M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete záverečné slovo? Nech sa páči.
J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, veľmi stručne. Každopádne vyslovujem presvedčenie, že táto dvojica predkladateľ a spravodajca dnes už konečne úspešne zavŕši ten proces prijatia zákona o cestnej premávke a som presvedčený, že občania Slovenskej republiky si už zaslúžia mať vytvorené legislatívne podmienky a predpoklady na to, aby naše cesty a prevádzka na nich bola bezpečnejšia, preto som presvedčený, že v snemovni nájde tento zákon dnes už maximálnu podporu a bude schválený.
Navrhovateľ zaujal stanovisko hlavne v tej odbornej rovine k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu zazneli v rozprave. Ja by som chcel len konštatovať, že viaceré tie pozmeňujúce návrhy, ktoré tu dnes zazneli, boli predmetom rokovania aj toho predchádzajúceho rokovania pléna Národnej rady, dnes sa opakujú, samozrejme, je to legitímne, ale osobne si myslím, že vo viacerých prípadoch sme si k nim vydiskutovali hlavný prístup.
Pre mňa je trošku nepochopiteľné, že sa objavila taká nová, obsahovo veľmi závažná pripomienka, pozmeňujúci návrh pána Kovarčíka, ktorý hovorí o zachovaní šesťdesiatky. Predkladateľ zaujal k tomu stanovisko. Treba povedať, že to je také obsahovo najväčšie nóvum, ktoré tu z toho predchádzajúceho obdobia zaznelo. Ja by som však chcel zaujať stanovisko možno skôr to legislatívne k niektorým pozmeňujúcim návrhom.
Pán Fronc, respektíve pán Hrušovský, no, chcem len povedať jednu vec, že áno, zákon o cestnej premávke otvára aj zákon o priestupkoch, čo je celkom prirodzené a logické, ale ja len pripomínam, že na tejto schôdzi Národnej rady sú dva samostatné návrhy predložené, ktoré otvárajú priamo zákon o priestupkoch, preto si myslím, že by bolo logické, že ten pozmeňujúci návrh by sa mal potom uplatniť pri týchto otázkach. Vzhľadom na to, že som jeden z predkladateľov toho zákona o priestupkoch, však môžem zodpovedne povedať, že by som ho odmietol.
Čo sa týka pán poslanca Šimka a hlavne tej otázky, ktorá súvisí s tým priechodom pre chodcov. Pán poslanec, ja len pripomínam, že v značnej miere je táto problematika riešená v § 53 ods. 4 a 53 ods. 2. V značnej miere je táto problematika riešená, to sú skutočne len skôr možno iné formulácie, takže ten obsah tam je daný.
Čo sa týka tej vašej druhej pripomienky. Súhlasím aj s pánom ministrom, len mi chýba tá istá definícia časového úseku a druhu, či sa to týka tej istej, toho istého problému porušenia, alebo či je to iné, lebo toto tam špecifikované bližšie nie je a možno z toho titulu by bol trošku iný a väčší problém to realizovať.
No a k pánovi poslancovi Padovi len taká technická otázka. V tom vašom pozmeňujúcom návrhu uvádzate tlač 608. Ja len pripomínam, že toto je iná tlač, reálne predpokladám, že to máte ešte z toho leta a že ste to len zabudli vymeniť, ale aj tak by som poprosil o vaše stanovisko, lebo je to problém. Pre mňa je to ako pre spravodajcu problém, aby som sa s tým stotožnil. Ak dostanem vysvetlenie, že je to len technická chyba a že ste si zabudli prepísať to číslo tlače z toho leta k dnešnému dňu, tak to asi budem akceptovať.
Úplne na záver chcem poďakovať aj spätne do toho predchádzajúceho obdobia všetkým tým, ktorí sa odborne podieľali na pripomienkovaní tohto zákona a takisto vás chcem pekne poprosiť a požiadať, aby ste tento zákon pri hlasovaní podporili. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. No, trošku je problém v tom, že ak by sa táto otázka bola položila v rozprave, tak minimálne vo faktickej poznámke sa to mohlo opraviť. V tejto chvíli je to možno už iba súkromne a už to je potom na vás, akým spôsobom zaujmete k tomu stanovisko.
Pán spravodajca bol posledný, ktorý vystúpil k tomuto návrhu zákona, a preto prerušujem o tomto bode programu rokovanie a pristúpime teraz k rokovaniu o
návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 860.
Prosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Stanislava Becíka, aj ho vítam na rokovaní Národnej rady, aby vládny návrh odôvodnil.
Nech sa páči, pán minister.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky schválila návrh na skrátené legislatívne konanie o novele zákona č. 543/2007 Z. z. z toho dôvodu, aby predišla závažným ekonomickým škodám.
Novela zákona č. 543/2007 Z. z., ak má pomôcť poľnohospodárom, musí byť prijatá tak, aby mohla začať pôsobiť hneď od 1. januára 2009. Finančné prostriedky sú potrebné na dokončenie zberu obilnín, ktoré sú ešte na poli, a na založenie novej úrody, čím sa má predísť ekonomickým škodám.
Z uvedených dôvodov je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďakujem za slovo.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľa a teraz dávam slovo poverenej členke výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslankyni Magde Košútovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 867 z 27. novembra 2008 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 860) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody v termíne ihneď.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 46. schôdzi dňa 28. novembra 2008. Výbor svojím uznesením č. 340 z 28. novembra 2008 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 29. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte, aby som predniesla návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 29. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo dávam pani poslankyni Tkáčovej. Nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, vláda prichádza s návrhom skráteného legislatívneho konania preto, aby mohla urýchlene disponovať s 1,5 miliardou korún na mimorozpočtovom účte Slovenského pozemkového fondu, ktoré sú určené na intervenčný nákup z dôvodu nadúrody kŕmnej kukurice.
Dámy a páni, nech sa snažím akokoľvek, ja nevidím ani jeden z dôvodov, ktorý by oprávňoval Národnú radu schváliť skrátené legislatívne konanie. Zopakujme si teda, kedy je namieste skrátené legislatívne konanie podľa rokovacieho poriadku. Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
Skutočne sa snažím nájsť v tom odôvodnení aspoň nejakú omrvinku ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti štátu, alebo škody, ktoré by mohol štát utrpieť. Ale skutočne niet ich. Vážne ich niet. Ako ohrozuje nadúroda kŕmnej kukurice štát, ľudské práva alebo bezpečnosť štátu? Nie je to ani prvý, ani poslednýkrát, keď sa niečoho urodilo priveľa, alebo keď sa niečoho urodí primálo. Čím viac sa bude do toho zasahovať, tým väčší chaos vznikne.
Ja chápem zúfalstvo farmárov, ktorí nedokážu predať svoje výrobky, ale prepáčte, je toto situácia, ktorá si ozaj vyžaduje okamžite a hneď všetko meniť a porušovať rokovací poriadok? Nie je v zúfalej situácii dnes na Slovensku oveľa viacej ľudí? Napríklad tí, ktorí pred Vianocami prichádzajú o prácu? A vláda nezvoláva zasadnutie a neprijíma skrátené legislatívne konanie. Alebo tých ľudí, ktorí pre neústupčivosť pani ministerky Tomanovej možno v zime zamrznú, lebo pre byrokraciu nebudú vedieť, kde majú skloniť svoju hlavu? Nestihnú to zistiť. A vláda nezvoláva mimoriadne zasadnutie, ani neprijíma skrátené legislatívne konania.
A argumenty o potravinovej bezpečnosti v dôvodovej správe, pán minister, ktoré tak zaváňajú skôr sebestačnosťou ako potravinovou bezpečnosťou nie sú dnes namieste. Saldo obchodnej bilancie je niekde pri mínus 30 miliardách a hlavná zložka toho salda je tvorená dovozom potravín. Však sme súčasťou veľkého európskeho trhu a hovoriť dnes o nejakej potravinovej sebestačnosti vôbec nie je namieste.
Takže, dámy a páni, keďže nevidíme skutočne žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie, v tejto veci podávam návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, pani poslankyňa bola jediná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú. Chce k vystúpeniu v rozprave zaujať stanovisko pán minister? Má slovo.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa Tkáčová, nemyslím si, že nadúroda kukurice ohrozuje štát. To v žiadnom prípade nie, ale vy ste si svojimi otázkami zároveň aj odpovedali o tom, že či sa netreba viac zaoberať tými, ktorí nebudú mať kde skloniť hlavu, ktorí prídu o pracovné miesta.
Ja si myslím, že pôdohospodárstvo je v situácii takej, akej je, nebudem ho hodnotiť z minulosti. Treba ale povedať, keď ste sa dotkli pasívnej obchodnej bilancie, že túto pasívnu obchodnú bilanciu v otvorenom trhu máme voči všetkým okolitým štátom, t. j. Česká republika, Poľská republika, Maďarská republika, to znamená, že my sme týmto opatrením nesledovali a nesledujeme nič iné, len spustiť cash-flow, ktorý sa zastavil, pretože obchodníci, samozrejme, najmä obchodníci zahraniční chceli zneužiť túto situácia nadprodukcie a cez dodávateľov, vstupov pritlačili na prvovýrobcov, aby pod hranicu miery rentability sa realizoval tento významný produkt, ktorý je tu v objeme rádovo milión ton, a keď si ho prepočítame cenou 2 800 alebo 3 000 korún za tonu, alebo 2 200 korún za tonu, tak sama by ste pochopili, koľko sa rádovo dostane zdrojov prvovýrobcom a tí prvovýrobcovia, samozrejme, tie zdroje použijú zase pre tých občanov, o ktorých ste hovorili, že sú teda v situácii, keď budú mať predvianočné problémy alebo problémy v zime.
Takže zároveň by som vám týmto aj odpovedal na vaše otázky, ktoré, myslím si, že neviedli až tak k tomu, že prečo treba túto situáciu z pohľadu nadprodukcie riešiť, ale viedli skôr k tomu, aby sa ozrejmovala situácia spoločnosti z pohľadu teda strát pracovných príležitostí v niektorých sektoroch a myslím si, že toto je tiež jeden zo spôsobov, ako príde k zníženiu strát pracovných príležitostí a k zmenšeniu znehodnotenia štátnych investícií, ktoré boli vložené do pôdohospodárstva, pretože každý, kto ide do konkurzu, nestráca len on sám, ale stráca aj štát cez vložené investície do podpory odvetví v poľnohospodárskej prvovýrobe.
Táto štátna pomoc, si dovolím povedať, je svojím spôsobom dobre riešená, pretože tak, ako som povedal, obnovila cash-flow už pritom, keď sme povedali, že zastabilizujeme cenu a zdvihla ceny, čo má priamy dopad na zvýšenie ekonomickej výnosnosti pestovania kukurice ako jednej z nosných plodín v poľnohospodárstve. Pestuje sa na výmere necelých 149-tisíc hektárov a bytostne sa dotýka pôdohospodárov, dá sa povedať, v rámci celého Slovenska. Takže svojím spôsobom nehovorí sa o zdrojoch z pozemkového fondu, ale sú to zdroje z Pôdohospodárskej platobnej agentúry a z mimorozpočtových zdrojov by sa presunuli na ministerstvo.
Druhá vec, ktorú ale teda musím povedať po osobnom rozhovore s pani komisárkou, ten objem, ktorý sme chceli z pohľadu nadprodukcie stiahnuť a ktorý vyvolal aj zmenu taktiky obchodníkov vo vzťahu k realizačnej cene, je ten, že dnes viacerí zhodnotitelia kukurice či už priemyselnej, alebo kŕmnej sa predzásobujú pre rok 2009 - 2010 z očakávanej úrody 2009, pretože určite nikto nepočíta s tým a určite to nebude, že by sa takáto úroda kukurice ešte raz zopakovala v jednom decéniu a týmto spôsobom sa vlastne podarí túto kukuricu aj stiahnuť. Takže ten tlak na tieto zdroje, o ktorých tu bola reč, bude skutočne minimálny. Ďakujem za slovo.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa chce zaujať stanovisko? Má slovo.
M. Košútová, poslankyňa: Vážená pani kolegyňa Tkáčová, váš troška iný uhol pohľadu ma vôbec neprekvapil, ale ako už pán minister povedal, treba hľadať aj širšie súvislosti. To, že sa pomôže poľnohospodárom naštartovať novú úrodu, spôsobí aj to, že nebudú ľudia, ktorí prídu o prácu. Takže tá vaša starostlivosť o ľudí je veľmi pekná, len si treba pozrieť aj širšie súvislosti. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, samozrejme že s tým, že v prvom čítaní o tomto vládnom návrhu zákona možno rokovať až po vyslovení súhlasu s ním v skrátenom legislatívnom konaní, čo bude o 11.00 hodine.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento vládny návrh zákona má parlamentnú tlač č. 763 a správa o stave, sekundu, len dokončím, takže prosím krátku trojminútovú prestávku, pretože máme isté problémy so spôsobom vrátenia.
(Trojminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Až potom. Čiže Súdna rada, áno? (Hlasy zo sály.) Dobre.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som v mene pána ministra... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán minister, prosím, vzhľadom na povinnosti v zmysle rokovacieho poriadku musím uviesť ten zákon o Súdnej rade pre zápis, o ktorom budeme konať. Áno, je to pravdepodobne tak, takže by sme pristúpili k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 763, správa ústavnoprávneho výboru 763a.
Slovo má pán podpredseda vlády a minister vnútra a tento návrh odôvodní. Máte slovo, pán podpredseda.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som zastúpil podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je prispôsobenie právnej úpravy zákona o Súdnej rade, a to najmä pokiaľ ide o spresnenie mechanizmu volieb ôsmich členov Súdnej rady volených sudcami. Navrhuje sa nový mechanizmus kreovania hlavnej volebnej komisie v nadväznosti na ustanovenia zákona o súdoch, pričom sa zachováva doterajší počet členov volebnej komisie na počet 11 pri rešpektovaní organizačných dôvodov, praktických dopadov, ako aj zásady, aby každý obvod krajského súdu mal svoje zastúpenie v hlavnej volebnej komisii.
Súčasne sa navrhuje výslovne upraviť zriaďovanie volebných komisií len pre Najvyšší súd, Špeciálny súd, Vyšší vojenský súd a pre obvody jednotlivých krajských súdov. Na základe uvedeného možno konštatovať, že jedného zástupcu volí Sudcovská rada Najvyššieho súdu, po jednom Sudcovská rada Špeciálneho súdu, Vyššieho vojenského súdu a jedného zástupcu volí Kolégium predsedov sudcovských rád, spolu 8 členov.
Účelom návrhu zákona je rovnako reagovať na praktické požiadavky aplikačnej praxe a odstrániť výkladové a aplikačné problémy existujúcej právnej úpravy. Pomocou nových inštitútov sa sleduje najmä precizovanie úpravy voľby predsedu Najvyššieho súdu a podpredsedu Najvyššieho súdu. Definuje sa, v akom časovom limite sa má uskutočniť nová voľba a ďalšia voľba predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu v prípade, ak ani v opakovanej voľbe nebol zvolený kandidát na predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Návrh zákona nebude mať dopady na verejné financie, nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť či podnikateľské prostredie. Návrh zákona bol schválený vládou 27. augusta 2008. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie tohto návrhu zákona. Teraz má slovo spravodajkyňa z ústavnoprávneho výboru Jana Laššáková a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodnila návrh a stanovisko výboru.
Máte slovo, pani spravodajkyňa.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister a podpredseda vlády, dovoľte, aby som vás informovala o správe Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré máte ako tlač 763 v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 78 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto správu.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra tohto roku č. 1058 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, tak ako to ustanovuje § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 523 z 19. novembra 2008 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V bode IV spoločnej správy sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, celkom ide o dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1 a 2 spoločne a tieto schváliť.
Ústavnoprávny výbor podľa § 78 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 24. novembra 2008, uznesenie má č. 537. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predniesla som správu ústavnoprávneho výboru, prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa preto, kto sa hlási ústne? Registrujem pani poslankyňu Žitňanskú. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Žitňanská.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, veľmi krátko by som chcela využiť príležitosť, že rokujeme o zákone o Súdnej rade na krátke zamyslenie a možno otvorenie na témy, na debatu ako ďalej so Súdnou radou. Rovno poviem svoj názor vychádzajúci zo skúseností posledných šiestich rokov, pretože Súdna rada pôsobí v našom systéme šesť rokov, ale nepredložím žiadny pozmeňujúci návrh, pretože ten návrh by vyžadoval aj zmenu ústavy, a preto viem, že to chce širšiu debatu, ale ja chcem využiť túto príležitosť a chcem túto debatu otvoriť.
Súdna rada bola založená alebo vznikla v roku 2002 po novele ústavy, keď sa celý systém súdnictva alebo inštitucionálne základy justície menili tak, aby bola garantovaná nezávislosť justície. Hnacím motorom tých zmien od roku 1998 po rok 2000 bola časť reformných sudcov sústredená v združení sudcov a bol tu zároveň aj pomerne veľký tlak Európskej únie, ktorý nám dával v rámci prístupového procesu isté podmienky, ktoré súviseli aj s garanciami nezávislosti súdnictva. To je to obdobie, keď bol zrušený inštitút štvorročných sudcov, to obdobie, keď bolo zakotvené aj v ústave, že sudca je menovaný na doživotie, nemožno ho odvolať z funkcie alebo prideliť na iný súd bez jeho súhlasu. Samozrejme s výnimkou disciplinárnych opatrení a súčasťou týchto garancií nezávislosti justície bolo aj kreovanie Súdnej rady. Po dlhých debatách, kde sa diskutovalo o čisto samosprávnom koncepte a koncepte, ktorý bol nakoniec prijatý, ktorý nie je samosprávny, je v ňom zakomponovaný samosprávny prvok, pretože polovicu sudcov, polovicu členov Súdnej rady volia sudcovia spomedzi seba, ale druhá polovica je kreovaná iným spôsobom. Čiže nie je to samosprávny orgán justície, nazvime to orgán sudcovskej legitimity, ktorého kompetencie smerujú najmä vo vzťahu k personálnym otázkam v rámci justície.
Súdna rada v tejto podobe pôsobí šesť rokov s tým, že máme už skúsenosti a máme aj skúsenosti z posledného obdobia a priznám sa, že nemám z toho dobrý pocit. Z toho, čo vychádza v poslednom období zo Súdnej rady nemám dobrý pocit. Nemám dobrý pocit z vyjadrenia Súdnej rady, napríklad posledný prípad k pani doktorke Dubovcovej, nemám dobrý pocit z vyjadrení k Súdnej rade vo vzťahu k ministrovi Harabinovi a verejne deklarovanej podpore ministrovi Harabinovi. Nemám dobrý pocit k dvojitému metru, ktorý Súdna rada má, na niektorých sudcov dáva veľmi rýchlo návrhy na disciplinárne konanie, na niektorých zase vôbec nie napriek tomu, že tie dôvody sú rovnaké.
Tento veľmi zlý pocit je doplnený tým, že nejde o jednotlivý exces, ale zdá sa, že takéto excesy sa stávajú v činnosti Súdnej rady pravidlom. Vidím tam silný prvok, nazvem to, uzavretosti systému, alebo veľmi silný prvok straty akejkoľvek objektívnosti, zahľadenia do seba a veľmi silnej vnútornej falošnej solidarity a okrem toho ako keby signály o tom, že Súdna rada je svojím spôsobom ovládaná myšlienkovo zo strany súčasného ministra spravodlivosti, respektíve jeho zázemia. A to nie je dobré, pretože v takomto prostredí sa potom zo Súdnej rady ako garanta nezávislosti justície stáva naopak niečo úplne iné, stáva sa z nej nástroj na vyrovnávanie si účtov aj v rámci justície.
Priznám sa, že to tak pozorujeme, čítame v novinách, vnímame, ale čo s tým? Začínam vidieť po týchto skúsenostiach ako problém, že orgán sudcovskej legitimity Súdna rada je zložený čisto zo sudcov a právnikov. Myslím si, že na to, aby justícia fungovala, potrebujeme mať v talároch elitu právnikov, kvalitu, a to ako odbornú, tak osobnostnú a charakterovú, pretože nielen odbornosť, ale aj osobnosť sudcu je predpokladom kvalitného a nestranného rozhodovania. Kvalitný právnik, ktorý má ale osobnostný problém, osobnostnú chybu, charakterovú chybu napríklad na Najvyššom súde, môže znamenať v podstate zlyhanie systému justície ako takého.
Preto morálny a charakterový rozmer osobnosti sudcu považujeme za rovnako dôležitý ako odbornosť a schopnosť rozhodovania. Ja som presvedčená, že tento rozmer osobnosti sudcu môže posúdiť aj osoba bez právnického vzdelania. Naopak, dnes po skúsenostiach som presvedčená, že práve osoba, ktorá nie je nijakým spôsobom napojená na systém justície v najširšom slova zmysle, to znamená súdov, prokuratúry, advokátov, to dokáže dokonca lepšie ako osoba z tohto uzatvoreného prostredia.
Ja som to už navrhovala, keď sme rokovali o návrhu novely zákona o sudcoch a prísediacich a novely zákona o súdoch. A otváram túto debatu aj vo vzťahu k Súdnej rade. Poďme sa rozprávať o tom, ako otvoriť tento systém, ako vniesť do tohto systému občiansky prvok, občiansku kontrolu, konkrétne vo vzťahu k Súdnej rade. Tým prvým možným krokom by bolo začať rozmýšľať o tom, aby členovia Súdnej rady nemuseli byť len právnici. Aspoň tých, ktorých menuje parlament, navrhuje parlament, vláda a prezident, aby nemuseli byť len právnici, aby neboli z toho úzko uzatvoreného prostredia, kde každý každého na tomto malom Slovensku pozná, študoval spolu alebo v nejakej situácii už prišiel do kontaktu.
Ako som povedala na úvod, na to treba novelu ústavy, aby sa takáto idea presadila. Ja dnes môžem len otvoriť túto debatu. Pokúsila sa o ňu a priznám sa, že využívam aj tú situáciu, že ako za predkladateľa dnes je tu minister za stranu SMER, aj pani poslankyňa Laššáková je z tejto strany a chcem možno osloviť práve ich.
Ja viem, že justícia v rámci koaličného usporiadania pripadla HZDS a pánovi Mečiarovi, ale stále, už som to povedala a som o tom presvedčená, to, čo sa deje dnes v justícii pod kuratelou ministra Harabina nie je dobré a myslím si, že tie morálne škody, ktoré tu vznikajú, môže byť veľmi ťažké v budúcnosti odstraňovať, preto si dovolím týmto osloviť aj práve kolegov zo strany SMER, kde som presvedčená, že to vidia, lebo to musia vidieť, aby možno skúsili nad takýmito návrhmi uvažovať a v budúcnosti debatovať. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vaše vystúpenie bolo vystúpenie, ktoré bolo jediné v rozprave, takže uzatváram rozpravu. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pani spravodajkyňa, chce? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Takže teraz ešte by sme prerokovali v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Má parlamentnú tlač 793 a spoločná správa výborov 793a.
Pán minister, opäť poprosím, aby ste tento vládny návrh zákona odôvodnili.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v mene ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády uviedol tento návrh zákona.
Ministerstvom spravodlivosti bol do legislatívneho procesu predložený návrh rozsiahlej novelizácie Trestného poriadku reagujúci na podnety praxe orgánov činných v trestnom konaní a súdov. V rokovaní o návrhu predloženého v rámci realizácie Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky bolo však 9. apríla 2008 vo vláde prerušené. Je však namieste predložiť aj mimo plánu legislatívnych úloh návrh na zmenu a doplnenie Trestného poriadku, ktorá pokrýva oblasť úpravy zabezpečenia osoby obvineného pre účely trestného konania väzbou. Dôvodom je okolnosť, že po prijatí rekodifikácie trestnoprocesnej úpravy priniesla aplikačná prax aj problémy súvisiace s nesúladom zákona a Ústavou Slovenskej republiky.
Tieto problémy sa postupne preniesli i do obsahu nálezov Ústavného súdu a sú predmetom kritiky odborných autorít v právnickej literatúre. V dôsledku marenia účelu niektorých trestných konaní, a táto situácia sa opakuje, sú však predmetom i kritiky najširšej verejnosti. Ide najmä o potrebu zabezpečenia rozhodnutia o ďalšom trvaní väzby súdom konajúcim vo veci po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste ešte skôr, než uplynie lehota, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní, čo spôsobuje na základe nálezov Ústavného súdu prepustenie obvineného na slobodu pre porušenie jeho základných práv z iných dôvodov, než je pominutie väzobných dôvodov, ale aj o riešení ďalších ústavne nekonformných ustanovení doterajšej úpravy, tak ako sa to popisuje v dôvodovej správe.
Popritom sa navrhujú úpravy ďalšou aplikačnou praxou zistených nedostatkov ustanovení o väzbe. Úpravu tejto problematiky je potrebné predložiť do legislatívneho procesu ako celok, keďže ide o komplex ustanovení, ktoré na seba navzájom nadväzujú a dopĺňajú sa. Aktuálny vývoj ukazuje i naliehavú potrebu doplniť úpravu ustanovení týkajúcich sa ochranného liečenia a zabezpečovania osôb pre potreby rozhodovania o tomto liečení a na účel výkonu liečenia v zdravotníckom ústavnom zariadení.
Aj tu je potrebné zabrániť excesom spojeným nielen s negovaním výsledkov už vykonaného liečenia, ale i s možnými následkami spojenými s násilným konaním neliečených osôb alebo osôb, u ktorých sa ústavné liečenie napriek súdnemu rozhodnutiu o jeho pokračovaní prerušilo.
V konečnom dôsledku na základe aktuálnych zistení o stave vývoja a podmienkach v rozhodovacej praxe súdov v trestných veciach je potrebné zmenou pravidiel o zápisnici, najmä o hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí v súdnom konaní zabezpečiť, aby pozitíva rekodifikácie trestných kódexov v oblasti vybavenia v časti veci takzvaných odklonmi a skrátenými formami konania neboli eliminované súčasnou úpravou, respektíve nevytvorením adekvátnych faktických podmienok na jej efektívnu aplikáciu. Ide o používanie záznamových zariadení, ktorých niektoré funkcie sa po uvedení do praxe v roku 2006 ukázali ako nedostatočné, ale najmä o nedostatok administratívnych kapacít na vyhotovovanie prepisov nahrávok, čo spôsobuje prieťahy v prvostupňovom i opravnom konaní.
Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu. Spoločná správa výborov k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa, obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ku ktorým sa vyjadruje ministerstvo spravodlivosti nasledovne.
Bod 1 predstavuje legislatívnotechnickú zmenu a ministerstvo s ňou súhlasí. Nesúhlasí však s pozmeňujúcimi návrhmi v bode 2 a 3. Jednou z hlavných myšlienok navrhovanej novely je uvádzanie zákona do súladu s ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv, a to tak, aby sa obsah zákonných ustanovení prispôsobil výkladu ústavy a dohovoru podľa právneho názoru Ústavného súdu vyjadreného v nálezoch, ktorými sa rozhodlo o ústavných sťažnostiach.
Vypustením možnosti nahradiť kolúznu väzbu niektorou z procesných garancií ustanovených zákonom, napríklad vo forme kaucie z predkladaného návrhu takejto úpravy nezodpovedá. Ponechanie dotknutých ustanovení prvej vety v doterajšej podobe ako pozmeňujúci návrh žiada a odporuje nálezu Ústavného súdu v uvedenom odôvodnení pozmeňujúcich návrhov, ktorý je už dlhodobo akceptovaný v rozhodovacej praxi všeobecných súdov vrátane Najvyššieho súdu.
Na základe čoho potom pristupujú všeobecné súdy k priamej aplikácii čl. 5 ods. 3 dohovoru. Ak by postupovali inak, došlo by pri uplatnení ústavnej sťažnosti proti takémuto rozhodnutiu k vysloveniu porušenia základných práv obvineného. Povinnosťou všeobecných súdov pri rozhodovaní je totiž v tomto prípade aplikovať citované ustanovenie dohovoru, ktoré má podľa výslovne ústavnej úpravy prednosť pred zákonom. Keďže zabezpečuje väčší rozsah základného práva, to neznamená pre obvineného nárok na prepustenie z väzby, ale povinnosť súdu zvažovať, či vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu je, alebo nie je možné väzbu, a to aj kolúznu nahradiť. Zásadne teda takáto náhrada nie je vylúčená a súdne rozhodnutie, samozrejme, podlieha preskúmaniu v konaní opravných prostriedkoch.
Právny názor Ústavného súdu nijako neodporuje judikatúre Európskemu súdu pre ľudské práva, ale ju v tejto otázke dopĺňa, pričom v dotknutých prípadoch je zároveň konštatované porušenie viacerých článkov Ústavy Slovenskej republiky. Je teda potrebné body 19 a 23 návrhu zákona ponechať nedotknuté, aby sa citované ustanovenia Trestného poriadku stali plne ústavne konformnými. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. A opäť poprosím spoločnú spravodajkyňu z gestorského ústavnoprávneho výboru Janu Laššákovú, aby nás informovala o výsledkoch rokovania gestorského výboru a odôvodnila návrh a stanoviská.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ktoré máte ako tlač 793, v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra 2008 č. 1059 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, tak ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 524 z 19. novembra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 213 zo 14. novembra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 169 z 18. novembra 2008.
Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode IV spoločnej správy. Celkom ide o tri pozmeňujúce návrhy a gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch uvedených pod bodom I až III spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 24. novembra 2008 č. 538. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, predniesla som informáciu o spoločnej správe. Prosím, otvorte rozpravu.