A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Slovo má spravodajkyňa, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pani poslankyňa Magda Košútová. Nech sa páči.

M. Košútová, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesením č. 340 z 28. novembra 2008 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému zákonu bolo schválené uznesením Národnej rady zo dňa 3. decembra 2008.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i určené náležitosti v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy spĺňa všetky náležitosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie nie je.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu z § 73 zákona o rokovacom poriadku vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. novembra 2008 č. 868 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali ihneď.

Pani podpredsedníčka, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Simon. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec, máte slovo.

Zs. Simon, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, páni, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vo svojom úvodnom prejave k tomuto materiálu ste uviedli, že nečinnosť príslušných orgánov zapríčinila pokles stavov ošípaných na Slovensku, a tým aj dôsledok zvýšenej ponuky kŕmneho obilia a nemožnosť jeho riešenia s kŕmením. Dovoľte, aby som urobil krátky prehľad predchádzajúcich rokov.

Rok 2006. Vynegociovaná možnosť podpory chovu prasníc zapísaných v plemennej knihe. Vyčlenené prostriedky na tieto účely 25 miliónov korún. Po výmene vlády toto opatrenie bolo ukončené, financie prealokované, vyplatené v prospech tých poľnohospodárov, ktorí mali zároveň aj sucho, aj záplavy.

Rok 2007. V zmysle vládneho programu dôraz bol položený na podporu živočíšnej výroby veľkých dobytčích jednotiek. Pri zostavovaní rozpočtu pre rok 2008 som upozorňoval na to, že je potrebné, aby bol riešený sektor ošípaných prostredníctvom Štátnej veterinárnej správy. Samozrejme toto opatrenie vládna koalícia neprijala. Výsledok pokles stavov ošípaných v roku 2007 mínus 154-tisíc ks ošípaných. Je to fakt.

Pán minister, nie je to váš dôsledok alebo vaša vina? Nesedeli ste na tej stoličke, takže hovorím len ako konštatáciu a východisko pre budúce obdobie. Spomenuli ste aj úroveň nadprodukcie aj v oblasti kukurice, aj v oblasti obilnín pšenice, jačmeňa. Pokiaľ si zoberieme priemernú realizačnú cenu obilnín, teda kukurice pre tento rok, priemernú hektárovú úrodu, tak zistíme, že farmár na jeden hektár mohol získať zhruba v priemere tržby cca 22- až 23-tisíc korún. Minulý rok na jeden hektár jeho príjem bol cca 26-tisíc korún. Priemerný pokles tržieb z jedného hektára je 13 %.

Na Gemeri existuje jedno príslovie, ktoré som sa naučil ešte od môjho starého otca, ktorý sa živil poľnohospodárstvom. Od toho, keď je málo, môže byť horšie len vtedy, keď je toho veľa. Platí to aj v tejto situácii.

Minulý rok úrody bolo menej, ceny boli vysoko prehnané. Tohto roku je úrady viac, ceny sú neprimerane nízke. Bezpochyby tento problém treba riešiť. Novelu zákona, ktorú máme pred sebou, č. 543/2007 Z. z., takzvaný zákon o Pôdohospodárskej platobnej agentúre upravuje pôsobnosť, citujem, "Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a pôsobnosť Pôdohospodárskej platobnej agentúry pri poskytovaní podpory". Pri poskytovaní podpory. V pôdohospodárstve, v potravinárstve, lesnom hospodárstve, rybnom hospodárstve z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitných predpisov.

Po ďalšie. Pre pôdohospodárstvo, rozvoj vidieka, rybné hospodárstvo podľa osobitných predpisov a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pri poskytovaní podpory na nespracované poľnohospodárske výrobky, ktoré nie sú uvedené v prílohe 1 k zmluve o založení Európskeho spoločenstva okrem vývozných náhrad.

Tieto ustanovenia tohto zákona dávajú predmet zákona č. 543. Predmetom zákona o Pôdohospodárskej platobnej agentúre je v prvom rade prijímanie prostriedkov z Európskej únie a vykonávanie všetkých opatrení, ktoré smerujú k podpore na základe Európskeho spoločenstva vrátane domácej štátnej pomoci, ktorá sa taktiež deje na základe európskej legislatívy, pretože tá dáva podklad.

V prvom rade si kladiem otázku, prečo ohroziť prijímanie prostriedkov z Európskej únie z dôvodu, že PPA bude realizovať nákup pre štátne hmotné rezervy a bude riešiť skladiskové záložné listy a tovarové záložné listy.

Vysvetlím prečo tento problém. Podľa prístupovej zmluvy je Slovensko oprávnené do 31. decembra 2006, opakujem, Slovensko oprávnené do 31. decembra 2006 naďalej poskytovať štátnu pomoc s cieľom zabezpečiť fungovanie systému skladiskového záložného listu a tovarového záložného listu podľa zákona č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 1998.

Slovensko predloží Komisii každý rok správu o vykonávaní tohto opatrenia štátnej pomoci, v ktorej uvedie formy pomoci a jej výšku. Toľko z citátu z prístupovej zmluvy. Táto novela sa dotýka aj zákona č. 144/1998 Z. z. Nazdávam sa, že priamo je v rozpore s prístupovou zmluvou.

Z uvedeného vyplýva, že skladiskové záložné listy a tovarové záložné listy nie je možné finančne podporovať na základe prístupovej zmluvy, ktorá explicitne uvádza, tak ako som to uviedol vyššie. Pôdohospodárska platobná agentúra vykonáva na základe nariadenia Rady č. 1234/2007 intervenčný nákup, ktorým sa odčerpáva prebytok danej komodity z voľného trhu Európskej únie.

Splnenie funkcie záchrannej siete pre majiteľov komodít. Pokiaľ sa im nepodarí predať tovar na voľnom trhu Európskej únie, môžu ho predať za intervenčnú cenu. Tento systém sa uplatňuje pre obilniny, mäso, mlieko a iné. PPA z hľadiska administrovania nákupu nie je schopná oddeliť nákup intervenčný od nákupu pre štátne hmotné rezervy. Tento problém môže mať za následok ohrozenie akreditácie platobnej agentúry ako inštitúcie, cez ktorú prichádzajú finančné prostriedky pre slovenských farmárov. Nakupovať kukuricu od toho istého farmára na intervenciu aj pre štátne hmotné rezervy do toho istého skladu sa nedá rozlíšiť. Pri takejto situácii nám hrozí, že farmári vyplatené prostriedky budú musieť vrátiť, respektíve ich vôbec nemusia dostať.

Samotná vládna legislatíva pri prerokovaní tohto materiálu konštatuje, že navrhnuté riešenie je, respektíve môže byť v rozpore s nariadením Rady 1234/2007. Z hľadiska financovania, pokiaľ Pôdohospodárska platobná agentúra bude vykonávať takéto opatrenia, tak na takéto opatrenie bude potrebovať súhlas Európskej komisie, že ide o novú štátnu pomoc. Vyplýva to z nariadenia Komisie č. 1857/2006 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky pôsobiace v pôdohospodárskej výrobe. Ide o takzvanú notifikáciu.

Pokiaľ zoberieme túto notifikačnú povinnosť do úvahy, tak najskôr z tohtoročnej úrady kukurice môže byť nakúpené prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva, respektíve platobnej agentúry najskôr v septembri budúceho roka, pretože bude treba prijať na základe tejto novely vykonávaciu vyhlášku, ktorú bude treba notifikovať v rámci Európskej komisie. Vykonať opatrenia pred notifikáciou nebude možné.

K článku II tejto novely. Správa štátnych hmotných rezerv je ústredným orgánom štátnej správy. Orgán štátnej správy môže poveriť iný orgán štátnej správy, ministerstvo SR, iba ak je takéto splnomocnenie uvedené aj v zákone o organizácii a činnosti vlády, organizácii ústrednej štátnej správy č. 575/2001, pričom takéto ustanovenie tento návrh neobsahuje.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, skúste odpovedať na nasledujúce otázky. Aké sú rezervy štátnych hmotných rezerv v komoditách ryža, mrazené mäso, potravinárska pšenica či kukurica? Nazdávam sa, že málokto dokáže odpovedať na tieto otázky, a to z jedného jediného dôvodu. Na tieto otázky dokáže odpovedať ten, kto má oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými materiálmi, nakoľko takéto informácie už sú predmetom utajovania. V tej chvíli, čo ministerstvo pôdohospodárstva bude vykonávať takéto opatrenie, bude musieť porušiť túto zásadu štátnych hmotných rezerv.

Štátne hmotné rezervy spravujú zásoby pre prípad núdze a ich objem schvaľuje vláda Slovenskej republiky na základe § 5 ods. 3 zákona č. 82/1994 Z. z., ktorý uvádza, citujem. "Správa rezerv v spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy posúdi účelovosť požiadaviek na tvorbu hmotných rezerv do 31. mája kalendárneho roka a vypracuje návrhy na zoznam položiek hmotných rezerv, ich minimálnych limitov, orientačných cieľových stavov. Tieto návrhy schvaľuje vláda."

Keďže máme pred sebou návrh zákona a pred časom sme mali možnosť vidieť materiál, ktorý odsúhlasila vláda 29. 10. tohto roku, ktorý nespomína štátne hmotné rezervy a navýšenie jeho limitov. Takže na to, aby tento návrh bol vykonateľný, bude potrebné aj schváliť limity na súčasný nákup, tak podľa platného zákona budú môcť štátne hmotné rezervy nakúpiť komodity až po úprave limitov, ktoré schváli vláda a následne, pokiaľ sú schválené limity, môže štátne hmotné rezervy po prijatí tejto novely poveriť ministerstvo pôdohospodárstva správou v oblasti potravinovej bezpečnosti.

Spravovanie rovná sa hospodárenie s hmotnými rezervami, ktoré ale v tejto novele nie je doriešené pre ministerstvo pôdohospodárstva. Podľa § 5a zákona č. 82 pri hospodárení s hmotnými rezervami správa rezerv uplatňuje zásadu účelovosti a hospodárnosti a uskutočňuje iba kúpu a predaj zásob. Obmenu a zámenu zásob, pôžičku a výpožičku zásob, uvoľňovanie zásob, skladovanie zásob, ochraňovanie a udržiavanie zásob. Tieto oblasti otvárajú rad ďalších otáznikov.

Kto zabezpečí obmenu a zámenu týchto zásob? Bude to len jednorazový nákup a jednorazový predaj? Ale potom to je priamo v rozpore so samotným nariadením 1234/2007, pretože to je intervencia a intervenovanie na trhu. Kto bude znášať cenovú stratu v prípade nižších realizačných cien? Kto bude znášať náklady na skladovanie? Ako dlho sa bude komodita skladovať? V ktorých skladoch sa bude skladovať? Čo so skladmi, ktoré má Správa štátnych hmotných rezerv vo vlastníctve? Sú to v Púchove, v Kežmarku, sú to obilné silá. Opakujem obilné silá na uskladňovanie obilia. Je to síce na 42-tisíc ton. Bude tieto tiež spravovať ministerstvo pôdohospodárstva?

Najzávažnejšou otázkou ostáva, podľa akých pravidiel bude realizovať toto opatrenie ministerstvo pôdohospodárstva? Podľa pravidiel, ktoré platia pre štátne hmotné rezervy podľa § 5b prostredníctvom komoditnej burzy, respektíve uznesenia vlády o verejnej súťaži? Alebo podľa akých pravidiel?

Podmienkou obchodnej súťaže bude, že ministerstvo pôdohospodárstva nakúpi komoditu, keď bude cena viac ako 3-tisíc korún alebo 3-tisíc korún? Ale ten, čo odpredá a je ochotný odpredať za nižšiu cenu, bude vylúčený z predaja? Od neho sa nenakúpi? Bude teda diskriminovaný?

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovolím si zacitovať z ešte platnej legislatívy, § 4 ods. 1 uvádza. "Agentúra v súlade s týmto zákonom a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, po a vykonáva reguláciu niektorého druhu výrobku na trhu v prípade jeho prebytku alebo nedostatku. Propaguje odbyt a spotrebu niektorých druhov výrobkov, vykonáva kontrolu nad organizovaním trhu s výrobkami, vyhodnocuje opatrenie zamerané na organizovanie trhu s výrobkami, ich kvantity a kvality a ich dopad na trh." Toľko citácie ešte dnes platnej legislatívy.

Prečo hovorím o dnes platnej legislatíve. Pretože toto znenie zo zákona je navrhnuté vypustiť na základe novely, ktorú Národná rada Slovenskej republiky schválila 4. 11. 2008 na 28. schôdzi Národnej rady šesť dní po rokovaní vlády o riešení krízovej situácie na trhu s obilninami. Nazdávam sa, že skutočné riešenie by sa malo týkať zákona č. 575 o kompetencii a organizovaní činnosti vlády a zákona č. 491/2001 o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami. Tento návrh zákona ale je u pána prezidenta s návrhom vypustiť tieto opatrenia a čaká na jeho podpis. Možno dnes, možno zajtra.

Považujem za potrebné uviesť, že riešenie krízy situácie prostredníctvom pôvodného znenia zákona č. 491/2001 Z. z. nebolo v rozpore s prístupovou zmluvou, ale riešenie prostredníctvom zákona a novely zákona č. 144/1998 Z. z. je priamo v rozpore s príslušnou zmluvou, tak ako som to uviedol vyššie.

Vážené dámy a vážení páni, vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na nedostatky, ktoré som uviedol, by som mal navrhnúť vrátiť návrh zákona na prepracovanie. Ale vzhľadom na situáciu v sektore agrárnej prvovýroby a nutnosť riešenia daného problému navrhujem predkladateľovi upraviť návrh zákona tak, aby skutočne dosiahol svoj daný cieľ. Preto som sa rozhodol vystúpiť v prvom čítaní, aby som upozornil na všetky tieto nedostatky, aby sa hľadali riešenia a odstránili všetky možné riziká. Ohrozenie platobnej agentúry je veľmi závažnou príčinou a môže mať veľmi závažné dôsledky.

Kolegyne, kolegovia, viem, za akých podmienok sa platobná agentúra tvorila v roku 2003 - 2004. Viem, za akých podmienok sa získala akreditácia na túto organizáciu. Možno aj vďaka reakcii ministra a vlády 29. októbra dnes nie je problém medzi farmármi z hľadiska ponuky obilia na predaj. Je faktom, že poľnohospodári ho neponúkajú. Neponúkajú na intervenčný nákup, a to z toho dôvodu, že pri intervenčnom nákupe musia zložiť pri ponuke kauciu 15 eur za každú tonu.

Poľnohospodár, ktorý nemá peniaze, neponúkne svoje obilie spolu s kauciou a nezaplatí túto kauciu. Jednoducho nie je zabezpečený dostatočne, aby to mohol urobiť. Dnes sedí doma a čaká na túto novelu. Aj keď sa zdá, že máme viac obilia a problém to žiadny nie je. Je to len relatívny stav, pretože v tej chvíli, čo sa dozvie, že tieto opatrenia nebudú vykonané, v tej chvíli nastane problém. Takýto problém nastal aj v Maďarsku a nastane aj v každej krajine. Vtedy, keď vlády hovorili o nutnosti a spôsobe riešenia a následne sa preukázalo, že to riešenie nebolo účinné, nebolo efektívne, ceny opäť klesli.

Preto som si dovolil vystúpiť a upozorniť na tieto nedostatky, aby sa v ďalšom legislatívnom procese hľadali spôsoby a riešenia na to, aby tieto možné riziká a tieto nedostatky sa jednoznačne odstránili z tohto návrhu zákona a upravil sa zákon do takej podoby, aby skutočne mohol pomôcť pôdohospodárom nielen v roku 2009 v januári, ale aj v roku 2010 a následne a skutočne musím povedať, že súhlasím s riešením, aby v týchto opatreniach mohlo vystupovať ministerstvo. A je potrebné, aby mohol vystupovať, ale nie prostredníctvom zákona o Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pán poslanec Záhumenský. Ak nikto iný, kolegovia, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Záhumenský.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Prebytok obilia, najmä kŕmneho obilia na Slovensku nebude len v nadúrodných rokoch. Taký bol rok 2008, ale bude aj v normálnych priemerných rokoch, ktorých je väčšina. A je to spôsobené tým, že došlo za minulých osem rokov vlády Mikuláša Dzurindu k významnej likvidácii živočíšnej výroby, k významnému poklesu stavov zvierat, najmä monogastrov ošípaných, hydiny, ale aj prežúvavcov, to je hovädzieho dobytka.

Čiže významným podielom, tým si sa podieľal aj ty, pán poslanec Simon, na tom, keď si dával do živočíšnej výroby len podporu 6 % z možných zdrojov a vlastne si urobil nerovnovážny stav medzi rastlinnou výrobou a živočíšnou výrobou, kde najmä v živočíšnej výrobe dochádza k vyššej pridanej hodnote a zužitkovaniu produktov rastlinnej výroby ako medziproduktu a Slovensko vlastne mohlo z toho profitovať dvojnásobne. Veľkou mierou si sa podieľal na tom, že došlo k tejto prudkej likvidácii a je dosť odvážne dneska vystupovať v pomere poučovania vlastne z európskej legislatívy práve teba, ktorý si ju neustále porušoval počas svojho pôsobenia.

Ja by som chcel poďakovať práve ministerstvu a ministrovi pôdohospodárstva za to, že sa snaží zastaviť tento prudký pád v tomto sektore, lebo si myslím, že obrátenie tohto pomeru bude trvať niekoľko rokov a bude úspechom, ak sa podarí len pribrzdiť znižovanie stavov zvierat, ak dôjde k určitej reštrukturalizácii a revitalizácii tohto sektora a pomôže to. To bude jediným takým kľúčom a riešením na to, akým spôsobom aj v budúcnosti likvidovať, a nieže likvidovať, ale aj efektívne zužitkovávať potravinárske aj kŕmne obilie na Slovensku. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Chcete reagovať s faktickou poznámkou? Dobre. Máte slovo, pán poslanec. Zapnite, prosím, pánovi poslancovi mikrofón. Ďakujem.

Zs. Simon, poslanec: Vážený pán kolega Záhumenský, ak ma pamäť neklame, tak ste boli akcionárom spoločnosti Agrokontrakt Mikuláš. Sedeli ste na ministerstve pôdohospodárstva a následne ste prijali také nariadenia, ktoré umožnili, že táto spoločnosť za minulý rok pri mlieku dostala viac ako 740-tisíc korún za mlieko, ktoré nikdy vyrobené v tejto spoločnosti nebolo. To znamená, že sa treba pozrieť aj na to, kde sa tieto peniaze efektívne vynakladajú či nevynakladajú.

A takisto si myslím, že dotačná kauza a váš štvormesačný rýchlokurz na ministerstve pôdohospodárstva je dostatočnou zárukou na to, aby som dlhšie na vaše vystúpenie nereagoval.

Ale dovoľte, aby som doplnil svoje vystúpenie. Hľadať riešenie, ktoré je priamo v rozpore s prístupovou zmluvou asi nie je tou správnou cestou. Ak ste si všimli, nedal som žiadny pozmeňujúci návrh, len som upozornil na tieto nedostatky, pretože dôsledok týchto krokov môže doľahnúť na samotných pôdohospodárov. Európska komisia sa nebude zahrávať so Slovenskou republikou. Keď dokázala zastaviť peniaze pre Bulharsko, vedie konanie voči Taliansku a zahraničné spoločnosti, ktoré nesúhlasia s tým, aby takéto kroky boli urobené v rámci jednej členskej krajiny v rozpore s Európskou úniou, môžu kedykoľvek začať konanie a na to môže doplatiť samotný agrárny sektor.

Preto navrhujem, aby toto riešenie nebolo prostredníctvom platobnej agentúry, ale prostredníctvom ministerstva. Keď už má niekto napadnúť, tak nech napáda ministerstvo, a nie platobnú agentúru a nie zákon o platobnej agentúre. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko v rozprave? Máte slovo, pán minister.

S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, nechodím sem často a mrzí ma, že dnes nie je tu plná sála, pretože tento konfrontačný boj by hovoril aj o tom, aký je stav v agrosektore a kto sa na ňom svojím spôsobom aj podieľal, pretože ešte pred štyrmi mesiacmi som bol aktívnym roľníkom a bol som aktívnym roľníkom celý život a vedel by som o reformách a pseudoreformách odborníkov, ktorí prichádzali na ministerstvo s tými najlepšími úmyslami, najlepšie rozprávať, pretože som ich osobne znášal ako farmár nielen na svojom chrbte, ale aj v účtovnej závierke na konci roka.

Nebudem hovoriť o tom a nerád sa opakujem, ale už som tu raz povedal, že nevedomosť je blaženosť, aj keď je to posledné štádium pred bankrotom. Veľa je šťastných tých, ktorí tým, že menej vedia, viac môžu o tom hovoriť a na druhej strane dokazovať, argumentovať. Treba povedať, že v roku 2002 situácia v stave v chove ošípaných bola taká, že sme mali 113-tisíc prasníc a produkcia bravčového mäsa bola, už nemeriam to spôsobom sebestačnosti, ale na úrovni potreby Slovenska a už je jedno, či sa z toho niečo vyviezlo a recipročne k tomu niečo doviezlo, ale bola na úrovni Slovenska, to znamená, aj spotreba produkcie rastlinnej výroby bola na úrovni týchto chovov.

Dnes je situácia taká, že na Slovensku je ani nie 46-tisíc prasníc a za prvý polrok v tomto roku a týka sa to aj vás, členov parlamentu, sme doviezli bravčové mäso viac ako za 2,9 miliardy Sk a je to dôsledok systémových opatrení, ktoré sa tu robili a osobne som ich znášal, pretože ako chovateľ v roku 2002, farmár sme mali 1 700 prasníc a vlani už to bolo len 350 aj to najmä z dôvodu toho, že teda nízke úrody a vysoký prepad vo vzťahu k cenám mali za dôsledok, že toto kŕmne obilie sa vlastne zhodnotilo na iné účely a mimo Slovenska.

Je zaujímavé, a nad tým by bolo potrebné sa zamyslieť, že prečo máme vo vzťahu k okolitým štátom pasívne obchodné saldo v bilancii s takými komoditami, ako je bravčové mäso. Bolo by potrebné si siahnuť na klobúk, či tam nie je maslo. Najmä tí, ktorí mali výkonnú exekutívu, nie zákonodarnú exekutívu.

Trh s ošípanými sa zrútil nesystémovými opatreniami. Veď čo sú to za systémové opatrenia, keď 85 % tržieb je zo základnej rastlinnej výroby. To znamená, je to zle nastavené.

A tu som chcel použiť ten argument, ten výrok Thatcherovej, ktorá povedala, že nevedomosť je blaženosť, aj keď je to posledné štádium pred bankrotom. Dá sa to premeniť ešte aj na drobnejšie a čítať medzi riadkami, ale to už by som bol možno vulgárny alebo perverzný. To nebudem.

Pán poslanec, keď si ma tu pred mesiacom, pán poslanec Simon, interpeloval, hovoril si o katastrofálnej situácii v cash-flow. Myslel som a verím tomu, že si mal čestný úmysel a verím, že aj dnes máš čestný úmysel, aby sa roľníkom pomohlo hocikde na Slovensku, aj na Gemeri, a na druhej strane, aby sme hľadali spôsob riešenia. Ale nie spôsob riešenia zarúbanej cesty, že navonok chceme vám dokázať, že chceme to urobiť, ale dovnútra povieme, to sa nedá a nemôže. Pretože to nie je spôsob, akým by sme to chceli v každom prípade riešiť, keď hovoríš o septembri roku 2008.

Intervencia je niečo iné a odťaženie nadprodukcie takisto niečo iné. Intervenciu vyhlasuje Brusel za 101,31 eura a nadprodukciu odťaženia, hovoríme o maximálnej cene 3-tisíc korún, kde ukladateľ zaplatí skladné a bude sa to účtovať k 30. 9. a zaplatí úroky z týchto peňazí.

To znamená, že po tabuľke, ktorú ministerstvo v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou cestou Poľnohospodárskej platobnej agentúry a cestou komory vyslalo smerom k farmárom sa nám, našťastie, dostalo také nízke množstvo ponúkanej kukurice na tento spôsob odťaženia, že pravdepodobne, keď nechcem použiť slovo určite, nebude použitý. Nebude, pretože včera a na webovej stránke rezortu komory aj PPA je to zverejnené, žiada rezort pôdohospodár v spolupráci s SPPK, aby sa všetci prihlásili na intervenčný nákup. Samozrejme, po rokovaní s bankami. Banky sú ochotné poskytnúť 15-eurovú zábezpeku na tento nákup a aby na tom mohli efektívnejšie profitovať tí, ktorí budú mať záujem, pretože moje minulotýždňové štvrtkové rokovanie medzi štyrmi očami s komisárkou Boelovou hovorilo jednoznačne o tom, že podiel prihlásených v objeme je taký nízky, že nie je problém, aby nadprodukcia sa tam vedela dostať.

Na druhej strane môžem povedať aj to, že rozumne uvažujú tí zhodnotitelia kukurice, najmä čo chovajú hydinu ošípané a priemyselná výroba, kde je priemyselné zhodnotenie kukurice, že dnes uvažujú s tým, že sťahujú túto nadprodukciu, pretože určite Pán Boh v dohľadných rokoch takú úrodu kukurice nedá, pretože kukurica je jedna z komodít, ktorá negatívne ovplyvňuje alebo teda vplýva na pasívne obchodné saldo v bilancii s agrokomoditami. Ak si zoberiete Štatistický úrad za posledné tri, štyri roky, aj kukurica má svoj podiel na pasívnom obchodnom salde v bilancii s agrokomoditami, najmä kukurica potravinárska, kukurica priemyselná.

To znamená, že kompetencie ministerstva pôdohospodárstva nerieši len zákon č. 575/2001. Tento obsahuje len primárne kompetencie rezortov a úpravu kompetencie je možné ministerstvu dať aj v iných zákonoch.

V zákone č. 543/2007 sme túto kompetenciu dali ministerstvu z dôvodu, aby sa zároveň presunuli finančné prostriedky z mimorozpočtového účtu PPA na mimorozpočtový účet ministerstva pôdohospodárstva. V žiadnom prípade nebude ohrozená akreditácia PPA, ktorá plní úlohu z oblasti podpôr v Európskej únii. Navrhovaný spôsob riešenia problému cez novelu zákona č. 491 po organizácii trhu je nevhodný, nakoľko by to mohlo byť považované za neprípustný zásah do trhu.

Môžem, dámy poslankyne, páni poslanci, vás uistiť na tomto poste, že nie som hazardér, aby som spôsobil problém, ktorý by mal cez platobnú agentúru dopad na všetkých, ktorí sú napojení na platobnú agentúru a znášali by dôsledky nejakého takéhoto hazardérstva, ktoré by z tohto dôvodu vznikli.

Inak si mi aj sľúbil, že mi doručíš potom ten fax z Bruselu, ktorý by sme, ak ho máš tu, mohli hneď aj pozrieť. To je jedno, že je v angličtine.

Financovanie nákupu, akým spôsobom by malo prebehnúť. V zákone je riešený nákup prostredníctvom výzvy, ktorú ministerstvo transparentne zverejní na internetovej stránke a tiež v tlačenom periodiku. Týmto spôsobom je nahradený nákup prostredníctvom verejného obstarávania.

Obmena, o ktorej takisto padajú rôzne fámy, akým spôsobom bude riešená. Nakúpené obilniny nebudú obmeňované alebo kukurica, ak by k tomu prišlo, aj keď som už povedal, že teda nebude sa to tým spôsobom musieť riešiť. Budú len jednorazovo nakúpené a potom predané, pričom náklady na skladovanie znáša osoba, od ktorej bol nákup uskutočnený.

Takisto znáša nákup osoba, od ktorej bol nákup uskutočnený, aj úroky z finančných prostriedkov. Straty znáša ministerstvo a takisto zisky ostanú na mimorozpočtovom účte ministerstva, pretože tak ako som povedal, určite Pán Boh v nasledujúcich rokoch nedá šancu roľníkom, aby mali takú úrodu, cena kukurice pôjde hore. Skôr poviem, že zisky, pretože vždy ako farmár, a to je jedno, že teraz sedím na ministerskej stoličke, vrátim sa na farmu a budem farmár. Keď som predával vždy dva a dva bolo pre mňa päť. A keď som kupoval dva a dva tri, a to platí aj na poste ministra pôdohospodárstva.

Ohľadné námietky k možnej kolízii navrhovanej novely zákona č. 144/1998 o skladiskovom záložnom liste a o tovarovom záložnom liste s asociačnou dohodou uvádzam, že v asociačnej dohode je tento inštitút do 31. 12. 2006 uvedený z hľadiska neprípustnosti preplácania úrokov v prospech podnikateľov, ktorí tento inštitút využívajú. Navrhovaná novela ani spôsob nepredpokladajú, že by ministerstvo tieto úroky preplácalo, takže ku kolízii nepríde.

Pán podpredseda, ďakujem za slovo.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Máte slovo.

M. Košútová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán minister vo svojom vystúpení myslím si, že veľmi jasne a značne vysvetlil, v čom, alebo o čom v tomto zákone ide. Ja si veľmi dobre pamätám, keď sme s poľnohospodármi nedávno, nie je to tak dávno, štyri roky dozadu stáli pred parlamentom a snažili sa domôcť nejakej pravdy. A, bohužiaľ, nikto sa o ich problémy v tom čase nemal snahu postarať. A preto verím, že sa vyrieši aj táto situácia. A verím aj to, že nie je tu žiadne hazardérstvo s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou. Dúfam, že prijme takú právnu úpravu, ktorá bude v prospech poľnohospodárov a ktorá im čo najviac pomôže. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem pánovi ministrovi aj spravodajkyni. Teraz nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 803 a spoločná správa výborov 803a.

Pán minister, opäť vás poprosím, aby ste v mene vlády odôvodnili tento návrh zákona. Máte slovo.

S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť na schválenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008. Cieľom návrhu zákona je spresniť niektoré pojmy v oblasti geodetických a kartografických činností, predovšetkým v súvislosti s transpozíciou smernice INSPIRE.

Ďalej je predmetom návrhu zákona vytvorenie legislatívnych podmienok na poskytovanie geografických informácií prostredníctvom internetu. Spresnenie súčinnosti jednotlivých orgánov štátnej správy pri spravovaní základnej bázy údajov pre geografický informačný systém, ako i úprava sankcií pri porušení poriadku na úseku geodézie a katastra.

Ďalšie zmeny a doplnenia návrhu zákona súvisia s implementáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady Európy č. 2007/2 zo 14. marca roku 2007, ktorou sa zriaďuje infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve INSPIRE.

Napriek tomu, že ministerstvo životného prostredia pripravuje nový zákon, ktorým transponuje túto smernicu, smernica sa významne dotýka aj činnosti rezortu geodézie, kartografie a katastra. Rezort je jedným z kľúčových účastníkov implementácie smernice, pretože garantuje referenčné geodetické systémy a údaje.

Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Návrh novely zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu uvedeného materiálu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie návrhu zákona. Teraz má slovo predseda výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pán poslanec Ján Slabý a prosím ho, aby ako spravodajca informoval o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a o výsledkoch a stanoviskách gestorského výboru.

Máte slovo, pán predseda.

J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1065 z 23. októbra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov (tlač 803) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporučením gestorského výboru, ako i uvedené v ods. IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 4 a 6 až 8 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bode 5 spoločnej správy s návrhom tento bod neschváliť.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Registrujem pána poslanca Lászlóa Miklósa a kolegu Pelegriniho, kolegu Berényiho. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec László Miklós. Pripraví sa pán poslanec Peter Pelegrini.

L. Miklós, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, s predkladaným návrhom novely nemáme žiaden problém a to, prečo ja vystupujem, má trošku iný koreň a priznám sa rovno, že tento zákon mal predchádzať zákonu, ktorý sme práve už prijali hlasovaním, a to školského zákona, a to predovšetkým v tom zmysle, že mnohí kolegovia a kolegyne v niektorých kluboch mali problémy s podporou návrhu uvádzať geografické názvy v učebniciach aj v inom ako slovenskom jazyku preto, lebo v zákone o geodézii a kartografii je nejaké ustanovenie o štandardizácii geografických názvov.

Takže moje návrhy smerujú predovšetkým k tomu, aby sa tieto zábrany, ktoré si myslím, že majú vyslovene technický charakter, aby sa odstránili. Síce sme prijali tú novelu školského zákona, však sme to prijali pred pár hodinami, ale naďalej môžu mať niektorí kolegovia ten pocit, že porušujeme zákon, tak tento návrh môj smeruje práve na odstránenie týchto rozporov.

Ide tu predovšetkým o to, aby za štandardizované názvy mohli byť považované aj názvy v inom ako slovenskom jazyku. Prichádza tu do úvahy predovšetkým latinský jazyk, nemecký jazyk a maďarský jazyk. Podčiarkujem hneď na začiatku, tento návrh sa absolútne netýka spôsobu uvádzania prekladu a praktického používania týchto názvov. Toto len hovorí, že štandardizovaným geografickým názvom môže byť aj názov geografického javu aj v inom ako v slovenskom jazyku, pretože potom v ďalšom § 18 v ods. 8 sa potom odkazuje na štandardizované geografické názvy, ktoré by mali byť používané aj v odborných publikáciách a odborné publikácie, samozrejme, majú veľmi široký diapazón, tam môžu byť knihy, knižky, najrôznejšie štúdie a tak ďalej vedecké, odborné, populárno-vedecké, takže toto si myslím, že je stále dôležité, aby sme to upravovali.

Skúsim teraz presnejšie popísať celý ten návrh. Paragraf 18 ods. 1 hovorí o štandardizovaných názvoch geografických objektov v tom zmysle, že sa upravujú jednak názvy geografických javov v Slovenskej republike a potom aj geografické názvy z územia mimo Slovenskej republiky, dokonca názvy mimozemských objektov a dokonca sa aj štandardizujú geografické názvy v inej abecede, ako je latinka. Takže tento paragraf umožňuje štandardizáciu najrôznejších geografických názvov aj v čínštine, aj v ruštine, aj v akomkoľvek jazyku mimo Slovenska. Naše názvy slovenské, ale nie je tu štandardizácia geografických názvov tých, ktoré používajú obyvatelia Slovenskej republiky, akurát, že v inom jazyku v súčasnosti alebo v minulosti.

To znamená, že v súčasnosti také názvy, a som rád, pán podpredseda parlamentu, že si tu, také názvy ako Piarg, ako Vindšachta, ako Paradajs, ako Anderloch, ako Schemnitz a ďalšie názvy, ktoré sú nám veľmi dobre známe, jednoducho nie sú názvami štandardizované, a keď sa objavia v odbornej literatúre, tak sa vlastne prekračuje zákon. Tak sa nedodržuje zákon.

Takže môj prvý návrh znie. Je veľmi jednoduchý. V § 18 za ods. 1 sa vloží ods. 2, ktorý znie: "Štandardizované zemepisné názvy sú aj vžité názvy geografických objektov na území Slovenskej republiky používané aj v inom jazyku ako slovenskom jazyku." Nič viac. Nehovorí o tom, že kedy a akým spôsobom, kedy sa bude prekladať, akým spôsobom sa bude prekladať, len to, že Paradajs, čo je vrch nad Banskou Štiavnicou, je štandardizovaný geografický názov. To si myslím, že nikomu nemôže v tomto momente vadiť okrem toho napríklad, že Cassovia je tiež štandardizovaný geografický názov v latinčine pre Košice, ale, samozrejme, že môžeme povedať, že aj Leutschau alebo Altsohl pre Zvolen a ďalšie, ďalšie názvy už nebudem hovoriť, samozrejme, o maďarských, aby som zbytočne nenavodzoval tu nejakú inú náladu. Čiže toto je prvý návrh.

Čo k tomu, čím možno podporiť tento návrh. Tak predovšetkým by som začal s najrôznejšími uzneseniami Konferencie OSN o štandardizácii geografických názvov, kde napríklad na poslednej konferencii v auguste 2007 v New Yorku sa podporuje, sú uznesenia, ktoré podporujú geografické názvy ako nehmotné kultúrne dedičstvo. Ďalšie uznesenie hovorí o podpore zaznamenávania a používania, prekladám z angličtiny, preto tak mekám, pôvodných menšinových a regionálnych jazykov, teda názvov v týchto jazykoch. Ďalšie uznesenia hovoria o dissemination, o šírení informácií, o originálnych názvoch a o ich významoch.

Samozrejme tieto rezolúcie sú rozpracované aj v slovenskej odbornej verejnosti, však existuje publikácia Slovenské vžité názvy geografických objektov ležiacich mimo územia Slovenskej republiky, kde sa hovorí, čo je to exonymum, čo je to endonymum. Okrem toho sa hovorí, ktoré zoznamy geografických názvov sú zaradené do toho zoznamu, kde sú nielen slovenské vžité názvy miest a vodných tokov zo Slovenska, ale aj z celého sveta a, samozrejme, aj zo susedných európskych krajín, kde žijú Slováci, alebo žili ako národnostná menšina.

Ďalšou podobnou podporou je nariadenie vlády Maďarskej republiky k ich zákonu o geodézii a kartografii, ktorý hovorí tiež, čo sú to štandardizované geografické názvy. A medzi štandardizované geografické názvy patrí aj oficiálny alebo úradný geografický názov v jazyku menšín. Čiže existujú na toto v rôznych štátoch a celosvetovo prijaté odporúčania, akým spôsobom sa majú exonymá používať.

Teraz by som povedal, čo sa stane, keď to neurobíme. No, svet sa nezrúti, ale napríklad budeme mať tri knižky o Vysokých Tatrách. Jednu knižku budeme mať v nemčine, jednu v maďarčine a jednu v slovenčine, a keďže v Nemecku a v Maďarsku sú jednoducho ich názvy Höhe Tatra a Magas Tátra štandardizované, tak tam budú používať v ich knihách Höhe Tatra a Magas Tátra a bude slovenská kniha, ktorá bude uvádzať Vysoké Tatry. No ako sa strafia títo ľudia? Ja znovu hovorím, ja nehovorím o spôsobe prekladu, ja len hovorím, aby sme prijali, že aj Höhe Tatra aj Magas Tátra je štandardizovaný geografický názov, ktorý sa môže uvádzať v najrôznejších knihách. Čiže toto je ako podstata celého návrhu.

Samozrejme k tomu potom treba trošičku upraviť ďalší odsek v tom istom paragrafe, teda v § 18, kde sa hovorí, že štandardizované geografické názvy sú záväzné pre vydavateľov a tak ďalej a tak ďalej aj v cudzom jazyku.

Tu môj druhý návrh znie. V § 18 ods. 8 sa na koniec odseku vkladá text: "Pre kartografické diela a odborné publikácie vydávané v cudzom jazyku a na používanie v tlači a v iných prostriedkoch masovej komunikácie šírení v cudzom jazyku sa za štandardizované geografické názvy považujú aj vžité názvy geografických objektov na území Slovenskej republiky v inom ako v slovenskom jazyku podľa ods. 2."

Takže toto sú moje návrhy, ktoré znovu a neviem, už to hovorím niekoľkýkrát, nehovorí o tom, ako sa budú uvádzať, len sa hovorí o tom, že sú tieto názvy štandardizované, že môžeme používať vo výtlačkoch, v odborných publikáciách, v nemčine, v angličtine, v maďarčine môžeme používať aj štandardizované názvy v týchto jazykoch, keď iné zákony upravujú, povedzme, tabuľový zákon, povedzme, zákon o používaní štátneho jazyka. Dneska prijatá novela školského zákona uvádzajú podrobnosti o tom, kedy sa uvádza preklad a akým spôsobom sa uvádza preklad týchto názvov. Takže môj pozmeňujúci návrh je veľmi jednoduchý. Podstata je, aby sme za štandardizované geografické, zemepisné názvy prijali aj také názvy, ktoré nie sú v slovenčine, ale existujú.

Ešte nakoniec by som chcel povedať. Celý život som sa šprtal v mapách, od útleho detstva. Dodnes mám aj nejaké staré mapy, no na tých mapách, vážení, nájdete názvy najrôznejšieho charakteru v najrôznejších jazykoch. Keď by som nechcel ísť príliš do ďalekej minulosti, povedzme, mapy Mateja Bela, prvé vojenské mapovanie počas Jozefa II., druhé vojenské mapovanie počas Jozefa II., tam je toľko krásnych názvov v najrôznejších jazykoch, slovenský, maďarský, latinský a ich skomoleniny, prečo by sme sa vzdávali tohto kultúrneho dedičstva, navyše, keď to má aj praktický význam a navyše, keď to môže aj prispieť k uvoľneniu tej atmosféry, ktorá je v súčasnosti u nás. Ďakujem pekne.