Ôsmy deň rokovania

29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

5. decembra 2008 o 9.00 hodine

 

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy deň rokovania 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svoje neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci: pán podpredseda Veteška a poslanci Abrhan, Devínsky, Kuruc, Mikuš Jozef, Tkáčová, Urbáni, Zala a Zelník.

Chcem vás, dámy a páni, požiadať, mali sme pokračovať v rozprave o vládnom návrhu zákona o ochrane nefajčiarov. Pán minister kultúry ma vzhľadom na zmenu v jeho programe požiadal, či by sme nemohli jeho jediný bod návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s ratifikáciou Dohovoru o ochrane kultúrneho dedičstva pod vodou prerokovať ako prvý. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne.

Takže poprosím teraz pána ministra kultúry, je to tlač 747, aby nám ho odôvodnil. Ďakujem pekne.

(Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru o ochrane kultúrneho dedičstva pod vodou, tlač 747.)

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán predseda, ďakujem za ústretovosť. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Slovenská republika pristúpila v posledných rokoch k viacerým medzinárodným dokumentom v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva a ratifikovala Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva.

V predkladanom návrhu ide o jeden z ďalších dohovorov v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva prijatý na pôde UNESCO. Na základe odporúčaní inštitúcií a expertov z oblasti archeológie, predovšetkým Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, predkladá vláda Národnej rade návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohovoru o ochrane kultúrneho dedičstva pod vodou.

Dokument pripravený medzinárodnými inštitúciami na ochranu kultúrneho dedičstva sa síce Slovenska ako vnútrozemského štátu na prvý pohľad nedotýka, je však prestížnou záležitosťou s cieľom podporiť najmä tie krajiny, ktoré tento krok už urobili alebo ratifikáciu pripravujú. Slovensko si ratifikáciou zároveň otvorí ďalšie možnosti podieľať sa v rámci medzinárodných archeologických misií na výskumných aktivitách, ktoré prebiehajú v pobrežných vodách Jadranu, Čierneho mora a inde, nielen v krajinách Európy, no napríklad aj v Ázii alebo v Afrike. Niektoré výsledky slovenských archeológov dosiahnuté doma a vo svete v poslednom období, napríklad v Kuvajte, dostanú nový priestor na prezentáciu našej archeológie v zahraničí.

Ratifikácia dohovoru môže prezentácii výrazne pomôcť. Ministerstvo kultúry preto odporúča Národnej rade vysloviť s dokumentom UNESCO súhlas, čím sa vykoná ďalší krok k úspešnému zavŕšeniu procesu ratifikácie tohto dokumentu.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Spoločným spravodajcom z výboru pre kultúru, médiá je pán poslanec Ján Senko. Prosím ho, aby informoval Národnú radu, nech sa páči.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, oboznámim vás so správou o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru o ochrane kultúrneho dedičstva pod vodou (tlač 747) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru o ochrane kultúrneho dedičstva pod vodou (tlač 747) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 837 z 29. októbra 2008 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predkladá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Určené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenej lehote a v prijatých uzneseniach zhodne odporučili Národnej rade Slovenskej republiky s ratifikáciou dohovoru vysloviť súhlas.

Gestorský výbor na základe uznesení výborov, ktoré predkladaný návrh prerokovali, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou Dohovoru o ochrane kultúrneho dedičstva pod vodou.

Súčasne výbor určil poslanca Jána Senka za spravodajcu výborov a poveril ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania vo výboroch. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tvorí prílohu tejto správy. Predmetná správa o výsledku prerokovania predkladaného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, čiže gestorského výboru, č. 178 zo dňa 25. novembra 2008.

Ďakujem za pozornosť. Pani predsedajúca, prosím o otvorenie rozpravy k predmetnému dohovoru.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 465/2005 Z. z. (tlač 844).

Poprosím pána ministra zdravotníctva, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Antona Bobríka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Máme.

Do rozpravy je písomne prihlásená ešte pani poslankyňa Tatiana Rosová, ktorej teraz dávam slovo, nech sa páči.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcela podať procedurálny návrh. Keďže otázka ochrany nefajčiarov, myslím, úzko súvisí s výchovou mládeže, chcela by som navrhnúť, aby tento zákon prerokoval aj výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

No a dovoľte mi teraz povedať niečo o tom, čo si myslím o predlohe a čo si myslím vlastne o bode, o ktorom teraz rokujeme. Myslím si totiž, že rokujeme, samozrejme, principiálne a primárne o ochrane nefajčiarov, ale rokujeme aj o tom, kam patrí Slovensko. Či ozaj patrí medzi moderné, civilizované krajiny Európskej únie, alebo patrí dakam inam. Chcela som na tomto mieste hovoriť niečo o tom, či patríme niekam tam, kde fajčia ako Turci, ale presvedčila som sa, keď som sa pripravovala, že už aj v Turecku je naozaj pomerne silná a silnejúca ochrana nefajčiarov, takže toto geopolitické umiestnenie akosi neobstojí.

Spomínam si na to, ako sme v tomto parlamente na začiatku volebného obdobia počúvali pomerne silné záväzky. Pán podpredseda vlády, pán Čaplovič, v našom výbore osobne prezentoval svoj záujem na tom, aby Slovensko pristúpilo k tým krajinám, ktoré definitívne zakázali fajčenie v reštauračných a iných priestoroch spoločného stravovania. No a nielenže nám prezentoval tento svoj zámer, ale zároveň nás ako výbor žiadal o jeho podporu. A myslím, že sa mu tej podpory vtedy aj dostalo. Dokonca myslím, že v našom výbore bez výnimky.

No ale akosi prešiel rok a pol, možno dva roky, pána podpredsedu vlády počuť nie je, ale zato tu máme návrh zákona. Máme tu návrh zákona v takom znení, o ktorom hovoril pán minister ako predkladateľ ako o kompromise. Mne sa zdá, že v niektorých častiach dokonca nejde ani o kompromis, ale že tento zákon v takejto podobe nič nerieši. Nič nerieši najmä v tej časti, kde sa hovorí o fajčení v tzv. zariadeniach spoločného stravovania.

Rozmýšľala som, prečo vlastne? Prečo vlastne došlo k takejto zmene? Priznám sa, celkom som nenašla odpoveď. Silne pochybujem, že by o stavebné oddelenie fajčiarskych a nefajčiarskych priestorov v týchto zariadeniach mali nejaký eminentný záujem stavbári, lebo v čase PPP projektov toto je naozaj zanedbateľné. Majitelia týchto zariadení tiež nie. Tí sa dali počuť, že preferujú úplný zákaz. Takže kto má vlastne záujem na takomto, nazvime to, kompromise? Obávam sa, že tak trochu zaúradoval strach, nedostatok odvahy.

Opatrenie, ktoré podľa dôvodovej správy podporuje veľká väčšina populácie, sa do zákona nedostalo možno preto, že ho síce podporuje väčšina populácie, ale nie celá. Myslím, že je to niečo podobné ako v prípade povinných zimných pneumatík. Navrhuje sa kompromis, ktorý v konečnom dôsledku veci nepomôže, ale v oboch prípadoch, tak v prípade ochrany nefajčiarov, ako v prípade zimných pneumatík, sa napokon obráti proti bezpečnosti, proti zdraviu, proti ľuďom. No možno podstatné je to, že najväčší frfloši budú umlčaní. A rozumná väčšina, tá obvykle nefrfle.

Na druhej strane ale som trochu optimista, lebo zaregistrovala som aj v médiách, že z rôznych politických táborov sa ozývajú hlasy, ktoré podporujú radikálnejšie riešenie. Preto verím, že tá rozumná väčšina, ktorú som spomínala, nájde v tomto parlamente oporu a že naprieč politickým spektrom nájdeme riešenie, ktoré nás do tej Európy zaradí.

Ak tvrdím, že tento návrh zákona v podstate nič nerieši, hovorím teda najmä o časti, kde sa hovorí o fajčení v tzv. zariadeniach spoločného stravovania. Aby nedošlo k nedorozumeniu, tak ako aj pán minister včera uviedol, podľa tejto predlohy zákona zariadenia spoločného stravovania sú tie zariadenia, ktoré poskytujú služby spojené "s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov", teda nejde len o reštaurácie, ale ide aj o kaviarne či bary.

Prečo teda podľa mňa toto opatrenie, stavebne oddeliť v takýchto zariadeniach fajčiarske a nefajčiarske priestory, skôr než by veci riešilo, zbytočne ich komplikuje.

Tak po prvé pozrime sa na to z pohľadu podnikateľského prostredia. Dôvodová správa hovorí, že toto riešenie bude mať na podnikateľské prostredie pozitívny vplyv. Pán spravodajca včera uviedol, že dopady na podnikateľské prostredie nie je možné odhadnúť. Ale majitelia malých bistier, malých kaviarní ich odhadnúť vedia. A majú právom obavy. Najmä tí, ktorí sú v susedstve väčších zariadení, ktoré sú zvýhodnené tým, že môžu pristúpiť k navrhovanému deleniu priestorov. Takže majiteľom tých malých kaviarničiek, malých bistier sa určite podnikateľské prostredie nezlepší. Pretože keď je v spoločnosti čo len jediný fajčiar, vieme, ako to chodí. Celá spoločnosť končí v tom zariadení, kde sa fajčiť dá.

Po druhé v dôvodovej správe sa uvádza: "Prijatie prísnejších opatrení je taktiež v záujme ochrany zdravia zamestnancov v zariadení spoločného stravovania, ktorí vdychujú tabakový dym počas celej pracovnej doby, čo v súčasnosti možno považovať za diskriminačné vo vzťahu k ostatným zamestnancom." No tak k tomuto bodu by som naozaj očakávala vysvetlenie. Ako budú zamestnanci chránení? Ako budú chránení tí zamestnanci, ktorí obsluhujú vo vyhradených fajčiarskych priestoroch, kde bude vlastne možno dvojnásobne hustejší dym, ako je teraz?

Tretí môj argument. Určite každý z vás pozná z vlastnej skúsenosti, ako to býva, keď sa má stretnúť fajčiar s nefajčiarom, či už ide o pracovnú kávu alebo o spoločenské posedenie. Ako sa rozhoduje obvykle o mieste stretnutia? Automaticky sa vychádza z toho, že fajčiar môže nefajčiť aj vo fajčiarskom priestore, kým fajčiar v nefajčiarskom priestore fajčiť nemôže. No a výsledkom je to, že nefajčiar sa prispôsobí fajčiarovi. Väčšina takýchto stretnutí teda končí tam, kde sa fajčiť môže. A som presvedčená, že tak to bude dovtedy, kým takáto možnosť bude existovať. Lenže keď tá možnosť bude iba vo vyhradených priestoroch, bude tam dym hádam ešte koncentrovanejší a pasívne fajčenie teda ešte intenzívnejšie.

Napadá mi jedno také riešenie, ktoré by v prípade existencie vyhradených fajčiarskych priestorov v podnikoch naozaj zrovnoprávnilo obidve skupiny a vytvorilo by pre fajčiarov rovnaké podmienky a tlak na prispôsobenie sa nefajčiarom, ale neviem, či sa vám bude toto riešenie páčiť. Takéto rovnaké podmienky by totiž boli v prípade, tak ako je v nefajčiarskych priestoroch zakázané fajčiť, bolo vo fajčiarskych priestoroch zakázané nefajčiť. Ja si to viem živo predstaviť, ale bolo by to pomerne absurdné. Viem si predstaviť, ako príde čašník so zapaľovačom v ruke k nefajčiarovi a zdvorilo ho upozorní: milý pane, tento priestor je fajčiarsky, vidím, odkedy ste prišli, ste si nezapálili, tak buď nech sa páči, alebo potom nefajčiť môžete vonku. No, je to pomerné absurdné. Možno v podnikoch nižšej cenovej skupiny by sme mali na stenách tabuľu Nefajčiarov neobsluhujeme. Možno by sme sa stali európskou atrakciou, ale ja myslím, že rozumnejšie bude hľadať iné riešenia.

No a ďalší môj argument. Predstavme si, že prejde zákon v predloženej podobe. Zariadenia spoločného stravovania ho začnú napĺňať. Začnú budovať priečky, vynaložia náklady na oddeľovanie priestorov. Na ako dlho si myslíte, že to bude mať zmysel? Ja som presvedčená, že skôr či neskôr, ale myslím si, že skôr skôr ako neskôr sa budeme musieť prispôsobiť aj my na Slovensku celoeurópskemu trendu a zakázať fajčenie bez výnimky. A potvrdzuje to aj správa TASR z 27. októbra 2008, dovolím si ju vám prečítať: "Brusel. Európska komisia zvažuje zavedenie zákazu fajčenia na všetkých pracoviskách vrátane reštauračných zariadení a barov po celej Európskej únii. Potvrdila to dnes hovorkyňa komisára pre zamestnanosť a sociálne otázky Chantal Hughesová." No a čo potom urobíme s tými zbytočnými priečkami?

Apelujem preto na vás, milí kolegovia, milé kolegyne, dohodnime sa v druhom čítaní na rozumnom, na perspektívnom riešení, na osvietenom riešení, na európskom riešení. Dohodnime sa na zákaze fajčenia vo všetkých zariadeniach spoločného stravovania. Prihlásme sa k takémuto európskemu riešeniu sami a dokážme, že nás k nemu nie je treba dotlačiť. Nájdime konsenzus naprieč stranami aspoň v takej veci, ktorú podľa dôvodovej správy podporuje 70 % obyvateľstva.

Ďakujem vám za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Rosovej - pán poslanec Miššík. Ešte niekto? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Miššík, máte slovo.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. No toto je dosť vážna téma, vážna aj preto, že som fajčiar a trošku som teraz na pochybách, kam ma zaraďuje moja pani kolegyňa Rosová, či medzi rozumnú väčšinu, alebo medzi nerozumnú menšinu? Ja si myslím, že som z rozumnej väčšiny a tiež si myslím, že by sa v podnikoch spoločného stravovania a v reštauračných zariadeniach malo zakázať fajčiť úplne. Trošku iné je to ale, myslím, s barmi. A tu musím povedať ešte jednu vetu na koniec, že mne sa nie všetko páči, čo z toho Bruselu prichádza a čo bude robiť potom Európska únia a čo budú členské krajiny robiť potom, keď prestanú všetci fajčiť? Nebudeme mať dosť peňazí v rozpočte, to je len tak ako na záver na úsmev. Takže som za to, aby sa zakázalo úplne fajčiť v reštauračných zariadeniach, nemyslím si to však o baroch a kaviarňach, ktoré majú celkom iné postavenie.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Rosová. Nechcete reagovať. Ďakujem. Čiže vyčerpali sme vystúpenie, to bola jediná - vy ste boli jediná, že?, písomne prihlásená rečníčka. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Pelegrini, pán poslanec Lipšic, Senko, Markovič, Halecký. Ešte niekto má záujem? Nie. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Pelegrini, máte slovo.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Ja naozaj len veľmi, veľmi krátko chcem požiadať pána spravodajcu, keď bude uvádzať pri hlasovaní pri postúpení do druhého čítania výbory, ktorým by mal byť tento návrh pridelený, ho chcem požiadať, aby zaradil medzi tieto výbory aj výbor pre hospodársku politiku, nakoľko uvedeným zákonom zasahujeme do činnosti reštaurácií, hotelov, podobných zariadení, a to patrí k cestovnému ruchu, a tým pádom to patrí aj do výboru pre hospodársku politiku, aby sme sa aj my vo výbore mohli zaoberať dopadmi takéhoto riešenia na podnikateľskú sféru. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Chce niekto reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Pelegriniho? Ak nie, slovo má pán poslanec Lipšic, po ňom sa pripraví pán poslanec Senko.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, ja som pôvodne k návrhu vystúpiť nechcel, ale keď aj moji liberálnejší kolegovia začali obhajovať prísny zákaz, nie veľmi liberálne riešenie, tak som sa rozhodol v rozprave vystúpiť. Uvádzam, že som nefajčiar, ale nerobme z ľudí hlupákov. Nerobme z ľudí hlupákov, ktorí sa nevedia rozhodnúť, ktorým musíme zákonom povedať, kam majú ísť, kam nemajú ísť, či majú s fajčiarmi ísť fajčiť, či nefajčiť. Sú proste pod psychickým tlakom, že keď idú s fajčiarom na kávu, tak proste idú vždy do zariadenia fajčiarskeho. Prečo podceňujeme tak ľudí? Naozaj si ľudia nevedia vybrať? Chápem to v situáciách, ktoré už nie sú platné, kde si naozaj vybrať nevedia, v lietadle, v autobuse, v uzavretom priestore, áno, ale v bare?

Keď je väčšina populácie nefajčiarska, tak sa určite oplatí mať nefajčiarske bary a mať fajčiarske bary a dať ľuďom možnosť si vybrať. Tento trend ešte posvätený Bruselom - Brusel nás dotlačí. No to hádam nie! Teraz sa akože zosypeme, lebo Brusel nás dotlačí, kde máme fajčiť a kde nie? A čo nám ešte Brusel povie? Ja neviem proste, prečo podliehame týmto kvázi módnym trendom takýmto spôsobom. Módnym trendom, ktoré, opakujem ešte raz, podceňujú ľudí. Podceňujú ich rozumnosť, ich slobodnú vôľu, ich rozhodnutie. A to, že aj osvietenejší kolegovia podľahnú tomuto trendu, je o to smutnejšie. A ten trend, musím povedať, sa netýka len fajčiarov. Ten sa týka slobody prejavu, kde mnohí majú, väčšina podľa mojej mienky elity politickej má názor, že treba prejav tiež zákonom obmedzovať a hovoriť ľuďom, ktoré názory sú dobré, ktoré sú zlé, ktoré zlé názory treba trestne stíhať.

Je to celé, sa tým vinie taká červená niť. Červená niť, keď hovoríme ľudom, my politici sme múdrejší ako ste vy, lebo bez nás by ste vy nefajčiari chodili na kávu do fajčiarskych priestorov. Vy ste takí nerozumní, že my politici vám to musíme vybaviť. A to je prejav obrovskej pýchy, obrovskej pýchy, lebo ja si myslím, že ľudia sú rozumnejší vo všeobecnosti ako politici alebo rovnako rozumní, proste dôverujme našim občanom. Ak majú informácie, ak majú možnosť voľby, oni sa rozhodnú správne. Nemusíme im predpisovať, čo robiť, nemusíme podceňovať ich úsudok. Čiže ja si myslím, že ten návrh, ktorý priniesla vláda, je to maximálne možné riešenie a nesnažme sa ešte pritvrdiť len preto, že je nejaký módny trend dnes, módny trend, ktorý v rôznych krajinách má rôzny výsledok. V Taliansku urobili absolútny zákaz, čiže v zákone to je, je absolútny zákaz. A choďte sa pozrieť do Talianska do barov a kaviarní, či naozaj tam nikto nefajčí. Fajčí. Ten zákon sa prakticky neaplikuje.

Čiže nerobme zákony, ktoré budú čisto formálne, ktorými vyhovieme nejakému módnemu trendu, ale v skutočnosti nebudú reálne aplikované. Ale základné je, či budú, alebo nebudú aplikované, dobre, za chvíľku bude fajčiarska polícia, povieme - prísne trestať. Fajn, budú aplikované. Ale stále zostáva otázka, prečo až tak veľmi podceňujeme ľudí? Podceňujeme nefajčiarov, že sa nevedia brániť a že im v tom musíme pomáhať my politici. Ja si myslím, že ľudia, keď majú informácie, sa vedia rozhodovať dobre a zodpovedne, preto žiadne sprísnenie týchto návrhov ja ako nefajčiar nepodporím.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica - pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Pelegrini, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Rosová má slovo.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán kolega, ja si myslím, že pokiaľ ide o zdravie, tak či liberalizmus, alebo konzervativizmus idú bokom. Ak hovoríte o slobodnej voľbe a o rozumnosti občanov, potom nevidím rozdiel medzi zákazom fajčenia a zákazom marihuany a iných návykových látok. Tiež si každý môže zvoliť, či po nich siahne, napriek tomu ich v zákone predsa len zakazujeme.

Ak by bolo rozumné a oplatilo sa mať nefajčiarske bary a kaviarne, určite by ich bola väčšina, pretože je väčšina nefajčiarov. Ale tak ako som povedala, ako náhle je v spoločnosti jeden fajčiar, prispôsobí sa mu, či už sa nám to páči, alebo nie. Nie je to otázka rozumu, je to otázka jednoducho možno našej kultúry, ale myslím si, že nielen našej. Tak to proste funguje. Vypočítajte, koľko je v Bratislave možností ísť si posedieť mimo cukrární bez toho, aby ste sa nestretli so zadymeným prostredím. Tam, kde konkurencia nie je, tam takéto zariadenia sú, pretože sú na okolí jediné a veľmi dobre prosperujú, podľa mojej skúsenosti lepšie, ako keď sa v nich predtým fajčilo, pretože tam ľudia chodia podstatne viac konzumovať aj stravu, a tým pádom sa zvyšuje týmto zariadeniam obrat. Ale tam, kde je konkurencia, tam, žiaľbohu, prevládajú zariadenia fajčiarske.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka: Pán poslanec Pelegrini.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, musím to povedať, lebo možnože už viac nebudem mať takú šancu, že naozaj tentoraz absolútne súhlasím s vaším názorom a so všetkým tým, čo ste povedali tam vpredu. Súhlasím s vami, že ľudia by mali mať možnosť vybrať si. Majú toľko rozumu. Ja sám osobne som bol veľmi silný fajčiar a prestal som pred ôsmimi mesiacmi a pevne verím, že mi to vydrží. Ale viem, aká nesmierne silná je závislosť na nikotíne a myslieť si, že jednoduchým riešením zakázať paušálne fajčiť ľuďom vo všetkých zariadeniach a poslať ich na ulicu, ich závislosť tým nezrušíme. Oni budú fajčiť ďalej ešte dokonca v horších podmienkach ako doteraz.

Naozaj súhlasím s vami, nech sa tvorí konkurencia a nech existujú podniky, ktoré sa vyhlásia za nefajčiarske, tam nech chodia tí, ktorí nefajčia. Nech sú podniky také, ktoré budú vyhlásené za fajčiarske, a občan nech si vyberie sám, do ktorého na to pivo alebo na ten obed pôjde. V opačnom prípade dopadneme presne tak, ako ste povedali, ako v Taliansku, v iných krajinách, kde sa reštaurácie fiktívne vyhlásia za súkromné kluby, kde za členské 10 korún sa stávam členom klubu a nie som návštevník reštaurácie a bude sa tam môcť fajčiť od rána do večera. Takže v tomto prípade, pán Lipšic, podporujem váš názor a súhlasím s tým, čo ste povedali.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Na rozdiel od dvoch názorov, ktoré tu odzneli, teda je jeden Lipšicov a jeden podporný pána poslanca Lipšica, chcem povedať, že toto bolo najmenej dobré vystúpenie, ktoré som od pána poslanca Lipšica počula. Dať na rovinu, že my politici sme múdrejší ako vy a vy národ ste nerozumní a my budeme rozhodovať, tak to už tu bolo povedané. To by potom muselo platiť aj pre drogy, pán poslanec.

A to, čo ste tu povedali, to je absolútne, absolútne scestné, pretože tento parlament existuje, aby dával určité pravidlá pre život v spoločnosti, a keď by sme dotiahli vaše myšlienky, tak to bolo niečo, ako keď som s vami bojovala, že pri znížení trestnej zodpovednosti na 14 rokov neznižujme ochranu pred zneužitím pohlavným tiež na 14 rokov. Takže toto bolo ešte horšie.

A chcem povedať, že sú už poznatky, to nie je, že my politici sme múdrejší, ale my politici musíme reagovať na poznatky medicíny. Zdravotnícke noviny z 22. 2.: dvadsaťdva štúdií vo svete (USA, Kanada, Európa, India, Japonsko, Čína a ďalšie), kde dokázali, aký negatívny vplyv je tzv. fajčenie z druhej ruky. Ďalej cigareta a 4 000 chemikálií v jednej cigarete. A to, čo ste povedali, o Taliansku, nie je pravda, pretože kolegyňa Mušková je dosť časť v Taliansku a jednoznačne potvrdzuje, všetky verejné to dodržujú. Áno, sú súkromné kluby, kto chce fajčiť, nech ide tam.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nechcel som pôvode k tejto téme vystupovať, pretože som jeden zo zainteresovaných ako fajčiar a myslím si, že áno, treba chrániť nefajčiarov, ale treba nechať priestor na existenciu aj tým druhým. Fajčenie tak ako napr. káva alebo pod. je jedna zo spoločensky tolerovaných drog, a preto k nej nemôžeme určite pristupovať ako ku marihuane alebo hašišu a podobne.

A myslím si, že to, čo povedal kolega Lipšic bolo rozumné a vystihlo naozaj to, že nech sa rozhodujú občania, vytvorme im priestor. Môžem povedať, že nedávno som bol v Košiciach, vošiel som do reštaurácie, pardon, kaviarne, ktorá hneď ďalej za dvoma dvermi sa rozdeľovala, jedna bola prázdna, druhá bola plná, išiel som do tej plnej, pretože tam boli tí fajčiari a tam ako tiež som si išiel zapáliť.

Jednoducho naozaj niekedy mám pocit, že chceme všetko riadiť zákonom a všetko ľuďom nadiktovať a určiť, ako sa majú správať, a to nie je dobrá cesta.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Ja by som najskôr zareagoval na tie drogy, lebo tento argument sa mi zdá byť pomýlený a pomerne nelogický. Totižto na Slovensku máme niektoré legálne drogy, okrem cigariet, alkohol, dajme tomu kávu a sú proste spoločensky akceptovateľné drogy, ktoré, keď hovoríme o cigaretách, nevytvárajú ani porovnateľné sociálne alebo psychické problémy, ani kriminogénne problémy, ako vyvolávajú drogy.

Aby som vás len uviedol do problému, priemerný užívateľ tvrdej drogy na Slovensku spácha 200 majetkových trestných činov, aby si zabezpečil peniaze na drogu. To sa nedá porovnávať s fajčením, pri všetkej úcte, ale v každom prípade, proste či sa nám to páči, alebo nie, môžeme o tom polemizovať dlhé hodiny aj dni, proste cigarety a alkohol sú stáročia spoločensky akceptovateľné drogy. Nevidím dôvod, ktoré majú svoje nešváry, samozrejme, a najmä alkohol, aj sociálne, ale to nie je argument, aby sme legalizovali ďalšie drogy, ktoré spoločensky akceptovateľné nie sú a majú oveľa závažnejšie následky, či zdravotné, či sociálne, opakujem ešte raz, aj kriminálne.

Posledná poznámka k tej konkurencii, čo spomínala pani poslankyňa Rosová, keď povedala, že tam, kde konkurencia nie je, tak tam vedia byť aj čisto nefajčiarske zariadenia, a tam, kde konkurencia je, tak tam nie. To som, sa priznám, že som celkom neporozumel tomu, lebo mne sa zdá, že práve kde je konkurencia, kde je výber, tam je možnosť, aby boli aj nefajčiarske, aj fajčiarske, aby si ľudia mohli vybrať. Komplikácia môže byť naozaj v situácii, keď je len jedno zariadenie v nejakej obci. Takže tomu argumentu som celkom neporozumel.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Senko, po ňom sa pripraví pán poslanec Markovič.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. No, nebudem sa tu nejakým spôsobom hodnotiť, či som bol silný fajčiar, alebo aký fajčiar som bol. Mal som s tým určite skúsenosť a veľkú skúsenosť. Jeden z kolegov povedal ešte, že dokázal prestať. Ja som tiež jeden z tých prípadov, ktorý dokázal prestať fajčiť. Mám za sebou asi dlhšiu časovú abstinenciu v tomto prípade a viem, že nie je to jednoduchý problém. Môžeme o ňom diskutovať od rána do večera a opäť od rána do večera a neustále sa otáčať okolo tohto problému. Nakoniec všetci sa snažia v rámci, je to v podstate celosvetový problém, každý sa snaží tento problém nejakým spôsobom riešiť a v záujme týchto myšlienok je občan človek, osoba ako taká, takým spôsobom, aby jednoducho tie negatívne vplyvy, ktoré z tohto neduhu vyplývajú, aby človek ako taký bol pod nejakou ochranou. Sám viem, že je to rozhodnutie každého jedného z nás, čo bude robiť. Myslím si, že sme slobodní. Myslím si, že každý vie, čo chce alebo by mohol vedieť. Ale jednoducho sú to problémy, kedy aj spoločnosť do tohto procesu zasahuje a snaží sa vytvárať taký priestor, ktorý by pomohol a ľudí občanov v rámci spoločnosti by chránil.

Ja by som sa chcel dotknúť iba dvoch okruhov problémov, to je námet do diskusie, ja to chápem tak, že sa môžeme nad tým zamyslieť, porozmýšľať o tom, či je to možné, alebo nie je to možné. Či to chceme riešiť, či to nechceme riešiť. Či to môžeme formou pozmeňujúcim návrhov v druhom čítaní do tejto problematiky dostať, alebo nie.

Ten návrh môj, ktorý, alebo to myslenie ako názorové vychádza vyslovene z koncepcie a odporúčaní Národného programu kontroly tabaku schváleného vládou v máji 2007 č. 398 z 2. mája 2007. Tá koncepcia obsahuje dve stratégie: prvá je znižovanie dopytu po tabakových výrobkoch a druhá znižovanie ponuky tabakových výrobkov. Myslím si a uvažujme ozaj spoločne, že či s napĺňaním druhej stratégie znižovania ponuky tabakových výrobkov na verejnosti, ochrany a propagácie obyvateľstva pred fajčením by bolo vhodné ešte sprísnenie siete, v rámci ktorej je možnosť kúpy tabakových výrobkov. V súčasnom období u nás si môže verejnosť kúpiť tieto výrobky takmer v každej predajni potravín, takmer v každej predajni so zmiešaným tovarom, dá sa povedať, že si môže kúpiť tabakové výrobky v hociktorej maloobchodnej predajni.

Ustanovenie v súčasnom období platného zákona v tomto prípade je dosť benevolentné. Išlo by o to, aby sme nejakým spôsobom chceli riešiť problém znižovania ponuky tabakových výrobkov v sieti predajní, to je prvý námet. Druhý, o ktorom sa dá hovoriť, samozrejme, že to nie je populistický nejaký návrh, ktorým by sme mohli sa pred verejnosť dostať a diskutovať o ňom, ale predsa len je problém tzv. minimálnej ceny v maloobchodnej sieti, ktorým by bolo možné riešenie cenovej dostupnosti cigariet v súlade s koncepciou, ktorá bola odsúhlasená vládou Slovenskej republiky pod uznesením č. 398 v roku 2007.

Ešte raz, je to námet, vzhľadom na to, že je zákon otvorený, môžeme o ňom diskutovať, môžeme sa ním zaoberať, môžeme ho riešiť, môžeme ho zamietnuť - nič viacej, nič menej.

Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Senka - pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Lipšic, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán kolega, vy ste hovorili najmä o dostupnosti a prípadne o nejakej cenovej politike, ale ja si predsa len myslím, že kľúč je v tých zariadeniach spoločného stravovania. A ak tu bola téma, či je to siahanie na niečiu slobodu, alebo nie, nemyslím si, že princípom zákazu fajčenia v týchto zariadeniach je niekomu brať jeho slobodu rozhodnúť sa byť fajčiarom, ale princípom je zachovať ľuďom, ktorí fajčiť nechcú, slobodu dýchať čerstvý vzduch. A to, že si môžu vybrať, kam idú, to vôbec nie je pravda. Množstvo obchodných stretnutí sa odohráva v takýchto zariadeniach. No skúste povedať klientovi, že sa s ním nestretnete v tom zariadení, ktoré navrhne.

Preto si myslím, že jednoducho tie tézy o liberalizme a slobode neobstoja, ba naopak, že ak ide niekomu o slobodu, tak by to mala byť sloboda tých, ktorí sa rozhodnú pre zdravší spôsob, a, samozrejme, aj tých, ktorí sa rozhodnú pre škodlivý, ale nech ho pestujú tam, kde neohrozujú ostatných. Myslím, že naozaj to, čo by sme mali riešiť primárne, je práve pasívne fajčenie.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ja len dve poznámky. Dotiahnuté do konca, táto argumentácia znamená, že by sme mali mať ambíciu v zákone riešiť aj fajčenie v súkromí. Pretože aj doma častokrát je jeden fajčiar, ostatní nefajčia, alebo pri rodinných udalostiach, a tento argument znamená, že by sme mali mať ambíciu, podľa mňa nesprávnu, ale logicky určite odôvodniteľnú, ochrániť nefajčiarov aj v súkromí. Deti napr. samozrejme, však častokrát práve deti nechodia na kávu, ale s pasívnym fajčením sa stretávajú v priestore, kde bývajú. Čiže to by sme sa asi ďaleko podľa mojej mienky nedostali. Teraz fajčenie je, samozrejme, že zlozvyk, je to neduh a pasívne fajčenie o to väčší možno, ale nepodliehajme zase ilúzii, že ho vyriešime zákonom. Proste to je podľa mojej mienky iluzórne.

A posledná, druhá poznámka je, podľa mňa my tu nie sme na to, aby sme prijímali moderné, európske alebo iné riešenia, ale rozumné riešenia, to je naša úloha. A tak by sme potom podľa mojej mienky mali aj hlasovať.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Súhlasím s pánom poslancom Senkom, že treba diskutovať o tomto, ale v rámci diskusie treba brať do úvahy aj názory tých, ktorí nás sem do parlamentu dostali. Mám tu výstrižok z tlače, urobil sa prieskum, či fajčiť, alebo nefajčiť v reštauračných zariadeniach, a 70 % opýtaných si neželá, aby sa vôbec v reštauráciách fajčilo.

Teda osobne ja návrh, že predeliť a podobne považujem za nie dobrý. V druhom čítaní mám už materiály jednotlivých podnikateľov, ktorí taktiež skôr sú za úplný zákaz. A pokiaľ sa tu hovorí o rozumných alebo nerozumných, tak zákaz fajčenia už prešiel v Írsku, Taliansku, Švédsku, Islande, Fínsku, Nórsku, Belgicku, Estónsku, Francúzsku, Španielsku, Nemecku, Slovinsku a od 1. júla tohto roku aj v Holandsku. Zrejme všetci sú nerozumní. Ďalej v Čechách už zakázali fajčiť aj vo vlakoch.

Ďalej upozorňujem na medzinárodnú konferenciu v júni 2007 v Bangkoku, kde boli zastúpené takmer všetky štáty sveta a dospeli k záveru, že vyzvali krajiny sveta, teda len nie Európy, ako to tu bolo povedané, že príkaz Bruselu a podobné nezmysly, všetky štáty sveta vyzvali, aby prijali silné a efektívne právne predpisy na minimalizáciu fajčenia.

A pokiaľ ide o domáce fajčenie, no nehnevajte sa, to je už za vlasy pritiahnuté... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Toto je asi taký návrh zákona, do ktorého nie je vhodné dobré ťahať vôbec politiku. Počul som tu, že liberálni politici chcú fajčenie zakázať a konzervatívni politici nechcú fajčenie obmedziť. To tu zaznelo v rozprave. Ja sa radím medzi konzervatívnych politikov a som za absolútny zákaz fajčenia a súhlasím s návrhom pána ministra a v druhom čítaní, ak nepadne taký pozmeňujúci návrh, tak ja ho dám, aby sme obmedzili, aby sme tento zákon ešte pritvrdili.

Súhlasím s tým preto, aby som chránil bezbranných nefajčiarov a súhlasím s tým hlavne preto, aby som chránil naše deti, aby na každom kroku nečakala na nich nástraha. Ak sa dajú tieto nástrahy eliminovať, tak ich aj politici eliminujme. Lebo ten, kto má rodinu, ten, kto má deti, ten, kto je troška životne skúsený a skúsenejší, by mal za takýto návrh zákona hlasovať. A sme tu politici, sme tu preto, aby sme robili určité normy správania sa v spoločnosti, robíme to vo všetkých oblastiach, a ak to urobíme aj v tejto oblasti a pôjdeme s dobou, budeme chrániť naše deti, naše budúce generácie a všetci, ktorí vedia, čo to je vychovávať rodinu, všetci, čo rodiny majú a majú životné skúsenosti, vedia, o čo kráča.

Takže dajme politiku v tomto zákone nabok, tu ide o zdravie ľudí, tu ide o tých pasívnych nefajčiarov, ktorí si musia ničiť zdravie, lebo vedľa nich fajčia, a zhoďme, i keď to nerád používam, trošku politické tričká a buďme v tomto smere rozumní.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Senko - reakcia na faktické poznámky.

J. Senko, poslanec: Áno, ďakujem. Ozaj cieľom môjho vystúpenia bolo iba to, aby sme, aby sa vyvolala širšia diskusia, aby sme sa nad tými problémami zamysleli. Vôbec tam nebola nejaká snaha, aby sme, aby som teda nejakým spôsobom pôsobil na city, ale jednoducho aby sme okolo tohto problému, ktorý je dosť závažný problém, spoločne diskutovali. Som rád, že sa mi to čiastočne podarilo. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Markovič, po ňom sa pripraví pán poslanec Halecký.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vystúpil k tejto téme, ktorá rozpútala pomerne zaujímavú diskusiu, čo sa dalo aj očakávať, a prispel aj ja svojím názorom k tomu, ako ja osobne vidím túto problematiku a jej možné riešenia.

Dovoľte mi možno trošku širšie hovoriť o tom, o čom sa tu hovorilo menej, a to je o fajčení. Začnem tým, že poviem pár možno štatistických údajov, ktoré sú, možno niekedy až príliš často počúvame, ale zdá sa, že málokedy ich berieme do úvahy.

Na svete fajčí asi 1,1 mld. ľudí. Očakáva sa, že do roku 2025 to bude o pol miliardy viac. Celosvetovo fajčí asi 47 % mužov a 12 % žien. V strednej a východnej Európe fajčí 28 % žien, teda viac. Na Slovensku fajčí 43 % mužov a 26 % žien. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie na ochorenia súvisiace s fajčením zomiera ročne 3,5 mil. ľudí, a ak bude súčasný trend pokračovať, v roku 2025 zomrie ročne na choroby zapríčinené fajčením okolo 10 mil. ľudí.

Prečo je tabak taký nebezpečný? Obsahuje množstvo chemických látok, z toho 43 rakovinotvorných a 60 potenciálne rakovinotvorných. Má za následok vznik viac ako 24 chorôb, z ktorých najvýznamnejšie sú zhubné nádory priedušiek, pľúc, ústnej dutiny, hrtana, hltana, pažeráka, pankreasu a mnohé ďalšie, nenádorové ochorenia dýchacieho systému, srdcovo-cievne ochorenia, nenádorové ochorenia ústnej dutiny, ale aj komplikácie v tehotenstve. Summa summarum: každých 10 sekúnd na svete zomrie jeden človek z dôsledku fajčenia, na Slovensku zomiera 11-tisíc ľudí ročne na následky chorôb spôsobených fajčením. Čo je alarmujúce, je to, že problémovou skupinou zostávajú najmä mladí ľudia, a to najmä dievčatá. Za posledné roky sa o 16 % zvýšil počet 16-ročných dievčat, ktoré prepadli cigaretám, zatiaľ čo počet rovnako starých chlapcov sa zvýšil len o, resp. len o 5 %.

O čom sa však dnes najmä rozprávame - a tu by som chcel poopraviť niektorých kolegov, ktorí síce v dobrom úmysle, ale trošku nie možno trafili nami prerokúvanú tému. My sa dnes nebavíme o tom, akým spôsobom ideme odučiť fajčiarov fajčiť. Téma je, ako ochránime nefajčiarov.

Čo teda pasívne fajčenie je? - aby sme nerozprávali len o nejakých abstraktných pojmoch. Pasívne fajčenie je to, čo zažívajú nefajčiari, keď vdychujú tabakový dym, ktorý do atmosféry vydýchol niekto iný. Ide o zmes dymu z horiaceho tabaku a vzduchu, ktorý vydýchol fajčiar. Pritom fajčiar vdýchne len 15 % dymu z cigarety, tzv. prvotný dym, a zvyšok, druhotný dym, sa rozptýli do okolitej atmosféry a z neho môže vdýchnuť iný človek, ktorý sa nachádza v tom istom prostredí. Viac ako 70 % obyvateľov trpí pasívnym fajčením.

Pasívne fajčenie ročne zabije 19-tisíc Európanov. Riziko úmrtia tých, ktorí sú v každodennom kontakte s fajčiarmi, sa zvyšuje o 15 % aj vtedy, keď títo ľudia nikdy nafajčili.

To sú podľa mňa, kolegyne, kolegovia, veľmi vážne veci, ktoré sa síce na nás dennodenne možno hrnú z médií, možno ich často počúvame, ale nie vždy im prikladáme podľa môjho osobného názoru takú vážnosť, akú naozaj majú.

Preto musím povedať, že vítam novelu zákona o ochrane nefajčiarov, a je to dobrá správa pre všetkých občanov. Som rád, že sa vláda dokázala zhodnúť na právnej norme, ktorú mnohí, ako aj ja osobne, sme dlho očakávali. Som rád, že dnes ju môžeme prerokovať v Národnej rade, keďže predchádzajúci návrh uviazol niekde v legislatívnom procese. A musím povedať, že ja osobne som bol skeptický, že sa táto novela zákona dostane vôbec na prerokovávanie do Národnej rady.

Nebudem sa venovať všetkým oblastiam, ktoré predkladaná novela rieši, pretože je ich viacero, obmedzím sa na dve také hlavné, ktoré vidím, a to sú po prvé opatrenia na ochranu nefajčiarov a regulácia predaja tabakových výrobkov.

K regulácii treba povedať, že prichádza k obmedzeniu predaja tabakových výrobkov prostredníctvom automatov a regulácie predaja na miestach, kde sa pohybujú deti a mládež, čo sa dá jednoznačne privítať. Je extrémne dôležité práve tejto oblasti venovať intenzívnu pozornosť, keďže ochrana tej najzraniteľnejšej skupiny, a to detí a mladých ľudí, pred tabakom a tabakovými výrobkami by mala byť prioritou pre každého.

Čo sa však spôsobuje a už aj spôsobilo najväčšiu diskusiu aj dnes v tejto snemovni, je, sú opatrenia na ochranu nefajčiarov. Rozšírenie zákazu fajčenia v doprave, otvorených a krytých zástavkách, zakazuje sa fajčenie v celých areáloch zdravotníckych zariadení, v úradných budovách, divadlách, výstaviskách, obchodných domoch atď., nielen teda vo verejne prístupných priestoroch týchto zariadení. Zákon navrhuje vylúčenie fajčenia zo zariadení spoločného stravovania okrem zariadení, ktoré si stavebne oddelia časť pre fajčiarov od časti pre nefajčiarov, časť pre fajčiarov musí tvoriť minimálne 50 % plochy a musí byť umiestnená pri vstupe. Táto časť sa stala aj najdiskutovanejšou a je to časť, ktorá vyvoláva najväčšie polemiky, rôzne názory.

V každom prípade musím povedať, napriek tomu, že tu aj dnes odznelo veľa názorov, že to nepovažujem za negatívne. Som rád, že sa o tejto téme diskutuje. Podľa môjho osobného názoru však dôležitý je cieľ. Musíme vedieť, aký je cieľ toho, čo tu vlastne my dnes robíme, a to je prijímanie legislatívy. A ten by sme mali mať na zreteli stále, keď o ňom rokujeme, aj keď budeme o tejto problematike hlasovať. Podľa môjho názoru cieľom je ochrana tých, ktorí sú nedobrovoľne vystavení účinkom pasívneho fajčenia, a to nefajčiarov. Ochrana ľudí návštevníkov reštaurácií, podnikov, kaviarní, ale aj iných verejných budov, kde môžu byť fajčeniu vystavení.

A potom je tu druhá skupina ľudí, ktorá podľa mňa doteraz nepútala až takú veľkú pozornosť - a je možno ešte viac postihnutá vplyvom fajčenia - a to sú zamestnanci takých zariadení a prevádzok, tí, ktorí celé dni počas pracovnej doby sú vystavení dymu, niekedy až v katastrofálnom rozsahu. Určite ste už niekedy boli v podniku, kde sa nielen nedalo dýchať, ale bolo tam toľko dymu, že sa tam už nedalo ani vidieť. Ich diskriminácia voči zamestnancom i voči iným zamestnancom, ktorých chráni legislatíva, chráni ich zákon o bezpečnosti a o ochrane zdravia pri práci, je nespravodlivá a týmto ľuďom sme dlžní našu pozornosť.

Cieľom je podľa mňa aj vytvorenie takého životného priestoru pre ľudí, ktorí nefajčia, ktorí na jednej strane bude prirodzený, a prirodzené je podľa mňa nefajčiť, a na druhej strane bude zabezpečovať priamu ochranu ich zdravia, resp. negatívneho dopadu fajčenia na ich organizmus. Táto časť sa pravdepodobne stane aj miestom kľúčového sporu, na jednej strane odporcov takého obmedzenia fajčenia, ako aj odporcov praktickej realizácie tohto ustanovenia, a to najmä alternatívnej potreby stavebných úprav v prevádzkach.

Osobne sa nazdávam, že problematika stavebného oddelenia skomplikuje prevádzkovateľom významne ich situáciu. Je však treba priznať, že aj tento zákon im dáva na výber. Pripúšťam, existujú aj iné možnosti, a preto aj ja sa budem snažiť do druhého čítania pripraviť alternatívu, ktorá prinesie želateľný výsledok pre všetky strany kompromis, o ktorý by nám všetkým malo ísť, ktorý prinesie želateľný výsledok pre nefajčiarov, pre prevádzkovateľov, pre zamestnancov takýchto zariadení, ale aj pre fajčiarov.

Preto by som bol rád, aj ja osobne určite budem počúvať názory a diskusiu, ktorá bude nasledovať. Keďže sme len v prvom čítaní a druhé čítanie a hlasovanie o zákone ako o celku bude pravdepodobne na februárovej schôdzi, bude dosť času na to, aby sa táto diskusia rozvinula, a ja budem rád, keď budeme všetci načúvať aj názorom, ktoré prídu z verejnosti.

Určite treba spomenúť aj ďalšie čiastkové zmeny, nebudem hovoriť o všetkých, ktoré novela prináša viacero, určite stojí za zmienku zaradenie Železničnej polície medzi kontrolné orgány, ale aj, čo ja osobne veľmi vítam, možnosť Policajného zboru v blokovom konaní prejednávať priestupky v súvislosti s porušením zákazu fajčenia. Toto bude podľa mňa jeden z najväčších problémov aj súčasnej realizácie, resp. vynútiteľnosti dodržiavania už dnes platnej legislatívy. Preto aj z tohto miesta by som chcel vyzvať nielen ministra vnútra, ale aj policajného prezidenta, aby v rámci svojich kompetencií pritlačili na dôslednejšie sledovanie dodržiavania práve tejto legislatívy.

Záverom mi dovoľte povedať, že dnes v prvom čítaní chcem zdôrazniť, že sa úprimne teším, že takáto legislatíva je v Národnej rade, že o nej môžeme rokovať a diskutovať. Nepovažujem rozdielnosť názorov na niektoré technické riešenia za tak extrémne, aby sme mali spôsobiť nepriechodnosť tejto legislatívy. Práve naopak, chcem vás, kolegyne a kolegovia, vyzvať, aby sme zodpovedne pristúpili k tejto vážnej problematike. Som presvedčený, že sa budeme vedieť zhodnúť na takej právnej úprave, ktorá dá šancu zvýšiť ochranu zdravia našich ľudí nefajčiarov, zamestnancov podnikov, v ktorých sa fajčí, ale na druhej strane aj fajčiarov, zvýšiť kvalitu ich života. Myslím, že to by mala byť naša prvoradá úloha.

Ďakujem pekne.