P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér. Váš čas vypršal.

Budeme pokračovať otázkami na jednotlivých členov vlády. (Hlasy z pléna.)

Pani poslankyňa, pán premiér využil svojich 15 minút, aby vám odpovedal na vašu otázku.

Takže budeme pokračovať teraz otázkami na členov vlády.

Prvá otázka je od pána poslanca Pavla Minárika na ministra kultúry Marka Maďariča a znie: "Vážený pán minister, je takmer 4-mesačné vysielanie STV3 dostatočné na to, aby ste sa k nemu vyjadrili? Ak áno, ako hodnotíte jeho kvalitu a sledovanosť aj v súvislosti s viac ako 90 mil. štátnej dotácie poskytnutej na jej rozbeh?"

Pán minister, máte slovo.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Vyjadriť sa môžem, samozrejme, aj k vysielaniu, ktoré trvá jeden deň. Iná vec je seriózne vyhodnotiť jeho kvality a sledovanosť po štyroch mesiacoch. Ale nemienim sa vyhovárať. Chcem vás informovať, že do 20. januára budúceho roka je povinná Slovenská televízia predložiť ministerstvu kultúry vyúčtovanie použitia poskytnutých finančných prostriedkov a vyhodnotenie činnosti. A následne som nariadil v tejto veci aj vykonanie kontroly zo strany odboru kontroly ministerstva kultúry.

Dovoľte mi preto dnes najprv povedať nasledovné všeobecnejšie hodnotenie. Vznik monotematickej programovej služby STV3 so športovým zameraním umožní štandardizáciu programovej štruktúry jednotky a dvojky. Športové prenosy sa veľmi komplikovane plánujú a ich zaraďovanie do pevnej vysielacej štruktúry niekedy negatívne vplýva na profiláciu ostatných programových služieb a limituje vysielanie iných programov, čo nepriaznivo ovplyvňuje alebo narúša divácke návyky. Vznikom samostatnej, ucelenej športovej programovej ponuky sa má zlepšiť profilácia prvého a predovšetkým druhého okruhu Slovenskej televízie. STV3 má na druhej strane rozšíriť ponuku o športy, ktoré neboli do programovej ponuky doteraz zaradené vôbec alebo len sporadicky. Napríklad volejbal, basketbal, hádzaná, motorizmus, dostihy, plávanie, gymnastika a iné. Takisto športové podujatia slovenských športových juniorov a mala by propagovať podporné projekty športových aktivít mládeže a slovenských športových talentov. Z tohto hľadiska je zriadenie takejto monotypovej vysielacej služby správne.

Čo sa týka obdobia od spustenia vysielania, t. j. 8. augusta 2008, ak hodnotíme kvalitu vysielania z technickej stránky, tá je na profesionálnej úrovni. Ak by ste žiadali aj hodnotenie kvality obsahovej stránky, úprimne poviem, nemám v tejto chvíli k dispozícii kvalitatívnu analýzu. Aj tú však budem žiadať od generálneho riaditeľa Slovenskej televízie aj od Rady Slovenskej televízie práve v súvislosti aj s vyúčtovaním využitia štátnej dotácie. Poviem dnes, samozrejme, subjektívne, že nevylučujem, že Slovenská televízia nebola na spustenie tohto vysielania pripravená tak dostatočne, ako avizovala.

Čo sa týka sledovanosti, lebo aj na tú sa pýtate, po prvé sledovanosť nemôže byť tým hlavným indikátorom hodnotenia verejnoprávneho vysielania. Ak by sme opodstatnenie vysielania Slovenskej televízie hodnotili podľa sledovanosti, tak by problémom mohlo byť aj národnostné vysielanie, vysielanie vážnej hudby, umeleckých programov alebo dokumentov. Na druhej strane sú oprávnené otázky a v tomto aj vaša, prečo sa nedosahuje predikovaná sledovanosť, resp. taká, aká bola deklarovaná v projekte kanála, športového kanála STV3. Požadovanú sledovanosť zatiaľ nedosahujú magazíny, ktoré zaradila Slovenská televízia do vysielania športového kanála, na druhej strane túto sledovanosť zvyšujú športové prenosy.

Vôbec, ak sa pozrieme na sledovanosť športových programov Slovenskej televízie, tak napríklad v 47. týždni bol takým top programom na dvojke futbalový zápas Slovan Bratislava - MŠK Žilina, ktorý sledovalo 216 tisíc divákov. Na STV3 v tom istom týždni to bol zápas Slovensko - Lichtenštajnsko so sledovanosťou 60 tisíc divákov.

V roku 2010 budú tieto zápasy a športové prenosy vysielané iba na STV3, takže čísla sledovanosti budú iné ako dnes. Aj potom však bude sledovanosť, samozrejme, kolísavá, pretože poslaním STV3 je vysielať nielen divácky najpopulárnejšie športy, ale aj tie ostatné, ako som ich už tu spomínal, a to napriek tomu, že ich bude sledovať menšina divákov.

Na záver ešte raz k tej dotácii. Finančné prostriedky podľa zmluvy uzatvorenej medzi ministerstvom kultúry a Slovenskou televíziou sú určené na výrobu športových programov a uskutočňovanie prenosov a záznamov významných udalostí športového zamerania a môžu byť použité len na tento účel. Slovenská televízia je povinná pri ich použití dodržať maximálnu hospodárnosť a efektívnosť a v termíne do 20. januára 2009 je povinná predložiť ministerstvu vyúčtovanie použitia poskytnutých finančných prostriedkov. Vyúčtovanie musí obsahovať vecné vyhodnotenie použitia poskytnutých finančných prostriedkov, finančné vyúčtovanie a prehľad o výdavkoch uskutočnených z poskytnutých finančných prostriedkov. Ministerstvo si vyžiada vecné vyhodnotenie k programovému plneniu a k využitiu poskytnutých prostriedkov od generálneho riaditeľa a súčasne aj Rady Slovenskej televízie s dôrazom na maximálnu hospodárnosť a efektívne vynaloženie finančných prostriedkov. Vo februári teda, pán poslanec, sa môžeme k vašej otázke vrátiť a odpovedať na ňu aj na základe vecných podkladov.

Skončil som, pán predseda.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Nemusíme sa vo februári vracať, ak nám to vyhodnotenie, ktoré vám má sprostredkovať riaditeľ televízie, sprostredkujete. Mohli by ste nám to urobiť? Ďalej by som chcel pripomenúť, že ja si uvedomujem, že sledovanosť pri verejnoprávnej televízii nemôže byť nejakým hlavným kritériom, ale keď sledovanosť presahuje 1 % len pri Premier league, Formuly 1, NHL a toto vysielať určite nie je poslaním verejnoprávnej televízie, pretože to môžu robiť aj komerčné televízie a sledovanosť sa pohybuje niekde na hranici 0,1. Ani vtedy nie je toto možné, aby bolo predmetom hodnotenia pri verejnoprávnej televízii? 0,1. Alebo máte iné čísla, pán minister? Ak máte iné čísla, tak potom nám ich skúste sprostredkovať. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem. V prvom rade, samozrejme, ten materiál nebude utajený, takže určite to vyhodnotenie vám sprostredkujem alebo sprístupním, lebo s týmto nemám žiadny problém.

Čo sa týka sledovanosti, ja som aj odpovedal, že na jednej strane, samozrejme, nemôžeme klásť toto ako prioritné kritérium, ale takisto som povedal, že je tu na mieste otázka, pokiaľ sa nedosahuje nejaká proklamovaná alebo predikovaná sledovanosť, aj som pomenoval tie typy programov na STV3, ktoré ju nedosahujú, a tie, ktoré, povedzme, ju dosahujú. Tie čísla, hovorím, nemám kompletnú analýzu, ale povedzme, v 43. týždni to bola sledovanosť od 0,3 do 0,9 a v 48. týždni od 0,2 až po 0,8. Pohybuje sa to v závislosti od toho typu programu, ktorý tam je. Ďalšia vec je, že naozaj tento kanál postupne nabieha tak, ako bol v projekte naplánovaný, čo sa týka objemu vysielacích hodín aj postupného pribúdania nejakých vlastných magazínov. Takže ja by som ešte stále predsa len pre Slovenskú televíziu požiadal o nejakú trpezlivosť. Po pol roku, ako som povedal, bude aj vyúčtovanie, aj prvé kvalitatívne zhodnotenie.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi, ktorý je ospravedlnený z rokovania a za ktorého bude odpovedať pán minister Vážny. Otázka znie: "Vážený pán minister, dôsledkom hospodárskej krízy dochádza k prepúšťaniu zamestnancov z priemyselných parkov v Maďarsku (Nokia, Suzuki, atď.). 70 % z týchto zamestnancov sú občania SR. Je Slovenská republika pripravená na riešenie tejto situácie?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, niet pochýb, že finančná kríza sa zásadným spôsobom negatívne prejavuje aj na našej reálnej ekonomike, čo znamená, podstatný pokles ekonomického rastu a zvyšovanie nezamestnanosti. Tým som chcel naznačiť, že dôsledok pretrvávajúcej hospodárskej krízy sa odzrkadlí vo všetkých regiónoch Slovenska.

Už niekoľko mesiacov sa vláda Slovenskej republiky prostredníctvom svojich výjazdových rokovaní snaží znižovať medziregionálne disparity Slovenska. Naposledy v novembri 2008 boli opatrenia tohto druhu prijaté na výjazdovom rokovaní v Nitrianskom samosprávnom kraji v okrese Komárno, ktorý si svoju relatívne nízku mieru nezamestnanosti 7,03 % udržiaval práve z dôvodu zamestnanosti ekonomicky aktívnych osôb okresu na susednom území Maďarska v spomenutých priemyselných parkoch.

Z hľadiska pôsobnosti ministerstva hospodárstva môžem uviesť len toľko, že pokiaľ ide o túto oblasť, bude ministerstvo hospodárstva napomáhať pri príprave priemyselnej zóny v lokalite obce Chotín a pri konkrétnych projektových návrhoch odvetvia cestovného ruchu, ktoré môže rozvinúť zamestnanosť v tomto okrese.

Pokiaľ ide o systémové kroky vlády Slovenskej republiky v oblasti riešenia prepúšťania zamestnancov v dôsledku krízy, musím v prvom rade uviesť prijatie balíčka opatrení vlády Slovenskej republiky na prekonanie dopadov globálnej finančnej krízy. Ide o 27 opatrení, ktoré smerujú do oblasti fiškálnej politiky, ale takisto do modifikácií jednotlivých štrukturálnych politík. Základnou podmienkou minimalizovania dopadov na ekonomický priestor je, aby sa tieto opatrenia bezodkladne realizovali, aby sa zbytočne nestrácal čas na ďalšie formálne kroky.

Vážená pani poslankyňa, v odpovedi na vašu otázku som sa snažil uviesť fakty, ktoré môže ministerstvo hospodárstva realizovať z hľadiska svojej pôsobnosti. Ale na vašu konkrétnu otázku, či je Slovenská republika pripravená na riešenie tejto situácie, by vám mohlo dať konkrétnu odpoveď Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Ďakujem, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči, doplňujúca otázka.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za vašu odpoveď, pán minister, odpovedali ste miesto pána ministra Jahnátka. A na tú vašu poslednú vetu - ja som túto otázku dala pánovi ministrovi Jahnátkovi z dvoch dôvodov. Po prvé priemyselné parky to sú jeho parketa. Po druhé, pokiaľ pán minister dáva korektnú odpoveď, nemôžem to povedať o pani ministerke, ktorá by využila celý čas na to a nenechala by ani dve minúty na to, aby som položila doplňujúcu otázku.

Pán minister, ale dovoľte mi položiť doplňujúcu otázku. Myslíte si, že novými investíciami na južnom Slovensku napomáha zákon, ktorý sa prijal v tomto roku a vyhláška, podľa ktorých treba za vyňatie z pôdneho fondu platiť poplatky až do výšky 15 eur za m²? Viete veľmi dobre, že na južnom Slovensku je najvyššia bonita pôdy a máme také informácie aj od našich starostov, že sú záujemcovia, ktorí by prišli a vybudovali priemyselné parky, ale tieto vysoké poplatky ich od toho odrádzajú. A ešte mám čas, aby som povedala, že ja mám štatistické ukazovatele, čo sa týka nezamestnanosti z apríla 2004, to znamená pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a teda najčerstvejšie z októbra, keď môžem spomenúť napríklad okres Dunajská Streda, ale treba povedať, že, samozrejme, tam nastali medzitým aj reformy a nový Zákonník práce prijatý v roku 2004. Kým v okrese Dunajská Streda v apríli 2004 bola nezamestnanosť 12,17, teraz je to 4,22. Okres Komárno 19,71 v apríli 2004, teraz je to 7,5. Nové Zámky 18,11, teraz 6,28. Ale ako som dala tú svoju pôvodnú otázku, práve tieto priemyselné parky sa pokúsia rozviazať pracovný pomer s tými ľuďmi, ktorí sú nízkokvalifikovaní a 70 % z týchto... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ja len stručne. Určite nenapomáha tá cena pôdy na rozvoj priemyselných parkov, ale na druhej strane druhý stupeň pohľadu je ten, že jednoducho musí byť pôda ocenená v tej bonite, v ktorej existuje, čiže tam iný mechanizmus neexistuje. Ale jediný vhodný mechanizmus je ten, že príslušný investor využije tzv. investičné stimuly, to znamená, že ak tá investícia je pre štát zaujímavá, štát je pripravený poskytnúť investičné stimuly a okres Komárno má priestor na to, aby mohol poberať investičné stimuly a, samozrejme, v tom sa dá vyriešiť aj tá cena, ktorá by prípadne odrádzala investorov, ktorí chcú v tejto oblasti investovať.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položila opäť pani poslankyňa Klára Sárközy. Otázku položila podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny pánovi Dušanovi Čaplovičovi. Otázka znie: "Pán podpredseda vlády, myslíte si, že čerstvo prijatý zákon o sociálnych službách je v súlade s antidiskriminačným zákonom?"

Za pána podpredsedu vlády Čaploviča bude odpovedať pán minister Maďarič.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.

Pani poslankyňa, zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov, prijatý 30. 10. 2008, upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.

Tzv. antidiskriminačný zákon upravuje zásadu rovnakého zaobchádzania, resp. zákaz diskriminácie z demonštratívne uvedených dôvodov, medzi ktoré patria napríklad vek, zdravotné postihnutie, pohlavie, rasa, príslušnosť k etnickej skupine a ďalšie. Zákaz diskriminácie platí vo vymedzených oblastiach, ktorými sú pracovnoprávne a obdobné právne vzťahy, zdravotná starostlivosť, sociálne zabezpečenie, vzdelávanie a poskytovanie tovarov a služieb. Zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá sa uplatňuje v týchto oblastiach, znamená, že sa zakazuje diskriminácia z dôvodov ako pohlavie, náboženské vyznanie alebo viera, rasa, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, manželský stav a rodinný stav, farba pleti, jazyk, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie vo vymedzených oblastiach.

Poskytovanie sociálnych služieb patrí do oblasti sociálneho zabezpečenia, resp. sociálnej podpory a sociálnej pomoci, ktoré spadajú do rámca rozsahu zákazu diskriminácie. Zákon o sociálnych službách však svojimi ustanoveniami nie je v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie tak, ako je uvedená v tzv. antidiskriminačnom zákone. V § 5 zákona o sociálnych službách sa uvádza, citujem: "Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, ustanovenou osobitným predpisom. Zároveň sa týmto ustanovením odkazuje na tzv. antidiskriminačný zákon."

V § 3 antidiskriminačného zákona sa uvádza, že zásada rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi, ktorým je v tomto prípade zákon o sociálnych službách. Právna úprava zákazu diskriminácie v Slovenskej republike ide nad rámec platnej právnej úpravy Európskej únie v tejto oblasti, keďže tzv. antidiskriminačným zákonom sa uplatňuje zákaz diskriminácie z dôvodov demonštratívne uvádzaných vo všetkých oblastiach rovnako, čo na úrovni Európskej únie dosiaľ nie je zakotvené.

Skončil som, pani podpredsedníčka.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pani poslankyňa, doplňujúcu otázku chcete položiť? Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pán minister. No, to fakt nie je vaša parketa, ale pokúsim sa. Ja som myslela na § 5 antidiskriminačného zákona, ktorý ste spomínali a ten ods. 1 v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vzdelávania je zakázaná akákoľvek diskriminácia osôb.

A prečo som dala túto otázku pánovi vicepremiérovi? Za neprijateľný považujem najmä § 8 ods. 2 a 3 zákona o sociálnych službách. Na základe uvedeného paragrafu akúkoľvek sociálnu službu zabezpečuje obec, resp. VÚC a až keď sa u verejných poskytovateľov nenachádza miesto, môžu byť obcou, resp. VÚC oslovení neverejní poskytovatelia. Konkrétne to vyzerá tak, že občan v sociálnej núdzi musí ísť najskôr na obecný úrad svojho trvalého bydliska alebo VÚC a ten musí skúmať, či nemá voľné miesto v požadovanom zariadení. Ak nemá, musí podľa zákona osloviť nejakého iného verejného poskytovateľa v inom meste či kraji a až keď ani tam nenájde voľné miesto, vtedy úrad môže osloviť neverejného poskytovateľa. Takže ja si myslím, že neverejní poskytovatelia sú diskriminovaní, pretože sú v tom rebríčku až na treťom alebo štvrtom mieste, pričom antidiskriminačný zákon hovorí o tom, že každý má mať rovnaké právo a týka sa to nielen neverejných poskytovateľov, ale aj tých občanov, ktorí potrebujú túto sociálnu pomoc, pretože myslím si, že pre tých, ktorí hľadajú miesto v domove dôchodcov, nie je jedno, či to miesto dostanú v mieste svojho trvalého bydliska alebo v niektorom inom okrese, alebo dokonca v inom kraji. Alebo už nehovoriac o tom, prichádza zima, ako to bude vyriešené u bezdomovcov? Tí tam zaklopú na dvere a potom im povedia, že ľutujeme, ale nemáme uzatvorenú zmluvu, takže príďte niekedy inokedy, a to niekedy inokedy nemusí byť, keď vonku je mínus 20 stupňov. Takže ja tu diskrimináciu vidím v tom a treba povedať, že to nebolo ani v tom vládnom zákone, ale... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ja budem reagovať len tým spôsobom. Samozrejme, môžu byť rôzne názory na to, či je tu súlad, alebo nie je súlad antidiskriminačného zákona s týmto zákonom o sociálnych službách. Pán podpredseda Čaplovič zjavne teda má názor, že ten súlad tu je. Samozrejme, môžete s ním viesť tento dialóg. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Mária Sabolová ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: "Pán minister, vraj ste dobrý a rýchly vodič motorového vozidla. Myslíte si, že 50 km/hod. v obci je tá najlepšia rýchlosť? Prečo? Dodržíte ju aj s imunitou ako minister?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, dámy poslankyne, páni poslanci, veľmi pekne ďakujem za otázku. Som trochu v rozpakoch, pani poslankyňa, priznám sa, nepatrí sa chváliť skromnému človeku, ale či som dobrý šofér, neviem. Mám najazdených viac ako milión kilometrov a musím povedať, že za posledných 12 rokov bez nehôd, zaklopem si na drevo. A či som rýchly, neviem. Ak by som to meral podľa toho, ako rýchlo naskočím do auta, snáď, ale takisto môžem povedať, že moja karta vodiča bola vždy čistá až na drobné parkovacie a odbočovacie problémy. Ale s rýchlosťou som nemával problém. Neviem, kde táto bájka vznikla.

V každom prípade by som prešiel hneď k druhej časti otázky a možno k tej imunite. Rád by som vás upozornil, pani poslankyňa, že na rozdiel od vás ja imunitu nemám ako minister. Vy ako poslanci imunitu máte a, samozrejme, je na vás, ako sa s tým v ústave vysporiadate. Ja som nebol veľmi nadšený, keď to malo byť v zákone o cestnej premávke, pretože to je osobitne vaša téma a ešte k tomu ani nie téma zákona o pravidlách cestnej premávky, pretože to je vecou či už ústavy alebo priestupkového zákona. Preto ani ako minister do tejto témy vstupovať nebudem.

Ale predpokladám, že pointou celej otázky bola predovšetkým tá jej posledná časť a to bola otázka 50 km rýchlosti. A tak vám možno chcem povedať, že nový zákon o pravidlách cestnej premávky, ktorý voláme aj cestný zákon, nesprávne, ale v skratke je to jednoduchšie, predovšetkým prináša pre nás všetkých viac bezpečnosti. Zvažovali sme pri jeho príprave na pomyselných miskách váh bezpečnosť a zároveň plynulosť cestnej premávky. Podarilo sa nám, že sme vlastne v rizikových dňoch, to znamená na začiatku víkendu, na konci víkendu a pred prázdninami a počas nich dokázali vylúčiť kamiónovú dopravu z našich rýchlostných ciest a diaľnic spôsobom, aby nepredbiehala. To znamená, že vytvorili sme voľnejší priestor pre motorové vozidlá v ľavom pruhu na celom území Slovenska. Tento model, ktorý sme zaviedli hneď po mojom nástupe do funkcie ako jedno z prvých opatrení, pretože situácia pred Bratislavou bola maximálne kritická, sa ukázal ako mimoriadne efektívny a za rok jeho platnosti sme nezaznamenali smrteľnú nehodu na úseku diaľnice Bratislava - Trnava. Aby sme zvýšili plynulosť cestnej premávky na diaľniciach, zvýšili sme aj maximálnu rýchlosť kamiónov z 80 na 90 a tým sme mohli zvýšiť aj minimálnu rýchlosť na diaľniciach na 80 km/hod., čo znamená, že vylúčime všetky pomalé autá z priestoru diaľnic, a preto nemôže dochádzať k tomu, k čomu predtým často dochádzalo, keď sa v ľavom pruhu objavilo auto so 60-kilometrovou rýchlosťou v noci, nie dostatočne osvetlené a vodič, ktorý síce išiel rýchlosťou povolenou, nemal možnosť dostatočne reagovať a znížiť tento takmer 90 km/hod. rozdiel medzi rýchlosťami oboch áut a dochádzalo k závažným a často veľmi tragickým nehodám.

Keď prejdem priamo k vašej otázke ohľadne obcí, zaznel v poslaneckom pléne od pána poslanca Kovarčíka návrh, aby sme 60-ku zachovali. Ja som úmyselne neurobil zásadnejšie vystúpenie proti tomuto jeho návrhu, pretože aj tie argumenty, ktoré mal pán poslanec, mali svoje racio. On hovoril o plynulosti. Ja som hovoril o bezpečnosti a o tom, že je všeobecne preukázané a myslím, že dnes nejaký denník aj urobil veľmi pekný graf, že rozdiel medzi brzdnou dráhou 60 km idúceho auta a 50 km idúceho auta je 9 m. To znamená takmer dve šírky prechodov pre chodcov. V mestách je toto často smrteľný rozdiel, a preto je zo všetkých štatistík absolútne nespochybniteľne jasné, že ranivosť v 50 km rýchlosti a šanca prežiť, či už chodca, cyklistu alebo dokonca posádky protiidúceho auta je vyššia v desiatkach percentách.

Áno, to, čo hovoril včera, či už pán poslanec Kovarčík a dokonca dnes tu vidím aj pána poslanca Pada, 50-kilometrová rýchlosť tým, že je nižšia, so sebou by mohla teoreticky prinášať aj nižšiu plynulosť. To v tých argumentoch bolo vidieť.

Na druhej strane musím zároveň povedať, že sme spustili akciu Čisté cesty, kde sme identifikovali viac ako 2 000 značení, ktoré sú staré, zbytočné a obmedzujúce dopravu. Zároveň sa chceme sústrediť na 40-kilometrové rýchlosti, ktoré v mnohých obciach či už starostovia alebo iní správcovia ciest nasadili v záujme znížiť rozdiel medzi 60-kou a tou rýchlosťou, ktorá by bola pre nich ako obce primeraná. Na mnohých hlavných ťahoch, ktoré sú využívané či už vo víkendových dňoch alebo v ranných špičkách, alebo večerných sa takéto 40-ky objavujú.

Chcem vám sľúbiť, pani poslankyňa, že práve ešte do príchodu platnosti tohto zákona všetky tieto 40-ky chceme mať zanalyzované a mali by sme záujem, aby, či už všetky alebo ich väčšia časť - určite nám to možno potrvá dlhšie ako do 1. februára - sa nám podarilo tieto rýchlosti odstrániť. Tým pádom vlastne naozaj príde k zjednoteniu rýchlosti v obci, príde teda aj k zvýšeniu plynulosti cestnej premávky v týchto obciach a na mnohých hlavných ťahoch a predovšetkým k zvýšeniu toho, čo je pre nás všetkých najcennejšie a pre vás určite tiež, a to, samozrejme, ochrany ľudského života a ochrany predovšetkým školských detí a cyklistov, ktorí nie vždy berú ohľad na to, že za nimi alebo z boku môže prichádzať auto.

Máme príliš veľa, príliš veľa obetí z radov chodcov a cyklistov, preto vlastne už aj rozbiehame akciu, ktorú sme minulý rok začali a teraz príde vlastne jej hlavné finále, akciu Vidieť a byť videný. Chceme, aby sa každý naučil, že preňho je naozaj mimoriadnou výhodou mať či už na rukáve alebo na inej časti svojho odevu reflexný prvok, ktorý dokáže zvýšiť reakciu šoféra niekoľkonásobne. Tá viditeľnosť chodca s reflexným prvkom je o niekoľko 100 metrov, samozrejme, vyššia, čo je veľmi dôležité pre jeho bezpečnosť. Ak sa nám podarí, aby sa naučili aj naše staré mamy, ktoré večer, či už z kostola alebo od priateľov idú často neosvetlenou ulicou a naučia sa nosiť tento reflexný prvok, už sme dostali aj prvé ohlasy. Je to veľmi milé, pretože sme zvolili najprv žltú farbu tých reflexných pások, určite ste ich videli, pani poslankyňa, tak sme doobjednávali špeciálne biele, strieborné. Taká bola reakcia či už od farárov alebo od ostatných, ktorí tiež dostali od nás tieto pásky na rozdávanie, že staré dámy sú ochotné alebo staršie dámy sú ochotné striebornú alebo bielu pásku si dať, ale žltú nie. Čiže je náhodou milé, že reakcia je, že majú záujem sami pracovať na vlastnej bezpečnosti.

A práve 50-kilometrová rýchlosť v noci a večer je pre nás rozhodujúca. Pamätáte si určite, ešte z čias pred revolúciou bolo také pravidlo, že 60-kou cez deň a 80-kou večer sa mohlo jazdiť alebo v noci po 22.00 hodine, to, tuším, bolo, sa mohlo po meste. A toto bolo práve to najväčšie riziko. Najväčšie riziko pre nás predstavuje znížená viditeľnosť, ani nie tak úplná tma ako šero. Sám som to minule zaregistroval, keď vlastne počas šera, keď je ešte rozdiel medzi vozovkou a oblohou, zrazu proste vyskočí chodec a máte veľký problém ho zaregistrovať, keď nemá napríklad tento reflexný prvok. 50-kilometrová rýchlosť je práve tá, ktorá dokáže výrazne znížiť riziko, ktoré máme. Netvrdím, že máme v rukách všeliek v tejto rýchlosti, ale pravda je taká, že sa nám darí vcelku pomerne znižovať počet obetí na cestách napriek tomu, že tento rok, aj minulý bol zaznamenaný mimoriadny nárast počtu nových automobilov. A nové automobily presne viete, čo znamenajú, sú vždy pohodlnejšie... (Hlasy z pléna.) Prosím? Určite, jasné, jasné. Prepáčte, ale určite, samozrejme. Čiže, mám skončiť, pani poslankyňa? Už bola vyčerpávajúca odpoveď? Dobre. Ja už sa teda pokúsim byť omnoho rýchlejší, lebo ešte by som sa k nej raz vrátil v deviatej otázke, ale necháme aj kolegov. Tak dohovorím potom, keby ešte prišlo na moju deviatu otázku.

Posledná vec, čo k tomu chcem povedať, je, že pre nás je rozhodujúce v rámci 50-kilometrovej rýchlosti, že máme šancu nad týmto neduhom zvíťaziť napriek tomu, že nám mimoriadnym tempom rastie počet nových áut, ktoré spôsobujú, že každý sa cíti bezpečnejšie a preto aj jazdí rýchlejšie. Ten trend vlastne je tu 10 rokov a napriek tomu všetky opatrenia polície nie vždy vyznejú dostatočne, pretože ten pomer je, samozrejme, väčší. Keby sme porovnali počet nehôd, počet usmrtených s rokom, dajme tomu, 1995 a počet áut a počet nehôd a počet usmrtených dnes, tak, samozrejme, je polícia mimoriadne úspešná a my sa môžeme tešiť mimoriadne zlepšeným číslam na našich cestách. Ale nie štatistikou chceme riešiť počet obetí. Pre nás je podstatné, aby ich bolo menej, nie štatisticky, nie pomerom, nie s ohľadom na akýkoľvek model. Pre nás je podstatné, aby absolútne číslo obetí na cestách bolo najmenšie a najviac z radov mladých ľudí, cyklistov a chodcov. Takže, nech sa páči.

Ďakujem pekne, skončil som, pani podpredsedníčka.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa, doplňujúca otázka.

M. Sabolová, poslankyňa: Budú aj tri doplňujúce otázky, pán minister. Chcem ale povedať, že odpovede vaše ako ministrov a pána premiéra sú síce vyčerpávajúce, ale skôr časom ako obsahom. Teraz sa nechcem dotknúť tejto vašej odpovede, ale poväčšine. Mali sme to možnosť zažiť v tých prvých 15 minútach, kde pán premiér nepočúva poslancov. Ale chcem povedať, áno, "imunita nepísaná" pre vás a ruku na srdce, pán minister, vy a všetci členovia vlády, že využívate túto nepísanú imunitu alebo prednostnú jazdu a tá rýchlosť motorových vozidiel a hlavne vládnych áut je taká, že v obci sa málokedy dodržiava 50-ka a do budúcnosti veľmi sa obávam a myslím si, že ohrozuje cestnú premávku v obci mnohokrát viac.

Druhá moja, teda podotázka je, pán minister, či by znížením rýchlosti, či 50-ka je to riešenie, ktoré je riešením bezpečnosti. Či bezpečnosť by nebola lepšia, ak by sme mali lepšie cesty a viac diaľnic a teda, čo si myslíte. Lebo áno, aj obmedzenie rýchlosti môže znížiť percento nehôd, ale ja ako vodička - a dovolím si povedať, že tiež nie som zlá vodička motorového vozidla, možno aj tých kilometrov, o ktorých ste hovorili, muselo by ich byť strašne veľa na každý deň, ak by to boli tie tisíce - viem, že tá 50-ka ani pre dobrého motoristu na jazdenie nie je dobrou rýchlosťou a aj pre auto samotné je rýchlosťou, ktorá, by som povedala, je ani tu, ani tam, ani na štvorku, ani na päťku, ani na trojku. Čiže vy to veľmi dobre viete a tak ako vás poznám, a preto si myslím, že ste dobrý a rýchly vodič aj pri tej... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, skúsim byť opäť stručný. No predovšetkým určite ste to zažili a v čase, kedy ste boli vo vláde a boli ste súčasťou vládnej strany, ja si myslím, že sa od tých dôb nič nezmenilo a ani si veľmi nepamätám kritiku tohto smeru z vašej strany. Pretože ja ako predseda výboru som často bol súčasťou či už kolóny našich pánov ministrov. (Minister sa rozkašľal.) Prepáčte. Narýchlo som sa chcel napiť, aby som sa vám venoval a takto to dopadlo. Čiže treba si uvedomiť, že ani v minulosti, ani dnes nie je obvyklé a je to skôr výnimočné, aby tieto veľké limuzíny šoférovali sami ministri. Čiže, keď tú otázku kladiete, musíte ju klásť na mojich policajtov, ktorí majú na to určený výcvik, ktorí sa správajú podľa spôsobu, ktorý je určený Úradom na ochranu ústavných činiteľov a bezpečnosť všetkých ústavných činiteľov, ktorí nie sú len ministri, aby ste vedeli. Dokonca ministri tvoria menšinu v počte chránených osôb, ktoré sú týmto spôsobom prevážané. V minulom volebnom období ste rozhodli o ochrane špeciálnych sudcov, ktorých je dokonca viac. Máme v ochrane viacerých veľvyslancov z tzv. krajín, ktoré môžu byť prioritne ohrozované, máme ďalšie osoby, ktoré určuje zákon alebo rozhodnutie nášho orgánu. A preto sa, samozrejme, úplne spolieham na ochranu ústavných činiteľov ako môj podriadený útvar a aj na otázky novinárov odpovedáme, samozrejme, obmedzene, pretože zodpovedáme a hlavne ja aj politicky, aj zo zákona za ochranu všetkých týchto osôb a budem ju robiť podľa svedomia, ktoré mám, keď sa rozhodujem, aby bola tá doprava čo najbezpečnejšia, najplynulejšia a, samozrejme, neohrozovala iných.

Pri počte nehôd a počte najazdených kilometrov, ktoré napríklad úrad má, je určite jedničkou na trhu všetkých organizácii Slovenskej republiky. To znamená, pri počte najazdených kilometrov máme najmenší počet nehôd, keby sme v štatistike porovnávali kohokoľvek, a preto si skôr myslím, že možno niekedy tendenčný článok z novín vás ovplyvní, ale realita je úplne iná. Nemyslím si, že by aj priamo vo výkone chodili, a nielen ministerské, všetky autá Úradu na ochranu ústavných činiteľov spôsobom, ktorý by porušoval predpisy. Robia tak výnimočne iba v prípade, keď si to vyžaduje situácia, ktorú si okolnosti vyžadujú. Sú však, samozrejme, aj na tieto veci konkrétne predpisy, akým spôsobom sa majú správať v prípade, že využívajú príslušníci Policajného zboru svoju výnimku. Takže ešte raz sa vrátim k tomu. To, na koho by ste sa chceli sťažovať, sú skôr moji policajti, ktorí šoférujú, nie tí, ktorí sedia vedľa alebo vzadu.

Čo sa týka diaľnic, ja si myslím, že tu je tiež odpoveď úplne jednoduchá a predovšetkým v tom, že už dnes táto vláda postavila viac diaľnic ako vláda minulá, väčší počet kilometrov a myslím si, že sa snažíme a dokazujeme to. Paľo, nebudeš so mnou súhlasiť? No, dobre, keď do toho budeš rátať aj Mečiarove kilometre, prosím. (Hlasy z pléna.) Dobre, samozrejme, ja si pamätám, pamätám si úsek Piešťany - Púchov, ktorý vlastne alebo teda pred tou zákrutou, ako je Mojtín - teraz si nepamätám tú obec, určite to budeš, pán poslanec, vedieť lepšie ako ja -, tak tam v jednom pruhu bola v podstate ku Trenčínu postavená veľká časť druhej strany ešte za vlády HZDS. To znamená, tiež to boli kilometre, ktoré ste v tom vyhodnotení mali započítané, čiže myslím si, že tá štatistika je taká objektívna.

Ale to som nechcel povedať. Chcel som povedať to, že si myslím, že nám nemožno vyčítať slabú iniciatívu a slabý tlak na to, aby sme postavili čo najväčšie množstvo diaľnic. Áno, súhlasím. Dali sme si bezpochyby ambiciózny cieľ a pán poslanec Prokopovič so mnou nebude súhlasiť, že sme mnohé veci z tohto splnili. Ale keby sme si nedali taký silný štartový výstrel, tak by sme bezpochyby mnohé veci neurobili. Ale som presvedčený a veľmi ma teší, že IBRD ohodnotila pripravenosť Slovenska na PPP projekty ako veľmi vysokú.

Hovorili ste, kedy budú diaľnice, bola vaša otázka. Samozrejme, že to je ale otázka pre ministra dopravy, no keď sa to pýtate mňa, tak ja len odpoviem, že si myslím, že zajtra sa otvára úsek Mengusovce - Jánovce, ktoré som si dovolil prejsť asi pred dvoma dňami a musím ho vyhodnotiť. Teda samotný úsek je 15, ale s privádzačmi 20 km, a myslím si, že výrazne, výrazne vylepší štatistiku dopravných nehôd v rámci Prešovského kraja, pretože to je naozaj jednak veľmi pekný kus diaľnice a je to presne ten príspevok, ktorý chceme. Áno, pre ministerstvo vnútra je výstavba diaľnic prioritou z pohľadu bezpečnosti. Je jednoznačne dokázané, a v tom máte úplnú pravdu, pani poslankyňa, že diaľnice a rýchlostné cesty výrazne znižujú nehodovosť.

A dostanem sa k vašej poslednej poznámke, ktorá súvisela so 160-kou a na to kontra ešte samotná 50-ka v obci. My sme 160-ku nenavrhli, ani sme 160-ku neschválili. A my sme iba umožnili to, čo platí aj v mestách a platí - samozrejme, mňa nevyrušuje komunikácia medzi poslancami, ja som sa len na tom príjemne usmial - platí, že aj dnes to, čo bola kritika zo strany pána poslanca Kovarčíka v prímestských častiach v širokých cestách v štvorprúdových, ktoré sú, dajme tomu, vonkajšie okruhy miest, obchvaty miest, platí, aj keď idú katastrom obce, môže správca komunikácie navrhnúť rýchlosť vyššiu. Pani poslankyňa, neviem presne, z ktorého mesta alebo časti Slovenska pochádzate, ale ak sa nachádza vlastne v lokalite cesta, ktorá je podľa vás nie popretkávaná priechodmi pre chodcov alebo je v priemyselnej zóne, kde sa chodci prakticky vôbec nezdržujú, nie je žiadny problém, preto sme ten zákon prijali, že je možné dopravným značením určiť rýchlosť vyššiu. Čiže na takých prímestských privádzačoch, ktoré sú väčšieho charakteru, môže premávka, ktorá je využívaná, dajme tomu v ranných špičkách, byť omnoho rýchlejšia, môže byť 60, môže byť 80. Ale v samotnom meste, v centre, kde sú vlastne školy, kde sú obytné zóny, si myslím, že tá 50-ka je určite mimoriadnym riešením, ktoré nám vylepší čísla.

A 160-ku sme takisto neschválili. To je skôr novinársky nápad, že by to tak asi mohlo byť. Platí to isté pre diaľnicu, ak sa nájde úsek, ktorý ja dnes viem identifikovať, ako dajme tomu Bratislava - Malacky časť D2 alebo Trenčín - Ilava, kde rovný úsek, ktorý je oplotený, rýchlosť... (Hlas z pléne.) Pani poslankyňa, vy máte imunitu, určite vás nikto chytať nebude. Ale čo je podstatné, môže tam prísť k nasadeniu dopravného značenia, ktoré by vlastne tú 160-ku umožnilo, ak bude tam vlastne plot, ktorý zamedzí príchodu divej zveri, ktorá je najväčším nebezpečenstvom.

Pán poslanec Pado to zažil prednedávnom našťastie bez zásadnejšieho zranenia. Keby bola cesta oplotená, bez problémov nemôže dôjsť k prekvapeniu, že rovno do cesty vám skočí zver bez možnosti akejkoľvek reakcie aj pri dodržaní všetkých pravidiel cestnej premávky. Ja ešte nechám priestor svojim kolegom.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pavol Minárik ministrovi kultúry Slovenskej republiky Markovi Maďaričovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, aký je váš postoj k spôsobu výberu projektu pre 53. Bienále v Benátkach? SNG konala na základe poverenia z vášho reportu. Ste s jej postupom, keď vypísané výberové konanie nahradila poverením konkrétnej osoby, spokojný?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, spôsob výberu projektu pre 53. Bienále v Benátkach som prijal minimálne s veľkými rozpakmi, zatiaľ len s rozpakmi. Okamžite, ako som dostal informáciu o tom, že výberová komisia nevybrala ani jeden z 13 projektov, ktoré boli riadne prihlásené do výberového konania, ale sa rozhodla vyzvať na realizáciu projektu umelca, ktorý sa do súťaže pôvodne ani neprihlásil, vyžiadal som si stanovisko generálnej riaditeľky Slovenskej národnej galérie. Toto stanovisko ma neuspokojilo, takže som poveril generálneho riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva, aby prešetril postup pri výbere uvedeného projektu. Už dnes mi je však jasné z toho, čo viem, že Slovenská národná galéria minimálne porušila vlastné procesné podmienky výberového konania a stretávam sa aj s mnohými nepriaznivými ohlasmi na túto situáciu od ľudí z oblasti výtvarného umenia.

Zistenie dôvodov, prečo vznikla situácia, ktorá vyvoláva mnohé otázky a mnohí umelci sa môžu cítiť právom dotknutí, musí viesť jednak k tomu, aby pravidlá výberu projektu boli v budúcnosti nespochybniteľné, ale aj k tomu, aby bola z chyby vyvodená príslušná zodpovednosť, pretože problém sa opakuje. Doteraz bolo zistené, že nebol vedením Slovenskej národnej galérie relevantnými dokumentmi stanovený jednoznačný procesný postup výberu projektu a spôsob vyhodnocovania projektov.

Porota v rámci voľného zadania tematického zamerania nemala stanovené hodnotiace kritériá, napríklad pôvodnosť nápadu, originalita, výpovednosť atď. Nepoužila pri vyhodnocovaní hlasovania alebo systém bodového hodnotenia, či iný spôsob spätne doložiteľného transparentného hodnotenia. Nie som teda v žiadnom prípade spokojný s tým, ako Slovenská národná galéria postupovala, hoci tým nechcem spochybniť z umeleckého hľadiska toho umelca, ktorého komisia vyzvala na vytvorenie projektu, ktorý nás má reprezentovať v Benátkach.

Je zarážajúce, že už v roku 2005 sa vyskytli obdobné problémy vedúce k protestu výtvarníckej obce vtedajšiemu ministrovi kultúry Chmelovi. Pokiaľ sa potvrdia podozrenia z netransparentnosti a účelového postupu Slovenskej národnej galérie v takejto meritórnej otázke, ako je zabezpečenie štátnej reprezentácie v oblasti kultúry na takom významnom kultúrnom fóre, ako je Bienále Benátky, prijmem dostatočne rázne opatrenia, aby sa táto situácia už neopakovala. V tejto chvíli sa musíme veľmi rýchlo rozhodnúť, či uskutočníme nové výberové konanie alebo ponecháme proces dobehnúť v tomto režime. Tie lehoty sú však nanajvýš šibeničné.

Skončil som, pani podpredsedníčka.