A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé dámy a páni, dovoľte mi pár slovami sa pozastaviť pri tomto zákone, o ktorom som ako človek, ktorý žije v našej krajine, vedel, že existuje, že funguje, ale na niektoré nezrovnalosti, ktoré so sebou prinášal, som bol len nedávno upozornený jedným z vojakov alebo bývalých vojakov, ktorý bol rehabilitovaný po roku 1989 a ktorý musel ukončiť svoju aktívnu službu v Armáde Slovenskej republiky niekedy v 70. rokoch a zaujíma sa teraz, keďže má zhruba podobný vek ako ja, zaujíma sa o dôchodok, o výsluhový dôchodok a upozornil ma na jednu nezrovnalosť, ktorá vlastne z platného znenia zákona vychádza a tu, myslím si, že by bolo možné vzhľadom na to, že sme v prvom čítaní, požiadať pána ministra, aby sa na to pozrel.
Vychádza to z toho problému, že súčasný text v § 143 písm. j) zákona č. 328/2002, § 143 písm. j) vo svojom štvrtom odseku hovorí o tom, že "výsluhový dôchodok sa určí z pravdepodobného zárobku, ktorý by patril profesionálnemu vojakovi k 30. aprílu 1998," a teraz je ten problém, ktorý nasleduje, "v danej vojenskej hodnosti a funkcii, ktorú profesionálny vojak naposledy zastával." Ak vojak bol podporučík v roku 1970, tak v roku 1998 sa mu počítal dôchodok stále z funkcie podporučíka. Títo vojaci za normálnych okolností chceli byť vojakmi ďalej, len im to nebolo z titulu politického alebo nejakého iného dôvodu, ktorý sa vtedy našiel, im to nebolo umožnené, a teraz, keď sa rehabilituje, tak tí vojaci, ktorí proti ničomu neprotestovali, so všetkým súhlasili a boli zaradení v šíku a normálne, nič voči nim nemám, teda normálne boli v armáde, tak tým sa výsluhový dôchodok potom počítal v roku 1998 z funkcie, ktorú medzitým nadobudli a z podporučíkov väčšinou z nich už boli na úrovni majorov alebo podplukovníkov. A takto sa vlastne ľudia, ktorí boli do života z armády vyhodení a poslaní nazad, museli začať znova študovať, znova sa zapojiť do života, mali s tým určité problémy, niektorí aj vyštudovali diaľkovo školu alebo dokončili a v armáde by určite boli postupovali niekde vyššie, dokonca dostali hodnosti typu podplukovníka a podobne. Ale dôchodok sa im počíta aj výsluhový z toho obdobia, z tej poslednej funkcie, ktorú mal v roku 1971 alebo 1972. A to, myslím si, že nie je celkom v poriadku a chcel by som poprosiť pána ministra, keby sa na to pozrel so svojím tímom s cieľom, či by sa to dalo nejako zohľadniť.
Myslím si, že by to mnohým ľuďom pomohlo odstrániť pocit krivdy a ja si myslím, že by to bolo spravodlivé.
Ďakujem pekne za vypočutie.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Boli ste jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete k tomu zaujať stanovisko? Teraz nie.
Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii.
Je to tlač 843. Návrh na pridelenie výborom je rozhodnutie č. 850.
(Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.)
Pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomír Vážny uvedie návrh zákona.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala 6. novembra 2008 a prijala k nemu uznesenie č. 806. Cieľom návrhu zákona v čl. I je rozšírenie pôsobnosti údržby mýtnej polície, prepáčte. Cieľom návrhu zákona v čl. I je rozšírenie pôsobnosti služby mýtnej polície a úprava oprávnení a povinností policajtov, ktorí budú zaradení na novozriadených útvaroch služby mýtnej polície. Navrhované oprávnenia a povinnosti policajta služby mýtnej polície budú smerovať k zabezpečovaniu efektívnej a účelnej kontroly dodržiavania povinnosti vo vzťahu k meraniu hmotnosti nápravových tlakov a rozmerov vozidla, ktoré budú vykonávané v súčinnosti so správcami komunikácií.
Cieľom návrhu zákona v čl. II je rozšírenie pôsobnosti služby mýtnej polície aj do oblasti kontroly dodržiavania povinnosti označenia motorového vozidla nálepkou pri použití vymedzených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a taktiež ciest I. triedy.
V čl. III, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, sa navrhuje upraviť pôsobnosť služby mýtnej polície pre riešenie priestupkov v blokovom konaní.
Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať dopad na obyvateľstvo, zamestnanosť, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a ani na životné prostredie.
Dovoľujem si požiadať vás o podporu pri prerokúvaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec Pelegrini je spravodajcom.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 449 z 19. novembra 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 843).
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 850 zo 7. novembra 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre obranu a bezpečnosť.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 28. januára 2009 a v gestorskom výbore do 30. januára 2009.
Pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.
Ešte požiadam pána ministra Ľubomíra Vážneho, aby v druhom a treťom čítaní uviedol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s mnohostrannou Dohodou medzi Albánskou republikou, Bosnou a Hercegovinou, Bulharskou republikou a ostatnými štátmi a Misiou Organizácie Spojených národov pre dočasnú správu v Kosove .
Je to tlač 831.
(Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s mnohostrannou Dohodou medzi Albánskou republikou, Bosnou a Hercegovinou, Bulharskou republikou, Chorvátskou republikou, Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, Islandskou republikou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Nórskym kráľovstvom, Srbskom a Čiernou Horou, Rumunskom a Misiou Organizácie Spojených národov pre dočasnú správu v Kosove o vytvorení Spoločného európskeho leteckého priestoru (ECCA).)
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s mnohostrannou Dohodou medzi Albánskou republikou, Bosnou a Hercegovinou, Bulharskou republikou, Chorvátskou republikou, Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, Islandskou republikou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Nórskym kráľovstvom, Srbskom a Čiernou Horou, Rumunskom a Misiou Organizácie Spojených národov pre dočasnú správu v Kosove o vytvorení Spoločného európskeho leteckého priestoru (ECCA), ďalej len dohoda, ktorý sa predkladá ako iniciatívny materiál.
Vláda Slovenskej republiky predmetný návrh prerokovala dňa 7. júna 2006 a prijala k nemu uznesenie č. 535 bez pripomienok. Cieľom dohody je zabezpečiť vzájomný prístup na trhy leteckej dopravy zmluvných strán a slobodné podnikanie za rovnakých podmienok hospodárskej súťaže, stanoviť a dodržiavať rovnaké pravidlá bezpečnosti leteckej premávky, bezpečnosti ochrany pred činmi protiprávneho zasahovania v civilnom letectve, riadenia letovej prevádzky a životného prostredia.
Dohoda vytvára príležitosti pre letecký priemysel na jednotnom leteckom trhu 35 krajín so 414 letiskami a cca 500 mil. obyvateľov. Urýchľuje harmonizáciu legislatívy zúčastnených štátov v oblasti civilného letectva. Dohoda bola podpísaná v júni 2006 na zasadnutí Rady ministrov dopravy. Materiál je legislatívnej povahy. Ratifikácia vykonávania tejto dohody nemá negatívne finančné, ekonomické vplyvy, ani vplyvy na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Dovoľujem si požiadať vás o podporu pri prerokúvaní predloženého materiálu a o vyslovenie súhlasu s predloženým vládnym návrhom.
Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec Glenda bude spravodajca z výboru pre hospodársku politiku.
T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s mnohostrannou dohodou podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 845 zo 7. novembra 2008 pridelil návrh na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch, vrátane gestorského výboru určil do 21. novembra 2008.
Výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali a prijali tieto uznesenia: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 514 z 18. novembra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 432 z 19. novembra 2008. V týchto uzneseniach výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s mnohostrannou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s mnohostrannou Dohodou medzi Albánskou republikou, Bosnou a Hercegovinou, Bulharskou republikou, Chorvátskou republikou, Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, Islandskou republikou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Nórskym kráľovstvom, Srbskom a Čiernou horou a Misiou Organizácie spojených národov pre dočasnú správu v Kosove o vytvorení spoločného európskeho leteckého priestoru (ECCA) a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s mnohostrannou dohodou, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 453 z 19. novembra 2008.
Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Prihlášku písomnú som nedostal. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Predpokladám, že pán minister už nechce hovoriť.
Teraz poprosím pána ministra Ľubomíra Vážneho, aby uviedol
návrh na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky,
je to tlač 862. Nech sa páči.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 836 z 26. novembra 2008 súhlasila s mojím návrhom na odvolanie Mgr. Branislava Máčaja z funkcie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.
Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky je orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť elektronických komunikácií, ktorý ako regulačný orgán zabezpečuje reguláciu trhu elektronických komunikácií, medzinárodné vzťahy v tejto oblasti. Spolupracuje s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a ostatnými orgánmi súvisiacimi s vecnou kompetenciou úradu.
Dôvody na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky boli podrobne prerokované na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 26. novembra 2008 a spočívajú v neplnení cieľov a úloh Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky vymedzených zákonom č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a to najmä:
- v postupe Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky v rozpore s uzneseniami vlády Slovenskej republiky a neakceptovaní technickej komisie skupiny pre digitálne vysielanie,
- v nevyhlásení konania na verejnoprávny tretí multiplex,
- v neriešení otázky ceny pre vysielateľov za vysielanie digitálneho vysielania,
- v nedostatku garancie realizácie multiplexu zo strany víťaza výberového konania na udelenie terestriálnych prevádzkových povolení, ktorými sa prideľujú frekvencie v ekonomicky viazaných frekvenčných vyhradeniach na vyhotovenie prvého a druhého terestriálneho multiplexu na území Slovenskej republiky,
- v nevyžadovaní zmluvného vzťahu medzi vysielateľom a budúcim prevádzkovateľom,
- v neakceptovaní stratégie v oblasti kompresie,
- v nesúlade hodnotiacich kritérií vo výzve na predkladanie ponúk so zákonom č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Následkom týchto pochybení bolo okresným súdom vydané predbežné opatrenie, ktoré bráni v ďalšom postupe vo výberovom konaní. Dôsledkom neplnenia si úloh vyplývajúcich zo zákona môže dôjsť k zdržaniu samotného procesu prechodu na digitálne vysielanie a najmä k nesplneniu si medzinárodných záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Skončil som, pán podpredseda, ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcu členovi výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu. Bude nás informovať o prerokovaní návrhu vo výbore.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil informáciu o prerokovaní návrhu na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (tlač 862) vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.
Predseda vlády Slovenskej republiky predložil podľa ustanovenia § 7 ods. 2 a ods. 10 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších podpisov návrh na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 866 z 27. novembra 2008 pridelil predmetný návrh výboru pre hospodársku politiku s tým, že výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor o návrhu rokoval na 60. schôdzi 2. decembra 2008 a o návrhu na uznesenie nehlasoval, nemohol o ňom hlasovať, nakoľko podľa ustanovenia § 52 ods. 2 rokovacieho poriadku nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. V zmysle uvedeného Národná rada hlasovaním bude musieť rozhodnúť tak o predloženom návrhu, ako aj o spôsobe voľby. Preto mi dovoľte, aby som ako poverený spravodajca výboru po ukončení rozpravy odporučil Národnej rade Slovenskej republiky odvolať verejným hlasovaním predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy v mene poslaneckého klubu SDKÚ sa prihlásil pán poslanec Stanislav Janiš, takže má slovo. Písomne ešte potom prosím páni poslanci Minárik a Prokopovič. Takže pán Minárik sa potom pripraví vystúpiť po pánovi Janišovi.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Mám dojem, že čím vážnejšie veci pre chod spoločnosti sa v Národnej rade prerokúvajú, tým väčší bojkot zo strany vládnej koalície. Prvé si kladiem otázku pri tomto materiáli, za čo odvolávate predsedu Telekomunikačného úradu a podľa čoho ho odvolávate. Ozaj ho odvolávate podľa zákona o elektronických komunikáciách? Som presvedčený, že mimo Smeru tu tomu nikto neverí a dovolím si tvrdiť, že ani všetci poslanci Smeru tomu neveria a neveria tomu aj možno pre nerozchoditeľnú kauzu Tipos, ktorá dnes nie je už 1,9 miliardy korún, ale plus 1,2 miliardy, teda 3,1 miliardy korún.
Ak si pozrieme návrh na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu, tak na úvodnej strane tohto návrhu, na tejto, opisujete jednotlivé paragrafy zákona 610 o elektronických komunikáciách a na záver tejto strany píšete také srandy. Dovolím si zacitovať: "Z obsahu výzvy, resp. výberového konania vznikajú pochybnosti o zákonnosti postupu Telekomunikačného úradu." Ukážte mi v zákone č. 610, že predsedu Telekomunikačného úradu Národná rada odvolá na základe pochybností. No taký paragraf v tomto zákone, aj keď je pomerne dlhý, obšírny a komplikovaný a spravodajcoval som ho v minulom volebnom období, tak takýto tam nenájdete.
A ďalšiu srandu, čo tu píšete, že "pochybenia, Telekomunikačného úradu je možné rozčleniť", a potom to tam rozpisujete. Tak na základe neplnenia taxatívnych vecí zo zákona 610 o elektronických komunikáciách odvolávate predsedu Telekomunikačného úradu alebo na základe pochybení, ktoré tu ďalej rozpracúvate?
Ja sa k niektorým jeho pochybeniam, podľa vás pochybeniam, vyjadrím.
Prvé také jeho pochybenie je, že postup Telekomunikačného úradu je v rozpore s uzneseniami vlády Slovenskej republiky. Dovolím si upozorniť, že sa bavíme o nezávislom úrade, ktorý sa výsostne riadi zákonom. Všetky práva a všetky povinnosti má udelené zákonom, a preto je nezávislý Telekomunikačný úrad. Uznesenia vlády pre takýto nezávislý úrad majú len odporúčací charakter. A tak sú aj formulované, keď si ich pozriete. Vláda ministrovi ukladá a predsedovi nezávislého úradu odporúča. Preto je to takto formulované, aby sa nestalo, že vláda prijme politické, lobistické uznesenie, napríklad, že Protimonopolný úrad napríklad spojením firmy -XY- a takéto uznesenie vláda prijme, že vznikne monopol, čo je nežiaduce pre vládu a jej lobistov a sponzorov a Protimonopolný úrad na základe takéhoto politického odporúčajúceho uznesenia by musel svojím rozhodnutím vyhovieť a nedovoliť fúziu aj napriek tomu, že podľa jeho zákona tie dve firmy sa kľudne môžu spojiť. Alebo použijem ešte jeden príklad, ako to fungovať nemá. Úrad jadrového dozoru sa bude v ochrane obyvateľstva riadiť politickými uzneseniami vlády, napríklad zatĺkaním mimoriadnej udalosti na jadrovej elektrárni, a nie vecnými opatreniami, ktoré mu ukladá zákon. To ozaj myslíte vážne? To ozaj sa chcete vrátiť do čias Černobylu? Hádam nie.
Ďalší z dôvodov alebo pochybení? Pochybení. Ďalšie pochybenie Telekomunikačného úradu. Telekomunikačný úrad ohrozil plynulý prechod na digitálne vysielanie. Je pravda, že plán prechodu, teda všeobecne záväzný právny predpis Telekomunikačného úradu bol pripravený na zákon o digitalizácii, ktorý pripravil minister kultúry, podpredseda Smeru pán Maďarič, a ktorý bol schválený vo vláde? Je to pravda. Takýto plán prechodu v súlade s týmto zákonom bol pripravený. Avšak v Národnej rade ste zákon o digitalizácii ministra Maďariča tak rozstrieľali, že celý tento plán prechodu sa musel prerobiť. V Národnej rade ste ho rozstrieľali a musel sa prerobiť. Trvalo to nejaké 2 - 3 mesiace. Ale hlavný problém plánu prechodu ako nutného všeobecne záväzného prechodu pre vypísanie tendra na multiplex alebo multiplexy nastal pri schvaľovaní tohto všeobecne záväzného predpisu v legislatívnom procese. A kto brzdil tento plán prechodu, tento legislatívny proces? Telekomunikačný úrad alebo minister kultúry Maďarič, alebo aj vaše ministerstvo, pán minister? Vy ste ho brzdili, vy ste ho nechali prepracúvať, vy ste mali neustále pripomienky, vy ste ho neustále vracali, vy ste obštruovali, lebo vám vyhovovalo brzdiť digitalizáciu. A dnes hovoríte, že Telekomunikačný úrad nestíha.
Ako perličku ďalšieho pochybenia Telekomunikačného úradu, perličku tohto politického a lobistického návrhu na odvolanie, spomeniem na strane 4 bod 2 - "neakceptovanie technickej komisie SKDV" - musím si to pozrieť, SKDV, aby som si to nepomýlil s NKVD. Porušenie ktorého paragrafu zákona 610, keď vravíte, že ho odvolávate na základe tohto zákona, je neakceptovanie niečoho, čo odporučila táto medzirezortná komisia? Toto v zákone nenájdete. Táto medzirezortná komisia, v ktorej má - a dobre počúvajte - väčšinové zastúpenie súkromný sektor ako verejný sektor, od televízie - vysielateľa, neviem koho a televízie sú tam možno aj viackrát, či ako televízie, či ako člen asociácie takej alebo onakej, tak koho záujmy zastupuje táto, povedzme, skoro privátna komisia? Záujmy verejné alebo záujmy súkromné? To Smer chce túto privátnu súkromnú komisiu povyšovať nad nezávislý Telekomunikačný štátny úrad? A to stále vyhlasujete, Smer, aká ste sociálnodemokratická vláda pre ľudí. To preto tu odvolávate predsedu Telekomunikačného úradu, lebo neakceptoval pokyny tejto privátnej komisie, teda pokyny súkromných vysielateľov, prevádzkovateľov? To mal akceptovať aj pokyny týchto súkromníkov, aké kritériá majú byť v tendri, v ktorom ani nie sú a v ktorom sú zainteresovaní? Ktorý paragraf hovorí o tom, že Telekomunikačný úrad mal akceptovať tieto návrhy vysielateľov? Lebo podľa dôvodov na odvolanie, ktoré tu píšete, citujem, "zlyhalo prenášanie návrhov najmä zo strany vysielateľov a prevádzkovateľov." Zlyhalo prenášanie návrhov najmä zo strany vysielateľov a prevádzkovateľov. A toto je jeden z dôvodov na odvolanie predsedu nezávislého Telekomunikačného úradu.
Ja viem, že vy chcete, aby Telekomunikačný úrad bol riadený vysielateľmi, televíziami, operátormi, aby ho riadili biznismani a finančné skupiny a politici. Ale ak to takto chcete, tak to povedzte, aj tak je to už verejné tajomstvo a potom zmeňte zákon. Máte 85 hlasov v tejto Národnej rade, je to normálne bežný zákon, nie ústavný, tak ho zmeňte a máte po probléme. A kým príde demarš z Bruselu ako napríklad pri pošte, aby ste to napravili a vrátili do pôvodného stavu, tak bude po súťaži na multiplex a všetko máte vybavené.
Ďalší z dôvodov na odvolanie je nevyhlásenie tendra na verejnoprávny multiplex. Pritom dobre viete, že najskôr musí byť aspoň jeden multiplex, do ktorého sa presunú súčasné frekvencie, na ktorých vysiela STV teraz a potom môže byť verejnoprávny multiplex. To poradie je dané v stratégii požehnanej vládou, ministerstvom a je jediné možné. A ak nechcete potopiť STV, ak ju nechcete dočista potopiť alebo ak tam nechcete uliať miliardy, tak potom toto je jediné možné riešenie - najskôr súkromné multiplexy a potom verejnoprávny multiplex. Ale ak chcete potopiť STV alebo do nej naliať miliardy, tak to urobíte opačne. Ale potom zmeňte stratégiu.
Ďalšie, čo vytýkate v tendri, je, že tender alebo zadanie tendra nerieši otázku ceny, ktorú budú televízie platiť za šírenie svojho signálu operátorovi multiplexu.
Po prvé, čo má byť, aké kritériá mali byť v tendri na multiplexy, ukladá zákon o digitalizácii. To, čo musí tender obsahovať, ukladá zákon. A tie kritériá, ktoré tam majú byť, tak v tom tendri sú. A tu sa natíska otázka: Kto a prečo má záujem dávať tam dodatočné, ja hovorím, lobistické a klientelistické kritériá? Kto je taký silný, že ho aj vláda Roberta Fica poslúcha? Ktoré sú to finančné skupiny? Tie, ktoré boli pri Tipose alebo pri jachte, alebo niektoré iné? Dožijeme sa takej istej dohody ako pri Tipose?
V kritériách nie sú ceny alebo dohody, ktoré budú platiť televízie za šírenie signálu a toto je jeden z dôvodov, prečo dnes odvolávate predsedu Telekomunikačného úradu. Aké ceny a ktoré televízie majú byť v tomto tendri dohodnuté? Tých televízií, ktoré sú súčasne na slovenskom mediálnom trhu alebo aj tých, ktoré na trh ešte prídu. A vieme, ktoré televízie na trh prídu a koľko ich príde?
Veď cieľom digitalizácie je, alebo jedným z cieľov digitalizácie je otvoriť priestor pre viac bezplatných televízií. Otvoriť slovenský mediálny priestor pre viac bezplatných televízií. A od týchto dnes neznámych televízií, čo malo byť v tom tendri? Aká dohoda o cene a s kým?
A medzi nami, všetci dobre vieme, že ceny si medzi sebou určujú a dohadujú dve obchodné strany. A v tomto prípade sú to dve súkromné právnické osoby. Jedna, ktorá spravuje multiplex a druhá, ktorá chce vysielať. A ak sa pre jednu z týchto strán zdajú byť podmienky neprimerané, že sa nedohodnú na cene, tak toto rieši zákon o elektronických komunikáciách. A Telekomunikačný úrad ako nezávislý úrad vstúpi do rokovania o cene ako regulačný úrad. A ak by Telekomunikačný úrad nevstúpil do ceny ako regulačný úrad, toto je porušenie neplnení si povinnosti Telekomunikačného úradu. Toto. Ale nie to, že dopredu fiktívne a neviem od koho, má dať do tendra nejaké ceny. A takto by som mohol ísť bod po bode pochybení Telekomunikačného úradu, tak, ako to uvádzate v návrhu na odvolanie.
Nebudem pokračovať, ale prejdem k pravému dôvodu odvolávania predsedu Telekomunikačného úradu, lebo všetky dôvody, ktoré ste uviedli v tomto materiáli, nie sú vecné, ale sú politické a sú hlavne lobistické. Po nástupe Smeru do vlády v júli 2006 ste v prvom rade vymenili všetko, čo sa vymeniť dalo a hneď v prvú noc ako večer menoval prezident republiky vládu. Potom ste sa pustili do úpravy zákonov tak, aby ste zlikvidovali nezávislé úrady a aby ste mohli predsedov týchto úradov odvolávať nie z vecných dôvodov, ale z politických dôvodov. Takto ste si upravili zákony a takto ste si z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a neviem ktorých, urobili obyčajnú politickú slúžku, politický nástroj na výkon politickej moci Smeru.
A šéf Telekomunikačného úradu, váš šéf, nie náš, my sme ho nenavrhovali, je to návrh Smeru, sa asi postavil na zadné. Povedal si, že on nebude bezhlavo slúžiť a robiť škodu ľuďom, tak ako napríklad škodu robí Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. ÚJSZÓ nemá problém klamať ľudí, ťahať im popod nos medové motúzy, aby v budúcnosti títo oklamaní ľudia opäť zaplatili, o päť skokov aj s úrokmi zaplatili za váš politický populizmus, aby si opäť museli skokovo uťahovať opasky, lebo sa ocitnú tam, kde sú dnes občania Maďarska po ôsmich rokoch vlády sociálnej demokracie. Sú na mizine a čaká ich tvrdé a kruté uťahovanie opaskov.
Predseda Telekomunikačného úradu sa asi postavil na zadné. Otázka znie prečo. Čo je to vlastne tá digitalizácia, o ktorú tu vlastne ide? Digitalizácia má v podstate podľa mňa dva, tri také hlavné ciele, ale dôležité.
Po prvé je to vytvorenie podmienok pre viac bezplatných televízií na slovenskom trhu, viac konkurencie, viac nezávislých informácií pre občanov.
Po druhé kvalitnejší televízny signál, kvalitnejší obraz, kvalitnejší zvuk.
A po tretie, nie je menej podstatný, ale veľmi dôležitý cieľ, uvoľnenie frekvencií, ktoré používajú aj súčasné televízie a ich použitie na širokopásmový internet tam, kde nie je dnes kábel, kde nie je dnes signál, kde nie je dnes internet.
Sú tieto ciele digitalizácie zlé? Nie sú zlé. Týmto smerom sa uberá Európa, ale, bohužiaľ, Slovensko nejako alebo Smer kríva na obidve nohy v tomto smere. Uberá sa opačne, lebo nechce viac konkurencie v televíziách, nechce viac nezávislých televízií na Slovensku. A mám taký dojem, že sa bojíte televízií, že sa bojíte médií, ale médií, televízií a nezávislých informácií sa boja iba moci s nádychom totality.
Chvalabohu, sme v Európskej únii a digitalizovať sa musí. A keď sa musí, tak potom len pod smeráckym ideologickým dohľadom a smeráckym biznisovým dohľadom. Tí, ktorí vedia, o čo ide, tak vedia, čo je to za biznis, čo je to za miliardy prevádzkovať, spravovať frekvenčné spektrá, cez ktoré ide TV signál do každej domácnosti na Slovensku. Politici Smeru veľmi dobre vedia, čo je to za politický biznis, mať politický dohľad nad frekvenčným pásmom. Mať politický dohľad na tým, ktorá televízia tu bude a ktorá televízia na slovenskom mediálnom trhu bude mať problémy.
Najväčšou chybou predsedu Telekomunikačného úradu asi je, že vypísal tender na multiplex a vypísal ho asi vecne a nie politicky. Čím skôr tento tender prebehne, tým skôr bude na Slovensku viac bezplatných televízií, viac konkurencie, viac nezávislých informácií, viac internetu. Komu toto môže prekážať? Ja si myslím, že súčasné parametre vypísaného tendra prekážajú hlavne súčasnej politickej moci, hlavne Smeru. Smer bráni rozšíreniu televízií na Slovensku, Smer bráni rozšíreniu internetu na Slovensku a možno tento tender nevyhovuje ani súčasným televíziám. Viac televízií rovná sa menej reklamného trhu, menej peňazí pre súčasné televízie, ale na druhej strane zase lacnejšie reklamy a tým pádom lacnejšie výrobky pre občanov.
O prvom bode, že digitalizácia nevyhovuje Smeru, som úplne presvedčený. O tom druhom bode, o tých televíziách, čas a správanie televízií ukážu, či moja domnienka má svoje opodstatnené základy, alebo nemá. Lebo ako napísal denník SME, myslím, že v pondelok alebo v utorok, a teraz citujem: "Len noviny majú tú slobodu, že aj keď dokážu zastaviť štát, nemusia sa báť, že štát raz zastaví ich." Dovolím si prečítať ešte raz tento citát z denníka SME: "Len noviny majú tú slobodu, že aj keď dokážu zastaviť štát, nemusia sa báť, že štát zastaví ich." Bolo to písané v súvislosti hlavne posledne s Tiposom a s inými kauzami tejto vlády.
Kto dáva licencie televízii a na jej vysielanie? Nie je to štát? Kto bude riešiť cenové problémy medzi vysielateľom a správcom multiplex alebo operátorom? Nie je to štát?
A dotknem sa ešte jednej veci a veľmi podozrivá je v tomto tendri aj angažovanosť Okresného súdu Bratislava I. Ten sa tiež spomína, alebo jeho zásah do tendra sa tiež spomína ako dôvod na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu. Napriek tomu, že v rozhodnutiach Telekomunikačného úradu podľa zákona o elektronických komunikáciách môže konať len Najvyšší súd, tento okresný súdik v pozastavení tendra na základe žiadosti firmy, ktorá - dobre počúvajte - na základe žiadosti firmy, ktorá si nepodala žiadosť o ponuku do tendra, veľmi promptne pozastavil tender a koná tak pedantne a tak perfektne ťahá čas, že dokonca opravuje v rozhodnutí aj svoje pravopisné chyby. Vydá jedno rozhodnutie o tendri, keď sa blíži čas jeho právoplatnosti, vydá druhé rozhodnutie, kde opraví svoje vlastné pravopisné chyby a znova sa ťahá čas na odvolanie. A potom sa čudujme, že pri Tipose súdy rozhodli tak, ako rozhodli.
Na stole máme, dámy a páni, návrh na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu, lebo neposlúchol politickú radu, aby tender zrušil a vypísal iný. Všetci tomu rozumieme tak, že nevypísal tender pre vopred určeného víťaza, pre ktorého alebo pre ktorú finančnú skupinu alebo pre ktorých lobistov viete najlepšie vy. Všetci tomu rozumieme tak, že nevypísal tender, ako ho vypísať mal podľa vás. A novým tendrom, ktorý vypíše nový predseda Telekomunikačného úradu, ak, samozrejme, toho dnes odvoláte, tak Smer zabije nie dve muchy naraz, ale tri muchy naraz.
Po prvé oddiali digitalizáciu, konkurenciu, informovanosť.
Po druhé Smer bude mať v koalícii bezvýhradný politický vplyv, politický dohľad nad prevádzkovateľom multiplexu a ešte k tomu pribudne a bude mať ešte aj biznis. A vy ostatní v koalícii sa prizerajte a sekundujte ako pri jachte, ako pri Tipose, ako pri iných kauzách. O tomto a o ničom inom nie je návrh na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu.
Ja som opozičný poslanec. Predseda Telekomunikačného úradu - návrh na jeho menovanie dala táto vládna koalícia, politická strana Smer. Ja nemám z hľadiska politického žiadny dôvod, aby som obhajoval vášho predsedu Telekomunikačného úradu. Ale vždy budem bojovať a obhajovať nezávislosť úradov, ktoré majú byť čo najviac nezávislé od politickej moci, najviac nezávislé od lobistickej moci. Lebo ak tieto nezávislé úrady budú konať politicky, budú konať na politickú objednávku, tak si to ľudia odskáču v budúcnosti aj s úrokmi. Odskáču si to vtedy, keď už tu bude iná politická garnitúra, keď tu dnešní politickí aktéri tohto biznisu už nebudú. Ľudia si to odskáču tak, ako si to dnes začínajú ľudia odskákavať v Maďarsku po ôsmich rokoch vlády sociálnej demokracie. My sme dnes na míle pred Maďarskom. Dnes si naši ľudia kupujú nehnuteľnosti v Maďarsku. Dnes sa naši ľudia cítia na termálnych kúpaliskách v Maďarsku ako Západniari. Osem rokov sociálnej demokracie v Maďarsku Maďarsko priviedlo ku krachu. A nebyť medzinárodnej pomoci, ktorú ale bude treba aj s úrokmi, samozrejme, vrátiť a opäť v budúcnosti, keď tu tá politická garnitúra už nebude, tak by Maďarsko skrachovalo.
Dámy a páni, robte tak, aby sme sa Maďarsku čo najviac vzďaľovali a nerobte tak, ako to robíte, že sa k Maďarsku približujeme, lebo toto si Slovensko ozaj nezaslúži.
A ešte jeden návrh, pán spravodajca dal návrh, aby sme hlasovali verejne. Ja dávam návrh, aby sme tak ako o všetkých osobách, ktoré Národná rada menuje a odvoláva, aby sme tým istým spôsobom, ako sme súčasného predsedu Telekomunikačného úradu volili a volili sme ho tajne, aby sme ho odvolávali tajne. Tak hovorí poriadok, tak hovorí slušnosť, tak hovorí nezávislosť.
Ďakujem vám. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami - poslanci Kužma, Frešo, Pelegrini, Nachtmannová. To je všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Kužma.
Š. Kužma, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Nech mi je odpustené, že použijem český výraz, ale je asi najvýstižnejší, lebo my tu už týždeň nerobíme nič iné, len riešime prusery, ktoré vznikli preto, lebo vláda, vláda Roberta Fica nie je schopná odolať tlakom finančných žralokov.
M. Číž, podpredseda NR SR: To je všetko. Pán poslanec Frešo.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel zareagovať na tú časť, o ktorej hovoril pán predrečník, pán kolega poslanec Janiš, kde hovoril, či to nie je o tom, že je vyhlásený tender, ktorý nie je na vopred určeného víťaza a ja by som takisto zareagoval aj na príhovor pána ministra, kde som postrádal práve vyjadrenie sa k týmto veciam. Váš predseda Telekomunikačného úradu hovorí, že bol naňho vyvíjaný tlak. Váš predseda Telekomunikačného úradu hovorí, že mu bolo vyhrážané. Váš predseda Telekomunikačného úradu hovorí o finančných skupinách a vy ste o tom nepovedali v príhovore ani slovo.
Hovorili ste o istých technických záležitostiach, ktoré, mimochodom, jednej z nich veľmi dobre rozumiem, sú naozaj, ale naozaj hlúposti a myslím si, že by bolo normálne, keby ste povedali skutočné dôvody. Takisto si myslím, že by bolo správne v tejto Národnej rade povedať, či toto miesto, keď sa uvoľní, bude Smer presadzovať tam jedného vyslúžilého politika a hlavne by bolo treba povedať verejnosti, čo ju to bude všetko stáť. Čo ju to bude všetko stáť. Totižto celý problém digitalizácie je o tom, že technológie pokračujú smerom dopredu a nedajú sa zastaviť a nedá sa to zastaviť ani umelou bariérou, ani nejakou kartelovou dohodou televízií, ktorú ja tam cítim v pozadí a pán minister by mal povedať, či táto vláda preferuje to, aby sme mali viacej televízií, mohli si z viacerých vybrať, alebo preferuje, aby tu existoval nejaký kartel či už televízií alebo telekomunikačných operátorov, alebo nejakých iných firiem, ktorý bude spriaznený vláde. K tomuto nebolo povedané ani slovo a preto toto moje podozrenie veľmi, veľmi vysoko narastá a myslím si, že je to hanba tejto vládnej koalície a myslím si, že je to hlavne hanba Smeru, lebo to je vaša hra.