. I § 81 ods. 2 na konci pripojiť tieto slová. "Alebo musí byť držiteľom príslušného vodičského oprávnenia a vykonávať skúšky z odbornej spôsobilosti žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia skupiny B najmenej tri roky." Reagujem tým na umožnenie na vykonanie skúšky z odbornej spôsobilosti ostatných skupín a podskupín okrem A, M, B, T, A1 a B1 aj skúšobným komisárom, ktorí sú síce držiteľmi príslušného vodičského oprávnenia menej ako päť rokov, ale majú aspoň trojročnú prax z vykonávania skúšok z odbornej spôsobilosti pri skupine D.

Tretí bod. V čl. I § 91 ods. 7 znie. "Náklady spojené s preskúmaním zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti, alebo z preskúšania odbornej spôsobilosti hradí ten, kto je povinný podrobiť sa preskúmaniu o zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti." Ide skôr o legislatívnu úpravu.

A v bode 4 čl. I § 127 ods. 11 vypustiť slová písm. a). Ide o legislatívnu úpravu vzhľadom na to, že ods. 1 nemá písmená.

Toľko, pán podpredseda, moje pozmeňujúce návrhy.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa nehlási nikto. Boli ste posledným, ktorý vystúpil v rozprave. Do rozpravy, pán minister, alebo do záverečného slova? Vyhlasujem rozpravu za skončenú a dávam teraz priestor pánovi ministrovi, aby zaujal stanovisko k rozprave v záverečnom slove. Nech sa páči.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy, páni poslanci, ja budem asi stručný. Niektoré pozmeňujúce návrhy veľmi obmedzene viem aj komentovať, ale, pán poslanec László Miklós, myslím si, že väčšia časť je aj v spoločnej správe zapracovaná a zvyšok je súčasťou vyhlášky. Zamyslime sa nad primeranosťou farby pásov, o ktorých ste hovorili, a nemyslím si, že by to mal byť nejaký zásadnejší problém. Na záver sa vyjadrím aj k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Kovarčíka. A ešte k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Pada a pána poslanca Šimka.

Viete, naozaj neviem, že koho chceme preferovať. Pretože pán poslanec používa veľmi rád také zovšeobecňujúce, nevidím ho tu, a tu je za mnou, také zovšeobecňujúce pojmy, čo sa mi aj veľmi páčilo, že tí bohatí sú tí, čo idú po tej hlavnej a tí, čo idú po tej vedľajšej, sú tí chudobní. Ja si myslím naopak. Podľa mňa na vedľajšej sú bohatí a na hlavnej sú chudobní. Tak prečo by mali bohatí z tej vedľajšej obmedzovať tých chudobných na tej hlavnej. To je ako pre mňa absurdné, čo ste povedali, pán poslanec. Tomu som neporozumel, že čím ste argumentovali v prípade, daj prednosť v jazde. Že niekto je bohatý a niekto je chudobný, ja v tom rozdiel nevidím. Proste podľa mňa daj prednosť v jazde platí pre každého. A problém je, že potom sa dostanete do absurdnej situácie, do ktorej sa dostal medzi nami dvoma aj bývalý šéf ÚPN pán Langoš, že vlastne na vine nehody je on. Lebo sa v rámci presne týchto komplikovaných paragrafov zrazu stalo, že ten, ktorý išiel z vedľajšej, vlastne z vedľajšej nešiel, že on vlastne odjakživa bol na hlavnej. To je, zoberte si, kam sa ten prípad dostal? A to nie je jediný. Bol som svedkom desiatich prípadov, kde nešlo ani o vyššiu rýchlosť. Ale zrazu sme sa dostali do situácie, že išiel síce primeranou rýchlosťou, teda povolenou, ale nie primeranou, pretože mohol si všimnúť, že už teda vlastne nosom v križovatke auto z vedľajšej cesty je a že teda už vchádza dnu a mohol skôr zabrzdiť. A teda išiel šesťdesiat alebo deväťdesiat. A mohol zabrzdiť.

To isté platí aj na diaľnici z vedľajšieho pruhu. Toto isté, keď sa stane. Proste buď platí, že ten, kto je na hlavnej, je na hlavnej bez ohľadu na to, aké má majetkové pomery, alebo neplatí, že je na hlavnej. Lebo to platí obojstranne. To je jedno, kto je kde. Faktom zostáva, že raz nemôže vodiča na hlavnej ohroziť. Na tej hlavnej môže ísť matka s deťmi a z tej vedľajšej môže ísť veľký džíp. Tak si zoberte, ako matka s deťmi v menšom aute, s horšími brzdami stihne ubrzdiť veľkému džípu, ktorému je jedno, z akej cesty sa rúti. Keď hovoríte týmito argumentmi, pán poslanec. To je úplne scestné, scestné.

Antiradar, tak ten už neviem, koho zvýhodňuje. My vlastne týmto povoľujeme antiradary. Ja si myslím, že s tým sa súhlasiť nedá. Bezpochyby opäť tí, o ktorých ste hovorili, o tých chudobných, si antiradary nekupujú. No, že ste povolili antiradary, pán poslanec, svojím pozmeňujúcim návrhom. No, to ste pred chvíľkou tu uviedli. Lebo ste povedali, že keď tam ostanú slovíčka, ktoré odhaľujú, lebo antiradar presne odhaľuje, nič iné v zásade nerobí. Antiradar neruší naše technické zariadenie, len ho odhaľuje. Čiže to je základný problém. Keď ho neodhalí, tak potom nie je antiradar. Potom môže žiadať v reklamácii ten, kto si ho kúpil, aby sa mu tie peniaze za ten antiradar vrátili.

A podľa môjho názoru je úplne samozrejmé takisto mimo môjho, teda rozhodne chápanie, že teda, ak tam bude, že odhaľuje, tak teda všetci vyhoďme rádiá z automobilov, pretože niektoré stanice si dovoľujú oznamovať, že tam na jednej pred mostom sa meria a za mostom sa strihá.

Proste niekedy niekto má problém. Viete, hliadka Policajného zboru je väčšinou v aute, ktoré my voláme, že pomaľované, to znamená, že auto označené príslušnosťou k Policajnému zboru a jeho prítomnosť na cestách pôsobí aj preventívne. My už veľmi dobre vieme, že len čo sa objavuje informácia v rádiu Express alebo v ktoromkoľvek inom rádiu, aj vo Fun Rádiu, v Slovenskom rozhlase, aby som nevynechal a neurazil žiadne rádio, alebo Viva, tak už dávno tie hliadky na mieste väčšinou nie sú. Pretože aj naši policajti počúvajú rádiá a, samozrejme, dopravný expres.

Z môjho pohľadu viete, pýtate sa, či to mne prekáža. Ja si myslím, že keď sa taká informácia objaví v rádiu, tak tí vodiči na tom úseku dávajú pozor a my máme zadarmo preventívne opatrenie. Ja by som z toho rádiá nevinil a takisto by sme potom museli naháňať každého, kto prejde okolo takejto hliadky, zastane, v súlade so zákonom použije svoj mobilný telefón a informuje svojich ďalších desiatich kamarátov, ktorí idú za ním, že tam stoja policajti. Alebo bliká, oproti idúci blikajú. To je presne to isté. Jednoducho to je súčasť koloritu, ktorý sa tu zaviedol, a nemyslím si, že nejaký zákon to doteraz šikanoval.

Jednoducho vyhodenie slovíčka odhaľuje môžeme zrušiť celý paragraf ohľadne antiradarov a preto pre tých, ktorí si antiradary dovoliť môžu, bude zákon zase raz rovnejší, a pre tých, ktorí si ho nemôžu, bude len rovný. Čiže ak, pán poslanec, chcete zrušiť antiradary, verejne ste to tu prezentovali, ja som proti.

Čo sa týka chodcov. Ja si myslím, že aj keď napíšeme samostatný odsek na chodcov, korčuliarov, skejtbordistov a neviem, aké sú najnovšie mobilné prostriedky upevňované na nohy našich mladých ľudí, tak stále bude základný princíp jeho pohybu na cestách mimoriadne príbuzný, ak nie totožný spolu s chodcom. Až začne používať kolobežku, trojkolku alebo bicykel, tak bude zase cyklista. Skrátka každý z týchto v situácii má ten istý pohyb a o jediné, o čo ide, o to, aby sme ich chránili a o to, aby vodiči vedeli, kadiaľ sa na príslušných častiach ciest môžu chodci alebo cyklisti pohybovať.

Neporozumel som, možno, že máte pravdu. A neporozumel som, v čom bol problém, že sú chodci zle zadefinovaní. Je to pomerne veľmi široké zadefinovanie a sám by som mal problém ho spamäti zopakovať.

Pravostranné riadenie z pohľadu technickej kontroly, ak sa nemýlim, spĺňa všetky náležitosti nášho zákona, a preto nemáme šancu, pretože je to súčasť Európskej únie, ako postihovať to, že zakážeme pravostranné riadenia? To počnúc neviem si predstaviť, že by bolo možné a možno, že by išlo aj do ústavy, jednoducho, ak vieme, že stotisíc Slovákov pracuje na ostrovoch a rozhodnú sa, že po svojej ročnej práci si zakúpia motorové vozidlo, ktoré je pre nich mimoriadne výhodné či už od svojho zamestnávateľa, alebo v autobazáre, alebo aj nové a dovezú si ho na Slovensko, tak si neviem predstaviť, že by sme mu mohli toto právo zakázať. Je pravda, že sa to rozšírilo, ale veľmi dobre si pamätám, že to bolo, že to dokonca nevadilo ani komunistom, pán poslanec. Pamätáme si pravostranné riadenia, dokonca aj na škodovkách, aj za čias bývalého režimu. Čiže neviem úplne presne, že v čom je presne ten problém. Jednoducho to auto, ak spĺňa technické podmienky, treba na ňom šoférovať, a keď neviem šoférovať, nejdem na cestu.

Čiže toto asi nevyriešime. Viem, čo máte na mysli. Skôr by sme mohli ísť cestou, pán poslanec, technického stavu tých áut, to s vami môžem súhlasiť, alebo zmluvného poistenia, to tiež s vami súhlasím. Viem, že preto, že ste poslanec z Michaloviec, tak tam je to obzvlášť rozšírené vzhľadom na to, že tým sa ale aj intenzívne zaoberáme, len neviem, či to úplne vyriešime týmto zákonom, pretože zmluvné poistenie je trošku niekde inde a naši policajti už sú zameraní na kontrolu vecí, čo súvisí so zmluvným poistením. Pretože aj zmluvné poistenie, ktoré si privážajú z Británie, je stále len časovo obmedzené.

Cyklisti mimo mesta. Nuž základný rozdiel u cyklistov mimo mesta a v meste predovšetkým v noci je osvetlenie. Cyklista, ktorý predsa len je v meste, má šancu byť pod osvetlením v obci takisto, čo mimo mesta, samozrejme, neplatí a zvyšuje jeho riziko a pri zvýšenom riziku sme sa bavili presne o tých prilbách. Ja osobne, keď sa ma pýtate, ja osobne by som bol za prilby na každom kroku. A bezpochyby som presvedčený, že všetci, ktorí bicyklujú, a tu je myslím si, že dokonca vo vašej strane je to aj veľmi moderné, pochybujem, že chodíte bez prilieb.

Pán poslanec Mikloško, prepáčte, že vás vyruším.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán minister.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Dávate si prilbu, keď chodíte na bicykel? Ja si myslím, že je to prirodzené, každý sme si už zvykli na to...

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán minister, ste v záverečnom slove.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ja viem...

M. Hort, podpredseda NR SR: Nediskutujte takýmto spôsobom.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: ... však ja len argumentujem preto, prečo si myslím, že tu bola vlastne cesta, že tak, ako sme si pred 40 rokmi nevedeli predstaviť, že na motorku bude niekto potrebovať prilbu, dnes je už tak prirodzené, že ani na 10 metrov do obchodu bez nej nejdeme, a to isté platí o bicykloch. Je to vec, na ktorú si musíme zvyknúť, že je súčasťou používania bicyklov aj pre našich starých rodičov, pre všetkých, ktorí ho používajú, lebo je to bezpečnejšie. A o tom je celý zákon. Zákon je bezpečnejší. Čiže to je k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Pada.

Pán poslanec Šimko, chodci na priechode a zákaz pobytu chodcov v blízkosti priechodu, ak nemajú záujem prejsť cez priechod, je podľa mňa čistá šikana. Ja som teda nezaregistroval v štatistike, kde by sa nejako objavovalo, práve tento rozpor medzi vodičmi a chodcami, že chodec vystávajúci na zebre a čakajúci niekoho ruší ostatných vodičov, lebo to sa ani veľmi nestáva podľa môjho názoru, ale dobre. Ja s tým názorom, samozrejme, nemôžem súhlasiť na rozdiel od toho druhého, ktorý sa mi zdá omnoho logickejší a hlavne sa mi zdá, že teda má aj hlavu, aj pätu a aj veľmi slušnú pointu, pán poslanec, ktorý súvisí s tým, že vlastne len čo niekto si odpracuje a ide robiť recidívu, tak de facto ho to nepoučilo. S tým, samozrejme, osobne súhlasím.

Otázka stojí jediná, že až budeme mať elektronický systém, kde to budeme môcť presne overiť, tak to bude fungovať. Ale keďže väčšina priestupkov sa rieši namieste, nie je úplne dostatočne dobre možné v dnešnej chvíli, aby ste si urobili veľmi rýchly výpis z karty vodiča a zistili, či ide o recidívy. Čiže skôr vidím ako technickú dočasne. Len dočasne. Technickú, pretože v rámci nového systému, ktorý sa zavádza, vlastne bude môcť vylustrovať, byť vylustrovaný vodič okamžite namieste.

No a čo sa týka toho, kde ste sa zhodli viacerí poslanci, to znamená šesťdesiatky. Vážené dámy a páni, je nespochybniteľne preukázané, že 50-kilometrová rýchlosť je bezpečnejšia ako 60. Je nespochybniteľne preukázané, že ranivosť takejto havárie auta s chodcom pri päťdesiatke a prežitie chodca po takejto nehode je o viac ako 30 % vyššia. Čiže teraz sa tu musíme zamyslieť nad tým, že či chceme menej obetí na cestách, alebo viac. Argumentácia voľnými štvorprúdovými cestami, ja s vami úplne súhlasím.

Pán poslanec Pado, máte pravdu. Je nezmysel, aby na štvorprúdovej ceste, kde je dokonca obmedzený pohyb chodcov, ak je nebodaj aj oplotená, bola päťdesiatka alebo šesťdesiatka. Ale na to práve myslí zákon, že na takýchto úsekoch, a všetci poslanci, ktorí bývajú v nejakej lokalite, môžu navrhnúť svojmu starostovi, prípadne inému orgánu, ktorý je príslušný ako správca cesty, aby na tomto úseku zvýšil rýchlosť.

To znamená, ak budú päťdesiatky v mestách a obciach a bude, ja neviem, taký dobrý príklad je pre mňa, pán poslanec Pado, budete vedieť prejazd okolo Moldavy nad Bodvou, je to ten prípad? Ale ten je taký typický. Mesto leží bokom od cesty, aj keď cesta je súčasťou jeho katastra, čiže de facto aj teraz tam platí zvýšená rýchlosť, samozrejme, teda normálna, ale pre prípad, že by tam boli vlastne značky, tak by sa tam muselo ísť päťdesiatkou. Ale pre tú konkrétnu cestu je možné určiť vyššiu rýchlosť.

Čiže ja si myslím, že poďme opačnou cestou. Všade tam, kde si nemyslíme, že je to nevyhnutné, poďme jazdiť bezpečnejšie, poďme jazdiť päťdesiatkou. A všade tam, kde si myslíme, že by to bolo obmedzujúce cestnú premávku či tak, ako povedal pán poslanec Kovarčík, pri vonkajších okruhoch mesta, keď sa ide do práce, keď vy ste spomínali, že je tam štvorprúdová cesta, alebo nie je tam priechod pre chodcov, vôbec sa tam chodci nepohybujú, lebo idú, dajme tomu, v priemyselnej časti mesta, tam dajme návrh, ktorý schváli, že tam proste nebude päťdesiatka, ale bude šesťdesiatka, sedemdesiatka alebo osemdesiatka. To je všetko v závislosti od správy ciest.

Ale neurobme generálnu chybu v tom, že naďalej potvrdíme, ja si myslím, že iba dve krajiny v Európskej únii majú ešte šesťdesiatku, ak sa nemýlim, je to Rumunsko a my, a preto si myslím, že by sme mali ísť cestou ostatných, ktorí vedia, prečo tá päťdesiatka je. Preto, že je bezpečnejšia. Preto, že pri päťdesiatke umiera menej chodcov, cyklistov na cestách. A takisto, samozrejme, aj pri dopravných nehodách, ktoré sa stávajú v meste medzi dvoma autami.

Musím povedať na záver, že tento zákon z môjho pohľadu bude predstavovať zvrat. Bude predstavovať zvrat vo vývoji situácie na našich cestách. Aj keď naši policajti naozaj robia, čo sa dá, množstvo preventívnych akcií, množstvo represívnych akcií, pravda je tá, že počet áut na slovenských cestách stúpa geometrickým radom, ak sa nemýlim, sú to v desaťtisícoch ročne, počet nových výkonnejších áut stúpa týmto istým tempom, a preto často vodiči, ktorí nemajú skúsenosti s rýchlymi autami nám sadajú za volant. To však zákon nezakazuje. Napriek tomu si myslím, že sa nám darí tento rok už úspešnejšie bojovať s obeťami na cestách napriek tomu, že keď porovnáme predchádzajúce roky, boli tie čísla vyššie za nepomerne nižšieho počtu vozidiel na cestách, ale s pomerom sa nemôžeme uspokojiť. Najlepšia situácia, tuším, bola okolo roku 2003 alebo 2004. Bol jeden rok, kedy sa naozaj podaril veľmi dobre. A k týmto číslam sa musíme vrátiť. Päť, 2005.

No dobre, nepamätám si tú štatistiku presne, ale to nie je ani pre túto chvíľu podstatné. Podstatné je to, aby sme napriek zvyšujúcemu počtu vozidiel na cestách mali šancu zabezpečiť menší počet obetí, a to práve umožňuje tento zákon sprísnením a nútením vodičov, aby sa predovšetkým venovali tomu, čo je pre nich najpodstatnejšie, a to je vedenie motorového vozidla. Áno, je takisto pravda, najväčším vrahom na našich cestách je nepozornosť a nevenovanie sa vedeniu vozidla. Pretože často vodič ide aj primeranou, teda ide povolenou rýchlosťou, vodič spĺňa všetky pravidlá, ale niekedy sa ostrá zákruta jednoducho šesťdesiatkou alebo deväťdesiatkou jednoducho prejsť nedá. Nedá sa pri šoférovaní telefonovať, nedá sa pri šoférovaní robiť všetky možné skutočnosti, ktoré sú vyrušujúce.

Preto, vážené dámy a páni, ešte raz vás poprosím. Tento zákon nie je politický ani žiadny iný, ani marketingový, je len bezpečný. Tento zákon len chráni našich ľudí, naše deti pred tým, aby sa stali obeťou dopravnej nehody. Preto si myslím, že všetci by sme to mali podporiť, nehľadať podmienky a výhovorky, ako zákon nepodporiť. Zákon odzrkadľuje väčšinu opozičných návrhov, s niektorými sa stotožniť ale naozaj nedá, ale väčšinu tento zákon obsahuje, preto si myslím, že stačí nabrať obyčajnú ľudskú odvahu a skúsiť urobiť niečo viac pre bezpečnosť našich občanov. Ďakujem pekne.